Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3122201429.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu – sudcov Mgr. Zuzany Štolcovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci
navrhovateľka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeného splnomocneným
zástupcom: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29,
911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otca):

D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX E., zastúpeného splnomocneným zástupcom:
Zuzana Kamenská, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO:
55 591 787, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 28Pc/4/2022-282 zo dňa 02. marca 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
28Pc/4/2022-278 zo dňa 30. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom z r u š u j e a vec

v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 28Pc/4/2022-282 zo dňa 02.03.2023 rozhodol tak, že návrh
zamietol (výrok I.). Osoba povinná na platenie výživného má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom č. k. 28Pc/4/2022-278 zo dňa 30.03.2023
rozhodol tiež, že výška náhrady trov konania osoby povinnej na platenie výživného predstavuje sumu

2.068,77 eur, ktorú je navrhovateľka povinná uhradiť na účet právneho zástupcu osoby povinnej
na platenie výživného JUDr. Zuzany Kamenskej, PhD., advokátke so sídlom Miletičova 44, 821 08
Bratislava, IČO: 53 285 999, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1 Podľa súdu navrhovateľka ako plnoleté dieťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti voči osobe, ktorá podľa návrhu povinná platiť výživné (otec), ďalej len „otec“ na platenie
výživného zo sumy 265,55 eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne t.j. o sumu 84,45 eur mesačne

s účinnosťou od podania návrhu nakoľko naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči nej upravená
vroku2004včasejejmaloletosti,vsúčasnostimá22rokov,ještudentkou2.ročníkaGymnáziavDubnici
nad Váhom avšak jej zdravotný stav jej neumožňuje sústavne sa pripravovať na povolanie štúdiom a ani
vykonávať zárobkovú činnosť, v dôsledku čoho nie je schopná sa sama živiť.
1.2 Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 43 ods. 2, 3
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ a článku 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“.
1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľka má v čase
rozhodovania 23 rokov a je študentkou 3. ročníka gymnázia v Dubnici nad Váhom, ktorou skutočnosťou
poukázal na to, že podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine spĺňa podmienky odkázanosti na výživné zo
strany oboch rodičov tak osoby otca, ako aj matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka
skutočnosť, že je aj v tom veku stále študentkou strednej školy odôvodnila svojimi zdravotnými

problémami, na základe ktorých mala viackrát prerušené štúdium. Súd počas konania zistil, že
navrhovateľka už vystriedala viacero stredných škôl, keď nepoprela skutočnosti uvedené otcom vovyjadrení zo dňa 27.02.2023, že sa na konci roku 2018 prestala zúčastňovať vyučovania v 3. ročníku
na gymnáziu v Rači. Nepožiadala o prerušenie štúdia, ale prestúpila na 8-ročné gymnázium v Karlovej
Vsi. V septembri 2019 začala študovať 3. ročník na gymnáziu v Karlovej Vsi, ale opäť prestala chodiť na

vyučovanie a nepožiadala o prerušenie štúdia. Škola jej ponúkla v auguste 2020 komisionálne skúšky,
navrhovateľkavšakponukunevyužila,alenamiestotohoprestúpilanagymnáziumvDubnicinadVáhom.
Vyplýva to aj z potvrdenia školy zo dňa 13.10.2022 (č. l. 151 spisu), z ktorého bolo zistené, že prestúpila
na štúdium do 3. ročníka dňa 02.09.2020 zo Spojenej školy v Bratislave, pričom do 11.10.2020 sa
táto riadne zúčastňovala štúdia v priestoroch školy. Následne od 12.10.2020 začala dištančná forma

vyučovania, do decembra 2020 si navrhovateľka plnila všetky povinnosti. Začiatkom roka 2021 nastali
zdravotné komplikácie, ktoré vyústili do prerušenia štúdia od 24.06.2021. Tretí ročník nebol ukončený.
Navrhovateľka nastúpila po prerušení 01.09.2022 na štúdium do 3. ročníka a požiadala o individuálny
vzdelávací program zo zdravotných dôvodov. Podľa súdu z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka
od roku 2018 študuje 3. ročník strednej školy, pričom nie je možné s istotou predpokladať, že tento
ročník v roku 2023 ukončí. Z toho vyplýva, že 3. ročník strednej školy navrhovateľka navštevuje piaty

rok, pričom nemožnosť ďalšieho prerušenia štúdia na škole rieši prestupom na inú strednú školu.
Predloženými a súdom vyžiadanými lekárskymi správami mal za preukázané, že navrhovateľka trpí
rôznymi zdravotnými problémami (bronchiálna astma, chronický únavový syndróm, susp. larvovaná
depresia, latentná tetánia). Súd prihliadal na tieto zdravotné problémy navrhovateľky, avšak jej postup
v štúdiu hodnotil ako umelé naťahovanie štúdia, keď jeden ročník navštevuje päť rokov, pričom

v súčasnej dobe sú umožnené rôzne formy štúdia (napríklad dištančná forma štúdia).
1.4 Podľa súdu týmito zdravotnými problémami navrhovateľka odôvodňovala aj skutočnosť, že sa
nemôže zúčastňovať nariadených pojednávaní pričom otec počas celého konania trval na jej výsluchu.
Po niekoľkých výzvach súdu navrhovateľka so svojim výsluchom súhlasila za podmienky, že nebude
prítomný jej právny zástupca (čo bolo dosť nepochopiteľné) ani právna zástupkyňa otca ani otec.

S touto podmienkou otec nesúhlasil. Skutočnosť, že navrhovateľka súhlasila so svojim výsluchom,
avšak trvala na neprítomnosti otca s prihliadnutím na skutočnosť, že gymnázium v Dubnici nad Váhom
súdu na výzvu súdu oznámilo, že od 02.09.2022 sa riadne zúčastňuje vyučovania všetkých predmetov
(napriek ňou predloženému odporúčaniu lekára F. E.) okrem telesnej a športovej výchovy a do dňa
13.10.2022 vymeškala 2 dni, kedy bola na lekárskom vyšetrení, súd hodnotil tak, že navrhovateľka sa

úmyselne vyhýba účasti na nariadených pojednávaniach, prípadne na výsluchu a táto neúčasť nie je
odôvodnená primárne zdravotnými problémami, keďže štúdia sa počas konania riadne zúčastňovala,
ale neochotou osobne sa stretnúť s otcom. Dôvod takéhoto správania však navrhovateľka (aj napriek
písomným vyjadreniam počas konania) neodôvodnila. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tento
postoj navrhovateľky k otcovi pretrváva už od roku 2005 (cca 18 rokov), keď táto už v útlom veku

mala výrazne negatívny postoj k svojmu otcovi čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č. k. 38P/68/2013-599 zo dňa 02.10.2014 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.
k. 11CoP/65/2015-697 zo dňa 30.06.2015 zrejme ako dôsledok konfliktov jej rodičov. Z dôvodu, aby
bol navrhovateľke v tom čase maloletej vytvorený priestor na pokoj pre ďalší rozvoj a kľud od tohto
konfliktu, bol otcovi dieťaťa zakázaný styk s navrhovateľkou. Tento zákaz styku podľa súdu ako dôvod

neúčasti navrhovateľky na pojednávaniach neobstojí (navrhovateľka sa naň vo svojich vyjadreniach
odvolávala), nakoľko zákaz styku platí do plnoletosti navrhovateľky, odkedy sa sama navrhovateľka
môže rozhodnúť o rozsahu styku s otcom. Ako vyplýva z predložených znaleckých posudkov pri
vyšetrovaní podozrenia zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania navrhovateľky otcom na
základe trestného oznámenia podaného matkou navrhovateľky bolo zistené, že u matky navrhovateľky

nemožno vylúčiť tendenciu skresľovať objektívnu realitu a taktiež u navrhovateľky možno uvažovať
o tendencii skresľovať realitu pod vplyvom matky. U otca neboli zistené sklony k pedofilnému správaniu.
Na základe uvedených skutočností súd bral zreteľ, že navrhovateľka môže mať pod vplyvom matky taký
negatívny postoj, ktorý za to dlhé časové obdobie 18 rokov nestýkania sa s otcom vyústilo až do úplného
odmietania osoby otca a aj ako človeka, čo navrhovateľka prejavila v čestnom prehlásení (č.l. 59 spisu).

Na základe uvedených skutočností súd z dôvodu absolútne odmietavého postoja navrhovateľky k osobe
otca nevykonal dôkaz jej výsluchom.
1.5 V posudzovanej veci pri prihliadnutí na dobré mravy s poukazom na článok 1 CMP súd posudzoval
správanie sa navrhovateľky k otcovi keď ako dieťa má voči svojmu rodičovi povinnosti, ktoré sú
stanovené zákonom v ustanovení § 43 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“. Otec od roku 2004 platí výživné v sume 265,55 eur
mesačne, pričom s navrhovateľkou sa nestretáva (do roku 2018 z dôvodu zákazu styku), od tohto času
navrhovateľku ani nevidel (až v máji 2022), nemal od nej žiadne informácie o zdravotnom stave, štúdiu,
súkromnom živote. V konaní prejavoval snahu o mimosúdne vyriešenie veci, pokúšal sa o komunikácius navrhovateľkou aj prostredníctvom jej právneho zástupcu. Na jeho návrhy navrhovateľka nereagovala
alebo ich vo svojom písomnom vyjadrení napokon odmietla, pričom podľa názoru súdu toto odmietnutie
dostatočne neodôvodnila. Vo svojom vyjadrení navrhovateľka útočí na otca a vyjadruje sa formou otázok

k postupu otca v konaní. Navyše bolo výpoveďou svedkyne (F. D. G., F., mediátorky) preukázané,
že navrhovateľka odmietla od otca prevziať ponúkané peňažné prostriedky. Z uvedeného vyplýva
absolútne nerešpektovanie otca, opovrhovanie ním, postoj k nemu ako k osobe, ktorá je povinná
platiť výživné bez ohľadu na správanie navrhovateľky, nakoľko je to jeho povinnosť, ktorá vyplýva zo
zákona, ktorú je povinný plniť bezvýhradne. Tým mal súd za preukázané, že si navrhovateľka ako osoba

oprávnenánavýživnéneplnísvojepovinnostidieťaťavočirodičovistanovenéZákonomorodine,sotcom
žiadnym spôsobom nekomunikuje (ani elektronickou formou, ak osobne stretnutie rezolútne odmieta),
neposkytuje otcovi žiadne informácie, ale trvá na plnení vyživovacej povinnosti z jeho strany. Súd v tejto
súvislosti poukázal aj na správanie sa navrhovateľky k dokazovaniu v konaní, kedy jej právny zástupca,
ktorý sa zúčastňoval pojednávaní, nemal o jej štúdiu ani o jej príjmoch a výdavkoch potrebné informácie.
1.6 Navrhovateľka až na opätovné výzvy súdu predložila žiadané listinné dôkazy o svojich výdavkoch,

pričom príjmy ako aj výdavky (výpis z príjmov - č. l. 180 spisu) boli prezentované ako príjmy a výdavky
matky navrhovateľky, niektoré žiadané doklady neboli ani predložené (napr. nájomná zmluva, lekárske
správy), čo značne predlžovalo konanie. Súd po preskúmaní výdavkov navrhovateľky a príjmov
a výdavkov otca dospel k záveru, že liečba navrhovateľky je finančne náročná a aj s poukazom na vek
navrhovateľky došlo k zmene jej pomerov. Taktiež u osoby otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej

vo zvýšení príjmov oproti príjmu v čase poslednej úpravy výživného (730,27 eur + 132,77 eur v roku
2004, 1.387,18 eur v čase rozhodovania). Zmena pomerov v posudzovanej veci je daná aj samotným
uplynutím dlhého časového obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti.
1.7 Napriek konštatovanej zmene pomerov súd s prihliadnutím na dobré mravy keď ako porušovanie
dobrých mravov nehodnotí nezáujem navrhovateľky k osobe otca, ale celkové správanie sa

navrhovateľky počas konania, v ktorom vyjadrovala úplné odmietanie osoby otca, absolútne žiadne
neinformovanie otca počas 18 rokov trvania a plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, neprevzatie
si ponúkaných peňažných prostriedkov od otca a naťahovanie štúdia na strednej škole vo veku, kedy
by navrhovateľka v prípade ak by v štúdiu nepokračovala na vysokej škole bola schopná sa o seba
starať. Súdu ani nepreukázala, že by jej zdravotný stav nedovoľoval byť zárobkovo činná v čase keď ma

prerušené štúdium (napríklad práca z domu). Dospel tak k záveru, že nie je možné priznať navrhovateľke
zvýšenie výživného pre rozpor s dobrými mravmi.
1.8 Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v danom prípade zostáva vyživovacia povinnosť
otca zachovaná (v sume 265,55 eur) až do jej zrušenia súdom. Na základe uvedených skutočností
bol názoru, že u navrhovateľky sú splnené podmienky na vyživovaciu povinnosť voči nej zo strany

otca, avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval v čase rozhodovania zistené a odôvodnené
okolnosti za tak závažné a porušujúce dobré mravy, že navrhovateľke nemožno priznať zvýšenie
vyživovacej povinnosti v danom čase. Taktiež súd poukázal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť
v sume 265,55 eur pri nepriznaní zvýšenia výživného pre rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na
príjmy a výdavky otca (1.387,18 eur príjmy, 604,- eur výdavky) a odôvodnené a preukázané výdavky

navrhovateľky vo výške 583,56 eur z výpisu č. l. 180 spisu (v časti 291,78 eur pripadajúca na otca)
považoval za dostatočnú pri ponechaní priestoru na jej zvýšenie v prípade pokračovania v štúdiu na
vysokej škole. V tejto súvislosti tiež poukázal na ochotu a snahu otca prispieť navrhovateľke peňažnými
prostriedkami aj mimo výživného v prípade vzájomnej komunikácie.
1.9 Na základe uvedených skutočností súd zamietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného v celom

rozsahu. Nevykonal navrhnutý dôkaz otcom - výsluch H. F., nakoľko táto sa mala vyjadriť k ich
predmetnému vzťahu pred rokom 2004, čo nie je predmetom konania. Vykonanie tohto dôkazu by bolo
neúčelné. Otec v priebehu konania netrval na výsluchu I. F. J. K., mediátorky.
1.10 O trovách konania rozhodol podľa § 55 CMP, nakoľko v konaní vzhliadol také okolnosti, pre ktoré by
priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, a preto zaviazal navrhovateľku uhradiť otcovi náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. Tieto okolnosti videl v tom, že konanie bolo zdĺhavé (v konaní bolo
nariadených 5 pojednávaní) najmä kvôli nespolupráci navrhovateľky, keď až na opakovanú výzvu súdu
predložila žiadané listinné dôkazy. Otec počas celého priebehu konania prejavoval snahu o mimosúdne
vyriešenieveci,naktorúnereagovalaniprávnyzástupcanavrhovateľkyavtom,žespoukazomnapostoj
otca možno podanie návrhu hodnotiť ako šikanózny výkon práva. V tejto súvislosti tiež súd poukázal na

dôvod zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného a to pre rozpor s dobrými mravmi.
1.11Nakoľkosúdopomenulpodľa§58CMProzhodnúťovýškenárokunanáhradutrovkonaniavsúlade
s ustanovením § 225 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ vydal
dopĺňací rozsudok. V konaní bolo otec úspešný v rozsahu 100 %, a preto mu patrí 100 %-ná náhradatrov podľa § 251, § 255 ods. 1 CSP a § 58 ods. 1 CMP. Celková výška náhrady trov právneho zastúpenia
otca predstavuje spolu sumu 2.068,77 eur (1.034,12 eur - odmena advokáta, 435,37 eur - cestovné
náhrady, 599,28 eur - strata času (§ 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

2. Proti rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala odvolanie navrhovateľka
prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 28.04.2023.
2.1Uviedla,žepodanýmnávrhomsadomáhalazvýšeniavýživnéhoodotcanasumu350,-eurmesačne,

nakoľko od poslednej úpravy výživného sa u nej v dôsledku najmä zdravotného stavu zmenili pomery,
ktoré ju oprávňovali na podanie takéhoto návrhu. Nemá ukončené stredoškolské vzdelanie, čo je prvým
predpokladom na to, aby sa mohla úspešne uchádzať o zamestnanie s takou mzdou, ktorá by jej
priniesla možnosť a spôsobilosť samú seba živiť. Dôvodom neukončenia stredoškolského vzdelania je
zdravotný stav, ktorý jej až doteraz neumožňuje sa plnohodnotne venovať štúdiu, ukončiť ho, a teda
ukončiť prípravu na povolanie a následné vykonávanie zárobkovej činnosti. Daný stav ona preukázala

lekárskymi správami priloženými k návrhu. Jej zdravotný stav si vyžaduje finančne náročnú liečbu, čo
samotným konštatovaním uznal aj súd.
2.2 Navrhovateľka tiež uviedla, že sa návrhom domáhala zvýšenia výživného s účinnosťou odo dňa
podania návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 03.03.2022. Už v samotnom návrhu odôvodnila potrebu
zvýšenia výživného z dôvodu, že Rozhodnutím zo dňa 24.06.2021 č. 365/2021 podľa § 5 ods. 4 písm. f/

zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, podľa § 33 ods. 4 písm. a/
a § 34 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a v súlade s § 46 a § 47
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní riaditeľka gymnázia rozhodla o prerušení jej štúdia v období
od 23.06.2021 na neurčito, a to zo zdravotných dôvodov. Z uvedeného vyplýva, že návrh na zvýšenie
výživného podala až po viac ako polroku, čo jej bolo umožnené štúdium prerušiť zo zdravotných dôvodov

a nežiadala zvýšiť výživné spätne od tohto dátumu, ale až s účinnosťou od podania návrhu. V rámci
konania sa tak pre ňu javí neopodstatnené a nepochopiteľné vykonané dokazovanie spätne vo vzťahu
k obdobiu ešte spred obdobia prerušenia štúdia.
2.3 Podľa navrhovateľky otec už na prvom nariadenom pojednávaní poukazoval na porušenie § 43
Zákona o rodine v spojitosti s poukazovaním na rozpor s dobrými mravmi vo vzťahu jej postoja k jeho

osobe. Na tento jej postoj navrhovateľky k osobe otca poukázal aj súd kde konštatoval, že dôvod
takéhoto správania navrhovateľka (aj napriek písomným vyjadreniam počas konania) neodôvodnila.
V nadväznosti na odôvodnenie súdu týkajúce sa jej postupu k otcovi, ktorým odôvodňuje aj porušenie
dobrých mravov z jej strany údajne pod vplyvom matky, poukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného
súdu Bratislava III. č. k. 38P/68/2013-599 zo dňa 02.10.2014 ktorým súd zakázal styk otca s ňou. V

nadväznosti na ňou citované odôvodnenie (str. 27 a 28) odôvodnenie súdu týkajúce sa skutočnosti, že
súd vzal na zreteľ, že navrhovateľka môže mať pod vplyvom matky taký negatívny postoj, ktorý za to dlhé
časové obdobie 18 rokov nestýkania sa s otcom vyústilo až do úplného odmietania otca a aj ako človeka
považovala za potrebné uviesť, že túto skutočnosť súd odvodil zo znaleckého posudku v konaní pri
vyšetrovaní podozrenia zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania, pričom použil len tú časť

posudku, ktorá bola vhodná pre odôvodnenie rozporu s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na
posudok I. J. I. vypracovaného pre Okresný súd Galanta (str. 14).
2.4 Pokiaľ súd pri prihliadnutí na dobré mravy posúdil jej správanie k otcovi (otec prejavoval snahu
o mimosúdne vyriešenie veci a pokúšal sa o komunikáciu s navrhovateľkou, ktorá na to nereagovala
alebo odmietla), navrhovateľka uviedla, že otec v rámci snahy o mimosúdne vyriešenie veci ani raz jej

nenavrhol riešenie, ktoré by nepodmienil stretnutím, prípadne vzájomnou komunikáciou, kde takýmito
nekonkrétnymi návrhmi, uvedomujúc si a vediac o jej postoji voči nemu, by ponúkol riešenie pre ňu
akceptovateľné (napr. vo forme konkrétneho návrhu s uvedením konkrétnej sumy výživného) vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti. Naopak s ohľadom na zamietnutie jej návrhu a na vedomosť jej postoja
voči otcovi, táto poukázala na účelovosť takéhoto konania, aby otec mohol v konaní poukázať na dobré

mravy.
2.5 Navrhovateľka mala za to, že nie je možné podmieňovať plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom, ako zákonnej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 Zákona o rodine s plnením povinnosti
dieťaťa voči rodičom podľa § 43 Zákona o rodine a už vôbec nie v tomto prípade, kedy je konanie
spočívajúce v jej odmietavom postoji voči otcovi vyjadrené zákazom styku a následnom jej vlastnom

rozhodnutí v takomto postoji zotrvať.
2.6 Následne tiež uviedla, že k návrhu na zvýšenie výživného predložila všetky relevantné listiny ako
sú lekárske správy, potvrdenia o nákladoch na bývanie, ako aj doklady preukazujúce výdavky na liečbu.Taktiež z návrhu vyplývala skutočnosť, že ona žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá
znáša všetky náklady na jej život.
2.7 V súvislosti s jej neúčasťou na pojednávaní uviedla, že súd v konaní nehodnotil kritériá, ktoré by

podľa zákona v konaní o zvýšenie výživného hodnotiť mal, k čomu by jej výpoveď žiadnym spôsobom
neprispela. Naopak posudzoval jej postoj k otcovi, ktorý nakoniec vyhodnotil arbitrárne ako rozporný
s dobrými mravmi, čomu v závere prispôsobil aj dokazovanie a to napriek tomu, že už z návrhu
a k návrhu priložených príloh, ako aj následne prezentovaného jej postoja k otcovi počas prvých
pojednávaní mal súd k dispozícií všetky podklady, na základe ktorých mohol rozhodnúť tak, ako rozhodol

a to aj s poukazom na priznanie nároku na náhradu trov konania pre otca, pričom podanie návrhu
súd vyhodnotil ako šikanózny výkon práva bez relevantného odôvodnenia, keď podľa súdu žiadané
listinné dôkazy navrhovateľka predložila až na opakovanú výzvu súdu. Ona za účelom preukázania
výdavkov domácnosti, v ktorej žije spolu so svojou matkou, k návrhu na zvýšenie výživného predložila
doklady o úhradách platieb za domácnosť ako aj potvrdenia príjmu jej matky, pričom uvedené listiny boli
predložené aj na pojednávaní dňa 13.09.2022.

2.8 Ďalej navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že jej liečba je finančne
náročná a aj s poukazom na jej vek došlo k zmene jej pomerov, čo je dané aj samotným uplynutím dlhého
časového obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a aj napriek tomu súd rozhodol nielen,
že jej návrh zamietol ale naviac priznal otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uvedené
považuje za v rozpore so skutočnosťou odôvodňujúcou podanie návrhu na zvýšenie výživného, ktorou je

jej finančná situácia, ktorá bola a je v súčasnosti najmä zo zdravotných dôvodov odkázaná na rodičovskú
starostlivosť keďže zdravotný stav jej neumožňoval a naďalej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť
a ani plnohodnotne a riadne pokračovať v príprave na zamestnanie.
2.9 Odhliadnuc od uvedeného mala navrhovateľka za potrebné poukázať na skutočnosť, že otec si
svoju vyživovaciu povinnosť ešte pred podaním samotného návrhu na zvýšenie výživného v stanovenej

výške neplnil, čo riešila podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd posudzoval jej správanie
s ohľadom na dobré mravy je potom otázne, či aj takéto správanie otca by nemalo byť posudzované
s ohľadom dobré mravy, keďže bola za účelom vymoženia výživného nútená vyhľadať právnu pomoc.
Snahu otca dohodnúť sa opakovanými pokusmi o stretnutie s ňou vnímala ako určitú formu nátlaku na to,
aby vzala svoj návrh späť. Ona podala návrh len z dôvodu zmeny pomerov u nej a zhoršenej finančnej

situácii bez akéhokoľvek s emóciami spojeného úmyslu poškodiť otca. Nemala záujem podaným
návrhom otvárať záležitosti z minulosti a z detstva súvisiace so vzťahom k otcovi, ktoré napokon vyústili
do jej súčasného zdravotného a psychického stavu. Za nepochopiteľné považovala postavenie sa súdu
do polohy ochrany otca, a to kritikou a posudzovaním jej správania.
2.10 S ohľadom na okolnosti prípadu, konštatovanie o splnení podmienky zmeny pomerov na strane

navrhovateľky ako aj na strane otca, zaoberaním sa zo strany súdu najmä vzťahom a správaním sa
navrhovateľkykotcovivychádzajúcichzokolností,ktorévyšlinajavopočaskonania,aktoréspochybňujú
možnosť prijatia jednoznačného záveru o správaní sa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi,
rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu, mala navrhovateľka za to, že súd mal pri rozhodovaní o trovách
konania postupovať podľa § 52 CMP a nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

2.11 Na základe uvedeného navrhovateľka považovala rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny
a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu, že dokazovanie
zameral iba na dokazovanie porušenia dobrých mravov z jej strany pričom už z návrhu na zvýšenie

výživného a následne vyjadreného jej postoja k otcovi, ako aj poukázania na dobré mravy a porušovanie
jej povinnosti voči otcovi na prvom pojednávaní, mohol súd jej konanie spočívajúce v jej odmietavom
postoji posúdiť už na začiatku konania a rozhodnúť tak, ako v konečnom dôsledku rozhodol.
2.12 Navrhovateľka navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovuje v celom rozsahu.

3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 08.06.2023 považoval podané
odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru vecne
správny a odvolacie dôvody tvrdené odvolateľkou nie sú opodstatnené.

3.1 Pokiaľ navrhovateľka napáda aj procesné postupy súdu prvej inštancie táto mala podľa neho po celý
čas konania možnosť uplatňovať jej procesné práva, navrhovať a predkladať dôkazy na preukázanie jej
tvrdení, ale táto nebola schopná predložiť dôkazy ani na výzvy súdu prvej inštancie a dostaviť sa na
predvolanie súdu na nariadené pojednávania. Vyjadril názor, že primárnou ideou odvolania nie je jehoprávnyrámecalesnahaocitovo-emočnúmanipuláciuodvolaciehosúduvsnahevykresliťnavrhovateľku
ako bezbranné maloleté dieťa a jej otca ako ľudské monštrum s pedofilnými sklonmi, ktorý sa aj napriek
zákazu styku a odmietavému postoju jeho dcéry snažil s ňou stretnúť a pomôcť jej. Uviedol tiež, že

navrhovateľka ho začala odmietať až od času keď žila výlučne s matkou a on sa s ňou nesmel stretávať.
Aktuálne odmietavý postoj k otcovi je rozhodnutím plnoletej 23-ročnej navrhovateľky a vzťah k nemu
môže kedykoľvek zmeniť, nakoľko súdny zákaz styku platil len do dosiahnutia jej plnoletosti.
3.2 Podľa otca navrhovateľka si účelovo vytvára skutočnosti, ktoré môžu prispieť k preukázaniu splnenia
zákonných podmienok na zvýšenie vyživovacej povinnosti (predlžovanie štúdia na strednej škole)

ako aj oslobodiť navrhovateľku od niektorých procesných úkonov konania, a to najmä od jej osobnej
účasti na pojednávaniach a jej výsluchu (súdny zákaz styku). V tejto súvislosti poukázal na to, že
navrhovateľka študuje 3. ročník strednej školy od roku 2018 t.j. 5 rok a nie je zrejmé, či tento ročník v roku
2023 dokončí. Neúčasť navrhovateľky na nariadených pojednávaniach nie je odôvodnená primárne jej
zdravotnými problémami tak ako sa o tom snažila presvedčiť súd prvej inštancie, keďže štúdia sa počas
konania riadne zúčastňovala, ale hlavne neochotou osobne sa s ním stretnúť. Dôvod takéhoto správania

však navrhovateľka relevantným spôsobom neodôvodnila. S poukazom na vykonané dokazovanie súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľka sa úmyselne
a nedôvodne vyhýbala účasti na nariadených pojednávaniach, príp. výsluchu. Svojím správaním
a konaním počas priebehu celého predmetného konania sama prispela k tomu, aby bolo preukázané,
že ňou podaný návrh na začatie predmetného konania ako aj jej odmietanie mimosúdnej dohody

a akejkoľvek formy komunikácie s otcom, nepredloženie súdom požadovaných dôkazov a neúčasti na
pojednávaniach, resp. výsluchu je správaním v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Neprijatie ponúkanej
finančnej pomoci od otca a podanie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľky
nemožno podľa jeho názoru hodnotiť inak ako účelové konanie navrhovateľky so snahou šikanovať
vlastného otca prostredníctvom súdneho konania.

3.3 Podľa otca z vykonaného dokazovania je podľa jeho názoru dostatočne zrejmé, že navrhovateľka
nepredložila relevantný dôkaz o tom, či je schopná vykonávať zárobkovú činnosť (napr. brigádnické
práce študentov, ktoré je možno vykonávať z pohodlia domova online).
3.4 Za zavádzajúce považoval tvrdenie navrhovateľky v odvolaní, že už spolu s návrhom predložila súdu
prvej inštancie aj všetky dôkazy preukazujúce jej mesačné výdavky, resp. ďalšie jej tvrdenia. Vyjadril

názor,ženavrhovateľkasivpredmetnomkonanínesplnilapovinnosťpreukázaťjejodôvodnenévýdavky,
ktorésújednýmzozákladnýchzákonnýchpredpokladovpresprávneurčenievýškyvýživnéhopodľa§75
ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v tejto súvislosti správne
a výstižne poukázal aj na správanie sa navrhovateľky k dokazovaniu v konaní, keď jej právny zástupca,
ktorý sa zúčastňoval pojednávaní, nemal o jej štúdiu ani o jej príjmoch a výdavkoch potrebné informácie.

Navrhovateľka až na opätovné výzvy súdu predložila žiadané listinné dôkazy o svojich výdavkoch,
pričom príjmy ako aj výdavky (výpis o príjmoch – čl. 108 spisu), boli prezentované ako príjmy a výdavky
matky navrhovateľky, niektoré žiadané doklady neboli ani predložené (napr. nájomná zmluva, lekárske
správy), čo značne predlžovalo konanie.
3.5 Ďalej mal otec za to, že navrhovateľka zneužíva predmetné súdne konanie a jej subjektívne práva

na útoky proti nemu, čo je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s účelom Zákona o rodine. Rovnako
mal za to, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že táto koná v rozpore s etikou príbuzenských
vzťahov a neprejavuje mu primeranú úctu a rešpekt tak ako je povinná v zmysle § 43 ods. 2 Zákona
o rodine a tiež si neplní ani zákonnú povinnosť spolupracovať so svojim rodičom, ktorú jej ukladá § 42
ods. 3 Zákona o rodine.

3.6 S názorom navrhovateľky v odvolaní, že popri sebe neobstojí názor súdu prvej inštancie spočívajúci
v preukázaní zmeny pomerov na jednej strane a nepriznaní výživného pre rozpor s dobrými mravmi
nemožno súhlasiť aj s poukazom na ustálenú judikatúru súdov. Uvedené právne závery súdu prvej
inštancie popri sebe obstoja, keďže na jednej strane konštatujú určitý právny stav, s ktorým sú spojené
určité právne dôsledky, a na druhej strane konštatujú takú okolnosť (rozpor s dobrými mravmi), pre ktorú

nemožno priznať inak preukázaný nárok. V konečnom dôsledku ide o takú aplikáciu § 3 ods. 1 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „Občianskeho zákonníka“ že k „aplikácii ustanovenia §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže dôjsť iba s uplatnením inej normy obsahujúcej určitú sankciu,
nakoľko ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je imperfektnou normou“ (II. ÚS 723/2017).
3.7 Konanie navrhovateľky je podľa otca v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú objektívnou

hodnotou kategóriou. Výkon práva v uskutočňovaní pod ochranou právneho poriadku vylučuje
protiprávnosť. Mal za to, že výkon práv navrhovateľky je v rozpore s uvedenou zásadou. Takýto výkon
práva, ktorý prezentuje navrhovateľka je v rozpore s uvedeným ustanovením a nemôže požívať súdnu
ochranu, je v rozpore s dobrými mravmi, je v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasťsúkromného práva rozhodujúca a z tohto dôvodu takýto návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti,
nemôže požívať ochranu súdu.
3.8 Otec mal za to, že s poukazom na správanie navrhovateľky počas predmetného súdneho konania

nemožno poprieť nevhodnosť riešenia tejto situácie zo strany navrhovateľky, či odobriť také správanie
ako je ignorovanie otca, či nekomunikáciu s ním a podľa jeho názoru toto správanie z hľadiska jeho
intenzity nemožno vyhodnotiť inak ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, t.j. ako také, ktoré je spôsobilé
záveru nepriznať navrhovateľke zo strany otca ako povinného rodiča zvýšenie výživného.
3.9 V rámci odvolacieho návrhu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení

s dopĺňacím rozsudkom potvrdil.

4. Navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení došlom súdu dňa 04.07.2023
považovala vyjadrenie otca za účelové a nesúvisiace s predmetom konania, z ktorých dôvodov sa
nebude podrobnejšie vyjadrovať k predmetnému vyjadreniu.

5. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 08.08.2023 namietal tvrdenie
navrhovateľky, že jeho vyjadrenie je účelové a nesúvisí s predmetom konania. Naopak vyjadrenie
navrhovateľky je ďalším dôkazom jej neaktívneho a arogantného procesného správania ako účastníka
konania, ktorý nebol schopný predložiť dôkazy ani na výzvy súdu prvej inštancie a dostaviť sa na
predvolanie súdu na nariadené pojednávania. Navrhovateľka miesto toho, aby prijala mimosúdnou

cestou niekoľkokrát ponúknutú finančnú pomoc od svojho otca, šikanuje ho prostredníctvom účelovo
podaného návrhu a súdneho konania. Mal za to, že navrhovateľka zneužíva predmetné súdne konanie
a jej subjektívne práva na útoky proti otcovi, čo je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s účelom
Zákona o rodine. Vzhľadom na to považoval rozsudok za zákonný a spravodlivý, v ktorom súd prvej
inštancie správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine a prihliadal pri určovaní výživného na

plnoleté dieťa na rozpor s dobrými mravmi, na ktorý je povinný prihliadať z úradnej povinnosti a v danom
prípade bol preukázaný z vykonaného dokazovania. Zotrval na odvolacom návrhu, ktorým navrhol
rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po

zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 ods. 1, § 156 CMP),
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu za viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP a contrario, § 379 CSP), bez
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

acontrarioCSP)arozsudokokresnéhosúduzrušilavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanieanové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c/, § 391 ods. 1 CSP) z nasledovných dôvodov: 7. Okresný
súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa domáhajúceho sa zvýšenia
výživného voči osobe povinnej platením výživného – otcovi zamietol. Zhrnúc uviedol, že navrhovateľka
od roku 2018 študuje 3. ročník strednej školy, ktorý navštevuje piaty rok, pričom nemožnosť ďalšieho

prerušenia štúdia na škole rieši prestupom na inú strednú školu, v ktorej súvislosti prihliadal na jej
zdravotné problémy. Následne konštatoval zmenu pomerov s ohľadom na vek navrhovateľky a finančne
náročnú liečbu ako i na zmenu pomerov na strane otca vzhľadom na zvýšenie príjmov oproti príjmu
v čase poslednej úpravy výživného. Taktiež je zmena pomerov daná aj samotným uplynutím dlhého
časového obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Napriek uvedenému záveru dospel

k tomu, že navrhovateľke nie je možné priznať zvýšenie výživného pre rozpor s dobrými mravmi
vzhľadom na jej odmietavý postoj k otcovi preukázaný aj nezúčastňovaním sa súdnych pojednávaní.

8. Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu mala predovšetkým za to, že nie je možné
podmieňovať plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ako zákonnej povinnosti rodičov k deťom

podľa § 62 Zákona o rodine s plnením povinnosti dieťaťa voči rodičom podľa § 43 Zákona o rodine a už
vôbec nie v tomto prípade, kedy je konanie spočívajúce v jej odmietavom postoji voči otcovi vyjadrené
zákazom styku a následnom jej vlastnom rozhodnutí v takomto postoji zotrvať.

9. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť

(samo uspokojovať svoje potreby). Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom nadobudnutie takejto schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek dieťaťa.10. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena
pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila

v pomeroch účastníkov.

11. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi (75 ods. 2 Zákona o rodine).

12. Dobré mravy nie sú zákonom výslovne definované. Rozumieme nimi nepísané pravidlá slušnosti,
tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptované spoločnosťou,
ktoré súd posudzuje v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom prípade individuálne. Zrejme
vo väčšine prípadov bude podmienka súladu s dobrými mravmi pri priznaní výživného splnená už aj
preto, že samotná úprava podmienok nároku na výživné vychádza z morálnych zásad. Takže k rozporu
s dobrými mravmi môže dôjsť len výnimočne. Z dostupnej judikatúry možno usúdiť, že v danom prípade

nestačí len nevďačnosť oprávneného, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie,
ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých
mravov.

13. Vzhľadom na charakter ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou,

abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu
sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej
prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 298/2018 z 25.09.2019).

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

15. V danej veci okresný súd pri posudzovaní skutkového stavu vzal do úvahy zákonné ustanovenie,

ktoré vylučuje priznanie zvýšeného výživného plnoletej dcére pre rozpor s dobrými mravmi.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ako porušovanie dobrých mravov nehodnotil nezáujem
navrhovateľky k otcovi, ale - celkové správanie sa navrhovateľky počas konania, v ktorom vyjadrovala
úplné odmietanie otca, - absolútne žiadne neinformovanie povinnej osoby počas 18-tich rokov trvania
a plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, - neprevzatie si ponúkaných peňažných prostriedkov od

otca, - naťahovanie štúdia na strednej škole vo veku, kedy by navrhovateľka v prípade, ak by v štúdiu
nepokračovala na vysokej škole, bola schopná sa o seba starať, pričom súdu ani nepreukázala, že by
jej zdravotný stav nedovoľoval byť zárobkovo činná v čase, keď má prerušené štúdium (napr. práca
z domu).

16. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania navrhovateľky a obsahu spisu odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení pretože
ním uvádzané skutočnosti nie sú takým správaním navrhovateľky, ktoré by bolo v príkrom rozpore
s dobrými mravmi.

17. Oboznámiac sa s obsahom mal odvolací súd zistené, že súdnym rozhodnutím z r. 2015 mal otec vo
vzťahu k navrhovateľke ešte ako maloletému dieťaťu zakázaný styk. V tomto preskúmavanom konaní
nebolo rozhodné ako k stavu keď navrhovateľka ako maloletá odmietala sa s otcom stretávať došlo
a či je jeho príčinou vplyv matky navrhovateľky alebo správanie otca. Aj keď dovŕšením plnoletosti
navrhovateľky súdne rozhodnutie o zákaze styku prestalo platiť, neznamená to, že sa tým musel

automaticky zmeniť postoj navrhovateľky voči otcovi v tom, že s ním začne komunikovať a stretávať
sa ako by to aj otec, tiež ho chápajúc, očakával. Preto postoj navrhovateľky v pokračujúcom odmietaní
otca pre dôvody, ktoré tomu predchádzali, nemožno podľa odvolacieho súdu posúdiť ako vylúčenie jej
nároku na požadovanie zvýšeného výživného. Správaniu navrhovateľky práve s ohľadom na udalostiz obdobia jej maloletosti možno rozumieť. Napriek tomu je potrebné veriť tomu, že len čas môže
zmeniť vzťah navrhovateľky k otcovi. Vyššie uvedený záver je odôvodnený aj pokiaľ ide o to, že podľa
súdu nedochádzalo k informovaniu otca zo strany navrhovateľky počas trvania vyživovacej povinnosti.

Rovnako tak aj čo sa týka odmietania osobného prevzatia si peňažných prostriedkov ponúkaných otcom
navrhovateľke nepredstavujúcich však uplatňované výživné. Nemožno vylúčiť tvrdenie navrhovateľky,
že otec chce prezentovanie ponuky využiť na osobné alebo sprostredkované stretnutie a komunikáciu
s ňou, čomu sa navrhovateľka pre doterajší postoj bráni. Správanie navrhovateľky nie je tak podľa
odvolacieho súdu prejavením zjavnej neúcty voči otcovi, vulgárnosťou k nemu, resp. chovaním sa takým

spôsobom, ktorý je absolútne nezlučiteľný s dobrými mravmi v spoločnosti. Okresný súd ako ďalší dôvod
nepriznania výživného v rozpore s dobrými mravmi uvádzal „naťahovanie“ štúdia na strednej škole
navrhovateľkou keď 3. ročník navštevuje piaty rok. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáha
zvýšenia výživného len od podania návrhu na začatie konania (03.03.2022), v ktorom čase jej bolo
rozhodnutím riaditeľa školy – Gymnázia, Školská 2 v Dubnici nad Váhom zo dňa 24.06.2021 prerušené
štúdium od 23.06.2021 na neurčito zo zdravotných dôvodov (č.l. 14 spisu). Uvedené prerušenie štúdia

umožňuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v ust. § 53 ods. 4 písm. a/ a § 34 ods. 1. Ďalej rozhodnutím riaditeľa školy zo
dňa 25.08.2022 bolo navrhovateľke od 01.09.2022 do 30.06.2023 (čl. 164 spisu) povolené individuálne
vzdelávanie podľa § 23 písm. a/, § 24 ods. 1 školského zákona. Podľa správy školy z 13.10.2022 (č.l.
151 spisu) tak bolo zo zdravotných dôvodov podložených vyšetreniami a odporúčaním. So záverom

okresného súdu, že by navrhovateľka mohla pracovať keď má prerušené štúdium (napr. práca z domu)
sa odvolací súd nestotožňuje s prihliadnutím na zdravotné dôvody, ktoré boli aj dôvodom individuálneho
vzdelávania. Takže tým bolo preukázané, že navrhovateľka sa v čase rozhodovania okresného súdu
pripravovala na budúce povolanie a nie je dôvodom zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
skutočnosť, že dieťa z dôvodu ochorenia nemôže pokračovať v štúdiu a vzhľadom na to štúdium preruší.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pre nesprávny právny záver týkajúci sa nepriznania
výživného pre rozpor s dobrými mravmi rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu v otázke posúdenia práva navrhovateľky na výživné od otca, ktoré

nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 319 ods. 3 CSP).

19. V ďalšom konaní okresný súd za účelom zistenia skutočného stavu veci (§ 36 CMP) zistí aj
súčasné pomery účastníkov konania. Následne sa bude zaoberať porovnaním zistených pomerov na
strane navrhovateľky a otca s pomermi v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Vykonané dôkazy

vyhodnotívzmysleust.§191CSPavoveciopätovnerozhodne.Rozhodnutienáležiteodôvodnívsúlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania
vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadochuvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o

peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie
je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie
je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa
odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).