Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125243795
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125243795.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D.,
zast. Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava,
IČO: 51 290 596 proti žalovanému: JUDr. Peter Šimko, súdny exekútor, Exekútorský úrad Rovinka,
Slnečnicová 1, 900 41 Rovinka, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému
uloží povinnosť zdržať sa udelenia príklepu dražiteľovi a zrušiť dražbu na nehnuteľnosť uvedenú vo
vyhláške o dražbe nehnuteľnosti uverejnenú v obchodnom vestníku č. 236/2024 zo dňa XX. XX. XXXX

a to bytu č. XX E. E. C. X, poschodie X, so súp. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,
evidovaného na F. G. D. – katastrálny odbor, kat. úz.: H., obec: D. – H., okres: D. I. ( ďalej len
„nehnuteľnosť“).

2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný
oznámil dražbu na nehnuteľnosť žalobcu v exekučnom konaní č.k.. 167EX 204/20 vyhláškou o dražbe

nehnuteľností, uverejnenú v obchodnom vestníku č. 236/2024 zo dňa
05. 12. 2024. Uviedol, že cena nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom
č. 173/2024 znalcom p. Ing. Miroslavom Illavským PhD. na sumu 192.000,- Eur. Všeobecná hodnota
závady viaznucej na nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 147.000,- Eur. Závada, ktorá viazne na
nehnuteľnosti vyplýva z vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného bývania a užívania
žalobcovho otca (p. B. staršieho), ktorý v marci tohto roku oslávi

91 rokov. Žalobca má za to, že stanovená hodnota závady viaznucej na nehnuteľnosti je ohodnotená
neprimerane vysoko. Žalobca upozornil na skutočnosť a overiteľný fakt, že znalci v prípade vecného
bremena znižujú hodnotu stavby v rozpätí od 20 % – 30 % z celkovej ceny nehnuteľností. Podľa žalobcu
nie je akceptovateľné, aby v tomto konkrétnom prípade bola závada vyplývajúca z vecného bremena
nacenená na výšku 147.000,- Eur čo predstavuje
76 % čo je viac ako 2 krát bežné ohodnotenie takejto závady. Takto stanovená hodnota závady

znižuje hodnotu nehnuteľnosti na absurdne nízku cenu. Žalobca sa domnieva, že znalec a následne
žalovaný nesprávne vyhodnotili tieto skutočnosti, v dôsledku čoho žalovaný uviedol vo vyhláške o
dražbe nehnuteľnosti absurdne nízku cenu najnižšieho podania. Žalobca poukázal na to, že podobné
nehnuteľnosti – byty, ktoré majú podobné rozmery
a kvality a nachádzajú sa v tej lokalite sa predávajú za sumu 200.000,- Eur. Z uvedených dôvodov
žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobca k návrhu pripojil oznámenie o dražbe zverejnené v obchodnom vestníkuč. 236/2024 dňa 05. 12. 2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť

ďalšiemuzhoršovaniujehoprávnehopostaveniaatoajvsituáciikeďsúdnemánáležitezistenýstavveci.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je
možné len na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Návrh musí súd opísaním rozhodných
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania.
Pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu,
predovšetkým z obsahu návrhu žalobcu. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je tiež požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé akého neodkladného opatrenia sa žalobca

domáha. Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania.
Súd ani v prípade konania o neodkladnom opatrení nesmie konať ultra petitum.

10. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči
exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.

11. Súd je pred nariadením neodkladného opatrenia povinný zaoberať sa otázkou procesnej a vecnej
prípustnosti súdnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ neodkladným opatrením domáha. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci voči žalovanému – súdnemu exekútorovi je neprípustný.
Postavenie a činnosť súdnych exekútorov upravuje osobitný predpis, a to Exekučný poriadok. V zmysle

§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku, je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov, t.j. súdnych a iných rozhodnutí, pričom v zmysle § 3 Exekučného
poriadku vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len
Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich

vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor
je štátom určená a splnomocnená osoba na exekučnú činnosť, ako aj ďalšiu činnosť podľa Exekučného
poriadku, pričom činnosť súdneho exekútora môže svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať iba exekučný
súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie a aj to iba v intenciách aké mu umožňuje Exekučný
poriadok.

12. Súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený zasahovať do priebehu exekučného konania
vydávaním neodkladných opatrení, ktorými by ukladal akékoľvek povinnosti súdnemu exekútorovi alebo
zastavil alebo prerušil exekučné konanie. Exekučné konanie je samostatným konaním, oddeleným od
civilného sporového konania, pričom má osobitné inštitúty upravené v zákone ( Exekučný poriadok),

ktorými je možné namietať proti postupu súdneho exekútora. Exekučné právo pritom zabezpečuje aj
ochranu povinného a práv tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými
prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí a povinný v exekúcii (teda aj žalobca) má možnosť brániť sa
v exekúcii prostredníctvom inštitútov upravených v Exekučnom poriadku, ktorých výsledkom môže byť
úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

13. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného
neodkladného opatrenia.14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že bola v konaní úspešná.

Žalovanému objektívne nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, keďže s ním dosiaľ súd ani nekonal. O
výške náhrady trov konania súd už rozhodovať nebude.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.