Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3T/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010604
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2023:6919010604.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Tr. zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona v súvislosti
s ustanovením § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm a/ Tr. zákona, § 127 ods. 1 Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. E. C. F. G. H. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D. bez konkrétnej
adresy, adresa na doručovanie písomností C. D., I. J. XX,

sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, č.k. 2Pv/74/17/6609-156 zo dňa
25.11.2019, v ktorej mu je kladené za vinu, že

v bode 1/
od presne nezisteného dňa mesiaca október 2016 do 20.01.2017 v Spolkovej republike Nemecko v
meste A., K. H. XX a následne od 21.01.2017 do 06.02.2017 v meste C. D. F. L. M. K. N. XX opakovane

asi každý deň v tomto období vykonal súlož s maloletou I., nar. XX.XX.XXXX, s jej súhlasom, aj napriek
tomu, že vedel, že menovaná ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho veku,

v bode 2/
dňa 06.02.2017 asi o 15.40 h v meste C. D. F. L. M. K. N. XX, najskôr v kuchyni, potom v chodbe a
spálni fyzicky napadol maloletú I., nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ju hodil na zem, kde ju
nohami pridŕžal a rukami udieral do oblasti brucha, rebier, tváre, pričom jej vulgárne nadával a následne
s presne nezisteným kuchynským nožom o dĺžke cca 20 cm v ruke jej povedal, že má zjesť najmenej tri

tabletky neurolu a že keď takto neurobí, tak ju pichne do stehna, maloletá najskôr tieto tabletky nechcela
zjesť, ale keď jej naznačil útok, pichnutie týmto nožom do stehna, zo strachu pred týmto konaním užila
minimálne tri tabletky neurolu a následne keď chcela odísť z bytu, začal jej v tom brániť takým spôsobom,
že ju hodil na posteľ, pridržal ju nohou a opätovne ju udieral rukou do oblasti tváre a rebier, keď sa jej
začala točiť hlava, polial ju pohárom vody, avšak neustále sa jej vyhrážal, nadával a napokon keď odišiel
pre mačetu a sekeru do obývačky, využila jeho nepozornosť a ušla z bytu preč, pričom svojím konaním
jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť,

t e d a

v bode 1/
mal vykonať súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

v bode 2/

iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou ťažkej ujmy mal nútiť, aby niečo konal, trpel a taký čin mal
spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. dieťati,t ý m m a l s p á c h a ť

v bode 1/
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona,

v bode 2/
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v súvislosti s

ustanovením § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 odsek
1 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky,
pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 25.11.2019 pod sp. zn.
2Pv/74/17/6609-156 obžalobu na A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. na tom skutkovom základe ako je to
uvedené v tejto obžalobe a v skutkových vetách výrokovej časti tohto rozsudku, pričom skutok v bode 1/
právne kvalifikoval ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona a skutok
v bode 2/ ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v

súvislosti s ustanovením § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona
a § 127 odsek 1 Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný A. B. sa nedostavil na žiadne z hlavných pojednávaní, ktoré boli
vytýčené na dni 23.11.2020, 10.05.2021, 21.11.2022, bol Okresným súdom Rimavská Sobota vydaný

dňa 24.11.2022 príkaz na jeho zatknutie a po zistení, že sa má nachádzať v zahraničí dňa 24.03.2023
aj Európsky zatýkací rozkaz. Na základe realizácie Európskeho zatýkacie rozkazu bol obžalovaný A.
B. uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/105/2019 zo dňa 28.04.2023, právoplatný
toho istého dňa vzatý podľa § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 73 ods. 5, ods.
6 Trestného poriadku do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.

Následne po vzatí do väzby obžalovaného bol v predmetnej trestnej veci vytýčený termín hlavného
pojednávania na deň 29.06.2023.

Natomtohlavnompojednávaníobhajkyňaobžalovanéhopopredneseobžalobyprokurátoromvosvojom

stanovisku uviedla, že obžalobu namieta, tak skutkovo ako aj z hľadiska právnej kvalifikácie a dodala,
že skutky sa nestali.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2023 podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutkov, spáchanie ktorých mu je v obžalobe kladené za vinu.

K veci samej vypovedal o tom, že do Nemecka išiel s rodinou zarobiť peniaze žobraním. Tu sa stretli
s cigánkami I. O. a jej matkou A. L.. Vzájomne sa rozprávali po maďarsky, tie dve boli z Fiľakova a A.
L. povedala obžalovaného mame, že ich môžu zobrať k nim na byt s tým, že za každý deň je potrebné
zaplatiť 10 euro. Obžalovaný ďalej uviedol, že s tým súhlasili a išli k tým dvom na byt. Ohľadom I. O. a A.
L. tiež uviedol, že boli „kurvy“, a že za nimi na byt chodili rôzni chlapi za účelom poskytovania sexuálnych

služieb. Uviedol aj to, že A. povedala I., aby si naň ho vymyslela, že sa s ňou vyspal a to kvôli peniazom,
ktoré chceli takýmto spôsobom od neho získať.

Na doplňujúce otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že s I. nemal žiadny pohlavný styk a to tak
v Nemecku ako ani na Slovensku, a pokiaľ to na neho maloletá poškodená s matku tvrdia, tak je to len

kvôli peniazom, ktoré chcú od neho získať. Podľa obžalovaného to vymyslela A. a naviedla I., aby proti
nemu vypovedala.

Ohľadom skutku kladeného mu za vinu v bode 2/ obžaloby, obžalovaný uviedol, že aj toto si I. vymyslela
a poprel žeby I. nadával, žeby ju bil, a poprel aj všetko ďalšie konanie, ktorého sa mal podľa obžaloby

v tomto skutku dopustiť. Rovnako aj v tomto prípade uviedol, že si to na neho tieto ženy vymysleli kvôlipeniazom pričom tvrdil, že sa dopočul o tom, že tieto ženy si zvyknú vybrať ľudí, na ktorých si vymyslia
podobné veci a potom im robia zle.

Na doplňujúce otázky samosudcu obžalovaný uviedol, že I. prišla na Slovensko s ním pričom dôvod
príchodu bol ten, že v tom čase mal jeho brat súd a on chcel na ten súd ísť. Dodal, že I. prišla preto, lebo
jej tak kázala mama, aby na Slovensku oznámila vymyslené skutky, keďže v Nemecku nie je trestné
ak niekto vykoná dobrovoľný sex s mladšou osobou, pričom vek nešpecifikoval. V ďalšom uviedol, že
v byte na N. XX F. C. D. bývali s I. asi len 3-4 dni a počas tejto doby mu I. stále nadávala, preklínala ho

a vravela mu, že ho udá. Vidieť a počuť to mala jeho švagriná A. P. a F. P., ktoré v tomto byte bývali aj
s jedným ročným dieťaťom. Uzavrel to s tým, že I. z bytu ušla, nikomu nič nepovedala a on ju odvtedy
nevidel a nevie kde je.

Pre úplnosť sa v súvislosti s obžalovaným A. B. uvádza, že po jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní
dňa 29.06.2023 bol uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn 3T/105/2019, právoplatným

toho istého dňa, podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku s použitím § 76 ods. 1 Tr. poriadku a §
79 ods. 1 Tr. poriadku prepustený z väzby na slobodu.

Termín ďalšieho hlavného pojednávania bol určený na deň 26.09.2023 pričom obžalovaný súhlasil s tým,
aby sa toto hlavné pojednávanie ako aj prípadné ďalšie hlavné pojednávania, na ktoré by sa nedostavil,

konali aj v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom k tomu, že na hlavné pojednávanie dňa 26.09.2023 sa nedostavil žiaden z predvolaných
svedkov bol určený ďalší termín hlavného pojednávania na deň 13.11.2023. Ani na tento termín sa
však nedostavil žiaden z predvolaných svedkov, pričom hlavné pojednávanie sa podľa § 252 ods. 3 Tr.

poriadku vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý dal pre takýto postup svoj výslovný súhlas ešte
na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2023.

Na tomto hlavnom pojednávaní samosudca podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku prečítal zápisnice o výsluchu
svedkov z prípravného konania, a to B. O. zo dňa 23.10.2017 z čl. 119, svedkyne A. L. zo dňa 06.02.2018

z čl. 156, svedkyne A. P. zo dňa 26.09.2017 z čl. 54, svedkyne F. P. zo dňa 07.07.2017 z čl. 59, svedkyne
Q. L. zo dňa 18.09.2017 z čl. 74, svedkyne O. E. zo dňa 07.07.2017 z čl. 77 a svedkyne A. L. zo dňa
02.10.2017 z čl. 81 až 83, zápisnicu o výsluchu svedkyne – poškodenej I. O. zo dňa 06.02.2018 z čl. 164
až 168 z prípravného konania. Na tomto mieste je tiež potrebné uviesť, že prokurátor navrhol, aby bola
prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne mal. poškodenej I. O. zo dňa 15.02.2017 (čl. 40 až 43), tento

návrh prokurátora však bol súdom zamietnutý, pretože išlo o výsluch, ktorý bol v prípravnom konaní
realizovaný predtým ako bolo obvinenému vznesené obvinenie (čl. 7 až 10) a prečítaním tejto zápisnice
o výsluchu, ktorý nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, by došlo k porušeniu práva obžalovaného
na obhajobu.

Okrem uvedeného dokazovania boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané aj nasledovné listinné dôkazy:
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 14.02.2017 z čl. 1 až 2, žiadosť o právnu pomoc z čl. 92 až 96,
upovedomenie o výsluchu svedka O. z čl. 113, žiadosť o právnu pomoc z čl. 129 až 133, upovedomenie
o úkone z čl. 135, zápisnica o výsluchu obžalovaného z čl. 180 až 182, súhlas GP Mníchov s tr. stíhaním
obžalovaného z čl. 192, lekárska správa z čl. 194, závery znaleckého posudku R. XXX/XXXX z čl. 200

až 251, rodný list mal. poškodenej z čl. 252, lekárske správy z čl. 253 až 255, správa ÚVTOS B. Bystrica
- Kráľová z čl. 278 až 279, z čl. 281, z čl. 283, správa o povesti z čl. 312, správa o priestupkoch z čl.
314, odpis RT z čl. 632 až 638 a po takto vykonanom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným
skutkovým a právnym záverom.

Z vykonaných dôkazov boli zistené nasledovné skutočnosti:

Zo zápisnice o výsluchu svedka B. O. zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že tento svedok je otcom poškodenej
mal. I. O. a bol vypočutý na základe príslušného dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach
a zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, policajnou úradníčkou krajinského

kriminálneho úradu Viedeň, pričom o termíne výsluchu bola obhajkyňa obžalovaného riadne a včas
upovedomená, čo vyplýva z oznámenia a doručenky žurnalizovanej na čl. 113. Pri tomto výsluchu
svedok uviedol, že o pohlavnom styku, ktorý mala jeho dcéra s A. B. sa dozvedel až pri jeho výsluchu
na Slovensku. Informovala ho dcéra a to v ten deň, keď išli spolu na políciu a vtedy sa aj výsluch konal.Dcéra mu povedala aj to, že A. B. ju ohrozoval, nútil a telesne zneužíval, pričom ju aj údajne bil. Uviedol
aj to, že jeho dcéra bývala v Nemecku v Mníchove u matky odkiaľ však ušla aj s A. B. na Slovensko
cez Maďarsko. Nie je mu známe kto býva na adrese v C. D., N. XX, pričom túto adresu pozná len

z dôvodu, že odtiaľ bral dcérine veci. Ohľadom dcéry uviedol, že je tvrdohlavá, a že má problémy so
vzťahmi. Na dcére si všimol monokel a podliatiny na rukách a nohách, boli o tom vyhotovené fotografie,
ktoré odovzdal na polícii. I. mu povedala, že tieto zranenia jej spôsobil A. B.. Okrem uvedeného už nič
podstatné k prejednávanej veci z čítanej zápisnice nevyplýva.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne A. P. zo dňa 26.09.2017 (čl. 54) bolo zistené, že táto svedkyňa po
poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku uviedla, že vypovedať nebude.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne F. P. zo dňa 07.07.2017 (čl. 59) bolo zistené, že táto svedkyňa sa ku
skutkom nevedela vyjadriť. Uviedla, že na ul. N. XX býva jej dcéra A., ona tam bola každý deň, lebo jej
dcéra bola chorá. V byte žiadnu I. nevidela, do bytu chodila iba večer, lebo jej otec bol chorý. Uviedla

tiež, že v byte nevidela ani A. a nevedela sa vyjadriť kto je I., a že takéto dievča nepozná.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Q. L. zo dňa 18.09.2017 (čl. 74) bolo zistené, že A. B. je jej
švagor, preto pre tento príbuzenský pomer využila svoje zákonné právo a odmietla v prípravnom konaní
vypovedať.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O. E. zo dňa 07.07.2017 (čl. 77 až 79) bolo zistené, že táto svedkyňa
je starou mamou mal. I., a že ju nevidela 3 roky dozadu, lebo býva v Nemecku. Až tento rok prišla I. k nej,
dátum uviesť nevedela, pričom jej povedala, že ju zbil ten chlapec a za to ušla. Svedkyňa A. B. nikdy
nevidela ani ho nepozná. Potom svedkyňa zavolala I. rodičom, aby pre ňu prišli, pričom prišiel otec. I. jej

nič bližšie ku bitke nepovedala, mala jej povedať, že „keď tu spolu bývali, tak mali spolu sexuálny styk“.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne A. L. zo dňa 02.10.2017 (čl. 81 až 83) vyplýva, že je matkou A. B..
Uviedla, že chodievali do Nemecka, a že bývali v podnájme u A. L. v Mníchove. Vypovedala aj o tom, že
L. pila aj s dcérou I., a že si s touto dcérou nevedela rady, že I. zobrali matke a dali ju do detského ústavu

odkiaľ ušla. Potom ju dali otcovi do Viedne ale aj odtiaľ ušla, potom sa túlala po Mníchove, kde ju aj so
synom A. hľadali, pričom ju našli v jednom bare, kde sa droguje a kde sa dala dokopy s jedným Turkom.
Tvrdila, že malá I. mala pohlavný styk už asi v dvanástich rokoch. K veci samej ďalej uviedla, že I. s jej
synom A. nechodila, že sa do neho zaľúbila, že spolu spávali avšak poprela, žeby spolu mali pohlavný
styk. Podľa nej A. nevedel koľko má I. rokov, a že I. vyzerala ako 20-ročná, vyspelá žena. Ohľadom

druhého skutku nič podstatné nevedela uviesť, pretože ona v tom čase na Slovensku nebola ale bola
v Nemecku, len všeobecne uviedla, že jej syn by také niečo neurobil, a že nikdy žiadnu ženu neudrel.

Z rodného listu mal. I. O. (čl. 252) vyplýva, že sa narodila XX.XX.XXXX, teda v čase spáchania skutkov
ešte nedovŕšila 15-ty rok svojho veku.

Podľa lekárskych správ (čl. 253 až 255) bola mal. poškodená I. O. gynekologicky vyšetrená dňa
14.02.2017 a týmto vyšetrením bolo jednoznačne zistené, že už mala opakovane pohlavný styk. Lekár
sa v čase vyšetrenia nevedel vyjadriť k tomu, či išlo o dobrovoľný alebo násilný pohlavný styk, pričom
včasevyšetreniabolabezznámokporanenia.Zlekárskejsprávypediatravyplýva,žedňa14.02.2017sa

podrobila vyšetreniu, bola pri vedomí, orientovaná, koža zdravá, bez známok telesného násilia a podľa
lekárky sa na jej tele nenachádzajú známky telesného poškodenia.

Tak ako už bolo vyššie uvedené na hlavnom pojednávaní bola podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku
prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedkyne - poškodenej mal. I. O. zo dňa 06.02.2018 z čl. 164 až 168

z prípravného konania a zápisnica o výsluchu svedkyne A. L. zo dňa 06.02.2018 z čl. 156 z prípravného
konania. Tieto dôkazy však podľa názoru samosudcu trpia vadou ich procesnej použiteľnosti (tzv.
procesná použiteľnosť dôkazu – neprípustnosť dôkazu), pričom ide v zásade o zákonné dôkazy, ktoré
však vzhľadom k nižšie uvedeným okolnostiam nemôžu byť použité v ďalšom priebehu konania a nie je
možné z nich vychádzať pri ustanovaní skutkového stavu vecí.

V súvislosti s výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej mal. I. O. a jej matky svedkyne A. L. považuje
samosudca za dôležité uviesť aj nasledovné skutočnosti.Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že tieto dve svedkyne boli vypočuté na základe príslušného dohovoru
o vzájomnej pomoci v trestných veciach na kriminálnom úrade 1 Mníchov, komisariát 15,
avšak obhajkyňa obžalovaného bola dňa 29.01.2018 upovedomená prokuratúrou (čl. 135) len o tom,

že v predmetnej trestnej veci sa výsluch svedkyne A. L. uskutoční dňa 02.02.2018 o 10.30 hod.
v Spolkovej republike Nemecko na kriminálnom úrade 1 Mníchov, komisariát 15. Vo vyšetrovacom spise
sa však nenachádza upovedomenie obhajkyne o tom, kedy a kde bude vykonaný výsluch svedkyne
– poškodenej mal. I. O.. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, a to z úradného záznamu na čl. 154
(preklad), že potom ako sa svedkyňa L. nedostavila dňa 02.02.2018 o 10.30 hod. na výsluch, tak jej

telefonovala o 10.48 hod. komisárka kriminálnej polície, pričom svedkyňa jej povedala, že pre rodinné
problémy zabudla na termín a dohodli si nový termín na 06.02.2018 o 14.30 hod. Na čl. 155 je
žurnalizovaný ďalší úradný záznam komisárky kriminálnej polície, z ktorého vyplýva, že dňa 06.02.2018
sakvýsluchudostaviliA.L.aI.O.,ktorébolináslednetohoistéhodňaajvypočutéatosvedkyňaA.L.dňa
06.02.2018 o 14.30 hod. a mal. poškodená I. O. dňa 06.02.2018 o 15.50 hod. Tieto skutočnosti vyplývajú
zo žurnalizovaných listinných dôkazov a ich prekladov na čl. 124 až 169. Nikde sa však vo vyšetrovacom

spise nenachádza a nie je žurnalizovaný žiaden doklad o tom, že obhajkyňa obžalovaného bola vopred
upovedomená o tom, že výsluch svedkyne L. a mal. poškodenej I. O. sa vykoná dňa 06.02.2018 o 14.30
hod., resp. 15.50 hod.

Aj keď došlo k prečítaniu zápisníc o výsluchu uvedených svedkýň z prípravného konania, samosudca

však ich výpovede v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku nehodnotil v rámci zrealizovaných dôkazov, a to ani
jednotlivo, ako ani v súhrne vykonaných dôkazov, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu práv
obžalovanéhonaobhajobu,atozhľadiskanedodržaniakontradiktórnehopostupu.Zrovnakýchdôvodov
preto v písomnom vyhotovení tohto rozsudku absentuje obsah výpovede svedkyne a poškodenej mal. I.
O. z prípravného konania zo dňa 06.02.2018 a svedkyne A. L. zo dňa 06.02.2018 z prípravného konania.

Samosudca uvedený postup vo vzťahu k výsluchu svedkyne a zároveň mal. poškodenej zdôvodňuje
Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Tpj 63/2009, ktoré bolo publikované
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 4/2020. Toto stanovisko v právnej vete II. vyslovene
ustanovuje, že „ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere

rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom,
oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypo-
čutého pred týmto úkonom znovu vypočuť) a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na
kontradiktórny postup). Takto je povinný postupovať aj vtedy, ak ide o svedka, ktorý má právo odoprieť
vypovedať podľa § 130 Tr. poriadku“.

V tomto smere súd vychádzal aj zo staršej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie Naj-
vyššieho súdu SR zo dňa 12.12.2002 sp. zn. 6To 66/02, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
súdov SR v čiastke 5/2003 pod číslom 81), ktoré primerane dopadá aj na posudzovaný prípad. Najvyšší
súd SR v predmetnom rozhodnutí zaujal právny názor, že aj keď Trestný poriadok umožňuje vykonáva-

nie dôkazov výsluchom svedkov po začatí trestného stíhania ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej
osobe, princíp zachovania rovnosti strán vyžaduje, aby bola zabezpečená možnosť účasti obhajcu ob-
vineného (či priamo obvineného) pri týchto úkonoch. Uvedené požiadavky však možno reálne naplniť
len za procesnej situácie, kedy sa vedie trestné stíhanie už proti konkrétnej osobe.

Už bolo uvedené vyššie, že maloletá poškodená bola, ako osoba mladšia ako osemnásť rokov, vypoču-
tá síce po začatí trestného stíhania a po vznesení obvinenia, pričom v prípade tejto mal. poškodenej ide
o jediný priamy usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému a v prípade svedkyne A. L. o jeden z dôležitých
nepriamychdôkazov,bezktorýchniejemožnépreukázaťprípadnúvinuobžalovaného.Samozrejme,vý-
sluch týchto dvoch svedkýň bol možný aj na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom (nakoľko je bez

významu, v ktorej fáze trestného stíhania bude mať obžalovaný možnosť viesť kontradiktórny výsluch
svedka), o čo sa súd pokúsil ich predvolávaním na hlavné pojednávania zo súdu známych adries, av-
šak sa tak nestalo, pretože ani jedna z týchto svedkýň sa na hlavné pojednávanie nedostavila, pričom
doručenie predvolania na hlavné pojednávania nemali ani vykázané.

Súd tieto okolnosti uvádza aj preto, nakoľko vyššie spomenuté Stanovisko trestnoprávneho kolégia Naj-
vyššieho súdu SR konštatuje v právnej vete II. aj výnimky z kontradiktórneho postupu, pričom takúto
„výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods.
3 písm. b/ Tr. poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, takýto charakter ma-jú podľa súčasného platného Trestného poriadku aj výpovede svedkov mladších ako 18 rokov (§
135 ods. 2 Tr. poriadku)“.

Pokiaľ ide o výnimky z kontradiktórneho postupu pri osobách mladších ako osemnásť rokov, tak súd
upozorňuje, že táto výnimka sa môže uplatniť len vtedy, ak svedok v konaní pred súdom, na hlavnom
pojednávaní, je naďalej osobou mladšou ako osemnásť rokov. Len v takom prípade totiž možno „aktivo-
vať“ ustanovenie § 135 ods. 2 Tr. poriadku a prečítať výpoveď svedka v konaní pred súdom bez splne-
nia podmienok uvedených v § 263 Tr. poriadku, pretože ustanovenie § 135 Tr. poriadku vyslovene do-

padá len na svedkov mladších ako osemnásť rokov.

Súd opakuje a zvýrazňuje, že výpoveď maloletej poškodenej I. O. je podľa obžaloby prokurátora jediný
a rozhodujúci usvedčujúci priamy dôkaz a výpoveď svedkyne A. L. je jeden z dôležitých usvedčujúcich
nepriamych dôkazov a v takýchto prípadoch je vždy nevyhnutné, aby mal obžalovaný možnosť viesť
kontradiktórny výsluch takéhoto rozhodujúceho svedka, nakoľko v opačnom prípade nie je možné ho-

voriť o spravodlivom procese a dochádza k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d/ Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), ktoré vyslovene stanovuje, že „kaž-
dý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva, a to (okrem iného) právo vyslúchať alebo
dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rov-
nakých podmienok, ako svedkov proti sebe“. K uvedenému je nutné dodať, že Dohovor je priamo vyko-

nateľný na území Slovenskej republiky (na jeho vykonanie nie je nutný osobitný zákon), pričom v zmys-
le článku 7 ods. 5 Ústavy SR majú takéto medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slo-
bodách prednosť pred slovenskými zákonmi. Z tohto dôvodu je nutné postupovať v trestnom konaní tak,
aby bol dodržaný nielen Trestný poriadok, ale aj Dohovor.

Pokiaľ ide o výklad článku 6 ods. 3 písm. d/ Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základ-
ných slobôd, tak obsah tohto článku vyložil Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre tak, že
poskytuje obvineným väčší katalóg práv, než im priznáva Trestný poriadok, nakoľko judikatúra Európ-
skeho súdu pre ľudské práva nepozná výnimky z kontradiktórneho postupu v prípadoch ak ide o sve-
deckú výpoveď, ktorá je buď jediným alebo rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného.

Európsky súd pre ľudské práva teda judikuje, že „ak ide o výpoveď, ktorá môže mať rozhodujúcu ale-
bo významnú úlohu pri uznaní obvineného za vinného a ktorá nebola v prípravnom konaní vykonaná za
podmienok kontradiktórnosti, možno ju na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom prečítať len vte-
dy, ak svedok opätovne na hlavnom pojednávaní vypovedal. V prípade, že svedok na hlavnom pojed-

návaní využil svoje zákonné právo a k veci odmietol vypovedať, pričom jeho výpoveď v prípravnom ko-
naní nebola vykonaná za podmienok kontradiktórnosti, nemožno na nej založiť odsúdenie obvineného
a nemožno ju ani prečítať na hlavnom pojednávaní (napríklad rozhodnutie Európskeho súdu Unterper-
tinger v. Rakúsko, v ktorom sa súd zaoberal prípadom, keď usvedčujúcimi dôkazmi boli výpovede man-
želky a dcéry obvineného, ktoré následne odmietli vypovedať, pričom obvinený nemal možnosť viesť ich

kontradiktórny výsluch, odsúdenie obvineného na podklade takýchto výpovedí považoval súd za poru-
šenie Dohovoru. Možno spomenúť aj ďalšie rozhodnutia súdu, napríklad Kostovski v. Holandsko, Win-
disch v Rakúsko).

K uvedenému možno spomenúť aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva P.S. proti Nemec-

ku (rozhodnutie zo dňa 20.12.2001), v ktorej bol sťažovateľ odsúdený za pohlavné zneužívanie osem-
ročného dievčaťa. Sťažovateľ videl porušenie Dohovoru v tom, že nemal nikdy možnosť vypočuť poš-
kodenú kontradiktórne, pričom išlo o hlavného svedka obžaloby. Európsky súd pre ľudské práva skon-
štatoval, že išlo o jediného priameho svedka, ktorý usvedčoval obžalovaného a ak nemal nikdy príleži-
tosť tohto svedka vypočuť kontradiktórne, bolo obmedzené jeho právo obhajoby a tým došlo k poruše-

niu článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru.

Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ako aj odbornej literatúry) možno vyvo-
diť, že ak by súd na základe svedeckých výpovedí mal. poškodenej I. O. a svedkyne A. L., ktoré urobili
v prípravnom konaní, založil odsúdenie obžalovaného, a to bez toho, že by obžalovaný mohol viesť ich

kontradiktórny výsluch, išlo by zjavne o porušenie vyššie uvedeného článku Dohovoru a súdny proces
proti obžalovanému by nebolo možné označiť za spravodlivý.Z uvedených dôvodov preto súd k týmto výpovediam neprihliadol a nehodnotil ich v zmysle § 2 ods.
12 Tr. poriadku.

Na základe zhodnotenia vyššie uvedeného dokazovania dospel samosudca k nasledovným skutkovým
a právnym záverom.

V podanej obžalobe kladie prokurátor obžalovanému A. B. za vinu, že v bode 1/ obžaloby od presne
nezisteného dňa mesiaca október 2016 do 20.01.2017 v Spolkovej republike Nemecko v meste A., K. H.

XX a následne od 21.01.2017 do 06.02.2017 v meste C. D. F. L. M. K. N. XX opakovane asi každý deň v
tomto období vykonal súlož s maloletou I., nar. XX.XX.XXXX, s jej súhlasom, aj napriek tomu, že vedel,
že menovaná ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, a v bode 2/, že dňa 06.02.2017 asi o 15.40 h v
meste C. D. F. L. M. K. N. XX, najskôr v kuchyni, potom v chodbe a spálni fyzicky napadol maloletú I.,
nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ju hodil na zem, kde ju nohami pridŕžal a rukami udieral do
oblasti brucha, rebier, tváre, pričom jej vulgárne nadával a následne s presne nezisteným kuchynským

nožom o dĺžke cca 20 cm v ruke jej povedal, že má zjesť najmenej tri tabletky neurolu a že keď takto
neurobí, tak ju pichne do stehna, maloletá najskôr tieto tabletky nechcela zjesť, ale keď jej naznačil útok,
pichnutie týmto nožom do stehna, zo strachu pred týmto konaním užila minimálne tri tabletky neurolu a
následne keď chcela odísť z bytu, začal jej v tom brániť takým spôsobom, že ju hodil na posteľ, pridržal
ju nohou a opätovne ju udieral rukou do oblasti tváre a rebier, keď sa jej začala točiť hlava, polial ju

pohárom vody, avšak neustále sa jej vyhrážal, nadával a napokon keď odišiel pre mačetu a sekeru do
obývačky, využila jeho nepozornosť a ušla z bytu preč, pričom svojím konaním jej nespôsobil zranenia,
ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť.

Konanieobžalovanéhoprokurátorprávnekvalifikovalvbode1/akozločinsexuálnehozneužívaniapodľa

§ 201 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2/ ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 odsek
1 písm. a/ Trestného zákona, § 127 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania oboch skutkov

a poprel, že vykonal súlož s mal. poškodenou I. O. v čase od októbra 2016 do 06.02.2017. Zároveň
poprel aj to, že by sa dňa 06.02.2017 asi o 15.40 hod. v byte na K. N. XX F. C. D. akýmkoľvek spôsobom
vyhrážal mal. poškodenej I. O., resp. že by jej nejakým spôsobom fyzicky ublížil, udieral ju kdekoľvek,
prípadne že by ju nútil aby zjedla tri tabletky neurolu, a že keď tak nespraví, tak ju pichne do stehna
kuchynským nožom a poprel aj všetko ďalšie konanie, ktorého sa mal podľa prokurátora na poškodenej

dopustiť v bode 2/ obžaloby.

Podľa prokurátora je trestná činnosť obžalovaného v bodoch 1/ a 2/ obžaloby preukázaná výpoveďou
svedkyne – poškodenej maloletej ako priamym dôkazom a okrem toho aj nepriamymi dôkazmi a to
najmä výsluchom svedkov A. L., B. O., O. E. a A. L..

Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na procesnú nepoužiteľnosť (pre vyššie
uvedenénedostatky)výsluchupoškodenejI.O.asvedkyneA.L.vprípravnomkonaní,všakniejemožné
vysloviť záver, že skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ obžaloby sa stali tak ako je to v obžalobe ustálené.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že svedkovia O., E., L. sú len nepriamymi svedkami (svedkami z tzv.
druhej ruky), ani jeden z nich nebol osobne prítomní pri tom ako a kedy sa skutky mali stať a všetci
sa o skutkoch dozvedeli len sprostredkovane od samotnej poškodenej. Pokiaľ ohľadom skutku bode 1/
svedkyňa O. E. a A. L. uviedli, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný s mal. poškodenou spolu spali,
len na základe tejto skutočnosti bez ďalšieho nemožno vyvodiť záver, že keď spolu spali museli mať

spolu aj pohlavný styk, teda že obžalovaný vykonal s mal. poškodenou súlož.

Rovnako uvedený záver nie je možný bez ďalšieho vyvodiť ani z lekárskej správy od gynekológa (čl.
255), z ktorej vyplýva, že mal. poškodená už mala opakovane pohlavný styk.

Ohľadom skutočnosti, že bol u mal. poškodenej zistený pohlavný styk, tak existujú pochybnosti a to vo
vzťahu k osobe s ktorou tento pohlavný styk mohla mať, ktoré sú naviac zvýraznené tým, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vypovedal aj o tom, že keď býval spolu s matkou v byte u svedkyne A. L., tak
za ňou ako aj za mal. I. O. chodili rôzni chlapi za účelom sexuálnych služieb. Obdobne rovnako sa o mal.I. vyjadrila aj svedkyňa A. L. keď uviedla, že keď I. ušla od otca z Viedne, tak ju našli v jednom bare
v Mníchove, kde sa droguje a kde sa dala dokopy s jedným Turkom, pričom vyslovene uviedla aj to,
že „teda malá I. mala pohlavný styk už asi 12 rokov“ (zrejme chybou v písaní nie je pred číslovkou 12

predložka „od“) čl. 82 p.v.

Rovnako tak je pochybné, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v bode 2/ obžaloby. Aj o tomto
skutku nepriami svedkovia O., E. vypovedali len sprostredkovane, resp. sa k nemu vyjadriť nevedeli,
pretože v predmetnom byte v kritickom čase neboli. Naviac svedkyňa F. P., ktorá v predmetnom byte

býva, tiež o skutku nič nevedela, vypovedala o tom, že mal. poškodenú vôbec nepozná, že sa s ňou
nestretla, a že ani obžalovaného v tom byte nevidela. Ďalšie pochybnosti o tom, že skutok v tomto bode
obžaloby sa stal tak ako je to prokurátorom ustálené, sú zvýraznené aj lekárskou správou od pediatričky
(čl. 253, 254), podľa ktorej pediatrička pri vyšetrení mal. poškodenej nezistila na jej tele žiadne známky
telesného poškodenia a násilia.

Za danej dôkaznej situácie, tak samosudca na rozdiel od prokurátora nemal bez akýchkoľvek pochýb
za preukázané, že skutky, spáchanie ktorých sa kladie obžalovanému za vinu sa stali spôsobom ako
to prokurátor v obžalobe ustálil.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel samosudca po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že

žiaden priamy dôkaz vo vzťahu ku skutkom uvedeným v obžalobe, ktorý by svedčil o vine obžalovaného,
produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom
súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť
len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“ súd
dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, sa stali, a preto
obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Rimavská Sobota, sp. zn. 2Pv/74/17/6609-156 zo dňa 25.11.2019, pre zločin sexuálneho zneužívania

podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona za skutok v bode 1/ a pre zločin vydierania podľa § 189 odsek
1, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. a/ Trestného
zákona, § 139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona za skutok
v bode 2/, oslobodil.
v bode 1/

mal vykonať súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

v bode 2/
iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou ťažkej ujmy mal nútiť, aby niečo konal, trpel a taký čin mal
spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou a na chránenej osobe, t.j. dieťati,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.