Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010058
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323010058.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom

pojednávaní dňa 27.05.2024 v trestnej veci proti obžalovanej Margity Šivákovej pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. b) Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná, Margita Šiváková, nar. 08.02.1990 v Bardejove, trvale bytom Šaľa, t.č. vo výkone väzby v
Ústave na výkon väzby Leopoldov od 27.07.2022,

j e v i n n á, že

v presne nezistenom čase ako aj v presne nezisteného dňa až do dňa 27. júla 2022 v Šali na ulici
Partizánska č. 10, v byte na 3. poschodí, kde žila so svojimi maloletými deťmi V. Sz., nar. 20.01.2016
a T. Sz., nar. 20.12.2019, v kuchyni predmetného bytu napadla svojho maloletého syna V. Sz, nar.
20.01.2016, takým spôsobom, že ho udrela otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti hlavy, na základe

čoho maloletý hlavou narazil na skrinku a následne spadol na zem na stôl, kde ho ležiaceho na zemi 2
krát kopla a taktiež v presne nezistenom čase ako aj v presne nezisteného dňa až do dňa 27. júla 2022
v kuchyni predmetného bytu napadla svojho maloletého syna T. Sz., nar. 20.12.2019 takým spôsobom,
že po tom, čo maloletý vyliezol na stoličku k matke stojacej pri kuchynskej linke, ho táto udrela po
hlave, následkom čoho maloletý spadol zo stoličky a následne mu vulgárne nadávala a taktiež v presne
nezistený deň a v presne nezistenom čase až do dňa 27. júla 2022 sa maloletým synom vyhrážala, že ich
zapichne tupým nožom. Toto svoje správanie zaznamenávala a súčasne vysielala v živom vysielaní na
sociálnej sieti TIK TOK, pričom v dôsledku uvedeného konania u oboch maloletých detí boli znaleckým

dokazovaním zistené prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaného dieťaťa. Obžalovaná Margita
Šiváková svojím konaním si neplnila svoje rodičovské povinnosti tak ako to ukladá ust. § 28 ods. 1
písm. a) Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

t e d a

- vydala, čo aj z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že jej umožnila viesť záhaľčivý život, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
násilím, hrozbou bezprostredného násilia, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej a uloženej jej
podľa zákona,

č í m s p á c h a l a-prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. d/, písm. h/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 211 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá

na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta súd prejednal trestnú vec proti
obžalovanej Margite Šivákovej a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej,
vypočutím svedkov a znalcov, prehratím dvd záznamu, prečítaním výpovede svedka poškodeného

JUDr Albína Lancza, znaleckých posudkov, listinných dôkazov a oboznámením ostatného obsahu spisu
pričom dňa 12.07.2023 vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovanú za vinnú zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od presne nezisteného dňa mesiaca október 2017 až do dňa 27.07.2022 v Šali na ulici

Partizánska č. 10, v byte na 3. poschodí, kde žila so svojimi maloletými deťmi V. Sz. nar. 20.01.2016 a T.
Sz. nar. 20.12.2019, tieto opakovane napádala kopaním a údermi, maloletých ponižovala, vulgárne ich
osočovala a nadávala im slovami, že sú zmrdi a inými vulgarizmami, vyvolávala u nich strach a vyhrážala
sa im zadusením a utopením, pričom v niektorých prípadoch toto svoje správanie zaznamenávala a
súčasne vysielala v živom vysielaní sociálnej siete TIK TOK, kde bol zachytený záznam, kedy v presne

nezistenom čase presne nezisteného dňa v období mesiaca október 2017 až do dňa 27.07.2022 v
kuchyni bytu napadla svojho maloletého syna V. Sz., nar. 20.01.2016 takým spôsobom, že ho udrela
otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti hlavy, na základe čoho maloletý hlavou narazil na skrinku a
následne spadol na zem za stôl, kde ho ležiaceho na zemi 2 krát kopla, ako aj záznam, kedy v presne
nezistenom čase presne nezisteného dňa v kuchyni predmetného bytu napadla svojho maloletého syna

T. Sz., nar. 20.12.2019 takým spôsobom, že po tom, čo maloletý vyliezol na stoličku k matke stojacej
pri kuchynskej linke, ho táto udrela po hlave, na základe čoho maloletý spadol zo stoličky a následne
mu vulgárne nadávala, ďalej v presne nezistený deň v presne nezistenom čase na sociálnej sieti TIK
TOK vysielala záznam, kde sa maloletým synom vyhrážala, že ich zapichne tupým nožom, v dôsledku
uvedeného u oboch maloletých detí bolo znaleckým dokazovaním zistené prítomné znaky sociálne a

emočne zanedbávaného dieťaťa.

Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov pre výkon ktorého ju zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd v rámci tohto rozhodnutia vychádzal z nasledovných dôkazov :

ObžalovanáMargitaŠiváková,nahlavnompojednávaníuviedla,ženiejepravdou,žesvojemaloletédeti
kopala. Je pravdou, že capla Valentínka a to vtedy, keď stál na stolčeku. Vtedy ho capla po tvári za tým
účelom, aby zliezol zo stolčeka. Nevie kedy sa to stalo. Prostredníctvom sociálnej siete komunikovala

ale určite nezverejňovala svoje video na tejto sociálnej sieti. Určite sama nenahrávala tieto videá. Je
si vedomá, že volala s ľuďmi, ktorých nepoznala. Nevedela, že tieto osoby ju nahrajú. Telefonovala so
svojho mobilného telefónu. Na internet sa pripojila prostredníctvom WIFI. V telefóne mala nainštalované
aplikácie Facebook, Instagram, Tik Tok. Aplikáciu Tik Tok používa 1 rok. Komunikovala iba cez Tik
Tok. Čo sa týka napadnutia svojho mal. syna V. Sz., nepamätá si, kedy sa to stalo. Vtedy Valentínko

neposlúchal, postavil sa na stoličku. Upozorňovala ho, aby zišiel dole zo stoličky. Nepočúval ju, pretosom ho udrela rukou do hlavy. Následkom toho spadol na stôl. Nie je pravdou, že by ho na zemi ešte
kopala. Vtedy mala telefón položený na linke, bola pripojená na sociálnej sieti Tik Tok. Určite to ona
nezverejňovala, nahrávali to ľudia, ktorí boli pripojení na túto sociálnu sieť, vylučuje že by kopala do detí.

Čo sa týka mal. T.Sz., taktiež nevie presne, kedy sa to stalo. Udialo sa to v kuchynskej časti bytu, kedy
potom čo vyliezol na stoličku, udrela ho rukou po hlave, pretože chlapec išiel si zobrať cukor, ktorý bol
umiestnený v miske na kuchynskej linke. Nie je pravdou, že v dôsledku toho, že ho udrela spadol, šmykol
sa a preto spadol na zem. Vtedy aj kričala, avšak si nespomína, že by vulgárne nadávala. Je pravdou,
že sa im vyhrážala, že ich zapichne tupým nožom. Svojim deťom nadávala, pretože vystrájali. O svoje

deti sa však riadne starala. Taktiež s nimi chodila k lekárovi. V určitom období sa doma nachádzal aj
jej druh Ján Szórád, avšak neskôr nastúpil do väzenia. Svojim deťom vulgárne nenadávala, iba som na
nich kričala. Raz im nadávala, že sú zmrdi a to iba na videu Tik Tok. Navštívila ju aj sociálna kuratela
ale všetko dopadlo dobre. Obžalovaná ďalej uviedla, že keď kričala na deti, viac menej používala aj
vulgarizmy. Ľutuje, že kričala na svoje deti, v budúcnosti už na deti kričať nebude.

Svedok Ján Szorád, na hlavnom pojednávaní ako druh obžalovanej využil svoje právo a odoprel
vypovedať. Súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania. V tejto výpovedi svedok okrem iného
uviedol, že neprišlo k žiadnemu týraniu. Je to úplná hlúposť. Je pravdou, že málo bol doma, lebo ráno
chodil do práce a vracal sa až večer. Nemal taký prehľad, čo sa dialo cez deň. On sa s Margitou zoznámil
cez internet, písali si niečo okolo jedného roku, najmä to, kde a ako žije. To, ako sa k nej správali u

nej doma, bolo týranie. Po nejakom čase mu už začala písať, že už to nezvláda, nech ju príde zobrať.
Tak išiel za ňou a zobral ju k sebe. Povedal jej, že môže bývať u neho sama, ale ona chcela bývať s
ním. Volal aj pánovi Antonínovi Blajskovi, riaditeľovi ústavu, v ktorom bola Margita umiestnená do 18
rokov, ktorého sa opýtal, či si ju môže zobrať, či jej to neublíži. On povedal, že môže. Tak ju zobral k
sebe. V ten deň, keď ju zobral, ho jej matka nahlásila na polícii s tým, že Margitu uniesol. Táto bola na

druhý deň ráno na polícii a vysvetlia, ako to je a preto pátranie po ňom odvolali. Potom spolu žili, po 10
mesiacoch otehotnela a narodil sa im prvý syn. Ešte jej mama vykrikovala, že to nie je jeho syn. To však
nie je pravda. Obaja synovia sú jeho. Ako sa narodil starší syn, Margita sa o neho starala, chránila ho,
spievala mu, chodila s ním na ihrisko. Tak sa o neho bála, že ho nepúšťala ani na preliezačky. Ani jemu
ho nechcela dávať, tak sa o neho bála, aby sa mu niečo nestalo. To isté bolo aj pri mladšom synovi.

Deti zbožňuje, starala sa o nich. Nikdy ich netýrala. Je pravda, že sa niečo stalo, to videl. Ale celé to
bolo kvôli nemu, priznáva. Kvôli tomu, že mal mozgovú príhodu, musel prestať pracovať. Dostal sa do
problémov, kradol a odsúdili ho. Toto, keď sa Margita dozvedela, že pôjde do basy, tak ju to psychicky
položilo. Preto sa začala tak správať, bola zúfalá, bála sa, že stratí istotu. V tom čase sa správala zle aj
ku nemu, už neovládala svoje emócie. Nie je pravda, že by deti týrala. To, že deťom vulgárne nadávala

je pravda, pretože to počula u seba doma, tak bola vychovávaná. Tak sa k nej správala jej mama a
celá jej rodina, iné nepoznala. Tak to berie, akože je to normálne. Správa sa tak, ako to videla doma.
Neverí, že by deťom niečo spravila. Ona deti miluje, aj keď deti brala sociálka, boli čisté, najedené, ani
jednu modrinu na sebe nemali. Margita sa o nich starala, aby mali čo jesť, aby mali čo na seba, miluje
ich. Celé to nafúkli médiá, Margita sa správala len podľa toho, ako to videla doma, správali sa k nej

zle, ponižovali ju, či už matka alebo jej súrodenci. Na deťoch známky po bitke nikdy nevidel, nebol ani
svedkom, že by Margita synov bila.

Svedkyňa Bc. Petra Skačanová, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovanom čase pracovala
na ÚPSVR Nové Zámky, pracovisko Šaľa, ako samostatný radca, kedy dňa 24.5.2022 prišiel na úrad

písomný podnet, ktorý napísala vedúca krízového centra Šaľa Monika Juríková s tým, že matka mal. detí
sa sťažovala že nemá čo dať jesť svojim deťom a že jej partner má nastúpiť do výkonu trestu a obáva sa
čo bude. Následne na to bolo vykonané šetrenie v domácnosti obžalovanej. Bolo zistené, že obžalovaná
riadne zabezpečuje domácnosť potravinami. Mala plnú mrazničku potravín, dokonca riadne varila.
Jedine hygienický štandard bol v domácnosti na nižšej úrovni. Jednalo sa o zašpinený koberec, podlaha,

zápach po moči. Situácia bola preverená aj prostredníctvom detskej lekársky MUDr. Chromeková a MŠ
Okružná Šaľa, pričom ohľadne starostlivosti matky o svoje deti neboli zistené žiadne nedostatky. V tom
čase Valentín navštevoval materskú školu a druhý chlapec bol doma s matkou. V rodine obžalovanej boli
realizované opakované šetrenia, pričom obžalovaná vždy viac menej spolupracovala. Po prvom šetrení,
keď opakovali návštevu rodiny obžalovanej, hygiena už bola v poriadku. Následne dňa 25.07.2022

prišli na úrad nejaké podnety prostredníctvom mailových správ spolu s prílohami. Ich prílohy videá boli
odoslané Rudolfom Oláhom ako aj ďalšími osobami. Následne, hneď v ten deň bolo u obžalovanej
vykonané opätovné šetrenie. Na deťoch neboli zistené žiadne známky týrania. Svedkyňa ďalej uviedla,
že šetrením bolo zistené to, že deti svoju matku ľúbili. Mali bežné detské správanie, túlili sa k mame.Ich úradom bolo vydané odporúčanie na vykonávanie opatrení sociálno právnej ochrany detí a sociálnej
kurately, ktoré malo vykonávať centrum pre deti a rodiny Dedina mládeže, bývalý detský domov, kde
mali vykonávať opatrenia na rozvoj zručnosti matky detí. Na druhý deň, po doručení týchto mailov na

ich úrad už boli tieto videá zverejnené v médiách. Opätovne bolo v domácnosti obžalovanej vykonané
šetrenie. Vtedy už sama matka ako keby si pýtala psychologickú pomoc. V ich doprovode sa dostavila na
úrad s tým, že deti zostali v ich starostlivosti a obžalovaná išla k psychológovi, kde popisovala osobitné
prežívanie, že sa ocitla pod vlakom. Keďže jej psychický stav nebol dobrý bola privolaná RZP a za
asistencie polície odišla na ošetrenie. Následne bol vydaný návrh na Okresný súd Galanta na vydanie

neodkladného opatrenia vo veci umiestnenia maloletých detí do krízového centra Slniečko, kde ešte
v ten deň na základe urgentnej žiadosti boli do centra deti aj prijaté a tam sa nachádzajú doteraz.
V prípade obžalovanej sa jedná o jednoduchšiu osobu, temperamentnú s vulgárnym vyjadrovaním,
avšak nevidela, že by sa vulgárne správala k deťom. V roku 2017 a 2018 boli na úrad zaslané
podnety, ktoré sa týkali toho, že matka mala na Valentínka kričať, udrieť ho po hlavičke, pretože odhodil
cumlík. Tieto podnety boli preverované detskou lekárkou, mestského úradu. Neboli zistené žiadne

známky násilia na maloletom dieťati. Taktiež realizovali kontrolu domácnosti, pričom aj komunikovali s
Valentínom. Zisťovali, či maloletí nejavia známky násilia. Na deťoch nezistili tieto známky násilia. Taktiež
nezaznamenala to, že deti by boli psychicky týrané. Deti sa nesťažovali na svoju matku. Materská škola
obžalovanú hodnotila ako spolupracujúcu. V tom čase obžalovaná poberala invalidný dôchodok 340,-
Eur, rodičovský príspevok 280,- Eur a 2 x prídavok na dieťa 60,- Eur. Otec detí nepracoval. Za nájom

bytu platili 340,- Eur.

Svedkyňa Mgr. Patrícii Krokavecová Némová, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovanom
čase pracovala ako učiteľka v Materskej školy Okružná v Šali. Vie o tom, že bolo v médiách zverejnené
video ohľadne správania sa obžalovanej k svojim deťom. Čo sa týka maloletých detí, Valentínka učila

jeden rok a druhého maloletého syna videla, keď matka chodievala pre Valentínka do škôlky. Bolo to
v roku 2022. Čo sa týka prejavu obžalovanej, keď sa s nimi rozprávala, tento bol surovejší. Keď ju
poprosila, aby sa k deťom slušne správala, tak matka spolupracovala, ospravedlnila sa a začala sa k
deťom slušnejšie správať. Keď ju deti hnevali, tak sa vyjadrila, že tí zmrdi mi žerú nervy, avšak hneď sa
ospravedlnila. Valentíko bol v škôlke najprv pojašený, potom si musel zvyknúť na režim dňa, adaptoval

sa. Na začiatku školského roku mal riadne prichystané veci. Jednalo sa o nové veci, neskôr sa stalo, že
prišiel špinavý. Keď nato upozornila matku, tak Valentínko prišiel už do škôlky čistý. Čo sa týka zranenia,
Iba raz v júni 2022 videla na jeho chrbte modrinu asi 5 cm. Matka jej povedala, že Valentínko spadol z
radiátora. Keď sa to stalo iba v jednom prípade, nepovažovala to za významnú vec, pretože aj druhé
deti mali modriny. Keď bol Valentínko v škôlke, a keď sa prezliekal, nikdy okrem toho jedného prípadu

nevidela na ňom známky násilia. Obžalovaná sa jej zverila, že majú finančné problémy, musia platiť
nájom a na deti potrebuje oblečenie a jedlo. Ako matka sa jej javila ako starostlivá. Nikdy nevidela,
že by udrela svoje deti. Do škôlky chodievala poobede medzi prvými, pričom videla, že Valentínko sa
teší na mamu. Ukazoval, čo robili v škôlke. Videla, že prejavil aj radosť, keď mama prišla. Nikdy sa
nestalo, že by nechcel ísť domov. Čo sa týka vulgarizmov obžalovaná iba všeobecne nadávala, že je

v takej sociálnej situácii, že je v piči. Niekedy nadávala na svojho druha, že ten môj kokot sprostý, že
zase ide do basy. Myslí si, že sa nemala s kým rozprávať a posťažovať sa. Nikdy nepočula to, že by sa
obžalovaná k svojim deťom správala tak, že by sa im vyhrážala fyzickou likvidáciou. Nezaregistrovala
to, že by sa deti báli matky alebo boli utiahnuté. Obžalovaná sa snažila dobre vychovávať svoje deti.
Keď boli chorí, tak hneď ich zobrala k lekárke. Čo sa týka poplatkov za škôlku obžalovaná všetky tieto

poplatky riadne platila 30,- Eur mesačne a ZRPŠ a triedny fond 60,- Eur za rok. Svedkyňa ďalej uviedla,
že keď obžalovaná už bola v ťažkej situácií, t.j. v čase, keď jej druh nastúpil do väzenia, nemali čo jesť,
tak hovorila učiteľkám, že čo ich má zabiť. Povedala niečo v tom, že malý potrat, avšak nevie či si sama
uvedomovala ako sa vyjadruje vzhľadom na jej vyspelosť, resp. sociálnu situáciu. Nepočula však to, že
by hovorila niečo v tom zmysle, že svoje deti zabije. Jej prejav bol jednoduchý, videla na deťoch, že

takéto slová od matky nepočujú prvý krát.

Obžalovaná k výpovedi svedkyni uviedla, že v tom čase, keď sa takto vyjadrovala už bola mešuge, jej
druh bol v base. Nachádzala sa v zlej situácii, avšak určite to nemyslela vážne.

Svedkyňa Zuzana Volárová, na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v tom istom vchode ako
obžalovaná. Ona býva na piatom poschodí a obžalovaná na treťom poschodí. Nikdy nebola svedkom
žiadnej takej udalosti, ktorá by preukázala to, že obžalovaná nejakým spôsobom ubližovala svojim
maloletým deťom. Prejav obžalovanej bol vulgárny, niekedy kričala na chodbe, pred bytovou, niekedylen tak všeobecne na seba a na deti. Počula, že na nich kričí, že sú kokoti. Niekoľko krát ju upozornila,
aby tieto slová nepoužívala, pretože je pekná mladá žena a nepatrí sa, aby takto rozprávala. Obžalovaná
v skutočnosti nebila svoje deti, iba im vulgárne nadávala. Niekedy ju obžalovaná navštívila, keď

potrebovala niečo do domácnosti. Jednalo sa o drobnosti, slušne sa poďakovala a odišla. O deti
sa riadne starala, deti neboli špinavé. Čo sa týka videa, toto videla na sociálnej sieti facebook v
mesiaci júl 2022, avšak nikdy nebola svedkom týchto udalostí. Myslí si, že slovné útoky, ktorými
sa prejavovala nesmerovali voči jej deťom. Obžalovaná mala všeobecne taký slovník. Stále sa tak
vyjadrovala. Predpokladám, že takýto prejav mal pôvod v jej výchove. Vzťah medzi obžalovanou ako

matkou a jej maloletými deťmi vnímala tak, že svoje deti má rada, avšak absentuje u nej nejaký bližší
prejav lásky. V rámci svojich možností sa starala o deti, deti neboli hladné ani špinavé. Obžalovaná je
v podstate dobrý ale nešťastný človek.

Svedok Tibor Rábek, na hlavnom pojednávaní uviedol, že o trestnej činnosti obžalovanej sa dozvedel
z médií a z rozprávania susedov. On je v bytovke jej priamy sused. Bývajú na treťom poschodí,

majú spoločnú stenu. Pozná ju 5-7 rokov. Prejav obžalovanej bol vulgárnejší, používala neslušné
slová. Nemyslí si, že tieto neslušné slová smerovali na konkrétnu osobu, bol to jej všeobecný prejav
komunikácie. Rozprávala tieto slová ako kokot, piča. Nikdy nevidel, že by na verejnosti nejakým
spôsobom ubližovala deťom, správala sa k nim ako matka. Niekedy z jej bytu počul hádku, ktorú mala
so svojim partnerom, avšak nikdy nepočul detský plač. Keď stretol obžalovanú s deťmi na chodbe alebo

pred bytovkou, deti sa k nej správali normálne, mali ju radi, nebáli sa jej. Z bytu obžalovanej zapáchalo,
avšak jej deti videl stále oblečené slušne, v rámci ich sociálnej možnosti. Obžalovaná sa mu aj zverila,
že pochádza z rómskej osady z okolia Bardejova, kde mali zlé sociálnej pomery. Na deťoch nikdy nevidel
známky fyzického násilia. Taktiež nevidel, že by svoje deti bila.

Súd za súhlasu procesných strán prečítal výpoveď svedka poškodeného JUDr. Albína Lancza z
prípravného konania. JUDr. Albín Lancz vo svojej výpovedi uviedol, že uznesením Okresného súdu
Galanta sp.zn. 11Tp/8/2022 zo dňa 18.08.2022 bol ustanovený za opatrovníka maloletých detí V.Sz.,
nar. 20.01.2016 a T.Sz., nar. 20.12.2019 v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Po

oboznámení sa so spisovým materiálom konštatoval, že trestné konanie prebieha v súlade so záujmami
poškodených a za rešpektovania ich ohrozených práv. Poškodený si v trestnom konaní uplatnil nárok
na náhradu škody, ktorú nevyčíslil.

Obžalovaná a prokurátor taktiež súhlasili s prečítaním znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v
prípravnom konaní. Následne súd prečítal znalecký posudok znalca MUDr. Maroša Uhrína, z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 57/2022 (č.l. 101-121), znalecký posudok znalkyne Mgr. Kataríny
Bielikovej z odboru psychológie č. 61/2022 (č.l. 125-142), znalecký posudok z odboru elektrotechnicky
č. 10/2022 znalca Ing. Petra Pulca (č.l.149-164).

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Maroša Uhrina, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria vyplýva, že u Margity Šivákovej znalec objektivizoval mentálnu retardáciu ľahkého stupňa
s poruchami správania a organickú poruchu osobnosti, ktorými trpí aktuálne, aj minulosti. V prípade

mentálnej retardácie sa u obvinenej jedná okrem iného o zníženie jej rozumových schopností so
zjednodušeným a detinským pohľadom na seba, svoje okolie a fungovanie v bežnom živote; organická
porucha osobnosti má pôvod v detskej mozgovej obrne a jej následkov v zmysle sekundárnej epilepsie,
ktoré viedli ku prítomnosti prvkov ľahšej podráždenosti a zníženej frustračnej schopnosti. Z hľadiska
forenzne psychiatrického znalec u obvinenej neobjektivizoval takú významnú psychopatológiu, ktorá by

bránila objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety, tieto si uchovávať v pamäti a schopnosť
o vnímaných javoch verne vypovedať /aj keď istý stupeň/ skreslenia v rámci vyššie uvedených diagnóz
- porúch, ktorými obvinená trpí, je možné predpokladať v rámci vyšetrovaného deliktu však znalec
nedohľadal ich významný dopad. U obvinenej objektivizovaná mentálna retardácia ľahkého stupňa a
organická porucha osobnosti nemala významný vplyv v tom zmysle, aby jej objektívne bránili vnímať

vzniknuté javy a vonkajšie podnety, tieto si uchovávať v pamäti a schopnosť o vnímaných javoch
verne vypovedať - v rámci vyšetrovaného skutku. Obvinená v čase činu netrpela takými príznakmi
psychickej poruchy, pre ktoré by boli porušené jej schopnosti rozpoznať nebezpečnosť svojho konania
pre spoločnosť a ovládať svoje konanie, to znamená, že v čase činu z hľadiska psychiatrického nebolivýznamne porušené jej schopnosti rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a ovládať
svoje konanie. Obvinená vedela v čase spáchania skutku rozpoznať jeho protiprávnosť, chápať zmysel
trestného konania. Jej pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

U obvinenej nie je preto potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie - z hľadiska psychiatrického.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vypracovaného Mgr. Katarínou Bielikovou vyplýva,
že intelekt mal. V.Sz. sa v rámci populačnej normy nachádza v dolnom pásme priemeru (CIQ=92)
pri výraznej prevahe v praktickej zložke nad verbálnou. Jeho osobnosť je detská, disharmonicky sa

vyvíjajúca, s infantilnými prejavmi. V popredí je impulzivita, zvýšená dráždivosť a nekoordinovanosť. Je
veľmi živý, netrpezlivý, vzdáva sa už pri prvom neúspechu, má problémy s dokončovaním vecí a aktivít.
Dobre sa cíti pri sústavnej aktivite, no potrebuje súčinnosť a odobrenie autority. Absentuje schopnosť
diferenciáciepohlaví-ženskejamužskejrole.Správanieječiastočnesociabilné,máosvojenéprimerane
k veku základné spoločenské normy a pravidlá (pozdraviť, poprosiť, poďakovať), ľahko však podlieha
pudovosti, svoje potreby a priania presadzuje živelne. Identifikácia s normami je minimálna, nemá

osvojenú potrebu dodržiavať stanovené pravidlá, je však schopný sa im učiť, no vyžaduje si to trpezlivé
usmerňovanie autoritou. V sociálnej oblasti má záujem o interakciu, rád sa zapája do aktivít, ktoré sú
pre neho príťažlivé. Na cudziu osobu reaguje od počiatku interakcie spontánne, sebaisto, bez tenzie.
Stupeň rozumovej vyspelosti mal. V.Sz. zodpovedá jeho intelektovej úrovni. Je negatívne poznačený
málo podnetným rodinným prostredím, v ktorom vyrastal. Stupeň rozumovej vyspelosti mal. T. Sz.

nie je možné vzhľadom na nízky vek objektívne vyšetriť. Obe deti sú poznačené málo podnetným
výchovným prostredím, ktoré zabezpečovala hlavne matka, ich vývin zaostáva v oblasti sociálnych
zručností, v reči, sú emočne a sociálne deprivované. Mal. V. Sz. o matke hovorí pozitívne. Vyhýba sa
rozhovoru o negatívnych skúsenostiach, ktoré sú popísané v trestnom oznámení, odvádza pozornosť k
iným činnostiam, pravdepodobne v dôsledku vytesnenia negatívnych zážitkov. Jeho vzťah k matke sa

javí ako povrchný, minimálne emočne pozitívne sýtený. Vzťah mal. T.Sz. k matke nedokáže znalkyňa
objektívne vyšetriť. Primárna skúsenosť istoty plného a spoľahlivého vzťahu je základom zdravého
vývinu detskej osobnosti. Dieťa v tomto období získava schopnosť uchovať si pocit vnútornej istoty a
vyrovnanosti, schopnosť udržovať pozitívny vzťah k sebe samému a okolitému svetu, nadväzovať a
budovať trvalejšie spoľahlivé vzťahy s inými. Pokiaľ potreba citovej istoty a bezpečia nie je uspokojovaná

v dostatočnej miere a dostatočne dlhú dobu, dieťa nedostáva pozitívne emočné podnety a nie je
dostatočne uspokojovaný bezpečný vzťah s materskou osobou, čím vzniká citová deprivácia. Táto sa
ďalej rozvíja, pokiaľ záujem matky alebo inej blízkej osoby o dieťa je minimálny alebo absentuje, matka
k nemu zaujíma ambivalentný či dokonca hostilný postoj (brachiálne a verbálne agresívne prejavy).
V dôsledku citovej deprivácie môžu byť čiastočne postihnuté i rozumové schopnosti, nedostatočne sa

rozvíjajú sociálne zručnosti, nakoľko dieťa nie je schopné adekvátne pochopiť a následne reagovať v
sociálnej interakcii, jeho obraz o fungovaní v sociálnom priestore je skreslený, pretože s ním nemá
korektnú skúsenosť. Deformujú sa morálne a mravné formy správania, pre dieťa je normou to, čo má
odpozorované v matrimóniu. K emočnej deprivácii výraznou mierou prispieva nedostatok komunikácie
s blízkymi osobami, ktorými sú obyčajne matka a otec, ktorí dieťaťu nedávajú dostatočnú emočnú

odozvu verbálnou formou (pochovala, uistenie, povzbudenie). Pre správanie sociálne zanedbávaných
detí je typická tendencia bezodkladne uspokojovať svoje vlastné aktuálne potreby, bez ohľadu na
podmienky. Vplyvom zanedbávania a málo stimulujúceho výchovného prostredia sa samostatné potreby
nerozvíjajú obvyklým spôsobom. Fixujú sa spôsoby správania, ktoré sú z hľadiska dieťaťa účelné, lebo
vedú k uspokojeniu jeho potrieb a požiadaviek, no z hľadiska spoločnosti môžu byť posudzované ako

nežiaduce. Takéto deti dokážu byť predčasne sebestačné v praktických životných situáciách, v ktorých
boli prinútené si nejako poradiť, no často ich riešia sociálne neprijateľne (napr. jedlo ukradne, vyžobre).
Dôsledky výchovného zanedbávania sa do budúcna v prípade, že nedôjde ku korekcii, prejavujú nižšou
ekonomickou úrovňou, tendenciou k sociálnej izolácii, ľahkovážnym životným štýlom (žijem tu a teraz),
tendenciami k delikventnému správaniu, často absentujú pracovné návyky. U oboch maloletých detí

Szóradových znalkyňa zistila prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaného dieťaťa. Absentujú
však typické znaky poukazujúce na syndróm týraného dieťaťa, s výnimkou, že maloletí mali byť fyzicky
atakovaný zo strany matky. Maloleté deti reagujú pudovo, sú nenásytné, využijú každú možnosť jesť, aj
keď nie sú hladné. Mal. V.Sz. na diskomfort reaguje neposednosťou, neposluchom, má potrebu byť stále
v pohybe, vykazuje známky hyperaktivity a afektívnej dráždivosti. Mal. T.Sz. zaostáva vo vývine reči,

svoju vôľu i nálady okoliu oznamuje plačom a neartikulovaným krikom. Obe deti na objatie a pozitívne
emočné podnety reagujú ústretovo, majú potrebu fyzického kontaktu, ktorý miestami až neadekvátne
opätujú. Pokiaľ maloleté deti budú žiť v harmonickom, podnetnom, emočne a sociálne stimulujúcom
výchovnom prostredí, je prognóza ich ďalšieho zdravého psycho-emočne-sociálneho vývoja priaznivá.Pokiaľ budú deti vrátené do podmienok, v ktorých vyrastali doteraz, považuje ich ďalší celkový vývin
znalkyňa za nepriaznivý. Vzhľadom na nízky vek maloletých detí, ako i typickú bohatú fantazijnú činnosť
a skutočnosť, že pamäť je mimovoľná a neúmyselná, ich vypočúvanie znalkyňa neodporúča.

Zo znaleckého posudku z odboru elektrotechniky vypracovaného Ing. Petrom Pulcom vyplýva, že
skúmaním mobilného telefónu zn. Motorola Moto e7 power s 2 ks SIM kariet bolo zistené, že zariadenie
je plne funkčné a spôsobilé pre ďalšie znalecké skúmanie. Nie je možný root, pretože by sa vymazávali
všetky údaje, neboli zistené žiadne aplikácie súvisiace so sociálnymi sieťami. Na základe jednotlivých

nálezov 2.1.1. a 2.2.1 - v zariadení nebola zistená žiadna relevantná komunikácia v zmysle zadania. Na
základe nálezov 2.1.1. a 2.2.1 - neboli zistené žiadne relevantné súbory podľa zadania.

Súdpodľa§270ods.2Tr.por.realizovalprehratieDVDobrazovozvukovéhozáznamu,ktorýjesúčasťou
vyšetrovacieho spisu (č.l. 167). Na tomto zázname je zobrazené správanie sa obžalovanej ako matky
voči svojim deťom. Na zázname je zachytený priebeh jej násilného konania, kde okrem vulgárneho

verbálneho prejavu obžalovanej je zaznamenané aj jej fyzické násilie.

Skutkový stav bol taktiež ustálený zápisnicou o vydaní veci (č.l. 165-č.l.166) v rámci čoho Margita
Šiváková dobrovoľne vydala mobilný telefón zn. Motorola Moto e7 power s 2 ks SIM kariet a Rudolf
Olach dobrovoľne vydal 4x videozáznam zo sociálnej siete Tik Tok a 2x videozáznam zo sociálnej

siete Facebook, uznesením Okresného súdu Galanta sp.zn. 12PPOm/3/2022 o nariadení neodkladného
opatrenia zo dňa 27.07.2022 ( č.l. 169-172), správou Centra Slniečko ( č.l. 173-176), správou
všeobecného lekára pre deti a dorast - MUDr. Stanislava Chromeková ( č.l. 178), správou Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby ( č.l. 250), správou o povesti ( č.l.259), výpisom
z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 260-261), odpisom RT (č.l. 262) a ostatným listinným

materiálom zadokumentovaným vo vyšetrovacom spise.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky (č.l. 168) vyplýva, že maloleté deti obžalovanej
boli dňa 27.07.2022 umiestnené do Centra Slniečko na základe uznesenia Okresného súdu Galanta o
neodkladnom opatrení pod sp. zn. 12PPOm/3/2022.

Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12PPOm/3/2022 zo dňa 27.07.2022, právoplatné dňa
27.07.2022 (č.l.169-172) bolo rozhodnuté o návrhu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky tak, že
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté deti obžalovanej dočasne zverujú do starostlivosti
Centra Slniečko Nitra a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Zo správy MUDr. Stanislavy Chromekovej, všeobecná ambulancia pre deti a dorast Šaľa (č.l. 178) okrem
iného vyplýva, že maloletý V. Sz., nar. 20.01.2016 bol v lekárskej starostlivosti evidovaný od 03.10.2017
do 05.08.2022 a maloletý T. Sz., nar. 20.12.2019 bol v lekárskej starostlivosti evidovaný od narodenia do
05.08.2022. V danom období počas ich evidencie neboli zistené žiadne známky možného zanedbávania

detí alebo týrania. Deti mali absolvované všetky preventívne prehliadky, na vyšetrenie sa dostavovali
v sprievode matky.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MVSR (č.l.207-210) vyplýva, že obžalovaná bola v minulosti
11-krát riešená pre priestupok, prevažne pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu § 49 ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. Podstata spáchaných priestupkov spočívala v tom, že obžalovaná
prostredníctvom sociálnych sietí sa vulgárne vyjadrovala a zároveň sa aj iným osobám vyhrážala, za
čo bola riešená pokutou.

Do spisového materiálu boli založené aj jednotlivé rozkazy o uložení sankcie za spáchaný priestupok

(č.l. 230-243).

Kamerové záznamy, ktoré tvoria prílohu vyšetrovacieho spisu zachytávajú správanie sa obžalovanej
ako matky voči svojim deťom. Na zázname je uvedený celý priebeh jej násilného konania, kde okrem
vulgárneho verbálneho prejavu použila aj fyzické násilie voči svojim maloletým deťom.

Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 19P/202/2022 zo dňa 20.04.2023 (č l. 318-319) vyplýva, že
maloleté deti obžalovanej sa dočasne odnímajú z osobnej starostlivosti rodičov a maloletým deťom zaúčelom zabezpečenia odbornej pomoci sa nariaďuje výchovné opatrenie a to pobyt v zariadení Centra
Slniečko Nitra na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia 03.05.2023.

Na základe vykonaného dokazovania, súd vyhodnotil produkované dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich
súhrne a z trestnoprávneho hľadiska konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenejosobypodľa§208ods.1písm.a)Tr.zák.naskutkovomzákladeakojetouvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku. Súd mal jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaná v presne

nešpecifikovanom období od presne nezisteného dňa mesiaca október 2017 až do dňa 27.07.2022 v
Šali na ulici Partizánska č. 10, v byte na 3. poschodí, kde žila so svojimi maloletými deťmi V.Sz. nar.
20.01.2016 a T.Sz. nar. 20.12.2019, tieto opakovane napádala kopaním a údermi, svoje deti ponižovala,
vulgárne ich osočovala a nadávala im slovami, že sú zmrdi, ako aj inými vulgarizmami, vyvolávala u nich
strach a vyhrážala sa im zadusením, utopením a zapichnutím tupým nožom. V niektorých prípadoch v
presne nezistenom čase presne nezisteného dňa v priebehu rozhodného obdobia, toto svoje násilné

správanie smerujúce voči svojim deťom zaznamenávala a súčasne prostredníctvom mobilného telefónu
vysielala v živom vysielaní na sociálnej sieti TIK TOK. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že týranie je
zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. Nemusí
ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby vznikli následky na
zdraví. V prípade obžalovanej jej bola znaleckým psychiatrickým vyšetrením objektivizovaná mentálna

retardácia, ľahkého stupňa s poruchami správania a organická porucha osobnosti. Súd mal dostatočným
spôsobom preukázané, že obžalovaná ubližovala svojím deťom, a to jednak fyzicky ako i psychicky, čo
okrem čiastočného doznania obžalovanej potvrdzuje videozáznam, ktorý bol zadovážený v prípravnom
konaní, a ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní. Verbálny a vulgárny prejav obžalovanej smerujúci
voči jej maloletým deťom v podstate potvrdili jej susedia svedkovia Zuzana Volárová, Tibor Rábek a

učiteľka v Materskej školy Okružná v Šali. Mgr. Patrícii Krokavecová Némová.

Konanie obžalovanej súd kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nastala skutková
pochybnosť ohľadne presnej špecifikácie obdobia protiprávneho konania obžalovanej. Napriek tomu,

že skutkový dej je vymedzením obdobia takmer 5 rokov, z dokazovania však nemožno jednoznačne
a bezpochybne určiť, kedy, t.j. za ktoré konkrétne obdobie dochádzalo k týmto čiastkovým útokom
obžalovanej voči maloletým deťom. Nebolo preukázané, že k takému konaniu obžalovanej dochádzalo
pravidelne a sústavne v priebehu celého rozhodného obdobia 5-tich rokov. V tejto súvislosti súd
poukazuje nato, že pravidelné, resp. sústavné násilie obžalovanej nepotvrdil ani jeden svedok, (susedia

obžalovanej, učiteľka Materskej školy Okružná v Šali, pracovníčka ÚPSVR Nové Zámky, pracovisko
Šaľa). Následky fyzického násilia neboli potvrdené ani ošetrujúcou lekárkou maloletých. Okrem toho súd
poukazuje na tú skutočnosť, že zo záverov znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej okrem iného vyplýva, že
u oboch maloletých detí boli zistené prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaného dieťaťa, avšak
absentujú typické znaky poukazujúce na syndróm týraného dieťaťa, s výnimkou, že maloletí mali byť

fyzicky atakovaný zo strany matky.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že nešpecifikovaná konkrétna a presná
doba páchania trestnej činnosti obžalovanou, nemôže byť považovaná za dlhší čas podľa § 138 písm. b/
Tr. zák., pretože jednak neprekračuje obvyklú dobu páchania a nejde ani o takú závažnosť konania, ktorá

by vyžadovala použitie trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. - odňatie slobody 7 rokov
až 15 rokov. Za týchto okolností, čo vyplynulo aj z dokazovania, súd mal za preukázané, že v prípade
obžalovanej sa jednalo iba o ojedinelé protiprávne konanie smerujúce voči jej dvom maloletým deťom.
Z uvedených dôvodov súd pozmenil skutkovú ako i právnu vetu a zároveň aj trestnoprávnu kvalifikáciu
konaniaobžalovanej,vrámcičohosúdvypustilkvalifikačnýmoment,žeobžalovanásažalovanejtrestnej

činnosti dopúšťala pravidelne, po dlhší čas, tak ako to z trestnoprávneho hľadiska kvalifikovala obžaloba.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej vyhodnotil ako úmyselné konanie (priamy
úmysel). Tento právny záver súdu o subjektívnych znakoch trestného činu sa v prejednávanom
prípade zakladá na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. V danom prípade

sa jedná o preukázané verbálne a fyzické útoky obžalovanej, ktoré smerovali voči jej maloletým
deťom. Súd pri stanovení formy zavinenia vychádzal zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých
bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátanie čiastočného
priznania obžalovanej. Súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že týmto úmyselným konaníobžalovanej došlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmov chránených Trestným zákonom, ktorým je
záujem spoločnosti na ochrane maloletých detí pred domácim násilím.

Súd pri úvahe o treste prihliadol na ust. § 34 Tr.zák.

Obžalovaná Margita Šiváková je z miesta bydliska hodnotená všeobecne. Doposiaľ súdne trestaná
nebola. Z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby bola hodnotená tak,
že po prijatí do výkonu väzby sa u nej vyskytli problémy s adaptáciou na jej podmienky, čo sa

prejavilo na destabilizácii jej psychického stavu. V tejto súvislosti bola od 02.08.2022 do 09.08.2022
hospitalizovaná v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Trenčín. Na vlastnú žiadosť využíva psychologické intervencie s ústavným psychológom. Správanie a
vystupovanie obvinenej je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje.
Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava
na požadovanej úrovni. Obvinenej nebol uložený žiadny disciplinárny trest a nebola disciplinárne

odmenená.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd predovšetkým prihliadal najmä na spôsob spáchania
činu a jeho zavinenie, pohnútku. Súd v prípade obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani
priťažujúcu okolnosť. Pri posudzovaní účelu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1

Tr. zák. ako aj pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu súd uložil obžalovanej trest odňatia
slobodyvovýmere3rokov,prevýkonktoréhojuzaradildoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia, keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo
výkone trestu odňatia slobody.

Súd o škode nerozhodoval, pretože svedok - poškodený JUDr. Albín Lancz si v trestnom konaní síce
uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý však bližšie nešpecifikoval.

Na základe podaného odvolania obžalovanou ako aj prokurátorky, vo vecí rozhodoval Krajský súd
v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 03.10.2023 sp. zn. 6To/118/2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení
uznesenia okrem iného uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, prečo
mala obžalovaná páchať trestnú činnosť od októbra 2017 (mladšie dieťa je narodené až v roku 2019)
a svoje deti opakovane napádať kopaním a údermi. Tomuto nezodpovedá žiadny vykonaný dôkaz a

úvahy okresného súdu v tomto smere absentujú. Nie je teda zrejmé ako okresný súd uvažoval, keď
páchanie trestnej činnosti ustálil od obdobia októbra 2017 a rovnako nie je zrejmé, ako okresný súd
dospel k záveru, že obžalovaná deti opakovane napádala kopaním a údermi. Tu sa odvolaciemu súdu
javí, že okresný súd vychádzal z domnienok ponúknutých prokurátorom. V tomto smere okresný súd
nepoukázal na žiadny vykonaný dôkaz, ktorý by takéto konanie obžalovanej preukazoval. Rovnako tak

nie je zrejmé z akých dôkazov okresný súd vychádzal, keď sa stotožnil s prokurátorom, že obžalovaná
opakovane svoje deti ponižovala a pod., čím dospel k záveru o psychickom utrpení detí. Poukázať
len na vulgárny prejav obžalovanej, o ktorom prejave mali vypovedať svedkovia Volárová, Rábek a
Némová je nepostačujúce. Títo svedkovia nikdy nevideli fyzické útoky a vyjadrovali sa k bežnému
slovnému vulgárnemu vyjadrovaniu obžalovanej, pričom svedkyňa Némová dokonca uviedla, že keď

obžalovanú poprosila, aby sa k deťom slušne správala, tak spolupracovala, ospravedlnila sa a začala sa
k deťom slušnejšie správať. Rovnako tak okresný súd neuviedol aké protiprávne konanie obžalovanej
bolo vôbec preukázané (dokonca aj videám z TIK TOKU venuje zanedbateľnú pozornosť, keď uvádza
len, že obžalovaná ubližovala svojim deťom a to fyzicky i psychicky, čo potvrdzuje videozáznam) a v
akom rozsahu, keď okresný súd nemôže vychádzať z domnienok a dokresľovať konanie obžalovanej,

ktoré nebolo súdom preukázané. V tomto smere treba uviesť, že fyzické a psychické utrpenie je
nutné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý
spôsob života poškodenej (týranej) osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas, teda musí ísť o
sústavnosť konania, ktoré svojou bezohľadnosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená
osoba ako fyzické a psychické utrpenie. V tejto súvislosti však okresný súd uviedol, že sústavné

násilie obžalovanej nepotvrdil ani jeden svedok, avšak napriek tomu mal za to, že obžalovaná svojim
deťom spôsobovala fyzické utrpenie. Okresný súd sa rovnako nevyrovnal s pojmom sociálne a emočne
zanedbávaného dieťaťa, keď znalkyňa syndróm týraného dieťaťa nezistila. V tomto smere absentujú
akékoľvek právne úvahy okresného súdu (je zrejmé, že sa nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil následokvo forme syndrómu týranej osoby, keďže nejde o znak základnej skutkovej podstaty prejednávaného
trestného činu). Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že argument použitý v odvolaní prokurátorom v
tom smere, že „svedkovia nežili v spoločnej domácnosti s obžalovanou a preto nemajú komplexné, iba

útržkovité vnímanie jej protiprávneho konania“ je nenáležité. Žiadny takýto svedok totiž v tomto konaní
vypočutý nebol a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z čoho potom možno usúdiť, že protiprávne
konanie obžalovanej muselo trvať dlhší čas. Pokiaľ prokurátor vychádza z domnienky, že pokiaľ boli
zistené prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaných detí, tak to preukazuje protiprávne konanie
obžalovanej po dlhší čas, tak mal k tomuto znalkyňu vypočuť a neuspokojiť sa s prečítaním znaleckého

posudku, resp. jeho záverov. Rovnako tak nemožno súhlasiť s úvahou prokurátora, že podnety zaslané
naÚradprácevŠalinemôžuzostaťbezpovšimnutia,keďknemunebolvypočutýžiadnysvedok,pretože
tieto podnety neboli vyhodnotené ako dôvodné.
Na hlavnom pojednávaní mal okresný súd oboznamovať aj správy z č. l. 184 - 204, avšak zhodnotenie
týchto dôkazov jednotlivo aj v súhrne v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje. Rovnako treba
vytknúť okresnému súdu, že v rozsudku absentuje bližšia úvaha o zavinení, keďže zavinenie musí

pokrývať všetky zákonné znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty, preto v tomto smere je treba
preukázať jeho existenciu aj vo vzťahu k následku týchto útokov, t. j. vo vzťahu k spôsobeniu fyzického
alebopsychickéhoutrpeniapoškodenejosobe,t.j.jetrebapreukázaťexistenciupriamehočinepriameho
úmyslu týkajúceho sa príčinného vzťahu medzi konaním [t. j. útokmi uvedenými v písmenách a) až e)
ods.1§208Trestnéhozákona]anásledkomtýchtoútokovvpodobevznikufyzickéhoalebopsychického

utrpenia u poškodenej osoby.

Súd viazaný právnym záverom krajského súdu, ktorý si aj v plnom rozsahu osvojil realizoval v tejto veci
ďalšie dokazovanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul Mgr. Katarínu Bielikovú, znalkyňu z odboru psychológie
k vypracovanému znaleckému posudku č. 61/2022. Znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u oboch
maloletých detí zistila prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaného dieťaťa, avšak absentujú
typické znaky poukazujúco na syndróm týraného dieťaťa s výnimkou, že maloletí mali byť fyzicky
atakovaný zo strany matky. Čo sa týka toho, že som u nich zistila prítomné znaky sociálne a emočne

zanedbaváného dieťaťa chýba im primárna skúsenosti istoty plného a spoľahlivého vzťahu, ktorá je
základom zdravého vývinu osobnosti dieťaťa. Na základe tejto skúsenosti si dieťa vytvára schopnosť
uchovať si pocit vnútornej istoty, vyrovnanosti, udržiava si pozitívny vzťah k sebe samému i k svetu,
naučí sa nadväzovať trvalé spoľahlivé vzťahy. Pokiaľ tieto potreby nie sú dostatočne uspokojené, hlavne
v súvislosti s matkou vzniká citová deprivácia. Na základe toho sa rozvíjajú ďalšie symptómy napr. rôzne

prejavy agresivity, nedostatočne sa rozvíjajú sociálne zručnosti, lebo dieťa nie je schopné adekvátne
chápať súvislosti sociálnej interakcie, sociálny obraz býva skreslený. Deformujú sa morálne i mravné
formy, pre dieťa sa stáva normou, to čo vidí doma. Nie je dostatočne rozvíjaná potreba konštruktívnej
komunikácie. Dieťa je zamerané na okamžité uspokojenie vlastných potrieb bez ohľadu na to, akým
spôsobom to dosiahne. Napr. môže dochádzať ku krádežiam, žobraniu a podobne. Pokiaľ nepríde ku

včasne korekcii tohto správania ovplyvní to celý ďalší životný štýl detí. Takýto jedinci majú tendenciu žiť
na hrane štýlom tu a teraz, prítomná býva často krát delikvencia a absentujú správne školské návyky.
Čím je dieťa menšie tým kratšie obdobie stačí na rozvoj prejavu zanedbávania. Dieťa je odkázané na
starostlivosť dospelých osôb, jeho sociálny okruh je veľmi úzky zvyčajne oklieštený na rodinu, prípadne
škôlku. V prípade mal. Timotea nebolo možné realizovať psychologické vyšetrenie vzhľadom na nízky

vek. Obe deti boli neskutočne prahnúce po akomkoľvek jedle. Akonáhle sa na stole objavilo čokoľvek
na jedenie snažili sa k tomu dostať a zjesť to. Z toho vyplýva, že deti neboli dovtedy dostatočne sýtené.
Valentín bol vďačný za každý prejav pozornosti, miestami si ju až vynucoval, bol ochotný iba ustúpiť iba
kvôli mladšiemu bratovi, ku ktorému zaujímal ochranársky postoj a vždy aj o jedlo sa s ním išiel rozdeliť.
Obe deti hlavne Valentín nedokázali rozlíšiť adekvátnosť emočného prejavu a fyzického kontaktu voči

iným osobám. Maloleté deti boli sociálne a emočné zanedbávané od narodenia. Deti boli už nejaký
čas umiestnené v zariadení, kde im bola poskytovaná odborná starostlivosť, no u Timotea sa podľa
dostupných správ prejavovali stále problémy so spaním. Mal 2 roky a 8 mesiacov a ešte stále musel
byť plienkovaný aj počas dňa a Valentín sa neustále dožadoval pozornosti a stále sa uisťoval, že
osoby, ktoré sa k nemu správajú milo neodídu a pokiaľ idú domov, že sa zase vrátia. Ďalej Valentín

bol neskutočne hyperaktívny, nebol schopný sa venovať jednej činnosti viac ako 5 minút, čo by dieťa v
jeho veku malo udržať pozornosť 15-20 minút. Nediagnostikovala u neho ADHD, čo znamená poruchu
pozornosti a hyperaktivity, ale javil mnohé symptómy tejto diagnózy a jedným z dôvodov ADHD je aj
výchovné prostredie. ADHD sa odstraňuje dlhodobým výchovným procesom, špecifickým prístupom vškole, pedopsychiatrickým prístupom a iným metodikami. Postoj Timotea k matke nebolo možné zistiť
vzhľadom na jeho nízky vek. Valentín sa o matke vyjadroval iba stručne, pozitívne v zmysle, že maminka
im niekedy spravidla palacinky no pri dotazovaní sa na matku odvádzal pozornosť iným aktivitám,

nechcel sa o tom baviť. Nechcel kresliť rodinu, nechcel sa hrať na rodinu prostredníctvom ponúkaných
hračiek. Jeho postoj k matke sa javil ako minimálne pozitívne emočne sýtený, akékoľvek spomienky
na život doma podvedome vytesnil, čo je prirodzený obranný mechanizmus v tomto veku. Dôvodom
oneskoreného psychosociálneho vývinu bolo málo podnetné domáce výchovné prostredie.

Súd s poukazom na stanovisko krajského súdu vypočul taktiež svedkyne Simonu Dobrovodskú a Natáliu
Bednárikovú.

Svedkyňa Simona Dobrovodská, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná z videnia.
Náhodne ju stretávala v meste ako aj v parku. Keď obžalovaná v období 2016 až 2017 kočíkovala staršie
dieťa, počula ako mu nadáva. Taktiež videla udalosť, keď v obchode vyhodil Valentín z kočíka cumlík

a vtedy ho silno šľahla po hlave. Viackrát počula nádavky obžalovanej smerované na Valentína v tom
zmysle, že ho zabije. O tejto skutočnosti mailom informovala sociálny úrad, poslala som mailom podnet
na sociálny úrad.

Svedkyňa Natália Bednáriková vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovanú častokrát stretávala so svojimi

deťmi v meste Šaľa. V jednom prípade videla, keď malému vypadol dudel z kočíka tak ho vycápala po
rukách a povedala mu zajebem ťa ty malý potkan. Neskôr, keď už chodila von s dvoma deťmi, videla,
že starší syn išiel za ňou pešo a keď zaostával začala mu vulgárne nadávať. Celkovo videla použiť
násilie obžalovanej voči deťom iba dvakrát, raz udrela svoje menšie dieťa po rukách, v druhom prípade
otvorenou rukou udrela staršieho po hlave. Vedela o nej, že je mierne mentálne postihnutá. Tieto udalosti

oznámila na sociálny úrad.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil procesné s listinnými materiálmi žurnalizovanými na č.l.
184-204.

Na základe podnetu bolo vykonávané šetrenie pomerov v rodine. Zo zhodnotenia situácie dieťaťa a
rodiny a určenia miery ohrozenia dieťaťa vyplynulo, že orgán SPODaSK obdržal dňa 04.07.2017 podnet,
ktorého obsahom bolo, že matka mal. dieťaťa V. Sz., zanedbáva jeho starostlivosť. Maloletého V. Sz.
mala fackať, vyhrážať sa zadusením, utopením. Na základe podnetu boli v rodine vykonané šetrenia
v dňoch 04.10.2017, 12.10.2017, 20.11.2017 a 16.01.2018. V správach MUDr. Chromekovej zo dňa

24.10.2017 a MsÚ Šaľa zo dňa 23.10.2017 je konštatované, že neboli v rodine zistené nedostatky pri
výchove a zabezpečovaní starostlivosti o mal. V. Sz. a neboli spozorované žiadne známky zneužívania
sni týrania.

Dňa 07.08.2018 orgán SPODaSK obdržal ďalší podnet, ktorého obsahom bolo, že matka sa nevhodne

správa k mal. V. Sz., má na neho kričať a má ho oslovovať hanlivými výrazmi. Na základe podnetu bolo
vykonané šetrenie dňa 14.08.2018 a 28.08.2018. V správe MUDr. Chromekovej zo dňa 03.10.2018, je
konštatované, že neboli v rodine zistené nedostatky pri výchove a zabezpečovaní starostlivosti o mal.
Valentína a neboli spozorované, žiadne známky zneužívania ani týrania. V správe MsÚ Šaľa zo dňa
28.09.2018 je konštatované, že nebolo z ich strany možné prešetrenie pomerov v rodine maloletého,

nakoľko pracovníčky MsÚ neboli vpustené do bytu otcom maloletého Jánom Szorádom.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zhodnotení situácie dieťaťa V. Sz. zo dňa
10.10.2018, zhodnotil mieru ohrozenia – bez ohrozenia z dôvodu, že počas šetrení zo strany úradu bolo
vždy maloleté dieťa primerane oblečené, usmievavé, neboli na ňom ani zo strany úradu ani zo strany

iných subjektov pozorované známky zanedbávania alebo týrania inou osobou a neboli spozorované ani
žiadne náznaky podozrenia zo zanedbávania starostlivosti. Obaja rodičia sa v rámci svojich možností
snažia riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletého.

Zo záznamu zo šetrenia v prirodzenom rodinnom prostredí, ktorú vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a

rodiny Nové Zámky – pracovisko Šaľa dňa 24.05.2022, kde sú deťmi v rodine V. Sz. a T. Sz., vyplýva, že
príjem rodiny je nestabilný. Celkový príjem rodiny nepokrýva potreby všetkých jej členov. Rodina býva v
garsónke, ktorú majú prenajatú. Byt nie je prispôsobený potrebám dieťaťa. Hygiena a čistota priestorov
je na nevyhovujúcej úrovni.Maloletý V. Sz. je útlej postavy, podľa pediatra má maloletý oneskorený vývin reči, navštevuje logopéda.
Vzťahy k rodičom aj k vrstovníkom má dobré. Celková starostlivosť rodiča o dieťa je hodnotená kladne.
Maloletý T. Sz. v čase šetrenia plakal v kúte. Vzhľad dieťaťa bol primeraný k jeho veku. Celková

starostlivosť rodiča o dieťa je hodnotená kladne.
Vzťahy a komunikácia medzi deťmi a rodičmi je hodnotená na dobrej úrovni. Výchovný štýl je
benevolentný. Celková atmosféra v rodine bola dusná.
V čase návštevy zamestnanca ÚPSVaR ich otec spočiatku nechcel pustiť do bytu. Slovne ich napádal,
evidentne bol pod vplyvom návykových látok. Maloletý T. Sz. v kúte plakal, ukľudnil sa neskôr na rukách

matky. Deti boli napriek bytovým podmienkam čisto oblečené. Maloletý V. Sz. pôsobil smelo, usmieval
sa, ochotne komunikoval. Mali dostatok oblečenia. Mali navarené.

Zo záznamu telefonického rozhovoru s pediatrom zo dňa 25.05.2022 vyplynulo, že obe maloleté deti
majú absolvované preventívne prehliadky i očkovania. Prekonali bežné detské ochorenia. Fyzický a
psychickývývinmal.T.Sz. zodpovedáveku,umal.V.Sz.jepsychickývývinmierneoneskorenývzmysle

reči. Spolupráca s matkou je bezproblémová (aj napriek tomu, že je hlučná a škaredo sa vyjadruje).
Maloletému T. Sz. bolo odporúčané kardiologické vyšetrenie pre podozrenie na šelesť.

Zo záznamu telefonického rozhovoru s Materskou školou Okružná Šaľa, ktorú navštevuje mal. V. Sz.,
vyplynulo, že maloletý navštevuje triedu predškolákov od septembra 2022. Na nové prostredie sa dobre

adaptoval. Jeho dochádzka je nepravidelná, často býva chorý. Do škôlky ho doprevádza vždy iba matka.
Jeho správanie voči rovesníkom a pedagógom je bezproblémové. Poplatky ako triedny fond a stravu má
vždy uhradené. Do škôlky chodí čisto oblečený. Škôlka nepostrehla známky zanedbávania ani týrania.

Zo záznamu šetrenia v prirodzenom rodinnom prostredí zo dňa 02.06.2022 bolo uvedené, že v čase

šetrenia bola prítomná matka, mal. T. Sz. a partner matky Ján Szorád, ktorý mal nastúpiť do výkonu
trestu avšak stále nenastúpil do výkonu trestu. Maloletý V. Sz. bol v škôlke. Bytové pomery sa výrazne
nezmenili,maliväčšíporiadok,matkaakurátvarila.MaloletýV.Sz.saobčasdomapomočuje.Ponástupe
mal. T. Sz. do MŠ sa matka plánuje zamestnať, v nájme chce zotrvať a myslí si, že financovanie bývania
zvládne. Maloletý bol uložený v detskej postieľke a chystal sa na spánok, bol spokojný a čistý. Každý

člen domácnosti má svoje lôžko. Matka sa lieči na epilepsiu a uvedomuje si, že voči svojmu okoliu
neprimerane verbálne vystupuje, čo vysvetľuje ako ochranársky pud.
Ďalšie šetrenie v prirodzenom rodinnom prostredí dňa 14.06.2022, nebolo možné zrealizovať, nakoľko
na zvonenia reagoval p. Szorád – otec, ktorý bol evidentne pod vplyvom alkoholu odmietol vpustiť
pracovníkov UPSVaR do priestorov bytového domu. Uviedol, že starší syn je v škôlke a mladší T. Sz.

je doma.

V úradnom zázname spísaného na UPSVaR Nové Zámky – pracovisko Šaľa, je uvedený dôvod,
neumožnenia vykonania šetrenia v domácnosti dňa 14.06.2022. Otec maloletých uviedol, že o maloleté
deti sa starajú riadne a hanbia sa pred susedmi, že u nich SPODaSK vykonáva šetrenia. Spočiatku

pôsobili útočne, v závere telefonátu sa však upokojili a komunikovali primerane. Otec maloletých detí
uviedol, že sa hanbí aj za prostredie, v ktorom maloleté deti vyrastajú. Navrhol, že matka s maloletými
deťmi zíde pri vchodové dvere, aby mohol byť stav maloletých detí preverený. Vyjadril sa, že v čase, keď
sa bude nachádzať doma, si neželá aby orgán SPODaSK vstupoval do domácnosti, je to jeho súkromie.

Zo záznamu šetrenia v prirodzenom prostredí zo dňa 15.06.2022 vyplynulo, že matka s maloletými deťmi
čakala pracovníkov UPSVaR na chodbe bytového domu. Matka uviedla, že predošlý deň ich nevpustili
dnu z dôvodu, že všetci susedia riešia, že prečo k nim chodí „sociálka“. Ďalej sa matka vyjadrila, že o
deti sa riadne stará a netýra ich. Starší syn V. Sz. nebol v škôlke, nakoľko sa sťažoval na bolesť hlavy.
Mladšieho T. Sz. do škôlky nevzali. Po skončení rodičovskej dovolenky by sa matka chcela zamestnať

ako upratovačka. Deti boli čisté a veselé.

Dňa 22.07.2022 bolo vykonané ďalšie šetrenie v prirodzenom prostredí, pričom pri šetrení bola prítomná
matka a maloleté deti V. Sz. a T. Sz. Otec bol na brigáde. Matka v čase šetrenia varila obed. Zásoby
trvanlivých aj mrazených potravín mali dostatočné. Od poslednej návštevy sa im podarilo čiastočne

vymaľovaťstenuizby,ktorábolapredtýmpomaľovaná.Mal.V.Sz.pobehovalpoposteliaskúšalsitričká,
bol usmievavý. Mal. T. Sz. ležal v detskej postieľke a ukladal sa na poobedný spánok. Obe maloleté deti
boli čisté, bez známok zanedbávania.Okrem uvedeného súd oboznámil procesné strany s rozhodnutiami súdu ohľadne aktuálneho
umiestnenia mal. detí č.l. 363-367.

Okresný súd Galanta rozsudkom sp. zn. 19P/202/2022 zo dňa 20.04.2023, právoplatným dňa
03.05.2023 rozhodol, že maloleté deti sa dočasne odnímajú z osobnej starostlivosti rodičov a maloletým
deťom sa za účelom zabezpečenia odbornej pomoci nariaďuje výchovné opatrenie a to pobyt v zariadení
Centra Slniečko, n.o. Bottova 32/A, Nitra, na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/157/2023 zo dňa 03.10.2023, právoplatným dňa
07.11.2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.11.2023, právoplatným dňa 08.12.2023, bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne zverili maloleté deti: V. Sz., nar. 20.01.20146
a T. Sz., nar. 20.12.2019 do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Nitra, Dlhá 179, Nitra a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o nariadenie ústavnej starostlivosti vedeného na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/157/2023.

V rámci hodnotiaceho procesu posudzovaného prípadu súd poukazuje na nasledovné :

Individuálnym objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je zabezpečenie ochrany
blízkych osôb a zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia v dôsledku konaní
identifikovaných v písmenách a) až e) základnej skutkovej podstaty uvedenej v § 208 odseku 1. Hlavným
objektom tohto trestného činu je ochrana blízkej osoby a zverenej osoby pred domácim násilím. Trestný
čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je teda typickým, aj keď zďaleka nie jediným, predstaviteľom

trestných činov súvisiacich s tzv. domácim násilím. Samotný pojem "domáce násilie" nie je definovaný
v žiadnom z ustanovení Trestného zákona. Domáce násilie je však definované v zákone o obetiach,
ktorý v § 2 ods. 1 písm. e) definuje trestný čin domáceho násilia ako trestný čin spáchaný násilím
alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi,
bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s

páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Objektívna stránka trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spočíva v špecifických útokoch
identifikovaných v odseku 1 písm. a) až e) na blízku osobu alebo osobu, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove páchateľa, ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej

osobe (možná je aj kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako následkov takýchto útokov).
Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu však nebude postačovať iba
samotné preukázanie existencie útoku na poškodenú osobu identifikovaného v odseku 1 písm. a) až
e). Ďalším zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty je preukázanie následku takéhoto
útoku na poškodenej osobe v podobe spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia.

Pojmy fyzické alebo psychické utrpenie je potrebné posudzovať ako fyzické alebo duševné bolesti, ktoré
ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby, resp. podstatne narúšajú kvalitu jej
života. Súdna prax definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav, vyznačujúci sa telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky -

prechodný čas, spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e)
Trestného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 2 Tdo 15/2014, a obdobne
uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017). Fyzické utrpenie sa bude
spájať najmä s útokmi uvedenými v písmenách a) až e) subsumovateľnými pod pojem "fyzické násilie".
Obdobne potom psychické utrpenie bude možné spojiť s negatívnym následkom na duševnom zdraví,

prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, resp. s poškodením duševného zdravia dotknutej osoby.
K dosiaľ spomenutým zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby sa, na účel vyvodenia trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto
trestného činu, nevyhnutne musí pripojiť ešte preukázanie časového rámca doby trvania útokov
na poškodenú osobu. Tieto útoky majúce za následok fyzické alebo psychické príkorie poškodenej

osoby by vo svojom súhrne nemali byť jednorazové, naopak, mali by trvať po určitý čas. Teda na
naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby nestačí len ojedinelé, osamotené či jednorazové konanie, ale bude nevyhnutná určitá
hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa. Podstatou týrania a jeho následku v podobe fyzickéhoalebo psychického utrpenia tak aj naďalej bude to, že pôjde o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie,
ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe. Kvalifikačným hľadiskom následku
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia

je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve
táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom
krátkeho, prechodného charakteru.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyžaduje
úmyselné zavinenie, ktoré musí smerovať vo vzťahu k blízkej osobe k spôsobeniu fyzického alebo
psychickému utrpeniu. Toto musí pokrývať všetky zákonné znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty,
teda je potrebné preukázať jeho existenciu aj vo vzťahu k následku týchto útokov, t.j. vo vzťahu k
spôsobeniu fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej osobe.

Súd po vykonaní dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti na
rozdiel od obžaloby dospel k záveru, že obžalovaná Margita Šiváková svojim konaním z trestnoprávneho
hľadiska nenaplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Tr. zák. teda, že by svojim deťom spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,

ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresuainýmsprávaním,
ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po
dlhší čas,

Súd nemal za jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaná svojim mal. deťom sústavne
a opakovane spôsobovala fyzické a psychické utrpenie a to bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré by
ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie. V tomto smere nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz,
ktorý by takéto konanie obžalovanej preukazoval. Je však potrebné uviesť, že ojedinelé fyzické násilie

a vulgárny prejav obžalovanej smerujúci voči mal. deťom bol zaznamenaný a súčasne vysielaný v
živom vysielaní sociálnej siete TIK TOK ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku. Takéto ojedinelé
konanie a prejav obžalovanej aj s poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Maroša Uhrina,
znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorého okrem iného vyplýva, že u obžalovanej
bola objektivizovaná mentálna retardácia ľahkého stupňa s poruchami správania, čo má za následok

zjednodušený a detinský pohľad na seba, svoje okolie a fungovanie v bežnom živote ešte nie je
možné automaticky priradiť pod kvalifikačné hľadisko následku trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia a to pre absenciu hromadnosti či
trvalosti, teda to, že útoky sú opakované, sústavné a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či
psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru. Teda

v danom prípade absentuje znak objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a to
spôsobenie následku v podobe spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia maloletým
deťomobžalovanej.Vrámciuvedenéhosúdpoukazujenato,žeanidetskoulekárkouMUDr.Stanislavou
Chromekovou, ktorá mala v lekárskej starostlivosti maloleté deti a ani učiteľkou zo škôlky Mgr. Patríciou
Krokavecovou Némovou, ktorá bola s mal dieťaťom V. Sz. v každodennom kontakte a druhého mal. syna

T. Sz. videla, keď obžalovaná chodievala pre V. Sz. do škôlky neboli zistené žiadne známky fyzického
ani psychického týrania maloletých detí. V tejto súvislosti súd vyzdvihuje tú časť výpovede svedkyne
Mgr. Patrície Krokavecovej Némovej, kde uviedla, že obžalovaná ako matka sa javila starostlivá, nikdy
nevidela, že by udrela svoje deti. Do škôlky chodievala poobede medzi prvými, pričom videla, že
mal. V. Sz. sa teší na mamu. Videla, že prejavil aj radosť, keď mama prišla. Nikdy sa nestalo, že by

nechcel ísť domov. Nikdy nepočula to, že by sa obžalovaná k svojim deťom správala tak, že by sa im
vyhrážala fyzickou likvidáciou. Nezaregistrovala to, že by sa mal. deti báli matky alebo boli utiahnuté.
Obžalovaná sa snažila dobre vychovávať svoje deti. Keď boli chorí, tak ich hneď zobrala k lekárke.
Rovnako ani bezprostrední susedia obžalovanej nepotvrdili fyzické násilie obžalovanej voči svojim mal.
deťom. Títo svedkovia iba v podstate potvrdili to, že prejav obžalovanej bol vulgárnejší, používala

neslušné slová. Vulgárny prejav obžalovanej bol potvrdený taktiež svedkyňami Simonou Dobrovodskou
a Natáliou Bednárikovou, ktoré stretávali obžalovanú s mal. deťmi, a ktoré tieto skutočnosti oznámili na
sociálny úrad. V tejto súvislosti súd poukazuje na vykonané šetrenia sociálneho úradu v mieste bydliska
obžalovanej. Ani v jednom prípade nebola konštatovaná okolnosť fyzického, resp. psychického týraniamal. detí zo strany obžalovanej. Ani z vykonaného znaleckého dokazovania a následného výsluchu
znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej z odboru psychológie neboli u oboch maloletých detí konštatované
typické znaky syndrómu týraného dieťaťa. Znalkyňa u mal. detí konštatovala prítomné znaky sociálne

a emočne zanedbávaného dieťaťa. Obe deti nedokázali rozlíšiť adekvátnosť emočného prejavu a
fyzického kontaktu voči iným osobám. Maloleté deti boli sociálne a emočné zanedbávané od narodenia.
Pokiaľ dieťa si nevytvára schopnosť uchovať si pocit vnútornej istoty, vyrovnanosti, neudržiava si
pozitívny vzťah k sebe samému i k svetu, a nenaučí sa nadväzovať trvalé spoľahlivé vzťahy vzniká citová
deprivácia.Nazákladetohosarozvíjajúďalšiesymptómynapr.rôzneprejavyagresivity,nedostatočnesa

rozvíjajú sociálne zručnosti, lebo dieťa nie je schopné adekvátne chápať súvislosti sociálnej interakcie,
sociálny obraz býva skreslený. Deformujú sa morálne i mravné formy, pre dieťa sa stáva normou, to
čo vidí doma. Pokiaľ nepríde ku včasne korekcii tohto správania ovplyvní to celý ďalší životný štýl detí,
napr. môže dochádzať ku krádežiam, žobraniu a podobne. Znalkyňa u mal. V. Sz. nediagnostikovala
ADHD - porucha pozornosti a hyperaktivity, avšak tento javil mnohé symptómy tejto diagnózy a jedným
z dôvodov ADHD je aj výchovné prostredie.

Súd však konanie obžalovanej z trestnoprávneho hľadiska kvalifikoval ako prečin ohrozovanie mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/,
písm. d/, písm. h/ Tr. zák. na skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Objektom uvedeného trestného činu je záujem na náležitej výchove detí garantujúcej ich riadny
rozumový, mravný a citový vývoj.

Zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty je aj hmotný predmet útoku, definovaný ako
"osoba mladšia ako 18 rokov", kopírujúci pojem dieťaťa uvedený v § 127 ods. 1 Tr. zák. Objektívnu

stránku tvoria útoky páchateľa smerujúce proti hmotnému predmetu, identifikované v písmenách a) až
e) atakujúce jeho vývoj a majúce za následok vznik nebezpečenstva jeho spustnutia.

Pod spustnutím rozumieme narušenie rozumového a mravného vývoja hmotného predmetu útoku
závažnejšieho charakteru.

Z hľadiska obsahu môžeme považovať pojmy "rozumový a mravný vývoj" a "rozumová a mravná
vyspelosť" za totožné. Zložka rozumového vývoja zahŕňa postupné individuálne získavanie schopností
pojmového myslenia, pričom stupeň takéhoto vývoja je určovaný dosiahnutou úrovňou tohto myslenia.
Inými slovami, rozumovým vývojom sa chápe postupné a individuálne nadobúdanie schopnosti myslieť;

úroveň alebo stupeň dosiahnutej rozumovej vyspelosti tak predstavuje kvalitatívnu stránku schopnosti
jednotlivca myslieť, teda kvalitu jeho myslenia. Naproti tomu mravná vyspelosť jedinca zahŕňa vývoj
jeho osobnosti. Ide o proces, v rámci ktorého si jedinec osvojuje pravidlá správania sa v spoločnosti,
tieto rešpektuje a prejavujú sa v jeho správaní, v jeho konaní. Mravný vývoj osobnosti mladistvého je
označovaný ako proces, v ktorom si osobnosť mladistvého v priebehu individuálneho rozvoja osvojuje

normy správania. Rozumová aj mravná vyspelosť sa vzájomne ovplyvňujú a predstavujú v súvislosti s
vývojom jedinca jednotný celok. O umožnenie viesť záhaľčivý pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako
osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov. Podmienkami sa na tento
účel budú rozumieť nielen materiálne, ale aj iné podmienky. Budú sem patriť napríklad rôzne defekty v
plnení si povinností súvisiacich s výchovou dieťaťa, resp. nezáujem o takúto výchovu.

Súd mal jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaná ako matka maloletých detí svojim
dlhodobým vulgárnym a násilným prejavom smerujúcim voči deťom spojeným aj s teatrálnym
zverejňovaním sa na sociálnej sieti, takýmto spôsobom nielenže ohrozila ale aj ovplyvnila ich rozumový
a mravný vývoj. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej, ktorá

u maloletých detí konštatovala prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaného dieťaťa, pričom
deti boli sociálne a emočné zanedbávané od narodenia. Znalkyňa k tomu uviedla, že v dôsledku
toho sa u detí rozvíjajú ďalšie symptómy napr. rôzne prejavy agresivity, nedostatočne sa rozvíjajú
sociálne zručnosti, dieťa nie je schopné adekvátne chápať súvislosti sociálnej interakcie, sociálny
obraz býva skreslený. Deformujú sa morálne i mravné formy, pre dieťa sa stáva normou to čo vidí

doma. Vulgárny prejav obžalovanej voči maloletým deťom trval dlhší čas, čo bolo potvrdené okrem
susedov obžalovanej taktiež aj Simonou Dobrovodskou a Natáliou Bednárikovou, ktoré boli priamymi
svedkami vulgárneho správania sa obžalovanej voči svojim deťom. Kvalifikačný moment konania
obžalovanej po dlhý čas, ktorý prekračuje inak obvyklý čas páchania trestnej činnosti v neposlednomrade potvrdzuje znalkyňa Mgr. Katarína Bieliková, ktorá okrem iného konštatovala, že maloleté deti
boli sociálne a emočné zanedbávané od narodenia. Ako ďalší závažnejší spôsob konania obžalovanej
súd konštatuje spáchanie tohoto trestného činu použitím násilia, resp. hrozbou použitia násilia. Tento

kvalifikačný moment potvrdzujú kamerové záznamy, ktoré zachytávajú fyzické útoky obžalovanej voči
svojim deťom, ako aj verbálne vyhrážky použitia násilia. Fyzické násilie obžalovanej taktiež potvrdili
svedkyne Simona Dobrovodská a Natália Bednáriková. Ako posledný kvalifikačný moment závažného
konania obžalovanej súd konštatuje porušenie dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, konkrétne
ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 28
ods. 1 písm. a) zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súčasťou rodičovských práv a povinností sú okrem
iného sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Táto povinnosť obžalovanej vyplýva predovšetkým z jej postavenia ako matky maloletých detí.
Obžalovaná svojim vulgárnym prejavom nie len že ohrozila ale aj ovplyvnila rozumový a mravný vývoj
svojich maloletých detí. Opätovne súd poukazuje na výpoveď znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej, ktorá

u maloletých detí konštatovala prítomné znaky sociálne a emočne zanedbávaného dieťaťa, ktoré boli
obžalovanou zanedbávané od narodenia.

Z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovanej súd jej zavinenie vyhodnotil ako nevedomá
nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Tr. zák. Súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním si

neuvedomovala, že môže spôsobiť ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom,
hocitovedieťmalaamohla.Keďžeobžalovanánemalavedomosťomožnostiohrozeniaaleboporušenia
záujmu chráneného Trestným zákonom, nemohla byť uzrozumená s takýmto porušením a ani ho chcieť,
aleanisaspoliehať,žetakétoporušenienespôsobí.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žeobžalovaná
bola počas výchovy maloletých detí viackrát upozorňovaná na negatívne a vulgárne správanie, teda

mala a mohla predvídať následok predpokladaný skutkovou podstatou tohoto trestného činu.

Súd pri úvahe o treste obžalovanej Margity Šivákovej vychádzal z ustanovení § 34, § 38 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného. zákona., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Obžalovaná Margita Šiváková je z miesta bydliska hodnotená všeobecne. Podľa výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR v minulosti spáchala 11 priestupkov, v 10-tich prípadoch
išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Doposiaľ súdne trestaná nebola. Z Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby bola hodnotená tak, že po prijatí do výkonu
väzby sa u nej vyskytli problémy s adaptáciou na jej podmienky, čo sa prejavilo na destabilizácii jej
psychického stavu. V tejto súvislosti bola od 02.08.2022 do 09.08.2022 hospitalizovaná v Nemocnici
pre obvinených a odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Na vlastnú žiadosť
využívala psychologické intervencie s ústavným psychológom. Správanie a vystupovanie obžalovanej

bolo na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plnila a rešpektovala. Konfliktné situácie
medzi obvinenými nevyvolávala. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiavala na požadovanej
úrovni. Obžalovanej nebol uložený žiadny disciplinárny trest a nebola disciplinárne odmenená.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd predovšetkým prihliadal najmä na spôsob spáchania

činu, jeho zavinenie a osobu obžalovanej. Súd u obžalovanej nekonštatoval žiadnu poľahčujúcu ani
priťažujúcu okolnosť. Pri posudzovaní účelu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr.
zák.,akoajpriposudzovaníspravodlivostiukladanéhotrestusúduložilobžalovanejtrestodňatiaslobody
vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Súd o škode nerozhodoval, pretože opatrovník -poškodený JUDr. Albín Lancz si v trestnom konaní síce
uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý však bližšie nešpecifikoval.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie, atodo15dníodoznámeniacestoupodpísanéhosúdu
na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu

rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.