Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6723201383.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci plnoletého
dieťaťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX (plnoletosť nadobudlo v priebehu konania), trvale bytom D. E. XXXX/
XX, F., t.č. bytom D. G. XXXX/XX, F., a maloletého dieťaťa: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov: matka

I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, J. - K., zastúpená: Mgr. Katarína Milanská, LL.M.,
advokátka, so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen a otec L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E.
XXXX/XX, F., t.č. bytom D. G. XXXX/XX, F., zastúpený: SLIACKY LEGAL s. r. o., so sídlom Stráž 223,
Zvolen, IČO: 52 430 031, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/98/2023-470 zo
dňa 10. januára 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/98/2023-586

zo dňa 06. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/98/2023-470 zo dňa 10. januára 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/98/2023-586 zo dňa 06. júna 2024 v napadnutom výroku
II. a V. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. zveril toho času maloletú A. B. do osobnej

starostlivosti otca; výrokom II. uložil matke povinnosť prispievať na maloletú A. B. výživným vo výške
300,- Eur mesačne vždy do 30. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom
III. styk matky s maloletou A. B. neurčil; výrokom IV. zrušil styk otca s maloletou H. určený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/15/2020-268 zo dňa 20.04.2021; výrokom V. rozhodol, že žiaden
zúčastníkomnemánároknanáhradutrovkonania;výrokomVI.konštatoval,žetýmtodochádzakzmene
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/15/2020-268 zo dňa 20.04.2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/26/2021-403 zo dňa 28.09.2021 v časti úpravy práv
a povinností k maloletej A. B. a maloletej H..

2. Okresný súd citujúc § 111 písm. b), c), d) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 43 ods. 1 zákona o rodine, čl. 12 bod 1. Dohovoru

o právach dieťaťa z 29.11.1989 (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“), čl. 12 bod. 2. dohovoru o právach
dieťaťa, § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine konštatoval, že maloletá A.
B. sa od 07.10.2022 nachádza v starostlivosti otca, ku ktorému prišla po konflikte s matkou, ktorá
ju z domu vyhodila. Maloletá v otcovej starostlivosti je spokojná, nič jej nechýba. Matka so zmenou
zverenia maloletej A. B. do osobnej starostlivosti súhlasila, preto okresný súd maloletú zveril do osobnej
starostlivosti otca.3. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky k maloletej A. B. okresný súd konštatoval, že matka pracuje
u zamestnávateľa BM Log.Service, s. r. o. na pracovnej pozícii administratívny pracovník s dohodnutou
mzdou vo výške 2.000,- Eur mesačne. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bola mzda matky znížená

o 1.000,- Eur mesačne v hrubom, pričom zníženie mzdy bolo podľa vyjadrenia zamestnávateľa matky
zo dňa 20.06.2023 spôsobené poklesom prepráv, koronavírusom, úbytkom prepravovaného tovaru,
prudkým nárastom pohonných hmôt. Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve bolo matke zmenené miesto
výkonu práce na miesto výkonu práce v J.. Podľa nájomnej zmluvy matka býva s maloletou H. v byte,
za ktorý uhrádza nájomné vo výške 600,- Eur mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti, teda na

pokles hrubej mzdy matky zo sumy 2.000,- Eur na 1.000,- Eur a taktiež na jej bývanie v J., okresný
súd poukázal na pracovné ponuky, ktoré by matka mohla vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti
vykonávať. Okresný súd uviedol, že priemerná mzda na pracovnej pozícii administratívny pracovník
v J. je podľa pracovných ponúk na úrovni 2.160,- Eur mesačne v hrubom. Tým, že matka zotrvala
v zamestnaní s mesačnou mzdou 1.000,- Eur v hrubom, ukracuje maloletú A. B., ale aj maloletú H. na
životnej úrovni. Matka maloletej nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by sa nemohla zamestnať v inej

spoločnosti, v ktorej by dosiahla vyšší príjem, čo je podľa okresného súdu jej povinnosťou. Matka je
výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu vo F., ktorý v súčasnosti nie je obývaný. Podľa realitných portálov
by prenájmom tohto bytu mohla dosahovať pasívny príjem okolo 500,- Eur mesačne. Tým, že matka
tento byt neprenajíma, resp. iným spôsobom ho nevyužíva, bezdôvodne ukracuje maloleté deti, ale aj
seba samotnú na životnej úrovni.

4. Okresný súd vo vzťahu k nákladom maloletej A. B. uviedol, že podiel maloletej na mesačných
nákladoch na domácnosť a stravu je vo výške 344,- Eur mesačne, pričom položka na oblečenie a obuv
predstavuje sumu 43,- Eur mesačne, náklady na školskú jedáleň 35,- Eur mesačne, stužková záloha
20,- Eur mesačne, telefón 5,- Eur mesačne, vreckové 20,- Eur mesačne, sporenie 20,- Eur mesačne,

cestovné náklady do školy 10,- Eur mesačne, školské potreby 8,- Eur mesačne, lekár a lieky 5,- Eur
mesačne, poplatok za odvoz komunálneho odpadu 6,- Eur mesačne. Mesačné náklady otca na spoločnú
domácnosť a stravu pozostávajú z nájomného 300,- Eur, potraviny 180,- Eur, lieky 50,- Eur, drogéria
17,- Eur, ostatné náklady na domácnosť 60,- Eur, benzín 60,- Eur, televízia a internet 21,- Eur. Spoločné
výdavky otca na spoločnú domácnosť a stravu sú teda vo výške 688,- Eur. Mesačné výdavky otca

pozostávajú z výživného na maloletú H. vo výške 150,- Eur, oblečenie, obuv 75,- Eur, úrazové poistenie
20,- Eur, cestovné poistenie 20,- Eur, telefón 17,- Eur, poplatok za odvoz komunálneho odpadu 40,- Eur,
poplatok za vedenie účtu v banke 6,- Eur, povinné zmluvné poistenie na aute 10,- Eur. Zo súdneho spisu
vyplýva, že matka zasielala otcovi výživné na maloletú A. B. vo výške 175,- Eur mesačne. Na základe
uvedeného okresný súd pri určovaní výživného na maloletú A. B. vychádzal z potencionálneho príjmu

matky, z mesačných nákladov maloletej A. B. a taktiež zo skutočnosti, že maloletej zabezpečuje osobný
výkon starostlivosti výlučne otec. Na základe uvedeného zaviazal matku na platenie výživného vo výške
300,- Eur mesačne, ktoré je v možnostiach matky, nakoľko táto navrhla na pojednávaní dňa 06.09.2023
platenie výživného vo výške 250,- Eur mesačne, avšak pri zohľadnení príjmu matky, jej vlastníctva
bytu vo F., ktorý môže prenajímať, taktiež pri zohľadnení výdavkov otca vynakladaných na starostlivosť

a výchovu o maloletú A. B. a taktiež aj jeho osobný výkon starostlivosti, okresný súd považoval určenú
sumu za primeranú.

5. Okresný súd prihliadol na názor maloletej A. B., ktorý vyslovila pred kolíznym opatrovníkom a ktorý
vyplýva zo správy zo dňa 22.05.2023. Maloletá uviedla, že sa s matkou nekontaktovala od svojho

odsťahovania sa z matkinej domácnosti, nemá záujem o stretávanie sa s matkou ani o akýkoľvek kontakt
s ňou. Otec v návrhu na začatie konania nenavrhol upraviť styk A. B. s matkou, preto okresný súd styk
matky s maloletou súdnym rozhodnutím neupravil.

6. Okresný súd zrušil úpravu styku otca s maloletou H. určený posledným rozhodnutím, a to vzhľadom

na zhodný návrh rodičov, ktorí obaja žiadali, aby okresný súd styk s maloletou H. a otcom neupravoval.
O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

7. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CSP“) a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak,
že bude povinná prispievať na výživu maloletej A. B. výživným vo výške 250,- Eur mesačne vždy do 30.
dňa v mesiaci vopred k rukám otca od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby jej bola priznaná
náhrada trov v odvolacom konaní. V odvolaní matka uviedla, že v návrhu na začatie konania otecvyčíslil výdavky na maloletú A. B. pozostávajúce z mesačných výdavkov na výchovu vo výške a podielu
maloletej na mesačných výdavkoch v domácnosti vo výške 511,- Eur (teda 255,50 Eur). Od novembra
2023 prispievala na výživu maloletej A. B. dobrovoľne sumou 175,- Eur. Počas súdneho konania náklady

maloletej nedoplnil, nedošlo k zmene otcom deklarovaných nákladov ani z dôvodu letných prázdnin,
ani z dôvodu zvýšených výdavkov spojených so štúdiom maloletej, mimoškolských aktivít spojených
s prípravou na budúce povolanie, prípadne spojených s liečbou z dôvodu zlého zdravotného stavu.
Okresný súd skúmal jej majetkové pomery, pričom mal za preukázanú priemernú mesačnú výšku jej
príjmu zo zamestnania 1.000,- Eur/brutto a vlastníctvo nehnuteľnosti v hodnote 92.500,- Eur. Matka

poukázala na to, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene jej príjmu zo sumy 2.000,- Eur na sumu
1.000,- Eur a následne aj k zmene miesta výkonu jej práce, ktorým je v súčasnosti J.. Okresnému súdu
predložila aj vyjadrenie svojho zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že k zníženiu jej hrubej mzdy došlo na
základe zhoršenej ekonomickej situácie obchodnej spoločnosti, teda z objektívnych dôvodov a dotknutí
boli aj iní zamestnanci. Okresný súd skúmal a mal preukázané náklady jej domácnosti a náklady spojené
s výchovou a výživou maloletej H., ktorá je v jej starostlivosti. Rovnako mal preukázané, že z dôvodu

vyporiadaniaBSMvyplatilaotcovisumuvyrovnávaciehopodieluvovýške50.000,-Eur,ktorúfinancovala
prostredníctvom úveru na bývanie, ktorý čerpala vo výške 60.000,- Eur a spláca ho splátkami vo výške
260,- Eur mesačne. Ďalej uhrádza nájomné od 01.08.2023 vo výške 600,- Eur mesačne a uhrádza
služby spojené s bývaním v byte, ktorý vlastní vo výške 130,- Eur mesačne. Tento byt spolu s maloletou
H. prechodne aj využíva. K zmene jej pobytu a k zmene pobytu maloletej nedošlo z dôvodu zmeny

miesta výkonu práce, zmena pobytu nebola motivovaná vyššou životnou úrovňou a vyšším materiálnym
štandardom, ale z iného naliehavého dôvodu, a to z toho, že maloletá H., ktorá je v jej starostlivosti, je
osobou poškodenou v prebiehajúcom trestnom konaní, čo si vyžaduje jej osobitný prístup k maloletej
a je zrejmé očakávať, že táto situácia, aj keď dočasne, ale významne ovplyvňuje jej osobný aj pracovný
život. Ovplyvňuje jej pracovné a zárobkové schopnosti, ktoré prirodzene znižujú jej pracovný potenciál

uplatniť sa a dosahovať vyšší príjem, pretože sa sústredila predovšetkým na starostlivosť a terapiu
maloletej H.. Podľa matky nie je spravodlivé sústrediť sa výlučne na jej potenciál, ale je potrebné skúmať
aj skutočnosť, či druhý rodič, teda otec uplatnil a využil všetok svoj pracovný a materiálny potenciál,
ktorý zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, primerane zabezpečiť potreby maloletej A. B.. Ďalej
matka uviedla vo svojom odvolaní, že jej vznikajú náklady spojené s plnením vyživovacej povinnosti

vo vzťahu k maloletej H. priemerne vo výške 293,- Eur mesačne. Mesačné náklady na domácnosť má
vo výške 981,89 Eur a ich dôvodnosť a výška v konaní nebola spochybnená. V konaní okresný súd
prostredníctvom sociálnej poisťovne a zamestnávateľa otca mal preukázanú mesačnú výšku príjmu otca
priemernevovýške773,-EurbruttoodzamestnávateľaKrajskáknižnicaM.N.voF.,pričomzuvedených
listín vyplýva, že otec poberá príjem zo závislej činnosti od 2 zamestnávateľov. Okrem uvedeného

zamestnávateľa aj od spoločnosti TRIMS Security Systems s. r. o., a to od 01.03.2023 do súčasnosti,
pričom s výškou a pôvodom príjmu z tejto závislej činnosti sa okresný súd nevysporiadal. Otec v konaní
predložil výpisy z bankových účtov, z ktorých vyplýva jeho ďalší príjem vo výške 4.097,20 Eur zo dňa
21.09.2023, pričom zo strany otca nebol tento príjem špecifikovaný, s výškou a pôvodom tohto príjmu sa
okresný súd nevysporiadal. Z aktuálneho výpisu sociálnej poisťovne vyplýva hrubý priemerný mesačný

príjemotcazozávislejčinnostizaobdobieod4/2023do12/2023vovýške980,30Eurodzamestnávateľa
Krajská knižnica M. N. vo F. a príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa TRIMS Security Systems s.
r. o. od 01.07.2023 do 31.12.2023 celkom vo výške 318,93 Eur (priemer 63,78 Eur). Spolu s príjmom otca
na bankovom účte vo výške 4.097,20 Eur je potom celkovo hrubý deklarovaný príjem otca za obdobie
od 4/2023 do 12/2023 vo výške 12.082,39 Eur a príjem na účte v banke 4.097,20 Eur. Uvedená suma

je 1,7-krát vyššia ako otcom deklarovaný príjem v návrhu na začatie konania. Tiež mal okresný súd
preukázané, že ďalším príjmom otca je suma 50.000,- Eur, ktorú mu vyplatila ona ako vyrovnávací podiel
z dôvodu vysporiadania BSM v roku 2023.

8. Matka súčasne v odvolaní namietala, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec

mesačne spotrebuje priemerne sumu 226,- Eur určenú pre Tipos národnú lotériovú spoločnosť a. s.,
čo vyplýva rovnako z prehľadu jeho bankového účtu za obdobie od 4/2023 do 12/2023. Považuje za
nespravodlivé, aby suma výživného 300,- Eur bola poukazovaná k rukám otca a pričom je v záujme
maloletej, aby časť sumy výživného, ktorá nezodpovedá oprávneným výdavkom na výchovu a výživu
maloletej nad otcom deklarovanú sumu 255,50 Eur priamo v návrhu, teda suma 55,50 Eur bola

tezaurovaná v prospech maloletej na účelovo určenom účte.

9. Rovnako okresný súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s výškou a účelovým určením rodinného
prídavku, ktorú sociálnu dávku poberá rodič v prípade osobnej starostlivosti. V súčasnosti je táto výška60,- Eur. Matka uviedla, že suma 250,- Eur spolu s rodinnými prídavkami a potencionálnym daňovým
bonusom otca zodpovedá odôvodneným potrebám výchovy a výživy maloletej A. B., ako aj súčasným
majetkovým a potencionálnym schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.

10. Úrad práce vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že ho berie na vedomie. Ak odvolací
súd bude mať preukázané, že v rozsudku súdu prvej inštancie nastali pochybenia, odporučil ho
v napadnutých častiach upraviť tak, aby bol v prvom rade v záujme maloletej.

11. Otec k odvolaniu matky uviedol, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Pokiaľ ide
o zníženie mzdy na strane matky, už v priebehu konania uvádzal, že k tomu došlo bezdôvodne, resp.
podľa jeho názoru dokonca účelovo, a to v rozsahu až 50 %. Odmieta poukaz matky na ekonomickú
situáciu jej zamestnávateľa. Má však za to, že ak aktuálne zamestnávateľ matky dosahuje horšie
ekonomické výsledky, nie je to dôležitý dôvod, aby matka dobrovoľne uzatvorila so zamestnávateľom

dodatok k pracovnej zmluve, ktorým došlo k 50 %-nému zníženiu jej mzdy. Matka sa podľa otca
dobrovoľne dohodla na znížení jej príjmu o polovicu. Je toho názoru, že matke nič nebránilo, aby si
v prípade, že na strane zamestnávateľa došlo k zníženiu príjmov, počkala na prípadné jednostranné
ukončenie jej pracovného pomeru zo strany zamestnávala, počas ktorej doby by mala nárok na pôvodnú
výškumzdyanajmäsisamaaktívnevyhľadalainézamestnanie,kdemôževzhľadomksvojmuvzdelaniu

a praxi dosahovať porovnateľný príjem. Podľa názoru otca, okresný súd správne skúmal dôvody, pre
ktoré matka ako povinný rodič znížila svoju mzdu o polovicu, pričom vzhľadom k tomu, že dôvody
produkované počas konania matkou nevzal za relevantné, okresný súd správne vychádzal z toho, aká
je skutočná schopnosť matky dosahovať príjem v J. ako mieste svojho aktuálneho bydliska. Okresný
súd správne ustálil, že matka je schopná dosahovať príjem vo výške 2.160,- Eur mesačne brutto.

K jej príjmu je potrebné rovnako pripočítať rodinné prídavky vo výške 60,- Eur a daňový bonus na
maloletú H., ktoré ešte viac zvyšujú príjem matky, ktorý by ako zamestnaná bola v prípade skutočnej
snahy schopná dosahovať. Podľa názoru otca neboli v konaní preukázané ani jej tvrdenia o údajnom
poklese ekonomickej situácie zamestnávateľa v roku 2022, pretože podľa zverejnených ekonomických
výsledkov spoločnosti BM Log.Service, s. r. o. platí opak. Za rok 2022 dosiahla spomínaná spoločnosť

zvýšenie svojho čistého zisku zo sumy 13.854,- Eur za rok 2021 na sumu 55.255,- Eur za rok 2022.
Zároveň otec poukázal na to, že konateľ a spoločník spoločnosti je už pomerne dlhý čas druhom
(priateľom) matky, s ktorým spoločne vychováva aj maloletú H. a s ktorým spoločne bývajú. Skutočnosť,
že matka sa natrvalo presťahovala do J., vytvára pre matku schopnosť dosahovať čistý mesačný
príjem z prenájmu nehnuteľnosti bytu, ktorý je v jej osobnom vlastníctve vo výške 420,- až 550,- Eur

mesačne v podobe nájomného. Ak matka poukazuje, že na seba prevzala povinnosť splácať hypotéku
a jemu v rámci vyporiadania BSM vyplatila 50.000,- Eur, jej námietka je rovnako nedôvodná, nakoľko
prevzatím hypotéky a vyporiadaním BSM sa stala výlučnou vlastníčkou bytu, pričom on si za uvedenú
sumu nechal zabezpečiť náhradné bývanie. Okrem toho matka na základe zmluvy o úvere na bývanie
čerpala od banky sumu 60.000,- Eur. Z tejto sumy použila sumu 50.000,- Eur na jeho vyplatenie v rámci

dohodnutého vyporiadania zaniknutého BSM, avšak suma zvyšných 10.000,- Eur by mala byť podľa
jeho vedomostí vyplatená v prospech matky. Jednalo sa o časť úveru, na ktorý nebol viazaný účel
jeho poskytnutia. Preto cca od polovice roku 2022 matka disponuje aj sumou 10.000,- Eur, pričom
v konaní nepreukázala použitie týchto prostriedkov a už vôbec nie, či tieto prostriedky minula účelne
ahospodárne.Tvrdeniematkyotom,žepredmetnýbytvoF.potrebujenato,abyvňommohlaprechodne

bývať z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, kde má maloletá H. postavenie poškodeného,
považuje za plne nedôvodné. Obidve, maloletá H. aj matka, už niekoľko mesiacov trvalo bývajú v J.,
kde maloletá H. navštevuje aj základnú školu. Pokiaľ bude nevyhnutná aj prítomnosť maloletej H. pre
úkony trestného konania, otec má za to, že na tieto individuálne účely je úplne bežné a aj dôvodné, aby
sa maloletá dostavila do F. s matkou tak povediac na otočku bez ubytovania, resp. aby za týmto účelom

matka zabezpečila jednodňové ubytovanie.

12. Pokiaľ matka v odvolaní poukázala na jeho príjem vo výške 4.097,20 Eur, ktorý by mal vyplývať
zvýpisuzjehobankovéhoúčtu,otecuviedol,žesanejednáopríjemzozávislejčinnostianizpodnikania.
Na základe zmluvy o vkladovom účte zo dňa 20.09.2022 zriadil vo H. J. termínovaný účet, na ktorý

si v uvedenom dni poslal sumu 4.000,- Eur pri dobe viazanosti 12 mesiacov. Jedná sa teda o výplatu
vkladu a čistého výnosu po uplynutí doby viazanosti. Jeho príjem teda je z tejto finančnej operácie len
vo výške 97,- Eur.13. Matka v odvolacej replike uviedla, že zvýšenie jej mzdy u zamestnávateľa je závislé od dosiahnutia
zisku spoločnosti. V roku 2023 došlo k zníženiu zisku spoločnosti oproti predchádzajúcemu účtovnému
obdobiu o 46 %. V rámci pôvodnej pracovnej zmluvy využíva materiálne benefity, ktorým je užívanie

služobnéhovozidla.Pokiaľotecpoukazujenamožnosťprenájmubytu,ktorýjevjejvýlučnomvlastníctve,
uviedla, že náklady spojené s vlastníctvom bytu sú 130,- Eur mesačne, teda ani pri využití potenciálu
nehnuteľnosti prostredníctvom nájmu pri otcom deklarovanej sume nájmu 420,-, prípadne 550,- Eur
s poukazom na amortizáciu a zdanenie prenájmu by nebol dosiahnutý významný výnos. Tiež otcom
deklarované príklady nie sú z rovnakej alebo podobnej porovnateľnej lokality mesta F.. Dôrazne odmietla

interpretáciu a prístup otca vo vyjadrení k odvolaniu, v ktorom významne poukazuje na užívateľskú
hodnotu bytu vo F. ako potencionálneho zdroja príjmu, zľahčujúc situáciu maloletej H. vo vzťahu
k prebiehajúcemu trestnému konaniu. Maloletá H. je zrejme obeťou závažného trestného činu, s ktorým
sú spojené špecifické následky, ktoré si vyžadujú špeciálny odborný prístup. Podľa matky nie je vo
vzťahu k jej vyživovacej povinnosti voči maloletej A. B. právne významný jej vzťah s vlastníkom bytu,
ktorý je súčasne konateľom spoločnosti, v ktorej je zamestnaná.

14. Otec v odvolacej duplike uviedol, že podľa jeho názoru došlo k bezdôvodnému zníženiu matkinej
mzdy a to až v rozsahu 50%. Odmietol poukaz matky na ekonomickú situáciu jej zamestnávateľa. Má
za to, že ak aktuálny zamestnávateľ matky dosahuje/dosahoval horšie ekonomické výsledky, nie je
to dôležitý dôvod, aby matka dobrovoľne uzatvoria so zamestnávateľom dodatok k pracovnej zmluve,

ktorým došlo k 50% zníženiu jej mzdy, t.j. matka si dobrovoľne dohodla zníženie príjmov o polovicu.
Osobitne zdôraznil, že väzba výšky mzdy matky na ekonomickú situáciu jej zamestnávateľa nevyplýva
z vykonaného dokazovania, pričom, ak by tomu aj tak bolo, aj v takom prípade by platilo, že zo
strany matky došlo k bezdôvodnému zníženiu jej príjmu. Podľa otca je v možnostiach a schopnostiach
matky dosahovať oveľa vyšší príjem než aký deklaruje v súčasnosti. Poukaz matky v jej vyjadrení o

poklese zisku obchodnej spoločnosti za rok 2023 považuje za nedôvodný. Absurdnosť tohto matkou
prezentovaného tvrdenia preukazuje skutočnosť, že k zníženiu mzdy došlo ku koncu roka 2022,
v priebehu ktorého obchodná spoločnosť v porovnaní s rokom 2021 dosiahla značné zvýšenie svojho
zisku. Zvýšenie ziskovosti obchodnej spoločnosti pokračovalo aj v roku 2023. K bytu vo výlučnom
vlastníctve matky otec vo svojej odvolacej duplikát zopakoval, že pokiaľ má matka s maloletou H. naďalej

trvalý pobyt vo F., je to len na jej rozhodnutí. Z ponúk nájmov bytov, ktoré predložil vyplýva, že tieto byty
sú z viacerých lokalít vo F., približne v nich osciluje suma nájmu za byt porovnateľný s bytom matky 550
až 650 eur mesačne. Po odpočítaní mesačných nákladov na byt je zrejmé, že matka môže dosahovať z
nájmu bytu čistý mesačný príjem vo výške 324 až 442 eur. Vzhľadom k tomu, že matka podala odvolanie,
v ktorom požaduje znížiť určené výživné rozsudkom okresného súdu o 50 Eur, považuje tvrdenie matky

o tom, že prípadný výnos nájmu by nebol významný, za absurdné. Je zrejmé, že len samotný výnos z
nájmu je vo výške, ktorý by bol schopný v celom rozsahu pokryť požadované výživné. Otec navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží povinnosť matke prispievať na výživu
maloletej A. B. sumou 400 eur mesačne odo dňa začatia súdneho konania o návrhu na zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. eventuálne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
15.Matkavosvojomnáslednompodanípredložila„Vyjadreniekaktuálnejsituáciivlogistikeapersonálne
otázky“ svojho zamestnávateľa zo dňa 20.06.2023, z ktorého vyplýva, že jej zamestnávateľ sa aj s inými
zamestnancami dohodol na znížení miezd s účinnosťou od 01.01.2023.
16. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že po 06.11.2024 bola informovaná, že A. B. v mesiaci november

2024 prestala navštevovať školu a niekedy v mesiaci november bola pravdepodobne po suicidálnemu
pokuse hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, avšak odmietla jej poskytnúť konkrétne informácie
o svojom zdravotnom stave, zdravotníckom zariadení, dĺžke a dôvodoch hospitalizácie. Na základe
rozsudku okresného súdu poukazovala sumu určeného výživného z dôvodu plnoletosti A. B. priamo na
jejbankovýúčetočominformovalaotca.Vpriebehuletnýchmesiacovsapodľainformáciímatkyplnoletá

odsťahovala z domácnosti otca. Z týchto dôvodov navrhla vykonať dokazovanie vyžiadaním správy o
štúdiu a priebehu školskej dochádzky plnoletej, vyžiadať správu ošetrujúceho lekára plnoletej, výsluch
účastníkov o zmene pomerov. Matka ďalej špecifikovala mesačné výdavky spojené s výchovou maloletej
H. na sumu 428 Eur a mimoriadne nepravidelné výdavky vo výške 264,25 eur mesačne. Celková suma
mesačných výdavkov na domácnosť predstavuje 1.333,27 Eur a podiel maloletej H. predstavuje sumu

597 Eur. Celková suma nákladov na maloletú H. je 1.289,25 Eur, pričom podiel povinného rodiča je
vo výške 644,62 Eur. Na základe informatívneho stretnutia zo dňa 10.07.2024, ktoré sa realizovalo na
mestskom súde Bratislava II vyplýva, že otec pracuje ako „SBS na športových podujatiach“ je teda
zrejmé, že súčasne poberá príjem zo zamestnania , ako aj iný príjem. Preto navrhla vykonať lustráciuaktuálnej výšky príjmov zo závislej činnosti otca, ako aj výšku prípadného príjmu z podnikania otca a
to prostredníctvom Sociálnej poisťovne za obdobie posledných dvanástich kalendárnych mesiacov a
prostredníctvom príslušného Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen. Súčasne žiadala, aby

bolo zabezpečené daňové priznanie otca k dani z príjmov FO zo závislej činnosti a daňové priznanie k
dani z príjmov fyzickej osoby z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zároveň uviedla, že
odpredala byt vo F. a čerpala spotrebiteľský úver vo výške 34.090 Eur s mesačnou splátkou vo výške
502,26 Eur.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 65 a § 66 CMP a
bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP

v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec mu v danom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa

Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a

Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v
rámci odvolacieho konania.
21. Preskúmaním odvolaním napadnutého výroku o vyživovacej povinnosti matky odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené a z toho

dôvodu aj preskúmateľné, pretože je veľmi všeobecné vo svojich záveroch. Treba poukázať na to, že
je potrebné rozlišovať skutkové tvrdenia, právne argumenty účastníkov, ktoré okresný súd uviedol v
úvode svojho rozhodnutia, od skutočne vykonaného dokazovania a následne vyslovenej právnej vety,
ktorá musí vyplývať z vykonaného dokazovania, ktoré musí byť v odôvodnení rozhodnutia konkrétne
odôvodnené a musí obsahovať zrozumiteľne vysvetlené úvahy súdu, ku ktorým dospel na základe

vykonaného dokazovania. Nie je správne, aby sa skutočnosti uvádzané v rovinách tvrdení účastníkov
prelínali s dôkazmi, musí byť rozlíšené, aké dôkazy účastník navrhuje, čo tvrdí a následne súd konkrétne
vykonané dôkazy uvedie v rozhodnutí (ako aj dôkazy vykonané súdom bez návrhu) ako aj zistenia,
ktoré z týchto dôkazov vyplynuli, tieto vyhodnotí jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. Odvolací
súd v konkrétnosti poukazuje na ods. 23 napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd síce správne

konštatoval, že „Nakoľko je základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti aj vyhodnotenie
nákladov na maloleté dieťa, súd skúmal, aké náklady na starostlivosť o maloletú má otec.“, avšak
napriek tomu na vyhodnotenie nákladov maloletej absolútne rezignoval. Súd prvej inštancie totiž
uvádza v označenom odseku napadnutého rozsudku výdavky vyčíslené otcom, avšak ich vyhodnotenieabsentuje.Zrozhodnutiasúduprvejinštancietakdostatočnenevyplýva,akotietotvrdenévýdavkyotcom
vyhodnotil,ktorévýdavkymaloletejpovažovalzanevyhnutné/opodstatnené,aktorénie.Odvolacísúdna
tomto mieste len pripomína, že na to, aby súd mohol správne rozhodnúť, musí mať dôsledne zistené

potreby maloletého dieťaťa, preto by mal dospieť ku konkrétnej sume a s ňou následne „pracovať“ pri
určení výživného.
22. V ďalšom odvolací súd poukazuje na nedostatok úvah súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu
vyživovacej povinnosti otca, a to aj napriek tomu, že otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa v čase rozhodovania okresného súdu podiel výkonu osobnej

starostlivosti na vyživovacej povinnosti otca výrazne klesá a pri určovaní vyživovacej povinnosti matky
k maloletému dieťaťu je potrebné zohľadniť aj vyživovaciu povinnosť otca, ktorá už musí byť aj vo
finančnej podobe, nie len v poskytovaní osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že„...Súd pri určovaní výživného maloletej A. B. bral do úvahy aj výkon
osobnej starostlivosti, nakoľko osobná starostlivosť, ktorú jej poskytuje otec tvorí materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého rodiča – matky, ktorá ich poskytuje v peniazoch.“.

23. Pripomína odvolací súd, že pre správnosť záveru o výške určeného výživného na maloletú je
potrebné tiež dôsledne sa zaoberať možnosťami rodiča, predovšetkým matky a skúmať jej majetkové
pomery. Súd tak ako skúma potreby dieťaťa, tak skúma možnosti matky, pričom tieto podľa odvolacieho
súduokresnýsúddostatočnenezistil,aaninevyhodnotil.Súdrozhodujúciovýškevyživovacejpovinnosti
musí určiť, ktoré konkrétne potreby matky sú dôvodné, prihliadnuť na jej potreby a náklady, ktoré

musí matka tvrdiť/preukázať; musí zohľadniť a zistiť náklady matky na bývanie, stravovanie, cestu
do práce, hygienu, ošatenie a pod. Naviac, považuje odvolací súd za potrebné dodať, že matka,
rovnako ako otec, má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej H., pričom touto vyživovacou povinnosťou
sa zaoberal okresný súd len vo vzťahu k otcovi („Mesačné náklady otca pozostávajú z výživného na
maloletú H. vo výške 150 Eur mesačne;...“, č.l. 473 spisu okresného súdu). Zvýrazňuje odvolací súd, že

vzhľadom na to, že osobami povinnými poskytovať výživné sú pri maloletých deťoch obaja rodičia, pri
rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na majetkové pomery oboch rodičov, preto
sa nestotožnil zo záverom okresného súdu, že „mesačný príjem otca neskúmal v takom rozsahu, ako
príjem, či majetkové pomery matky“. Na skúmanie a vyhodnotenie majetkových pomerov otca okresný
súd rezignoval absolútne, odôvodňujúc to konštatovaním, že príjmy otca ako aj otázka potencionálneho

príjmu otca boli preskúmané v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/15/2023.

24. Pokiaľ ide o určenie doby začiatku plnenia vyživovacej povinnosti matky k maloletej, odvolací súd
dospel k rozdielnemu názoru ako súd prvej inštancie. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine
je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine viaže zánik vyživovacej povinnosti voči dieťaťu výlučne na
schopnosť samostatne sa živiť, a teda na skutočnosť, že dieťa nie je schopné samé sa živiť a zabezpečiť
si také pravidelné príjmy, z ktorých by uspokojovalo svoje základné životné potreby. Preto je matka (ako
aj otec) povinná tieto potreby dieťaťa zabezpečiť, či už po stránke hmotnej alebo mentálnej. V danom
prípade okresný súd pristúpil v napadnutom rozhodnutí k zmene formy osobnej starostlivosti, ktorú

v čase podania návrhu zabezpečoval o maloletú otec, preto bolo podľa odvolacieho súdu nevyhnutné
stanoviť aj čas, kedy došlo k zmene pomerov účastníkov, pričom počiatok platenia zmenenej výšky ako
aj určenie osoby povinnej platením výživného musia byť z výroku rozsudku evidentné. Odvolací súd
preto posúdil ako nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že matka bude zaviazaná prispievať na
výživu maloletého dieťaťa až od právoplatnosti rozsudku (o ktorej v čase rozhodovania nie je jasné,

kedy nastane), a to napriek tomu, že tento je v súlade s návrhom otca na začatie konania. Súd je
pri rozhodovaní viazaný zákonom a v súlade s ním musí rozhodnúť so stanovením počiatku platenia
výživného v nadväznosti na konštatovanú zmenu pomerov (zmenu starostlivosti) tak, ako je uvedené
vyššie. Zákon o rodine totiž v § 26 zákona o rodine upravuje, že ak sa zmenia pomery, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone

rodičovských práv a povinností, a súd povinnosť zistenia tejto zmeny pomerov na strane účastníkov,
vrátane jej časového ohraničenia, musí akceptovať a v zmysle toho aj rozhodnúť. Ak okresný súdu
rozhodol inak, ako v zmysle úpravy § 26 a nasl. zákona o rodine a svoj postup ani neodôvodnil,
tak došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b). S poukazom na § 26
zákona o rodine je právne podstatná zmena pomerov/zmena starostlivosti kritériom pri určovaní výšky

výživného a prípadné plnenia v rozhodnom období je následne potrebné zohľadniť vo výške dlžného
(zameškaného) výživného.25. Pretože súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o určení výšky vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu po zmene osobnej starostlivosti náležite nezistil skutočný stav veci (§ 35 CMP),
nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci (36 CMP) a navyše jeho rozhodnutie je

z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť,
ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v danom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností
odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové

pomery oboch rodičov a rovnako oprávnené potreby maloletého (t.č. plnoletého) dieťaťa. Dokazovanie
vykonaná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa § 35 a §
36 CMP. Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi,
vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne,
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V
zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom

rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

26. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.