Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Cb/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202633
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8320202633.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: MACHO estate s.r.o.,

so sídlom Prievozská 10, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 50 457 217, zast. Advokátska kancelária
AK B&L, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, 821 09 Bratislava, IČO: 36 866 164, proti žalovanému: A. B.
C., so sídlom D. XXXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie sumy 32 001,59 eur
s prísl. , t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Štátu voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 32 001,59 eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo dňa
XX.X.XXXX, ktorej predmetom bola výroba a dodanie interiérových dverí a interiérového nábytku do
rodinného domu na F. G. XX v H.. Žalovaný si vyžiadal výrazne zvýšenú cenu za dielo z dôvodu, že on
chcel dielo dodať v skorom termíne, a žalovaný výrazne zvýšenú cenu diela odôvodnil nadčasmi jeho
dodávateľov,inýmislovamiexpresnouprirážkou.Keďžeprenehoboltermíndodaniadielaveľmidôležitý,
súhlasil so zvýšenou cenou diela, ktorú podmienil vysokou zmluvnou pokutou pre prípad omeškania s
dodaním diela. V čl. II ods. 2.1 Zmluvy o dielo sa so žalovaným dohodli, že konečný termín dodania a

namontovania celého riadne zhotoveného diela bude 4 týždne + 2 dni od uhradenia zálohy podľa čl.
IV bod 4.1 (90 % z ceny diela), ktorá bola uhradená dňa 22.08.2017, t.j. dielo malo byť dodané dňa
XX.XX.XXXX. Namiesto toho napriek jeho urgenciám bolo dodané až XX.XX.XXXX.

ZtituluomeškaniasodovzdanímDiela,ktoréboloodovzdanédňaXX.XX.XXXX,namiestoXX.XX.XXXX,
mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému podľa čl. VII ods. 7.2 Zmluvy vo výške 1 % z
ceny diela bez DPH za každý deň omeškania, teda 1 % z 19 394,90 eur, t.j. 193,95 eur za každý deň

omeškania od 22.09.2017 do 15.03.2018, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 33 941,08 eur.

V ďalšom uviedol, že žalovanému vznikol nárok voči nemu na zaplatenie zvyšných 10 % z ceny diela
t.j. 1 939,49 eur bez DPH v zmysle čl. IV ods. 4.2 Zmluvy. Na platbu DPH sa použije prenos daňovejpovinnosti. Preto teda započítal vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, t.j. nárok žalovaného voči
nemu na zaplatenie zvyšných 10 % z ceny diela, t.j. 1 939,49 eur s časťou jeho nároku voči žalovanému
vo výške 1 939,49 eur z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 941,08 eur, s tým, že

obidve tieto splatné vzájomné pohľadávky zanikli započítaním, a to dňom doručenia jeho listu zo dňa
XX.XX.XXXX žalovanému, t.j. XX.XX.XXXX.

2. Tunajší súd rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX-345 zo dňa XX.XX.XXXX vo veci rozhodol tak, že žalobu
zamietol, žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania a štátu voči žalobcovi priznal náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že žalobca si v konaní voči žalovanému
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti na strane žalovaného, a to v
zmysle článku VII., bod 7.2. zmluvy o dielo, teda pre porušenie jeho povinnosti dielo vykonať a odovzdať
v dohodnutom termíne, ktorá bola dojednaná vo výške 1 % denne z ceny celého diela za každý deň

omeškania, t. j. 193,94 eur denne. Žalovaný s takto uplatneným nárokom nesúhlasil. Uviedol, že bol
v omeškaní s dielom iba cca 10 dní, výmena dvierok bola vykonaná v dôsledku reklamácie žalobcu a
nejednalo sa o omeškanie s dokončením diela, obklad pri stene do kuchyne nebol predmetom diela,
jednalo sa o dodatačnú požiadavku žalobcu, poukazoval na neplatnosť dojednaného nároku žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty pre rozbor s poctivým obchodným stykom a tiež na neprimeranosť takto

dojednaného nároku na zmluvnú pokutu, a to vzhľadom na zabezpečovaný nárok žalobcu, na rozpor
takého dojednania s dobrými mravmi v poctivom obchodnom styku a tiež žiadal súd o uplatnenie jeho
moderačného práva pri posudzovaní dôvodnosti a rozsahu tohto nároku uplatneného žalobcom ak súd
posúdi dojednanie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za platný právny úkon.

Vec právne posúdil tak, že medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva
významnémiestoprávezmluvnápokuta,ktorejvšeobecnázákladnáúpravajeobsiahnutávObčianskom
zákonníku v ust. § 544 a nasl. a Obchodný zákonník ju doplnkovo upravuje v ust. § 300 - § 302. Účelom
zmluvnej pokuty teda, ako vyplýva z § 544 a nasl. Obč. zák. a § 300 a nasl. Obch. zák., je jednak
prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody a je i jedným

z nástrojov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a zabezpečovacia.
Požiadavke, ktorá by opomínala uvedené funkcie zmluvnej pokuty alebo dokonca bola zneužívaná na
poškodenie dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj Najvyšší súd ČR 23Cdo XX/XXXX). Platí to aj
v takých výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov či uspokojeniu iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou

je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé,
že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak v
postaveníniektorého znichnavonok.Pokiaľideovýškuzmluvnejpokutyplatí,žebymalabyťprimeraná.
Inštitút zmluvnej pokuty (ako „paušalizovanej náhrady škody“) by nemal byť zo strany toho zmluvného
partnera, v prospech ktorého je zakotvený, využívaný ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného

zisku, ale vždy iba ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého
zmluvného partnera (preventívna funkcia zmluvnej pokuty - hrozba majetkovej ujmy v prípade neplnenia
zmluvných povinností).

Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalovaným, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či dojednanie nároku

žalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvčl.VII.,bod7.2.zmluvyodielojeplatnýmprávnymúkonom.Súd
dospelkzáveru,ženárokžalobcunazaplateniezmluvnejpokutydojednanývzmluveodielouzatvorenej
medzistranamikonania,neboldojednanývrozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Poukázal
na zmluvnú voľnosť medzi obchodnými partnermi pri dojednávaní jednotlivých zmluvných podmienok,
kde aj v danej právnej veci súd mal za preukázané, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o dielo

uzatvorenej medzi stranami sporu, bol medzi nimi za porušenie povinnosti špecifikovaných v zmluve
zo strany žalovaného platne dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Inštitút zmluvnej
pokuty v obchodných vzťahov je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom a to práve aj
v zmluve o dielo a jeho účelom je viesť zhotoviteľa diela k jeho riadnemu a včasnému dokončeniu.

V ďalšom súd skúmal, či došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného vykonať dielo do termínu
XX.XX.XXXX, teda či došlo k omeškaniu na jeho strane. V tomto smere sám žalovaný v konaní uviedol,
že dielo bolo dokončené oneskorene, avšak ku dňu XX.XX.XXXX v omeškaní už nebol. Teda žalovaný
dielo riadne a včas nevykonal a nedodal. V konaní následne bola spornou skutočnosť, po akú dobubol žalovaný v omeškaní. Žalobca tvrdil, že bol v omeškaní ešte dňa XX.XX.XXXX, kedy až v uvedený
deň vymenil žalovaný reklamované dvierka na kuchynskej linke, žalovaný tvrdil, že ku dňu XX.XX.XXXX
už v omeškaní nebol. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný bol s dodaním

diela preukázateľne v omeškaní ku dňu XX.XX.XXXX, uvedená skutočnosť vyplýva z fotodokumentácie
predloženej žalobcom, kde v uvedený deň nebol zo strany žalovaného ešte dodaný a nainštalovaný
obklad na stene pri vstupe do kuchyne, ktorý bol súčasťou diela, ktoré mal žalovaný žalobcovi v
zmysle zmluvy o dielo dodať. Napriek obsiahlym vyjadreniam žalobcu v konaní, iná preukázateľná a
nesporná doba omeškania žalovaného s dodaním diela v konaní preukázaná nebola. Súd preto dospel,

že žalovaný bol s dodaním diela v omeškaní v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t. j. 50 dní. V
zmysle zmluvne dohodnutých podmienok tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške9697,50eur(50x193,95eur),teda1%zdojednanejcenydielazakaždýdeňomeškania.Tedaiba
za 50 dní omeškania tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 50 % dojednanej ceny diela. Ročne výška
dojednanej zmluvnej pokuty tak predstavovala 365 %. Súd posúdil medzi stranami sporu dojednaný
žalobcov nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty 1 % za

každý deň omeškania (365 % ročne) je neprimerane vysoká vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku a
zmluvná pokuta nie je primeraná aj vzhľadom na výšku odmeny, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť
za celé vykonané dielo. Poukázal, že zmluvná pokuta bola dojednaná z ceny celého diela a nárok na jej
zaplatenie žalobcovi mal vzniknúť z takto dojednaného základu aj v prípade omeškania s vykonaním a
dodaním diela žalovaným čo i len v malej časti. Súd za primeranú zmluvnú pokutu považoval zmluvnú

pokutu vo výške 0,2 % denne z celkovej ceny diela, t. j. 73 % ročne. Za 50 dní omeškania teda výška
zmluvnej pokuty bola 1.939,40 eur (0,2 % zo sumy 19.394,90 eur x 50 dní).Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca žalovanému nevyplatil zvyšných 10 % z dojednanej ceny diela, t. j. sumu 1.939,49 eur, a
na tento nárok žalovaného pre začatím súdneho konania započítal svoj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v rovnakej výške, došlo k zániku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.939,40 eur. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ust. § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku, ako aj Čl. 4 ods. 1, Čl. 4 ods. 2 a § 253 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že čo základu nároku na zaplatenie zmluvnej

pokuty, žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania žalovaného s vykonaním
diela vznikol. Súd však v konaní uplatnil moderačné právo voči uplatnenej výške zmluvnej pokuty a
ponížil jej výšku tak, ako je vyššie uvedené. Súd vychádzal ďalej z toho, že žalobca žalovanému
napriek vykonaniu celého diel, neuhradil časť ceny vykonaného diela v rozsahu 10 %, t. j. vo výške
1 939,49 eur, a túto čiastku ešte pred podaním žaloby v danej právnej veci započítal na svoj nárok

voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. V konaní vykonaným dokazovaním mal tiež súd za
preukázané, že v dome žalobcu okrem dohodnutého diela, žalovaný vykonal aj iné práce a dodal
žalobcovi časti vnútorného vybavenia domu, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo. Vzhľadom na celý
proces dojednávania zmluvných podmienok, rozličné chápanie predmetu diela v zmysle projektovej
dokumentácie stranami konania, kde tento rozpor súd odstraňoval počas súdneho konania, dôkazmi

navrhnutými obidvomi stranami konania, došlo až v priebehu konania zo strany súdu k ustáleniu rozsahu
diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo, preto uvedené skutočnosti súd vyhodnotil ako dôvody hodné
osobitného zreteľa pre ktoré žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd tiež
poznamenáva, že strany konania sú podnikateľské subjekty, ktoré v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, podnikajú, dosahujú zisky a teda nepriznaním náhrady trov konania žiadnej z nich, na ich strane

nevznikne stav, ktorý by nepriaznivo zasiahol do ich majetkovej sféry.

V priebehu súdneho konania vznikli štátu trovy súdneho konania vo výške 240,- eur titulom úhrady
svedočného zaplateného štátom za svedeckú výpoveď I. J. K. - náklady svedeckej výpovede zo dňa
XX.XX.XXXX, pozostávajúce z náhrady za stratu na zárobku. Tento dôkaz bol v konaní vykonaný na

návrh žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o tom, že
svedočné má byť svedkovi vyplatené zo štátnych prostriedkov. V konaní súd žalobu žalobcu v konečnom
dôsledku zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bol žalobcovi uspokojený
ešte pred začatím súdneho konania, aj keď mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre omeškanie
žalovaného s dodaním diela včas vznikol. Dôkaz, v dôsledku ktorého štátu vznikli trovy konania, bol

vykonaný na návrh žalobcu. Preto súd štátu voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov súdneho
konania.3. Proti rozsudku prvoinštančnéého súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, a to konkrétne, že nesúhlasí so záverom súdu, že výmena
dvierok, ktorá sa uskutočnila XX.XX.XXXX bola vybavovaním reklamácie, ale žalobca trvá na tom,

že predmetná výmena dvierok v kuchyni bola dodávaním časti diela zo strany žalovaného. Žalobca
považuje tento záver za nesprávne zistený skutkový stav a následne jeho nesprávne právne posúdenie.
Uvedené tvrdenie, že nešlo o reklamáciu, ale o dodanie časti diela a namontované dvierka boli len
dočasné, keďže žalobca nedodal správne, potvrdil svojou výpoveďou aj I. B. L. vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, takisto žalobca svojou výpoveďou na pojednávaní XX.XX.XXXX.

V druhom rade v podanom odvolaní žalobca namietal skutočnosť, že nesúhlasí so znížením výšky
zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka a už vôbec nesúhlasí s výškou zníženia
zmluvnej pokuty, ktorá je svojvoľná, tendenčná, akoby umelo našitá na tento prípad, čo v dôsledku
spôsobilo napriek tomu, že mal súd za preukázané väčšinu tvrdení žalobcu, a teda omeškanie
žalovaného a vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu zamietnutie žaloby ako celku. V tomto kontexte
poukázal na rozhodnutie NS SR XXXX/XXX/XXXX a XXXXX/XX/XXXX, ako aj rozhodnutie NS SR

XXXXXX/XX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu v M. sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX. Žalobca nepovažuje
zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, to vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu. Vysokou sa v skutočnosti stala len dĺžkou omeškania, keďže za jeden deň omeškania
bola zmluvná pokuta len 193,95 eura. Výška zmluvnej pokuty je opodstatnená vzhľadom na výšku ceny
diela predchádzajúce skúsenosti žalobcu so žalovaným, keďže aj v minulosti meškal s dodávanými

prácami, a výškou zmluvnej pokuty si chcel zabezpečiť, že žalovaný sa bude prioritne venovať jeho
zákazkeanezoberieďalšieanáslednenebudestíhať.Vdanomprípadeideodvapodnikateľskésubjekty
plne si vedomé svojho podnikateľského rizika. Zmluvná pokuta zabezpečuje hlavný záväzok zhotoviteľa
- dodať riadne a včas dielo objednávateľa. Napriek tomu súd prvej inštancie vyhodnotil toto omeškanie
ako primerané a zodpovedajúcu výšku zmluvnej pokuty ako neprimeranú. Žalobca považuje tento záver

súdu prvej inštancie za prijateľný a v rozpore s ustálenou judikatúrou posudzovania výšky pokuty určenej
percentuálnou sadzbou a navyše bola zmluvná pokuta vo výške 1 % denne v ním citovanej judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označená za primeranú. Až zarážajúce je akou svojvôľou súd
prvej inštancie určil podľa neho primeranú výšku zmluvnej pokuty a túto znížil z 1 % na 0,2 % denne, teda
na 20 % dohodnutej výšky a dopracoval sa k nej vydelením už započítanej časti uplatnenej zmluvnej

pokuty žalobcom voči žalovanému počtom dní omeškania, ktoré mal súd za preukázané. Žalobca sa
nevie s týmto záverom súdu o znížení zmluvnej pokuty a už vôbec so spôsobom výpočtu pre súd
prijateľnej pokuty stotožniť, a to aj s ohľadom, že týmto manipulatívnym spôsobom výpočtu došlo k
zamietnutiu žaloby napriek tomu, že primárny nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu
omeškania bol súdom uznaný za preukázaný. Žalobca považuje predmetnú situáciu za prekrúcanie

práva a nespravodlivú. V predmetnom sporovom konaní došlo k absurdnej situácii, keď nevhodným
spôsobom použitia moderačného práva súdu s neprijateľne výrazným znížením platne dohodnutej
zmluvnej pokuty dvoch podnikateľských subjektov súdom napriek uznanému nároku žalovaného súdom
v podobe omeškania žalovaného a platne dohodnutej zmluvnej pokuty došlo k zamietnutiu žaloby v
plnom rozsahu. Takéto konania súdu prvej inštancie žalobca považuje za účelové a neprijateľné. Z tohto

dôvodu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie a nové konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že mohlo dôjsť k uplynutiu
zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Uvedené podľa neho vyplýva zo skutočnosti,
že žalobcovi bolo napádané rozhodnutie doručené dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva z elektronickej

doručenky v elektronickom súdnom spise. Vzhľadom na 15-dňovú lehotu na podanie odvolania
posledný deň lehoty pripadol na sobotu XX.XX.XXXX, teda posledným dňom na podanie odvolania
bol pondelok XX.XX.XXXX. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca mal súdu adresovať mail, ktorý mal
byť pravdepodobne zaslaný zo strany žalobcu XX.XX.XXXX. Tento e-mail je však neautorizovaným
podaním. Takéto podanie podľa § 125 ods. 2 CSP je strana sporu povinná doplniť v zákonnej lehote

10 dní. K doručeniu odvolania v autorizovanej podobe došlo podľa elektronického súdneho spisu až
dňa XX.XX.XXXX. Nemá teda žalovaný za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k jeho doplneniu o
autorizáciu v zákonnej lehote 10 dní. Pokiaľ sa uvedené skutočnosti preukážu, podľa názoru žalovaného
by mal odvolací súd odvolanie žalobcu odmietnuť. V predmetnom vyjadrení zároveň k reklamácii dvierok
poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v H. H. XXXXX/XX/XXXX ak moderácii zmluvnej pokuty

súdom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XXXX/XXX/XXXX, Najvyššieho
súdu Českej republiky XXXXX/XXXX/XXXX, XXXXX/XXX/XXXX, XXXXX/XXXX/XXXX a XXXXX/XXXX/
XXXX.ZároveňpoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvN.sp.zn.XXXX/XX/XXXX.Nazákladetýchtorozhodnutí považuje odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu za nedôvodné a rozsudok žiadal
žalovaný vo výroku I. potvrdiť ako vecne správny.

5. Proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný. V podanom odvolaní
žalovaný napádal výrok č. II. z rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1
písm. b), teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, §
365 ods. 1 písm. d), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. f), teda z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného v odôvodnení výroku II.
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a podľa názoru žalovaného napádané rozhodnutie
súdu prvej inštancie v otázke aplikácie § 257 CSP odporuje riadnemu odôvodneniu rozhodnutia podľa §
220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ani z ďaleka nespĺňa kritérium presvedčivosti.
Napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle a odôvodnenie tohto rozhodnutia k
otázke výroku o trovách konania rozhodne nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa § 220 ods.

2 CSP, na základe čoho je predmetné rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné a v tejto
časti aj nezákonné. Súd svoje rozhodnutie o nepriznaní trov žalovanému oprel o dve tézy. Za prvé, že
došlo až v priebehu konania k ustáleniu rozsahu diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo a za druhé,
strany konania sú podnikateľské subjekty, dosahujú zisky, a teda nepriznaním náhrady trov konania
žiadnej z nich na ich strane nevznikne stav, ktorý by nepriaznivo zasiahol do ich majetkovej sféry. K

ustáleniu predmetu zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že predmet diela musel v konaní
určovať súd. Je potrebné si uvedomiť, že aplikácia § 257 CSP nemôže byť založená na svojvôli súdu
s právom vymyslieť si nejaký, akýkoľvek dôvod, ktorý by automaticky splnil atribúty hodné osobitného
zreteľa. Okrem toho návrh na aplikáciu tohto ustanovenia nebol daný ani jednej zo strán sporu a potreba
aplikácie tohto ustanovenia nevyplynula počas celého konania. Druhý z dôvodov, ktorý mal súd viesť

k aplikácii § 257 CSP v prejednávanej veci považuje žalovaný za ešte absurdnejší ako ten predošlý.
V prejednávanom prípade ide o absolútny exces súdu prvého stupňa, ktorý Civilný sporový poriadok
nepripúšťa a ktorý neprichádza do úvahy ani len teoreticky. Zároveň poukázal ohľadne náhrady trov
konania a dôvodov hodných osobitného zreteľa na rozhodnutie NS SR XXXXX/XX/XXXX, rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. O. XXX/XXXX, rozhodnutie NS SR XXXXX/XX/XXXX, XXXXX/

X/XXXX, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v P. sp. zn. XXX/XXX/XXXX. Z tohto dôvodu navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia zo strany žalobcu v celom rozsahu.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s

názorom súdu prvej inštancie o znížení pokuty, žiadal by aplikovať ust. § 257 CSP a dôvody osobitného
zreteľa v danom prípade v jeho prospech by vyplývali už aj zo samotného priebehu konania, ako aj
podaného odvolania, keď v zásade súd prvej inštancie mal za preukázané jednak omeškania a jednak
platnosť zmluvnej pokuty dohodnutú medzi stranami sporu, avšak zamietol žalobu iba z dôvodu súdom
usúdenej zníženej výšky zmluvnej pokuty. V prípade, že by odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej

inštancie a jeho žalobe na zmluvnú pokutu v plnom rozsahu vyhovoval, žiadal následne postupovať
podľa § 255 ods. 1 CSP pri určení výšky trov a zásady úspechu a neúspechu sporových strán v konaní.

7. Krajský súd v N. uznesením č.k. XXXX/X/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX prvoinštančné
rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že ohľadne odvolania žalovaného voči výroku o trovách
konania sa odvolací súd plne stotožňuje s odvolaním žalovaného, že dôvody hodné osobitného zreteľa
nemožno postaviť na skutočnosti, že až v priebehu konania došlo k ustáleniu rozsahu diela, ako ani
na skutočnosti, že strany konania sú podnikateľské subjekty a nepriznanie trov nezasiahne nepriaznivo

do ich majetkovej sféry. Predmetné skutočnosti v posudzovanom prípade nespĺňajú kritérium dôvodov
hodných osobitného zreteľa, a to okrem iného aj v zmysle ustálenej judikatúry. Z tohto dôvodu bolo
potrebné a nevyhnutné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušiť.

Čo sa týka odvolania žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie

neodôvodnene znížil výšku dojednanej zmluvnej pokuty o 80 % iba na 20 % z uplatňovanej zmluvnej
pokuty. Rovnako mal za to, že súdom prvej inštancie prezentované právne závery považuje za rozporné
s aktuálnou a ustálenou judikatúrou posudzovania výšky zmluvnej pokuty určenej percentuálnou
sadzbou. O uvedenom svedčí najmä jedno z najaktuálnejších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky o primeranosti výške zmluvnej pokuty, a to sp. zn. XXXXX/XX/XXXX. K uvedenému dodal,
že síce súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne venuje kritériám moderácie
zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka, a to najmä v ods. č. 37, ods. č. 38, 39, 40 a 41.

Následne však odôvodnenie zníženia zmluvnej pokuty pre daný posudzovaný sporový prípad súd prvej
inštancie iba všeobecne uzatvoril v ods. 42 svojho rozhodnutia, ktorý je veľmi strohý a v ktorom už na
posudzovanú vec neaplikuje jednotlivé kritéria, ktoré vo všeobecnosti uvádza medzi odsekom 37 až
41. Z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zníženia zmluvnej pokuty až na výšku
0,2 % denne nepreskúmateľné, pretože mu chýba bližšie odôvodnenie v rámci kritérií zníženia zmluvnej

pokuty s ohľadom na zistený skutkový stav veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP). V rámci inštruktívneho odôvodnenia pre súd prvej inštancie uviedol, že v rámci
moderačného práva pri určovaní zmluvnej pokuty bude súd prvej inštancie vychádzať z najaktuálnejšej

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, pričom
svoje odôvodnenie dostatočne špecifikuje tak, že uvedie nielen kritéria pre moderáciu, ale aj v
samostatnom odstavci svojho rozhodnutia bude tieto kritéria aplikovať na ním zistený skutkový stav veci
tak, aby bolo zrejmé na základe ktorého konkrétneho kritéria súd teoreticky bude moderovať žalobcom
uplatnenú zmluvnú pokutu. Uvedené bude platiť aj v prípade, pokiaľ sa rozhodne súd prvej inštancie

priznať plnú zmluvnú pokutu v prospech žalobcu.

8. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu a v súlade s jeho vysloveným právnym názorom, ktorým
je viazaný, vec opätovne prejednal.

9. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to Zmluvou o dielo a
jej prílohou č. X, výpisom z účtu žalobcu, faktúrou č. XXXXXX, výzvou žalobcu na dokončenie diela zo
dňa XX.XX.XXXX, výzvou žalobcu na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, sms komunikáciou, fotografiami
predloženými žalobcom, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov, rozsudkom NS
SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, výpoveďami strán sporu, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil tento

skutkový stav veci:

10. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo
podľa čl. I bod 1.2. dielo vymedzené nasledovne: výroba na objednávku interiérových dverí, výstupného
nábytku – materiál brezová preglejka, dvierok na chladničku, umývačku a obklad pri chladničke, montáž

komplet vrátane zamerania, montážneho materiálu a balenia všetko podľa dokumentácie odovzdanej
zhotoviteľovi objednávateľom a podľa odborného zamerania na mieste vykonanom zhotoviteľom.

Podľa čl. I bod 1.3. zmluvy, dielo bude zhotovené v zmysle tejto Zmluvy, podľa bližšej špecifikácie
uvedenej v prílohe č. 1 k Zmluve a bude v súlade s požiadavkami na akosť diela stanovenými platným

právom Slovenskej republiky.

Podľa čl. II bod 2.1. Zmluvy o dielo, sa žalobca so žalovaným dohodli, že dielo bude vykonané v
nasledovných termínoch: interiérové dvere a kuchynské dvierka budú vyrobené najneskôr do 14 dní
odo dňa uhradenia zálohy podľa bodu 4.1. tejto zmluvy a namontované najneskôr do 17 dní odo dňa

uhradenia zálohy podľa bodu 4.1. zmluvy, vstup a celý zvyšok diela bude vyrobený najneskôr do 4
týždňov odo dňa uhradenia zálohy podľa bodu 4.1. tejto zmluvy a namontovaný najneskôr do 4 týždňov
+ 2 dni odo dňa uhradenia zálohy podľa bodu 4.1. tejto zmluvy, tzn. že konečný termín dodania a
namontovania celého riadne zhotoveného diela bude 4 týždne + 2 dni od uhradenia zálohy podľa bodu
4.1. tejto zmluvy.

Podľačl.II.bod2.3. Zmluvyodielo,termínyuvedenévbode2.1tejtozmluvymusiabyťpresnedodržané.
Zaukončeniedielajepovažovanériadne,včasnéaúplnéukončenieprác,akoajodstránenieprípadných
vád diela a nedorobkov a ich prevzatie a potvrdenie objednávateľom. bez vopred získaného písomného
súhlasu objednávateľa vo forme písomného dodatku k tejto zmluve nemôže zhotoviteľ dohadovať alebo

vykonávať akékoľvek zmeny termínu rozhodných pre zhotovenie diela.

Podľa čl. III. bod 3.2. Zmluvy o dielo, cena diela je 19 394,90 eur bez DPH. Špecifikácia jednotlivých
položiek ceny obsiahnutá v cenovej ponuky.Podľa čl. IV bod 4.1. zmluvy, objednávateľ je povinný uhradiť zhotoviteľovi zálohu ceny diela vo výške
90 % z ceny diela bez DPH, t.j. 17 455,41 eur + DPH bezodkladne po podpise zmluvy.

Podľa čl. IV bod 4.2. zmluvy, zvyšnú časť ceny diela vo výške 10 % z ceny diela bez DPH + DPH je
objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi do 5 pracovných dní odo dňa prevzatia riadne zhotoveného
a namontovaného diela bez vád objednávateľom.

Podľa čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania zhotoviteľa s

dodaním diela, je zhotoviteľ povinný uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela
bez DPH za každý deň omeškania.

Prílohu č. 1. zmluvy tvorila cenová ponuka na výrobu a montáž výrobkov, ktorá vymedzovala dielo
nasledovne:
01) Interiérové dvere 6 ks, materiál brezová stolárska preglejka, zámok magnetický, pánty TECTUS,

bez kľučky – 8 162,40 eur
02) Interiérové dvere so sklom, materiál brezová stolárska preglejka, zámok magnetický, pánty
TECTUS, bez kľučky – 1420,10 eur
03) Vstup nábytok materiál brezová preglejka, bez int. dverí – 3 872,20 eur
04) Dvierka na chladničku, umývačka a obklad pri chladničke, materiál sanosan vysoký lesk, farba biela

– 398,20 eur
05) Montáž komplet vrátanie zamerania, montážneho materiálu, balenie – 5542,- eur
Cena spolu s DPH 19 394,90 eur.

11. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, žalovaný vyúčtoval

žalobcovi zálohu na stolárske výrobky vo výške 17 455,41 eur.

12. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalovanému dňa XX.XX.XXXX uhradil sumu 17
455,41 eur.

13. Výzvou na dokončenie časti diela zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné
dokončenie diela a jeho odovzdanie.

14. Z emailu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný upovedomil
žalobcu o tom, že má za to, že zákazka je dávno dokončená, ešte v minulom roku. Upovedomil ho,

že po montáži diela nebol doma a nebolo nikoho kto by podpísal odovzdávací protokol. Uviedol, že p.
H. od minulého roka mu viackrát telefonoval. Pri každej ceste do H. ho kontaktoval, aby dal podpísať
preberacíprotokolapopritomvymenilreklamovanédvierka.Dodomusabezžalobcunedostali. Zároveň
vymenoval veci, ktoré neboli predmetom objednávky a ktoré pre žalobcu vyrobil. Zároveň vyzval žalobcu
aby ho informoval, či mu vyhovuje, aby prišiel montážnik vymeniť dvierka v piatok XX.XX.XXXX.

15. Výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 941,08 eur z dôvodu, že nakoľko mu dielo bolo odovzdané
dňa XX.XX.XXXX, namiesto XX.XX.XXXX, vznikol mu nárok titulom meškania od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 % denne zo sumy 19 394,90 eur, t.j. 193,95 eur
za každý deň omeškania, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 33 941,08 eur.

Zároveň uviedol, že žalovaný ako zhotoviteľ má nárok na zaplatenie zvyšných 10 % z ceny diela, t.j. 1
939,49 eur. Uviedol, že týmto započítava nárok žalovaného na zaplatenie sumy 1
939,49 eur s časťou jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 939,49 eur z jeho nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 941,08 eur. Zároveň žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 32

001,59 eur. Výzvu žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX.

16. Z esemeskovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný
informoval p. L., že vo štvrtok, max. v piatok prídu namontovať dvere a vyzval, aby mu zo strany žalobcu
bolo oznámené, aké chce zámky. Tiež sa dotazoval, kto má kúpiť kľučky, a bolo odpovedané, že kľučky

má kúpiť žalovaný.Dňa XX.XX.XXXX sa žalobca žalovaného dotazoval, že ako to vyzerá s dodávkou nábytku. Žalovaný
mu odpovedal, že maroduje, všetko je vyrobené a montážnici prídu v pondelok. Ak by sa uvoľnili skôr,
tak prídu v piatok alebo v sobotu.

17. Žalovaný v podanom odpore zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku popiera v celom rozsahu. V podanej žalobe žalobca uvádza, že k dodaniu diela z jeho strany
malo podľa zmluvy dôjsť dňa XX.XX.XXXX a to vzhľadom na ustanovenie čl. II bod 2.1 zmluvy. Žalobca
však v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k dodaniu diela z jeho strany došlo práve v

ním uvedenom termíne a že sa prípadné neskoršie dodanie týkalo diela špecifikovaného v predmetnej
zmluve, pričom skúmanie týchto skutočností má podstatný význam pre celkové posúdenie nároku
žalobcu uplatneného podanou žalobou.

Uviedol, že pre posúdenie tejto otázky je preto nutné v prvom rade skúmať, aké dielo bolo predmetom
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k jeho dodaniu a ktoré práce a dodávky neboli predmetom

zmluvy a teda netvorili dielo popísané v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto smere poukázal na čl. I
bod 1.2 Zmluvy a čl. I bod 1.3 zmluvy o dielo.

Na základe dojednaní zmluvy, bližšiu špecifikáciu Diela tvorila príloha č. X k zmluve, ktorá zároveň
obsahovala cenové ohodnotenie jednotlivých častí Diela. Základom špecifikácie Diela boli nasledujúce

položky:
- Interiérové dvere 6 ks, zámok magnetický, pánty TECTUS, bez kľučky
- Interiérové dvere so sklom, bezpečnostné, 1 ks, zámok magnetický, pánty TECTUS, bez kľučky
- Vstup nábytok z brezovej preglejky, bez interiérových dverí
- Dvierka na chladničku, umývačku a obklad pri chladničke

- Montáž komplet vrátane zamerania, montážneho materiálu a balenia.

Predmetom Diela na základe zmluvy a k nej priloženej prílohy boli teda iba vyššie špecifikované položky,
ktorých dodanie bolo viazané termínom stanoveným zmluvou, t.j. dátumom XX.XX.XXXX. On však pre
žalobcuobstarávaldodanieajinýchvzmluvenešpecifikovanýchdiel(inýchvýrobkov),ktorénepodliehali

režimu predmetnej zmluvy ani termínom dodania, či zmluvnej pokute v nej dojednanej a to z dôvodu,
že neboli predmetom zmluvy a teda netvorili súčasť v zmluve dojednaného diela. Uvedenú skutočnosť
žalobca v podanej žalobe opomenul, s touto sa bližšie nevysporiadal a pri výpočte ním uvádzanej
zmluvnej pokuty o ktorej sa domnieva, že mu patrí, nepostupoval
zohľadňujúc tieto skutočnosti.

Poukázal, že z sms komunikácie medzi ním a jeho zamestnancom p. H. zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že už v deň podpisu zmluvy (XX.XX.XXXX) inštruoval svojho zamestnanca, aby vykonal u
žalobcu zameranie potrebné pre vyhotovenie diela dojednaného zmluvou, a teda veľmi promptne,
tak ako prisľúbil žalobcovi, na vykonaní diela začal pracovať. Podstatným dátumom, ktorý vyplýva z

ďalšej priloženej komunikácie je dátum XX.XX.XXXX, kedy ho žalobca kontaktoval ohľadom montáže
interiérových dverí, na čo mu uviedol, že tieto budú namontované vo štvrtok alebo v piatok,
teda dátumovo dňa XX. alebo XX.XX.XXXX (t.j. dva týždne pred termínom dokončenia diela), a v
zmysle dojednaní v zmluve v lehote 17 dní odo dňa uhradenia faktúry, teda ďaleko pred dátumom
XX.XX.XXXX. V uvedených dátumoch teda došlo k splneniu v zmluve uvedenej povinnosti a dodania

časti diela v stanovenom termíne. Ako uvádza ďalšia komunikácia zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX,
následne zabezpečil aj dodanie ďalších častí diela, aj keď sa tak stalo pre jeho zdravotné problémy
s miernym oneskorením v dňoch XX.-XX.XX.XXXX, resp. XX.-XX.XX.XXXX, pričom uvedená montáž
bola poslednou z montáží týkajúcich sa diela špecifikovaného v zmluve. Poukázal, že počas realizácie
došlo zo strany žalobcu niekoľkokrát k zmene zadania, napríklad v zmene systému otvárania dverí zo

systému kľučiek na madlá z obidvoch strán dverí, čo samozrejme ovplyvnilo realizáciu diela, nakoľko
uvedené bolo potrebné dodatočne doobjednať a madlá osobitne vyrobiť. Uvedené skutočnosti žalobca
nezohľadnil, a to napriek tomu že príloha č. X k zmluve obsahovala informáciu, že niektoré časti diela sa
vyrábajú z materiálu dodávaného len na objednávku, čo predstavuje predĺženie dodacej doby, preto ak
došlo k zmene napríklad zo systému kľučiek na madlá na žiadosť žalobcu, bol nútený doobjednať na ich

výrobu na to určený materiál, čo samozrejme predĺžilo aj dodanie diela ako takéto. Mierne omeškanie
s dodaním v zmysle vyššie uvedeného preto nemuselo byť nutne zapríčinené len jeho konaním, ale aj
požadovanými zmenami niektorých častí diela zo strany žalobcu v priebehu realizácie, preto si žalobca
musel byť vedomý toho, že tieto dodatočné zmeny a práce s nimi spojené samozrejme posunuli ajsamotnú realizáciu diela. Tieto skutočnosti v spojení s jeho práceneschopnosťou mali za následok
mierne zdržanie s dodaním diela, ktoré však nepresiahlo 11 dní, čo vyplýva z priloženej komunikácie
vzhľadom na najneskoršie možné dodanie aj to už len poslednej časti diela (XX.XX.XXXX), a vo

veľkej miere boli v príčinnej súvislosti práve so zmenami požadovanými žalobcom. Na základe týchto
skutočností preto možno dospieť k záveru, že žalobcom uvádzaný dátum dodania diela (XX.XX.XXXX)
je absolútne mylný, ničím nepodložený, nepreukázaný a nezodpovedajúci reálnemu dodaniu diela.

V ďalšom uviedol, že okrem diela dojednaného zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX vykonával pre žalobcu aj

ďalšie dodatočné práce, či drobné diela ako to vyplýva napríklad z komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX,
kedy ho žalobca inštruoval (napriek tomu, že to nebolo predmetom zmluvy ako to vyplýva z prílohy č.
X k zmluve) aby zabezpečil aj kúpu kľučiek (aj keď z prílohy č. X k zmluve jasne vyplýva „interiérové
dvere... bez kľučky“). Takýchto dodatočných zmluvou nešpecifikovaných a v nej nezahrnutých žalobcom
vymienených diel, nepodliehajúcich podmienkam predmetnej zmluvy o dielo, bolo, ako vyplynie z nižšie
uvedeného,viacero,apreposúdeniedôvodnostižalobcomuplatnenéhonárokujeichrozlíšeniekľúčové.

Poukázalzoznamprácadiel,ktorénebolizahrnutédozmluvyaichdodanienepodliehazmluvnejpokute,
nakoľko neboli súčasťou zmluvy o dielo od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky:
- Dodanie nerezových kľučiek Lusy na 6ks dverí
- Dodanie nerezové ploche rozety Lusy na 6ks dverí
- Montáž kľučiek 6ks

- Zámok na dvere zo sklom bol zmenený za iný typ otváranie, zrušil sa magneticky zámok a objednal
som špeciálny na otváranie madlom, za zámkom som čakal pokiaľ nám prišiel
- Oprava posuvných dverí na poschodí
-Výrobanamieruatypicképolicezpreglejky+povrchováúpravalakmatný,rozmerhr.18x589x5604ks
- Herňa - výroba na mieru atypické biele police, hrana olepená preglejková rozmer políc hr.18 x 529 x

773 3ks, Výroba na mieru atypické police biele, olepene hranou preglejka, rozmer 529 x 1175 1ks
- Balenie, doprava a montáž 8ks políc
- Výroba atypické zrkadlo, hrany dookola brúsene leštene, rozmer šírka 650mm x výška 2610 1ks
- Montáž nalepením a zafixovanie zrkadla pokiaľ vytvrdne lepidlo
- Demontáž zafixovania zrkadla po 24h

- Výroba atypické zrkadlo, hrany dookola brúsene a leštene, rozmer šírka 707 x výška 2610 1ks
- Montáž nalepením a zafixovanie zrkadla pokiaľ vytvrdne lepidlo
- Demontáž zafixovania zrkadla po 24h
- Výroba atypickej drevenej tabule s povrchovou úpravou tabuľová farba čierna matná
- Balenie, doprava a montáž nalepením na stenu drevenej tabule

- Výroba atypické drevene madlá vyrobene z preglejky na dvere zo sklom 2ks
- Výroba kotviaceho systému na skrytu montáž drevených madiel
- Príprava výrobnej dokumentácie - nakreslenie drevenej otváracej steny vrátanie otvorov na pánty
- Programovanie CNC na frézovanie drevenej otváracej steny
- Výroba drevenej otváracej steny vyrobenej zo stolárskej brezovej preglejky, opracovanie na CNC stroji

- 4ks vyfrézovane na skryte pánty SIMONSWERK TECTUS
- Výroba povrchovej úpravy drevenej otváracej steny rozmer šírka 972 x výška 2620 2 x striekane lak
matný
- Kovanie SIMONSWERK TECTUS 4ks skryte pánty na otváraciu stenu el. rozvádzača (kovanie sa
predáva na objednávku)

- Výroba a montáž na stenu TYP-ON systému na otváranie drevenej steny prekrytie el. rozvádzača
- Balenie, nakladanie, doprava a montáž drevenej otváracej steny.

Uviedol, že uznáva, že u žalobcu vykonával aj práce po termíne dokončenia diela, resp. po termíne
XX.XX.XXXX, ale tieto neboli súčasťou prác a diela dojednaného v zmluve, preto naň nemožno

vzťahovať lehoty uvedené v zmluve, o čom svedčí napríklad sms-komunikácia jeho zamestnancov
napríklad zo dňa XX.XX.XXXX v ktorej uvádzajú „guľu objednať Q.“ alebo zo dňa XX.XX.XXXX v ktorej
uvádzajú „police, madla a čiernu dosku do chomi“. Z predmetnej komunikácie vyplýva, že on v daných
termínoch pre žalobcu zabezpečoval ďalšie služby a vykonal ďalšie diela, ktoré neboli zahrnuté v zmluve
ani v špecifikácii diela v prílohe č. X k zmluve, preto ich dodanie žalobca mylne sankcionuje žalobou

uplatnenou zmluvnou pokutou domnievajúc sa, že neboli dodané v termíne stanovenom v zmluve zo
dňa XX.XX.XXXX, pretože sa naň tento termín nevzťahoval a k ich doobjednaniu zo strany žalobcu
došlo osobitne a dodatočne, bez ohľadu na uzatvorenú zmluvu.V ďalšom uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu žalobca celkom mätúco adresoval výzvu na bezodkladné
dokončenie časti Diela a vyzval ho na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 31 411,20 eur, čo považoval
za nedorozumenie, ako to vyplýva aj z jeho odpovede zo dňa XX.XX.XXXX. V odpovedi vysvetlil (stále

v domnienke, že ide o nedorozumenie), že k dokončeniu diela došlo ešte v minulom roku koncom
mesiaca október (október 2017, ako to potvrdzuje aj komunikácia už vyššie zmienená), pričom poukázal
na to, že zo strany žalobcu nebola ochota stretnúť sa za účelom podpísania preberacieho protokolu
a výmeny vtedy už reklamovaných dvierok (teda dávno predtým dodaných dvierok). V zmysle vyššie
uvedeného ako aj citovanej právnej úpravy sa potom možno domnievať, že do omeškania sa mohol

svojim konaním, či skôr nekonaním dostať aj samotný žalobca, keď v rozpore so zmluvou nesprístupnil
nehnuteľnosť na výmenu reklamovaného tovaru, či neposkytol súčinnosť pri podpise preberacieho
protokolu, čo on nemohol žiadny spôsobom ovplyvniť. V uvedenej odpovedi zároveň zhrnul predbežný
prehľad dodatočne doobjednaných prác a ďalších diel, ktoré ako vyplýva jednak z jeho listu, zo zmluvy
a ako aj prílohy k nej, neboli jej súčasťou a žalobca si ich len mylne spája s uzatvorenou zmluvou a
nárokom na zmluvnú pokutu.

V ďalšom uviedol, že ustanovenie čl. VII ods. 7.2 upravuje vznik nároku objednávateľa na zmluvnú
pokutu vo výške 1 % z ceny diela za každý omeškaný deň v prípade omeškania zhotoviteľa s dodaním
diela bližšie nešpecifikuje, či sa porušením povinnosti zhotoviteľa má na mysli omeškanie s dodaním
celého diela, resp. či nárok na zmluvnú pokutu objednávateľovi vzniká aj v dôsledku omeškania iba

s časťou diela a či táto skutočnosť modifikuje aj výšku zmluvnej pokuty. Dielo bolo tvorené súborom
čiastkových prác a predmetov, ktoré spolu tvoria jeden celok. Samotné dielo teda pozostáva z viacerých
častí, ktoré sú zároveň osobitne cenovo ohodnotené a preto dodanie iba niektorej časti nemôže
automaticky vytvárať nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1 % z celkovej ceny diela. Zo zmluvy o dielo
vyplýva, že jeho povinnosťou bolo dodať dielo, avšak uvedenej povinnosti v ustanovení o zmluvnej

pokute nezodpovedá dostatočne určité vymedzenie zabezpečovanej povinnosti, teda či nárok na
zmluvnú pokutu vzniká aj v prípade nedodania čo už len časti diela, resp. či sa výška zmluvnej pokuty
mení v závislosti od toho, s ktorou časťou Diela sa zhotoviteľ dostane do omeškania.

Poukázal, že vo výzve žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX sám uvádza, že výzva sa týka dokončenia iba časti

diela a teda nie celého diela, ako sa uvádza v ustanovení o zmluvnej pokute. Je nutné si uvedomiť, že
aj v prípade zmluvnej pokuty dojednanej pre omeškanie s platením peňažného záväzku, sa jej výška
v súlade s rozhodovacou praxou nevypočítava zo sumy celého záväzku, ale len zo sumy omeškaného
záväzku, iba tak možno uvažovať o tom, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne. Uvedené analogicky
v prejednávanom prípade naplnené nie je, zmluvná pokuta nezohľadňuje skutočnosť, že Dielo je tvorené

niekoľkými časťami, ktorých dodanie mohlo nastať v rôznych časových úsekoch o čom svedčí aj
vyššie uvedená argumentácia. Ak by sa aj v prejednávanom prípade aplikoval výklad, že pre vznik
nároku na zmluvnú pokutu postačuje aj omeškanie len časti diela, takáto formulácie nie je v súlade
so zásadou poctivého obchodného styku ako jedným z indikátorov posúdenia jej platnosti ako ani v
súlade s ustanovením § 37 ods. 1) zákona č. 40/1964 Zb., nakoľko v zmysle v zmluve ustanovenej

formulácie priznáva objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu aj z ceny tej časti diela, s ktorou
zhotoviteľ v omeškaní nebol, keďže nárok vymedzuje z ceny celého diela. Vychádzajúc z účelu a
zmyslu inštitútu zmluvnej pokuty, je v zrejmom rozpore s poctivým obchodným stykom i bežnou praxou
sankcionovať podnikateľa z hodnoty riadne poskytnutého plnenia. Takto dojednaná zmluvná pokuta
preto nezodpovedá kritériám určitosti právneho úkonu čo má v zmysle § 37 ods. 1) zákona č. 40/1964

Zb. za následok jej neplatnosť a jej dojednanie nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu jej rozporu
so zásadou poctivého obchodného styku.

V ďalšom uviedol, že ak by dojednaná zmluvná pokuta bola súdom vyhodnotená ako platná, aj v takom
prípade je nutné konštatovať, že jej výška nezodpovedá zásade poctivého obchodného styku z dôvodu

jej neprimeranosti. V podanej žalobe žalobca sám priznáva, že dojednaná zmluvná pokuta je vysoká,
ale ospravedlňuje ju zvýšenou cenou diela, tzv. prirážkou za rýchle dodanie diela. S uvedeným tvrdením
on nesúhlasí, nakoľko k cene diela nebola prirátaná žiadna prirážka, ktorú uvádza žalobca. On pre
žalobcu vykonával diela aj pred uzatvorením predmetnej zmluvy, preto mu ako vernému zákazníkovi
ponechal v otázke výšky prirážky voľnú ruku, ako to vyplýva z priloženej predzmluvnej komunikácie, kde

podrobne vysvetľuje prečo je cena za dielo v takejto výške, pričom uvádza, že „Príplatok za okamžitú
výrobu nechám na Vás“. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že a prednostný termín dodania (ako
sa uvádza vyššie, hneď v deň podpisu zmluvy bol daný pokyn na zameranie zo strany žalovaného
jeho zamestnancovi) žalobcovi neúčtoval žiadnu osobitnú prirážku, ktorá by odôvodňovala takú vysokúzmluvnú pokutu, akú si žalobca vymienil v zmluve, ba práve naopak, veľmi ochotne vykonal aj mnohé
práce naviac, či zmenu realizácie, ktorú si osobitne u žalobcu doposiaľ neúčtoval. Ako vyplýva z návrhu
na vydanie platobného rozkazu, žalobca sám konštatuje, že predmetná zmluvná pokuta je vysoká, preto

sa domnieva, že uvedenú skutočnosť by súd v prípade, ak by sa nestotožnil s argumentmi v ostatných
ním uvádzaných skutočnostiach a zmluvnú pokutu by považoval za platne dojednanú, mal brať na zreteľ,
a to v kontexte § 301 Obchodného zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu je tak v celom rozsahu nedôvodná, nepreukázaná, účelová a

preto by jej súd nemal vyhovieť ani len z časti. So žalobcom sa snažil dohodnúť mimosúdne, nakoľko
jeho tvrdenia v podaných výzvach považoval za nedorozumenie a za niekoľko dňové oneskorenie s
dokončením časti diela mu ako vernému zákazníkovi poskytol možnosť odpustenia zvyšku neuhradenej
ceny za dielo zo strany žalobcu, čím sa opätovne snažil vyjsť v ústrety žalobcovi. Krok žalobcu smerujúci
k vymáhaniu takejto horibilnej, ničím nepodloženej, nepreukázanej zmluvnej pokuty preto považuje za
neopodstatnený, nespravodlivý a nezodpovedajúci poctivému obchodnému styku.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že prvým rozporovaným bodom
žalovaným je dátum odovzdania diela – XX.XX.XXXX. Tento dátum preukazuje e-mail zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý je aj súčasťou odporu žalovaného, v ktorom žalovaný oznamuje termín odovzdania
XX.XX.XXXX, podpis odovzdávacieho protokolu a verí, že sa so žalobcom dohodne tak, aby nemusel

znášať zmluvnú pokutu, ktorej si je vedomý, že má na ňu žalobca nárok, ako to vyplýva z poslednej vety
predmetného e-mailu. K odovzdaniu diela XX.XX.XXXX aj došlo, nie však k podpísaniu odovzdávacieho
protokolu pripraveného žalovaným, keďže on mal výhrady k viacerým vyhláseniam v odovzdávacom
protokole o tom, že bolo dielo dodané včas, a že je spokojný s kvalitou dodávky smerujúce k vzdaniu sa
nároku na zmluvnú pokutu, ktorej si žalovaný bol vedomý. Považuje deň XX.XX.XXXX za odovzdanie

diela a nesúhlasí so žiadnym deklarovaným skorším termínom odovzdania diela, ktorý však nebol zo
strany žalovaného ani nijakým relevantným spôsobom dokázaný.

V ďalšom uviedol, že žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a splnomocnencom
žalobcu v čiastkových veciach p. L. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá preukazuje komunikáciu o čiastkových

plnenia diela, súčasne však e-mailová komunikácia zo dňa XX. a XX.XX.XXXX medzi rovnakými
osobami preukazuje, že dielo ešte nebolo dokončené. Súčasne predkladá SMS komunikáciu medzi
ním a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX jasne preukazujúcu stále nedokončenie Diela
a jeho značnú nespokojnosť súčasne akceptáciu žalovaného, že dielo stále nie je dokončené. Takisto
predkladá náhodnú fotografiu z jeho mobilného telefónu z XX.XX.XXXX preukazujúcu, že časť betónovej

steny a oceľového stĺpu v chodbe sú obnažené a súčasťou diela bolo ich obloženie obkladovými
doskami.

Vzhľadom k tomu, že však montážnici avizovaní v SMS komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX opäť
nedorobili všetko čo mali v zmysle zmluvy o dielo, zaslal dňa XX.XX.XXXX žalovanému oficiálnu

výzvu na dokončenie diela. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by po XX.XX.XXXX došlo k
akémukoľvek ďalšiemu plneniu žalovaného na dokončenie diela pred marcom 2018. Takisto akékoľvek
čiastočné dodávanie diela žalovaným dokladuje žalovaný SMS správami s uvedením termínu kedy prídu
montážnici, skutočnú realizáciu čiastočnej realizácie diela v tvrdenom rozsahu ani v jednom prípade
nepreukázal, či sa vôbec uskutočnila.

K predloženej predzmluvnej komunikácii o cene diela uviedol, že predkladá cenovú ponuku
konkurenčnej dodávateľskej stolárskej spoločnosti, ktorej časť bola konkurenčnou spoločnosťou
zrealizovaná a časť nakoniec realizovaná žalovaným, konkrétne body 2, 3 a 10 cenovej ponuky v
súhrnnej výške 7 116,72 eur bez DPH namiesto zazmluvnených 19 394,90 eur bez DPH za dielo

so žalovaným. Touto cenovou ponukou preukazuje výrazne zvýšenú cenu žalovaným, ktorá ním bola
akceptovaná s tým, že bude dielo dodané riadne a včas a nesplnenie tejto povinnosti sankcionované
zmluvnou pokutou, ktorú žalovaný v zmluve o dielo akceptoval uzavretím zmluvy o dielo.

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pre žalobcu realizoval práce naviac, tak o tom nepredložil žiadny relevantný

dôkaz.Predpokladá,žeakbyktomudošlo,malbyťuzatvorenýdodatokkzmluveodielo,aleboexistovať
o tvrdených naviac prácach objednávka, ktorej by mala predchádzať cenová ponuka žalovaného, pričom
on nemá vedomosť o nacenení deklarovaných naviac prác, akceptácii ceny, ani o ich objednávke, ani o
dodatku k zmluve o dielo a takýto dôkaz nebol žalovaným predložený. V každom prípade je to vo vzťahuk omeškaniu s dodaním Diela nepodstatné, keďže aj v poslednej komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX
sú komunikované dvierka na výmenu, ktoré neboli dodané riadne. Navyše je veľmi rozporuplné, že
žalovaný vo svojom e-maily zo dňa XX.XX.XXXX uviedol súpis ním tvrdených naviac prác a vo svojom

odpore proti platobnému rozkazu narástli o nové požiadavky, keďže došlo k finálnemu odovzdaniu
XX.XX.XXXX, je tento nárast jednoducho nemožný a len vyvoláva väčšiu nedôveru v deklarované
tvrdenia v odpore žalovaného. Jedinú komunikáciu o naviac objednávke eviduje medzi žalovaným a p.
L. o objednaní kľučiek (SMS komunikácia zo dňa XX.XX.XXXX). O naviac prácach uvedených v e-maily
zo dňa XX.XX.XXXX nemá vedomosť, ani ich neodsúhlasil.

Poukázal, že snaha žalovaného naviazať zmluvnú pokutu na čiastkovo nedodané časti diela neobstojí,
pretože je v čl. VII bod 7.2 zmluvy o dielo zmluvná pokuta jasne naviazaná na cenu diela nie na jej
jednotlivé časti, s ktorými bol žalovaný v omeškaní a to aj zodpovedalo jeho požiadavkám pri uzavretí
zmluvy o dielo, že vysokú cenu diela bude akceptovať výhradne s tým, že bude dielo dodané včas
ako celok a o čiastkové plnenie nemal záujem, čo vyjadril aj v SMS zo dňa XX.XX.XXXX, že buď

žalovaný dielo urýchlene dokončí, alebo nech si príde žalovaný zobrať čo dodal a nech mu vráti peniaze.
Výška zmluvnej pokuty vychádzala z predchádzajúcej skúsenosti žalobcu so žalovaným, keďže aj v
minulosti meškal s dodávanými prácami a cieľom bolo, aby bola odstrašujúca a aby ju žalovaný bral
vážne a dielo dokončil načas. Nepovažuje zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú v zmysle § 301
Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Vysokou sa v skutočnosti stala len

dĺžkou omeškania, keďže za 1 deň omeškania bola zmluvná pokuta len 193,95 eur. V zmysle čl. VII bod
7.3 zmluvy o dielo, jeho nárok na náhradu škody zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý, on si však
náhradu škody voči žalovanému neuplatňuje.

K výške zmluvnej pokuty upriamil pozornosť súdu na Rozhodnutie Najvyššieho súdu č. XXXXX/XX/

XXXX, ktoré hovorí o primeranosti výšky zmluvnej pokuty:
„I. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu
podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v
čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.
II. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za

určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej
povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené
časové obdobie.
III. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre
ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.“

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca k dátumu
XX.XX.XXXX požadoval výmenu dvierok, ako to vyplýva aj z predloženej SMS komunikácie, kde aj
žalobca aj žalovaný používajú výrazy ako výmena dvierok a nie ich prvé dodanie, nakoľko k ich
poškodeniu (deformácii) došlo až dodatočne po ich odovzdaní žalovaným a to z dôvodu, že preglejka

je vyrobená z lepeného dreva a výnimočne sa stane, že sa hlavne väčšie dvierka môžu deformovať,
čo sa v prejednávanom prípade dodatočne stalo, ale až v rámci záručnej doby. Z uvedeného je potom
evidentné, že predmetné dvierka boli z jeho strany riadne dodané a táto dodatočná komunikácia sa už
niesla v duchu záručnej opravy, spočívajúcej v ich výmene, preto za žiadnych okolností nemôže žalobca
uvedené považovať za dôkaz toho, že k dokončeniu diela malo dôjsť až XX.XX.XXXX. Práve naopak

uvedenépreukazuje,žedvierkazjehostranybolidodané,inakbynemohloprísťkichvýmene.Domnieva
sa, že žalobca nerozlišuje medzi dodaním diela a reklamáciou diela, o ktorú v predmetnom prípade
išlo, ktorá však nie je dôkazom nedokončenia diela, ale práve dôkazom jeho riadneho dokončenia a
odovzdania. Vyššie uvedené vyplýva aj z jeho emailu zo dňa XX.XX.XXXX, kde zreteľne a jasne uvádza,
že pravdepodobne ide o nedorozumenie, nakoľko dielo podľa zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX bolo

riadne dokončené ešte v roku 2017 a jediný problém bol s podpisom preberacieho protokolu.

V ďalšom uviedol, že pre žalobcu vykonával nad rámec zmluvy o dielo, a ktorých vykonanie nie je
viazané na podmienky v predmetnej zmluve o dielo zo dňa XX.XX.XXXX svedčí aj žalobcom predložená
„náhodná fotografia zo dňa XX.XX.XXXX“. Žalobca uvádza, že predmetná fotografia má preukazovať:

- „že časť betónovej steny a oceľového stĺpu v chodbe sú obnažené a súčasťou Diela bolo ich
obloženie obkladovými doskami (viď príloha č. 1 zmluvy o dielo: - vstup nábytok z brezovej preglejky,
bez interiérových dverí).“ Domnieva sa, že opätovne ide o zo strany žalobcu o zavádzajúce tvrdenie.Predmetná náhodná fotografia totiž preukazuje hneď dve podstatné skutočnosti podporujúce tvrdenia
žalovaného:
1. Betónová stena (ktorú môžeme vidieť na fotke) je stenou s elektrorozvádzačom, ktorej prekrytie je

opísané v prácach naviac požadovaných žalobcom, ktoré uviedol aj v podanom odpore, teda nejde ako
sa mylne domnieva žalobca o žiaden vstupný nábytok z brezovej preglejky, čo by bolo aj vzhľadom
na umiestnený elektrorozvádzač nelogické. To, že žalobca požadoval aj tieto práce s poukazom na
predmetnúfotografiulendokazuje,žezjehostranyišloodožadovaniesaajinýchprác,prácnaviac,ktoré
neboli súčasťou zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX. Na predmetnej fotke je zároveň zreteľne vidieť,

že sklenené dvere medzi kuchyňou a vstupom (dvere rovno vstupom alebo oproti vstupným dverám) sú
otvorené, v skle dverí je viditeľný odraz časti vstupných dverí, čo dokazuje, že dvere sú namontované,
a teda boli zo strany žalovaného toho času dodané.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o irelevantnosti SMS komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX,
uviedol, že s ním nesúhlasí. Predmetná nezávislá komunikácia zamestnancov žalovaného je cenným

dôkazom na preukázanie ním uvádzaných skutočností a práve otázky ďalších vykonaných prác a to
napríklad formuláciou „guľu objednať Q.“ (čo tiež nebolo uvedené v zmluve o dielo zo dňa XX.XX.XXXX,
nakoľko sa tam nachádza informácia, že dvere mali byť dodané bez kľučiek) alebo zo dňa XX.XX.XXXX
v ktorej sa uvádzajú „police, madla a čiernu dosku do chomi“ – uvedená formulácia tiež naznačuje práce
naviac.

20. Svedok B. L. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri tom, ako strany sporu priamo v dome
dojednávali,resp.komunikovaliohľadomvýkonutohtodiela.Nakomunikáciusožalovanýmbolpoverený
žalobcom. Predmetom diela boli dokončovacie práce po predchádzajúcej firme, ktorá tieto v dome
žalobcu nevykonala. Tieto práce, resp. ich rozsah boli stanovené na základe obhliadky na mieste samom

aj za prítomnosti samotného žalovaného. Mali byť dokončené práce na kuchyni, dodávka dverí a takisto
mali byť vykonané obklady stien, jednalo sa o obklady dole na prízemí, obklady na chodbe. Pokiaľ
sa jedná o čas odovzdania diela, termíny sú bližšie špecifikované v komunikácii, resp. v písomnej
komunikácii medzi stranami sporu a bližšie tento termín si on nepamätal. Poukázal, že pred nacenením
diela, bol na osobnej ohliadke so žalovaným v dome ohľadom stanovenia rozsahu prác, ktoré mali byť

vykonané na základe projektu p. I. K.. Podkladom jednak pre nacenenie a jednak pre stanovenie rozsahu
diela, ktoré mal žalovaný vykonať, boli iba podklady, ktoré boli vypracované a zasielané I. K., teda
architektom. Podľa jeho vedomosti žalovaný mal dokončiť všetky práce v dome tak, ako boli stanovené
na základe projektu I. K.. Cieľom tejto zmluvy, resp. dojednaní bolo dokončiť celý interiér domu do konca.

Súd umožnil svedkovi nahliadnuť do fotodokumentácie, ktorá bola doložená do súdneho spisu, kde na
jednej fotografii je už na chodbovej stene drevený obklad, na druhej fotografii tejto obklad nie je a ten
po nahliadnutí uviedol, že tento drevený obklad bol predmetom zmluvy o dielo, nakoľko sa v čase, keď
sa dielo dojednávalo, jednalo o holú stavbu, kde táto stena ešte nebola dokončená a podľa jeho názoru
tieto práce mali byť zo strany žalovaného dokončené v zmysle projektu p. I. K..

V ďalšom uviedol, že má tiež vedomosť o výmene dvierok v dome. Malo sa jednať o nejaké dvierka v
kuchyni, nevedel uviesť, či to bolo na umývačke riadu, či to bolo na inej časti kuchynskej linky. Jedná sa
iba o to, že tieto dvierka mali byť vymenené z toho dôvodu, aby boli funkčné, aby sa dali otvárať a takisto
boli v inom odtieni ako zvyšok kuchynskej linky. Podľa jeho vedomosti tieto dvierka mali iný odlesk ako

ostatné časti kuchyne, a preto aj žalobca žiadal o ich výmenu.

Predmetom dokončenia mal byť obklad, kde poukazuje na tú stenu, ktorá je na chodbe a plus bočnú
stenu do kuchyne. Poukazuje na to, že sa mali dokončiť nejaké dvierka v kuchyni, kde nevie uviesť,
ktoré presne a takisto nejaké dvere na poschodí. K ostatnému bližšie sa nevie vyjadriť. Pokiaľ sa jedná

o samotný nákres projektu, tak vstupuje sa tak, ako je vstup do domu znázornený na tomto výkrese.
Po ľavej strane je vstup do garáže, po pravej strane je vstup do kúpeľne, po pravej strane sa ešte
nachádza priestor, kde mala byť umiestnená šatníková stena, vešiaky na vetrovky, kde následne sa
nachádzajú ďalšie dvere, ktoré oddeľujú, dá sa povedať, vstupnú časť od obývačky. Na predmetnej
stene boli elektrické ističe, ale v nákrese neboli, ale vzhľadom na tie ističe bolo potrebné, aby táto stena

bola otváravá a takisto, podľa jeho vedomosti zrkadlo sa na túto stenu neumiestnilo aj z dôvodu, že bolo
príliš ťažké. Už pri prvotnej obhliadke bolo zrejmé, že na tejto stene sú ističe a oproti projektu p. I. K. toto
musí byť zmenené na otváravé, a podľa jeho vedomosti toto bolo takto dojednané už hneď po vykonaníprvej obhliadky na tomto mieste. Pri dojednaní takejto zmeny tohto projektu určite bol prítomný p. B.,
bol tam aj on a si už nepamätá, či tam bol aj p. I. K..

Tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že v rámci daného diela, pre žalobcu mal vykonať aj dielo ohľadom
interiérových dverí a jednalo sa o interiérové dvere na poschodí. Tieto dvere mali mať kľučky.

21. Svedok N. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sám bol na mieste samom, teda v dome
žalobcu, kde bol zameriavať miesto samé za tým účelom, aby bolo dielo vykonané. bolo niekedy cez

prázdniny, v lete, v auguste. Nevedel či na mieste samom bol pred podpísaním zmluvy, po podpísaní
zmluvy, resp. v akom časovom intervale, pretože on zmluvu o dielo a tieto písomné veci neriešil. Na
základe požiadavky svojho vedúceho išiel zamerať dom. Bol zameriavať vstup, jedná sa o časť vpravo
od vchodových dverí, čiže jednalo sa o celý vstup, potom sa jednalo o interiérové dvere a takisto dvierka
na kuchynskej linke, nakoľko boli vyrobené iba čiastočne. V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jednalo o ľavú
stranu, tak sa malo jednať o interiérové dvere a pokiaľ sa jednalo o pravú stranu, jednalo sa o šatníkovú

zostavu. A ešte sa mali vyrobiť dvere, rovno so vstupom, kde išli presklené dvere interiérové. Podľa
jeho vedomostí nič iné sa vykonať nemalo. Ešte mal žalovaný vyrobiť interiérové dvere, a to hore na
poschodí a tiež mal žalovaný podľa jeho vedomosti vytvoriť nad dvere taký ako vrch zárubne. O tom,
že boli na stavbe doobjednané ďalšie časti sa to dozvedel priamo od žalobcu cez komunikáciu s ním s
tým, že on následne tieto požiadavky tlmočil p. B.. Pokiaľ sa jedná o samotné zameriavanie a tieto veci,

tak tieto väčšinou boli riešené s p. L. a nie s p. Q. a bolo to na začiatku.

V ďalšom uviedol, že priebežne počas realizácie diela bol prítomný v samotnom dome, pričom má
vedomosť o tom, že nakoľko pán domáci im povedal, že sú veľmi šikovní, žiadal od nich aj niečo iné, čo
nebolo predmetom dojednaní. Pod tým iným uviedol, že sa jednalo o dvere, pokiaľ sa jedná o kúpeľňu

a wecko na hornom poschodí, kde to prerábali a takisto, pokiaľ sa jedná o kryty v detskej a takisto
police do pracovne. Takisto sa menili aj na dverách kľučky na gule, teda z kľučky kľučky na kľučky
gule. Toto bolo dojednané v priebehu vykonávania diela, kde to bolo zhruba možno po mesiaci odo dňa
začiatku vykonávania diela. Pokiaľ sa jedná o dojednané dielo, podľa jeho vedomostí bolo dokončené
prvý októbrový týždeň.

Tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že bol podpísaný preberací, odovzdávací protokol, a mala
ho podpísať priateľka, resp. osoba ženského pohlavia, o ktorej nevie uviesť, v akom vzťahu bola
so žalobcom. Má vedomosť o tom, že tento protokol podpísala, avšak nevie, kde tento protokol sa
nachádza. Bolo to niekedy začiatkom októbra. Tiež poukázal, že rodina žalobcu v čase vykonávania

diela v tomto dome bývala, žili tam a chodili im poobede aj sms-ky, dokedy môžu v dome toto dielo
vykonávať.

Pokiaľ sa jedná o vady diela tak uviedol, že má vedomosť o reklamácii žalobcu. Bola to reklamácia
dvierok, ktoré sa nachádzajú vo vstupnej časti, a to v tej šatníkovej zostave, ktorá bola umiestnená

vpravo od vstupných dverí. Jedná sa o hornú skrinku, kde došlo k skrúteniu týchto dvierok, pričom
poukazuje, že samotný žalobca bol na túto skutočnosť upozornený. Tieto dvierka boli v dome vymenené
začiatkom nového roka. Oni predtým chodili do Bratislavy a tie dvierka mali snahu skôr vymeniť, avšak
viedol komunikáciu so samotným žalobcom, a to ešte pred vianočnými sviatkami, kde ho žalobca odbil,
že on nemá vtedy čas. To bolo iba telefonický a iný spôsob komunikácie medzi nimi nebol. O reklamácií

iných častí diela vedomosť nemá.

Po nahliadnutí do fotodokumentácie, a to fotiek zo vstupu, kde je sfotená ľavá strana steny, a to konečná
časť, kde na tejto fotke je čas predtým, ako tam bol namontovaný obklad a potom, tak uviedol, že pokiaľ
sa jedná o túto stenu, tak aj túto stenu zameral, a to vzhľadom na to, že musel sa dostať do nejakého

pravého uhla, od ktorého by toto mohol zamerať. Toto zameral, ale či to bolo predmetom diela, resp.
nebolo predmetom diela, k tomu sa vyjadriť nevie.

22. Svedok D. E. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom výroby bol jednak šatník do vstupu, nejaké
dvere a nejaké skrine. Vyrobené veci nakladali to bolo podľa jeho vedomosti XX.XX. Dňa XX.XX.

nakladali už iba zvyšok vecí, boli to nejaké dvierka a niečo také. Predtým už tam boli dodané dvere. Má
vedomosť o tom, že sa niečo doobjednávalo aj následne, čiže po tom XX.XX., avšak bližšie sa k tomu
vyjadriť nevie. Vedel však pre koho sa to vyrábalo. Taktiež im bola daná inštruktáž, doked to majú vyrobiť
a to bolo do XX.XX. Nemá vedomosť ani o tom, či bolo niečo reklamované. Takisto pokiaľ sa jedná oobsah zmluvy, resp. dokladoch, ktoré boli ku zmluve pripojené, on o takýchto veciach vedomosť nemá,
pretože on je iba zamestnanec. Tiež on na mieste samom nebol.

23. Svedok R. P. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom zákazky žalobcu boli nejaké skrine, vstup,
dvere z preglejky a pokiaľ si on dobre pamätá, tak tieto veci boli vyrábané v septembri 2017 a boli
dokončené v októbri 2017, v októbri už boli montované. Pokiaľ sa jedná o veci tejto zákazky, tak boli
nakladané XX.XX.XXXX a sa jednalo o všetky veci. V ďalšom uviedol, že sa mu vidí, že dvere už boli
expedované skôr z dielne a že už sa asi následne nevyrábalo v októbri. Už sa podľa jeho vedomosti tieto

veci montovali iba na stavbe. Programovať predmetnú zákazku mu bolo zadané začiatkom septembra.
Má vedomosť o tom, že predmetom zákazky bola aj výroba dvierok a koľko ich bolo a aké boli tak na to
sa už nepamätá. Poukázal, že vzhľadom na materiál používaný pri výrobe dvierok, tak vplyvom teploty
alebo prostredia môže dôjsť k zmene, resp. k skrúteniu tohto materiálu a k tomu dochádza bežne.

24. Svedok J. S. vo svojej výpovedi uviedol, že on je lakírnik a jemu boli dané na lakovanie jednotlivé

komponenty, ktoré boli vyrobené, pričom sa jednalo o nejaké dvierka, o nejaké dosky, pričom z toho čo
mu bolo predložené, on bližšie nevie uviesť, súčasťou čoho tieto komponenty mali byť. Poukázal na to,
že niekedy mu je daná aj dokumentácia, z ktorej to je bližšie určiť, ale pokiaľ sa jedná o tento prípad,
tak žiadnu dokumentáciu k dispozícii nemal. On si veci zapisuje, kde pokiaľ sa jedná o túto zákazku, má
uviedol, že je tam zapísané XX/XXXX, on to zapisuje až potom, ak tieto veci vlastne dokončí, až tieto

veci odídu preč. Bližšie k časovému intervalu, resp. času sa vyjadriť nevedel.

25. Svedok I. J. K. vo svojej výpovedi uviedol, že bol oslovený zo strany p. Q. ako vlastníka
predmetného domu za účelom vypracovania jednak architektonickej štúdie a takisto vypracovania
projektu na rekonštrukciu predmetného domu, kde predmetom tejto požiadavky bola rekonštrukcia

kúpeľní, jednotlivých priestorov bytu s tým, že predmetom danej zákazky bola rekonštrukcia celých
vnútorných priestorov daného domu. Jednalo sa o starý dom. Predmetom požiadavky nebolo obnovenie
vonkajších častí domu. Pokiaľ sa jedná o stolárske práce a stolárske výrobky, ktoré mali byť
zabezpečenéadodanéprirekonštrukciipredmetnéhodomu,taknajehoodporúčanie p.Q.sizabezpečil
firmu HBS, ktorá mala zrealizovať stolárske práce a takisto stolárske výrobky v predmetnom dome.

Podľa jeho vedomosti táto firma začala s výkonom tohto diela, avšak následne vzhľadom na to, že sa
rozpadla alebo mala nejaké problémy, časť diela alebo časť výrobkov nedokončila. Následne na jeho
odporúčanie si žalobca vybral na dorobenie, resp. dokončenie predmetného diela žalovaného.

V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o komunikáciu s p. B., tak zaslal mu ohľadom predmetnej zákazky

dvakrát mail, a to zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, pričom obidva maily poslal aj na vedomie
p. L. a takisto ten druhý aj na vedomie p. Q.. Súčasťou týchto mailov alebo prvého mailu boli 2x DVD
výkresy, v ktorých bolo znázornené, ktoré chýbajúce stolárske výrobky má ešte žalovaný žalobcovi v
rámci predmetnej zákazky dodať. Z týchto výkresov vyplýva, že sa malo jednať na druhom podlaží o
3x plné dvere do izieb, na prvom podlaží sa malo jednať o jedny plné dvere, jedny presklené dvere,

šatníkovú stenu vo vstupnej hale, stôl a lavicu v kuchyni a zároveň nejaké drobnosti, ktoré uviedol, že
si doriešia na mieste samom. Na mieste samom sa stretol aj s p. B., kde predmetom ich rozhovoru,
resp. jednania bolo to, aké iné nedorobky, ktoré neboli predmetom dokumentácie, ktorá bola zaslaná
svedkom mailom žalovanému, majú byť predmetom dokončenia diela, kde po nahliadnutí do svojich
dokladov uvádza, že predmetom malo byť ešte krycia doska na umývačke, chladničke a mrazničke,

pokiaľ si on dobre pamätá. Takisto chýbali vstupné plnené dvere. Na chodbe bol urobený obklad, kde
na tomto obklade chýbali ešte zrkadlá. Pokiaľ sa jedná o email zo dňa XX.XX.XXXX, tak predmetom
boli kľučky na dverách, ktoré sa mali ešte dodať do predmetného bytu. Zo strany žalobcu následne
nebol oslovený k tomu, že sa majú nejaké veci dovyrobiť, resp. má sa doplniť dielo o nejaké iné veci
na predmetnej stavbe.

Svedok po nahliadnutí do fotodokumentácie predloženej práv. zást. žalobcu uviedol, že predmetom
dorobenia veci v zmysle projektovej dokumentácie, ktoré mal vykonať žalovaný, pamätá si, že na stene
mala byť otváracia doska, na ktorej malo byť zrkadlo vzhľadom na to, aby sa zakryla rozvodová skriňa
a toto bolo súčasťou projektovej dokumentácie, ktorú on vypracoval, a bolo to súčasťou aj diela, ktoré

malo byť vykonané v danom dome. Pokiaľ sa jedná o to, že či toto mal dokončiť žalovaný, tak podľa
jeho názoru, keďže žalovaný mal dokončiť všetky veci podľa projektovej dokumentácie, ktoré mu svedok
zaslal, tak aj toto malo byť súčasťou diela, ktoré mal žalovaný dokončiť. Na výkrese nebolo uvedené
aj otváranie rozvádzača.Svedkovi následne bola predložená k nahliadnutiu aj cenová ponuka žalovaného, ktorá bola súčasťou
zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu, kde po nahliadnutí do tejto cenovej ponuky svedok

uviedol, že sa jedná o nákres, ktorý bol prevzatý z nákresu, ktorý on zaslal žalovanému. To či v zmysle
tejto cenovej ponuky mal byť predmetom diela aj obklad so zrkadlom na betónovej stene, za ktorou
bola rozvodová skriňa, tak uviedol, že on sa k tomu bližšie vyjadriť nevie, pretože on túto cenovú ponuku
nevypracoval. Avšak vzhľadom na komunikáciu, ktorá prebiehala so žalovaným, tak je toho názoru, že
predmetom diela malo byť dokončenie všetkých vecí tak, ako boli ním naprojektované a ako projekt bol

žalovanému zaslaný.

V ďalšom uviedol, že aj v kontakte s p. Q. a ten mu uviedol, že, že žalovaný je v omeškaní s vykonaním
diela. Písomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu ohľadom diela, nevidel a ani pred
pojednávaním nevidel cenovú ponuku žalovaného.

Na otázku po ktorú časť sa považuje časť domu za vstup a ktorá je následná časť podľa tejto
dokumentácie, akou časťou domu je, tak uviedol, že za vstup podľa tejto dokumentácie sa považuje časť
do presklených dverí, ktoré sú nainštalované pred schodiskom, následne za týmito dverami sa jedná o
časť, ktorá sa môže charakterizovať ako kuchyňa spojená s obývačkou a schodiskom. Pokiaľ v emaili zo
dňa XX.XX.XXXX svedok uviedol, že sa má dokončiť šatníková skriňa vo vstupe, tak po nahliadnutí do

nákresu uviedol, že to je možné chápať rôznymi spôsobmi. Podľa jeho názoru sa jedná o dokončenie
všetkých výrobkov v celej vstupnej hale. Pokiaľ sa jedná o pokračovanie steny až ku kuchyni, tak je
možné to chápať buď ako súčasť dorábky kuchyne, resp. ako súčasť dorábky takejto zostavy. Logika
bola, že bolo myslené, aby celý projekt bol dokončený tak, ako bol naprojektovaný. Na mieste samom
prešli veci, ktoré majú byť dokončené, a predmetom dokončenia bola aj stena, kde bola rozvodová

skriňa, na ktorej malo byť zrkadlo.

Poukázal, že je samozrejmé, že medzi výrobcom a objednávateľom môže prebiehať komunikácia,
kde niektoré veci si môžu každý z nich vysvetliť svojím spôsobom. On do tejto komunikácie medzi
žalobcom a žalovaným nezasahoval. Cenová ponuka zo strany žalovaného mu nebola predložená.

Kedy došlo k začiatku prác vykonávaných zo strany žalovaného a kedy došlo k ukončeniu diela, tak
k týmto skutočnostiam sa vyjadriť nevedel. Nemá vedomosť o tom, aké vzájomné termíny boli medzi
stranami sporu dohodnuté.

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že predmetom moderačného práva

súdu môže byť len existujúci nárok na zmluvnú pokutu, teda pokiaľ právo na jej zaplatenie trvá. Naďalej
trvá na svojej argumentácii, že nárok na zmluvnú pokutu nie je daný. V konaní na prvom stupni nebol
jednoznačne preukázaný žalobou uplatňovaný nárok a to nielen čo do výšky ale aj dôvodu s ohľadom
napríklad na to, že:
- žalobca nevedel uviesť, kedy ktoré časti diela boli dodané – teda nemohol rovnako vedieť s akými

časťami mal byť žalovaný v údajnom omeškaní,
- žalobca nepreukázal, že súčasťou predmetnej zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX boli aj práce naviac,
medzi ktoré patria napríklad spomínané dvierka na elektrorozvádzač,
- cenová ponuka neobsahuje žiadnu informáciu o tom, že dvierka na rozvodovú skriňu boli jej súčasťou,
neobsahuje z akého mali byť materiálu ani ich rozmer, podobne ani rozmer zrkadla,

- ak žalobca poukazoval na to, že uvedené má vyplývať z cenovej ponuky zo znenia „obklad pri
chladničke“ je nutné uviesť, že obklad je statický prvok, ale elektrorozvádzač pozostával z dvierok
(otváracej, teda dynamickej konštrukcie), pričom sa tam nenachádza žiadna informácia o týchto
dvierkach a nemožno ich subsumovať pod formuláciu „obklad“, preto sa na ich dodanie nemôžu
vzťahovať ustanovenia zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX,

- žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce údajné výzvy na konkrétne omeškania,
- žalobcove tvrdenia o omeškaní ako aj o tom, čo všetko malo byť predmetom zmluvy o dielo nepotvrdili
ani výpovede svedkov,
- žalovaný trvá na tom, že dohoda o zmluvnej pokute – počítaní jej výšky je neurčitá – nie je zrejmé, či
sa jej výška má počítať z ceny celého Diela alebo len omeškanej časti Diela a to aj vzhľadom na súdnu

prax (popísanú aj v čl. I tohto podania),
- podstata zmluvnej pokuty je sankcia za porušenie povinnosti splniť záväzok a prípadná opačná dohoda
aby sa účtovala aj za záväzok už splnený je contra legem- z dokazovania vyplynulo, že žalovaný dodal Dielo s maximálne 11 dňovým omeškaním, uvedené teda
nezodpovedá žalobcom tvrdenému dátumu – XX.XX.XXXX odkazuje už len na výmenu reklamovaných
dvierok a žalobca nepreukázal opak,

- na výmenu jedných dvierok išiel len jeden montážnik, s osobným autom (Octaviou) a teda nešlo o
žiadne dokončovacie práce k tomuto dátumu, ale o výmenu jedných malých dvierok
- žalobca prisľúbil podpis preberacieho protokolu, ktorý na mieste odmietol podpísať – ide o zjavnú
účelovosť, a potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že aj pri jednotlivých „odovzdávkach“ žalobca nechcel
podpisovať preberacie protokoly, vyhováral sa že potom, neskôr a podobne – ide o evidentnú

manipuláciu žalobcu s údajnými dátumami odovzdania časti diela,
- medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalovaného došlo k splneniu zmluvnej povinnosti, dodaniu
celého diela.

V ďalšom uviedol, že ak aj súd napriek vyššie uvádzaným skutočnostiam dospeje opätovne k záveru o
existencii nároku žalobcu na zmluvnú pokutu čo do dôvodu, upriamil pozornosť na to, že v prejednávanej

veci sú podľa jeho názoru dané kritériá, ktoré v zmysle § 301 Obchodného zákonníka sú dôvodom pre
jej zníženie (a to až do výšky 0,2 % ako to v zrušenom rozsudku určil. Medzi základné zákonné kritériá
posudzovania primeranosti výšky zmluvnej pokuty patrí: A. hodnota zabezpečovanej povinnosti a B.
význam zabezpečovanej povinnosti.

K hodnote zabezpečovanej povinnosti uviedol, že predmetom zabezpečenia malo byť riadne a
včasné dodanie diela. Žalobca tvrdil, že on mal byť v omeškaní len s časťou dojednaného diela, aj
keď presne nevedel koncipovať s akou časťou, resp. čo konkrétne bolo a čo nebolo dodané. Na
fotografii z XX.XX.XXXX je zrejmé, že dielo dodané bolo a jediné čo malo absentovať sú dvierka
na elektrorozvádzači. Zároveň hodnota ceny dvierok za elektrorozvádzač je v minimálnom rozsahu k

celkovejcenezadielo.Akžalobcachcetvrdiť,želenstoutočasťoumalbyťvúdajnomomeškanívtakom
prípade ide o nepatrnú časť vo vzťahu k celkovému dielu. Ak v dohodnutom termíne bolo odovzdaných
97% diela, možno 98 % a možno aj 100%, je zrejmé, že ak vôbec záväzok bol čiastočne nesplnený
tak iba v malichernej časti v porovnaní so splnenou časťou záväzku. Zákon neumožňuje sankcionovať
zmluvnú pokutu za časť pri ktorej nedošlo k porušeniu povinnosti – nakoľko to je základ pri posúdení

nárokunazmluvnúpokutu.Hodnotazmluvnejpokutyvypočítanázcelkovejhodnotydielajepretocelkom
zjavne neprimeraná k časti, s ktorou mal byť žalovaný v údajnom omeškaní.
K významu zabezpečovanej povinnosti uviedol, že toto kritérium posúdenia zmluvnej pokuty sa viaže
k posúdeniu významu zabezpečovanej povinnosti, teda či zmluvná pokuta, ktorú si veriteľ uplatňuje,
reaguje na splnenie hlavnej alebo vedľajšej povinnosti a do akej miery jej nesplnenie limitovalo veriteľa.

Je potrebné zdôrazniť, že medzi stranami sporu nie je spor o to, či bolo dielo dodané, nakoľko táto
skutočnosť bola preukázaná a žiadna zo strán ju nerozporovala. dielo bolo dodané v celku. Žalobca
nevytýkal ( okrem dvierok v kuchyni), žeby dielo samotné malo vady, nebol spokojný s jeho zhotovením
a prevedením, alebo že by zo strany žalovaného došlo k vadnému plneniu. Dielo teda bolo riadne
dodané, bez vád. Spor sa potom týka len času jeho dodania a toho, či predmetom diela boli aj „práce

naviac“. Ak by sa aj omeškal s dodaním časti diela, minimálne oneskorenie dodania nepatrnej časti
diela mohlo žalobcu limitovať v zanedbateľnom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
nehnuteľnosť v ktorej sa dielo vykonávalo užíval aj v čase jeho vykonania. Ak sa údajné omeškanie
malo týkať len dvierok na elektrorozvádzači, tak samotná jeho absencia žiadnym spôsobom nemohla
limitovaťžalobcuvužívanízvyšnej(podstatnej)častidielaakoaniprístupukelektrorozvádzaču.Zároveň

ani samotný žalobca nepreukázal, že zmluvná pokuta mala reflektovať omeškanie s podstatnou časťou
diela, ktorá by odôvodňovala tak vysokú zmluvnú pokutu. Je preto zrejmé, že v takej výške akej bola
uplatnená žalobcom je neprimeraná k údajnému omeškaniu ktorého sa mal údajne žalovaný dopustiť.
Suma sumárum, žalobca dielo aj počas doby prípadného údajného omeškania s dodaním posledného
komponentu užíval.

S ohľadom na vyššie uvedené aplikujúc obe zmienené zákonné kritériá s poukazom na individuálnosť
prejednávanej veci nasvedčujú potrebe podstatného zníženia zmluvnej pokuty. V ďalšom uviedol, že
osobitne je tiež nutné prihliadať na ďalšie zákonom výslovne neupravené kritériá, ktoré pozná aplikačná
prax a ktoré majú reflektovať okolnosti konkrétneho prípadu, napríklad:

a. význam doby za ktorú sa zmluvná pokuta vyžaduje - je naďalej toho názoru, že žalobca nepreukázal
omeškanie v takom rozsahu ako tvrdí, trvá na tom, že aj vzhľadom na výsluch svedkov žalovaný dodal
dielosmaximálne11dňovýmomeškaním,zároveňdobaúdajnéhoomeškaniamohlabyťvznačnejmiere
ovplyvnená práve doobjednávaním prác naviac zo strany žalobcu a zmenou niektorých prvkov dielab. význam samotnej výšky zmluvnej pokuty - zmluvná pokuta v sume 32.001,59 eur predstavuje 165 %
z hodnoty celej zákazky (ktorá bola 19.394,- eur bez DPH) a to je zmluvná pokuta šikanózna, nie pri
malichernom porušení povinnosti ale aj v prípade ak by do dohodnutého termínu nedošlo k žiadnemu

splneniu diela
c. význam iných majetkových práv veriteľa, ich existencia/neexistencia - ak zákon umožňuje ZP znížiť
do výšky škody o to viac by nemala byť vôbec v tomto konaní priznaná ak žalobca bol nie že na veci
škodný ale už ziskový nedoplatením zvyšných 10% z ceny diela ani prác dodatočne robených
d. význam osobných pomerov, individuálnosť vzťahov zmluvných strán - žalobca dielo pred dohodnutým

termínom mohol užívať a dodatočné práce (výmeny stočených dvierok) ho limitovali menej než
minimálne; žiadne iné obmedzenia žalobca netvrdil ani nepreukázal – počas celej realizácie diela ho
užíval, čo vyplynulo aj z výpovede svedkov
e. posúdenie funkcionality zmluvnej pokuty - zmluvná pokuta nemá v prejednávanom prípade čo
„reparovať“, nakoľko dielo bolo dodané, teda k splneniu povinnosti došlo, sankčná funkcia zmluvnej
pokuty bola zabezpečená tým, že on už zaplatil zmluvnú pokutu pred začatím súdneho konania v

rozsahu 1.940,- eur započítaním žalobcu kedy zvyšných 10% ceny diela už neúčtoval ako aj tým, že
dodatočne nefakturoval žalobcovi práce naviac.
Uvedené možno považovať za tie kritéria, ktoré odvolaciemu súdu zrejme v napadnutom rozhodnutí
absentovali. V otázke kritérií pre posúdenie nároku na zmluvnú pokutu poukáazal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V prospech

argumentácie smerujúcej k potrebe moderácie zmluvnej pokuty poukázal napríklad na rozhodnutie
Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Je toho názoru, že nárok uplatnený
podanou žalobou nie je dôvodný čo do základu ani výšky. Ak by aj súd opätovne dospel k záveru o
tom, že nárok čo do dôvodu vznikol, je na mieste aplikujúc vyššie popísané kritériá žalobou uplatnenú
výšku zmluvnej pokuty znížiť a to až do súdom pôvodne mienenej výšky zmluvnej pokuty (v zrušenom

rozhodnutí) v rozsahu 0,2 % denne z ceny diela. Predmetom záväzku bolo dodanie a montáž bežného
nábytku pričom žaloba znie na 32.001,59 eur. V konaní ide o jasnú snahu žalobcu špekulatívne sa
obohatiť.

27. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá

medzi žalobcom a žalovaným zabezpečovala hlavný záväzok zo zmluvy – dodanie diela riadne a
včas, pričom dodanie diela riadne a najmä včas bolo pre žalobcu esenciálne. Zmluvná pokuta bola
dohodnutávpercentuálnejforme,jejvýškavčaseporušeniazáväzkunebolavysoká,jejnárastspôsobila
výhradne dĺžka omeškania žalovaného. Zmluvná pokuta bola dohodnutá medzi dvomi podnikateľmi
s absolútnou zmluvnou voľnosťou. Samotná výška zmluvnej pokuty vo výške 1% z dlžnej sumy za

každý deň omeškania, v tomto prípade 1% z ceny diela za každý deň bola už Najvyšším súdom
SR v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia vyhodnotená ako primeraná. Dielo malo byť v zmysle
zmluvy o dielo zhotovené ako celok, na čiastkovom plnení nemal žalobca záujem, z toho aj vyplýva,
že platba za dielo bola stanovená len ako celok, nie rozdelená na časti. Prirodzene je zmluvná pokuta
dohodnutá z ceny diela, nie z jeho akejkoľvek časti. Tak znela dohoda medzi žalobcom a žalovaným.

Poukázal, že odvolací súd v rámci svojho inštruktívneho odôvodnenia pre prvostupňový súd uviedol,
že jeho nové rozhodnutie vo veci týkajúce sa výšky priznanej zmluvnej pokuty musí vychádzať z
tejto vyššie uvedenej najaktuálnejšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Prvostupňový súd je
inštruktívnym odôvodnením odvolacieho súdu viazaný.

V ďalšom uviedol, že opätovne nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že výmena dvierok, ktorá
sa uskutočnila XX.X.XXXX bola vybavovaním reklamácie, ale trvá na tom, že predmetná výmena
dvierok v kuchyni bola dodávaním časti diela zo strany žalovaného. Považuje tento záver súdu za
nesprávne zistený skutkový stav a následne jeho nesprávne právne posúdenie. Reklamáciou je úkon,
ktorým objednávateľ žiada odstrániť vadu veci, ktorú si objednávateľ objednal, nie výmena veci, ktorú si

objednávateľ neobjednal – teda inej veci. Predmetné dvierka si objednávateľ neobjednal a nepoškodili
ani neznehodnotili sa následne po dodaní, boli dodané nesprávne dvierka v kuchyni. On dvierka
nereklamoval, sám žalovaný vedel, že ich mal vymeniť, lebo tie namontované boli len provizórne.
Žalovaný nepreukázal, že by dvierka boli reklamované a on ich reklamáciu opätovne odmieta. Nešlo
v danom prípade o vadu, ktorá vznikla po dodaní tejto časti diela – dvierok (ako konštatuje súd), ale

už v priebehu montáže bolo zrejmé, že predmetné dvierka nie sú súčasťou predmetu diela a boli
ponechané v kuchyni len ako pomocná konštrukcia, aby sa kuchyňa mohla dokončovať. Žalovaný sa
v svojom vyjadrení snaží zahrnúť avizovanú výmenu dvierok uvádzanú žalovaným v sms komunikácii
zo dňa XX.X.XXXX pod „reklamáciu“, uvedené tvrdenie je však nepravdivé, keďže predmetné dvierkaboli namontované z iného materiálu ako bolo v zmluve o dielo dohodnuté ako dočasné, „aby tam on
dočasne niečo mal“, a výmena v tomto prípade v podstate znamená dodanie správnych dvierok, ktoré
mali byť v zmysle zmluvy o dielo dodané zo sanosanu ako je uvedené v prílohe č. X k zmluve o dielo

a tieto správne dvierka boli dodané až XX.X.XXXX.

Poukázal na zmluvné dojednania, v zmysle ktorých dielo nie je ukončené, kým sú na ňom akékoľvek
vady a nedorobky a k ukončeniu diela je potrebné prevzatie diela a potvrdenie žalobcom a k tomuto
momentu došlo až XX.XX.XXXX, keďže ešte XX.XX.XXXX mu žalovaný avizoval vo svojej sms výmenu,

t.j. v tomto prípade dodanie dvierok z dohodnutého materiálu v zmysle zmluvy o dielo. Takisto v svojom
e-maile zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný obával, aby mu nebola účtovaná zmluvná pokuta (žalovaný
si uvedomoval, že je v omeškaní s plnením zmluvy o dielo.

K termínu dokončenia a odovzdania diela poukázal na ustanovenie čl. I bod 1.5 zmluvy o dielo: „1.5
V prípade vzniku sporov zmluvných strán týkajúcich sa rozsahu a/alebo obsahu a/alebo kvality diela,

ktoré priamo a/alebo nepriamo nerieši táto Zmluva, je záväzné stanovisko Objednávateľa.“ Uvedené
tvrdenie, že nešlo o reklamáciu, ale o dodanie časti diela a namontované dvierka boli len dočasné, keďže
žalovaný nedodal správne, potvrdil svojou výpoveďou aj I. B. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX a takisto žalobca svojou výpoveďou na pojednávaní XX.XX.XXXX.

28. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v danom prípade k podpísaniu protokolu o odovzdaní
a prevzatí diel v konečnom dôsledku nedošlo. Dňa XX.XX.XXXX mu žalovaný predložil na podpis
odovzdávací a preberací protokol, avšak v ňom bol uvedené, že dielo bolo odovzdané v súlade s
dojednanými zmluvnými podmienkami riadne a včas, a preto odmietol tento odovzdávací, preberací
protokol podpísať. Deň XX.XX. aj napriek nepodpísaniu preberacieho a odovzdávacieho protokolu

považuje však za deň odovzdania diela.

Pokiaľ sa je o rozsah nedodania diela riadne a včas tak uviedol, že v zmysle zmluvy sa jedná o
vstupný nábytok z brezovej preglejky, kde na tomto vstupnom nábytku museli byť vymenené dvierka,
pretože boli z iného materiálu ako bolo dojednané. Takisto sa jednalo o dvierka pod umývačku, tieto boli

nainštalované z iného materiálu ako boli objednané, a preto boli aj zo strany žalovaného vymenené.
Nejedná podľa názoru o reklamáciu týchto súčastí diela, ale jedná sa odstránenie vád diela. Bol
dojednaný presný termín odovzdania diela, a to bez vád a nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k
riadnemu odovzdaniu diela a na jeho strane k prevzatiu diela, teda ani žiadne reklamácie neprichádzajú
v úvahu.

Uviedol, že do spisu doložil fotodokumentáciu, a to fotku zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že časti, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi stranami sporu, neboli v tom
čase dokončené, teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, ako uvádza na dnešnom pojednávaní, resp.
vo svojich vyjadreniach, že toto dielo už bolo predtým dokončené.

Poukázal, že z jeho strany bol viackrát žalovaný urgovaný za účelom riadneho a včasného odovzdania
diela, pretože neboli dokončené časti práve vo vstupnej časti domu, a teda toto bolo viditeľné hneď
každému pri vstupe do domu, a preto podľa jeho názoru užívanie domu v takomto stave nebolo možné.
Zo strany žalovaného žiadnym spôsobom mu nebol doručovaný, resp. doručený preberací, odovzdávací

protokol, nebolo to ani formou mailu, ani inou formou, ani naňho sa žalovaný neodvolával. Práve on
u neho urgoval dokončenie diela tak, ako to vyplýva z dokladov, ktoré predložil v tomto konaní. Až
XX.XX. bol zo strany žalovaného vyzvaný na podpísanie odovzdávacieho a preberacieho protokolu, kde
následne sa na nasledujúci deň dohodli aj na presnom čase a termíne, kde mu aj tento bol protokol
odovzdaný a ktorý nepodpísal tak, ako uviedol na začiatku vo svojej výpovedi.

V ďalšom uviedol, že žalovaný bol v omeškaním s výmenou dvierok v kuchyni, ktoré boli dodané z iného
materiálu ako mali byť a takisto ku dňu XX.XX.XXXX nebol ešte zo strany žalovaného dodaný obklad
pri chladničke, čo vyplýva z fotodokumentácie, ktorú predložil. K tomu kedy bol obklad dorobený pri
chladničke sa vyjadriť nevedel. Nepamätá si, že či kontaktoval žalovaného alebo iba jeho pracovníkov,

ktorí tieto veci montovali v jeho dome. Pričom žiadal týchto pracovníkov, aby dočasne osadené veci
zobrali a dali tam tie veci, ktoré tam mali byť podľa projektovej dokumentácie.Ešte uviedol, že preberací protokol nepodpísal z toho dôvodu, že v protokole bolo uvedené, že žalovaný
nie je v omeškaní s dielom a z tohto dôvodu tento protokol nepodpísal. On považuje za dátum, kedy
bolo dielo dokončené, dátum, kedy bolo mu riadne odovzdaná posledná časť tohto diela, a to bolo dňa

XX.XX.XXXX.

29. Žalovaný vo svoje výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o vady diela uvádzané žalobcom, jedná sa
o dvierka, ktoré boli vyrobené z prírodného materiálu, ktorý po určitom čase v dôsledku pnutia môže
zmeniť stav, a preto došlo aj k odstávaniu týchto dvierok a boli vymenené. Pokiaľ sa jedná o dvierka na

umývačku, tieto boli vyrobené z materiálu od Sanasu, čiže tak, ako bolo požadované. Nebol tam dôvod
na ich výmenu a tieto dvierka ani z jeho strany menené neboli. V samotnej zmluve bol dojednaný aj
nárok žalobcu na prípadnú reklamáciu a záručná doba vadnosti diela. Pokiaľ sa jedná o predmety diela,
tak tieto boli odovzdané bez vád. To, že sa táto vada vyskytla až následne po určitom čase, neznamená,
že dielo bolo vykonané vadne.

Pokiaľ sa jedná o nepodpísanie preberacieho a odovzdávacieho protokolu uviedol, že tento odovzdávací
a preberací protokol bol z jeho strany pripravený, avšak žalobca odmietol tento protokol podpísať, a
to z toho dôvodu, že požadoval aj iné práce, ktoré na základe inej dohody medzi nimi boli dojednané.
S tým, že takisto, pokiaľ sa jedná o samotnú súčinnosť, tak žalobca ju neposkytol, pretože odmietal,
nebol súčinný sa s ním stretnúť za tým účelom, aby tento odovzdávací, preberací protokol podpísal. Bol

v komunikácii s p. L., vyzýval žalobcu k tomu, aby sa stretli za účelom odovzdania diela, avšak stále
to bolo z nejakého dôvodu presúvané. Pokiaľ sa jedná o samotné dokončenie a vykonanie diela, vo
vstupnej časti oni vykonávali aj iné práce, ktoré neboli súčasťou diela. Poukázal na zrkadlo, rozvodovú
skriňu, zrejme žalobca si to mýli s predmetom diela v zmysle tejto zmluvy.

V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o predloženú cenovú ponuku, túto nacenil na základe výkresu,
ktorý bol zaslaný architektom. Po osobnej obhliadke do cenovej ponuky doplnil ešte dvierka, ktoré mali
byť osadené na chladničku a mrazničku. Sú tie drobnosti, ktoré boli riešené na mieste samom tak, ako
na to poukázal aj svedok I. K. v tomto konaní. Predmetní výrobky vedel naceniť aj bez obhliadky a to
na základe výkresu. Pokiaľ sa jedná o obklad pri chladničke podľa cenovej ponuky tak uviedol, že sa

jednalo o fixnú časť pri chladničke.

Následne predložil žalobca žalovanému k nahliadnutiu fotodokumentáciu, na ktorej tento obklad pri
chladničke už je dorobený a následne predkladá k nahliadnutiu aj fotodokumentáciu, ktorá je v počítači
žalobcu, kde na tejto fotodokumentácii obklad nie je. Uviedol, že pokiaľ sa jedná o predmetný fixný

obklad pri chladničke, tak tento nebol dorobený v zmysle dohody medzi stranami sporu z toho dôvodu,
že na základe požiadavky žalobcu musel alebo dovyrobil obklad z druhej strany, ktorý bol naviazaný na
tento fixný obklad a musel tieto dva obklady spojiť, jedná sa o rohové obklady a z toho dôvodu táto fixná
časť nebola dodaná tak, ako bolo medzi stranami dojednané. To však bolo z toho dôvodu, že zo strany
žalobcu došlo k doobjednaniu tohto ďalšieho obkladu, ktorý nebol predmetom pôvodnej objednávky.

Podľa jeho vedomostí obklad v chladničke bol dorobený niekedy v 11 mesiaci 2017.

30. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. XXXXX/XX/XXXX poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov a to:

Rozsudok NS SR z 24. marca 2006, sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX (publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. X/XXXX pod A. X/XXXX) v ktorom vyslovil,
že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového
vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných
vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste

len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká.

Priposudzovaníprimeranostivýškyzmluvnejpokutysúdprihliadanahodnotuavýznamzabezpečovanej
povinnosti.Zmluvnúpokutuvovýškejednejpäťdesiatinyzhodnotyzabezpečovanéhozáväzkunemožno
považovať za neprimeranú (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. XXXX/XXX/XXXX publikovaný v

časopise Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX).

Uznesenie NS SR z 8. decembra 2010, sp. zn. XXXXX/XX/XXXX v ktorom uviedol, že pri úvahách o
primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva by sa mal súd zaoberať všetkýmirelevantnými okolnosťami prípadu. Súd by sa mal zamerať aj na iné skutočnosti (napr. hospodársku
pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy,
reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka, ako aj skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo

nie a podobne).

Rozsudok NS SR z 29. marca 2007, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX (síce vo vzťahu k ustanoveniu § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka - pozn. dovolacieho súdu) v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že určenie
výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v

každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej
pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a
účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.

Rozsudok NS SR z 30. septembra 2008, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX (vo vzťahu k ustanoveniam §
544 a 545 Občianskeho zákonníka - pozn. dovolacieho súdu), kde najvyšší súd dospel k záveru,

že z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu
dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za
stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej
čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať
za neprimeranú právom s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou

zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní
omeškania. Rovnaké kritérium však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty
trojnásobku zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej
pokuty plne závisí od doby po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím
dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty

nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by
vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by
bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by
to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.

Uznesenie NS SR z 30. septembra 2013, sp. zn. XXXXX/X/XXXX v ktorom najvyšší súd vo vzťahu k
zmluvnej pokute uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že
pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané

plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež
reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.
Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho,

kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody.

Rovnako tak dovolací súd podporne poukázale aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
z ktorých vyplývajú nasledovné závery: V rozhodovanej veci konečná výška zmluvnej pokuty celkom
závisela na dĺžke doby, v priebehu ktorej žalovaní nesplnili povinnosť, ktorú sami zmluvne prevzali.

Výsledná výška zmluvnej pokuty je tak dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti
zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú
pokutu dojednanou vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej
sadzby za určené časové obdobie. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej
celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak

primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojom dôsledku
zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri
posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií,
ktoré má zmluvná pokuta plniť. Žalovaní mohli zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v
čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali s poukazom

na dobré mravy (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp. zn. XXXXX/
XX/XXXX, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. XXXXX/
XXXX/XXXX).Dovolací súd uviedol, že vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že pre správnu
aplikáciu ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka (a pre moderáciu zmluvnej pokuty) musia byť
splnené viaceré predpoklady. Súd musí pritom vyhodnocovať všetky tieto predpoklady a nemôže

vychádzať len z jedného, pričom zostávajúce ostanú zo strany súdu rozhodujúceho vo veci
nepovšimnuté.

Prvotným predpokladom je, že k moderácii zmluvnej pokuty treba pristupovať podľa konkrétnych
okolností prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci. Zároveň však musí prihliadať aj na výšku

dojednanej zmluvnej pokuty, povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na to, či porušením
zmluvnej povinnosti vznikla druhej strane škoda a ak vznikla, aj na jej výšku. Okrem týchto predpokladov
priamo upravených v ustanovení § 301 Obchodného zákonníka treba zohľadniť aj druh zavinenia
dlžníka, jeho postoj k ním prevzatej zmluvnej povinnosti, ako aj skutočnosť, že zaplatenie zmluvnej
pokuty má predstavovať sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Osobitne k predpokladom priamo
upraveným v ustanovení § 301 Obchodného zákonníka dovolací súd uviedol, že pokiaľ ide o povahu

a význam zabezpečovanej povinnosti, je nevyhnutné pri rozhodovaní o možnej moderácii zmluvnej
pokuty zohľadniť to, či je zmluvnou pokutou zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí
podstatnú náležitosť zmluvy (napr. zaplatenie ceny diela objednávateľom), alebo ide o zabezpečenie
nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou
stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom).

Rovnako je potrebné posúdiť to, aká je výška zabezpečovanej povinnosti a aký význam má jej splnenie
pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou pokutou
zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého nesplnenie
môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky.

Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty uviedol, že je nevyhnutné - ako to vyplýva aj z vyššie
citovanej judikatúry - dôsledne rozlišovať medzi zmluvnou pokutou určenou pevnou sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosť, a zmluvnou pokutou, ktorá je
dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie [či už v podobe percentuálneho vyjadrenia

za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr.
omeškania)]. Osobitne v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej vo forme určitej sadzby za určené časové
obdobie treba zohľadniť to, že jej výška závisí od postoja dlžníka, ktorý nesplnil povinnosť, ktorú na
seba zmluvne prevzal. Dlžník môže kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že
svoju zmluvnú povinnosť dodatočne splní, čím dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty (t. j. splneniu

zabezpečeného záväzku). Dlžník, ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní
si zmluvné povinnosti), nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho
nečinnosti presiahne celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho
pristúpi súd k uplatneniu moderačného práva.

V ďalšom uviedol, že nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda ako aj zásadu poctivého
obchodného styku, v súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a
porušovanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd uzavrel:

I. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu
podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v
čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.
II. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za
určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej

povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené
časové obdobie.
III. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré
môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

Dovolací súd poukázal, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 %
z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (XXXXX/XX/XXXX), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania (XXXXX/XX/XXXX) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne
(XXXXX/XXXX/XXXX). 20.2. Záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bola vyslovený v prípadoch,keďzmluvnápokutabolavovýške100.000,-Skkhodnotezabezpečovanejpovinnosti3.000,-Sk(XXXX/
XXX/XXXX), resp. zmluvná pokuta vo výške 13 % denne z dlžnej sumy (XXXXXX/XX/XXXX).

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“),
právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa

prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie

vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu
uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ

oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je
objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka, odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ
vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo
škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až
459 a § 461 platia obdobne.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však
nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

32. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

33. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v
dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. Znakom zmluvy o dielo je jej odplatnosť. Zmluva o dielo je
uzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa

vykonať. Ďalšou podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo
zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ
má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty
nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe písomnej zmluvy
o dielo, medzi stranami sporu vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah, predmetom ktorého bola
vykonanie diela zo strany žalovaného pre žalobca za dohodnutý ceny a v termíne do XX.XX.XXXX.

Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu rozporované a namietané, preto ich súd považoval za

preukázané a v tomto smere vo veci nevykonával dokazovanie.

35. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu
porušenia povinnosti na strane žalovaného a to v zmysle článku VII., bod 7.2. zmluvy o dielo, teda pre
porušenie jeho povinnosti dielo vykonať a odovzdať v dohodnutom termíne, ktorá bola dojednaná vo

výške 1 % denne z ceny celého diela za každý deň omeškania, t.j. 193,949 eur denne.

Žalovaný s takto uplatneným nárokom nesúhlasil. Uviedol, že bol v omeškaní s dielom iba cca 10
dní, výmena dvierok bola vykonaná v dôsledku reklamácie žalobcu a nejednalo sa o omeškanies dokončením diela, obklad pri stene do kuchyne nebol predmetom diela, jednalo sa o dodatačnú
požiadavku žalobcu, poukazoval na neplatnosť dojednaného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty pre rozbor s poctivým obchodným stykom a tiež na neprimeranosť takto dojednaného nároku

na zmluvnú pokutu a to vzhľadom na zabezpečovaný nárok žalobcu, na rozpor takého dojednania s
dobrými mravmi v poctivom obchodnom styku a tiež žiadal súd o uplatnenie jeho moderačného práva
pri posudzovaní dôvodnosti a rozsahu tohto nároku uplatneného žalobcom ak súd posúdi dojednanie
nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za platný právny úkon.

36. Medzi zabezpečovacími inštitútmi obchodného záväzkového práva zastáva významné miesto práve
zmluvná pokuta, ktorej všeobecná základná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 544
a nasl. a Obchodný zákonník ju doplnkovo upravuje v ust. § 300 - § 302. Zmluvná pokuta je dohodnutá
peňažnáčiastka,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,
ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou
pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak

pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej
povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo
termín „zmluvná pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť
splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej,
pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá

na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. ( Najvyšší súd SR 2MObdo
X/XXXX).

Účelom zmluvnej pokutyteda,akovyplývaz§544anasl.Obč. zák. a§300anasl.Obch.zák.,jejednak
prevencia porušovania zmluvných vzťahov, jednak slúži ako paušalizovaná náhrada škody a je i jedným

z nástrojov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov (funkcia sankčná, kompenzačná a zabezpečovacia.
Požiadavke, ktorá by opomínala uvedené funkcie zmluvnej pokuty alebo dokonca bola zneužívaná na
poškodenie dlžníka, je nutné odoprieť ochranu (viď aj Najvyšší súd ČR XXXXX XX/XXXX). Platí to aj
v takých výnimočných situáciách, keď k výkonu práva dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov či uspokojeniu iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou

je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé,
že výkon práva vede k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak
v postavení niektorého z nich navonok.

Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty platí, že by mala byť primeraná. Inštitút zmluvnej pokuty (ako

„paušalizovanej náhrady škody“) by nemal byť zo strany toho zmluvného partnera, v prospech ktorého
je zakotvený, využívaný ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku, ale vždy iba ako nástroj
zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností zo strany druhého zmluvného partnera (preventívna
funkcia zmluvnej pokuty – hrozba majetkovej ujmy v prípade neplnenia zmluvných povinností).

37. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalovaným, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či dojednanie
nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v čl. VII., bod 7.2. zmluvy o dielo je platným právnym
úkonom.

Žalovanývkonanítvrdil,žedojednanázmluvnápokutaniejevsúladesozásadoupoctivéhoobchodného

styku ako jedným z indikátorov posúdenia jej platnosti, ako ani v súlade s ustanovením § 37 ods. 1)
zákona č. 40/1964 Zb., nakoľko v zmysle v zmluvne ustanovenej formulácie priznáva objednávateľovi
nárok na zmluvnú pokutu aj z ceny tej časti diela, s ktorou zhotoviteľ v omeškaní nebol, keďže nárok
vymedzuje z ceny celého diela. Vychádzajúc z účelu a zmyslu inštitútu zmluvnej pokuty, je v zrejmom
rozpore s poctivým obchodným stykom i bežnou praxou sankcionovať podnikateľa z hodnoty riadne

poskytnutého plnenia. Takto dojednaná zmluvná pokuta preto nezodpovedá kritériám určitosti právneho
úkonu čo má v zmysle § 37 ods. 1) zákona č. 40/1964 Zb. za následok jej neplatnosť a jej dojednanie
nemôže požívať právnu ochranu z dôvodu jej rozporu so zásadou poctivého obchodného styku.

38. ,, Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť

prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a
súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu
predjehoneplatnosťousúčasneplatí,žeajvprípadeurčitýchpochybnostíourčitostiobsahučipredmetu
právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitíminterpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a
3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou
povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie

naopak. Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého
rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho
úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a
aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť

právneho úkonu. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy
sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci
a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti
predmetuzmluvy(prípadneinýchdôvodovjehoneplatnosti),alevposkytnutísúdnejochranyúčastníkom
občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii
všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v

prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. O. XXX/XXXX z 1. apríla 2015).

39. ,,Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť
z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré

ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového
vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu
zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného
významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či

systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na
základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.
Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno
ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo

svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom.
Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov
priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone.
Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť
považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných

výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili
účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného
dojednania.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. X Q. XX/XXXX).

40. Súd je toho názoru, že dojednanie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v čl. VII., bod 7.2.

zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, je platným právnym úkonom, nakoľko táto zmluvná podmienka
je dojednaná určito a zrozumiteľne. Z dikcie dojednanej zmluvnej pokuty vyplýva, že bola dojednaná
pre prípad nedodania diela v dohodnutom termíne riadne a včas, pričom dielo je vymedzené jednak v
zmluve a jednak v jej prílohe, jej výška je 1 % z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania, pri
celkovej cene diela 19 394,90 eur.

41. V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Ide o ustanovenie
obsahovo podobné ako § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré taktiež pojednáva o výkone
práv nesúladnom s určitými mimoprávnymi normami, resp. pravidlami slušnosti. Zásady poctivého

obchodného styku je treba chápať ako pravidlá slušného správania sa podnikateľov nielen vo
vzájomnom styku, ktoré dodržujú všetci čestní a poctiví obchodníci. Povinnosť konať v zhode s princípmi
poctivého obchodného styku dopadá na podnikateľa i pri kontaktoch s nepodnikajúcimi osobami. Zásady
poctivého obchodného styku chápeme ako podmnožinu dobrých mravov, keď konanie, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi, nemusí byť zároveň v rozpore s poctivým obchodným stykom, no opačne to neplatí.

Žiadna právna norma nevymedzuje pojem zásady poctivého obchodného styku a nepokúša sa ich
definovať ani doktrína. Vo všeobecnosti ide o poctivé, slušné a profesionálne správanie podnikateľov
vo vzájomných vzťahoch alebo vo vzťahoch s inými subjektmi. Zásady poctivého obchodného styku súvýrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy.
Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými
obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku

tento styk kvalifikuje ako poctivý. Sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany
výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že
Obchodný zákonník v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto
zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. Pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady

poctivého obchodného styku, aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s
porušením zásad poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že nie každé porušenie zásad poctivého
obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi a nie každý rozpor s dobrými mravmi je aj
porušením zásad poctivého obchodného styku. Aplikácia ust. § 265 je lokalizovaná do oblasti výkonu
práva. Je determinovaná tým, že ide o výkon práva, resp. odopretie súdnej ochrany výkonu práva. Preto
je potrebné skúmať okolnosti, ktoré s výkonom práva súvisia, t.j. či sa právo neuplatňuje za takých

okolností, ktoré odporujú zásadám poctivého obchodného styku.

Medzi základné a dá sa povedať dominujúce zásady súkromného práva možno nepochybne zaradiť
zásadu zmluvnej slobody, zásadu rovnosti strán či zásadu ekvivalencie plnení. Všetky tieto zásady sa
uplatňujú alebo mali by sa uplatňovať v zmluvných vzťahoch, teda mali by byť akceptované pri tvorbe

zmluvných noriem.

Súd poukazuje, že zmluvy obsahujúce vzájomne neekvivalentné zmluvné protiplnenia nie sú ako také
v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by však
dojednanievzájomnenevyváženýchplneníbolovýsledkomzneužitianejakéhosubjektívnehohandicapu

zmluvnej strany, výkon práv takto zvýhodnenej zmluvnej strany, by nemusel požívať právnu ochranu
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o občianskoprávne vzťahy resp. v zmysle
§ 265 Obchodného zákonníka pokiaľ ide o obchodnoprávne vzťahy. Ide o to, či zmluva obsahujúca
nevyvážené podmienky v zmysle neekvivalencie plnení je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. V rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nie je dojednanie neprimerane vysokej či

nízkej odplaty za zmluvné plnenie, ale skôr zneužitie určitého handicapu alebo zlej vyjednávacej pozície
protistrany na uzavretie zmluvy za podmienok, na ktoré by inak nepristúpila.

42. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný v zmluve o dielo
uzatvorenej medzi stranami konania, nebol dojednaný v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku.

Súdpoukazujenazmluvnúvoľnosťmedziobchodnýmipartnermipridojednávaníjednotlivýchzmluvných
podmienok, kde aj v danej právnej veci súd mal za preukázané, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy
o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu, bol medzi nimi za porušenie povinnosti špecifikovaných v

zmluve zo strany žalovaného platne dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Inštitút
zmluvnej pokuty v obchodných vzťahov je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom
a to práve aj v zmluve o dielo a jeho účelom je viesť zhotoviteľa diela k jeho riadnemu a včasnému
dokončeniu.

43. V ďalšom súd skúmal, či došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného vykonať dielo do termínu
XX.XX.XXXX, teda či došlo k omeškaniu na jeho strane. V tomto smere sám žalovaný v konaní uviedol,
že dielo bolo dokončené oneskorene, avšak ku dňu XX.XX.XXXX v omeškaní už nebol. Teda žalovaný
dielo riadne a včas nevykonal a nedodal.

V konaní následne bola spornou skutočnosť, po akú dobu bol žalovaný v omeškaní. Žalobca tvrdil, že
bol v omeškaní ešte dňa XX.XX.XXXX, kedy až v uvedený deň vymenil žalovaný reklamované dvierka
na kuchynskej linke, žalovaný tvrdil, že ku dňu XX.XX.XXXX už v omeškaní nebol. V ďalšom bola sporná
skutočnosť, čo bolo predmetom diela v zmysle zmluvných podmienok dojednaných medzi stranami
konania.

44. V tomto smere súd preto v prvom rade skúmal, s akou časťou diela bol žalovaný v omeškaní s jej
dodaním.V konaní medzi stranami bolo sporné, či obklad na stene pri vstupe do kuchyne, kde je umiestnený
elektrorozvádzač ( stena na ktorej pôvodne malo byť umiestnené zrkadlo, kde následne zo strany
žalobcu boli osadené otváracie drevené dvierka), bol súčasťou diela, ktoré mal žalovaný dodať do

XX.XX.XXXX. Žalovaný tvrdil, že sa jedná o dodatočne doobjednanú súčasť diela, ktorej dodanie nebolo
predmetom diela, žalobca tvrdil opak.

Vykonaným dokazovaním, súd v tomto smere dospel k záveru, že predmetný obklad na stene bol
súčasťou diela, ktoré mal žalobca v zmysle zmluvy vykonať. Z dokumentácie- prílohy č. 1. k zmluve o

dielo, túto skutočnosť nebolo možné jednoznačne zistiť, nakoľko obidve strany mali na to odlišný názor.

Výpoveďou svedka I. K., ktorý vypracoval projekt rekonštrukcie diela a ktorý sa následne aktívne zapájal
do procesu jeho vykonávania, bolo preukázané, že obklad na stene bol súčasťou diela, ktoré mal
žalovaný vykonať. Pred samotným začatím diela bol žalovaný spolu s I. K. na mieste samom, t.j. v dome
žalobcu, kde podrobne prešli všetky časti diela, ktoré mal žalobca dodať. I. K. jednoznačne uviedol, že

súčasťou diela bol aj obklad na stene pri vstupe do kuchyne.

Totožne vo veci vypovedal aj svedok B. L., ktorý bol prítomný pri prvotných rokovaniach so žalovaným,
pri prvotnej obhliadne domu, pri ktorej bol prejednávaný rozsah diela.

Svedok N. H. vo svojej výpovedi síce uviedol, že nevie či sporný obklad bol predmetom zmluvy o dielo
dojednanej medzi stranami konania, avšak zároveň uviedol, že stena, na ktorej je obklad umiestnený,
bola súčasťou zamerania diela, ktoré vykonal pred začatím výkonu diela.

Súd nemal dôvod vyhodnotiť tieto výpovede ako nepravdivé, alebo tendenčné a nemal dôvod na ne

neprihliadať pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného v tomto súdnom konaní. Opak v konaní
preukázaný nebol, skutočnosti tvrdené v konaní žalovaným preukázané neboli.

45. V ďalšom žalobca tvrdil, že dielo nebolo dodané včas aj z toho dôvodu, že došlo k skrúteniu dvierok
na šatníkovej zostave vo vstupnej časti domu a žalovaný tieto dvierka v zmysle jeho požiadavky vymenil.

Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Podľa jeho tvrdení sa však jednalo o reklamáciu diela a on ju vybavil
v zmysle požiadaviek žalobcu a to výmenou dvierok.

Žalobca tiež tvrdil, že nakoľko dvierka na kuchynskej linke z dôvodu ich vadnosti boli vymenené dňa
XX.XX.XXXX, teda až týmto dňom žalovaný dielo dodal riadne a včas. Žalovaný poprel, aby menil

dvierka na kuchynskej linke.

Bez ohľadu na skutočnosť, v ktorej časti domu a akú časť diela žalovaný vymenil, súd sa s vyššie
uvedenými tvrdeniami žalobcu ohľadom nedodania diela včas z dôvodu výmeny už dodaných častí diela
nestotožnil. Je potrebné rozlišovať medzi dokončením a odovzdaním diela riadne a včas a vadami diela,

ktoré sa zistia po jeho dodaní a následnou reklamáciou týchto vád.

Súd je toho názoru, že výmena dvierok či už na šatníkovej zostave, resp. na kuchynskej linke, bola
reklamáciouváddielaažalovanýtútoreklamáciuriadnevybavilatovýmenoureklamovanýchčastídiela.
V konaní nebolo sporné, že predmetné dierka boli zo strany žalovaného v dome žalobcu nainštalované

v termíne dojednanom v zmluve o dielo. Následne z dôvodu ich vadnosti žalobca požadoval tieto
nedostatky odstrániť a žiadal výmenu týchto dvierok. Žalovaný akceptoval požiadavku žalobcu a dvierka
vymenil.

Dielo má podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka vady, ak vykonanie diela nezodpovedá

výsledku určenému v zmluve. Dielo je vadné aj vtedy, ak nemôže slúžiť účelu ustanovenému v zmluve
alebo účelu obvyklému. Ak dielo spočíva v zhotovení veci, je vadné podľa ust. § 560 ods. 4 Obchodného
zákonníka i za podmienok podľa obdobných ustanovení § 420 až 422 a § 426 Obchodného zákonníka.
Potomtedaplatí,žemnožstvo,akosťavykonaniedielamusiabyťposkytnutétak,akourčujezmluva,ako
ustanovuje zákona. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať

tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve
určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Iba určenie množstva tovaru sa však považuje
za podstatnú časť zmluvy. Vadou je vždy tiež vyhotovenie diela v inom rozsahu, ako vyplýva zo zmluvy.
To sú hlavne nedorobky, ale aj vykonanie iných prác na dielach, ktoré neboli predmetom zmluvy. Vadouje aj nesplnenie (nedodržanie) termínu zhotovenia diela. Nevzniká pritom žiadny podstatný výkladový
problém, pokiaľ objednávateľ od zmluvy neodstúpi a pokiaľ zhotoviteľ dokončí dielo neskôr. Podľa
kogentného ust. 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zhotoviť dielo zaniká riadnym dokončením

diela aj vtedy, ak je dielo vyhotovené neskôr, pokiaľ objednávateľ predtým, než je dielo dokončené,
neodstúpil od zmluvy.

Výskyt vady diela je právna skutočnosť, ktorá znamená vznik nových práv a povinností na jednej i na
druhej strane právneho vzťahu, teda mení sa obsah vzájomných záväzkov. Zodpovednosť za vady diela

je zodpovednosťou objektívnou, s existenciou liberačných dôvodov. V prípade, ak zhotoviteľ vadne splní
povinnosť vykonať dielo, jeho záväzok nezaniká, ale sa iba mení v súlade s právom zo zodpovednosti za
vady. Základným kritériom aj v tomto prípade je, rovnako ako pri kúpnej zmluve, či vadným plnením došlo
k podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu zmluvy. Zákon rozlišuje intenzitu porušenia zmluvy
zhotoviteľom v závislosti od toho, či príslušná vada znamenala podstatné porušenie zmluvy alebo
nepodstatné porušenie zmluvy.

46. V ďalšom sa súd potom zaoberal dĺžkou doby omeškania žalovaného s dodaním diela žalobcovi.

V konaní nebolo sporným, že dielo malo byť dodané žalobcovi v termíne do 21.09.2017. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný bol s dodaním diela preukázateľne v omeškaní ku dňu

XX.XX.XXXX, uvedená skutočnosť vyplýva z fotodokumentácie predloženej žalobcom, kde v uvedený
deň nebol zo strany žalovaného ešte dodaný a nainštalovaný obklad na stene pri vstupe do kuchyne,
ktorý bol súčasťou diela, ktoré mal žalovaný žalobcovi v zmysle zmluvy o dielo dodať. Napriek obsiahlym
vyjadreniam žalobcu v konaní, iná preukázateľná a nesporná doba omeškania žalovaného s dodaním
diela v konaní preukázaná nebola.

Súdpretodospel,žežalovanýbolsdodanímdielavomeškanívobdobíod22.09.2017do10.11.2017,t.j.
50 dní. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 9 697,50 eur ( 50 x 193,95 eur), teda 1 % z dojednanej ceny diela za každý deň
omeškania. Teda iba za 50 dní omeškania tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 50 % dojednanej

ceny diela. Ročne výška dojednanej zmluvnej pokuty ta predstavoval 365 % ročne.

47.Vďalšomsúdpoukazuje,ženapriekprincípuzmluvnejslobodydávaustanovenie§301Obchodného
zákonníka súdu priestor na zásah do zmluvného vzťahu v podobe tzv. moderačného oprávnenia.
Moderácia môže spočívať v znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, nie však v jej zrušení. Súd

nie je oprávnený vykonať takýto zásah ex offo, ale iba na návrh niektorej zo zmluvných strán. V prípade,
že škoda vznikla po vydaní súdneho rozhodnutia, má poškodený právo požadovať náhradu škody do
výšky zmluvnej pokuty.

Súd teda má možnosť na návrh znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov a to z dôvodu odstránenia

neprimeraného sankčno-represívneho dosahu zmluvnej pokuty v súvislosti s jej výškou a individuálne
posudzovanej miery obohatenia sa oprávnenej zmluvnej strany, a to napriek tomu, že formálno-právne
má na uplatnenie zaplatenia pokuty nárok.

48.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomrozsudkuvovecisp.zn.XXXXXXX/XX/XXXXuviedol:,,

Ustanovenie § 301 OBZ dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Treba
prisvedčiť žalobcovi, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov
obchodného záväzkového vzťahu. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je
ovládané obchodné právo a je pre toto právne odvetvie typické. Zákonná úprava však možnosť takéhoto
zásahu predpokladá a upravuje. Treba tiež prisvedčiť názoru dovolateľa, že zásah súdu do zmluvných

vzťahov aplikáciou § 301 OBZ by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených
prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. Zmluvná pokuta v určitom zmysle,
okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje pozíciu
v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na pokutu má, aj keď mu žiadna
škoda nevznikla. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na to, či porušením zmluvnej

povinnosti vznikla oprávnenému škoda, predsa je medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou
porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, resp. povinnosťou ju nahradiť, súvislosť (podľa § 545
ods. 2 OZ zmluvná pokuta nahradzuje náhradu škody a podľa 301 OBZ výška škody je limitom, ktorý
určuje spodnú hranicu možného zníženia zmluvnej pokuty). Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobneprevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu
oprávneného a vo vzťahu k povinnému by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie
je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

49. Zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná
za neprimeranú. Zákonodarca ponechal posúdenie prípadného neprimeraného charakteru výšky
dohodnutej zmluvnej pokuty na súde a obmedzil sa na určenie kritérií, vo svetle ktorých má súd
výšku zmluvnej pokuty posudzovať: hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného

záväzku.

Na základe kritéria hodnoty zabezpečovaného záväzku by malo byť posudzované, či peňažné
vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú by mal dlžník zaplatiť, nie je neprimerané vo vzťahu k
peňažnému vyjadreniu hodnoty zabezpečovaného záväzku. Čiastkové posúdenie zmluvnej pokuty
dané objektívnym údajom, ktorý vzíde z hodnotenia zmluvnej pokuty z pohľadu kritéria hodnoty

zabezpečovaného záväzku, bude vzápätí potvrdené alebo naopak relativizované výsledkom hodnotenia
zmluvnej pokuty z pohľadu kritéria významu zabezpečovaného záväzku, ktorý bude subjektívnejšieho
rázu.Významzabezpečovanéhozáväzkumožnovnímaťtakzpohľaduveriteľa,akoajzpohľadudlžníka.
Z pohľadu veriteľa, súd bude mať zrejme tendenciu akceptovať aj vysokú zmluvnú pokutu, ak táto slúžila
nazabezpečeniesplneniazáväzku,ktorýbolspomedzizáväzkovvyplývajúcichzozmluvy,kľúčovýalebo

záväzok, ktorý nestrpel meškanie plnenia. Rovnakú tendenciu bude mať súd v prípade, ak zmluvná
pokuta slúžila na zabezpečenie záväzku, od splnenia ktorého bol veriteľ existenčne závislý.

50. Súd uvádza, že pokiaľ ide o povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, je nevyhnutné pri
rozhodovaní o možnej moderácii zmluvnej pokuty zohľadniť to, či je zmluvnou pokutou zabezpečená

hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť zmluvy, alebo ide o zabezpečenie
nepodstatnej (fakultatívnej) povinnosti dohodnutej stranami v zmluve, a ktorej splnenie jednou zmluvnou
stranou (dlžníkom) nie je nevyhnutné pre plnenie zmluvy druhou zmluvnou stranou (veriteľom).

Rovnako je potrebné posúdiť to, aká je výška zabezpečovanej povinnosti a aký význam má jej splnenie

pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou pokutou
zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého nesplnenie
môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky.

51. Pokiaľ ide o výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, je nevyhnutné – ako to vyplýva aj z vyššie

citovanejjudikatúry–dôslednerozlišovaťmedzizmluvnoupokutouurčenoupevnousumu,ktorújedlžník
povinný zaplatiť bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosť, a zmluvnou pokutou, ktorá je
dohodnutá vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie (či už v podobe percentuálneho vyjadrenia
za rok/deň, alebo v podobe určitej peňažnej čiastky za každý deň nesplnenia zmluvnej povinnosti (napr.
omeškania)).

Dlžník môže kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že svoju zmluvnú povinnosť
dodatočne splní, čím dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty (t. j. splneniu zabezpečeného záväzku).
Dlžník, ktorý (vedome) dlhodobo porušuje (ignoruje) svoje záväzky (a neplní si zmluvné povinnosti),
nemôže byť následne zvýhodňovaný v súdnom konaní tým, že v dôsledku jeho nečinnosti presiahne

celková výška zmluvnej pokuty výšku zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho pristúpi súd k
uplatneniu moderačného práva.

Nemožno pritom opomínať zásadu pacta sunt servanda ako aj zásadu poctivého obchodného styku, v
súlade s ktorou je plnenie zmluvných záväzkov a nie ich nerešpektovanie a porušovanie.

52.Súdposúdilmedzistranamisporudojednanýžalobcovnároknazaplateniezmluvnejpokutyvzmysle
vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty 1 % za každý deň omeškania
( 365 % ročne) je neprimerane vysoká vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku a zmluvná pokuta nie
je primeraná aj vzhľadom na výšku odmeny, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť za celé vykonané

dielo. Pričom súd poukazuje, že zmluvná pokuta bola dojednaná z ceny celého diela a nárok na jej
zaplatenie žalobcovi mal vzniknúť z takto dojednaného základu aj v prípade omeškania s vykonaním a
dodaním diela žalobcom čo i len v malej často.53. Súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu v danom spore v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že
zmluvnou pokutou bola zabezpečená hlavná povinnosť zmluvnej strany, ktorá tvorí podstatnú náležitosť
zmluvy – riadne vykonanie a dodanie diela žalobcovi v dohodnutom termíne, pričom žalobca mal

výhradný záujem na tom, aby v dojednanej dobe žalobca dielo vykonal. V konaní nebolo sporené, že
dielov konečnom dôsledku žalovaný v celom rozsahu, síce oneskorene, vykonal.

54. Výšku dojednanej zmluvnej pokuty, vzhľadom na povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to
1 % z ceny diela za každý deň omeškania s vykonaním diela, čo pri celkovej sume ceny diela 19 394,90

eur, predstavovalo sumu 193,95 eur za každý deň omeškania, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška
je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom, tak takto dohodnutú výšku
zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia zmluvy o dielo, súd nepovažoval za neprimeranú.

Najvyšší súd SR však vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXXXX/XX/XXXX uviedol, že pre záver o

neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva podľa ustanovenia
§ 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia
povinnosti druhou zmluvnou stranou.

Vykonanýmdokazovanímsúdmalzapreukázané,žežalovanýkudňuXX.XX.XXXXdielovcelostiriadne

a včas nevykonal, dňom XX.XX.XXXX sa teda dostal do omeškania a v tom čase výška zmluvnej pokuty
bola rovnaká ako v čase uzatvorenia zmluvy o dielo medzi stranami konania, a v číselnom vyjadrení za
dobu omeškania za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. za 50 dní suma 9 697,50 eur ( 50
x 193,95 eur). Teda za 50 dní omeškania výška zmluvnej pokuty predstavovala 50 % dojednanej ceny
diela. Ročne výška dojednanej zmluvnej pokuty predstavoval 365 %.

55. Dovolací súd tiež vo vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol, že k moderácii zmluvnej pokuty treba
pristupovať podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci a že
celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže
súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.

Súd v tomto smere poukazuje, že žalovaný bol v omeškaní s vykonaním diela iba v minimálnom rozsahu
– nedodanie a nenainštalovanie obkladu na rozvodovej skrini v kuchyni, pričom zvyšná časť diela bola
už v tom čase vykonaná.

V konaní bolo tiež preukázané, že vzhľadom na požiadavky žalobcu sa menili dojednané podmienky
diela, aj keď táto dohoda o zmene podmienok nebola vykonaná v písomne forme, žalobca tieto
skutočnosti nepoprel – zmena systému otvárania dverí zo systému kľučiek na madlá z obidvoch strán
dverí.

Počas vykonávania diela bol žalovaný práceneschopný, jedná sa o objektívnu skutočnosť, ktorá nastala
v priebehu vykonávania diela.

Zo strany žalovaného na základe požiadaviek žalobcu boli v dome vykonané aj iné práce - dvere, pokiaľ
sa jedná o kúpeľňu a WC na hornom poschodí, kryty v detskej a police do pracovne, za tieto práce a

dodanie diela si žalovaný voči žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela neuplatnil.

Žalobca nebol obmedzení v užívaní nehnuteľnosti, v ktorej žalovaný dielo vykonával, spolu s rodinou v
dome býval aj počas výkonu diela, pričom nedodanie diela zo strany žalovaného v rozsahu obkladu na
rozvodovej skrini, ho nijakým spôsobom neobmedzovalo, išlo skôr o estetický nedostatok, jedná sa o

nesplneniepovinnostižalovanéhoibavnepatrnomrozsahuvovzťahukcelejzabezpečovanejpovinnosti
vzhľadom na rozsah dojednaného diela.

V konaní tiež nebolo preukázané, aby v súvislosti s omeškaním žalovaného s vykonaním diela žalobcovi
vznikla škody, túto skutočnosť v konaní žalobca ani netvrdil.

Tiež nebola spornou skutočnosť, že žalobca až do dnešnej doby žalovanému ani nevyplatil 10 % z
dohodnutej ceny diela, čo predstavuje čiastku 1 939,49 eur.Súd sa zaoberal aj ďalším relevantným kritériom a prihliadol aj na hospodársku pozíciu zmluvných
strán. Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným a žalovaný je živnostníkom, ktorá ručí za svoje
záväzky celým svojím majetkom. Hospodárska sila a pozícia žalobcu je nepochybne silnejšia oproti

pozíciižalovanéhodojednanieozmluvnejpokutebolovzmluvedohodnutéjednostranne,keďžezmluvná
pokuta bola dohodnutá iba v prospech žalobcu, naproti čomu žalovaný nemal možnosť domáhať žiadnej
finančnej náhrady v prípade neplnenia zmluvných dojednaní zo strany žalobcu.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval výšku dojednanej zmluvnej pokuty v

čase omeškania žalovaného vzhľadom k rozsahu časti nevykonaného diela zo strany žalovaného za
neprimeranú a bolo preto zo strany súdu potrebné pristúpiť k jej moderovaniu.

Moderačné právo súdu spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná
v celej výške, v akej bola účastníkmi dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol
nárok.

Z vecného hľadiska zákon ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti
na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Z uvedených zákonných kritérií na posudzovanie
primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že pôjde vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na
konkrétny prípad. Len z konkrétneho prípadu totiž možno vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam

zabezpečenej povinnosti.

Za primeranú v čase porušenia povinnosti žalovaným súd považoval zmluvnú pokutu v rozsahu 10 %
celkovej dohodnutej ceny diela, t.j. vo výške 1 939,49 eur a nakoľko v tejto časti už zo strany žalobcu
došlo aj k započítaniu jeho pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty oproti pohľadávke žalovaného na

doplatenie ceny diela, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vzhľadom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu,
prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúdvychádzalzpomeruúspechustránkonaniavspore.Nakoľko

bol žalovaný v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto voči žalobcovi priznal nárok na plnú
náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

58. V priebehu súdneho konania vznikli štátu trovy súdneho konania vo výške 240,- eur titulom úhrady

svedočného zaplateného štátom za svedeckú výpoveď I. J. K. – náklady svedeckej výpovede zo dňa
XX.XX.XXXX, pozostávajúce z náhrady za stratu na zárobku. Tento dôkaz bol v konaní vykonaný na
návrh žalobcu. Tunajší súd uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o tom,
že svedočné má byť svedkovi vyplatené zo štátnych prostriedkov.

Podľa čl. 4. ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom uviedol: ,,súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil
žalobcovi povinnosť náhrady trov konania štátu aplikujúc článok 4 ods. 2 základných princípov Civilného

sporového poriadku. Odvolací súd však má za to, že sa na vec vzťahujú ustanovenia všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolipoužitéasúprerozhodnutie
veci rozhodujúce. V podmienkach konkrétneho prípadu (pri absencii právnej úpravy inštitútu náhrady
trov štátu a aplikácii čl. 4 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku) sú takýmito
ustanoveniami § 253 ods. 1 C. s. p., ktoré ustanovenie upravuje trovy dôkazu, o ktorých náhradu

sa v predmetnom konaní jedná a ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., ktoré ponecháva zachované
právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku.
Uvedené ustanovenia odvolací súd aplikoval v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. (rovnako ako
súd prvej inštancie), pričom uvedenou aplikáciou predmetných ustanovení dospel k rovnakému záveru
ako súd prvej inštancie, a to že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.“

Štátu teda patrí náhrada trov, ktoré skutočnosti vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou
normou. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP, s použitím ustanovenia § 253
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, je teda možné štátu náhradu trov konania voči
neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.

V konaní súd žalobu žalobcu zamietol v celom, dôkaz, v dôsledku ktorého štátu vznikli trovy konania, bol
vykonaný na návrh žalobcu a preto súd štátu voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov súdneho
konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.