Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824011009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824011009.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška
a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Ilava, pre zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 15. marca 2024, o odvolaniach

prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.
januára 2025, sp. zn. 25T/66/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2025 v Trenčíne,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrievidzazodňa13.januára2025podsp.zn.25T/66/2024,bolobžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby do 14:50 hodiny dňa 25.07.2024 na námestí Ľ. Štúra v Bánovciach nad

Bebravou pri OD Rokoš a všade tam, kde sa zdržiaval, pri sebe neoprávnene prechovával pre
osobnú spotrebu zatavenú zrezanú plastovú injekčnú striekačku s obsahom pervitínu (metamfetamínu)
s celkovou hmotnosťou 1239 mg s priemernou koncentráciou 64,3 % obsahujúci 797 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá väčšiemu množstvu spôsobilého po aplikovaní nepriaznivo
ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovjepervitín(metamfetamín)zaradený

do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona v znení novely č. 40/2024
Z. z. s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný v zákonnej lehote

písomným podaním zo dňa 27. januára 2025 podal proti nemu odvolanie, a to do všetkých jeho výrokov.
Odvolanie v zákonnej lehote (písomne dňa 14. januára 2025) proti rozsudku podal aj prokurátor, a to
v neprospech obžalovaného voči výroku o treste. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil doslovne
takto:

„Už od prípravného konania nesúhlasíme spolu s obžalovaným s právnou kvalifikáciou skutku, ktorá sa

zo strany orgánov činných v trestnom konaní viackrát menila.Vznesením obvinenia bol spáchaný skutok kvalifikovaný najskôr na zločin neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona v znení
účinnom do 06.08.2024, neskôr po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona ako prečin

neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona a nakoniec nedôvodne a nesprávne ako na zločin prechovávania omamnej a psychotropnej látky
podľa § 171 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona,
s čím sa s ohľadom na nesprávne posúdenie množstva zakázanej látky nestotožňujem.

PoslednúzmenuprávnejkvalifikácieskutkupritomvyšetrovateľPZurobilnepochopiteľneodvolávajúcsa
na závery znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2024/8067, avšak k týmito závermi bol uzrozumený
už pri predchádzajúcej zmene právnej kvalifikácie skutku ako prečinu prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, ktorú mi oznámil listom zo dňa
20.08.2024 a predmetný znalecký posudok mu bol doručený už dňa 06.08.2024. Podľa môjho názoru
práve znalecký posudok na ktorý sa vyšetrovateľ odvoláva ho mal utvrdiť o správnosti pôvodnej právnej

kvalifikácie skutku ako prečinu, pretože tento posudok, aj keď bol vypracovaný pred účinnosťou novely
Trestného zákona podáva dôkaz o tom, že obžalovaný držal 767 mg absolútneho metamfetamínu a pri
posudzovaní množstva zakázanej látky nemal vyšetrovateľ vychádzať
z celkovej hmotnosti materiálu.

Podľa môjho názoru je skutok potrebné posudzovať ako prečin prechovávania omamnej látky a
psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pretože mám za to, že sa malé
množstvo návykovej látky posudzuje pri prekročení hmotnosti materiálu nad hranicu 0,2 g podľa
množstva účinnej látky vo forme voľnej bázy. Toto pravidlo sa musí aplikovať aj pre pri hornej hranici
malého množstva, ktoré je 0,2g x 5. t.j. 1g ( 1000 mg ), pričom zaistené množstvo amfetamínu vo forme

voľne bázy bolo u obžalovaného 797 mg, t. j. pod hranicou určenou pre malé množstvo. Zákonodarca
dáva podľa mňa túto zásadu do popredia tým, že sa na konci § 135d písm. a/ uvádza : „ § 135c ods.
1 tým nie je dotknutý “.

Ak by takéto pravidlo neplatilo, paradoxne by došlo k situácii, kedy by držba väčšieho množstva účinnej

látky ( absolútneho metamfetamínu ) vo väčšej koncentrácii mohla byť posudzovaná ako prečin a držba
menšieho množstva účinnej látky, ale v menšej koncentrácii ako zločin neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky. Konkrétne
v našom prípade sa posudzuje držba množstva materiálu 1239 mg s koncentráciou 64,3 % účinnej látky
s hmotnosťou 797 mg ako zločin podľa § 171, ods. 2, ods. 4, písm. b/ TZ, avšak držba materiálu 990

mg s koncentráciou 85 % účinnej látky s hmotnosťou 841 mg by sa mala posudzovať ako prečin podľa
§ 171, ods. 2, ods. 3 TZ ?

Je podľa mňa nespravodlivé a neprípustné, aby rozdiel medzi malým a väčším množstvom „ spôsobili “
prímesy, ktoré v našom prípade tvorí efedrín a pseudoefedrín, ktoré nie sú zakázanými látkami v zmysle

zákona a ich držba nie je zakázaná.
Obzvlášť v našomprípade treba byť v posudzovaní množstva zakázanej látky citlivým, pretože množstvo
kryštalickej látky, resp. materiálu ( ako nazýva zaistenú látku sám zákonodarca ) je doslova „ hraničné “.

K argumentom obhajoby týkajúcim sa nesprávnej právnej kvalifikácie skutku súd konštatoval,

že prokurátor správne v obžalobe kvalifikoval skutok obžalovanému kladený za vinu ako zločin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa
§ 171 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 a z hľadiska zavinenia
obžalovaný konal v priamom úmysle vo vzťahu k nadobudnutiu psychotropnej látky metamfetamínu,
pretože bolo preukázané, že tento si túto látku chcel zadovážiť pre svoju spotrebu a zároveň vedel a

bol s tým uzrozumený, že predmetný materiál nie je 100% metamfetamín, teda vo forme nepriameho
úmyslu je pokrytá aj jeho vôľa spotrebovať celkové množstvo materiálu pre vlastnú potrebu.

Ktomutochcemuviesť,žeprinákupezakázanejlátkyobžalovanýnemalžiadnuvedomosťokoncentrácii
návykovej látky a ani o jej presnom množstve a nebol teda uzrozumený s tým, že materiál nie je 100%

metamfetamín. Obžalovaný od počiatku bez pochybností tvrdil, že si žiadal pervitín za 50,- €, ktorý aj v
zatavenej striekačke za tieto peniaze dostal. Tu chcem zdôrazniť, že ani cena ktorú zaplatil obžalovaný
za pervitín nenasvedčuje tomu, že by mal úmysel chcel kúpiť si a držať väčšie množstvo zakázanej látky.
Nemám vedomosť, koľko je na hodnota resp. cena metamfetamínu na „ čiernom –ilegálnom “ trhu, predpokladám však, že za danú sumu nie je možné na ilegálnom trhu nakúpiť väčšie
množstvo akejkoľvek drogy.

Čo sa týka opisu a priebehu samotného skutku, tak v tomto smere existuje medzi obžalobou a
obhajobou od samého počiatku trestného stíhania absolútna zhoda. Obžalovaný sa ku skutku v celom
rozsahu priznal, od začiatku príkladne spolupracoval s orgánmi činnými trestnom konaní a napomáhal
objasniť skutok a súvisiacu drogovú trestnú činnosť. Tieto okolnosti mimochodom súd posúdil správne
ako poľahčujúcu okolnosť, hoci obžalovaný výlučne iba z dôvodu nesúhlasu s právnou kvalifikáciou

neuskutočnil vyhlásenie o vine, ktoré by v prípade správnej kvalifikácie skutku zo strany OČTK urobil.

Na základe uvedených skutočností považujem napadnutý rozsudok za nesprávny
z dôvodu porušenia ustanovení Trestného zákona, ku ktorému došlo neprávnou kvalifikáciu
( nadkvalifikáciou ) skutku ako trestného činu.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa týmto odvolaním domáhame
a navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku mu vrátil vec na
nové konanie a rozhodnutie, alebo aby vo veci rozhodol sám podľa 322 ods. 3 Trestného poriadku.“

Prokurátor svoje písomné odvolanie v neprospech obžalovaného voči výroku o treste bližšie čo
do dôvodov doplnil podaním zo dňa 11.02.2025, v ktorom uviedol, že vo vzťahu k výroku o vine
napadnutého rozsudku sa s týmto stotožňuje a považuje ho za správny zákonný a riadne odôvodnený.
Nestotožňuje sa však s výrokom o treste, ktorý je podľa jeho názoru neprimerane mierny a nezohľadňuje
trestnoprávnu minulosť obžalovaného a ani poznatky o jeho osobe. Prokurátor poukázal na trestnú

minulosťobžalovaného,ktorýbolvminulostiužopakovanetrestnoprávnepostihnutý,aleajpodrobovaný
alternatívnym, podmienečným, ale aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom aktuálne
posudzovaného konania sa dopustil iba s odstupom troch mesiacov od svojho posledného odsúdenia.
Ďalej zdôraznil, že obžalovaný bol už v minulosti postihovaný aj za obdobnú trestnú činnosť ako tomu
je v predmetnom prípade. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že predchádzajúce odsúdenia nemali

na jeho osobu dostatočný vplyv a tak uložený trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby nie je možné
považovať za primeraný a súladný so zásadami ukladania trestov. Záverom navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 18 mesiacov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril písomne obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 06.
marca 2025, v ktorom uviedol, že s odôvodnením odvolania prokurátora sa nestotožňuje. Zdôraznil
skutočnosť, že prokurátor svoje odvolanie odôvodňoval jeho trestnoprávnou minulosťou, pričom
však poukazoval aj na odsúdenia, ktoré má obžalovaný už zahladené a taktiež žiadnym spôsobom

neprihliadal na okolnosti svedčiace v jeho prospech (rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
postoj k trestnej činnosti, ako aj neexistenciu závislosti od omamných a psychotropných látok na
jeho strane). Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol obžalovaný odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť.

Verejnézasadnutieodvolaciehokrajskéhosúdubolodňa25.marca2025vykonanézasplneniavšetkých
procesných podmienok (§ 293 ods. 5, ods. 7 Tr. poriadku).

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní podriadeného prokurátora a navrhuje rozhodnúť spôsobom

v ňom uvedeným. Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto navrhol podľa § 319 Tr. poriadku ako
nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu zotrval na
obžalovaným podanom odvolaní vrátane jeho odôvodnenia a navrhol rozhodnúť jedným zo spôsobov

vňomuvedeným.Čosatýkaodvolaniaprokurátora,totonavrholpodľa§319Tr.poriadkuakonedôvodné
zamietnuť. Obžalovaný sa v rámci konečného návrhu stotožnil s konečným návrhom jeho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov
podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací

súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných
medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného
a prokurátora, ktoré boli inak podané oprávnenými osobami, včas a na správnom mieste, nie sú však

dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami obžalovaného
a prokurátora, z obsahu odvolaní a ich dôvodov vyplýva, že
v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru. Odvolací súd pritom
sám nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb,

v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku.
Z podaného odvolania obžalovaného a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že obžalovaný
namieta právne posúdenie skutku, pričom k skutku samotnému sa obžalovaný doznáva a spáchanie
tohto v rozsahu, tak ako bol stanovený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, nespochybňuje.

V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným odvolaním sú vytýkané chyby
v napadnutých výrokoch o vine v zmysle § 321
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo v súlade s Trestným poriadkom, a v ktorom nedošlo
k žiadnym relevantným pochybeniam, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných
dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a urobil z neho správne skutkové, ale i právne závery,

pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, teda hodnotil ich
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivoajvichsúhrne,bezohľadunato,ktovykonanédôkazyzadovážiladospelklogickysprávnyma
odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku aj podrobne
a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku (navrhuje miernejšie posudzovanie skutku v rámci kvalifikovanej skutkovej
podstaty trestného činu), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd

prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku (výpoveď samotného obžalovaného v spojitosti so závermi znaleckého dokazovania
Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES:PPZ-KEU-BA-
EXP-2024/8067 a ďalšími listinnými dôkazmi - hlavne zápisnicou o vydaní veci

s fotodokumentáciou), správne vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a
jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný a presvedčivo zistený
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru
o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 15. marca 2024.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani pri právnej kvalifikácii skutku súdom prvého stupňa napriek
skutočnosti, že obžalovaný nielen v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ale aj v rámci odvolania
žiadal konanie obžalovaného subsumovať (podriadiť) pod (miernejšiu) kvalifikovanú skutkovú podstatu,
a to prečinu prechovávania omamnej látky

a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona.Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo
psychotropnú látku ako uvedenú v ods. 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na
dva roky.

Podľa § 171 ods. 4 písm. b) Trestného zákona sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2 vo väčšom množstve.

Podľa § 135b ods. 1 Trestného zákona sa prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky,

drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu rozumie mať v držbe po akúkoľvek
dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu
najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia
majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej
látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz,
prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového

prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve,
a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo
na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

Podľa § 135c ods. 1 Trestného zákon nepatrnému množstvu omamnej látky alebo psychotropnej látky

uvedených v prílohe č. 1 zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom
stĺpci v prílohe č. 1. Ak množstvo materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné
určenie, či ide o nepatrné množstvo alebo malé množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky, je
rozhodujúce množstvo účinnej látky vo forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu,
ktoré pri nepatrnom množstve omamnej látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu

uvedenú
v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1.

Podľa § 135d Trestného zákona, ak množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahuje
hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c, za

a) malé množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce nepatrné
množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1
alebo v § 135 ods. 2; § 135c ods. 1 tým nie je dotknutý,
b) väčšie množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce malé
množstvo a nepresahujúce dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v

prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2.

V zmysle prílohy č. 1 Trestného zákona sa za nepatrné množstvo pri látke pervitín (metamfetamín)
považuje látka o hmotnosti do 0,2 gramu (hodnota uvedená v treťom stĺpci uvedenej prílohy) a takisto
aj látka s hmotnosťou viac ako 0,2 gramu v prípade ak hmotnosť účinnej látky vo forme voľnej bázy

nepresahuje 140 miligramov. Pokiaľ teda v danom prípade hmotnosť účinnej látky vo forme voľnej
bázy presahuje 140 miligramov (739 mg) je pre právne posúdenie množstva zaisteného pervitínu
rozhodujúca hmotnosť tejto látky a nie hmotnosť účinnej látky vo forme voľnej bázy. Uvedená právna
úprava je v logickom súvise so skutočnosťou, že o podiele účinnej látky na celkovej hmotnosti látky
osoba prechovávajúca takúto látku v prevažnej miere nemá bližšiu vedomosť (keď si zaobstaráva iba

drogu vo všeobecnosti a nevie vyhodnotiť v akom rozsahu táto bola „riedená“ a nevie teda ani presný
podiel hmotnosti účinnej látky na celkovej hmotnosti drogy) a látku si zaobstaráva podľa jej celkovej
hmotnosti. V danom prípade, nakoľko množstvo zaistenej drogy dosahovalo
1,239 gramu, presahovalo tak päťnásobok nepatrného množstva (5x 0,2g, t. j. 1g) stanoveného v
stĺpci 3 prílohy č. 1 Trestného zákona a nepresahovalo dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva

(50g) bolo právne posúdenie uvedenej zaistenej látky ako väčšieho množstva omamnej látky alebo
psychotropnej látky súdom prvého stupňa správne a zákonné, keďže aj hmotnosť účinnej látky vo forme
voľnej bázy presahovala 140 miligramov (797mg). Krajský súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil
s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, ako zločinu neoprávneného prechovávania omamnej
látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 15. marca

2024.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Trestného poriadku krajský súd sa
stotožnil s konštatovaním okresného súdu o zistených poľahčujúcicha priťažujúcich okolnostiach spočívajúcich v okolnosti, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku doznal
a tento oľutoval, a taktiež okolnosti, že už v minulosti bol za svoje konanie trestnoprávne postihnutý. Vo
vzťahu k rozsudkom okresného súdu uloženému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere

jeden rok (t. j. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby), na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, vyhodnotil tak, že tento je
v súlade so zákonom a nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti. Aj keď možno prisvedčiť argumentácii
prokurátora,žepoznatkyoosobeobžalovaného(hlavnevovzťahuktrestnoprávnejminulosti)vyznievajú
nepriaznivo, krajský súd konštatuje, že je potrebné v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadať aj

na ďalšie relevantné okolnosti akými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti. V danom prípade je trestnoprávna minulosť obžalovaného
spojená nielen so zistenou priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, ale
ovplyvnila aj druh uloženého trestu (nepodmienečný trest) a spôsobom jeho výkonu (výkon trestu
v ústave so stredným stupňom stráženia). Na druhú stranu však bolo potrebné zohľadniť aj postoj
obžalovanéhoktrestnejčinnosti(ktorýnamietalibaprávneposúdeniejehokonania)avovzťahukskutku

samotnému aj okolnosť, že množstvo obžalovaným prechovávanej drogy sa približuje dolnej hranici
množstva predvídaného kvalifikovanou skutkovou podstatou podľa § 171 ods. 4 písm. b) Trestného
zákona. Za uvedených okolností napriek trestnoprávnej minulosti obžalovaného krajský súd považoval
okresným súdom uložený trest za správny a zákonný.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov krajský súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku krajský súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže

s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného a obžalovaného nie sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.