Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010604
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6919010604.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a iné, na
verejnom zasadnutí dňa 20. marca 2025, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/105/2019 zo dňa 20. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/105/2009 zo dňa 20.11.2023 bol obžalovaný
A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota, č.k. 2Pv/74/17/6609-156 zo dňa 25.11.2019, ktorou mu bolo kladené za
vinu v bode 1) spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona a v bode

2) napadnutého rozsudku zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v bode 1/
od presne nezisteného dňa mesiaca október 2016 do 20.01.2017 v Spolkovej republike Nemecko v

meste Mníchov, ulica C. XX a následne od 21.01.2017 do 06.02.2017 v meste Rimavská Sobota v byte
na ulici Dobšinského 26 opakovane asi každý deň v tomto období vykonal súlož s maloletou D., nar.
XX.XX.XXXX, s jej súhlasom, aj napriek tomu, že vedel, že menovaná ešte nedovŕšila pätnásty rok
svojho veku,

v bode 2/

dňa 06.02.2017 asi o 15.40 h v meste Rimavská Sobota v byte na ulici E. XX, najskôr v kuchyni, potom
v chodbe a spálni fyzicky napadol maloletú D., nar. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že ju hodil
na zem, kde ju nohami pridŕžal a rukami udieral do oblasti brucha, rebier, tváre, pričom jej vulgárne
nadával a následne s presne nezisteným kuchynským nožom o dĺžke cca 20 cm v ruke jej povedal, že
má zjesť najmenej tri tabletky neurolu a že keď takto neurobí, tak ju pichne do stehna, maloletá najskôr
tieto tabletky nechcela zjesť, ale keď jej naznačil útok, pichnutie týmto nožom do stehna, zo strachu

pred týmto konaním užila minimálne tri tabletky neurolu a následne keď chcela odísť z bytu, začal jej
v tom brániť takým spôsobom, že ju hodil na posteľ, pridržal ju nohou a opätovne ju udieral rukou do
oblasti tváre a rebier, keď sa jej začala točiť hlava, polial ju pohárom vody, avšak neustále sa jej vyhrážal,
nadával a napokon keď odišiel pre mačetu a sekeru do obývačky, využila jeho nepozornosť a ušla z bytu
preč, pričom svojím konaním jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho prokurátor napadol svojím odvolaním, ktoré písomne
súdu doručil dňa 28.03.2024. Z dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prokurátor v prvej časti
odvolania sa venoval hodnoteniu postupu súdu pri vypočutí maloletej svedkyne poškodenej D. F. zo dňa

06.02.2018, ktoré súd označil, že trpia vadou ich procesnej použiteľnosti, pričom ide v zásade o zákonné
dôkazy,ktorévšakkokolnostiamuvedenýmvrozsudkunemohlibyťpoužitévďalšompriebehukonaniaa
nie je možné z nich vychádzať pri ustanovení skutkového stavu veci. V tomto smere prokurátor poukázal
na to, že uvedené osoby boli vypočuté na základe príslušného dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných
veciach na kriminálnom úrade 1 Mníchov, Komisariát 15, obhajkyňa obžalovaného mala byť dňa

29.01.2018 upovedomená o výsluchu svedkyne A. G. dňa 02.02.2018 o 10.30 hod., avšak z výsluchu
maloletej sa vo vyšetrovacom spise takéto upovedomenie nenachádza. Z vyšetrovacieho spisu ďalej
vyplynulo, že na úkon dňa 02.02.2018 sa svedkyňa A. G. nedostavila. Ospravedlnila sa, pričom nový
termín bol určený dňa 06.02.2018, kde dňa 06.02.2018 sa k výsluchu dostavila aj maloletá D. F. a obidve
bolivypočuté,pričomvovyšetrovacomspisesanemáničnachádzať, žiadnydokladotom,žeobhajkyňa
obžalovanéhobolavopredotýchtoúkonochuskutočnenýchdňa06.02.2018upovedomená.Ajkeďdošlo

k prečítaniu zápisníc uvedených svedkýň z prípravného konania, súd ich však nehodnotil v zmysle § 2
ods. 12 Trestného poriadku v rámci zrealizovaných dôkazov, nakoľko ak by takto urobil, tak by došlo
k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu a to z hľadiska nedodržania kontradiktórneho postupu, z
toho dôvodu v písomnom vyhotovení rozsudku tiež absentuje výpoveď týchto svedkýň z prípravného
konania zo dňa 06.02.2018. V tomto smere súd poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 63/2009, ktoré bolo publikované v zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk č. 4/2020. Z tohto stanoviska vyplynulo, že „ak je výpoveď svedka jediným
usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor
ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka
vypočuť až po vznesení obvinenia a tak zachovať právo obvineného na obhajobu“. Uvedené stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje v právnej vete II aj výnimky
z kontradiktórneho postupu, pričom takúto „výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede
svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného
alebo neopakovateľného úkonu, takýto charakter majú podľa súčasného platného Trestného poriadku
aj výpovede svedkov mladších ako 18 rokov“.

V tomto smere súd vychádzal aj zo staršej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa12.12.2002,sp.zn.6To/66/02,publikovanévZbierkestanovískarozhodnutí
súdov SR v čiastke 5/2003 pod číslom 81), ktoré primerane dopadá aj na posudzovaný prípad. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí zaujal právny názor, že aj keď Trestný poriadok

umožňuje vykonanie dôkazov výsluchom svedkov po začatí trestného stíhania ešte pred vznesením
obvineniakonkrétnejosobe,princípzachovaniarovnostistránvyžaduje,abybolazabezpečenámožnosť
účasti obhajcu obvineného (či priamo obvineného) pri týchto úkonoch.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že maloletá poškodená bola ako osoba mladšia ako 18 rokov

vypočutá tak, že po začatí trestného stíhania, ako aj po vznesení obvinenia, pričom v tejto veci ide o
jediný priamy usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému a v prípade svedkyne A. G. o jeden z dôležitých
nepriamych svedkov, bez ktorých nie je možné preukázať prípadnú vinu obžalovaného. Výsluch týchto
dvoch svedkýň bol možný aj na hlavnom pojednávaní pred súdom, o čo sa súd pokúsil ich predvolaním
na hlavné pojednávanie zo súdu známych adries, avšak sa tak nestalo, nakoľko ani jedna sa na hlavné

pojednávanie nedostavila a nemala ani vykázané doručenie predvolania.

Vtejtosúvislostiprvostupňovýsúdpoukázalnaeurópskydohovoroochraneľudskýchprávazákladných
slobôd a to konkrétne článok 6 ods. 3 písm. b), ako aj konkrétne v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské
práva. Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že ak by súd na základe

svedeckých výpovedí maloletej poškodenej D. F. a svedkyne A. G., ktoré urobili prípravnom konaní,
založil odsúdenie obžalovaného a to bez toho, že by s obžalovaným mohol viesť ich kontradiktórny
výsluchu, išlo by zjavne o porušenie vyššieho uvedeného článku dohovoru a súdny proces proti
obžalovanému by nebolo možné označiť za spravodlivý.

Za danej dôkaznej situácie tak samosudca na rozdiel od prokurátora nemal bez akýchkoľvek pochýb
za preukázané, že skutky, spáchanie ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, sa stali spôsobom, ako to
prokurátor v obžalobe ustálil.Obžaloba má však za to, že trestná činnosť obžalovaného A. B. tak, ako mu je kladená za vinu
v obžalobe, bola v plnej miere preukázaná vykonanými dôkazmi tak v prípravnom konaní, ako aj
na hlavnom pojednávaní pred súdom. V tomto smere prokurátor poukázal na výpovede maloletej

poškodenejD.F.zodňa06.02.2018asvedkyneA.G.zodňa06.02.2018,ktorébolivypočuté vSpolkovej
republike Nemecko. Podľa názoru obžaloby tieto dôkazy netrpia vadou procesnej použiteľnosti. Boli
vykonané zákonným a procesným spôsobom a nie je možné stotožniť sa ani s konštatovaním súdu v
tom smere, že nebolo zachované právo obžalovaného na obhajobu - právo na kontradiktórny postup.
Obhajca obžalovaného bol riadne upovedomený o tom, že výsluch svedkyne A. G. sa uskutoční dňa

02.02.2018 o 10.30 hod. v Spolkovej republike Nemecko na kriminálnom úrade 1 Mníchov, komisariát
15 a to cestou tunajšej prokuratúry. Výsluch maloletej poškodenej D. F. ako aj svedkyne A. G. sa
následne uskutočnil až dňa 06.02.2018, keď sa svedkyňa A. G. telefonicky z výsluchu zo dňa 02.02.2018
ospravedlnila a bol s ňou dohodnútý nový termín práve na deň 06.02.2018. Vtedy sa dostavila na výsluch
spolu s maloletou poškodenou D. F., kde následne bol vykonaný výsluch oboch svedkýň v Spolkovej
republike Nemecko. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že obhajca obžalovaného A. B. sa na

výsluch, ktorý mal byť uskutočnený 02.02.2018 nedostavil a ani sa nijakým spôsobom neospravedlnil,
respektíve nepožiadal o iný termín a tiež vykonané výsluchy maloletej svedkyne D. F., ako aj svedkyne
A. G. zo dňa 06.02.2018 bez jej prítomnosti nijakým spôsobom v prípravnom konaní nenamietal a
to ani pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Obžaloba má za to, že súd mal na tieto
dôkazy prihliadať a hodnotiť ich zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď má za to, že aj výsluch

maloletej poškodenej zo dňa 15.02.2017 bol vykonaný zákonným a procesným spôsobom a súd ho mal
akceptovať, vykonať a následne naň prihliadnuť a hodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Ďalej prokurátor ozrejmil obsah výpovedí poškodenej D. F. zo dňa 06.02.2018, aj výpovedi zo dňa
15.02.2017.

V závere odvolania prokurátor poukázal na výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorá sa
mu javí ako tendenčná v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a rovnako sa takto v určitých častiach
javí aj výpoveď jeho matky A. G. z prípravného konania a je možné pochybovať aj o výpovedi H. I., ktorá
v prípravnom konaní uviedla vo svojej výpovedi, že maloletú poškodenú nepozná, nestretla sa s ňou
a že ani obžalovaného v tom byte nevidela. Obžalovaný vo svojej výpovedi však uviedol, že v byte na

E. XX H. J. K. býval spolu s maloletou asi 3 – 4 dni, kde mu táto mala nadávať a preklínať ho s tým, že
mu mala hovoriť, že ho udá a okrem iného to podľa tvrdenia obžalovaného mala počuť aj svedkyňa H.
I.. Z uvedeného dôvodu prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd vyhovel odvolaniu
okresného prokurátora v Rimavskej Sobote, v ďalšom navrhla, aby súd rozhodol v intenciách tohto
odvolania.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť ako

nedôvodné, poukázala na to, že poškodená naschvál nechodievala na hlavné pojednávania a tým marila
objasnenie veci, napriek tomu bolo dokazovanie vykonané podrobne, okrem výpovede poškodenej, z
toho dôvodu navrhla zamietnuť odvolanie okresného prokurátora. V tejto veci sa snažili konfrontovať s
poškodenými osobami, aj s odstupom času, napriek tomu sa to nepodarilo a preto bola dôkazná tieseň
na strane prokuratúry.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí prostredníctvom videokonferencie uviedol: „chcem, aby súd
rozhodol zákonne a pripájam sa k návrhu mojej obhajkyne“.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného dovolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní trestného spisu zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky dostupné

a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tak aby umožnili súdu rozhodnutie v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak,
ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené

alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne
odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, najmä s obsahom výpovede obžalovaného A. B., ktorý

vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania oboch skutkov a poprel, že by vykonal súlož s maloletou
poškodenou D. F. v čase od októbra 2016 do 06.02.2017. Podľa prokurátora bola trestná činnosť
obžalovanému v bodoch 1 a 2 obžaloby preukázaná výpoveďou svedkyne poškodenej maloletej ako
priamym dôkazom a okrem toho aj nepriamymi dôkazmi a to najmä výsluchom svedkyne A. G., B. F.,
F. L. a A. G..

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na procesnú nepoužiteľnosť výsluchu
poškodenej D. F. a svedkyne A. G. v prípravnom konaní, však súd nebol schopný vysloviť záver, že
skutkyuvedenévbodoch1a2obžalobysastalitak,akojetovobžalobeustálené.Pokiaľideovýpovede
svedkov F., L. a G., sú to len nepriami svedkovia, ani jeden z nich nebol osobne prítomný pri tom, ako a
kedy sa skutky mali stáť a všetci sa o skutkoch dozvedeli len sprostredkovane od samotnej poškodenej.

Vo vzťahu ku skutku v bode 1 obžaloby svedkyňa F. L. a A. G. uviedli, že mali vedomosť o tom, že
obžalovaný s maloletou poškodenou spolu spali, len na základe tejto skutočnosti bez ďalšieho však nie
je možné vyvodiť záver, že keď spolu spali, museli spolu mať aj pohlavný styk, teda, že obžalovaný
vykonal s maloletou poškodenou súlož.

Rovnako nebolo možné vyvodiť tento záver z lekárskej správy od gynekológa, z ktorej vyplynulo,
že maloletá poškodená už mala opakovane pohlavný styk. Vzhľadom k tejto skutočnosti však
existujú pochybnosti, s ktorou osobou tento pohlavný styk mohla mať, keďže obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vypovedal aj o tom, že keď býval spolu s matkou v byte u svedkyne A. G., tak za ňou ako aj
za maloletou D. F. chodili rôzni chlapi za účelom sexuálnych služieb. Podobne sa vyjadrila aj svedkyňa

A. G., ktorá uviedla, že keď D. ušla od otca z H., tak ju našli v jednom bare v Mníchove, kde sa droguje
a kde sa dala dokopy s jedným Turkom, pričom výslovne uviedla, že „teda malá Jeni mala pohlavný
styk už asi v dvanástich rokoch“. Z výpovede svedkyne A. I. vyplynulo, že bývala v predmetnom byte,
tiež o skutku nič nevedela, uviedla, že maloletú poškodenú vôbec nepozná, že sa s ňou nestretla a
ani obžalovaného v tom byte nevidela. V konečnom dôsledku pochybnosti o priebehu skutkového deja

podľa obžaloby boli zvýraznené aj lekárskou správou od pediatričky, podľa ktorej pri vyšetrení maloletej
poškodenej nezistila na jej tele žiadne známky telesného poškodenia násilím.

Vzhľadom na ustálený skutkový stav potom prvostupňový súd na rozdiel od prokurátora správne
konštatoval, že nemá bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že skutky spáchal, spáchanie

ktorých sa kladie obžalovanému za vinu, sa stali spôsobom, ako to prokurátor v obžalobe ustálil. V tomto
smere súd nemal k dispozícii žiadny priamy dôkaz vo vzťahu ku skutkom uvedeným v obžalobe, ktorý
by svedčil o vine obžalovaného produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní, netvorili vo svojom súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov
navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dôkaznej

skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záber a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R
38/1970, R 38/1968). Vzhľadom k dôkaznej situácii potom prvostupňový súd správne aplikoval zásadu
in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a správne konštatoval, že nebolo
dokázané, že skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, sa stali, a preto obžalovaného podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota oslobodil.

V tomto smere okresný súd podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom krajský súd sa s týmito
závermi v plnej miere stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje. Pokiaľ ide o námietky prokurátora
v súvislosti s hodnotením dôkazov, odvolací súd sa s týmito námietkami nestotožnil, pretože dospel k
rovnakému záveru ako prvostupňový súd o procesnej nespôsobilosti použitia výpovedí poškodenej D.

F. a svedkyne A. G. tak, ako to odôvodňuje okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str.
7 až 11.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.