Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122298128
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6122298128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,Trnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.EvaBehranováasudkýň:

JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v spore žalobkyne: A. B., bytom C. D. XXX, XXX
XX C. D., nar.: XX. XX. XXXX, zastúpená: AK | AK s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Suché mýto
6, 811 03 Bratislava, IČO: 54 844 762, proti žalovanej: E. D., bytom C. XXX, XXX XX C., nar.: XX. XX.
XXXX, zastúpená: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, 851 05 Bratislava, IČO: 30
853 168, o zaplatenie 3 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 22C/39/2022-316 zo dňa 9. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanejpovinnosťdotrochdníododňa
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 3 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
3500eurod28.10.2021dozaplateniaanáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške
40 eur. Výrokom II. zamietol vzájomnú žalobu o zaplatenie 121,77 eura s príslušenstvom. Výrokom III.
priznalznalcoviIng.ZdeňkoviSýkorovi,zapísanémuvzoznameznalcov,tlmočníkovaprekladateľovpod
ev. č. 913283 voči žalovanej nárok na náhradu trov znalca spojených s jeho výsluchom na pojednávaní

dňa 30.05.2023 vo výške 69,08 eura, s tým, že žalovaná je povinná nahradiť znalcovi tieto trovy do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia 409 ods. 1, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, §
424, § 425 ods. 1, § 427 ods. 1, 3, § 428 ods. 1, § 436 ods. 1, 2, § 441 ods. 1 až 4, § 349 ods. 1 a § 351
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom texte „Obchodný zákonník“). O nároku

na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ,C. s. p.").

1.2 Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ako kupujúca a žalovaná
ako predávajúca uzavreli dňa 27.06.2021 kúpnu zmluvu podľa ustanovení § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva motorového vozidla, ktoré bolo v zmluve
špecifikované ako BMW/E 39, rok výroby: 16.02.2006, VIN: F. (ďalej len „motorové vozidlo“) za kúpnu

cenu 3 500 eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanej celú kúpnu cenu v deň uzavretia kúpnej zmluvy a v
tento deň zároveň žalovaná odovzdala žalobkyni vozidlo do užívania. Prepis vozidla na dopravnom
inšpektoráte na žalobkyňu nebol vykonaný. Dňa 13. 10. 2021 bolo žalovanej doručené Odstúpenie
žalobkyne od zmluvy o kúpe motorového vozidla a výzva na vrátenie kúpnej ceny (v ďalšom texte„Odstúpenie“); žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že v rámci kontroly u autorizovaného
servisubolozistené,žerokvýrobypredmetnéhovozidlaniejerok2006uvedenývkúpnejzmluve,alerok
2000. V Odstúpení žalobkyňa zároveň vyzvala žalovanú na vrátenie kúpnej ceny najneskôr do 14 dní od

doručenia výzvy žalovanej. Sporným medzi stranami bolo, či žalobkyňa odstúpila od zmluvy platne, resp.
či vozidlo malo žalobkyňou namietanú vadu a ak áno, či žalobkyňa nesie zodpovednosť za túto vadu.

1.3 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa výstupu zo servisnej prehliadky
motorového vozidla vykonanej v autorizovanom servise BMW, predloženého žalobkyňou, záruka na

predmetné motorové vozidlo začala plynúť dňom 18.09.2000, z čoho ustálil, že motorové vozidlo bolo
prvému majiteľovi predané v roku 2000. V tomto doklade je zdokladovaných niekoľko servisných úkonov
z rokov 2003 - 2005, prvý z 01.09.2003, pričom v tento deň malo motorové vozidlo najazdených 145 683
km. Žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok č. 13/2023 vypracovaný Ing. Zdeňkom Sýkorom
ku dňu 25.03.2023 v znení jeho doplnenia zo 16.06.2023, z ktorého súd prvej inštancie zistil, že na
základe lustrácie motorového vozidla v databáze DAT (Deutsche Automobil Treuhand) znalec dospel k

záveru, že motorové vozidlo bolo vyrobené v roku 2000 a nie 15.02.2006, ako bolo nesprávne uvedené
v technickom preukaze. Znalec bol vypočutý na pojednávaní a uviedol, že motorové vozidlo obhliadol v
G., v mieste bydliska žalobkyne, kde bolo zaparkované na ceste, na voľnom priestranstve. Pre znalecké
skúmanie bolo potrebné iba VIN číslo, pričom znalec mal k dispozícii kópiu technického preukazu.
VIN vyrazené na motorovom vozidle znalec zachytil na fotografii, toto sa zhodovalo s VIN uvedeným

v technickom preukaze. Znalec podľa VIN lustroval v platenej databáze DAT Nemecko, v ktorej bol ako
rok výroby uvedený rok 2000. Znalec lustroval aj v databáze E., v ktorej je tiež uvedený rok výroby
2000. Žalovaná akceptovala záver znalca, že rok výroby je 2000 a nie 2006, táto skutočnosť sa stala
nespornou, tvrdila však, že aj žalobkyňa mohla a mala rok výroby zistiť jednoducho pár klikmi v telefóne.
V konaní tak bolo jednoznačne preukázané, že údaj o roku výroby v technickom preukaze (2006) bol

nesprávny. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že rok výroby uvedený v zmluve
je len údajom špecifikujúcim motorové vozidlo, nejde však o vymienenú vlastnosť motorového vozidla.
Vyjadril názor, že rok výroby je podstatnou charakteristikou motorového vozidla, ktorá je jedným z
rozhodujúcich kritérií pri kúpe ojazdených vozidiel. Znalec pri výsluchu uviedol, že rok výroby nielen
hovorí o veku vozidla, ale môže byť podstatný tiež z hľadiska dostupnosti náhradných dielov, keď nie

všetky diely pre autá vyrobené v roku 2006 môžu byť použiteľné pre autá vyrobené v roku 2000. Súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v kúpnej zmluve sa žalovaná zaviazala previesť na žalobkyňu
vlastnícke právo k motorovému vozidlu s rokom výroby 2006, v skutočnosti previedla vlastnícke právo
k vozidlu s rokom výroby 2000, a teda vozidlo podstatne staršie, než ako bolo dohodnuté v kúpnej
zmluve. Súd prvej inštancie uzavrel, že rok výroby uvedený v kúpnej zmluve je potrebné považovať za

dojednanie o akosti vozidla, motorové vozidlo má preto vadu spočívajúcu v tom, že žalovaná dodala
žalobkyni namiesto vozidla s dohodnutým rokom výroby 2006 vozidlo so skutočným rokom výroby 2000.
Ide o vadu v dokladoch a zároveň o vadu v akosti, pričom ide o vadu neodstrániteľnú. S poukazom na §
436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka preto mohla žalobkyňa, okrem uplatnenia iných nárokov z
vád, tiež odstúpiť od kúpnej zmluvy, čo aj urobila písomným Odstúpením od zmluvy o kúpe motorového

vozidla, doručeným žalovanej dňa 13.10.2021.

1.4 K námietke žalovanej o tom, že údaje do kúpnej zmluvy iba prevzala z technického preukazu, pričom
sama nevedela o nesprávnosti údajov súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť predávajúceho za
vady predaného tovaru je zodpovednosťou objektívnou, nie je podstatné, či predávajúci o vade vedel.

Námietku, že žalobkyňa motorové vozidlo pri predaji riadne neskontrolovala a neuplatnila vadu včas,
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Konštatoval, že žalobkyňa krátko pred uzavretím zmluvy
a prevzatím motorového vozidla vykonala jeho vizuálnu obhliadku, skúšobnú jazdu a porovnala údaje
v kúpnej zmluve s údajmi v predloženom technickom preukaze (verejnou listinou), potom motorové
vozidlo riadne prezrela v zmysle § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nesprávnosť údaju o roku výroby

žalobkyňa zistila vykonaním kontroly motorového vozidla autorizovaným servisom v septembri 2021,
pričom krátko na to vadu žalovanej písomne vytkla a odstúpila od zmluvy. Žalobkyňa vadu vytkla v lehote
podľa § 428 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka a od zmluvy odstúpila v súlade s § 441 ods. 1
Obchodného zákonníka. Námietka žalovanej o nezistení vady včas žalobkyňou nemôže obstáť ani s
poukazom na § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého by žalobkyňa mohla nároky z vád

motorového vozidla uplatniť aj ak by vôbec nevykonala prehliadku motorového vozidla, pretože ide o
vadu, ktorú malo motorové vozidlo v čase prechodu nebezpečenstva škody zo žalovanej na žalobkyňu,
čo žalobkyňa preukázala. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj tú námietku žalovanej, podľa
ktorej žalobkyňa nemohla od zmluvy odstúpiť, pretože nemôže motorové vozidlo vrátiť žalovanej v stave,v akom si ho od žalovanej prevzala. Žalovaná v tejto súvislosti, podľa súdu prvej inštancie, neuniesla
ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazné. Aby boli vylúčené účinky odstúpenia od zmluvy, žalovaná
by musela nielen tvrdiť (a to v konkrétnych súvislostiach), ale tiež preukázať, že vozidlo bolo poškodené

a že k tomuto poškodeniu došlo konaním alebo opomenutím žalobkyne. Žalovaná tvrdila poškodenie
nárazníka motorového vozidla, zároveň však uviedla, že toto poškodenie bolo opravené (priateľom
žalovanej), a teda táto skutočnosť nemôže viesť k zániku neskôr uplatneného práva žalobkyne odstúpiť
od zmluvy (v čase odstúpenia bol nárazník opravený). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej o poškodenom
prednomblatníku,žalovanásaopieralavýlučneofotografievznaleckomposudku,zktorýchsavšakjaví,

že skôr ide o odlesk svetla na laku karosérie; rovnako znalec pri výsluchu uviedol, že si na motorovom
vozidle nejaké zvláštnosti nevšimol. Výrazné poškodenie blatníka by znalec zjavne spomenul, pričom
ani žalovaná znalcovi v tejto súvislosti nepoložila pri jeho výsluchu žiadne otázky. Ak by aj blatník
bol poškodený (preliačený), žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že k tomuto
preliačeniu blatníka došlo konaním alebo opomenutím žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaná neuviedla
ani žiadne konkrétne substancované tvrdenia, ku ktorým by bolo možné vykonať prípadné dokazovanie.

Pokiaľ ide o žalovanou tvrdené odstránenie tmavých fólií zo zadných skiel motorového vozidla, platia
obdobne závery súdu uvedené vyššie vo vzťahu k tvrdenému poškodeniu blatníka. Je tu potrebné
aplikovať § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka
neuplatní, ak kupujúci pred objavením vád pozmenil predmet kúpy pri jeho obvyklom použití. V danom
prípade išlo o tmavé fólie na sklách, kde je nepochybné, že tieto neboli na motorové vozidlo nalepené

od výroby, ale boli nalepené dodatočne. Ak žalobkyni toto dodatočné tienenie nevyhovovalo, fólie zo
skiel mohla odstrániť, a to bez toho, aby tým zanikli jej nároky z vád, najmä právo odstúpiť od zmluvy
pre tak podstatnú vadu vozidla, akou je rozdiel vo veku vozidla o 6 rokov. Podľa súdu prvej inštancie je
odstránenie dodatočne nalepených fólií po kúpe vozidla zmenou motorového vozidla pri jeho obvyklom
používaní.

1.5 Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie od
28.10.2021, čo je prvý deň omeškania žalovanej s vrátením kúpnej ceny v 14 dňovej lehote stanovenej
žalobkyňou v odstúpení od zmluvy, do zaplatenia. Žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila v súlade s
§ 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Súd prvej inštancie

žalobkyni z rovnakého dôvodu priznal i nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
keď si žalobkyňa tento nárok uplatnila v súlade s § 369c Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia Vlády
SR č. 21/2013 Z. z..

1.6 Žalovaná žiadala, aby súd rozhodol, že odstúpenie žalobkyne od zmluvy je neplatné, alebo

alternatívne aby súd určil, že motorové vozidlo je vlastníctvom žalobkyne, pričom žalovaná ponechala
na zvážení súdu, či tak súd urobí výrokom rozhodnutia alebo v rámci rozhodovania vo veci samej ako
prejudiciálnu otázku. Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o žalobe žalobkyne bolo prejudiciálne
posúdenieplatnostiodstúpeniažalobkyneodzmluvy,súdvsúladesčl.17C.s.p.avsúladesvyjadrením
žalovanej posúdil podanie žalovanej v tejto časti ako procesnú obranu a otázku platnosti odstúpenia

žalobkyne od zmluvy riešil prejudiciálne.

1.7 Súd prvej inštancie sa zaoberal vzájomnou žalobou žalovanej o zaplatenie 121,77 eura s
príslušenstvom z titulu uhradenia tejto sumy žalovanou, pričom táto úhrada sa týkala dlžného poistného
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(„PZP“), ktoré vo vzťahu k motorovému vozidlu uzavrela žalovaná dňa 08.12.2020. Žalovaná ako dôkaz
predložila list - Začatie inkasného konania. Žalobkyňa tento nárok žalovanej poprela. Z predloženého
listu, a ani z tvrdení žalovanej, priamo nevyplýva, za aké obdobie bolo poistné vymáhané. Vzhľadom na
dátum uzavretia poistnej zmluvy 08.12.2020 a výšku úroku z omeškania vyčísleného v liste k 05.12.2022
vo výške 1,81 eura pri dlžnej istine 110,49 eura, súd prvej inštancie uzavrel, že išlo o poistné za obdobie

po 08.12.2021. V tom čase však už žalovanej bolo doručené odstúpenie od zmluvy a bola vlastníčkou
predmetného motorového vozidla, bolo preto jej povinnosťou uhrádzať poistné. Preto súd bez ďalšieho
dokazovania vzájomnú žalobu žalovanej zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.8 V odseku 53. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, prečo nevykonal

navrhnuté dôkazy - výsluch svedkov – H. I., jeho rodičov a B. I. , ani nezabezpečil kompletný evidenčný
spis motorového vozidla z dopravného inšpektorátu.1.9 Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, trovy konania je preto povinná hradiť v plnom rozsahu
žalovaná, ako aj trovy znalca, ktorého výsluch na pojednávaní navrhla žalovaná.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, podľa obsahu v celom rozsahu a
z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) C. s. p.) že súd prvej inštancie, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

2.1 Žalovaná tvrdila, že z obsahu rozhodnutia sa nedá zistiť, ako sa súd vyrovnal s viacerými právne
významnými skutočnosťami namietanými žalovanou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa
žalovanej nepresvedčivé, nedostatočne sústredné na podstatu veci, súd sa nevyrovnal s výpoveďou
znalca,alenajmäsvýpoveďoužalobkyne.„Sadalistín“,identifikovanáakovýstupzoservisnejprehliadky

motorového vozidla v autorizovanom servise BMW nemôže byť dôkazom, ktorý hodnoverne preukazuje
žalobkyňou uvádzané tvrdenie o nezhode dátumov výroby uvádzaných v technickom preukaze (ďalej aj
„TP“) a v tomto doklade, kvázi dôkaze, pretože táto fotokópia „sady listín“, je skutočne len fotokópia sady,
skôr zväzku listín bez akejkoľvek hodnovernosti. Súd prvej inštancie správne uviedol, že TP je verejnou
listinou a údaje na verejnej listine sa pokladajú za hodnoverné, do preukázania opaku, čo žalobkyňa

neurobila. Žalovaná poukázala aj na výpoveď znalca v konaní, ktorý uviedol, že na zistenie skutočného
roku výroby stačí mať od auta VIN kód, a tento cez príslušnú aplikáciu v telefóne, z ktorých mnohé z
nich sú bezplatné, možno zistiť skutočný rok jeho výroby v priebehu krátkych pár minút. Až z výsluchu
znalca 30.05.2023 žalovaná zistila, že motorové vozidlo by mohlo byť vyrobené v inom roku, aký je
uvedený v TP. Žalovaná až teraz mohla zaujať právne relevantné stanovisko k tvrdeniu žalobkyne, že

motorové vozidlo nebolo vyrobené v roku aký je uvedený v TP, pretože do výsluchu znalca nepredložila
žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že údaj v TP nie je hodnoverný, dokonca ani znalecký posudok
to nevyvrátil. Súd prvej inštancie preto správne konštatuje, že rok výroby sa stal nesporným medzi
stranami, avšak až po výsluchu znalca 30.05.2023. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní
05.09.2023 opakovane uviedla, že pred kúpou si v TP pozrela rok výroby a dátum prvej evidencie,

obidva údaje, ktoré údaje sú totožné. Ako ďalej uvádza, indície k nesprávnosti údajov v TP, pre ktoré išla
do servisu, smerovali k roku výroby. Touto výpoveďou sa súd vôbec nezaoberá, pričom sa nejedná o
nepodstatnévyjadrenie.TotožnédátumyrokuvýrobyaprvejevidenciemotorovéhovozidlanaSlovensku
sú dostatočnými indíciami pre pochybnosti o nesprávnosti roku výroby motorového vozidla uvedeného
v TP, čo žalobkyňa potvrdila. O skutočnom roku výroby, resp. o tom, že v TP je rok výroby zaevidovaný

nesprávne, musela vedieť ešte pred kúpou motorového vozidla. Aj napriek indíciam nesprávnosti údaju
o roku výroby motorového vozidla v TP po nahliadnutí do neho, auto od žalovanej kúpila. Jej vyjadrenie,
že ak by vedela, že motorové vozidlo nie je vyrobené v roku aký je uvedený v TP a že ide o staršie
motorové vozidlo, tak by ho nekúpila, potom nepôsobí hodnoverne. Súd odmietol vypočuť svedka J. I.,
čím odňal žalovanej právo na riadnu súdnu ochranu a spravodlivý proces, garantovaný jej Ústavou SR

či medzinárodnými dohovormi. Okrem vyššie uvedených skutočností, žalobkyňa mala možnosť preveriť
si rok výroby motorové vozidlo aj cez aplikáciu. Tvrdenie súdu, že aj v uznesení o odmietnutí podaného
trestného oznámenie pre podozrenie z falšovanie verejnej listiny a i, ČVS: ORP-471/NO-DK-2023 z
06.09.2023 vyplýva že s rokom výroby 2000 motorového vozidla vyšetrovateľ pracoval ako s faktom sa
nedá súhlasiť. Naopak, vyšetrovateľ ako s faktom pracoval s evidenčnou kartou vozidla, v ktorej je ako

dátum prvej evidencie v SR uvedený dátum 15.02.2006, no preverovaním u výrobcu zistili že dátum
výroby mal byť 12.09.2000. K nesprávnemu záznamu roku výroby do TP ako verejnej listiny, podľa
vyšetrovateľa, došlo omylom.

2.2 Nemožno sa stotožniť s tvrdením súdu že údaj, rok výroby, ktorý je v zmluve uvedený, je vymieneným

údajom vlastnosti motorového vozidla, ktorú motorové vozidlo má. Tvrdenie žalobkyne, že ak by vedela
že rok výroby motorového vozidla v TP je nesprávny, nikdy by ho nekúpila, je v kontexte iných jej tvrdení
právne irelevantné. O vade akosti motorového vozidla žalobkyňa vedela ešte pred podpisom zmluvy,
zákonný nárok na odstúpenie od nej nemá tak ako to vyplýva z § 424 Obchodného zákonníka.

2.3 Zmluva neobsahuje žiadne údaje o poškodenom blatníku. Vyjadrenie znalca, že na aute si nevšimol
nič neobvyklé, neznamená, že na blatníku preliačina nebola v čase, keď ho fotil, lebo k posudku, ktorý
mu bol predložený na pojednávaní sa vyjadril, že ho vyhotovil on a tento obsahuje fotku s preliačinou
blatníka. Názor súdu, že taká fotka v posudku nie je, je v kontexte predloženého posudku právneirelevantný. Svedkov, ktorých navrhovala žalovaná odmietol vypočuť. Navrhovaní svedkovia sa mohli
vyjadriť práve k tomu, či bolo alebo nebolo auto poškodené v čase jeho predaja, za akých okolností bolo
auto predané, kto pri tom bol, čo všetko bolo predmetom jednania a pod. Svedkovia neboli navrhnutý

neskoro, ako to tvrdí súd, pretože bol navrhnutý nielen výsluch partnera žalovanej, ale aj jeho rodičov,
pretožekpredajuauta,ajkpodpísaniuzmluvydošloprávenadvoreavdomerodičovpartneražalovanej.
Žalobkyňa nie je schopná vrátiť tú istú vec, akú od žalovanej kúpila. Žalobkyňa preukázala, že auto
nemalo žiadnu mechanickú vadu ani poškodený blatník. Žalovaná auto od 27.06.2021 nevidela, nemala
žiadnu vedomosť o preliačine blatníka až do nahliadnutia do znaleckého posudku. Zákon hovorí, že

kupujúci, ktorý chce od zmluvy odstúpiť, musí vec vrátiť v pôvodnom stave. Žalobkyňa po odstúpení od
zmluvy mala na auto založiť tmavé fólie, ktoré z auta odstránila. Súd prvej inštancie uvádza, že žalovaná
nepreukázala, že žalobkyňa auto užívala aj po odstúpení od zmluvy, no navrhnutých svedkov odmietol
vypočuť, osvojil si jednostranné tvrdenie žalobkyne.

2.4 Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne,

protižalobu potvrdí (mala tým zrejme na mysli, že vzájomnej žalobe vyhovie) a prizná jej nárok na
náhradutrovkonaniavplnomrozsahualebonapadnutérozhodnutiezrušíavecvrátisúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym

a skutkovým posúdením danej veci. Napadnutý rozsudok považuje žalobkyňa za vecne správny,
v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd na základe predložených a vykonaných dôkazov riadne
zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom
opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy malo vadu spočívajúcu v nesprávnom roku výroby
motorového vozidla. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa riadne preukázala na podklade predložených
listinných dôkazov a vypracovaného súkromného znaleckého posudku. Znalec v rámci výsluchu v
konaní pred súdom riadne preukázal, že motorové vozidlo nebolo vyrobené v roku 2006 ale v
roku 2000, a teda údaje uvedené v osvedčení o evidencii vozidla a kúpnej zmluve neboli pravdivé.

Uvedená skutočnosť sa neskôr v konaní pred súdom ukázala ako nesporná. Námietky žalovanej
o nehodnovernosti predložených dôkazov preukazujúcich skutočný rok výroby motorového vozidla
(najmä listín získaných z výstupu zo servisnej prehliadky motorového vozidla v autorizovanom servise
a súkromného znaleckého posudku a jeho doplnenia) preto žalobkyňa považuje za bezpredmetné.
Rok výroby motorového vozidla nebolo možné považovať za nepodstatný údaj, ale išlo o vlastnosť,

ktorú podľa kúpnej zmluvy malo motorové vozidlo v čase jeho kúpy mať. Pokiaľ by žalobkyňa mala
vedomosť o skutočnom roku výroby motorového vozidla, nikdy by neprejavila záujem o jeho kúpu.
Žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že žalobkyňa o vade motorového vozidla mala a mohla vedieť v
čase jeho kúpy. Odvolaciu argumentáciu žalovanej považuje žalobkyňa za absurdnú. Ak by skutočný
rok výroby motorového vozidla bol ľahko zistiteľný, o vade vozidla by musela vedieť aj žalovaná

a na preukázanie vady vozidla by nebolo potrebné vyhotovovať a v konaní pred súdom vykonať
súkromný znalecký posudok a následne aj výsluch znalca. Žalobkyňa o tejto vade motorového vozidla
pri jeho kúpe ako laik vedieť nemohla. Aj v prípade, že by žalobkyňa o vade vedela, nezbavuje to
žalovanú zodpovednosti za vadu motorového vozidla, pretože podľa § 424 Obchodného zákonníka
sa na vedomosť kupujúceho o vade neprihliada ak ide vlastnosť tovaru, ktorú tovar mal mať podľa

zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že motorové vozidlo túto vymienenú vlastnosť (rok
výroby) nemalo. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namieta, že si žalobkyňa nesplnila povinnosť
prezrieť motorové vozidlo čo najskôr po prechode nebezpečenstva podľa § 427 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Podľa žalobkyne, aj keby bolo tvrdenie žalovanej pravdivé, žalovaná v zmysle § 427 ods. 3
Obchodného zákonníka sama preukázala, že táto vada existovala už v čase prechodu nebezpečenstva

škody na tovare, a teda na nároky žalobkyne z vád tovaru to nemalo žiadny vplyv. Žalobkyňa nesporne
riadne notifikovala vadu a v súlade s ustanovením § 436 Obchodného zákonníka riadne oznámila
žalovanej odstúpenie od zmluvy pre jej podstatné porušenie, a to bezprostredne po tom, čo sa o
existencii vady motorového vozidla dozvedela. Žalobkyňa v odstúpení od zmluvy jasne uviedla, že
žiada od žalovanej vrátenie si vzájomného plnenia. Má za to, že platne odstúpila od kúpnej zmluvy,

pretože na odstúpenie od zmluvy boli splnené všetky zákonné podmienky. Žalobkyňa uvádza, že
motorové vozidlo žiadnym spôsobom nepoškodila ani nezmenila, pričom tvrdenie žalovanej nebolo
podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Na preukázanie údajného poškodenia žalovaná predložila
súdu fotografie vyhotovené v exteriéri za nepriaznivých svetelných podmienok, pričom tieto žiadnymspôsobom nepreukazujú poškodenie motorového vozidla zo strany žalobkyne. K námietke žalovanej,
že súd v konaní odmietol vykonať ňou navrhované dôkazy (výsluchy svedkov, obhliadku motorového
vozidla) žalobkyňa uviedla, že súd v konaní vykonal iba tie dôkazy, ktoré prispeli k náležitému objasneniu

skutkového stavu.

3.1 Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovanou uplatnené odvolacie dôvody bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu, z dôvodu
vady motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou
ako predávajúcou, v dôsledku čoho mohla žalobkyňa odstúpiť od zmluvy.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie
žalobkyňou uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne

právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal
so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci aj námietkami a argumentáciou sporových strán
v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovanej uvádza nasledovné:

8. Podľa žalovanej jej súd prvej inštancie odňal právo na riadnu súdnu ochranu a spravodlivý proces
tým, že v konaní nevypočul žalovanou navrhnutého svedka J. I., partnera žalovanej (zrejme malo ísť
o H. I. - ako vyplýva z obsahu spisu ) ktorý by potvrdil okrem iného aj to, že žalobkyňa a jej priateľ sa na
hodinu vzdialili, mali ísť pre peniaze na vyplatenie auta; tento svedok im mal povedať, aby si kúpu auta

dobre rozmysleli, ak ho kúpia, on im už peniaze nevráti, lebo auto si chcel nechať pre seba.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná navrhla v prvoinštančnom konaní vypočuť H. I. k tej skutočnosti,
že nie je možné vrátiť auto v stave, v akom bolo predané. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia ( ods. 53) uviedol dôvody, pre ktoré nevypočul uvedeného svedka, jeho rodičov a B. I., keď

konštatoval, že k okolnostiam uzavretia zmluvy a kontroly vozidla po predaji, ani vo vzťahu k opravám
motorového vozidla sa výpovede strán nerozchádzali. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná
neuviedla žiadne substancované tvrdenie, ktoré by bolo dôvodné preukazovať nad rámec v konaní
vykonaných dôkazov. Uvedené platí aj vo vzťahu k výsluchu rodičov H. I.. Súd prvej inštancie riadne
odôvodnil aj nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd, pričom má dbať na to, aby nevylúčiltaký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranami. Súčasne však
súd musí dbať na dodržanie zásady hospodárnosti súdneho konania, zakotvený v čl. 17 C.s.p., v zmysle
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a
iných osôb. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie
na vykonanie tých dôkazov, ktoré boli relevantné a podstatné pre náležité objasnenie veci. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody nevykonania žalovanou navrhnutých dôkazov, odvolací súd
sa s týmto postupom súdu prvej inštancie stotožňuje a konštatuje, že súd postupoval správne, súladne

so zásadou hospodárnosti, keď tieto návrhy na doplnenie dokazovania ako neúčelné zamietol.

11. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť
hodnotené v kontexte celého konania.

12. Z obsahu spisu ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil taký procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval záver o nespravodlivom konaní. Odvolací súd
dodáva, že nie je možné súhlasiť ani s tým odvolacím tvrdením žalovanej, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je nepresvedčivé, nedostatočne sústredené na podstatu veci, a že sa súd nevyrovnal

s vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou znalca a výpoveďou žalobkyne. Judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva, ako jednej z najvyšších súdnych autorít nevyžaduje, aby na každý argument strany
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení
z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a vznesené
námietky. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a zamietol vzájomnú žalobu
uplatnenú žalovanou. Napadnutý rozsudok tak podľa názoru odvolacieho súdu nie je postihnutý ani
vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

14. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod, podľa ktorého
došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, nie je daný.

15. Žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, najmä výsluchu

žalobkyne, pretože žalobkyňa podľa žalovanej vedela ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy
o nesprávnom roku výroby predmetného motorového vozidla.

16. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.17. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

18. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

19. Podľa § 424 Obchodného zákonníka predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci
v čase uzavretia zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, musel
vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

20. Podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v
okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou

až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

21. Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo
najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

22. Podľa § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa
prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri
tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody
na tovare.

23. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri
prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od

dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

24. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním

náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu
z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

25. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu

patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v

primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

26. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas
neoznámil predávajúcemu.

27. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú,
ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

28. Podľa § 441 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť

vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo
b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.29. Podľa § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením
vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil
pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo

pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia
tovaru prospech.

30. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto

dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

31. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

32. Odvolací súd tu opakuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté relevantné dôkazy,
tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov správne ustálil skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal a ktorý prebral aj odvolací súd. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia §
191 C. s. p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti

a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi
obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať
zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť
ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých

dôkazov.

33. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil a správne vyhodnotil
skutočnosti, z ktorých vyplynulo právo žalobkyne na odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy, keď
dospel k záveru, že v konaní bolo riadne preukázané, že motorové vozidlo malo vadu spočívajúcu v

nesprávne uvedenom roku výroby, teda žalovaná dodala žalobkyni iné motorové vozidlo, ako určovala
zmluva – nedodala motorové vozidlo vyrobené v roku 2006, ale v roku 2000, ide pritom o vadu,
ktorá sa týka vlastností motorového vozidla – toto je v skutočnosti o šesť rokov staršie, než ako
je uvedené v kúpnej zmluve, je teda právne nepodstatné, či žalobkyňa o tejto vade vedela (§ 424
Obchodného zákonníka). Naviac, tvrdenie žalovanej o vedomosti žalobkyne o nesprávnom uvedení

roku výroby motorového vozidla v technickom preukaze nie je podložené žiadnym dôkazom, ide len
o špekuláciu žalovanej, bez právnej relevancie. Uvedenú vadu žalobkyňa ako kupujúca žalovanej ako
predávajúcej včas vytkla, pričom uplatnila nárok z vady motorového vozidla platným odstúpením od
zmluvy doručeným žalovanej dňa 13.10.2021, týmto dňom zanikla predmetná kúpna zmluva a nastali
účinky odstúpenia od zmluvy. Zmluvným stranám vznikla povinnosť vydať si vzájomné plnenie - teda

žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanej motorové vozidlo a žalovanej vznikla povinnosť vrátiť
žalobkyni kúpnu cenu vo výške 3 500 eur. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť zložením motorového
vozidla do notárskej úschovy, žalovaná kúpnu cenu nevrátila a motorové vozidlo si neprevzala.

34. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) C. s. p. je možné napadnúť výsledok

činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi. Odvolací súd tu uzatvára, že ani uvedený odvolací dôvod
nie je daný, pretože súd prvej inštancie postupoval pri zisťovaní relevantných skutočností správne,
hospodárne a zistené skutočnosti správne vyhodnotil, pričom svoje úvahy logicky zdôvodnil.

35. K odvolaciemu dôvodu žalovanej podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. o nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danomprípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. Citované ustanovenia
Obchodného zákonníka, vzťahujúce sa k preskúmavanej veci správne aplikoval a interpretoval, je preto

potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej
inštancie rozhodol vecne správne, keď v plnom rozsahu vyhovel žalobe, zamietol vzájomnú žalobu
žalovanej a súčasne závislým výrokom o náhrade trov konania priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov

konania v plnej výške. Výrok III. napadnutého rozsudku o trovách konania znalca osobitnými námietkami
žalovaná nenapadla, odvolací súd sa preto týmto výrokom bližšie nezaoberal. Odvolacie námietky
žalovanej sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu aj vzhľadom na to, že tu
neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov
konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).