Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41Em/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203826
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223203826.6

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci návrhu oprávnenej matky: N.. T. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale
pobytom X. XX, XXX XX U., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula,
s. r. o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 50 686 861, proti povinnému otcovi: T.. L. V.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom Na W. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpený splnomocnencom:
JUDr. Lucia Danišovičová, PhD., advokátka so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, na výkon

rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: K. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom u otca,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova
7/A, 816 16 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV so sídlom Hanulova 9/A, 840 11
Bratislava a Komisára pre deti so sídlom Úradu komisára pre deti v Bratislave, Odborárske námestie
3, 811 07 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 21.10.2019, č.

k. 13P/265/2017-759- v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2022, č.k.
20CoP/76/2022-1022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená matka maloletého dieťaťa: K. V., narodený XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným
Mestskému súdu Bratislava II 29.09.2024 domáhala nariadenia výkonu rozsudku Mestského súdu
Bratislava II (pôvodne Okresného súdu Bratislava IV) č. k. 13P/265/2017-759 z 21.10.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05.01.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 20CoP/76/2022-1022 z 26.10.2022. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV 21.10.2019, č.k. 13P/265/2017-759 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2022,
č.k. 20CoP/76/2022-1022 bolo rozhodnuté o zverení oboch maloletých detí K. a H. do starostlivosti
matky. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo upravené právo otca stretávať sa s maloletými deťmi tak,
že otec je oprávnený na styk každý párny týždeň v roku vždy od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00

hod. Maloletý H. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky a maloletý K. v starostlivosti otca, ktorý K.
odmieta matke odovzdať. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo právoplatne skončené 5 rokov trvajúce
konanie o zmenu úpravy práv povinností rodičov k maloletým deťom, v ktorom matka žiadala o zmenu
formy starostlivosti o maloleté deti, a to zo striedavej osobnej starostlivosti do jej výlučnej osobnej
starostlivosti.Počasprebiehajúcehokonaniaotecpostupovalastálepostupujespôsobom,ktorýmmatke
a maloletému H. dlhodobo bráni v akomkoľvek kontakte s maloletým K.. Otec dlhodobo maloletého

K. presviedča v otcom podsunutom vyfabulovanom presvedčení, že ho matka chce uniesť a ak by
k nej išiel, tak ho otcovi už nikdy nevráti. Pre dosiahnutie stavu úplného vytesnenia matky a H. z
K. života otec K. neumožnil ani riadne plniť si školskú dochádzku. Za predmetné konanie bol otec
trestne stíhaný a v správnom konaní potrestaný (trestné konanie bolo zastavené z dôvodu ne bis in
idem). Otec nerešpektoval ani súdne rozhodnutia o nahradení jeho súhlasu so zápisom K. do Základnej
školy v U., pričom tento stav trvá doposiaľ. K. napriek rozhodnutiam súdov a jeho prijatiu do Základnej

školy v U. do 7. ročníka tento rok nenastúpil. Proti otcovi je opätovne vedené trestné stíhanie vo veci
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na Okresnejprokuratúre Bratislava IV pod sp. zn. 1 Pv 151/22/1104. Otec dlhodobo marí aj výkon výchovného
opatrenia, ktoré má, resp. malo prispieť k zmierneniu a náprave dopadov konania otca na vzájomné
vzťahy v rodine a k plynulejšiemu prechodu K. zo starostlivosti otca do starostlivosti matky. Matka

otcovi v januári 2023 navrhla zrealizovať niekoľkokrát spoločné stretnutie za účasti oboch rodičov a
detí, pričom by mali spoločnú aktivitu a následne by sa za po 2-3 takýchto stretnutiach zrealizovali
prvé stretnutia bez prítomnosti druhého rodiča. Otec takýto návrh odmietol a trval len na odovzdaní
H., s tým, že matka si má stretnutie dohodnúť samostatne s K.. Matka napriek tomu K. na telefónnom
čísle kontaktovala a viedli spolu písomnú komunikáciu. Matka je presvedčená, a to aj po konzultácii

so psychológmi, že uvedenú komunikáciu viedla s otcom a nie s maloletým K.. Aj keď otca matka
upozorňovala, že je to v prvom rade on, ktorý by nielen mal K. motivovať, pripraviť na styk a na
odovzdanie do starostlivosti matky, otec sa k celej situácii postavil alibisticky a formálne preniesol
zodpovednosť na matku a K.. Matka poukázala na časť emailu otca, ktorý zaslal matke a v ktorom jej
uvádzal: „Prosím Ťa pochop, že nikomu by sa nepáčilo, keby ho proti jeho sústavne vyjadrovanej vôli
chceli donútiť bývať kde nechce a s osobou, s ktorou bývať nechce, vzdať sa svojho domova, otca,

priateľov, záľub, vyhrážali sa mu, chceli mu brániť cestovať na dovolenky a výlety s kým chce a kam
chce..." Vzhľadom na znalecké dokazovanie, ktoré prebehlo v konaní vo veci samej a v ktorom znalec
dospel k záveru, že otec maloletého manipuluje a podsúva mu negatívne postoje k matke, čo otec
svojimi vyjadreniami sám potvrdzoval, je takmer isté, že otec týmto spôsobom prezentuje rozhodnutie
prvostupňovéhočiodvolaciehosúduajK.,čomatkanepovažujevžiadnomprípadezavhodnéažiadúce.

Pre úplnosť matka uviedla, že v januári 2023 sa malo začať aj s realizáciou výchovného opatrenia
nariadeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 13P/288/2017-524 zo 04.04.2022 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP/120/2022 - 568 z 23.11.2022. Otec k naplneniu
výchovného opatrenia pristúpil až absurdným spôsobom, kedy najskôr dlhodobo pripomienkoval dohodu
o spolupráci, ktorá bola podmienkou začatia výchovného opatrenia zo strany určenej organizácie a

následne ďalšími absurdnými požiadavkami, či zmenami termínov a pod. Matke je aj na základe
uvedeného konania otca, ktoré sa žiadnym spôsobom počas posledných 5 rokov nezmenilo, a to ani
po jeho účasti na výchovnom opatrení, zrejmé, že postupný a citlivejší prechod K. zo starostlivosti otca
do starostlivosti matky nie je v dôsledku pretrvávajúceho konania otca možný. Matka si je vedomá, že
nariadenie výkonu rozhodnutia a faktické odňatie K. otcovi síce bude krátkodobo negatívne zasahovať

do K. prežívania, ale súčasne je presvedčená, že jej výchovné pôsobenie na K., citlivejší prístup k
nemu, pravidelné navštevovanie školského zariadenia a výchovné opatrenie, poskytnutá stabilita a
umožnenie mu rozvíjania vzťahov so všetkými členmi rodiny, je jednoznačne z dlhodobého hľadiska
pre maloletého prospešnejšie a benefity z toho plynúce prevážia nad krátkodobým nepohodlím, ktoré
maloletý K. môže zažiť. Matka zároveň uviedla, že na Okresnom súde Bratislava II bolo vedené

konanie o výkon rozhodnutia pod spis. zn. 39Em/3/2018, v ktorom bol nariadený výkon uznesenia
Okresného súdu Bratislava IV z 19.06.2017, č. k. : 25P/100/2017 -152 (ďalej len „neodkladné opatrenie")
a otcovi uložená povinnosť odovzdať maloletého K. matke. V predmetnom konaní súd pristúpil k výkonu
rozhodnutia v domácnosti otca, ktorý sa nepodarilo fakticky zrealizovať, nakoľko sa otec s K. zatajovali.
Otec síce uvádzal, že s K. sa v tom čase doma nenachádzal, na druhej strane ale v konaní vo veci

samej tvrdil, aký významný zásah do prežívania maloletého realizácia výkonu spôsobila. Súčasne
otec 18.03.2021, t.j. dňa, kedy bol neúspešne realizovaný nariadený výkon neodkladného opatrenia
zverejnil na webovom portáli www.youtube.com (https://www.youtube.com/watch?v=S8nRCstG2HU)
videonahrávku v dĺžke trvania 2 min., na ktorej je zachytená časť realizácie výkonu neodkladného
opatrenia a v popise k videu označuje výkon rozhodnutia za pokus o štátny únos maloletého, osočuje

konajúcu sudkyňu ako aj kolíznu opatrovníčku a označuje súdny systém v časti poručenskej agendy za
„poručenskú mafiu posadnutú matriarchálnymi dogmami". Otec bol ochotný pre dosiahnutie zamedzenia
akéhokoľvek kontaktu medzi K. a matkou a jeho bratom vystaviť sa opakovane trestnému stíhaniu pre
prečin ohrozovanie mravnej výchovy maloletého. Podľa vyjadrenia matky možno dôvodne očakávať,
že konanie otca sa bude opakovať a bude mariť výkon rozhodnutia tým, že v prípade vedomosti o

plánovanom výkone rozhodnutia, sa nebude s K. zdržiavať vo svojej domácnosti, prípadne sa bude
v domácnosti zatajovať. Matka zdôraznila, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že by pod zásterkou
svojhozamestnaniaodišielsmaloletýmdozahraničiaanevrátilsa,čímbybezsúhlasumatkypremiestnil
maloletého mimo Slovenskú republiku.

2. K návrhu oprávnená matka pripojila: rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 21.10.2019,
č. k. 13P/265/2017-759, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/76/2022-1022
z 26.10.2022, emailovú komunikáciu z 10.01.2023, 12.01.2023, 16.01.2023, 18.01.2023,
30.01.2023,03.02.2023,04.02.2023, 15.02.2023 a 16.02.2023 medzi „T. V." [email protected]? a „L. V." [email protected]?.3. Povinný otec sa k návrhu oprávnenej vyjadril podaním doručeným súdu 13.12.2023, v ktorom uviedol,
že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko výkon rozhodnutia zásadnou mierou naruší psychickú a fyzickú

integritu maloletého a poškodí jeho vývin. Otec podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.
20CoP/76/2022-1022 z 26.10.2022 dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia.
Na doplnenie otec uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP/76/2022-1022 z
26.10.2022 je druhým rozhodnutím odvolacieho súdu vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie. Prvým
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP/71/2020-936 z 29.06.2021 bolo odvolaniu otca

vyhovené a mal. K. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Tento rozsudok bol zrušený nálezom
Ústavného súdu č.k. III. ÚS 137/2022-64 z 12.05.2022 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd rozhodol rozsudkom, č. k. 20CoP/76/2022-1022. Dlhodobo
pretrvávajúca rodinnoprávna situácia na strane maloletého dieťaťa podľa názoru otca znemožňuje
vykonať predmetné rozhodnutia bez poškodenia jeho najlepšieho záujmu. Uviedol, že po rozvode
rodičov bol K. s H. v 04/2015 zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa od toho

času realizovala do 16.04.2017, kedy matka „uniesla" H. zo starostlivosti otca. Maloletého H. 16.04.2017
emočne ladenými tvrdeniami o tom, že ak zostane u otca, matku už neuvidí, presvedčila, aby preliezol
plot otcovho pozemku a odišiel s ňou. Matka H. do jeho MŠ, kde by si otec dieťa mohol prevziať, po
jeho únose už nepriviedla, zrejme z obavy, že otec si ho tam v čase podľa právoplatného rozsudku
súdu vyzdvihne. Striedavá osobná starostlivosť o H. sa tak prestala realizovať. K. sa matke v tento

čas vziať nepodarilo, maloletý s matkou odmietol odísť. Od tohto času - 16.04.2017 až doposiaľ je
K. nepretržite v starostlivosti otca a jeho kontakt s matkou je len sporadický a veľmi krátky. K. matku
nepretržite od 04/2017 odmieta; negatívne sa na ňom prejavilo to, že bol svedkom únosu jeho brata
H. matkou a tiež toho, že od daného času sa H. k otcovi ani len na krátky čas nevrátil. Konaním
matky sa pretrhli väzby medzi otcom a H. a väzby medzi H. a K.. V živote K. bolo obdobie, keď pred

matkou doslovne utekal, keď ju stretol na ulici, bál sa jej a schovával sa pred ňou. So strachom vnímal
K. aj to, keď matka za účelom kontaktu s dieťaťom opakovane pred dom otca privolávala policajnú
hliadku alebo keď trávila stojac pred domom otca neúmerné množstvo času. Za takýchto okolností je
logické, že K. má oprávnenú obavu, že aj jeho vzťah s otcom bude matka deštruovať a oberie ho tak
o všetky emocionálne istoty, ktoré mu od 04/2017 poskytuje výlučne otec v jeho domácnosti. Tvrdenia

otca majú byť podložené správami psychológov v základnom konaní. Udalosť zo 16.04.2017 opísala
psychologička maloletého L.. Y. T. v správe z 05.12.2017 tak, že „mal. K. je aktuálne prioritne fixovaný
na otca a odlúčenie od neho, prípadne len sporadické kontakty s ním by sa nepochybne negatívne
podpísali na jeho psychickom stave ako významné frustrujúce faktory s veľmi rizikovým dopadom na
jeho psychický stav, ale aj ďalší vývoj." Obdobné závery o psychickom prežívaní K. smerom k matke

vyplývajú aj zo znaleckého posudku znalkyne L.. T.. Q. K., L.. z 02/2018 tak, že vo vzťahu k matke
(maloletý K.) vyjadruje negatívne hodnotenia, matku odmieta, nedôveruje jej. K matke cíti negatívny
emocionálny vzťah. Uvádza, že ho matka nemá dosť rada, je kvôli matke nešťastný, má z nej strach.
Odmieta sa s matkou stretnúť a odmieta u matky žiť a bývať." „Vo vzťahu k otcovi má (maloletý K.)
pozitívny emocionálny vzťah, preferuje otca až s emocionálnou závislosťou na otcovi, identifikuje sa s

otcom ako s maskulínnym vzorom a identifikuje sa s domovom u otca." „Odlúčenie (K.) od otca resp. len
časovo limitovaný styk s otcom mali na K. vysoko negatívny frustrujúci vplyv s rizikovým dopadom na
jehopsychikunielenaktuálne,aleajnajehoďalšívývindobudúcnosti."Záverytohtoznaleckéhošetrenia
viedli odvolací súd v konaní o návrhu matky na výkon rozhodnutia - neodkladného opatrenia, ktorým sa
K. zveril do starostlivosti matky, č. k. 21CoE/84/2018-199 z 12.06.2018 k rozhodnutiu o odklade výkonu

rozhodnutia;tentoodkladvýkonurozhodnutiatrvalaždoskončeniadanéhokonaniaovýkonrozhodnutia
01.02.2022. Negatívny psychický vzťah K. k matke pretrvával aj v nasledujúcich rokoch. V správe
psychologičky maloletého L.. Y. T. z 05.08.2019 táto uvádza, že pobyt u matky s H. pre neho prezentuje
aktuálne zdroj strachu, ktorý môže byť reaktívne vyvolaný hrozbou nutnosti odchodu od otca. Zo správy
L.. T. tiež vyplýva, že „zo psychologického hľadiska by bolo extrémnym riešením odovzdať ho násilne

matke a pripraviť ho o dôležité istoty, ktoré pre neho prezentuje otec." Radikálna zmena prostredia a
absencia otca sa u K. podľa jej správy môže prejaviť „rôznymi poruchami od zmeny nálady, cez nepokoj,
stratu sebadôvery, tikmi, stresovou poruchou až depresiou." Negatívny postoj K. k matke bol zistený aj v
ďalšom období. V správe L.. Y. T. z 01.04.2021, ktorá reflektuje pokus o odňatie K. v konaní 39Em/3/2018
o výkon rozhodnutia - neodkladného opatrenia sa uvádza, že K. je značne stigmatizovaný vývojom

posledných udalostí, čo v ňom vyvolalo úzkostné stavy, obavy a strachy. Na doplnenie otec uviedol,
že znalecký posudok T.. T. X., znalca z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaný
v základnom konaní, bol skompromitovaný - následný znalecký posudok znaleckého ústavu - Ústavu
pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii vytkol tomuto posudku metodologickú nedôslednosť,či nekorešpondovanie odpovedí znalca s výsledkami znaleckého vyšetrenia. Rozhodnutím Ministerstva
spravodlivosti SR bol znalec v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom uznaný za vinného
za iný správny delikt pre nesprávnu interpretáciu výsledkov testov v najzákladnejšej otázke. Otcovi

je známe, že účelom vykonávacieho konania nie je hodnotenie dôkazov vykonaných v základnom
konaní, ale vykonanie exekučného titulu. Predchádzajúcimi tvrdeniami chcel otec poukázať na to, že pri
rešpektovaní základného imperatívu najlepšieho záujmu dieťaťa je za takejto situácie odňatie K. a jeho
odovzdanie do osobnej starostlivosti matky fakticky nemožné.

4. Otec ďalej uviedol, že maloletý od 04/2017, teda takmer 7 rokov žije vo výlučnej starostlivosti otca
v jeho domácnosti a s matkou sa s výnimkou občasných stretnutí trvajúcich niekoľko minút, nestýka.
Za sedem rokov neexistencie takmer žiadneho uspokojivého kontaktu medzi maloletým a matkou, je
matka pre dieťa cudzou osobou, ktorú nepozná. Za svoj domov považuje maloletý domácnosť otca.
Aktuálne neprebieha ani žiaden uspokojivý kontakt K. s matkou. Je preto nepredstaviteľné, ako by
maloletý mohol zvládnuť trvalé premiestnenie do starostlivosti matky. Je celkom zreteľné, že výkon

exekučného titulu by maloletého nenávratne a masívne poškodil. Ide o dieťa vo veku takmer 13 rokov,
ktorému právne predpisy priznávajú právo prihliadať na jeho názor. Matka aj vo svojom návrhu pokračuje
v spochybňovaní autonómie a participačnej schopnosti maloletého dieťaťa, čo ju nakoniec usvedčuje
z toho, že dieťa a jeho potreby ani nepozná a ani nerešpektuje. Rozdielny postoj maloletého a matky
nemožno odôvodniť neschopnosťou alebo nedostatočnou vyzretosťou maloletého. Aj keď je vek K.

nedospelý, je schopný uvedomovať si následky prípadného prechodu z domácnosti otca, kde nepretržite
žije a býva už siedmy rok (viac ako polovicu svojho života), do domácnosti matky, ktorú nepozná. Tieto
následky nie sú vyfabulované ako sa mylne domnieva matka. S matkou nechce K. ani len komunikovať,
stráviť s ňou dlhší čas, pričom tento jeho postoj je dlhodobý. Od približne 10/2022 sa matka kontaktu s
maloletým v jeho bydlisku nedomáha, ich kontakty sa realizovali predovšetkým v organizácii realizujúcej

výchovné opatrenie. Keď sa matka dostavila do bydliska otca za účelom pokusu o kontakt s maloletým,
otec nechal dieťaťu priestor na súkromnú komunikáciu s matkou. On sám sa jej nezúčastňoval, nevyšiel
s dieťaťom k dverám, aby ho ani nevedome neverbálne neovplyvňoval. K. mal tak možnosť s matkou
komunikovať v neprítomnosti otca, čo však on sám odmietal. Stretnutie sa ukončilo po krátkej chvíli.
Opakovane sa tiež stalo, že v čase príchodu matky otec ani nebol doma, avšak ani túto príležitosť dieťa

nevyužilo na čo i len dlhšiu komunikáciu s matkou. Matka na stretnutia prichádzala v sprievode H., s
ktorým by K. komunikovať chcel, opakovane ho volával k sebe domov pohrať sa, čo však matka H.
nikdy neumožnila; toto všetko K. vníma a vyhodnocuje. Otec odovzdal matke telefónne číslo maloletého,
pričom intenzitu a obsah ich komunikácie otec nepozná a od maloletého ani nezisťuje. Tvrdenie matky,
že v skutočnosti prostredníctvom správ komunikovala s otcom a nie dieťaťom, sú ničím nepodloženým

dohadom matky. Nie je pravda, že by otec neumožňoval plniť si školskú dochádzku, ako aj to, že
tak robí pre dosiahnutie stavu úplného vytesnenia matky zo života dieťaťa. K. sa od 1. ročníka ZŠ
vzdeláva individuálnou formou plnenia školskej dochádzky, tento spôsob mu vyhovuje. Pokusy matky
donútiť ho dochádzať do ZŠ v jej bydlisku si dieťa úplne prirodzene vysvetľuje ako odmietanie jeho
ako ľudskej bytosti matkou a je tak ďalším dôvodom, pre ktorý si K. výsostne neželá byť s matkou.

Otec tiež poprel tvrdenia matky s súvislosti s výkonom výchovného opatrenia, keď uviedol, že dlhodobo
nepripomienkoval dohodu o spolupráci s daným zariadením, len požiadal o jej poskytnutie v textovom
súbore, pre účely editácie. Výchovné opatrenie sa začalo plniť aj bez podpísania dohody. Tvrdenie
matky, že by to bola podmienka jeho začatia je preto nepravdivé. Dohodnuté termíny otec dodržiava
a pri opakovaných požiadavkách na zmenu termínu zo strany organizácie týmto otec vyhovel. Matka

žiadne ďalšie „absurdné požiadavky" nekonkretizuje. Vo výchovnom opatrení sa pre práceneschopnosť
pridelenej pracovníčky danej organizácie od 10/2023 nepokračuje, ďalšie podrobnosti otec nepozná.
Otec mal za to, že výkonom exekučného titulu by celkom nesporne bolo ohrozené psychické zdravie
dieťaťa a jeho ďalší vývin. Bolo by v rozpore s povinnosťou rodiča dieťa chrániť (§ 28 ods. 2 ZoR) ak by
otec za takéhoto skutkového stavu ohrozil doterajšiu stabilitu maloletého, narušil kontinuitu jeho výchovy

a jeho rodinného prostredia a bez ďalšieho by ho odovzdal matke. Nie je v moci otca splniť rozhodnutie
súdu o odovzdaní K. matke bez toho, aby došlo k zásadne negatívnemu ovplyvneniu jeho psychického
zdravia. Nie je ani v moci otca pôsobiť na vnímanie K. tak, aby matku prijal, a to až do takej miery, že sa
zmieri s jej výchovným pôsobením v jej domácnosti. Otec navrhol, aby súd návrh matky na nariadenie
výkonu rozhodnutia zamietol, a to analogicky k § 390 ods. 1 písm. c) CMP, keď sa rozhodnutiu nemožno

podrobiť z dôvodu dlhodobého, výsostne negatívneho postoja maloletého, z dôvodu značných rizík
výkonu rozhodnutia na jeho psychickom zdraví a z dôvodu objektívnej nemožnosti otca ako povinného
pre nesúhlas maloletého splnenie rozhodnutia zabezpečiť.5. Podaním doručeným súdu 11.01.2024 matka súdu oznámila, že o podanom dovolaní otca proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2022, sp. zn. 20CoP/76/2022 Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol uznesením z 29.11.2023, sp. zn. 7CdoR/15/2023, ktoré rozhodnutie zároveň pripojila.

6. Uznesením zo 06.02.2024 č. k. 41Em/4/2023-140 súd zamietol návrh povinného na zmenu kolízneho
opatrovníka.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu,

súvisiacich spisov sp. zn. B4-13P/265/2017, B4-13P/288/2017, B4-14P/55/2021, B2-39Em/3/2018,
B4-25P/100/2017, B4-14P/211/2021, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom,
prednesmi právnych zástupcov, výsluchom účastníkov, vyjadrením zástupcu Okresnej prokuratúry
Bratislava IV, vypočul maloletého a zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

8. Na čas po rozvode manželstva (rok 2012), boli maloleté deti K. a H. zverené do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov. Rozvodové konanie sa skončilo 14.04.2015 a návrh na nové rozhodnutie
podala matka 24.04.2017. Maloleté deti boli od apríla 2017 rozdelené. Otec neumožňuje maloletému K.
byť v kontakte s matkou, nezabezpečuje dochádzku maloletého K. do školy.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 15P/286/2012-251 zo 14.05.2014, právoplatným

24.06.2014, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode
zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti otca budú maloleté
detikaždýpárnykalendárnytýždeňvrokuvčaseodnedeleod17.00hod.dobezprostrednenasledujúcej
nedele do 17.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa, v starostlivosti matky budú maloleté deti
každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od nedele od 17.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej

nedele do 17.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa s tým, že otec maloleté deti prevezme
v nedeľu v párnom kalendárnom týždni v mieste bydliska matky a matka maloleté deti prevezme v
nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v mieste bydliska otca. Výrok v bode II. neplatí počas letného a
vianočného obdobia, kedy maloleté deti budú v starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od01.07.
od 17.00 hod. nepretržite do 15.07.do 17.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 23. 12. od17.00

hod. nepretržite do 26.12. do 17.00 hod. a v starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok od01.07.
od 17.00 hod. nepretržite do 15.07.do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od17.00
hod. nepretržite do 26.12. do 17.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v určenom čase v
mieste bydliska matky a matka maloleté deti prevezme v určenom čase v mieste bydliska otca. Určil, že
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu

maloletých detí po 120,- eur mesačne, na každé z detí, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho
dňa každého kalendárneho mesiaca k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

10. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím z o 14.04.2015 zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu
tak, že maloleté deti sa na čas po rozvode zverujú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že

v starostlivosti otca budú deti každý párny týždeň tak, že otec si deti prevezme od matky v nedeľu v
nepárnom kalendárnom týždni o17.00 hod. a deti matke vráti v mieste jej bydliska v nedeľu o 17.00 hod.
v párnom kalendárnom týždni. Počas mesiaca júl budú deti v starostlivosti matky od 01.07. od 17.00 hod.
do 15.07. do 17.00 hod. v každom párnom roku a počas nepárneho roku budú deti u otca od 01.07. od
17.00 hod. do15.07. do 17.00 hod., po uplynutí uvedeného obdobia bude striedavá osobná starostlivosť

pokračovať podľa výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. Počas vianočných sviatkov
v nepárnom roku budú maloleté deti od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. u matky a v
párnom roku od 23.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. u otca. Striedavá osobná starostlivosť
po uvedenom období bude pokračovať podľa výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti.
V období od 01.07. do 15.07. a 23.12. do 26.12. sa preberanie a odovzdávanie detí bude realizovať v

mieste bydliska matky. Vo zvyšku rozhodnutie tunajšieho súdu, potvrdil.

11. Uznesením, č. k. 25P/100/2017-152 z 19.06.2017 v spojení s opravným uznesením z 31.07.2017,
č.k. 25P/100/2017-214, právoplatným 21.08.2017 v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 11CoP/360/2017-220 zo 04.08.2017, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zveril

matke, otcovi sa uložila povinnosť odovzdať maloletého K. matke, a zároveň sa upravil styk otca s
maloletými deťmi.12. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 21.10.2019, č. k. 13P/265/2017-759, súd okrem
iného zveril maloleté deti H. a K. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), obaja rodičia majú právo
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého K. sumu 250,- eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 250,- eur mesačne počínajúc
dňom právoplatnosti rozsudku (výrok III.), otec má právo stretávať sa s maloletým K. každý párny víkend
v mesiaci vždy od 17.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nasledujúcu nedeľu (výrok IV.), otec má právo
stretávať sa s maloletým H. každý párny víkend v mesiaci vždy od 10.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v
sobotu (výrok V.), otec má právo stretávať sa s maloletým K. a maloletým H. každý nepárny týždeň vždy

v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si v uvedený deň a hodinu maloleté deti prevezme
od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu maloleté deti matke vráti na tom istom mieste (výrok
VI.). Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 15P/286/2012-251 zo 14.05.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/374/2014-356 zo 14.04.2015.

13. Krajský súd v Bratislave po zrušení predchádzajúceho rozsudku z 29.06.2021, č. k.

20CoP/71/2020-936 nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.05.2022 č. k. III. ÚS
137/2022-64 rozhodol rozsudkom z 26.10.2022 č. k. 20CoP/76/2022-1022, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., VI., potvrdil a vo výrokoch IV. a V. zmenil tak, že otec má
právo stretávať sa s maloletým K. a H. každý párny týždeň v roku vždy od piatku 17.00 hod. do nedele
17.00 hod. s tým, že otec si v uvedený deň maloleté deti prevezme od matky v mieste jej bydliska

a v uvedený deň a hodinu maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska, matke uložil povinnosť
maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať. V odôvodnení svojho rozhodnutia sp.
zn. 20CoP/76/2022 odvolací súd uviedol, že je to najmä otec, ktorý nemá záujem na tomto patologickom
stave v rodine robiť zmeny a pracovať na náprave vzťahov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
ten kto porušoval pravidlá je otec. Matke neodovzdal deti podľa rozhodnutia o striedavej starostlivosti,

maloletého K. neodovzdal matke, hoci bolo nariadené v roku 2018 súdom neodkladné opatrenie, podľa
ktorého mal uloženú povinnosť maloletého K. matke odovzdať. Otec nerešpektoval ani rozhodnutie
súdu o nahradení jeho súhlasu so zápisom do školy maloletého K., a tento na plnenie povinnej školskej
dochádzky nenastúpil. Otec ani neoznámil, kde si maloletý plní povinnú školskú dochádzku, maloletému
zakázal o tomto hovoriť pred kolíznym opatrovníkom.

14. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 21.10.2019, č. k. 13P/265/2017-759 nadobudol
právoplatnosť 05.01.2023 vo výrokoch I., II., III., VI. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 20CoP/76/2022-1022 z 26.10.2022, vo výrokoch IV. a V. zmenené rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave, č. k. 20CoP/76/2022-1022, vykonateľný 05.01.2023, vo výrokoch I., II. a VI. 07.03.2023 a

16.01.2023 vo výroku III.

15. Povinný otec podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, výlučne voči výroku rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého K. do osobnej
starostlivosti matky dovolanie argumentujúc, že odvolací súd nezisťoval názor maloletého k zmene jeho

doterajšieho výchovného prostredia. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29.11.2023 sp. zn.
7CdoR/15/2023 dovolanie otca odmietol.

16.Najvyššísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiaokreminéhouviedol,žeikeďmaloletýK.konzistentne
v konaní vyjadroval vôľu zotrvať vo výchovnom prostredí otca, v ktorom sa nachádza od svojich šiestich

rokov života, pričom nesúhlasí s premiestnením k matke, s ktorou žije jeho súrodenec (dvojička),
vzhľadom na poznatky zo súdneho spisu je pochopiteľné, že s danou zmenou po toľkých rokoch
izolácie súhlasiť ani nemôže, pretože preberá postoj dospelej osoby, s ktorou žije, t. j. od otca, zo
strany ktorého je negatívne naprogramovaný nielen voči matke ale žiaľ aj voči súrodencovi, ako aj
voči rovesníckemu prostrediu, keďže nenavštevuje školu. Otec tak K. nevytvára pozitívne prostredie

na to, aby sa maloletý nebál matky a chcel s ňou a s bratom komunikovať. Z uvedeného možno
aj bez výslovného odôvodnenia implicitne vyvodiť taký záver konajúcich súdov, že maloletý K. nebol
schopný sformulovať svoj vlastný názor na prejednávané skutočnosti, a tým je potom i vylúčené, aby po
komplexnom a rozumnom vyhodnotení všetkých dotknutých záujmov, majúc pritom na pamäti nájdenie
najlepšieho riešenia pre maloletého K., bol procesný postup súdov nižších inštancií považovaný za

arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený, a preto je z hľadiska zachovania práva na spravodlivý proces
postup konajúcich súdov z pohľadu dovolacieho súdu ako taký udržateľný (konanie ako celok v kontexte
celého konania nevykazuje znaky nespravodlivosti). Vzhľadom na dĺžku sporu, vek maloletého K. a
okolnosti daného prípadu, je zrejmé, že K. nie je schopný samostatného rozhodovania, byť spontánnypri prejavovaní svojho vlastného postoja, keďže preberá postoj rodiča, u ktorého žije. Matka na rozdiel od
otca v konaní prezentovala náklonnosť pracovať s odborníkmi a citlivo pristupovať k danej situácii, otec
presadzoval ďalšie rozdelenie súrodencov, čo by pre K. i naďalej znamenalo vyrastať v nezmenených

podmienkach, t. j. v izolácii nielen od ostatnej rodiny ale aj od rovesníkov, keďže už viac ako štyri roky
bez relevantného dôvodu nechodí do školy, čo bolo dôvodom aj na začatie trestného stíhania voči otcovi
pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže (dovtedy bol otec uznaný vinným z priestupku pre
zanedbanie starostlivosti o jeho povinnú školskú dochádzku), ktorá okolnosť nemohla pri rozhodovaní
nižších súdov zostať bez konzekvencie. Akékoľvek riešenie v danom prípade by prinieslo zvýšenú

psychickú záťaž u K., t. j. aj vtedy ak by K. zostal u otca, ktoré prostredie je vzhľadom na otcov prístup
už dávno pre K. zaťažujúce (izolácia od ostatnej rodiny, bránenie spontánnosti pri prejavovaní vzťahu
k matke a bratovi ak vie, že otec prechováva výrazne negatívny vzťah k matke, s ktorou žije jeho brat,
sociálna izolácia, bránenie navštevovať školu a pod.) a záleží len od dospelých osôb, t. j. od oboch
rodičov, ako danú situáciu K. zvládne.

17. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo 04.04.2022, č. k. 13P/288/2017-524 súd uložil
výchovné opatrenie rodičom maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu
v neziskovej organizácii SPDDD Úsmev ako dar, so sídlom Ševčenkova 21, Bratislava. Zo správy
tejto organizácie zo 14.09.2023 (súčasť spisu sp. zn. B4-13P/288/2017) vyplýva, že po realizácii
asistovaného styku medzi súrodencami ich informoval otec, že sa K. vyjadril, že nevidí zmysel v

spoločnom stretávaní sa s maloletým bratom H.. Ako dôvody, prečo sa maloletý K. nechce stretávať s
bratom uviedol, cit. maloletého: ..Bojím sa mamy, stále ma prenasleduie, chcela ma uniesť s bosorkami
zo súdu. Volá pred náš dom policajtov. Maminu volám T. od vždy lebo mi robí zle...." Nakoniec sa K.
zdvihol so slovami: „je to strata času" a odišiel z miestnosti. Záverom organizácia navrhla pokračovanie
asistovaného styku, ktorý vnímajú ako prínos pre maloleté deti vzhľadom na prijatie oboch rodičov.

18. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 03.06.2022, č. k. 14P/55/2021-261, právoplatný
27.01.2023 vo výrokoch II., III. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
20CoP/145/2022-295 zo 07.12.2022, súd udelil namiesto otca súhlas so zápisom maloletého K. do
Základnej školy Kpt. J. Nálepku v Stupave, Školská 2, 900 31 Stupava (výrok II.) a určil, že maloletý

K. bude pokračovať v plnení školskej dochádzky v školskom roku 2021/2022 v Základnej škole Kpt. J.
Nálepku v Stupave, Školská 2, 900 31 Stupava, a to až do ukončenia 2.stupňa základného vzdelávania
(výrok III).

19. Z prednesu právneho zástupcu oprávnenej vyplýva, že oprávnená doposiaľ nemá dieťa vo svojej

starostlivosti, matka navrhovala viacero stretnutí a v rámci tejto komunikácie otec odkazoval matke, že
si má dohadovať stretnutia s K.. Posledné stretnutie sa uskutočnilo 20.01.2023, ktoré trvalo 5 minút, pri
dome otca maloletého. Matka sa spoliehala na zlepšenie vzťahov v rodine prostredníctvom výchovného
opatrenia, ktoré sa malo realizovať v organizácií Úsmev ako dar. Výchovné opatrenie sa nezrealizovalo
v celom rozsahu ako bolo nariadené, nakoľko otec trval na tom, aby sa stretnutia realizovali v jeho

domácnosti. Matka sa stretla náhodne s K. 17.12.2023 v Záhorskej Bystrici na Pump Trucku, kde
maloleté deti spolu trávili čas.

20. Z prednesu právneho zástupcu povinného vyplýva, že povinný navrhol návrh zamietnuť. Uviedol,
že výkon rozhodnutia je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Maloletý žije viac ako polovicu života

v starostlivosti otca, matku ako osobu nepozná, nikdy nebol v jej domácnosti. Jeho vzťah s matkou
je dlhodobo negatívny. Matka od 12/2022, takmer 15 mesiacov sa nedomáhala žiadneho kontaktu
s maloletým. Jej stretnutia sú s výnimkou v organizácií Úsmev ako dar veľmi občasné a trvajú len
niekoľko minút. Otec sa snaží nechať matke priestor na nadviazanie kontaktu, nedošlo k žiadnej zmene
v mentálnom nastavení maloletého dieťaťa vo vzťahu k matke. Matka má telefónne číslo na maloletého,

môže ho kedykoľvek kontaktovať. K stretnutiu na Pump Trucku právny zástupca povinného uviedol,
že maloletý využil priestor na komunikáciu so svojím bratom, s matkou sa odmietol baviť. Výchovné
opatrenie neprinieslo žiadne zásadné výsledky. Otec sa zúčastňoval stretnutí tak, ako bolo naplánované,
riadil sa pokynmi organizácie a nemá vedomosť, prečo sa výchovné opatrenie skončilo. Poukázal na
to, že maloletý má 13 rokov, je mentálne zrelý na to, aby si uvedomoval, čo pre neho prechod k matke

znamená. S touto situáciou nesúhlasí, podľa jeho vyjadrenia, pokiaľ bude musieť ísť k matke, utečie od
nej, bude sa schovávať tak, aby ho nikto nenašiel.21. Z výsluchu oprávnenej vyplýva, že argumenty otca, prečo nie je možné uskutočniť výkon, vytvoril
otec sám svojím konaním, pretože matke od roku 2017 neumožňuje, aby sa so synom akokoľvek
kontaktovala, aby vôbec syn mohol prísť do jej domácnosti a byť aj s bratom. Tomuto bránil aj tak, že

nedal K. do školy. Nevie si predstaviť, z čoho by si mal K. vytvoriť vzťah k matke, keď s ňou nie je a
všetky informácie o priebehu súdnych konaní mu sprostredkúva otec. Podľa vyjadrenia matky sa nie
je čomu diviť, že K. utečie, príde o doterajší život, ak mu to takto otec komunikuje. H. nebol od roku
2017 u otca. Otec matke poskytol telefónne číslo na K., ale matka usúdila, že viackrát neodpisuje K.,
ale otec. Napriek navrhovaným termínom stretnutí otec uvádzal, že K. sa necíti komfortne a ďalšie sa

neuskutočnili. Hoci má K. 13 rokov, 7 rokov žije u otca, celý čas preberá jeho názory a jeho postoje, čiže
je prirodzené, že takto reaguje k zmene prostredia, ktorá by mala nastať. Matka poukázala na znalecké
posudky, podľa ktorých K. bude mať zrejme nejaký diskomfort, ale toto bude mať na jeho psychiku menší
dopad ako to, že zostane u otca. Matka nevie ani kde K. chodí na krúžky, kde sa pohybuje, chodí okolo
domu so synom, vidí ho iba náhodne. Aj keby sa u otca zastavili, je to zbytočné, keďže otec alebo K.
by matke neotvorili.

22. Z výsluchu povinného vyplýva, že absolvoval všetky stretnutia v rámci výchovného opatrenia, ktoré
mali byť medzi ním a psychologičkou. Na stretnutie medzi H. a K. sa dostavili v dohodnutom termíne,
stretnutie trvalo kratšie ako hodinu, pretože sám K. povedal, že navrhuje H. stretnutia už dlhodobo
u neho doma a otec nevidí dôvod, prečo by kvôli stretnutiam mal chodiť pravidelne do organizácie.

Matka sa od roku 2017 domáhala odovzdania K., a to aj nátlakovým spôsobom, takisto K. videl, ako
matka z ich predzáhradky H. odviedla a odvtedy H. u otca nebol, čo si K. uvedomuje. Pri realizácii styku
bol K. svedkom vulgárnych výrazov matky na osobu otca, pričom zaznamenal H. prejavy agresivity
v prítomnosti matky, konkr. že kopol do brány. Počas pokusov o realizáciu styku K. pozýval H. k nim
domov. Na tieto návrhy H. spočiatku nereagoval a potom ich v prítomnosti matky začal odmietať. Otec

poprel, že by deťom bránil v komunikácii, nebráni ani v komunikácii matky a K., preto jej dal K. číslo a
K. požiadal, aby s ňou komunikoval. Keď K. H. vysvetľoval, prečo ho matka núti bývať u nej a chodiť
do školy v Stupave, H. sa to pokúšal obhajovať tým, že to preto, lebo má K. rada a ona ho do toho
nenúti. Negatívny postoj K. k matke vyplýva aj z toho, že došlo k pokusu o jeho odňatie. Keď K. matke
toto vyčítal, snažila sa ho presvedčiť, že ona za to nemôže a konal tak súd, na čo K. reagoval tak, že

keby za to nemohla, tak by nebola prítomná. Z takýchto a iných prípadov medzi K. a matkou vznikla u K.
hlboká nedôvera voči matke. Nie je pravda, že by sa všetci znalci vyjadrili, že stres, prípadne traumatické
následky, ktoré môže pre K. znamenať odňatie zo starostlivosti otca a jeho nútené bývanie u matky, by
boli zvládnuteľné. Vyjadril sa tak jedine znalec p. X., ktorý tak robil neoprávnene, jeho znalecký posudok
bol skompromitovaný. Poukázal na správy od psychologičiek, ktoré hovoria o opaku. Otec by K. matke

odovzdal, ale viac robiť nemôže, nemôže ho fyzicky nútiť, aby k nej išiel. K. sa vyjadril, že on k matke
nepôjde, stretnutia s matkou odmieta, vie, že matka ho pravidelne sleduje autom v uliciach ich bydliska a
v takýchto prípadoch sa skrýva, prípadne uteká. Na otázku právneho zástupcu oprávnenej, aké kroky za
posledné tri roky povinný realizoval, aby sa vzťah K. s matkou a H. zlepšil, odpovedal, že K. motivoval,
hovoril mu pozitívne dôsledky, príklady na iných ľuďoch, ktorí si takýto vzťah pestujú a udržiavajú.

23. Z pohovoru s maloletým vykonaným 03.05.2024 vyplýva, že už raz na súde hovoril, že chce bývať
u otca a u matky bývať nechce. Je siedmak, názov školy neuviedol, pretože „je to tajné" a ak by sa to
matka dozvedela, tak by ho mohli odtiaľ vyhodiť. Učí sa doma. Otec si vypočuje jeho názor, rešpektuje
ho, zatiaľ čo matka ani trochu. Matka si nevie vypočuť jeho názor, hovoril jej, že chce bývať u otca. Ona to

nerešpektuje, chce ho donútiť chodiť do školy, do Stupavy, aj keď vie, že on to nechce. S matkou si občas
napíšu, párkrát sa stretnú, s bratom sa občas stretáva, keď je vonku. Stretnú sa na Pump Tracku. Učí
sa angličtinu a ruštinu, chodí na sebaobranu, ide skôr o cvičenie. Počas pohovoru niekoľkokrát maloletý
uviedol, že by chcel, aby ho matka prestala nútiť chodiť na takéto stretnutia a do školy do Stupavy.

24. Dňa 06.05.2024 do konania vstúpila Okresná prokuratúra Bratislava IV v súlade s § 13 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku.

25. Uznesením z 05.06.2024 č. k. 41Em/4/2023-210 na návrh oprávnenej súd pribral do konania
Komisára pre deti.

26. Následne súd nariadil ďalšie pojednávanie, na ktorom vec prejednal v prítomnosti účastníkov a
ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka a zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava IV a vneprítomnostiKomisárapredeti,ktorýpodanímz05.06.2024ospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní
a súhlasil s konaním v ich neprítomnosti.

27. Právny zástupca oprávnenej na pojednávaní ďalej uviedol, že názory maloletého sú matke známe,
zdôraznil, že sú založené jednak na informáciách od otca, nevychádzajú z interakcie s matkou, maloletý
s matkou nekomunikuje, nevie vyhodnotiť situáciu v rodine, a negativita, ktorú má nastavenú vo vzťahu
k matke nevychádza z reálnych okolností. Okolnosť, ak by bol K. u matky a videl by, že sa môže k otcovi
vrátiť, byť s ním v kontakte, môže zmeniť jeho nazeranie.

28. Právny zástupca povinného uviedol, že matka nerešpektuje názor maloletého, pokiaľ nie je pre ňu
priaznivý, tak ho považuje za názor otca. Maloletý má 13 rokov, mal za to, že je dostatočne schopný
formulovať svoj názor, má emócie, a tieto nemôžu pretláčať len preto, že matka má inú predstavu
o živote. Za 7 rokov sa matke nepodarilo tento vzťah zmeniť, a to ani jej snahou o komunikáciu s
maloletým osobne, telefonicky a dokonca ani za takmer niekoľko mesačnej asistencie odborníka, ktorý

spolupracoval s rodinou.

29. Matka v konaní argumentovala tým, že sa snaží o kontakt s maloletým, keď ide náhodne okolo
domu, volá mu, píše, on na správy nereaguje. Otca niekoľkokrát vyzvala, aby sa zrealizovali stretnutia na
neutrálnej pôde, čo bolo neúspešné, a tým, že ho nedal do školy, ani táto možnosť nepripadá do úvahy.

30. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že jej povedal, aby si dohadovala stretnutia s K., aby
prebiehali dobrovoľne. Poprel, že by matka K. stále kontaktovala, pretože naposledy mu písala v marci
2024, keď mu blahoželala k narodeninám, predtým na Vianoce a k ďalším stretnutiam K. nevyzýva, takže
nie je pravda, že by matke v kontakte s maloletým bránil. Otec na otázku súdu, či maloletého matke

odovzdá uviedol, že dobrovoľne ho odovzdá, ale nemôže K. nútiť, aby k nej odišiel a dodal, že K. má
177 cm a 60 kg, a nemôže ho matke priniesť na rukách a odovzdať.

31. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého v konaní uviedol, že vzhľadom na pohovor s maloletým
je potrebné rešpektovať jeho názor, avšak názor maloletého nie vždy korešponduje s jeho najlepším

záujmom a v tomto prípade je dôležité, aby maloletý mal možnosť nadviazať kontakt aj vzťahovú väzbu
s bratom a s matkou.

32. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV predložil na pojednávaní uznesenie o vznesení
obvinenia otcovi pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže z 31.01.2024 ČVS: ORP-XXX/X-

VYS-BX-XXXX v spojení s uznesením prokurátora č. XPv/XX/XX/XXXX-XX z 09.04.2024 o zamietnutí
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I
podané občianskemu združeniu Ťahanovská záhrada, Ťahanovská záhrada 74, Košice, trestný rozkaz
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6T/38/2023, ktorým bol povinný uznaný za vinného pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. b/ Tr. zák., za čo sa odsudzuje k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a zároveň
mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

33. Právny zástupca povinného k predloženým dôkazom uviedol, že trestný rozkaz nie je právoplatný,
keďže otec podal voči nemu odpor a otec v žiadnej veci nebol právoplatne odsúdený.

34. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV ďalej uviedol na to, že prokurátora rešpektuje
prezumpciu neviny povinného, avšak s poukazom na § 355 ods. 10 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší až
prednesením obžaloby na hlavnom pojednávaní.

35. Zo záverečnej reči právneho zástupcu oprávnenej vyplýva, že oprávnená trvá na podanom návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Mal za to, že sú dané dôvody na vydanie rozhodnutia a výkon
rozhodnutia. Doposiaľ matka nemá zabezpečený náležitý kontakt s maloletým K. už 7 rokov, počas
tohto obdobia bolo vydané rozhodnutie v nachádzajúcom konaní, v rámci ktorého bol K. zverený do
starostlivosti matky. Poukázal na to, že v rámci nachádzajúcich konaní súdy zohľadnili aj prípadný

dočasný negatívny vplyv na faktické odňatie K. otcovi a odovzdanie K. matke a s poukazom na najlepší
záujem maloletého dieťaťa vyhodnotili, že je podstatné, aby K. mal zabezpečený rozvoj vzťahu s matkou
a bratom a aby žil v prostredí, v ktorom mu rodič nebráni v kontakte s druhým rodičom, Ďalej uviedol,
že aj keď sa výkon rozhodnutia môže zdať ako veľký zásah do prežívania K., z dlhodobého hľadiskaje predpoklad, že môže viesť k náprave vzťahu medzi K., matkou a jeho bratom. Pri odňatí maloletého
K. otcovi a odovzdaní matke bude mať možnosť K. konfrontovať tvrdenia otca o matke a o celkovej
situácii v rodine a bude mu umožnené vidieť a fakticky prežiť to, že matka nebude brániť v kontakte

s otcom a nedôjde k únosu ako mu to bolo posledných 7 rokov zo strany otca uvádzané. Zdôraznil,
že za posledných 7 rokov to bola matka, ktorá vyvíjala aktivitu, aby sa situácia v rodine upokojila,
vyhľadalaodbornúpomoc,navrhovalavýchovnéopatrenia,spolupracovalasodborníkmiaprihliadalana
prežívanie K., čo sa odzrkadlilo aj po vydaní rozhodnutia krajského súdu, kedy rešpektovala aj poučenie
senátu a netrvala obratom na výkone rozhodnutia, ale navrhovala otcovi postupný presun K. z jeho

domácnosti do domácnosti matky. Napriek tomu sa nepodarilo začať realizovať vydané rozhodnutie
krajského súdu a matke nezostala iná možnosť ako sa domáhať možnosti výkonu tohto rozhodnutia
súdnou cestou.

36. Titulom záverečnej reči právny zástupca povinného navrhol návrh matky na výkon rozhodnutia
zamietnuť. Mal za to, že akýkoľvek výkon rozhodnutia je v príkrom rozpore so záujmami maloletého

dieťaťa. Dôvodil, že vzťah matky a maloletého nie je takej kvality, aký sa očakáva od vzťahu rodiča a
dieťaťa, resp. ich vzťah je prakticky minimálnej kvality. Výkon rozhodnutia, ktorým sa maloletý zveruje
do starostlivosti matky, s ktorou nemá žiadny vzťah, je priamym a bezprostredným ohrozením jeho
psychického, mentálneho a sociálneho vývoja. Poukázal na účel konania vo veci starostlivosti súdu
o maloletých, ktorým je záujem dieťaťa, pričom podľa čl. 5 Zákona o rodine nie je jediným záujmom

maloletého dieťaťa udržiavanie vzťahov s rodičmi. Medzi ďalšie záujmy maloletého dieťaťa, tak ako ich
nehierarchicky vymenováva čl. 5 Zákona o rodine, sú aj stabilita, zdravý vývin dieťaťa, jeho bezpečie a
aj názor dieťaťa. Z vykonaného dokazovania podľa vyjadrenia právneho zástupcu povinného vyplýva,
že nie je možné za skutkových okolností, aké tu 7 rokov pretrvávajú, jednoducho odčleniť záujem
maloletého dieťaťa byť s matkou a ostatné ignorovať. V konaní o výkon rozhodnutia sa rizikami z

výkonu rozhodnutia nezaoberal nikto, a preto navrhol, aby bol nariadený znalecký posudok, a to jednak
v súvislosti so zistením mentálnej kapacity maloletého na prijímanie rozhodnutí, keďže zo záverečnej
reči právneho zástupcu vyplynulo, že maloletého nepovažuje za schopného samostatne sa rozhodovať.
Znalecký posudok tiež navrhol za účelom identifikácie možných rizík pri násilnom odňatí maloletého
zo starostlivosti otca do starostlivosti matky. Mal za to, že návrh na výkon rozhodnutia je výlučne v

záujme matky, pričom ale prvoradým záujmom, ktorý musí súd zohľadňovať, je záujem maloletého.
Ak matka uvádza, že maloletý s ňou komunikovať nechce, je nepochopiteľné, ako si môže myslieť,
že by sa maloletý bez ohrozenia svojho psychického prežívania a bez ohrozenia svojho psychického
vývinu mohol stotožniť s jej starostlivosťou. Pokiaľ dieťa nie je schopné zvládnuť čo i len krátky styk s
matkou, akékoľvek súdne rozhodnutie nezabezpečí záujem maloletého stráviť s matkou viacej času. Je

nemožné, aby si otec splnil povinnosť odovzdať maloleté dieťa vo veku 13 rokov. Maloletý je samostatná
bytosť, ktorý má v tomto veku už vlastný rozum, nie je v moci otca a ani žiadneho iného človeka, aby
názor maloletého zmenil.

37. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV na záver uviedol, že prokurátora navrhuje návrhu

oprávnenej vyhovieť a výkon rozhodnutia nariadiť. V predmetnej veci je najlepší záujem maloletého na
výkone rozhodnutia daný minimálne právom na rešpektovanie jeho rodinného života, umožnenie styku
aj s oprávnenou a jeho bratom a právom na vzdelanie v zmysle čl. 42 odsek 1 Ústavy. Zjavné nezákonné
konanie povinného vyplýva z vykonaného dokazovania. Poukázal najmä na izoláciu maloletého od
oprávnenej a jeho brata a neumožnenie mu riadne si plniť školskú dochádzku. Prokurátora si je v plnej

miere vedomá závažnosti zásahu do rodinného prostredia maloletého, avšak na pretrvávajúcu trestnú
činnosť povinného je odňatie maloletého nevyhnutné. V danej súvislosti poukázal na odôvodnenia
súdov všetkých inštancií, vrátane Ústavného súdu SR, ktoré sa s danou námietkou povinného riadne
vysporiadali. Na danom návrhu prokuratúry nič nemení ani vyslovený názor maloletého počas jeho
vypočutia. Maloletý je pod silným vplyvom povinného a v súlade s názorom oprávnenej je prokuratúra

toho názoru, že len opakuje naučené frázy indoktrinované mu povinným. Poukázal najmä na tú časť
jeho výpovede, keď odmietol uviesť názov školy, v ktorej sa vzdeláva, pretože to je tajné. Totožnú
odpoveď poskytol súdu aj povinný na pojednávaní. Z uvedeného je zrejmé, že maloletý len opakuje
argumentáciu povinného. Konštatoval, že nie je na slobodnej vôli maloletého, či si bude plniť svoju
zákonnú povinnosť. Táto sa má v zmysle právoplatného rozhodnutia plniť v Základnej škole Stupava,

nie v bližšie nešpecifikovanej škole, pri ktorej s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neexistuje
zákonné rozhodnutie o prijatí na školu, resp. povolenia individuálneho vzdelávania, nakoľko matka na
vydanietakéhotorozhodnutiasúhlasnedala.Vsúvislostisnávrhompovinnéhonavykonanieznaleckého
dokazovania uviedol, že predmetom tohto konania nie je opätovné otváranie právoplatne skončenéhokonania o úpravu rodičovských práv a povinností, ale nariadenie výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na
charakter predmetnej veci a s poukazom na odôvodnenia súdnych rozhodnutí prokurátora navrhla
neaplikovať ustanovenia § 378 až 383 CMP upravujúce tzv. zmierovaciu fázu, ale aplikovať § 384 odsek

2 CMP, nakoľko nie je žiaden predpoklad že dôjde k dobrovoľnému splneniu povinnosti povinným,
ale práve naopak len k ďalšiemu neúčelnému predlženiu konania. Pri hodnotení dôkaznej situácie je
nutné vychádzať zo skutkov otca, nie jeho prednesov na pojednávaniach. Povinný fakticky bráni v styku
maloletého s matkou. Taktiež poukázal na v súčasnosti vedené dve trestné stíhania povinného pre
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písm. e), odsek 3 písm. a) Trestného

zákona, ktorých skutkov sa má dopúšťať nepretržite od roku 2018, pričom protiprávny stav udržiava
aj v súčasnosti.

38.Podľa§370ods.1Civilnéhomimosprovéhoporiadku(ďalejlen„CMP"),podľatejtočastisapostupuje
pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

39. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

40. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o

zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

41. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

42. Podľa § 377 ods. 4 CMP, odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou,
aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil.

43. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou

sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „Vyhláška"), súd po
podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré
sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia
zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

44. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky, ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť
podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po
predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,
u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

45. Právna úprava vyplývajúca z CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení
s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých precizuje postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého
dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť

zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri
realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v
rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického
alebo iného odborného poradenstva. Ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy
exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v

prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia.
Konanie o výkon rozhodnutia začína na návrh oprávneného, ako aj bez návrhu (§ 376 CMP). V prvej
fáze, v rámci ktorej súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s § 3 vyhlášky zisťuje, či
sa povinný podrobuje rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení
povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie

sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom,
psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť
podrobiťsauvedenémuporadenstvu.Nevyhnutnýmpredpokladomprenariadenievýkonurozhodnutiaje
vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučnýmtitulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený
a súd návrh zamietne. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie,
a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným

titulom, pokiaľ k plneniu povinností nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť
teda splnenie povinnosti určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a
nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany
záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, štvrtá časť CMP v spojení s citovanou
vyhláškou ustanovujú postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho

rozhodnutia (exekučného titulu).

46. Súd po vyhodnotení všetkých zistených skutočností, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení rozhodol o nariadení výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko zistil, že povinný dobrovoľne
neplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Povinný v tomto konaní, ako dôvod nerešpektovania
rozsudku Okresného súdu v Bratislave z 21.10.2019, č. k. 13P/265/2017-759, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2022, č. k. 20CoP/76/2022-1022, opakovane označil odmietanie
matky maloletým dieťaťom, jeho negatívnymi hodnoteniami, ak by mal byť s matkou, nedôverou
maloletého vo vzťahu k matke, tým, že matku ako osobu nepozná, keďže 7 rokov žije s otcom, nestýka
sa s matkou a v prípade, ak by bol násilím odňatý z jeho starostlivosti, od matky utečie. Otec ďalej
argumentoval tým, že je nepredstaviteľné, ako by maloletý mohol zvládnuť trvalé premiestenie do

starostlivosti matky, keďže domácnosť matky ani nepozná, nebol u nej, pričom nie je v moci otca splniť
rozhodnutie súdu o odovzdaní dieťaťa bez toho, aby došlo k negatívnemu ovplyvneniu jeho psychického
zdravia, pričom ide o dieťa vo veku 13 rokov, ktoré otec nemôže priniesť matke na rukách a odovzdať.
Otec tiež uvádzal, že matke poskytol telefónne číslo na maloletého K., preto sa matka môže kontaktovať
s maloletým a dohodnúť si stretnutie.

47. V prejedávanej veci bolo dieťa súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti matky.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k 13P/288/2017-524 zo 04.04.2022 bolo rodičom i
maloletým deťom nariadené výchovné opatrenie - podrobiť sa odbornému poradenstvu v neziskovej
organizácii SPDDD Úsmev ako dar. Maloletý K. stretávanie v organizácii považoval za stratu času

a nariadené výchovné opatrenie neviedlo k sledovanému účelu, ktorým bola najmä na strane otca
schopnosť oddeliť svoje záujmy od záujmov detí a rozpoznávať najlepší záujem dieťaťa, keďže otec
je napriek právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam presvedčený o tom, že najlepším záujmom
maloletého je, aby žil s ním, s matkou sa nestretával, resp. stretával sa dobrovoľne, pokiaľ tak maloletý
bude chcieť, nechodil do školy a učil sa doma, tiež napriek tomu, že súd udelil namiesto otca súhlas

so zápisom maloletého K. do Základnej školy Kpt. J. Nálepku v Stupave a otec bol uznaný za vinného
pre prečin ohrozovania mravnej výchovy maloletého. S názorom otca rozhodne nemožno súhlasiť,
pokiaľ tento fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloletého K., ale nezabezpečuje jeho povinnú školskú
dochádzku, nemotivuje ho k nadviazaniu kontaktu s matkou, je zrejmé, že ohrozuje zdravý vývin
maloletého.

48. Zároveň súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik
uloženej povinnosti. Otec v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu maloleté dieťa
matke neodovzdal.

49. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania, ktoré slúžili ako podstatný
podkladprerozhodnutievkonanísp.zn.13P/265/2017,kdebolozvykonanéhoznaleckéhodokazovania
zistené, že maloleté deti by mali byť z psychologického hľadiska zverené do osobnej starostlivosti matky
v záujme stabilizácie rodinného prostredia a stretávať sa s otcom, nakoľko matka má lepšie osobnostné
dispozície pre zabezpečenie výchovy maloletých detí, najmä z pohľadu rešpektovania ich vývinových

potrieb, ako aj rešpektovania rodičovskej role druhého rodiča. V žiadnom prípade nie je v záujme
maloletých detí, aby boli naďalej od seba separované a zverené do osobnej starostlivosti každé inému
rodičovi. Pri vyšetrení maloleté deti reagovali výrazne pozitívne na seba navzájom, bolo vidieť, že sa
tešiazospoločnéhostretnutiaažeprežívajúdeficitvzájomnéhokontaktu.Obidvedetireagovalipozitívne
na matku, H. výrazne, K. neutrálne až mierne pozitívne, ale emočne pozitívne. Maloletý K. pri vlastnom

vyšetrení bez prítomnosti rodičov opakovane uvádzal, že otec mu nedovolí resp. zabraňuje stretnúť
sa s bratom a matkou. Súd je toho názoru, že nie je dôvod obmedzovať, resp. ďalej nerozvíjať vzťah
medzi maloletým dieťaťom a matkou, ako aj medzi súrodencami navzájom, o to viacej, že ako súrodencimajú právo vyrastať spolu a súd zohľadnil záujem, maloletých detí na utužovaní súrodeneckých väzieb,
nakoľko matka má obe maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti.

50.SúčasnesúdpoukazujenazáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyuvedenévjehorozhodnutí
z 29.11.2023, sp. zn. 7CdoR/15/2023, ktorým súd odmietol dovolanie podané otcom voči rozhodnutiu
odvolacieho súdu z 26.10.2022, sp. zn. 20CoP/76/2022, keď uviedol, že i keď maloletý K. konzistentne
v konaní vyjadroval vôľu zotrvať vo výchovnom prostredí otca, v ktorom sa nachádza od svojich šiestich
rokov života, pričom nesúhlasí s premiestnením k matke, s ktorou žije jeho súrodenec (dvojička),

vzhľadom na poznatky zo súdneho spisu je pochopiteľné, že s danou zmenou po toľkých rokoch izolácie
súhlasiť ani nemôže, pretože preberá postoj dospelej osoby, s ktorou žije, t. j. od otca, zo strany ktorého
je negatívne naprogramovaný nielen voči matke, ale žiaľ aj voči súrodencovi, ako aj voči rovesníckemu
prostrediu, keďže nenavštevuje školu. Otec tak K. nevytvára pozitívne prostredie na to, aby sa maloletý
nebál matky a chcel s ňou a s bratom komunikovať. Názor maloletého zistený v rámci toho konania o
výkon rozhodnutia bol nezmenený, maloletý vyjadroval nespokojnosť s tým, aby býval u matky, nechce

chodiť ani do školy do Stupavy, pričom tvrdil, že otec si jeho názor vypočuje a rešpektuje, zatiaľ čo matka
nerešpektuje to, že chce bývať u otca a do školy do Stupavy chodiť nechce.

51. Súd sa zaoberal aj najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech

už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebozákonodarnýmiorgánmi.Podľačl.12ods.1Dohovoru,štáty,ktorésúzmluvnoustranouDohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. V tejto súvislosti je síce dôležitý názor maloletého

dieťaťa, ktorý je taký, že odmieta matku, nechce s ňou bývať, avšak ako vyplynulo zo znaleckého
dokazovania, tento názor nie je slobodným prejavom maloletého a je ovplyvnený správaním otca. V
danom prípade ide o maloleté dieťa, ktoré nemá dostatočné zručnosti na sformovanie svojho vlastného
názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory, napríklad už spomínaný vplyv zo strany otca.
Právo maloletého dieťaťa vyjadriť sa a povinnosť súdu zohľadniť najlepší záujem dieťaťa nemožno bez

ďalšiehostotožňovať.Jenutnémaťnazreteli,žeakákoľvekdeformáciavzťahurodič-dieťajevdôsledku
odcudzenia a v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/05), preto
v záujme zabránenia negatívneho ovplyvňovania psychického vývinu maloletého dieťaťa, je nariadenie
výkonu rozhodnutia v jeho najlepšom záujme.

52. Maloletý K. sa v rámci zisťovania jeho názoru pred súdom síce vyjadril, že nechce bývať u mamy,
ktorej kontakt ani nevyhľadáva a pokiaľ otec ponecháva na vôli maloletého, či sa s matkou stretne alebo
nie tvrdiac, že ho nemôže donútiť, takýto postoj nie je možné podporovať. Otec by si mal uvedomiť,
že rola matky predstavuje nezastupiteľný vplyv matky na dieťa. Dieťa vyrastajúce bez matky, žijúce
výhradne len vo sfére vplyvu otca, čo bolo už konštatované v predchádzajúcich rozhodnutiach, sa môže

prejaviť sťaženým odpútaním sa od matky a nedostatočnou samostatnosťou. Nemožno pochybovať o
tom, že matka je z hľadiska osobnostnej výchovy rozhodujúcim článkom v živote dieťaťa. Tak ako sa
otec vyjadruje o matke dieťaťa, jej správaní, o tom, čo by matka maloletému urobila, ak by bol s ňou,
či o škole, tak ich preberá aj maloletý K., jeho názory považuje za pravdu a fakty. Ani pri výsluchu pred
súdom 03.05.2024 K. nevedel uviesť prečo sa nestretáva s matkou, iba hovoril, že matka nerešpektuje

jeho názory a chce, aby ho prestala nútiť bývať u nej. Ku škole rovnako neuviedol jej názov dôvodiac,
že je to tajné, čo otec rovnako odmietol súdu v priebehu konania uviesť.

53. Opätovne súd zdôrazňuje, že tak ako už v základnom konaní bolo ustálené, maloletý, keďže žije
niekoľko rokov u otca, preberá jeho názory, nemôže poznať názor matky, nakoľko s ňou nie je, resp.

sa stýka v obmedzenom rozsahu a je pochopiteľné, že otca vníma ako svoju vzorovú osobu, od ktorej
preberá postoje, preto nebolo možné názoru maloletého, ktorý bol opätovne zisťovaný aj v tomto konaní
prisvedčiť v takej miere, aby súd zohľadnil jeho názor a návrh oprávnenej zamietol ako navrhoval otec.

54. V predmetnej právnej veci absentuje schopnosť otca dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s

druhým rodičom, keďže sa nesnaží zlepšiť, resp. prispieť k jeho náprave. Otec ponecháva rozhodnutie
stretávať sa s matkou výhradne na synovi (ktorý postoj nepochybne preberá od otca), bez toho, aby
syna viedol k rešpektovaniu matky. Otec si zrejme neuvedomuje, že došlo k rozpadu rodiny rozvodom a
maloletý už nevyrastá v úplnej rodine. Po rozvode manželstva sú rodičia povinní konať tak, aby rozvodmal na deti čo najmenší dopad, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Problém
spočíva v nepochopení otca o nevyhnutnosti spoločnej výchovy oboma rodičmi, mysliac si, že ak je dieťa
spokojné v starostlivosti jedného z nich, t.j. u otca, druhého rodiča nepotrebuje a nemotivuje maloletého

K. na prechod z jeho starostlivosti do starostlivosti matky tak, ako ukladá vykonateľné rozhodnutie. Aj
keď v prípade K. ide o dieťa vo veku 13 rokov, súd je toho názoru, že vždy existuje nádej, že dieťa aj
v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj.

55. V záujme dieťaťa je zachovať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, ktorý zabezpečí matka, pokiaľ

bude maloletý v jej starostlivosti, keď z doposiaľ zistených skutočností a vykonaného dokazovania tak
v tomto ako aj v predchádzajúcich konaniach nevyplynul reálny, opodstatnený dôvod, pre ktorý by sa
výkonrozhodnutianemalnariadiť.Vpriebehudlhejdobynedošlonielenžekrealizáciistarostlivostimatky
o maloletého, ale ani len k riadnemu styku K. s matkou, resp. uskutočneniu stretnutí tak, ako navrhovala
matka, aby mohol postupne K. prísť bývať do jej domácnosti. V záujme maloletého dieťaťa, jeho
zdravého fyzického a psychického vývoja, je nepochybne zabezpečiť, aby K. mal vytvorené pozitívne

prostredie, ktoré mu vytvorí matka na to, aby ju neodmietal a chcel s ňou byť a tiež, aby maloleté deti
mohli vyrastať spolu, rozvíjať a prehlbovať vzťahy s oboma rodičmi, pričom uvedenému môže napomôcť
práve nariadený výkon rozhodnutia.

56. Pre úplnosť súd uvádza, že z konania vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (teraz Mestský

súd Bratislava II) sp. zn. 25P/100/2017-152 vyplýva, že povinný otec nerešpektoval ani vykonateľné
uznesenie, ktorým boli obe maloleté deti zverené matke a nerešpektoval ani výkon rozhodnutia vo veci,
ktorý výkon sa nepodarilo zrealizovať. Z uvedeného je jednoznačne preukázané konanie otca, ktorý
nerešpektuje súdne rozhodnutia ani po opatreniach smerujúcich k dobrovoľnému plneniu povinnosti.
Otec dobrovoľne neplnil ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV (teraz

Mestský súd Bratislava II) z 21.10.2019, č. k. 13P/265/2017-759- v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave z 26.10.2022, č. k. 20CoP/76/2022-1022.

57. Zhodnotiac všetky okolnosti danej veci prihliadnuc aj na predchádzajúce konania a tam vykonané
dokazovanie, súd dospel k záveru, že je na mieste postupovať podľa § 377 ods. 1 CMP a nariadiť

výkon rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 21.10.2019, č. k. 13P/265/2017-759-
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26.10.2022, č. k. 20CoP/76/2022-1022 v časti
o realizácii osobnej starostlivosti matky o maloletého K.. Neboli splnené ani dôvody, ktoré by svojou
povahou absolútne vylučovali výkon rozhodnutia.

58. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a nariadil výkon súdneho rozhodnutia, keďže mal za to, že
je potrebné, aby mohli byť rozvíjané citové väzby medzi maloletým dieťaťom a oprávnenou a medzi
súrodencami navzájom, čo umožní len odovzdanie do starostlivosti matky.

59. Súd nevykonal návrh povinného na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom identifikácie
možných rizík pri násilnom odňatí maloletého zo starostlivosti povinného otca do starostlivosti matky z
dôvodu, že ho nepovažoval za dôvodný a hospodárny, ako aj preto, že v predchádzajúcich konaniach
bolo vykonané znalecké dokazovanie pokiaľ ide o túto otázku, keď bola v rámci dokazovania zohľadnená
zmena prostredia maloletého z domácnosti otca do rodinného prostredia matky. K uvedenému sa už

vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 29.11.2023, sp. zn. 7CdoR/15/2023,
podľa ktorého, cit: „Akékoľvek riešenie v danom prípade by prinieslo zvýšenú psychickú záťaž u
K., t. j. aj vtedy ak by K. zostal u otca, ktoré prostredie je vzhľadom na otcov prístup už dávno
pre K. zaťažujúce (izolácia od ostatnej rodiny, bránenie spontánnosti pri prejavovaní vzťahu k matke a
bratovi ak vie, že otec prechováva výrazne negatívny vzťah k matke, s ktorou žije jeho brat, sociálna

izolácia, bránenie navštevovať školu a pod.) a záleží len od dospelých osôb, t. j. od oboch rodičov, ako
danú situáciu K. zvládne."

60. Ďalšie argumenty účastníkov súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby boloreagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

Poučenie:

Proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné (§ 377 ods. 2 CMP).

Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je
vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej
povinnosti (§ 377 ods. 3 CMP).
Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie

výkon rozhodnutia uskutočnil (§ 377 ods. 4 CMP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).