Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Holeščáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12C/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124210113
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124210113.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci o návrhu navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXX, XXX XX E., právne zast. Mgr. Lukáš Kysucký, advokát, Kamenná 3607/29, 010 01 Žilina, proti
žalovanému : F. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalovanému u k l a d á , aby nevstupoval na nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXXX vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, pre kat. územie E., okres Čadca a
to pozemky: parc. C KN č. 208 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 775 m2, parc. C KN č. 209 –
trvalý trávny porast o výmere 1718 m2, a stavby rod. dom č. s. 812, postavenej na pozemku parc. reg.
„C“ parc. č. 208, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

II. Súd žalovanému u k l a d á povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť

menšiu ako 10 metrov, mimo konaní pred orgánmi verejnej moci.

III. Navrhovateľke p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu
( 100%).

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej
na zrušenie uložených povinností. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.9.2024 o 11:43 hod. elektronicky prostredníctvom právneho zástupcu doručila navrhovateľka
súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Podanie návrhu odôvodnila navrhovateľka/žalobkyňa tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom, pre kat. územie
E. pozemkov parc. CKN č. 208 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 775 m2, parc. CKN č. 209 –
trvalý trávny porast o výmere 1718 m2 a stavby rod. dom č.s. 812, postavená na pozemku parc. reg.
„C“ parc. č. 208.

3. Dňa 08.09.2024 bola navrhovateľka napadnutá žalovaným, ktorý je bratom žalobkyne, na
nehnuteľnostiach, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. V predmetný deň žalovaný navštívil svoju matku,
ktorá býva u žalobkyne, túto žalovaný navštevuje často za účelom vypýtania si peňažných prostriedkov
od jej osoby. Nakoľko sa matka zle cítila, tak ona so žalovaným nikde nešla a zostala vo svojej izbe. V
tom čase si žalobkyňa vonku polievala svoje kvety a žalovaný začal žalobkyňu konfrontovať s údajným

výrubom jeho podielov lese (tieto skutočnosti boli samozrejme nepravdivé) a preto žalobkyňa slušne
požiadala žalovaného, aby nechodil na jej nehnuteľnosti, na čo žalovaný zareagoval tým spôsobom, ževstúpil na nehnuteľnosti, chytil žalobkyňu pod krk a dusil ju, na čo sa prizeral aj syn žalovaného. Ako ju
dusil, tak jej povedal, že je „kurva“ a že ju zabije, čo vzbudilo dôvodnú obavu o život u
žalobkyne a pustil ju po tom, ako mu povedala, že bude volať políciu. Následne žalovaný odišiel z

nehnuteľností. Žalobkyňa následne navštívila lekára, nakoľko sa po tomto incidente necítila dobre a
uvedené oznámila na polícii v Čadci, kde je toto konanie vedené pod ČVS: ORP-P-350/2024. Žalobkyňa
na základe predmetného incidentu má dôvodnú obavu o svoj život a bojí sa, že sa to bude opakovať,
nakoľko jej brat často navštevuje matku, ktorá býva so žalobkyňou. Účel sledovaný týmto návrhom
nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanému neuplatňuje

zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Preto má žalobca dôvodne za to,
že sú splnené všetky obligatórne formálne aj materiálne podmienky, aby súd v intenciách tohto návrhu
nariadil neodkladné opatrenie.

4. Na preukázanie tvrdení pripojil právny zástupca navrhovateľky výpis listu vlastníctva č. XXXX,
z ktorého bolo preukázané vlastníctvo nehnuteľností – rodinného domu č. s. 812 a parciel CK N č.

208 a č. 209 kat. územie E., okres Čadca a lekárske správy z 8.9.2024 vystavenú otorinolaringológom
MUDr. Patrikom Žabkom, ktorá správa preukazovala, že mala byť napadnutá navrhovateľka bratom.
Lekár konštatoval stav bez nálezu traumat. zmien, koža bez hyperémie. Ďalej navrhovateľka predložila
lekársku správu z ambulancie úrazovej chirurgie z 8.9.2024 MUDr. Štefana Solíka, ktorý konštatoval
kožný kryt neporušený, dop. konzultácia u ORL pre problémy s prehĺtaním, kontrola v piatok.

Navrhovateľka predložila fotografiu, na ktorej má byť zachytené jej zranenie.

5. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 CSP

(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia
návrhu.6. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť
pomery strán konania, druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ (v tomto prípade navrhovateľka) neodkladného

opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Potrebu a
splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska
účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých strán
konania. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré

neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán sporu. Aj v prípade, že sú splnené
formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí
ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo
tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.

7.Napodkladenávrhunavrhovateľky,predloženejfotografie,lekárskejsprávyaleivyšetrovaciehospisu,

ktorého kópiu si súd vyžiadal na návrh z ORPZ Čadca ČVS: ORP-P-350/2024, mal súd preukázané, že
sa mal žalovaný voči navrhovateľke dopustiť násilného správania, ktoré vzbudilo u navrhovateľky strach
do takej miery, že žiadala o poskytnutie ochrany vo forme zákazu vstupu do nehnuteľností, ktoré ku dňu
rozhodovania súdu boli v jej výlučnom vlastníctve.
8. Navrhovateľka tvrdila násilné správanie žalovaného a toto bolo oznámené i polícii, ktorú skutočnosť

mal súd preukázanú zo záznamu z 8.9.2024 z Okresného riaditeľstva PZ Čadca zo spisu ROP-
P-350/2024. Aktuálne toto konanie je kvalifikované a šetrené ako priestupok a je v štádiu šetrenia, kedy
bolo vyžiadané od lekára odborné vyjadrenie k zraneniam poškodenej navrhovateľky. Súdu neuniklo
tiež pozornosti to, že pokiaľ v návrhu na nariadenie neodkladného patrenia navrhovateľka uviedla, že
žalovaný brat je povedal, „že je kurva a že ju zabije“ tak tieto informácie v zázname polície už absentujú.

V tomto smere však súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia má prednosť podľa názoru súdu
pred realizáciou práv žalovaného a táto skutočnosť mohla mať vplyv pre účely trestného konania, nie
však konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

9. V danej veci na podklade opísaného skutkového stavu navrhovateľky súd dospel k

záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď predloženými
listinnými dôkazmi mal súd osvedčený tvrdený skutkový stav. V časti o uloženie zákazu nevstupovať do
domu súd aplikoval ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP (nie písm. f)), pri zabezpečení eliminácie kontaktu
žalovaného ako osoby podozrivej z násilia voči žalobkyni navrhovateľke. Civilný sporový poriadok pritom
nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného

opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP je nepochybne
zabrániťprávestupňovaniusanásilia,ktorébymohlomaťfatálnenásledky(hrozbažalovanéhozabitím).

10. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012), ktorú
uvádzalo: Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri

ktoromčlovekspôsobujeujmudruhémučloveku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania

moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý
čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť,

prípadne v nej vyvoláva strach
11. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu
tvrdenú navrhovateľkou ako dôvod na obmedzenie žalovaného /brata navrhovateľky/ vo vstupe
do nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky, čím sa poskytuje navrhovateľke ochrana bez časového obmedzenia pred prípadným

ďalším násilím zo strany žalovaného.

12. V časti návrhu navrhovateľky o uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k navrhovateľke
súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranusvojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.“ Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného
sporového poriadku súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej

integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia. Súd mal pritom možnosť ohrozenia telesnej a duševnej
integrity navrhovateľky konaním žalovaného za dostatočne osvedčenú a podporenú lekárskou správou
o napadnutí, ale i podaným podnetom u polície zo dňa 08.09.2024. Z uvedeného mal súd za osvedčené
tvrdenia navrhovateľky o obave z priblíženia sa žalovaného k jej osobe. Súd mal za to, že navrhovateľka
má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia a v prípade, ak

považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania, vyhrážania zo strany
odporcu a jeho priblíženie, za zásah do svojej vlastnej integrity, je uvedené dostačujúce na to, aby súd
vydal zákaz priblíženia.

13. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku vyžaduje na nariadenie tohto
neodkladného opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej

osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Navyše správanie
odporcu, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nasvedčuje tomu, že
nejde u neho o ojedinelé správanie sa, vybočenie z bežného spôsobu života a tieto skutočnosti ku dňu
rozhodovania súd vyhodnotil tak, že je potrebné poskytnúť ochranu navrhovateľke tým, že žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa približovania k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Pri určení

vzdialenosti, na ktorú sa vzťahuje zákaz priblíženia, súd prihliadal na to, aby zásah do práv žalovaného,
tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného
navrhovateľkou, teda zohľadnil aj zásadu proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Túto
vzdialenosť súd považoval za dostatočnú jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie či iných
aj verbálnych útokov, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa

priblíženiu.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, nakoľko navrhovateľka mala plný úspech voči neúspešnému žalovanému. V konaní
nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Súd má zato, že týmto rozhodnutím bola poskytnutá navrhovateľke ochrana v takom rozsahu, že
nevyžaduje podanie samotnej/osobitnej žaloby a preto súd navrhovateľke ani povinnosť podať v určitej

lehote žalobu vo veci samej neukladal (§ 336 ods. 1 CSP). Keďže súd neuložil povinnosť podať žalobu
vo veci samej, poučil žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva
z IV. výroku tohto rozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak žalovaný, t.j. strana, ktorej sa
neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla
neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej.

Lehotu na podanie žaloby súd s ohľadom na citované ustanovenia CSP neurčil. Ak žalovaný podá
žalobu a súd tejto žalobe vo veci samej vyhovie, zruší týmto rozhodnutím aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení podľa § 337 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Žilina písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou

podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.