Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71Csp/28/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244749

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6124244749.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

71Csp/28/2024

Okresný súd Trenčín, pred sudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava,zastúpeného:RemediumLegal,s.r.o.,
IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C. XXX, zastúpenému: Advokát CIBULKA, s.r.o., IČO: 55 673 121, so sídlom Hodžova
1488/53, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 16.683,71 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1

71Csp/28/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 16.683,71 EUR spolu s úrokom vyčísleným vo výške
4.898,75 EUR, úrokom z omeškania vyčísleným v sume 620,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 17.267,39 EUR od 25.03.2020 do 19.05.2020, zo sumy 17.167,39 EUR od 20.05.2020
do 18.06.2020, zo sumy 17.067,39 EUR od 19.06.2020 do 17.07.2020, zo sumy 16.967,39 EUR od
18.07.2020 do 19.08.2020, zo sumy 16.867,39 EUR od 20.08.2020 do 18.09.2020, zo sumy 16.767,39
EUR od 19.09.2020 do 22.10.2020, zo sumy 16.617,39 EUR od 23.10.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

13

71Csp/28/20241. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 08.03.2024 domáhal, aby súd v upomínacom konaní uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 16.683,71 EUR spolu s úrokom vyčísleným vo výške

4.898,75 EUR, úrokom z omeškania vyčísleným v sume 620,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 17.267,39 EUR od 25.03.2020 do 19.05.2020, zo sumy 17.167,39 EUR od 20.05.2020
do 18.06.2020, zo sumy 17.067,39 EUR od 19.06.2020 do 17.07.2020, zo sumy 16.967,39 EUR od
18.07.2020 do 19.08.2020, zo sumy 16.867,39 EUR od 20.08.2020 do 18.09.2020, zo sumy 16.767,39
EUR od 19.09.2020 do 22.10.2020, zo sumy 16.617,39 EUR od 23.10.2020 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 24.03.2020 medzi postupcom, Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca (ako právny predchodca žalobcu)
uzatvoril so žalovaným dňa 23.09.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytol postupca
žalovanému peňažné prostriedky, pričom žalobca zastáva názor, že uvedená zmluva obsahuje a spĺňa

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe zmluvy poskytol veriteľ žalovanému

úver. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca upozorňoval v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil
v stanovených termínoch splátky poskytnutého úveru, čím porušil svoju povinnosť podľa úverovej
zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom
bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca v súlade so zákonom ku dňu 01.12.2019 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru
bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu
vo výške 22 853,27 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 17 267,39 EUR, z riadneho úroku vo

výške 4 898,75 EUR, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 351,57 EUR a z
úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 269,24 EUR a z poplatkov vo výške 66,32 EUR v súlade
sprílohoukZmluveopostúpenípohľadávok,kdepostupcadeklaruje,ževýškaašpecifikáciapohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Dňa 7.5.2020 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku

a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo
Zmluvy uznal v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho
dôvodu a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 24 018,80 EUR, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 17 267,39 EUR, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 4
898,75 EUR, úrok z omeškania vo výške 620,81 EUR, poplatky vo výške 66,32 EUR, náklady právneho

zastúpenia vo výške 951,70 EUR, úrok z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 213,73 EUR a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17 267,39 EUR od 25.3.2020 do zaplatenia istiny, podľa
dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podpísania
dohody nerealizoval žiadne úhrady dlhu. Po podpísaní dohody žalovaný do dňa podania žaloby vykonal
nasledovné úhrady: platba vo výške 100,00 EUR zo dňa 19.05.2020, platba vo výške 100,00 EUR

zo dňa 18.06.2020, platba vo výške 100,00 EUR zo dňa 17.07.2020, platba vo výške 100,00 EUR zo
dňa 19.08.2020, platba vo výške 100,00 EUR zo dňa 18.09.2020, platba vo výške 150,00 EUR zo dňa
22.10.2020. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 22 203,27 EUR, pričom
pozostávazneuhradenejistinyúveruvovýške16617,39EUR,zneuhradenéhoriadnehoúrokuvovýške
4 898,75 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 620,81 EUR, z neuhradených poplatkov

vo výške 66,32 EUR. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V rámci položky
„istina“ žalobca uvádza súčet neuhradenej istiny úveru a neuhradených poplatkov. S účinnosťou od
01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnejbanky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
počnúc dňom 25.3.2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Nakoľko

pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia tejto žaloby uhradená v plnej výške, s poukazom na
uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené dôkazné prostriedky navrhujem, aby súd vydal
platobný rozkaz.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyzval žalobcu, aby uviedol a riadne vymedzil,

pre ktorú splátku žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a aby súdu predložil prílohy preukazujúce
splnenie podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, t. j. aby preukázal, či veriteľ upozornil
spotrebiteľa (žalovaného) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch
mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky.

3. Žalobca doručil súdu dňa 04.04.2024 doplnenie žaloby, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ
zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem
spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU) a účel poskytnutého úveru. Žalobca v prílohe predložil výstup z
internýchaplikáciípostupcu,ktorézaslalžalobcovinapreukázanieriadnehoovereniaschopnostisplácať

poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov
v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového
registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len
interné aplikácie postupcu. Postupca preto týmito údajmi disponuje len vo forme počítačového kódu,
ktoré však pretavil do priloženého „Výpočtu primárnej návratnosti“. Uvedený výstup obsahuje všetky

údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité
pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Veriteľ overil príjem spotrebiteľa vo výške 1 200,00 € dopytom v
sociálnej poisťovni dňa 01.02.2015 s pozitívnym výsledkom. Existujúce záväzky veriteľ overil dopytom
do úverového registra dňa 23.09.2015. Úvery s mesačnou splátkou vo výške 286,00 EUR však mali byť
vyplatené poskytnutým úverom a preto neboli v rámci posudzovania bonity brané do úvahy. Poskytnutím

úveru totižto došlo k ich zániku. V rámci posudzovania bonity bolo preto brané do úvahy úverové
zaťaženie vo výške 44,38 EUR mesačne – čo predstavuje splátku nevyplácaných úverovo vo výške
44,38 EUR. V rámci výdavkov bral veriteľ do úvahy životné minimum vo výške 198,09 EUR, nakoľko
spotrebiteľ uviedol rodinný stav slobodný a neuviedol žiadne vyživované dieťa. V tejto súvislosti žalobca
upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných

nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma. Poskytovatelia úverov ani v súčasnosti,
po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinný žiadať preukazovanie
konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je
realizovanéjednakzdôvoduzachovaniatransparentnosti–inakbyžiadateľovioúverpostačovalozatajiť
existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien

týchto nákladov v čase. Zastáva preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške životného
minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu
boltedarealizovanýnasledovne:1200,00EUR(príjem)–44,38EUR(existujúcezáväzky)–198,09EUR
(paušálna suma výdavkov) = 957,53 EUR. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného
úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní prakticky totožnej právnej situácie dospel k

záverom, že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí
troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ prechádza po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi
odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust.
§ 53 ods. 9 OZ bezprostredne predchádza. Žalobca podal na súd žalobu dňa 29.02.2024. Uplatnenie

práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 02.12.2019, pričom v súlade so závermi Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre
nesplneniesplátky,ktorejsplatnosťboladatovanána28.08.2019.Premlčaciadobatakzačalaplynúťodo
dňa 29.11.2019 a uplynula by 29.11.2022 avšak, nakoľko dňa 07.05.2020 došlo k uznaniu pohľadávky,
tak došlo k predĺženiu premlčacej doby o 10 rokov a uplynula by dňa 07.05.2030. Žalobca uvádza, že

predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. V prílohe
podania žalobca predložil Výzvu pred zosplatnením spolu s podacím hárkom, ktorá preukazuje splneniepodmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník.

4. Okresný súd Banská Bystrica následne vydal dňa 15.04.2024 platobný rozkaz sp. zn. 17Up/455/2024,
ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 24.04.2024 odpor, v ktorom uviedol, že
nepopiera, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský

úver) č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.09.2015. Podľa tvrdení žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, listom zo dňa 02.12.2019
adresovanému žalovanému, žalovanému oznámila, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm.
a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s.,
s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení, na čo vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
Zmluvy. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný

právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti
právneho úkonu. Úkon veriteľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho
úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský
záväzok. V tomto smere považujeme oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti za jednostranný
právny úkon, ktorý je nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v ňom úplne absentuje špecifikácia

splátky úveru, pre ktorú mala nastať strata výhody splátok. Žalobca síce v doplnení návrhu uviedol, že
došlo k mimoriadnemu zosplatneniu pre splátku, ktorej splatnosť bola datovaná na 28.08.2019, no je
nesporné, že tento dátum nebol uvedený v samotnom Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
ani vo Výzve zo dňa 30.10.2019 a preto takýto úkon možno považovať za neplatný v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nebol dlh platne zosplatnený a nemohlo dôjsť ani k

riadnemu postúpeniu pohľadávky pre obmedzenie vyjadrené v § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda s prihliadnutím
na rozhodovaciu prax súdov, podľa nášho názoru žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s
odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii

takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie
údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa,
a nepochybne kľúčovou je pri skúmaní bonity klienta aj využívanie verejne dostupných informácií, ako
napr. štátom zverejňovaných údajov o životnom minime, či existenčnom minime a tieto porovnávať so
známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. V predmetnom prípade žalobca predložil doklady o skúmaní
bonity žalovaného, avšak to, aké má žalovaný výdavky na živobytie (bývanie, strava, hygiena a pod.), či
nemá dlhy na verejnom poistení, daniach a pod. nebolo vôbec skúmané. Zisťovanie bonity žalovaného
predchodcom žalobcu nie je možné podľa nášho názoru považovať za náležité skúmanie bonity s

odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby veriteľ skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane
žalovaného (napr. mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, dlhy na verejnom
poistení,daniachatď.),sinemoholutvoriťreálnyobrazojehomajetkovejsituáciipotrebnejpreposúdenie
jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil
kalkuláciu ukazovateľa schopnosti žalovaného splácať úver zo dňa 23.09.2015, k posudzovaniu bonity

žalovaného teda došlo v rovnaký deň, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, pričom v tento deň
rovnako došlo k vykonaniu dopytu na Sociálnu poisťovňu a ÚR. Domnievame sa, že postup predchodcu
žalobcu bol v tomto smere iba formálny bez reálneho zisťovania výdavkov žalovaného na živobytie
a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalovaný to sám priznáva aj vo svojom písomnom doplnení
návrhu, v ktorom uviedol, že pri posudzovaní nákladov žiadateľa bola braná do úvahy paušálna suma

vo výške životného minima a poskytovateľ úverov nie je povinný žiadať preukazovanie konkrétnych
mesačných nákladov (napr. faktúra za telefón, bývanie a pod.). S týmto kategoricky nesúhlasíme a ide o
hrubé porušenie zákonných ustanovení o skúmaní bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu, keď
nevyžadoval a neskúmal údaje a doklady o nákladoch žalovaného. Na tomto mieste ešte zdôrazňujeme,
že podľa § 7 ods. 29 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoÚS“) je povinnosťou
veriteľa pravidelne určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S účinnosťou od 01.01.2017 došlo k sprísneniu podmienok
pre posudzovanie schopnosti splácať spotrebiteľský úver spotrebiteľom, pričom zákonodarca uvedenounovelou zároveň rozšíril v § 11 ods. 2 ZoSÚ dôsledky porušenia povinností o hrubé porušenie povinnosti,
za ktoré sa považuje aj porušenie povinností zakotvených v § 7 ZoÚS. Na základe uvedeného máme za
to, že predchodca žalobcu neskúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, preto v zmysle § 11

ods. 2 ZoSÚ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Spoukazomna§11ods.2ZoSÚzároveňmámezato,žetakétoskúmaniebonitymožnocharakterizovať
ako hrubé porušenie povinnosti, preto považujeme predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový.
Pokiaľ žalobca nepreukáže, že si plnil zákonnú povinnosť pravidelne určiť, dodržiavať a pravidelne
prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, máme za to,

že aj v tomto smere možno považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a to podľa §
11 ods. 2 ZoSÚ. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť v podstate znamená, že žalovaný by mal zaplatiť iba
požičanú istinu 20 600 EUR, od ktorej je potrebné odpočítať už vykonané platby vo výške 8288,38
EUR (vyplýva z Výpisu z úveru) a 650 EUR (uhradené po podpísaní dohody o uznaní dlhu čo vyplýva
zo žaloby). Keďže žalovaný si riadne neevidoval svoje platby, tak vychádza iba z tvrdení a dôkazov,
ktoré doložil žalobca a preto navrhujeme, aby súd vyzval žalobcu, aby v prípadnej písomnej replike

presne uviedol v akom rozsahu a kedy uhradil žalovaný splátky dlhu. S prihliadnutím na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru nemohlo dôjsť ani k riadnemu uznaniu dlhu, keďže dlh v predmetnom čase
neexistoval a v rámci procesnej istoty preto vznášame aj námietku premlčania. Túto vznášame aj
vzhľadom na to, že žalovaný podľa jeho slov podpísal uznanie dlhu pod nátlakom, pričom okrem iného
mu bolo uvádzané, že „obratom bude mať exekúciu na krku ak to nepodpíše“ a podobne. V kontexte s

uvedeným uznanie dlhu považujeme za neplatné. V tomto smere navrhujeme výsluch žalovaného, aby
sa vyjadril k okolnostiam prejavu vôle uznania dlhu. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol vydaný
platobný rozkaz zrušiť, žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu, aby žalovanému nahradil trovy konania.

6. Žalobca doručil súdu vyjadrenie zo dňa 16.05.2024, v ktorom uviedol, že v bode II odporu žalovaný

namieta, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý je
nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v ňom úplne absentuje špecifikácia splátky úveru, pre ktorú
mala nastať strata výhody splátok. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na
skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nedávno rozhodol o obdobnej (identickej) právnej
otázke. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024: „Veriteľ má právo

vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň
tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda od
toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po
naplnení zákonných predpokladov). Podstata ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka
(dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného

pravidla actio nata, ustanoveného v § 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť
výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť
uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy
toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej
splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch

mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený
dlh... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá

vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže
opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú

v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri
mesiace po splatnosti.“ V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia je právne nesporné, že určenie splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia pohľadávky
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a

rovnako tak, že určenie tejto splátky je vecou právneho posúdenia, ktoré vykonáva príslušný súd. V
ďalšej časti podaného odporu žalovaný namieta, že postupca neskúmal bonitu žalovaného s odbornou
starostlivosťou nakoľko nebolo vôbec skúmané, aké má žalovaný výdavky na živobytie (bývanie, strava,
hygiena a pod.), či nemá dlhy na verejnom poistení, daniach a pod. V rámci nákladov na zabezpečeniezákladných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb v
celkovej sume 198,09 EUR, nakoľko spotrebiteľ uviedol rodinný stav slobodný a bez vyživovaných detí.
V súvislosti s často mylne prezentovaným názorom, že je veriteľ pred poskytnutím úveru povinný skúmať

konkrétne mesačné výdavky ako napr. cestovné, strava, bývanie a pod. uvádzame, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, sa posudzujú len s ohľadom na paušalizovanú výšku životného minima. K vyššie uvedenému
citujem aj vyjadrenie Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska zo dňa
14.03.2024 vo veci D.: „výdavky na bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na domácnosť

považujeme za súčasť kategórie „náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť“ Je zrejmé, že zákonodarca vie, že spotrebitelia
majú rôzne výdavky, avšak s ohľadom na potrebnosť údajov a primeranosť zásahu do súkromia
spotrebiteľa pri skúmaní bonity, obmedzil rozsah nákladov, ktoré je nutné pre výpočet ukazovateľa
brať do úvahy. Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby,
najmä bežné výdavky spotrebiteľa napr. za daný mesiac. Predmetné náklady sú spojené so životným

minimom, a to v teoretickej, ale aj praktickej rovine.“ V prejednávanom prípade veriteľ posúdil príjmy,
výdavky, rodinný stav a taktiež nahliadol do príslušného registra, preto určite nemožno hovoriť o hrubom
porušení povinnosti podľa §7 ods. 1 ZoSÚ. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že poskytnutým úverom
bol refinancovaný predchádzajúci úver, ktorého mesačná splátka zanikla. V tomto prípade došlo len k
malému zvýšeniu splátkového zaťaženia žalovaného o 27,05 EUR. V prílohe predkladám špecifikáciu

postúpenej pohľadávky, v ktorej sú uvedené jednotlivé úhrady vykonané žalovaným do postúpenia
pohľadávky.

7. Dňa 03.06.2024 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že žalobca poukázal na právny názor najvyššej súdnej autority vyjadrený v Uznesení

NS SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024. Žalovaný berie na vedomie právny názor najvyššej
súdnej autority a túto právnu otázku ponecháva na posúdení súdu prvej inštancie, pričom navrhuje v
tomto smere, aby bolo vykonané dokazovanie. Žalovaný trvá na tom, že dlh nebol platne zosplatnený
a nemohlo dôjsť ani k riadnemu postúpeniu pohľadávky pre obmedzenie vyjadrené v § 17 ods. 1
a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o

bankách a teda s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov podľa nášho názoru žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
sa posudzujú len s ohľadom na paušalizovanú výšku životného minima. Svoj názor odvodzuje od
vyjadrenia Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS zo dňa 14.03.2024 vo veci D.. Žalovaný

nepovažuje vyššie uvedené vyjadrenie NBS za prameň práva, ktorý by bol pre súd záväzný. Navyše
žalobca ho účelovo vykladá v prospech seba, pričom z vyjadrenia nevyplývajú závery prezentované
žalobcom. Z vyjadrenia NBS nevyplýva, že by náklady spotrebiteľa sa pri skúmaní bonity posudzujú
len s ohľadom na paušalizovanú výšku životného minima. Z Vyjadrenia vyplýva, že sú spojené so
životným minimom, čo nie je synonymom spojenia „len s ohľadom na paušalizovanú výšku životného

minima“. Majetkové pomery každého spotrebiteľa sú rôzne a posudzovanie nákladov len s ohľadom
na paušalizovanú výšku životného minima by bolo nelogické a nesprávne. Žiada sa tiež dodať, že
Vyjadrenie NBS je z roka 2024 a výklad sa viaže k aktuálnej úprave zákona č. 129/2010 Z. z. (asi
konkrétne s prihliadnutím na § 7 ods. 27), avšak v čase uzavretia úverovej zmluvy toho času účinný
zákon vo vzťahu k bonite spotrebiteľa neustanovoval veriteľom skúmať náklady na zabezpečenie

základnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,„len“
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. Odborné
vyjadrenie NBS je preto nepoužiteľné pre tento prípad. Na druhej strane rozhodovacia prax súdov je
v tomto smere pomerne jednoznačná a neodvoláva sa na to, že pri skúmaní bonity sa náklady majú
posudzovať len s ohľadom na paušalizovanú výšku životného minima. Koniec koncov ani samotný

žalobca nepoukazuje na nejaké súdne rozhodnutie v tomto smere. Opakovane zdôrazňujeme, že
žalobca sám priznal vo svojom písomnom doplnení návrhu, že pri posudzovaní nákladov žiadateľa bola
braná do úvahy paušálna suma vo výške životného minima a poskytovateľ úverov nie je povinný žiadať
preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napr. faktúra za telefón, bývanie a pod.). Sám žalobca
v podstate priznal ako postupoval jeho právny predchodca a na rozdiel od žalobcu sme toho názoru, že

postup – spôsob právneho predchodcu žalobcu akým zisťoval bonitu žalovaného, predstavoval hrubé
porušenie zákonných ustanovení o skúmaní bonity. Na základe uvedeného má za to, že predchodca
žalobcu neskúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, preto v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. S poukazom na §11 ods. 2 ZoSÚ zároveň má žalovaný za to, že takéto skúmanie bonity možno charakterizovať ako hrubé
porušenie povinnosti, preto považuje predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový. Pokiaľ žalobca
nepreukáže, že si plnil zákonnú povinnosť pravidelne určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit

pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, máme za to, že aj v tomto smere
možno považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a to podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. V
kontexte s uvedeným s prihliadnutím na Špecifikáciu postúpeného nároku, ktorý poskytol žalobca má
žalobca nárok iba na sumu 11 495,77 EUR (20 600 EUR – 8454,23 EUR – 650 EUR). V tejto časti
však žalovaný odkazuje na veci s tým súvisiace na argumentáciu v odpore uvedenú, ktorú žalobca

nespochybnil, a preto by sa mala považovať za nespornú.

8. Na pojednávaní súdu dňa 17.09.2024 dal právny zástupca žalobcu do pozornosti rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 a 1Cdo/154/2022 zo
dňa 27.02.2024 a rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/6/2024 zo dňa 27.06.2024
a 27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.01.2024.

9. Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že bol dlhoročným klientom právneho predchodcu žalobcu
(Slovenskej sporiteľne, a.s.), pričom úver, ktorý mu bol poskytnutý za účelom refinancovania skôr
poskytnutého úveru v tej istej banke, nedokázal ďalej splácať kvôli zhoršeniu finančnej situácie. Ďalej
uviedol, že dlh voči žalobcovi písomne uznal a dohodol sa s ním na postupnom splácaní formou

mesačných splátok, a to z dôvodu, že sa bál „exekúcie“. Mal pocit, že sa mu pracovník žalobcu
telefonicky„vyhrážal“súdnymkonanímaexekúciou,akbydohoduouznanídlhuasplátkachnepodpísal.
Predmetný úver, ktorý mu veriteľ poskytol na prestavbu domu, požičal kamarátovi, ktorý mu ich následne
nevrátil. Podľa žalovaného banku pri skúmaní bonity zaujímal iba jeho príjem.

10. Za nesporné skutkové tvrdenia súd považuje, že dňa 23.09.2015 bola uzatvorená zmluva
o splátkovom úvere medzi bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
v sume 20 600,- EUR, pričom dlh mal byť splácaný v 108 splátkach po 313,- EUR mesačne; že
dňa 06.12.2019 bolo žalovanému doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu
01.12.019; že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaný na splátkach zaplatil 8 454,23 EUR a po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti 650,- EUR; že nebol napadnutý výpočet istiny, vypočítaný úrok a úrok
z omeškania.

11. Za sporné skutkové tvrdenia súd považuje, či veriteľ pri oznámení o vyhlásení mimoriadne
splatnosti dodržal všetky zákonom stanovené povinnosti; či veriteľ pri poskytovaní úveru s odbornou

starostlivosťou skúmal bonitu dlžníka splácať úver; či došlo k platnému uznaniu dlhu; či je nárok
premlčaný.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými v konaní,
výsluchom žalovaného na pojednávaní a ďalším obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový

stav veci:

13. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, uzatvoril ako veriteľ
so žalovaným ako dlžníkom dňa 23.09.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou časťou boli o. i. Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov, na základe

ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 20.600,- EUR s fixnou
úrokovou sadzbou 12,90 % ročne a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver
splatiť v 108 mesačných splátkach po 313,- EUR s dátumom prvej splátky 28.10.2015 a konečnou
splatnosťou 28.09.2024. V zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 12,64 %, priemerná hodnota RPMN
10,07 %, celková čiastka spojená s úverom 33.802,73 EUR, výška odplaty 11,52 % p.a., poplatok za

poskytnutie úveru 10,58 EUR mesačne. Predmetný úver bol žalovanému poskytnutý na refinancovanie
skôr poskytnutého úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX (u totožného veriteľa) v zostatku 16.077,51 EUR,
ktorý nebol predmetom tohto konania. Žalovaný si svoju povinnosť splácať úver riadne neplnil, čím sa
dostal so splátkami do omeškania. Právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej
čiastky listom zo dňa 30.10.2019, avšak nakoľko k úhrade dlhu nedošlo, banka (právny predchodca

žalobcu) vyhlásila ku dňu 01.12.2019 mimoriadnu (predčasnú) splatnosť celého zostatku úveru, o čom
žalovaného upovedomila listom zo dňa 02.12.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 06.12.2019,
a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlhu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX
uzatvorenej dňa 24.03.2020 medzi právnym predchodcom žalobcu (postupcom) a žalobcom, postúpilpostupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, o čom upovedomil žalovaného listom zo dňa
31.03.2020. Uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky spolu žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz
spolu s Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému a podacím poštovým hárkom.

Žalobca vyzýval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 17.01.2024 na úhradu dlžnej čiastky, avšak
k úhrade dlhu nedošlo. Dňa 07.05.2020 žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade
pohľadávky v splátkach, na základe ktorej žalovaný písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške
24.018,80 EUR, a žalobca umožnil žalovanému splácať svoj dlh v 4 mesačných splátkach, z toho 3 po
100,- EUR a posledná v sume 23.718,80 EUR s dátumom prvej splátky 20.05.2020 a poslednej splátky

20.08.2020.

14. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

19. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom

čase, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.24. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom
čase, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade
s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby
ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov a od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.

28. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

29. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Aktívna vecná

legitimácia žalobcu je daná tým, že žalobca je veriteľom žalovanej pohľadávky, a to na základe
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom – bankou (Slovenská
sporiteľňa, a.s.), a postupníkom – žalobcom. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je založená tým,
že žalovaný je dlžníkom žalovanej pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského úveru poskytnutého
právnym predchodcom žalobcu (bankou) žalovanému. Úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy

právnym predchodcom žalobcu (bankou) ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi, ktorý nekoná
v rámci podnikateľskej činnosti, súd považuje za spotrebiteľský úver. Žalovaný si neplnil povinnosti
vyplývajúce z úverovej zmluvy, neplnil splátky úveru riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so
splácaním, pričom právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie neuhradenej časti dlhu
spolu s príslušenstvom, a to zmluvným úrokom, ktorý prináleží veriteľovi pohľadávky ako odmena

za poskytnutie úveru, neuhradených bankových poplatkov a úrokov z omeškania, ktoré slúžia ako
sankcia za porušenie povinnosti dlžníka splácať dlžnú sumu riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný je povinný vrátiť (zaplatiť) veriteľovi, žalobcovi, sumu, ktorá bola žalovanému poskytnutá na
základe úverovej zmluvy, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom, ktorý by dlžník zaplatil veriteľovi
aj pri riadnom a včasnom plnení úverovej zmluvy, neuhradených poplatkov a príslušného zákonného

úroku z omeškania. Právny predchodca žalobcu žalovaného riadne vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky
vzniknutej z neuhradenia mesačných splátok, a to listom zo dňa 30.10.2019. Nakoľko k úhrade dlhu
žalovaným nedošlo, banka ako právny predchodca žalobcu vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru ku dňu 01.12.2019, túto skutočnosť žalovanému listom zo dňa 02.12.2019 riadne
oznámila, list bol žalovanému doručený dňa 06.12.2019 a zároveň vyzvala ho na jeho zaplatenie, pričom

takáto možnosť legitímne vyplýva i priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022
zo dňa 27.02.2024. Veriteľ splnil zákonné požiadavky predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia celého
zostatkuúverupredpokladané§103a§565Občianskehozákonníka.Podľaprehľaduúhradžalovaného
predloženého v konaní žalovaný realizoval (pred postúpením pohľadávky) poslednú úhradu dlhu dňa
14.07.2018, t. j. žalovaný bol v omeškaní so zaplatením svojho dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Nakoľko si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, veriteľ platne pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého zostatku dlhu.

30. Pôvodný veriteľ pohľadávky, Slovenská sporiteľňa, a.s., následne pristúpila k postúpeniu pohľadávky
na tretiu osobu – žalobcu, táto právna skutočnosť nastala uzatvorením predloženej zmluvy o postúpení

pohľadávky, pričom pôvodný veriteľ listom zo dňa 31.03.2020 oznámil dlžníkovi – žalovanému, ktorý
bol v omeškaní so zaplatením pohľadávky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (bol platobne neaktívny od
poslednej realizovanej mesačnej splátky dlhu), že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní je preto daná.31. Súd pristúpil k žalovaným namietanej skutočnosti, či pôvodný veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal bonitu žalovaného pri poskytovaní úveru. Súd úvodom konštatuje, že žalovaný bol dlhoročným

klientom pôvodného veriteľa – banky, pričom samotný účel poskytnutia predmetného úveru bol
refinancovanie predošlého úveru, ktorý banka žalovanému poskytla (teda ide o totožné subjekty pri
poskytnutí refinancovaného úveru), a teda pôvodný veriteľ disponoval všetkými platobnými informáciami
na účte žalovaného, ktorý bol vedený u totožného subjektu – banky, i o splácaní pôvodného
refinancovaného úveru. Z obsahu predloženej zmluvnej dokumentácie vyplýva, že banka ako veriteľ

zisťoval výšku príjmov žalovaného, jeho výdavky, a to s ohľadom na nezanedbateľné životné minimum,
tieto položky navzájom analyzoval a následne odborne vyhodnotil, pričom bol vyvodený záver, že došlo
k splneniu podmienok poskytnutia úveru (na refinancovanie už skôr poskytnutého úveru medzi totožnými
subjektami), o ktorý veriteľa žiadal samotný žalovaný, nakoľko tieto finančné prostriedky potreboval na
prestavbu nehnuteľnosti. Rovnako tak veriteľ overoval bonitu žalovaného v dostupných informačných
registroch. Z toho dôvodu má súd za preukázané, že pri poskytovaní úveru v tomto prípade došlo

k splneniu podmienky skúmania bonity žalovaného pri poskytovaní úveru, o ktorý žalovaný veriteľa
požiadal. Súd podotýka, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný poskytnuté finančné
prostriedky nevyužil na účel, na ktorý bol úver žalovanému poskytnutý, pričom tieto požičal kamarátovi,
o ktorom podľa jeho slov už nič nevie, a tento mu poskytnuté finančné prostriedky nevrátil.

32. Súd sa ďalej zaoberal spornou skutočnosťou, a síce platnosťou uzatvorenej dohody o uznaní dlhu
a dohody o splátkach dlhu. Túto dňa 07.05.2020 žalobca uzatvoril so žalovaným. Súd konštatuje, že
k platnému uznaniu dlhu došlo v súlade s ustanovením § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka. Dlh
žalovaného v čase uzatvorenia uvedenej dohody nebol premlčaný, nakoľko k poslednej úhrade dlhu
došlo dňa 14.07.2018 a dohoda o uznaní dlhu bola stranami sporu uzatvorená dňa 07.05.2020 (s

ohľadom na všeobecnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Vzmysleuzatvorenejdohodyouznanídlhuvsúladesustanovením§110Občianskehozákonníkasadlh
žalovaného, ktorý ho písomne uznal, premlčí za 10 rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. V nadväznosti
na uvedené súd konštatuje, že žalobca podal žalobu na súde dňa 08.03.2024 (upomínacie konanie),
a preto žalovanú pohľadávku nemožno považovať za premlčanú, a to ani napriek tomu, že by sa

žalovaný premlčania dovolával.

33. Súd pri rozhodovaní v danom prípade zohľadnil všeobecnú rozhodovaciu prax súdov SR, pričom
vzal do úvahy judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.02.2024
a 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/6/2024 zo dňa

27.06.2024 a 27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.01.2024.

34. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 22.203,27 EUR, pričom
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 16.617,39 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo
výške 4.898,75 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 620,81 EUR, z neuhradených

poplatkov vo výške 66,32 EUR. Zvyšnú časť pohľadávky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V rámci
istiny je zohľadnená i suma neuhradených poplatkov (16.617,39 + 66,32 = 16.683,71 EUR).

35. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že žalobca svoj nárok riadne preukázal, preto súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu

sumu istinu 16.683,71 EUR spolu s úrokom vyčísleným vo výške 4.898,75 EUR, úrokom z omeškania
vyčísleným v sume 620,81 EUR a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.267,39 EUR od
25.03.2020 do 19.05.2020, zo sumy 17.167,39 EUR od 20.05.2020 do 18.06.2020, zo sumy 17.067,39
EUR od 19.06.2020 do 17.07.2020, zo sumy 16.967,39 EUR od 18.07.2020 do 19.08.2020, zo sumy
16.867,39 EUR od 20.08.2020 do 18.09.2020, zo sumy 16.767,39 EUR od 19.09.2020 do 22.10.2020,

zo sumy 16.617,39 EUR od 23.10.2020 do zaplatenia.

36. Úrok z omeškania bol určený v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., platného v rozhodnom čase.
Počiatok počítania úroku z omeškania sa viaže na dátum 25.03.2020, t. j. deň po účinnosti postúpenia
pohľadávky.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 Civilného

sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

Poučenie:

1

71Csp/28/2024

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).