Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Puklušová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/11/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622201095
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7622201095.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D. X/XX, XXX XX E. D. F., právne zastúpený AK Berčo s. r. o., so sídlom Hanulu
19, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie škody vo výške 32.074,47
eur s prísl. a nemajetkovej ujmy 20.000,- eur spôsobenej orgánom verejnej moci nesprávnym úradným
a nezákonným postupom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 7. 3. 2022 domáhal, aby súd určil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu škodu, a to majetkovú ujmu vo výške 32.074,47 eur (966.275,50 Sk) s 10 %-tným
úrokom z omeškania ročne od 26. 4. 2021 až do zaplatenia a nemajetkovú ujmu v jednorazovej čiastke
vo výške 20.000,- eur. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že svojich nárokov sa domáha podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 514/2003 Z. z., nakoľko škoda mu bola spôsobená orgánom verejnej moci, a to nezákonným
a nesprávnym postupom súdnym exekútorom B. B. G., Exekútorským úradom v Spišskej Novej Vsi na
ul. Drevárska č. 2. Exekútor bol dňa 3. 6. 2013 aj pozbavený funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm.
c/ Exekučného poriadku pre závažné nezákonné konanie. Značnú škodu, ktorá mu bola spôsobená
vedome svojvôľou a nezákonným mimoriadnym závažným porušením riadneho úradného postupu
orgánom verejnej moci, si uplatňuje voči Ministerstvu spravodlivosti SR podľa § 9 ods. 1, ods. 2 a § 17
ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
3. V odôvodnení žalobca ďalej uviedol, že exekútor B. B. G. v exekúcii konanej pod sp. zn. EX 300/98
a EX 299//98 predal jeho nehnuteľnosti, za čo fyzicky zinkasoval výťažok hotových peňazí v sume
966.275,50 Sk t. j. 32.074,47 eur. V exekúcii č. EX 300/98 dražbou konanou dňa 26. 4. 2001 pre
vymoženie pohľadávky vo výške 136.033,- Sk predal nehnuteľnosť žalobcu za 766.703,- Sk a to budovu
s pozemkom zapísanú na LV č. XXXX v kat. území E. D. F.. V exekúcii konanej pod č. 299/98 pre
vymoženiepohľadávkyvovýške127.307,-Sk,ktoráužboladňa29.6.2001zaplatená,exekútordražbou
konanou dňa 14. 2. 2002 predal aj garáž a pozemok žalobcu vedené na LV č. XXXX v kat. území
E. D. F.. K uvedenému tvrdeniu žalobca predložil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 3Er 2746/98-61 zo dňa 18. 11. 2013, ktorým súd neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
nachádzajúcich sa na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a uznesenie
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3Er/2745/98-272 zo dňa 11. 7. 2018, ktorým súd exekúciuzastavil a určil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Volochovi trovy
exekúcie vo výške 111,34 eur.
4. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávku v exekúcii vedenej pod č. EX 299/98 s príslušenstvom aj
strovamivovýške127.307,-Sk(t.j.4.225,81eur)dňa29.6.2001celúzaplatilsumouvovýške147.741,-
Sk, a to platbami v hotovosti do rúk exekútora a oprávneného, čím pohľadávka zanikla. Exekútor
tak neoprávnene uplatnil jej ďalšie duplicitné vymáhanie a vykonal predaj jeho garáže. K uvedenému
tvrdeniu predložil súdu pokladničné doklady o platbách v hotovosti exekútorovi a oprávnenému a výpis
o zrážke z účtu v banke. V uvedenom exekučnom konaní tak súdny exekútor prevzal od neho sumu
147.741,- Sk a z predaja garáže prevzal výťažok v čiastke 199.572,- Sk, čím neoprávnene B. G. získal
čiastku 347.313,- Sk a to nad rámec pohľadávky oprávneného v exekúcii EX 299/98, ktorá bola vo
výške 199.572,- Sk. Tým bola žalobcovi spôsobená priama majetková škoda, ktorú si v plnej výške
uplatňuje aj s úrokom z omeškania od 14. 2. 2002. K tomu tvrdeniu predložil oznámenie súdu zo dňa 19.
6. 2017, v ktorom bolo žalobcovi oznámené, že nakoľko súdny exekútor dňa 2. 5. 2017 vrátil poverenie,
v exekúcii vedenej na súde pod sp. zn. 3Er/2746/98 súd nebude rozhodovať o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, oznámenie exekútora Mgr. Juraja Volocha v konaní EX 299/98 zo dňa 8. 6. 2017
o ukončení exekučného konania. Nakoľko vrátením poverenia bola exekúcia podľa oznámenia Mgr.
Volocha ukončená dňa 2. 5. 2017, až po 16-tich rokoch od zaplatenia, pričom žiadne vyúčtovanie ani
o duplicite získaných peňazí z výťažku z dražby garáže nebolo mu exekútorom doručené.
5. Súdny exekútor B. B. G. ku dňu 14. 2. 2002 mal z predaja nehnuteľnosti žalobcu peniaze v sume
966.275,50 Sk (32.074,47 eur) pre exekúcie v konaní pod č. EX 299/98 a EX 300/98, ktoré vôbec
neukončil. Žalobca tak bol v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z. z. nedôvodne a naďalej viac ako 16
rokov pod exekúciami, lebo peniaze spreneveril B. G. a nesprávny úradný postup trval aj u exekútora
Mgr. Volocha. K tomu žalobca predložil zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti v konaní
č. EX 299/98 zo dňa 20. 2. 2008, ktorú exekútor B. G. predložil súdu po šiestich rokoch od predaja,
resp. vykonanej dražby. Súd uznesením v konaní sp. zn. 3Er/2745/98-61 neschválil predmetný rozvrh
výťažku a vec súdu vrátil k ďalšiemu rozhodnutiu z dôvodu podaných námietok. Exekútor B. G. už nové
rozvrhové pojednávanie nevykonal, príkaz súdu nerešpektoval a žiadne rozvrhové konanie nevykonal
ani ustanovený náhradník exekútora Mgr. Juraj Voloch.
6. Exekúcia č. EX 300/98 bola súdom zastavená, lebo svoj účel nesplnila, a to uznesením súdu sp. zn.
3Er/2745/1998-272 zo dňa 11. 7. 2018, takže exekúciu pod č. 300/98 súd právoplatne zastavil, k čomu
sa priklonil súdny exekútor Mgr. Juraj Voloch, ktorý uviedol, že majetok žalobcu, ako v exekučnom
konaní povinného, bol B. G. dražbami speňažený v ďaleko vyššej hodnote, ako treba na uspokojenie
pohľadávky a trov exekúcie. Na žiadosť žalobcu o vyúčtovanie exekúcie EX 300/98 zo dňa 7. 3.
2019 obdržal žalobca stanovisko Mgr. Volocha zo dňa 1. 3. 2019, z ktorého vyplývajú skutočnosti
o nesprávnom úradnom postupe s sprenevere peňazí v čiastke 966.275,50 Sk z predaja jeho majetku
exekútorom B. G.. Mgr. Voloch v písomnom stanovisku uviedol nasledovné: „Po prevzatí agendy B. G. sa
našlo na účte iba 8,75 eur a neboli tam žiadne peniaze z vykonaných dražieb ani podľa rozvrhu výťažku,
ktorý B. G. vyhotovil k vysporiadaniu. Nedostal žiadnu účtovnú evidenciu a vychádzal len z podkladov
nájdených v exekučných spisoch. Na výzvu vydať sumu 966.275,50 Sk t. j. 32.074,47 eur, B. G. neposlal
žiadne peniaze a oznámil, že peniaze nemá.“ Vykonanými dražbami tak žalobca prišiel nenávratne
o majetok a o výťažok z predaja jeho majetku.
7. S poukazom na vyššie uvedené stanovisko exekútora Mgr. Volocha zo dňa 7. 3. 2019 žalobca
v odôvodnení žaloby uvádza, že 7. 3. 2019 sa prvýkrát riadne úradne dozvedel o skutočnosti
nesprávneho, nezákonného úradného postupu a sprenevere peňazí z predaja majetku pri výkone
exekučnej činnosti orgánom štátnej moci o spôsobenej škode. K tomu dodal, že v exekúcii EX 299/98
celú pohľadávku splatil aj s trovami už dňa 29. 6. 2001 a exekúcia sa ukončila až po 18-tich rokoch, a to
bez vysporiadania nad rámec získanej čiastky voči pohľadávke. Exekúcia tak bola definitívne skončená
8. 6. 2017, ale čiastka 199.572,- Sk za garáž je nevysporiadaná.
8. Exekúcia č. EX 300/98 po sprenevere bola súdom právoplatne uznesením zo dňa 11. 7. 2018
zastavená, a taktiež ďalšie exekúcie, ktoré uvádzal Mgr. Voloch vo svojom oznámení zo dňa 7. 3.
2019 boli pre spreneveru a nemajetnosť zastavené. K uvedenému tvrdeniu žalobca nepredložil listinné
dôkazy.9. Dňa 13. 2. 2020 žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o prerokovanie škody a jej
zaplatenie s odôvodnením a priloženými listinnými dôkazmi. Dňa 27. 5. 2020 žalobca obdržal oznámenie
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, kde jeho žiadosť bola vyhodnotená
ako nedôvodná. Preto žalobca podal predmetnú žalobu vo veci náhrady škody. Má zato, že na základe
ním popísaného skutkového stavu a priložených dôkazov je nespochybniteľne preukázaný zákonný
nesprávny úradný postup exekútora pri výkone exekučnej činnosti v konaniach EX 299/98, a EX 300/98
čím mu bola spôsobená škoda vo výške 32.074,47 eur s inkasovaním peňazí z predaja jeho majetku
orgánom štátnej moci pri výkone exekučnej činnosti a tiež mu bola spôsobená aj nemajetková ujma
podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona vo výške 20.000,- eur, ktorej sa domáha z dôvodu mimoriadneho,
závažného, dlhodobého zásahu do jeho práv a súkromia s trvale doživotnými dôsledkami na jeho život.
S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiada, aby súd na základe dôkazných listín a ním uvedených
skutočností v odôvodnení žaloby jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13. 5. 2022 navrhoval žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú, a to z viacerých dôvodov. Namietal nedostatočnosť pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného. K tomu uviedol, že žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti
SR, a na viacerých miestach formuluje požiadavku priamo vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti SR,
hoci zároveň poukazuje na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
č. 514/2003 Z. z.“). Ak by sa však mal uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa zákona č.
514/2003 Z. z. dáva žalovaný do pozornosti, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS
399/2010 „v občianskom súdnom konaní (v súčasnosti sa aplikuje nový pojem „v civilnom sporovom
konaní“)jepovinnosťoužalobcuoznačiťúčastníkovkonania(vsúčasnostisaaplikujenovýpojem„strany
sporu“) v súlade s § 79 O.s.p. (v súčasnosti § 132 CSP). Ak žalobca žaluje subjekt, ktorému z hmotného
práva nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti, súd má proti týmto subjektom žalobu zamietnuť.“
11. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je pasívne vecne
legitimovaným subjektom v konaní, v ktorom sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy
podľa osobitného právneho predpisu – zákona č. 514/2003 Z. z. Správnosť záverov žalovaného bola
verifikovaná okrem vyššie zmieneného nálezu Ústavného súdu SR aj rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave, č. k. 2Co 145/2015-110 zo dňa 23.09.2015, kde Krajský súd v Bratislave konštatoval, že
„zodpovedným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je výlučne len štát – Slovenská republika
(tak bolo aj podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z.). Za
štát koná v tej-ktorej konkrétnej veci ten štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003 Z. z.
Proti štátu sa navrhovateľ náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (č. 58/1969 Zb.), ale vôbec
nedomáhal a nedomáha. Už len tieto rozhodujúce právne skutočnosti mali za následok zamietnutie
návrhu navrhovateľa. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď návrh zamietol pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie odporcu (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).“ Z dôvodu, že
žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, žiada súd, aby žalobu proti žalovanému v celom
rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
12. Žalovaný zároveň vzniesol voči nárokom žalobcu námietku premlčania. K tomu poukázal na to, že
ako vyplýva z odôvodnenia žaloby, v exekučnom konaní sp. zn. EX 299/98 bolo žalobcovi doručené
Oznámenie zo súdu zo dňa 19.06.2017 a kópia podania exekútora, z ktorého vyplývalo, že dňa
02.05.2017došlokvráteniupoverenia,zdôvoduktoréhosúdnebuderozhodovaťonávrhunazastavenie
exekúcie. Žalobca v žalobe neuviedol, kedy mu bolo predmetné oznámenie JUDr. Volocha doručené.
Nie je ale dôvod domnievať sa, žeby to bolo neskôr ako v priebehu júna 2017, t. z. že najneskôr v tomto
čase musel žalobca zistiť, že mu vznikla škoda.
13. Vo veci vedenej pod sp. zn. EX 300/98 bolo dňa 11.07.2018 vydané uznesenie Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č. k. 3Er/2745/1998-272 o zastavení exekúcie, ktoré žalovaný predložil k žalobe ako
dôkaznú listinu s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 3. 8. 2018, čo do trov a dňa 21. 8. 2018 čo do
zastavenia. Žalobca tak aj v tomto prípade najneskôr v auguste 2018, presnejšie 3. 8. 2018 sa dozvedel
o tom, že mu vznikla tvrdená škoda, keďže exekučné konanie bolo ukončené.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení citoval ustanovenie § 19 ods. 1 a § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z., k čomu uviedol nasledovné: Žalobca doručil dňa 13.02.2020 žalovanému žiadosť o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola vybavená oznámením o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 27.05.2020, doručenému žalobcovi dňa 13.07.2020
(prvýkrát bolo doručovanie neúspešné pre neprevzatie si zásielky žalobcom v odbernej lehote). Pre
zjednodušenie je možné uviesť, že proces predbežného prerokovania trval 4 mesiace (hoci trval len
3 mesiace a 19 dní, keďže žalobcovi bola neúspešne doručovaná zásielka už dňa 01.06.2020). Po
túto dobu premlčacia doba neplynula. K uvedenému tvrdeniu žalovaný predložil listinné dôkazy, a to
fotokópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s pečiatkou doručenia, fotokópiu
obálky obsahujúcej nedoručené oznámenie o výsledku predbežného prerokovania (samotné oznámenie
žalovaný neprikladá, keďže toto predložil už žalobca).
V zmysle vyššie opísaných skutkových okolností potom platí, že subjektívna premlčacia lehota začala
žalobcovi plynúť vo veci sp. zn. EX 299/98 v bližšie neurčiteľný deň v júni 2017, a pri zohľadnení
procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr v októbri 2020 (jún 2017 + 3 roky + 4
mesiace predbežného prerokovania). Vo veci sp. zn. EX 300/98 začala žalobcovi plynúť premlčacia
lehota 03.08.2018, a táto pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr dňa
03.12.2021 (03.08.2018 + 3 roky + 4 mesiace predbežného prerokovania). Žalobca žalobu v uvedenej
veci doručil súdu prvej inštancie dňa 07.03.2022, t. z. celkom zjavne po uplynutí 3-ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty upravenej v § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v dôsledku čoho žalovaný
vznáša námietku premlčania uplatneného nároku.
15. Žalovaný vyššie uvedeným spôsobom formuluje námietku premlčania pre zachovanie procesnej
čistoty, avšak zároveň poukazuje aj na nasledujúce skutočnosti, ktoré nasvedčujú záveru, že k
premlčaniu nároku žalobcu (ak by vo veci vôbec bolo možné konštatovať vznik škody) došlo už oveľa
skôr. Zo súčinnosti poskytnutej náhradníkom súdneho exekútora Mgr. Jurajom Volochom vyplynulo,
že tento podal na B. G. trestné oznámenie, pričom pri vyšetrovaní bolo zistené, že vo vzťahu k veľa
finančným prostriedkom, ktoré si B. G. ponechal, je z časového hľadiska jeho trestná činnosť premlčaná,
preto ani pohľadávky zo spisu EX 299/98 a EX 300/98 neboli uvedené v obžalobe podanej prokurátorom.
Ak nebolo možné voči B. G. podať v uvedených veciach obžalobu z dôvodu premlčania, potom nemožno
dospieť k inému záveru ako k tomu, že aj prípadný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musí byť premlčaný. Taktiež je potrebné uviesť, že ak žalobca za titul nároku na
náhradu škody považuje nesprávny úradný postup súdneho exekútora B. G., tento postup nemohol trvať
po 03.06.2013, kedy bol zbavený výkonu funkcie súdneho exekútora. T. z. tvrdený nesprávny úradný
postup musel byť ukončený takmer 9 rokov pred podaním tu prejednávanej žaloby. Uvedené vyplýva aj
z listu Mgr. Volocha zo dňa 01.03.2019, ktoré žalobca pripojil k žalobe.
Vo vzťahu k exekučnému konaniu sp. zn. EX 299/98, v ktorom malo dôjsť k neoprávnenej dražbe
nehnuteľností, resp. duplicitnému vymáhaniu pohľadávky, keď žalobca tvrdí, že dňa 29.06.2001
vymáhanú pohľadávku celú zaplatil, je potrebné uviesť, že v takom prípade sa o vzniku škody žalobca
musel dozvedieť už dňom uskutočnenia dražby, t. z. dňa 14.02.2002. Tieto doplňujúce skutočnosti tak
podporujú záver žalovaného, že ak by aj žalobca mal nárok na náhradu škody (k čomu sa žalovaný
vyjadrí v ďalšom texte vyjadrenia), tento by musel byť posúdený ako premlčaný.
16. Žalovaný aj napriek vznesenej námietke premlčania, námietke nedostatočnej vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného v tomto konaní, ktoré námietky majú dôvodne viesť k zamietnutiu žaloby
súdom, vzniesol námietku nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu čo do nároku na náhradu
majetkovej škody. K tomu uviedol, že považuje za dôležité zaoberať sa aj skutočnosťou, či žalobcovi
vôbec mohla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vzniknúť škoda. Je
potrebnésiuvedomiť,ževobochexekučnýchkonaniachžalobcavystupovalvpozíciipovinnéhoaúkony
uskutočňované v priebehu týchto exekúcií (vrátane dražby nehnuteľností a prípadného rozvrhu výťažku
z dražby) boli realizované v záujme oprávnených a pre vymoženie povinností, ku ktorých plneniu žalobca
dobrovoľne-predzačatímexekúcie-nepristúpil.Aktedamoholbyťnevyplatenímprostriedkovzvýťažku
z dražby niekto poškodený, potom by to mohol byť výlučne oprávnený v exekúcii (resp. iní veritelia
žalobcu), keďže dražbou nehnuteľností dlh žalobcu v zodpovedajúcom rozsahu zanikol a výťažok mal
poslúžiť na uspokojenie nároku oprávneného (resp. záložných veriteľov). Žalovaný teda namieta, že
nemá za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej
škody vo výške zodpovedajúcej sume získanej z dražby nehnuteľností.
17. K nároku vo výške 32.074,47€, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní titulom nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora, ktorý zodpovedá výťažku z dražby nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu (966.275,50 Sk), žalovaný v prvom rade namieta, že pre prijatie záveru – o povinnosti B.G. vyplatiť žalobcovi sumu získanú z dražby nehnuteľností – absentuje elementárna logická úvaha.
Žalovaný už v predchádzajúcej časti vyjadrenia zdôraznil, že žalobca vystupoval v predmetných
exekučných konaniach ako povinný, nie ako oprávnený subjekt, t. z. dražbou dosiahnutý obnos
finančných prostriedkov mal byť použitý na vysporiadanie záväzkov žalobcu. Inak povedané, dražbou
prijatá suma mala byť použitá a rozdelená medzi oprávnené subjekty a exekútora (čo do nároku na
odmenu), pričom vychádzajúc zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby si svoje pohľadávky prihlásili
Mesto Spišská Nová Ves (vo výške 355.524,- Sk), Daňový úrad Spišská Nová Ves (vo výške 105.835,-
Sk), Národný úrad práce – okresný úrad práce Spišská Nová Ves (vo výške 332.574,- Sk) a JUDr. Michal
Kešeľak – súdny exekútor. Výška prihlásených pohľadávok prevyšovala rozvrhovanú sumu. Za takýchto
skutkových okolností potom nemožno prijať záver, že súdny exekútor nesprávne postupoval – vo vzťahu
k žalobcovi ako povinnému – ak mu nevyplatil sumu získanú v dražbe.
18. Ak by aj opak bol pravdou, čo žalovaný spochybňuje, ani v takom prípade by nebolo možné
konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, nakoľko postup súdneho exekútora spočívajúci
v ponechaní si výťažku z dražby je excesom. Zodpovednosť štátu za škodu je síce objektívna a
absolútna, ale štát nezodpovedá za konanie osôb, ak osoby konajúce pri výkone právomoci štátneho
orgánu uspokojovali vlastné záujmy a potreby. Odlíšiť konanie, ktoré je nesprávnym úradným postupom,
od konania, ktoré je už excesom, je pritom dôležité najmä z dôvodu, že nesprávny úradný postup
predstavuje vždy vybočenie z rámca stanovených pravidiel, ale nie za každé vybočenie, osobitne ak
konajúca osoba sleduje vlastné záujmy, zodpovedá štát. V týchto hraničných prípadoch je preto dôležité
vylúčiť akýkoľvek formalistický prístup, ktorý by viedol k záveru, že každé konanie osôb vykonávajúcich
úlohy štátneho orgánu, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu, je vždy nesprávnym úradným
postupom, a za takto spôsobenú škodu vždy zodpovedá štát. V rozpore s požiadavkou materiálnej
ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť až formalistický výklad práva, čo môže mať za následok
porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces. V záujme poskytnutia materiálnej ochrany
práv je potrebné posudzovať konanie súdneho exekútora s ohľadom na všetky konkrétne okolnosti
prípadu.
19. Žalovaný v ďalšom vyjadrení poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 497/2011,
sp. zn. II.ÚS 162/2012, a na nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 49/2003, v ktorých okrem iného ústavný súd
zdôraznil, že právne normy upravujúce exekučnú činnosti nie je možné vykladať tak, aby poskytovali
súdnemu exekútorovi široký priestor na potenciálne zneužívanie jeho postavenia s vedomím, že
zodpovednosť za jeho konanie prevezme štát. Takýto výklad by nezodpovedal zásade materiálnej
ochrany základných práv. Súdny exekútor vykonáva úlohy štátneho orgánu a pri realizácii úkonov
exekučnej činnosti je predstaviteľ verejnej moci. Podieľa sa tak na plnení pozitívneho záväzku štátu v
súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania. Podľa Ústavného súdu SR4
právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor
podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom. Toto postavenie exekútora
potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Z týchto
ustanovenívyplýva,žeexekútorzodpovedázaškoduspôsobenúvýkonomexekučnejčinnostiakoštátny
orgán. Štát tak preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Štát ale zodpovedá výlučne za škodu, ktorá bola spôsobená
nesprávnym postupom pri výkone štátnej moci súdnym exekútorom. Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje
nesprávny úradný postup. Pre nesprávny úradný postup je charakteristické, že ide najmä o: činnosť
spojenú s výkonom právomocí súdneho exekútora, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde
k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi; porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov exekučnej činnosti; nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku
porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie; nečinnosť alebo činnosť, ktorá nie je
vykonanávstanovenejlehotealebovlehote,ktorázodpovedáprávunaprejednanievecibezzbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Inými slovami, nesprávny úradný postup je konanie, ktoré vecne a účelovo súvisí s výkonom štátnej
moci a smeruje k splneniu úloh a cieľov štátneho orgánu, ale tento účel a cieľ je dosiahnutý aj porušením
určených pravidiel a poriadku. V momente, ak konajúca osoba pri výkone právomoci pácha trestný čin
alebo sleduje svoje vlastné záujmy, účel samotného výkonu štátnej moci je zmarený konajúcou osobou.
Súdy v rozhodovacej praxi definovali kritériá rozlišujúce nesprávny úradný postup a exces. Základným
rozlišovacím znakom je to, či konajúca osoba uspokojovala pri výkone právomoci vlastné záujmy apotreby konajúcej osoby, alebo takéto záujmy konajúca osoba nesledovala, hoci pravidlá a poriadok
porušila.
20. Excesom je uspokojovanie vlastných záujmov konajúcej osoby. Podľa rozhodnutia českého
Najvyššieho súdu ak bola škoda spôsobená pri činnosti, ktorou škodca, hoci v služobnom pomere
sledoval výlučne uspokojenie svojich záujmov či potrieb, jedná sa o tzv. exces a v takom prípade škodca
zodpovedá za škodu priamo sám. V uvedenom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej
trestným činom policajtov, ktorí boli účastníkmi na zločinnom spolčení a trestnej činnosti a následne
marili vyšetrovanie trestnej činnosti. Súd dospel k záveru, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
trestnou činnosťou policajtov nie je daná, nakoľko títo neplnili služobné povinnosti, ale sledovali výlučne
uspokojenie vlastných záujmov. Išlo o tzv. exces z plnenia služobných povinností, kedy za vzniknutú
škodu zodpovedá škodca sám. Z rozhodnutia NS SR zase vyplýva, že notár sám zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobí tým, že peňažné prostriedky vložené do notárskej úschovy bez oprávnenia prevedie na
rôzne účty alebo vyberie v hotovosti. Súd v uvedenom prípade zdôraznil, že význam pre posúdenie
veci má aj tá skutočnosť, akým spôsobom notár s podstatnou časťou peňazí v úschove naložil a v
koho dispozičnej sfére napokon skončili (v danom prípade časť peňazí notár použil na sanáciu svojich
skorších dlhov). V tomto kontexte súd poukázal na to, že zákonom (pozn. z. č. 514/2003 Z. z.) nie je
krytá úschova po tom, čo malo dôjsť k použitiu časti predmetu úschovy za cenu vybočenia z medzí
priznaných oprávnení.
21. Excesom je aj trestný čin konajúcej osoby. Podľa záverov odbornej literatúry, nie každé porušenie
právnej povinnosti musí zakladať zodpovednosť štátu, aj napriek tomu, že škodu spôsobil orgán verejnej
moci. Ako príklad poslúži exces štátneho úradníka zo svojich pracovných alebo služobných povinností.
Pôjde napríklad o trestný čin takéhoto úradníka, ktorý je v tomto prípade osobne zodpovedný a
vzniknutú škodu bude znášať sám. Na rozdiel od vyššie uvedených rozhodnutí, súdna prax za exces
nepovažuje trestný čin, ak konajúca osoba neuspokojovala svoje vlastné záujmy. Podľa rozhodnutia
NS ČR (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/670/2005) štát zodpovedá za škodu spôsobenú policajtom,
ktorý v rozpore s hrubým porušením služobných predpisov pri manipulácii so služobnou zbraňou pri
plnení služobných úloh spôsobil ujmu na zdraví s následkom smrti. Súd v danom prípade konštatoval,
že hoci išlo o trestný čin, nešlo o exces, keďže plnenie služobných úloh, aj keď v hrubom rozpore so
služobnými pravidlami, nie je excesom, nakoľko zo skutkových zistení nevyplynulo, že by ich plnením
sledoval nejaké svoje osobné alebo iné záujmy.
22. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že za exces z výkonu činnosti štátneho orgánu súdy považujú
konanie konajúcej osoby: ktoré napĺňa znaky trestného činu, alebo ktorým táto osoba sleduje vlastný
alebo iný záujem alebo prospech, alebo pri ktorom použije zákonne prijaté zdroje v rozpore s určenými
oprávneniami. Z toho vyplýva ten záver, že neoprávnené nakladanie so zdrojmi získanými pri výkone
právomoci štátneho orgánu, je excesom konajúcej osoby a nie nesprávnym úradným postupom, za
ktorý zodpovedá štát. Napriek tomu, že vyššie uvedená judikatúra prevažne posudzovala konania osôb
v služobnom pomere k štátnemu orgánu, dané závery sú v plnom rozsahu použiteľné aj vo vzťahu k
exekútorovi. Žalovaný už skôr uviedol, že výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej
moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje to aj ústavný
súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Exekučná činnosť súdneho exekútora predstavuje výkon štátnej
moci. Rozdiel medzi činnosťou osoby v služobnom pomere a činnosťou súdneho exekútora je len v
tom, že v prvom prípade štátnu moc vykonáva štátny orgán priamo a v druhom prípade ju vykonáva
prostredníctvom tretích osôb, ktorým je zverená vymedzená právomoc. V oboch prípadoch ide vždy o
činnosť štátneho orgánu vykonávanú ľudskými zdrojmi. Preto rozdiel v spôsobe výkonu štátnej moci
nemá vplyv ma vyššie uvedené závery súdnej praxe a ich použitie aj v tomto prípade. Vzhľadom na skôr
uvedené, by podľa žalovaného v tomto konaní bolo potrebné preukázať, či: peňažný výťažok z dražby
je naďalej v dispozícii B. G., ktorý ho len bezdôvodne nepoukázal žalobcovi, alebo peňažný výťažok
súdny exekútor použil na uspokojenie vlastných alebo iných záujmov, spotreboval ho alebo inak s ním
neoprávnene naložil. Pritom platí, po aplikácii záverov vyššie uvedených súdnych rozhodnutí, že: a) ak
je peňažný výťažok naďalej v dispozícii B. G., ktorý ho len bezdôvodne nepoukázal žalobcovi (resp.
svojmu náhradníkovi), a teda porušil zákonné pravidlá, ide o nesprávny úradný postup; b) ak však súdny
exekútor výťažok z dražby použil na uspokojenie vlastných alebo iných záujmov, ide o exces.
23. Žalovaný na základe doteraz zistených skutočností tvrdí, že B. G. s vysokou mierou
pravdepodobnosti uspokojoval vlastné, osobné alebo iné záujmy a ide o jeho osobné individuálnezlyhanie, čo podporuje aj trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves dňa 29.06.2015,
č. k. 1T/6/2015-1638, ktorým bol B. G. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa a prečinu sprenevery v súvislosti s jeho postupom v 13 exekučných konaniach. Napokon aj
žalobca v žalobe tvrdí, že exekútor „rozvrhované konanie opäť už nevykonal a zinkasované peniaze z
predaja môjho majetku sume 966 275,50 Sk v celej čiastke vedome a nezákonne a spreneveril.“.
Konanie B. G. je preto excesom, keďže žiadny účelový ani iný súvis s činnosťou štátneho orgánu pri
výkone exekúcie nie je možné v jeho konaní identifikovať. Žalovaný na tomto mieste však z opatrnosti
znovu uvádza, že žalobca v prvom rade nepreukázal, že by zo strany súdneho exekútora existovala
povinnosť na vyplatenie sumy získanej z výťažku z dražby priamo žalobcovi, ergo argumentácia o
excese súdneho exekútora je subsidiárna. Napokon žalovaný namieta aj tvrdenie žalobcu o tom, že
nesprávneho úradného postupu sa mal dopustiť aj Mgr. Juraj Voloch. Takéto tvrdenie považuje žalovaný
za nepreukázané.
24. K samotnému nároku na náhradu škody a preukázaniu príčinnej súvislosti žalovaný v ďalšej
časti písomného vyjadrenia uviedol, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal vznik
škody (žalobca nemal nárok na vyplatenie výťažku z dražby) a zároveň nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi akoukoľvek škodou a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Ak exekútor mal
povinnosť výplaty, táto sa vzťahovala na osoby oprávnené v exekúcii, resp. veriteľov, ktorí prihlásili svoje
pohľadávky.
Ak by však aj platil opak, teda za situácie, že by žalobca bol napr. jedným z veriteľov v exekučnom
konaní a neboli by mu v súvislosti s postupom exekútora vyplatené peňažné prostriedky, ani v takom
prípadebyautomatickynenastupovalazodpovednosťštátuzaškodu,keďžetátojesubsidiárnaanastúpi
až v prípade, ak nárok na náhradu škody nie je možné uspokojiť prednostne priamo od súdneho
exekútora, či dokonca od jeho náhradníka, resp. od poisťovne. Žalovaný by za takej situácie tvrdil,
že žalobca si mal uplatňovať prípadný nárok na náhradu škody prednostne a výlučne od súdneho
exekútora. Povinnosť poškodeného prednostne uspokojovať svoj nárok od súdneho exekútora vyplýva
z analogickej aplikácie konštantnej judikatúry (z judikatúry vyplýva prednosť uspokojenia nároku z
bezdôvodnéhoobohatenia,respektívezinéhotitulu,preduspokojenímnárokuztitulunárokunanáhradu
škody). Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia/iného
plnenia, a teda preukázania nevymožiteľnosti pohľadávky voči súdnemu exekútorovi, prichádza do
úvahy možnosť vzniku reálnej škody, ktorej náhrady je možné sa, v prípade preukázania príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a konaním orgánu verejnej moci, domáhať od štátu. Žalovaný pre tento
moment túto argumentáciu ďalej nerozvíjal, keďže za súčasného stavu sa javila ako irelevantná.
25. K uplatnenej výške škody je však možné poukázať aj na rozporuplné tvrdenia v žalobe, kedy si
žalobca na jednej strane uplatňuje náhradu škody vo výške zodpovedajúcej sume získanej v dražbe
nehnuteľností (32.074,47€), v žalobe však uvádza aj to, že „neprípustným úradným konaním exekútora
B. G. v exekúcii EX 299/98 bola neoprávnene získaná čiastka 347 313 Sk a tým nad rámec pohľadávky
suma 199 572 Sk a mne tým spôsobená priama majetková škoda...“. Nevedno potom, či škoda, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť, predstavuje sumu 199.572 Sk, t. z. 6.624,57€ alebo sumu 32.074,47€.
26. K nemajetkovej ujme v požadovanej výške 20.000,- eur žalovaný citoval ustanovenia § 17 ods.
2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. K tomu uviedol, že v civilnom sporovom konaní je to práve žalobca,
ktorého ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, pričom v žalobe žalobca nijakým relevantným
spôsobom vznik nemajetkovej ujmy ani opodstatnenosť ním požadovanej výšky náhrady nemajetkovej
ujmy neodôvodňuje a už vôbec nepreukazuje. Žalobca prezentuje len všeobecné tvrdenia o zásahu a
závažnosti následkov.
27. V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadom „zdravotnej ujmy“, žalovaný uviedol, že náhrada
nemajetkovej ujmy neslúži na kompenzáciu prípadného poškodenia zdravia. Škoda na zdraví
predstavuje osobitný nárok, pri ktorého preukazovaní je potrebné postupovať v zmysle zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom prípadnú
škodunazdravímusížalobcapreukazovaťrelevantnýmdôkaznýmiprostriedkami.Kpredloženiudôkazu
dotýkajúceho sa spôsobenia poškodenia zdravia zo strany žalobcu nedošlo.
Ďalšie tvrdenie žalobcu sa dotýka zhoršenia rodinných pomerov s následkom rozpadu manželstva,
avšak takéto tvrdenie je nepreukázané a podľa názoru žalovaného aj nepreukázateľné. Je potrebné si
uvedomiť, že exekučné konania (už bez ohľadu na ich priebeh a výsledok) boli dôsledkom neplnenia
povinností zo strany žalobcu a teda boli len dôsledkom jeho vlastného nekonania. Ak by aj tedadošlo v konaní k preukázaniu napr. tvrdeného zhoršenia rodinných vzťahov, alebo rozpadu manželstva,
absentovala by príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a týmito
dôsledkami, keďže tieto mohli byť spôsobené jedine dôvodne vedenými exekučnými konaniami.
28. Pokiaľ ide o otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zákon síce, okrem stanovenia maximálne
prípustnej výšky náhrady v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výslovne neustanovuje žiadne
kritériá pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy, čím ponecháva na voľnej úvahe súdu, aby s
ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti
významné pre určenie výšky náhrady, avšak úvahy súdu nemôžu znamenať jeho ľubovôľu, ale musia byť
založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu
na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach
života poškodeného (k tomu § 17 ods. 3), ktorý je povinný vznik a výšku náhrady nemajetkovej ujmy v
konaní preukázať, nakoľko nesie dôkazné bremeno. Žalovaný zároveň považuje žalobcom uplatnenú
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- € za premrštenú a neprimeranú, pričom je tiež potrebné
poznamenať, že žalobca ani nijakým spôsobom nevysvetlil a nepreukázal opodstatnenosť priznania mu
práve uvedenej sumy. Žalovaný má za to, že doposiaľ neboli zo strany žalobcu prezentované žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vziať za preukázaný tak samotný vznik nemajetkovej
ujmy ako ani opodstatnenosť požadovanej výšky jej náhrady.
29. K žalobcom požadovaným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok
je nesprávny a zároveň zmätočný. Žalobca napr. na strane 3 žaloby uvádza, že si nárokuje úrok
z omeškania od 14.02.2002, v rozpore s tým však v petite žaloby uplatňuje úrok z omeškania od
26.04.2001. Už bez ohľadu na túto zmätočnosť žalovaný namieta aj dôvodnosť uplatneného úroku
z omeškania, a to s poukazom na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého ak súd
rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca by si mohol uplatňovať úrok z omeškania najskôr
dňom 13.07.2020, kedy si prevzal oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody a v takom prípade by zodpovedajúca výška úrokovej sadzby nemohla prekročiť 5%. Žalovaný
však pripomína, že omeškanie je vylúčené už z toho dôvodu, že žalobcovi nárok na náhradu majetkovej
škody nevznikol.
30. V závere žalovaný v rekapitulácii svojho vyjadrenia k žalobe uviedol, že táto je v celom rozsahu
nedôvodná z dôvodov:
- že žaloba je smerovaná voči subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný,
- prípadný nárok na náhradu škody je premlčaný,
- žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v časti náhrady majetkovej škody
- nie je preukázané splnenie ani jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu
- žalobca neprezentoval žiadne skutočnosti, na základe ktorých by preukázal nárok na uhradenie aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu
zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.
31. Na žiadosť žalobcu bol mu Centrom právnej pomoci v Košiciach priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci a na zastupovanie v tomto konaní mu bol určený advokát Mgr. Juraj Berčo. Ustanovený
právny zástupca žalobcu v replike k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca naďalej
zotrváva na podanej žalobe. Opravil zrejmú nesprávnosť pri označení žalovaného, ktorým v konaní má
byť Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
32. K otázke premlčania uviedol, že nie je možné konštatovať, že doručením rozhodnutí o zastavení
exekučných konaní EX 299/98 a EX 300/98 sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Žalobca sa o týchto skutočnostiach dozvedel zo stanoviska súdneho exekútora Mgr. Volocha, ktorý v
konaní EX 300/98 obdržal dňa 7.3.2019, preto aj subjektívne konal tak, že žalobu podal na súd dňa
7.3.2022 (hoci premlčacia doba počas predbežného prejednania nároku na náhradu škody neplynula).
Až z tohto listu sa dozvedel, že po prevzatí agendy sa na účte B. G. našlo 8,75 € a neboli tam žiadne
peniaze z vykonaných dražieb. Ani skutočnosť, že trestné stíhanie voči B. G. bolo už premlčané nemôže
mať žiadny priamy vplyv na to, či premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody užuplynula alebo neuplynula. Aj keď samotný nesprávny úradný postup B. G. mohol byť ukončený v roku
2013, nič to nemení na tom, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až momentom, keď sa
poškodený dozvedel o vzniku škody a o tom, kto mu ju spôsobil.
33. Právny zástupca žalobcu v replike uviedol, že štát sa zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť tým,
že konštatuje, že konanie exekútora spočívajúce v ponechaní si výťažku z dražby je treba považovať za
exces. Ak ani štát nedokázal v premlčacej dobe začať a viesť trestné stíhanie voči B. G. pre tieto skutky,
potom žalobca nemohol mať možnosť sa domáhať svojich nárokov. Je neprípustné konštatovať, že by
štát nezodpovedal za škodu, ktorú spôsobil exekútor konajúci na základe poverenia vydaného súdom,
ak si nesplnil jednu zo základných svojich povinností – vydať výťažok z dražby. Je jasné, že exekútor
zjavne sledoval svoj vlastný prospech, to však nemôže byť dôvodom na to by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a k zodpovednosti štátu za vznik škody. Práve naopak, ak ani štát nedokázal zabrániť
takému konaniu, ako postupoval exekútor, potom musí zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Tu sa v
žiadnom prípade nejednalo o činnosť exekútora, ktorú by vykonával vo svojom voľnom čase alebo bez
poverenia súdu.
34. K otázke aktívnej legitimácii žalobcu žalobca v zastúpení advokátom uviedol, že v tomto konaní
je nepochybne aktívne legitimovaný na nárok na náhradu škody, ak mu exekútor v dražbe odpredal
jeho nehnuteľnosti, jeho záväzky voči veriteľom neuspokojil a teda hodnotu, za ktorú speňažil majetok
žalobcu si ku škode žalobcu si ponechal na svoj vlastný prospech. Uvedené platí o to viac, že v oboch
exekučných konaniach spolu nevymáhal takú sumu, akú vyťažil z predaja nehnuteľností žalobcu, ale
sumu nižšiu. Nie je jasné, kto iný by mal byť aktívne legitimovaným na nárok na náhradu škody.
35. K nesprávnemu úradnému postupu žalobca v zastúpení advokátom v replike uviedol nasledovné:
Ak exekučné konania vedené B. G. boli zastavené preto, že boli neuspokojené a uplynula lehota na
vymáhanie nároku, potom nepochybne mal exekútor vymožené sumy vyplatiť žalobcovi, čo nevykonal.
Je neprípustná logika žalovaného, že z výťažku mali byť zaplatené iné záväzky žalobcu, a preto
žalobcovi tento výťažok nepatrí. Faktom je, že žiadne iné záväzky žalobcu vyplatené neboli, a to práve
v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý sa okrem iného prejavil aj tým, že
súd neschválil rozvrh výťažku z dražby. Žalobca tak utrpel škodu v tom zmysle, že neboli uhradené jeho
záväzky, ktoré by inak uspokojené mali byť. To sa okrem iného prejavilo aj v tom, že neboli uhradené
záväzky žalobcu voči Sociálnej poisťovni z titulu dlžného poistného, čo sa prejavuje na výške starobného
dôchodku žalobcu – predložíme rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Sa/14/2021, kde sa
žalobca domáha zmeny rozhodnutia o výške starobného dôchodku. Je to práve žalobca, ktorému vznikla
škoda tým, že neboli uhradené jeho záväzky, ktoré by inak uhradené boli.
Z pohľadu poškodeného je nepodstatné, či B. G. prostriedky získané z dražieb majetku žalobcu použil
na svoj vlastný účel, na iný účel v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo ich doposiaľ (niekde) má
uložené. Žalobca takéto skutočnosti ani nevie preukazovať. Vie však preukazovať, že jeho majetok bol
speňažený, že získané prostriedky neboli použité na úhradu jeho záväzkov a neboli mu vydané ani
neboli poukázané náhradníkovi exekútora, čo je nepochybne prejavom nesprávneho úradného postupu
súdneho exekútora. Nečinný bol v prvom rade štát, ktorý nútene vykonával exekúcie voči žalobcovi a
nezabezpečil dozor nad týmito konaniami v takom rozsahu, aby nedošlo k tak flagrantnému porušovaniu
povinností exekútora. Nemôže sa v žiadnom prípade jednať o exces nesúvisiaci s činnosťou exekútora,
ak exekútor nenaložil s finančnými prostriedkami získanými pri exekučnej činnosti v zmysle platnej
právnej úpravy.
36. K výške náhrady škody žalobca v zastúpení advokátom uviedol, že tá je uplatnená jednoznačne a
nepochybne. Titulom majetkovej ujmy si žalobca uplatňuje 32 074,47 € (teda 966 275,- Sk), ktorá suma
pozostáva zo sumy 25 449,87 € (teda 766 703,- Sk ako výťažok z predaja nehnuteľností v konaní EX
300/98) a zo sumy 6 624,57 € (teda 199 572,- Sk ako prebytok výťažku z predaja nehnuteľností v konaní
EX 299/98).
Žalobcovi sa z dôvodu, že neboli zaplatené jeho dlhy, rozpadlo manželstvo. Je nepochybné, že
postupom exekútora utrpel krivdu, ktorú nedobre znášal, pričom sa nedokázal domôcť pravdy a svojich
nárokov, stal sa nemajetným, bez príjmu, čím významne utrpelo jeho postavenie a osobná česť.
V ďalšom konaní ešte (ak to zdravotný stav žalobcu umožní) predloží ďalšie doklady o jeho zdravotnom
stave, ktorý je spôsobený aj stresom, ktorými preukáže dôvodnosť jeho nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 20.000,- €.37. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu v replike naďalej zotrval na všetkých svojich vyjadreniach
a stanoviskách uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe.
K tvrdeniu žalobcu, že jeho nárok nie je premlčaný z dôvodu, že o vzniku škody sa dozvedel až
zo stanoviska súdneho exekútora Mgr. Volocha, ktoré obdržal dňa 07.03.2019 žalovaný uviedol, že
s takouto argumentáciou nesúhlasí a považuje ju za zavádzajúcu. K tomu uviedol, že obe exekučné
konaniaboliukončenévrokoch2017a2018stým,žežalobcabolotýchtoskutočnostiachvrelevantnom
čase informovaný (v prípade EX 299/98 v júni 2017, v prípade EX 300/98 v auguste 2018). Odvíjanie
počiatku premlčania od stanoviska obdržaného žalobcom dňa 07.03.2019 je nenáležité, keďže toto je
výlučne odpoveďou exekútora na podanie žalobcu zo dňa 07.02.2019, a to navyše len vo veci sp. zn.
EX 300/98 (nie aj EX 299/98). Akceptovanie tohto tvrdenia žalobcu by znamenalo, že počiatok plynutia
premlčania sa nedá jednoznačne stanoviť, keďže tento závisí od toho, kedy sa osoba (v tomto prípade
žalobca) sama rozhodne osloviť orgán verejnej moci za účelom zistenia ním požadovaných informácií,
hoci táto postačujúcimi informáciami už sama disponuje. Žalobca podľa názoru žalovaného účinne
nevyvrátil skutočnosť, že o vzniku (tvrdenej) škody sa musel dozvedieť už z doručenia Oznámenia zo
súdu zo dňa 19.06.2017 (vo veci sp. zn. EX 299/98) a uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves,
č. k. 3Er/2745/1998-272 o zastavení exekúcie (vo veci sp. zn. EX 300/98).
38. Žalobca taktiež odmieta poukaz žalovaného na premlčanie trestného stíhania B. G. argumentujúc,
že hoci k nesprávnemu úradnému postupu došlo najneskôr v r. 2013, v danom prípade je relevantné,
kedy sa o vzniku škody sám dozvedel. V tejto súvislosti žalovaný pripomína základnú skutkovú podstatu
trestného činu sprenevery, pre ktorú bol B. G. trestne stíhaný - Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu
bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva
roky. (§ 213 ods. 1 TZ). Ak vznik škody je predpokladom pre začatie trestného konania a vznesenie
obvinenia pre spreneveru, pričom OČTK konštatovali vznik škody na cudzom majetku, teda tento bol
bez pochýb zistený a zároveň nemohli pokračovať v trestnom stíhaní pre premlčanie, nemožno logicky
prijať úvahu o tom, že skutok trestne neodstíhateľný pre premlčanie by nemal byť premlčaný aj v
civilnom sporovom konaní. Je taktiež možné doplniť, že B. G. pravdepodobne spôsobil škodu značného
rozsahu, čo znamená, že k premlčaniu došlo uplynutím 10 rokov. Žalobca sa ďalej nevyjadril k osobitne
formulovaným námietkam spojeným s premlčaním ohľadom ukončenia činnosti B. G. dňa 03.06.2013
ako ani ku dňu uskutočnenia dražby (14.02.2002) vo veci sp. zn. EX 299/98, kedy sa musel žalobca
dozvedieť o vzniku škody, ak zároveň tvrdí, že pohľadávka bola uhradená pred dňom uskutočnenia
dražby, teda dražba nemala byť vôbec vykonaná.
39. K tvrdeniu žalobcu, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní čo do nároku
na náhradu majetkovej škody žalovaný v duplike uviedol, že žalobca tento svoj nárok opiera
o dve skutočnosti, ktoré majú podporovať jeho aktívnu vecnú legitimáciu: 1. Exekútor mu odpredal
nehnuteľnosti,pričomzáväzkyneuspokojil;2.Exekútornevymáhalsumu,akúvyťažilzpredaja,alesumu
nižšiu. Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe jasne formuloval námietku, že žalobcom popísaným
postupom v podobe odpredaja nehnuteľností a neuspokojenia pohľadávok mohla vzniknúť škoda jedine
veriteľom žalobcu, nie samotnému žalobcovi. Opak by bol pravdou výlučne v prípade, ak by žalobca
tvrdil a preukázal, že totožná suma bola v rámci exekúcií vymáhaná exekútorom opakovane. Takéto
tvrdenie však žalobca neprezentuje, z dôvodu ktorého žalovaný zotrváva na námietke absencie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.
40. Žalovanému nie je zrejmé, čo sa snaží žalobca prezentovať tvrdením, že exekútor vymáhal nižšiu
sumu akú vyťažil z predaja nehnuteľností. Je všeobecným pravidlom, že exekúcia sa uskutočňuje
spôsobom, ktorý povedie k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. V prípadoch, kedy neexistuje iný
majetok povinného ako nehnuteľnosti, nie je možné dražiť časť nehnuteľnosti, ale je potrebné vydražiť
nehnuteľnosť ako takú. Až následne na základe rozvrhu z výťažku z dražby sa potom rozhoduje o
tom, aká suma pripadne exekútorovi, oprávnenému/veriteľom, prípadne aká suma (zostatok) sa vyplatí
povinnému. V danom prípade sa pritom výťažok z dražby rozdeľoval medzi všetky exekúcie vedené
proti žalobcovi ako povinnému (EX 299/98, EX 300/98, EX 324/2001, EX 48/2002, EX 117/2002 a EX
244/2003), pričom tento nemal postačovať na uspokojenie všetkých veriteľov žalobcu. Z uvedených
dôvodov preto žalovanému nie je zrejmá podstata argumentácie žalobcu ak tvrdí, že exekútor vymáhal
nižšiu sumu, akú vyťažil z predaja. Žalovaný už konštatoval, že výška prihlásených pohľadávok
prevyšovala rozvrhovanú sumu.41. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom úradnom postupe žalovaný v duplike zopakoval tak, ako
v pôvodnom vyjadrení, že toto tvrdenie žalobca nepodporil žiadnym odkazom na zákonné ustanovenie,
z ktorého by vyplývala povinnosť exekútora vyplatiť celý výťažok z dražby osobe povinného. K tvrdeniu
žalobcu, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu nedošlo k úhrade jeho záväzkov voči Sociálnej
poisťovni z titulu dlžného poistného, čo sa má prejavovať na výške jeho starobného dôchodku, žalovaný
uviedol, že ide o nové skutkové tvrdenie, ktoré žalobca doposiaľ neprezentoval a neodôvodňoval ním
uplatnený nárok na náhradu škody. Zároveň však je toto tvrdenie rovnako irelevantné, keďže žalobca
v žalobe namieta nesprávny úradný postup exekútora v konaniach vedených pod sp. zn. EX 299/98
a EX 300/98, pričom ani v jednom prípade nebol oprávneným subjektom Sociálna poisťovňa. Zároveň
ani zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby zo dňa 20.02.2008 nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa
vystupovala ako veriteľ žalobcu.
V ďalšej časti žalobca vyjadruje nesúhlas s argumentáciou žalovaného o prípadnom excese B. G.. Kým
žalovaný tento názor prezentoval poukazom na rozhodnutia NS SR, ÚS SR a NS ČR, žalobca svoju
argumentáciu nezaložil na žiadnej teoreticky ani judikatúrne podporenej úvahe. V tomto smere preto
žalovanému neostáva iné ako pridržiavať sa už prezentovanej argumentácie.
42. K otázke majetkovej škody, jej výške a k nemajetkovej ujme a výške požadovanej náhrady
žalovaný v duplike odkázal na jeho predošlé písomné vyjadrenia, k čomu doplňujúco uviedol, že
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Dodal, že rozpad manželstva ako
skutková okolnosť zostal nepreukázaný a žalovaný ho popiera. V danej veci ale absolútne absentuje
preukázanie príčinnej súvislosti medzi rozpadom manželstva a „nezaplatením dlhov“. Nezaplatenie
dlhov je predsa následkom konania žalobcu, rovnako tak nemožno badať skutkový ani právny súvis
medzi tu namietaným nesprávnym úradným postupom a skutočnosťou, že žalobca je bez príjmu (ktoré
tvrdenie rovnako nepreukázal). Napokon pre posudzovanie vzniku nemajetkovej ujmy sú bez významu
i tvrdenia o jeho zdravotnom stave, keďže pod nemajetkovú ujmu nemožno subsumovať prípadný vznik
ujmy na zdraví, keďže náhradu za takýto následok by si žalobca mohol uplatňovať výlučne ako škodu
na zdraví. V takom prípade by bol však žalobca povinný spoľahlivo preukázať vznik škody na zdraví
napríklad znaleckým posudkom, avšak túto povinnosť si žalobca nesplnil. Škoda na zdraví je osobitným
nárokom, pre ktorého úspešné uplatnenie sa vyžaduje postup podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v spojení s § 25 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., t. j. odškodňuje sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná má za to,
že prípadné poškodenie zdravia nie je možné zohľadniť pri posudzovaní vzniku nemajetkovej ujmy a
možnosti priznania jej náhrady v peniazoch, resp. opačný postup by bol obchádzaním zákona. Podľa
názoru žalovanej preto za stavu, keď si náhradu škody na zdraví žalobca neuplatňuje, na skutkové
tvrdenia súvisiace so zdravotným stavom žalobcu nemožno vôbec prihliadať.
43. V závere dupliky žalovaný poukázal na dodržiavanie a existenciu zásady sudcovskej koncentrácie
v Civilnom sporovom konaní. K tomu uviedol, že je v záujme samotného žalobcu uviesť v predkladaných
písomných podaniach všetky relevantné skutočnosti a predložiť či označiť všetky dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, čo však žalobca v konaní neurobil. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že na
jeho prípadné ďalšie tvrdenia, ktoré doposiaľ neuviedol, a nové predložené dôkazy, by súd nemal v
zmysle § 167 ods. 3 CSP prihliadať. V prípade, ak by súd umožnil žalobcovi dodatočne uvádzať nové
tvrdenia, prípadne ich dopĺňať a predkladať nové dôkazy, princíp rovnosti strán v konaní, hospodárnosť
konaniaaúčelustanoveníCSPokoncentráciikonaniabybolporušený. Tak,akovpôvodnompísomnom
vyjadrení, aj v duplike žalovaný navrhol, aby predovšetkým z dôvodu vznesenej námietky premlčania,
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nesplnenia ani jednej z podmienok zodpovednosti
štátu za škodu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
44. Po procesných úkonoch vykonaných v zmysle § 167 C.s.p. súd vo veci nariadil pojednávanie na
deň 26. 4. 2023, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu a žalovaného, na ktorom právni
zástupcovia v prednesoch stručne zrekapitulovali svoje stanoviská vyjadrené v písomných podaniach,
na ktorých naďalej zotrvali. Právny zástupca žalobcu predložil súdu na doplnenie jeho vyjadrenia
v replike k preukázaniu dôvodnosti nemajetkovej ujmy a jej výšky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6Sa/14/2021 zo dňa 31. 1. 2023.
PredmetnýmrozsudkombolazamietnutážalobažalobcuA.B.protižalovanému–Generálneriaditeľstvo
Sociálnej poisťovne, Ústredie so sídlom v Bratislave v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovanej
Sociálnej poisťovne zo dňa 27. 8. 2020. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca
A. B. v správnej žalobe zo dňa 11. 6. 2021 žiadal, aby Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutieGenerálneho riaditeľstva Sociálnej poisťovne z 25. 3. 2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci priznania starobného dôchodku a v celom rozsahu potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne.
Sociálna poisťovňa v pôvodnom konaní rozhodnutím zo dňa 27. 8. 2020 priznala žalobcovi starobný
dôchodok v sume 275,- eur mesačne od 3. 6. 2017. Následným rozhodnutím bol zvýšený na sumu
283,40 eur mesačne od 1. 1. 2018 a následným rozhodnutím bol zvýšený na sumu 292,10 eur mesačne
od 1. 1. 2019 a od 1. 1. 2020 bol zvýšený na sumu 301,10 eur mesačne.
45. Súd na návrh právneho zástupcu žalobcu pojednávanie odročil z dôvodu, že žalobca trval na
osobnom výsluchu, zo zdravotných dôvodov sa pojednávania dňa 26. 4. 2023 nemohol zúčastniť. Súd
pojednávanie za účelom jeho výsluchu odročil na deň 17. 10. 2024, kedy žalobca opäť svoju neúčasť
z dôvodu ochorenia ospravedlnil. Následne súd na pojednávaní dňa 28. 10. 2024 žalobcu vypočul
a pojednávanie odročil na deň 14. 11. 2024, kedy po prednesoch záverečných prejavov právnymi
zástupcami strán sporu po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania vo veci rozhodol.
46. Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 28. 10. 2024 uviedol, že na podanej žalobe
v celom rozsahu trvá. Súdny exekútor B. G., ako štátom splnomocnená osoba, verejný činiteľ, v rámci
exekúcie predal jeho nehnuteľnosti pre pohľadávku zdravotnej poisťovne. Tieto peniaze si privlastnil,
ukradol a spreneveril. Na pohľadávku neurobil žiadne obraty. V rámci exekúcie žalobca začal so
splátkami týchto pohľadávok a v troch čiastkach 50.000,- Sk, 10.000,- Sk a 15.000,- Sk, ktoré dal do
rúk exekútora ako platby pohľadávky. Postupom času zistil, že exekútor si tieto peniaze zadržiaval
aneodvádzalichoprávnenému,apretosasoprávnenýmdohodoltak, žekrukámoprávnenéhovyrovnal
jednu z pohľadávok v plnej výške včetne troch exekúcií. Napriek uvedeným skutočnostiam B. G., ako
exekútor, pokračoval v úkonoch a aj napriek tomu, že pohľadávka bola vysporiadaná, urobil predaj jeho
garáže.
Čo sa týka výšky ním požadovanej škody v tomto konaní žalobca uviedol, že vychádzal z
podvodného konania exekútora, ktorý predložil súdu rozvrhové konanie na schválenie, ktorý rozvrh súd
neschválil pre závažné nedostatky. Ďalšie rozvrhové konanie už exekútor neurobil a keďže s odstupom
času sa žalobca zaujímal o vec na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi nahliadnutím do spisu, zistil,
že vec bola B. G. odňatá, bol pozbavený činnosti a náhradníkom v konaní sa stal exekútor Voloch,
Exekútorský úrad Svidník. Žalobca sa kontaktoval na tohto exekútora dožadujúc sa, ako bolo naložené
s finančnými prostriedkami. Na to dostal písomnú odpoveď od súdneho exekútora Volocha s dátumom
1. 3. 2019, v ktorom mu oznámil, aký je stav, s tým, že on vlastne žiadne peniaze od exekútora B.
G. neprevzal a žiadne peniaze nedostal. Teda prvýkrát 1. 3. 2019 sa žalobca dozvedel o tom, že
došlo k sprenevere peňazí a že žiadne pohľadávky uhradené neboli. Nahliadnutím do veci súdu sa
oboznámil aj s výpoveďou protistrany, kde sa odvoláva na nejaké údajné premlčanie k tomu, že exekúcia
bola v roku 2017, alebo 2018 zastavená. Ona bola súdom zastavená, jej výkon sa ale u exekútora
neskončil a nebolo vykonané reálne vyúčtovanie tak, ako to má byť a o tom, že sa tak stalo s peniazmi,
spreneverou a že B. G. si ich prisvojil, sa žalobca dozvedel až z tohto listu 1. 3. 2019. Následne na
to spísal podanie o prejednanie škody na Ministerstvo spravodlivosti, na čo dostal zápornú odpoveď,
a preto sa rozhodol podať žalobu na súd.
Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že výška požadovanej škody 966.275,50 Sk pozostáva
z predaja podnikateľskej budovy za sumu 760.703,- Sk, z výťažku z neoprávneného predaja garáže v
sume 66.223,50 Sk a k tomu výťažok zábezpek z opakovaných dražieb: 9. 3. 2005 44.200,- Sk, 6.4.
2001 43.000,- Sk, 3. 7. 2001 45.000,- zábezpeka a 4. 10. 2001 44.149,- Sk zábezpeka. Predmetom
rozvrhu a výťažku celkového boli aj tieto sumy, ktoré nadiktoval a z týchto súm pozostáva žalobný návrh,
teda výška škody. Splatené čiastky do rúk exekútora boli potom na výzvu oprávneného v celkovej čiastke
75.000,- Sk vyplatené oprávnenému a k tomu žalobca urobil doplatky vo výške dvoch splátok, čím tá
pohľadávka sa celkove vysporiadala. Prvá splátka bola 19. 4. 2001 43.070,- Sk, druhá splátka bola vo
výške18.344,-Skdňa29.6.2001.Akoužžalobcavyššieuviedol,aniexekútorG.,anináhradnýexekútor
Voloch neurobili žiadne vysporiadanie, pretože všetky peniaze z predaja nehnuteľnosti si vlastne ukradol
a spreneveril exekútor G..
47. K tvrdeniu žalovaného (o čom sa žalobca dozvedel až z jeho písomných vyjadrení), že mali byť voči
nemu vedené aj iné exekúcie, žalobca vyjadril názor, že takéto tvrdenie je účelové a irelevantné v tejto
predmetnej veci, no napriek tomu sa k týmto ďalším exekúciám vyjadril následne:
Jedna z exekúcii vedená u B. G. bola Ústredím Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici vyhlásená za
neprípustnú a exekúcia zastavená.V poradí ďalšia exekúcia vedená pre rozvrh B. G. - boli podané námietky a námietkam bolo vyhovené
a exekúcia bola zastavená. Následne sa žalovaný odvolával na exekúciu vedenú cez JUDr. Kešeláka.
K tejto žalobca uviedol, že táto exekúcia, táto pohľadávka bola vyhlásená za neprípustnú a exekútor B.
G., exekútor JUDr. Kešeľák boli pozbavení funkcie a 1. 10. 2024 odsúdení za zneužívanie právomoci
verejného činiteľa pri svojom výkone. Tvrdenia žalovaného opierajúc o takéto skutočnosti, o takéto
exekúcie sú irelevantné a vyvrátiteľné. Tieto tvrdenia sú čisto účelové, ako odvrátiť pozornosť, alebo
dôvod voči žalobcom uplatnenej škode a zbaviť sa zodpovednosti.
K nároku na úhradu nemajetkovej ujmy žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nesprávnym úradným
postupom utrpel značnú ujmu v spoločnosti, v občianskom živote a tieto ťažké dopady sociálne
a spoločenské mali dopad na jeho osobný život, rozvrat a rozpad rodiny. Považuje to za veľmi závažné
a doživotné poškodenie jeho osoby, a to v dôsledku týchto postupov. Požaduje výšku nemajetkovej ujmy
v čiastke 20.000,- eur, ale rozhodnutie o výške ponecháva na zváženie súdu. Túto okolnosť v jeho živote
považuje za veľmi závažnú a dôvodnú, ak by sa veci uskutočnili riadnym postupom, riadnym konaním,
nikdy by k takým veciam nebolo došlo a 15-20 rokov by nebol vystavený neustálemu sociálnemu tlaku,
právnej neistote a istému spoločenskému poníženiu. Jeho majetok sa predal, veci sa nevysporiadali
a stále bol zatláčaný do hranice biedy a chudoby. Tieto veci potom zákonite vyústili k tomu, ako už
uviedol, že to malo dopad na jeho majetok, rodinu, na zdravie. Z uvedených dôvodov si uplatňuje aj
úhradu nemajetkovú ujmu.
48. K výpovedi žalobca predložil na pojednávaní ďalšie listinné dôkazy, a to Dožiadanie vyúčtovania
výťažku dražieb zo dňa 5. 3. 2007 adresované Exekútorskému úradu B. B. G. k sp. zn. EX 299/98
a EX 300/98 a ďalšie písomné podanie zo dňa 29. 1. 2008 adresované Exekútorskému úradu B. B. G.
s názvom – Povinnosť odovzdať finančnú hotovosť zaplatenej pohľadávky.
49. Súd nároky žalobcu posudzuje podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
50. Podľa § 2 písm. a/, b/ bod 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,Porovna? verzie
Porovna? verzie
Vytvori? odkaz
Odkaz bol skopírovaný do schránky
Kopírova?
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
51. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
52.Podľa§4ods.1písm.a/,bod3zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.
53. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
54. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
55. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
56. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
57. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.
58. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
59. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť
príslušný orgán ďalej neprihliada.
60. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
61. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
62. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.63. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
64. V zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa
odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu.
65. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
66. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
67.Žalobcasapredmetnoužaloboudomáhavočižalovanémunáhradyškody,atomajetkovejujmy,ktorý
nárokopieraoustanovenie§3ods.1písm.d/zákonač.514/2003Z.z.aodôvodňujehotým,žezostrany
súdneho exekútora B. B. G. v exekučných konaniach sp. zn. EX 300/98 na Okresnom súde Spišská
Nová Ves exekučné konanie vedené pod sp. zn. 3Er/2745/98 a v exekučnom konaní vedenom pod č.
EX 299/98, na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3Er/2746/98 došlo k nezákonnému, resp.
nesprávnemu úradnému postupu a to spreneverením výťažku z dražieb vykonávaných v predmetných
exekučných konaniach. Zároveň sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.
68. Žalovaný vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania, preto sa súd prednostne zaoberal
predmetnou vznesenou námietkou premlčania a po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že
vznesená námietka premlčania žalovaným je dôvodná. K uvedenému právnemu posúdeniu súd dospel
na základe nasledujúceho:
69. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ku
ktorej malo dôjsť v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora tým, že po vykonaní dražby v rámci
exekučného konania a schválení príklepu súdny exekútor si ponechal finančné prostriedky získané
dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej osoby A. B.. Z uvedeného je zrejmé, že ku škode malo
dôjsť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý vykonával exekučnú činnosť na základe
poverenia súdu.
Žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody. Pre inštitút
premlčania na náhradu škody voči štátu platí osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z.
Podľa citovaného ustanovenia § 19 ods.1 uvedeného zákona platí v danej veci 3-ročná premlčacia
doba, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa poškodený subjekt dozvedel o škode. Pre začiatok plynutia
premlčacej lehoty je teda rozhodujúce, kedy sa žalobca o spôsobenej škode dozvedel a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Je pritom potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, t.
z. z toho, že poškodený sa o škode dozvedel vtedy, ak sa dozvedel o jemu vzniknutej majetkovej ujme,
ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch a jeho náhradu dôvodne uplatniť na súde. V danej veci
sa žalobca mohol dozvedieť o škode vtedy, keď sa dozvedel, že súdny exekútor nepreviedol finančné
prostriedky získané dražbou osobe oprávneného, ale ich použil v rozpore s ustanoveniami Exekučného
poriadku. Uvedenú vedomosť žalobca (samozrejme v prípade, žeby bola uňho preukázaná aktívna
legitimácia v tomto konaní), nemohol získať až z vyjadrenia, resp. odpovedí súdneho exekútora JUDr.
Juraja Volocha v konaní EX 300/98, ktorú žalobca obdržal ako odpoveď na jeho výzvu dňa 7. 3. 2019.
Tvrdenie žalovaného, že uvedený dátum má byť okamihom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty na podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej v oboch exekučných konaniach, je chybné,
nelogické a len žalobcom tendenčne vykonštruované.
70. Z dôkazných listín predložených žalobcom a z dôkazných spisov pripojených súdom sp. zn.
3Er/2745/1998 a sp. zn. 3Er/2746/1998 súd zistil nasledovné:
71. V exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade B. G. pod sp. zn. EX 299/98 bol podaný
návrh na vykonanie exekúcie oprávneným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave
proti A. B. – Stolárstvo, na H. I. D. X, E. D. F. o výkon rozhodnutia pre 127.307,- Sk s prísl. Okresnýsúd Spišská Nová Ves dňa 19. 11. 1998 podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vydal poverenie
na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom B. B. G.. Dňa 17. 3. 1999 súd povolil na žiadosť povinného
odklad exekúcie do 30. 6. 1999 z dôvodu, že povinný sa ocitol prechodne v nepriaznivom finančnom
postavení, čo by malo na jeho rodinu nepriaznivé následky. Následne súdny exekútor vykonal dražbu
nehnuteľnosti žalovaného dňa 14. 2. 2002 odpredajom garáže zapísanej na LV č. XXXX v kat. území
E. D. F. v prospech vydražiteľky J. K. za najvyššie podanie 66.223,50 Sk. Uznesením, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24. 3. 2006, bol schválený príklep v uvedenom exekučnom konaní vykonaný na
predmetnej dražbe.
Ďalším uznesením zo dňa 9. 3. 2005 súd rozhodol, že vydražiteľ JUNASIT, s. r. o. na ul. B. Němcovej
v Spišskej Novej Vsi je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi B. B. G. rozdiel na najvyššom podaní
vo výške 10.000,- Sk a náklady opätovnej dražby 616,- Sk, ktoré pripadnú do rozdeľovanej podstaty.
Zábezpeka vydražiteľa JUNASIT, s. r. o. v sume 45.000,- Sk sa stane súčasťou rozdeľovanej podstaty
a sumu 10.016,- Sk vymôže súdny exekútor z ostatného majetku vydražiteľa. Ďalším uznesením zo
dňa 9. 3. 2005 súd rozhodol, že vydražiteľ A. B. je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi rozdiel
na najvyššom podaní vo výške 53.776,50 Sk a náklady opätovnej dražby vo výške 308,- Sk, ktoré
pripadnú do rozdeľovanej podstaty. Zábezpeka vydražiteľa A. B. vo výške 44.200,- Sk sa stane súčasťou
rozdeľovanej podstaty a sumu 54.084,50 Sk vymôže súdny exekútor z ostatného majetku vydražiteľa.
72. Súd z odôvodnenia týchto uznesení vzal za preukázané, že garáž zapísaná na LV č. XXXX bola
dražená v opakovaných dražbách, nakoľko pri prvých dvoch dražbách, v ktorých nehnuteľnosti vydražili
L. B. a A. B., títo včas nezaplatili najvyššie podania, a preto súdny exekútor vyhlásil opakovanú dražbu
na deň 14. 2. 2002, ktorá bola konečná a v ktorej súd schválil príklep uznesením zo dňa 13. 7. 2004
v prospech vydražiteľa J. K.. Dražobné zábezpeky boli exekútorom pojaté do rozdeľovanej podstaty.
73. V predmetnej exekučnej veci následne súd uznesením zo dňa 18. 11. 2013 neschválil rozvrh výťažku
z dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území E. D. F. a to budovy č. XXX s príslušnými
parcelami a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX – garáž č. súp. XXXX, a to z dôvodu, že vyhovel
námietkam podaným súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom a A. B. a L. B.. Zo zápisnice
o rozvrhu výťažku spísanej B. B. G. dňa 22. 2. 2008 exekučný súd zistil, že exekútorom bola určená
skladba rozdeľovanej podstaty, avšak z poradia, ktoré bolo určené súdnym exekútorom nebolo možné
zistiť, kedy boli pohľadávky (trovy exekúcie) riadne prihlásené do rozvrhového konania a pohľadávky
v konaniach EX 299/98 a EX 300/98 nekorešpondovali s hotovými výdavkami. Zároveň bolo zistené, že
došlo k uspokojeniu pohľadávky vymáhajúceho veriteľa pred záložným veriteľom, pričom nebolo možné
zistiť, kedy došlo k zálohu a kto zo záložných veriteľov je prednostný.
74. Z dôkazného spisu sp. zn. 3Er/2746/1998 súd ďalej zistil, že dňa 23. 1. 2017 podal A. B. – povinný
v exekúcii návrh na zastavenie exekúcie EX 299/98 s odôvodnením, že v exekučnom konaní vymáhaná
pohľadávka oprávneného s príslušenstvom bola v plnom rozsahu zaplatená do rúk oprávneného
a exekútorovi, následkom čoho súdny exekútor mal vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie
a úradne exekúciu ukončiť. V odôvodnení návrhu A. B. okrem iného zároveň uvádza, že z dôvodu
zbavenia činnosti súdneho exekútora B. B. G. a prevzatia exekúcie EX 299/98 náhradným exekútorom
Mgr. Jurajom Volochom, Exekútorským úradom vo Svidníku, ktorý mu oznámil dňa 16. 3. 2016, že všetky
spisy boli ním prevzaté od B. G. a odoslané na súd, preto predkladá A. B. súdu kópie pokladničných
dokladov o zaplatení pohľadávky 127.307,- Sk prijímateľovi – Exekútorskému úradu B. B. G. (suma
50.000,- Sk zaplatená 7. 9. 1999, 10.000,- eur 2. 11 1999, 15.000,- Sk 25. 10. 1999) a Všeobecnej
zdravotnej poisťovni – pobočke v Spišskej Novej Vsi (43.070,- Sk zaplatená 19. 4. 2001, 18.434,- Sk
zaplatená 29. 6. 2001) a výpis z účtu na sumu 9.237,- Sk. A. B. uviedol, že spolu tak bola zaplatená
celková čiastka 145.741,- Sk, čím bola uhradená pohľadávka oprávneného v predmetnom exekučnom
konaní vo výške 127.307,- Sk a trovy exekúcie 18.434,- Sk, takže ku dňu 29. 6. 2001 bola exekúcia úplne
vysporiadaná, čo je uvedené v zápisnici o rozvrhu výťažku na str. 3 v bode 7 vyhotovenej v konaní EX
299/98 zo dňa 20. 2. 2008 exekútorom B. G. v rozvrhu výťažku bez nároku 0,- Sk. Napriek vysporiadaniu
nemá doručené žiadne úradné ukončenie exekúcie, preto zasiela predmetný návrh na súd a namieta
porušenie jeho práv na riadny úradný postup vo veci. V zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku žiadal súd, aby vydal neodkladné zastavenie exekúcie a jej ukončenie.
75.Všeobecnázdravotnápoisťovňa,ako oprávnenýsubjektvpredmetnomexekučnomkonaní,knávrhu
povinného na zastavenie exekúcie v písomnom vyjadrení zo dňa 6. 4. 2017 súdu oznámila, že
pohľadávka oprávneného v sume 127.307,- Sk s príslušenstvom bola v predmetnom exekučnom konaníB. B. G. vymožená. Podľa poslednej písomnej správy nastupujúceho exekútora Mgr. Juraja Volocha zo
dňa 8. 6. 2017 doručenej súdu v predmetnom exekučnom spise, exekútor súdu oznámil, že predmetný
exekučný spis EX 299/98, v ktorom pôvodne konal exekútor B. B. G., bol uložený v archíve Slovenskej
komory exekútorov Bratislava bez toho, aby bolo vrátené poverenie B. G., aj keď exekúcia bola riadne
vyplatená. Nakoľko B. G. neučinil ďalšie opatrenia, neoznámil povinnému ukončenie exekúcie a nevrátil
súdu poverenie, Mgr. J. Voloch odstránil tieto nedostatky B. G. tak, že 27. 4. 2017 vrátil poverenie
Okresnému súdu Spišská Nová Ves a týmto dňom vydal oznámenie o ukončení exekúcie pre povinného.
Predmetným úkonom bola exekúcia definitívne ukončená a súdny exekútor uviedol, že rozhodovanie
o zastavení exekúcie neprichádza do úvahy a spis bol daný do spisovne ako ukončený. Súd v konaní sp.
zn. 3Er/2746/1998 doručil povinnému A. B. prípisom oznam, že dňa 2.5. 2017 bolo súdnym exekútorom
vrátené poverenie a vzhľadom na vyjadrenie súdneho exekútora súd nebude rozhodovať o jeho návrhu
na zastavenie exekúcie. Podľa priloženej poštovej doručenky A. B. prevzal toto oznámenie súdu na
adrese C. D. XXXX/X, E. D. F. dňa 15. 7. 2017.
76. Súd má zato, že týmto dátumom sa žalovaný jednoznačne dozvedel o ukončení exekúcie v konaní
sp. zn. 3Er/2746/1998 súdnym exekútorom B. B. G. v konaní vedenom pod EX 299/98 a týmto,
resp. nasledujúcim dňom mal preukázateľne vedomosť o škode, ktorá mu v predmetnom exekučnom
konaní mala vzniknúť. Nakoľko sa v tomto konaní domáha náhrady škody titulom nezákonného, resp.
nesprávnehoúradnéhopostupuexekútorapodľa§3ods.1písm.d/zákonač.514/2003Z.z.,premlčacia
lehotapriuplatňovanítýchtonárokovjeposudzovanápodľa§ 19ods.1a§19ods.3citovanéhozákona.
Tak, ako správne uvádza pri vznesenej námietke premlčania žalovaný, s čím sa súd v celom rozsahu
stotožňuje, subjektívna premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť vo veci sp. zn. EX 299/98 v deň 15.
7. 2017, resp. 16. 7. 2017 . Pri zohľadnení procesu predbežného prerokovania mu uplynula najneskôr
15. 10. 2020 (15. 6. 2017, resp. 16. 6. 2020 + 3 roky + 4 mesiace, t. j. 15. 10.2020). Nakoľko žaloba bola
podaná dňa 7. 3. 2022 po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, nárok žalobcu vyplývajúci
z konania EX 299/98 je takto dávno premlčaný.
77. Vo exekučnom konaní vedenom u B. B. G. pod sp. zn. EX 300/98, na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 3Er/2745/98 súd z predmetného dôkazného spisu zistil, že dňa 19. 11. 1998 bolo súdom
vydané poverenie pre súdneho exekútora B. B. G. so sídlom Exekútorského úradu Fabiniho 10, Spišská
Nová Ves na vymoženie istiny 136.033,- Sk na základe vykonateľného rozhodnutia platobných výmerov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne – pobočky v Spišskej Novej Vsi, teda na návrh tohto oprávneného
proti povinnému A. B. – E., I. D. M. X F. E. D. F.. Dňa 28. 1. 1999 exekútor vydal upovedomenie o začatí
exekúcie a vyzval povinného na neodkladné uspokojenie pohľadávky oprávnenému s príslušenstvom.
Na návrh povinného súd povolil odklad exekúcie do 30. 6. 1999. 7. 5. 2001 súdny exekútor doručil súdu
návrh na schválenie udeleného príklepu na predmet dražby – vydraženej nehnuteľnosti budovy č. súp.
XXX s príslušnými pozemkami zapísanej na LV č. XXXX v prospech vydražiteľa N. O. za vydraženú
cenu 766.703,- Sk. Dražba bola vykonávaná na návrh oprávneného – Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
pobočky v Spišskej Novej Vsi pre exekúcie vedené u exekútora pod č. EX 299/98 na vymoženie istiny
127.307,- Sk s príslušenstvom a exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 300/98 na vymoženie istiny 136.033,-
Sk. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dražba bola vykonaná pre účely oboch exekučných konaní.
78. Uznesením zo dňa 27. 4. 2002 bol súdom schválený príklep udelený vydražiteľovi N. O. na
dražbe konanej dňa 26. 4. 2001 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXX v kat. území E. D.
F. v exekučných konaniach vedených u B. B. G. pod sp. zn. EX 299/98 a EX 300/98. 12. 10. 2001
podal povinný opakovaný návrh na odklad exekúcii EX 299/98 a EX 300/98. Zároveň podal námietky
proti udeleniu príklepu a dňa 13. 7. 2004 podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd všetkým týmto
námietkam nevyhovel. Dňa 20. 2. 2008 predložil exekútor súdu zápisnicu o rozvrhu výťažku z dražby
nehnuteľnosti konanej dňa 26. 4. 2001 k budove č. XXX na LV č. XXXX v E. D. F. a garáži č. súp. XXXX
z LV č. XXXX v kat. území E. D. F.. V zmysle § 140 ods. 2 písm. i. zákona č. 233/1995 Z. z. svoje
pohľadávky v exekučných konaniach prihlásili Mesto Spišská Nová Ves vo výške 355.524,- Sk, Daňový
úrad Spišská Nová Ves vo výške 105.835,- Sk, Národný úrad práce – Okresný úrad práce Spišská Nová
Ves pohľadávku vo výške 332.574,- Sk, JUDr. Michal Kešeľak, súdny exekútor prihlásil pohľadávky pre
oprávnené subjekty vykonávané v uňho prebiehajúcich exekúciách, a to pre NÚP – OÚP Spišská Nová
Ves v celkovej výške 154.042,- Sk v exekúcii pod č. EX 697/00, vo výške 1.629.224,- Sk pre Sociálnu
poisťovňu Spišská Nová Ves v exekúcii pod č. EX 902/98, pohľadávku vo výške 1.356.404,- Sk pre
Sociálnu poisťovňu Spišská Nová Ves v exekúcii pod č. EX 654/98, pohľadávku vo výške 1.358.904,-Sk pre Sociálnu poisťovňu v Spišskej Novej Vsi v exekúcii pod č. EX 433/00, a pohľadávku pre NÚP
– OÚP Spišská Nová Ves vo výške 75.022,- Sk v exekúcii pod č. EX 79/01. Rozdielové podstata bola
exekútorom vyčíslená na sumu 966.275,50 Sk, ktorá pozostávala zo zložených zábezpek a z najvyšších
podaní za nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zapísané na LV č. XXXX J. XXXX v kat. území E. D. F..
79. Po podaní námietok zo strany povinného proti uvedenému rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 18. 11. 2013 neschválil rozvrh výťažku z dražby
nehnuteľností a vyhovel námietkam proti rozvrhu výťažku, nakoľko zistil, že pri rozvrhovom pojednávaní
došlo k vadám. V zápisnici o rozvrhu výťažku je exekútorom uvedená skladba rozdeľovanej podstaty,
avšak z poradia, ktoré bolo určené súdnym exekútorom, nebolo možné zistiť, kedy boli pohľadávky
prihlásené a k akým exekučným konaniam. Rozporné boli aj trovy exekúcie exekútora. K ďalšiemu
rozhodnutiu o schválení rozvrhu výťažku nedošlo, nakoľko dňa 7. 7. 2014 bolo v konaní OR PZ,
odborom kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi oznámené, že je vedené vyšetrovanie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu v predmetnom exekučnom konaní. Vo vyšetrovacom konaní bolo skúmané,
kto bol vydražiteľom nehnuteľností povinného A. B..
80.Dňa10.3.2016povinnýA.B.podalnávrhnazastavenieexekúcie,zdôvoduuplynutiavykonateľnosti
exekučných titulov. Uznesením právoplatným dňa 4. 11. 2017 bol návrh na zastavenie exekúcie
zamietnutý s odôvodnením, že stanovená lehota na vymáhanie poistného bola zachovaná a pohľadávka
nie je premlčaná. Po podaní odvolania zo strany povinného bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 13CoE/170/2017-246 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené.
81. Dňa 14. 12. 2017 povinný A. B. podal v predmetnom exekučnom konaní ďalší návrh na zastavenie
exekúcie u exekútora vedenej pod č. EX 300/98. V odôvodnení návrhu povinný uvádza, že súdny
exekútor B. B. G. v exekúcii pod č. EX 300/98 vykonal na zaplatenie a vyporiadanie pohľadávky
oprávneného predaj jeho nehnuteľností dražbou zo dňa 26. 4. 2001, za čo získal hotové peniaze.
Následne súd schválil udelený príklep a predaj jeho nehnuteľností. Povinný ďalej uvádza, že exekútor
hotové peniaze získané z predaja jeho nehnuteľností miesto vyplatenia oprávnenému, tieto spreneveril
a použil pre vlastný prospech zisku, vložil ich do nebankovej spoločnosti BMG a Horizont. Preto viac ako
18 rokov exekúcia nie je vysporiadaná, a to bez jeho pričinenia, resp. zavinenia, z uvedeného dôvodu
povinný má zato, že ďalšia exekúcia je neprípustná a nezákonná. Dodal, že oprávnený podal návrh na
výkon exekúcie, avšak viac ako 18 rokov sa aktívne nedomáhal od exekútora zaplatenia pohľadávky
a vymožených peňazí. Predaj jeho nehnuteľností exekútor vykonal v roku 2001. Rozvrh výťažku bol
predložený súdu v roku 2008, čo oprávnený taktiež vôbec nenapadol. Povinný ďalej v odôvodnení
uviedol, že žiada súd, aby exekúciu zastavil a oprávnený aby bol odkázaný s nárokom pre uspokojenie
svojej pohľadávky voči exekútorovi, ktorý výťažok z dražby spreneveril a exekúciu zmaril.
82. Súdny exekútor Mgr. Juraj Voloch Exekútorského úradu Svidník, ktorý bol dekrétom prezidenta
ustanovený ako náhradník odvolaného súdneho exekútora B. B. G., ktorému výkon funkcie súdneho
exekútora zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku dňa 3. 6. 2013, na výzvu súdu
k vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, uviedol, že sa prikláňa k návrhu povinného,
že exekúciu je potrebné zastaviť. Zastavenie exekúcie však navrhoval podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok, čo bolo
zistené externými šetreniami na osobu povinného vo všetkých exekučných spisoch. Zároveň uviedol,
že dňa 26. 4. 2011 bola pôvodným súdnym exekútorom v prospech spisov EX 299/98 a EX 300/98
vykonaná dražba, kde bol celkový výťažok 766.703,- Sk. Exekučné konanie EX 299/98 bolo ukončené
vymožením ešte v roku 2001, a to hotovostnými platbami do pokladne exekútora, takže konanie u B. G.
bolo ukončené dňa 29. 6. 2001. Peniaze získané dražbou v konaní EX 299/98 ostali ako výťažok dražby
v prospech exekučného konania pod č. EX 300/98, teda exekučného konania, ktorého zastavenia sa
povinný domáha. Ďalej uviedol, že súdny exekútor B. G. na pokyn súdu nevykonal nový rozvrh výťažku
v konaní EX 300/98, teda k ďalšiemu rozvrhu nedošlo, kým bol z funkcie odvolaný. On, ako nastupujúci
exekútor, nemohol vykonať rozvrh výťažku, nakoľko po prevzatí agendy B. G. zistil, že na jeho účte je
len 8,74 eur a v pokladni 0,- eur. Na jeho výzvu, aby zaslal výťažok z dražieb v sume 966.275,50 Sk
(32.074,47 eur) B. G. mu oznámil, že peniaze nemá. Preto naňho podal trestné oznámenie o sprenevere
a zneužití právomoci verejného činiteľa, ktoré konanie je pod č. ČVS: ORP-638/2-VYŠ-SN 2014
odložené z dôvodu premlčania trestného skutku.83. Súd uznesením sp. zn. 3Er/2745/1998-272 zo dňa 11. 7. 2018 exekúciu zastavil pre nemajetnosť
povinného, ktorú považoval za nesporne preukázanú na základe vyjadrenia súdneho exekútora Mgr.
Juraja Volocha. Uviedol, že pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami
hospodárnosti a účelnosti. K zastaveniu exekúcie došlo podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
84. V bode 2. odôvodnenia predmetného uznesenia súd popisuje dôvody, pre ktoré povinný A. B.
navrhuje zastavenie exekúcie, kedy už má vedomosť o nezákonnom konaní spreneverou peňazí –
výťažku z dražby jeho nehnuteľností súdnym exekútorom B. B. G.. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť čo do výroku o zastavení dňa 21. 8. 2018 a čo do výroku o trovách exekútora, ktoré je
povinný zaplatiť oprávnený vo výške 111,34 eur dňom 3. 8. 2018. Podľa poštovej doručenky pripojenej
v predmetnom exekučnom spise uznesenie o zastavenie exekúcie prevzal A. B. na adrese C. D. X, E.
D. F. dňa 3. 8. 2018.
85. Na základe vyššie uvedeného súdom vykonaného dokazovania, písomných vyjadrení povinného A.
B. v konaní sp. zn. 3Er/2745/98, u exekútora vedeného pod sp. zn. EX 300/98, súd vzal jednoznačne
za preukázané, že A. B. s určitosťou vedel o sprenevere peňazí v danom exekučnom konaní už pri
podávaní návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12. 12. 2017, ktorý návrh bol podaný na súd dňa
14. 12. 2017, kedy povinný zároveň vedel už aj o výške predpokladanej škody, akej sa on v tomto
konaní domáha. Predpokladanú, resp. ním domnelú škodu sám už vtedy vyčíslil na sumu, ktorá sa rovná
výťažku z dražby jeho nehnuteľnosti. Následne súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť čo do I.
výroku dňa 21. 8. 2018, exekučné konanie zastavil, z čoho je jednoznačné a zrejmé, že od tohto dátumu,
resp. nasledujúceho dňa žalobca sa mohol voči zodpovednostnému subjektu domáhať náhrady škody
podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobcovi teda v súvislosti s exekučným konaním EX
300/98 začala plynúť premlčacia lehota dňa 21. 8. 2018 + 3 roky + 4 mesiace, ako obdobie predbežného
prerokovania nároku, ktorá mu uplynula najneskôr dňa 21. 12. 2021. Žalobca žalobu vo veci doručil súdu
dňa 7. 3. 2022, teda zjavne po uplynutí 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, z čoho preukázateľne
vyplýva, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná.
86.Zdôkaznýchexekučnýchspisovvyplýva,žesúdnyexekútorB.B.G.vykonávaldražbunehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného pre účely oboch exekučných konaní vedených pod sp. zn. EX 299/98 a EX
300/98, takže výťažok z dražby konanej dňa 26. 4. 2001, ktorý bol získaný v exekúcii EX 299/98,
bol aj podľa vyjadrenia náhradníka pôvodného exekútora – súdneho exekútora Mgr. Juraja Volocha,
resp. mal byť použitý aj v prospech exekúcie EX 300/98, takže domnienka, alebo uvažovanie žalobcu
o tom, že nakoľko oprávneného v exekúcii EX 299/98 vyplatil hotovostnými platbami, tak výťažok
z tam vykonanej dražby by mu mal byť vrátený, je mylná a nemá skutkové, ani zákonné opodstatnenie.
Z vykonaného dokazovanie však jednoznačne vyplynulo, že v oboch exekúciách získaný výťažok
z dražby nebol súdnym exekútorom B. B. G. vyplatený oprávneným, takže v konaní EX 300/98 vznikla
škoda oprávnenému subjektu. Z dôkazných spisov nevyplýva pre súd v tomto konaní informácia,
či v exekučnom konaní oprávnený subjekt - právny nástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne -
Slovenská konsolidačná, a. s. Bratislava sa domáhala svojich nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
či už voči exekútorovi, alebo voči štátu.
87. Nakoľko z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nárok žalobcu, pokiaľ by v tomto konaní bol
preukázateľne aktívne legitimovaným subjektom, je premlčaný, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodnú.
88. Žalovaný ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby uviedol, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne
vecne legitimovaným subjektom, nakoľko mu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora nevznikla škoda. Ako už súd vyššie uviedol, z dôkazných exekučných spisov vyplýva, že
z výťažku z dražby nehnuteľnosti v exekučnom konaní EX 300/98 nebol uspokojený oprávnený, ani len
čiastočne. Z uvedeného je zrejmé, že spreneverou peňazí súdnym exekútorom – výťažku z dražby, bol
poškodený oprávnený subjekt v exekúcii a nie povinný.
Z návrhu na rozvrh výťažku predloženého exekútorom B. B. G. v konaní sp. zn. 3Er/2745/98, EX
300/98 je zrejmé, že pohľadávky, ktoré mal žalovaný v exekučných konaniach vedených u B. G.
a u JUDr. Kešeľáka, ďaleko prevyšovali sumu, ktorú v konaní EX 300/98 spreneveril B. G.. Je teda
mylné a pre toto konanie zo strany žalobcu účelové a tendenčné jeho tvrdenie, že nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora bol poškodený on, ako povinný v exekúcii. Z dokazovania nevyplynulataká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že oprávnená bola v ďalších exekučných konaniach uspokojená
povinným či už priamymi finančnými platbami, alebo iným spôsobom. Že k tomu s určitosťou nedošlo,
svedčí aj odôvodnenie uznesenia o zastavení konania sp. zn. 3Er/2745/98, v ktorom podľa vyjadrenia
exekútora Mgr. Volocha vyplýva, že povinný je bezmajetný, a teda nie je možné viesť ďalšie exekúcie
voči nemu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca A. B., ktorý v exekučnom konaní bol označený ako
povinná osoba – A. B. – Stolárstvo, v tomto konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie
nároku na náhradu majetkovej škody vo výške zodpovedajúcej sume získanej z dražby nehnuteľnosti.
K uvedenému je potrebné pripomenúť, že v tomto konaní je žalobcom fyzická osoba A. B., pričom
v exekučných konaniach bol povinnou osobou A. B. – E. D. H. I. D., E. D. F., takže nie je totožný ani
subjekt povinného s osobou žalobcu v tomto konaní.
89. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, v tomto konaní by nemal
dôvod sa zaoberať ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Vzhľadom na rozsiahle vyjadrenie žalovaného k žalobe súd však sa stručne vyjadruje aj k ďalším
dôvodom na zamietnutie žaloby, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje, okrem stanoviska
žalovaného, v ktorom uvádza, že nie je pasívne legitimovaným subjektom. Žalovaný k tomu uviedol,
že v obdobných konaniach sa žalobcovia majú domáhať náhrady škody prednostne voči súdnemu
exekútorovi, nakoľko konanie exekútora B. G. je excesom konajúcej osoby a nie nesprávnym úradným
postupom, za ktorý zodpovedá štát. V danom posudzovanom prípade z dokazovania vyplynulo, že
pohľadávka voči osobe súdneho exekútora je nevymožiteľná, nakoľko trestné stíhanie pre trestný čin
sprenevery voči B. B. G. bolo zastavené ako neprípustné z dôvodu premlčania. Následne tak nastupuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora, z čoho súd vyvodil
záver, že žalobca v tomto konaní správne označil ako pasívne legitimovaný subjekt Slovenskú republiku
v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR.
90. Súd v súvislosti s vyššie popísaným právnym posúdením poukazuje na doterajšiu súdnu prax,
príkladnenakonanievedenénaOkresnomsúdeSpišskáNováVespodsp.zn.9C/182/2013,vktoromsa
jednalo o obdobný prípad, kde sa náhrady škody domáhal oprávnený voči štátu z dôvodu nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora B. B. G.. V uvedenom rozsudku sp. zn. 9C/182/2013, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/132/2017, sa uvádza, že oprávnený
nemá titul na uplatnenie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi. Za škodu zodpovedá
Slovenská republika v zastúpení príslušného subjektu, pričom ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa
nemožno zbaviť. Nezákonné konanie exekútora je tak hodnotené ako nesprávny úradný postup, takže
poškodený subjekt sa má domáhať takéhoto nároku podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z.
91. S ďalšími vyjadreniami žalovaného, v ktorých uvádzal stanovisko k neexistencii príčinnej súvislosti
medzi konaním exekútora a škodou, ktorá by mala vzniknúť žalobcovi, k nemajetkovej ujme a jej výške,
k požadovaným úrokom z omeškania, ktoré žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol (body 20.
až 26. odôvodnenia tohto rozsudku) sa súd v celom rozsahu stotožňuje a odhliadnuc od toho, že nárok
žalobcu je premlčaný, všetky žalovaným uvádzané námietky hodnotí za správne a dôvodné, pre ktoré
je žaloba v celom rozsahu zamietnutá či už čo do nároku, aj čo do výšky.
92. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Novelizácie
Novelizácie
Porovna? verzie
Porovna? verzie
Vytvori? odkaz
Odkaz bol skopírovaný do schránky
Kopírova?93. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
94. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., žiadnej strane sporu nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepožadoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.