Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123350779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123350779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu
a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokáti Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova

4, Bratislava, o zaplatenie 1 222,24 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 13C/57/2023-65 zo dňa 31.10.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
13C/57/2023-73 zo dňa 31.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku I.

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku II. tak, že žalovaný j e p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu eur 289,90 spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 289,90

eur od 4.11.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 932,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od
04.11.2022, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti (výrok II.)

žalobu zamietol.

2. S poukazom na aplikáciu ust. § 427 ods. 2, § 428, § 442 ods. 1, 3, 524 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 1
ods. 1, § 2 písm. d), f), g), § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ZPZP, všetky
ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie konštatoval, že v súdenom prípade
ide o objektívnu zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla, ktorého

prevádzkou bola spôsobená škoda a zaoberal sa preto naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti
prevádzkovateľa (poisteného) osobného motorového vozidla za škodu.
3.Vdanejspojitostizrelevantnejprávnejúpravyvyplýva,žezpoisteniasapoškodenému(o.i.)uhrádzajú
aj uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci. Skutočnou škodou sa pritom rozumie aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku

poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
4. V okolnostiach súdenej veci je skutočnou škodou aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. V konaní
bola preukázaná príčinná súvislosť, nakoľko škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobilaškodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Poškodený tak prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové
vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

5. Pokiaľ však ide o výšku, okresný súd dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je dôvodný v celom
rozsahu, nakoľko bolo nesporne preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa
28.09.2022, pričom nájom trval od 15.08.2022 do 03.10.2022, čiže 50 dní. Už od 28.09.2022 tak bolo
vozidlo poškodeného opravené a pojazdné, dôvodná preto bola dĺžka nájmu len v rozsahu 45 dní, t. j.
odo dňa 15.08.2022 do 28.09.2022 vrátane. Nebol teda podľa okresného súdu žiadny racionálny dôvod

na to, aby nájom náhradného vozidla trval ďalej aj po dni 28.09.2022, t. j. po dni ukončenia opravy
poškodeného vozidla. Navyše, deň 28.09.2022 bola streda, teda pracovný deň, takže poškodený mal aj
z tohto pohľadu možnosť prevziať si opravené vozidlo z opravy už dňa 28.09.2022.
6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu odkazujúcou na prax autoservisov vydať
opravené vozidlo jeho majiteľovi až po vydaní krycieho listu poisťovňou, resp. po poskytnutí poistného
plnenia. Podľa záveru súdu ide v týchto prípadoch o neoprávnené zadržiavanie vozidla autoservisom

po vykonaní opravy, ktoré nemožno dávať do príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou
prevádzateľa podľa ust. § 427 ods. 2 OZ. V takomto prípade by za vznik škody u poškodeného v podobe
nákladov na prenájom náhradného vozidla zodpovedal autoservis v dôsledku svojho protiprávneho
konania (§ 420 ods. 1 OZ).

7. Okresný súd preto uzavrel, že žalobcovi náleží náhrada účelne vynaložených nákladov za nájom
predmetného vozidla iba v dĺžke 45 dní nájmu, t. j. od 15.08.2022 do 28.09.2022 vrátane, teda do dňa
ukončenia opravy poškodeného vozidla, čo pri dennom nájme 58 eur predstavuje sumu 2 610 eur (45
x 58), tiež mu náleží suma 30 eur titulom náhrady jednorazového poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, t. j celkom čiastka 2 640 eur. Žalovaný dňa 20.10.2022 poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 1 707,56 eur. Uplatnený nárok žalobcu je teda dôvodný iba do výšky 932,44 eur (2 640
- 1 707,56). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

8. Nesplnením záväzku riadne a včas, t. j. neposkytnutím poistného plnenia v celom jeho rozsahu
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostala sa poisťovňa do omeškania, čo znamená právo

poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu (žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z
omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods.
8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného
zákona, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.

v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom za oneskorené plnenie možno považovať aj
prípad, kedy poisťovňa neoprávnene/nedôvodne krátila poistné plnenie. V danej veci bolo nesporné,
že dňa 19.10.2022 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je
teda žalovaný v omeškaní odo dňa 04.11.2022, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistené

plnenie. Úrok z omeškania bol uplatnený aj v zákonnej výške, preto súd žalobe v časti uplatneného
úroku z omeškania z priznanej sumy 932,44 eur vyhovel.

9. Podľa pomeru úspechu vo veci bol úspešnou stranou žalovaný, a to v rozsahu 76,20 %, preto mu
okresný súd s odkazom na ust. § 255 ods.1 CSP proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v uvedenom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalobca a domáhal sa
jeho zmeny v podobe priznania mu aj sumy 289,80 eur spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania od
04.11.2022 do zaplatenia.

11. Súdu prvej inštancie vytýkal, že svoj záver o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku oprel
v podstate len o konštatovanie, že neoprávnené zadržiavanie vozidla poškodeného, a týmto spôsobenú
nemožnosť užívania vozidla poškodeným nemožno dávať do príčinnej súvislosti s objektívnou
zodpovednosťou prevádzateľa, nijako ho však neodôvodnil, neoprel o žiadne vykonané dôkazy, ani
právnu argumentáciu. Vzhľadom na to je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov

a arbitrárny. Navyše sa súd nijako nevysporiadal s návrhom na vykonanie dokazovania na preukázanie
existencie zmluvného vzťahu medzi autoservisom a žalovaným, a to dožiadaním autoservisu na
predloženie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi týmto autoservisom, či na vykonanie písomného
dopytu na autoservis na zodpovedanie otázok uvedených v podaní zo dňa 17.10.2023, keď podmienkyspolupráce mali rozhodujúci význam aj pre vyhodnotenie argumentácie žalobcu ohľadom nároku na
náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla po celú dobu zotrvania motorového vozidla
poškodeného v autoservise, tzn. až do doby splnenia záväzku autoservisu opraviť a odovzdať motorové

vozidlo a na to nadväzujúci synalagmaticky záväzok poisťovne zaplatiť náklady na opravu motorového
vozidla z povinného zmluvného poistenia poistenca žalovaného.
12. Odvolateľ zdôraznil, že poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou konaním poistenca
žalovaného donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej ho nemohol užívať
obvyklým spôsobom, a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom bol vznik nákladov

na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Za účelom
krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je každý držiteľ
motorového vozidla povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa ZPZP, ktorá je svojou povahou zmluvou
spotrebiteľskou. Účelom zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v Občianskom
zákonníku, na ne nadväzujúceho povinného zmluvného poistenia i účelom súdneho konania má byť
taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo

je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo do dňa
03.10.2022, pričom až dňa 04.10.2022, t.j. doručením krycieho listu, mu bolo umožnené opätovne užívať
jeho opravené motorové vozidlo. Je preto nutné považovať postup a závery súdu prvej inštancie za
porušujúce zásadu „neminem laedere“ – nikoho nepoškodzovať.
13. Poškodený sa podľa žalobcu stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom

autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa totiž končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto
v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy,
a to práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie
opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vydanie opraveného
vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom

a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo
poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a
inštrukcií poisťovne. Súd v tejto súvislosti opomenul ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326
Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného
o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a

opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne
dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania
náhradného motorového vozidla.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa odvolateľa okrem iného založené na popieraní a
opomínaní postavenia žalovaného – poisťovne ako subjektu povinného voči poškodenému, keď sa po

nahlásení poistnej udalosti partnerom pre poškodeného na náhradu škody stáva poisťovňa, v ktorej
má vinník dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie vozidla a táto má v zmysle ZPZP
povinnosť uhradiť preukázané nároky na náhradu škody. Uzatvorením povinného zmluvného poistenia
je teda zodpovednosť za finančné vyrovnanie vzniknutej škody prenesená z poisteného na zvolenú
poisťovňu. Vzhľadom na charakter povinného zmluvného poistenia a z dôvodu existencie povinnosti

poisťovne zaplatiť náklady na opravu motorového vozidla je iracionálna požiadavka na poškodeného,
aby znášal náklady spojené so škodovou udalosťou, ktorú si nezapríčinil, z vlastných zdrojov a čakal
na ich refundáciu. Poisťovňa predsa už prijala plnenie od poistenca vo forme poistného a je zaviazaná
za neho plniť poškodenému.
15. Žalobca preto zastáva názor, že v prejednávanej veci bola privilegovaná poisťovňa – žalovaný,

vo vzťahu ku ktorému bol poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou
je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku škody nútený
komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej
škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v

zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní
nároku na náhradu škody voči poisťovni.
16. Odvolateľ uzavrel, že skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený
ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s
konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a oprávnenou dobou nájmu náhradného

vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba
zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru
poisťovneneprimeraná,niejedôvodprenášaťzodpovednosťnapoškodeného,alejetoprávepoisťovňa,
ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním.17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.
18. Za ustálenú označil rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline, ktorý kde v odôvodnení svojho

rozhodnutia zo dňa 22.03.2023, sp. zn. 7Co/187/2022 konštatoval, že: „za dôvodný možno považovať
prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od odovzdania poškodeného motorového vozidla
servisu, teda od 15.7.2021 do doby, keď bolo poškodené motorové vozidlo opravené, a teda, keď ho
poškodená obchodná spoločnosť mohla znova objektívne využívať“.
19. Podľa žalovaného poškodený v deň vystavenia faktúry už reálne mal možnosť, prevziať si svoje plne

funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu, pričom potvrdenie autoservisu, v zmysle ktorého
autoservis nevydá motorové vozidlo bez doručenia krycieho listu, nie je možné považovať za právne
relevantné, nakoľko podľa § 151s ods. 1 OZ kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby
zabezpečilsvojusplatnúpeňažnúpohľadávkuvočitomu,komujeinakpovinnývecvydať.Nemožnovšak
zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Z toho jednoznačne vyplýva, že autoservis vykonávajúci
opravu porušil svoju právnu povinnosť a tým naplnil § 420 OZ takým spôsobom, že v čase, keď ešte

jeho pohľadávka nebola splatná zadržiaval opravené MV, pričom tak zjavne konal bez právneho dôvodu,
ktorý by ho k danému konaniu oprávňoval.
20. Ak žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nerešpektuje samotný účel náhrady motorového vozidla,
tak týmto účelom je reparovať poškodenému stav počas doby, kedy poškodený objektívne nemôže
používať poškodené MV, to znamená, že prebieha jeho oprava v autoservise, no akonáhle dôjde k

zavŕšeniu jeho opravy, a vozidlo je plne funkčné a pripravené na prevádzku, nie je dôvod ďalej preplácať
poškodenému náhradné vozidlo. Inými slovami, nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného
vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných
na likvidáciu škodovej udalosti. Aj pre laika, bez podrobných znalostí z oblasti práva, je očividné,
že „reálna doba“ nemôže byť dobou svojvoľne určenou, ale musí byť ohraničená objektívnymi,

technickými a právne relevantnými skutočnosťami. Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou
relevantnouskutočnosťou,ktorázakladánutnosťprenájmunáhradnéhovozidlapoškodeným,významné
sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na používanie náhradného vozidla aj konkrétne
okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby
vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. Otázkou teda

ostáva, či je nutné a účelné, aby poškodený užíval náhradné motorové vozidlo v prípade, ak jeho
poškodené motorové vozidlo je opravené, a nie sú naplnené žiadne zákonné predpoklady pre zadržanie
opravovaného MV autoservisom, nakoľko pohľadávka v deň zavŕšenia opravy nenadobudla splatnosť.
21. Ďalej podľa žalovaného Ústavný súd SR správne konštatuje, že nárok na náhradné vozidlo zaniká
vtedy, keď dôjde k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, zároveň si je potrebné uvedomiť, že do

dispozičnej sféry poškodeného sa môže dostať okamihom ukončenia opravy – kedy je MV pripravené
na riadne užívanie a je už, len na poškodenom, aby si opravené vozidlo prevzal.
22. Čo sa týka konštatovania žalobcu o tom, že poškodený je „údajným vazalom“ poisťovne a podobných
„citovo zafarbených“ tvrdení, ide o subjektívne pocity, ktoré nemajú s prejednávanou vecou nič spoločné.
Žalobca však zle poňal koncept autorizovaných, zmluvných a nezmluvných servisov. Žalovaný žiadnym

spôsobom nenúti poškodeného, aby si vybral ten-ktorý servis, ide len o odporúčanie vzhľadom na to, že
autorizovaný servis je člen siete autorizovaných servisov, t. j. subjektov určených výrobcom motorových
vozidiel, kde je kvalita vykonávaných opráv založená najmä na objektivizovaných skutočnostiach.
23. Za absurdné považuje žalovaný, aby škodca bez ďalšieho nahrádzal poškodenému škodu za
prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodený používal po skončení opravy z dôvodu

čakania na krycí list poisťovne. Oprava poškodeného motorového vozidla je realizovaná na základe
zmluvného vzťahu medzí poškodeným a autoservisom a zavŕšením opravy je následok škodovej
udalosti/dopravnej nehody odstránený. Vzniknutá škoda je vykonaním opravy odstránená, a preto
(ne)vystavenie krycieho listu je bez významu pre zistenie výšky škody spočívajúcej v nákladoch na
prenájom náhradného vozidla. Dôvod čakania na vystavenie krycieho listu zo strany žalovaného je

potom (bez ďalšieho) celkom zjavne mimo príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom
škody. K zapožičaniu náhradného vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktoré si
poškodený požičal na obdobie kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo. Z uvedeného dôvodu možno
konštatovať, že náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne z hľadiska dĺžky
prenájmu náhradného vozidla počas celého obdobia, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v oprave.

24. Napokon podľa žalovaného nie je možné, aby vzťah založený zmluvou o oprave vozidla, vyznačujúci
sa prvkami zvýšenej ochrany spotrebiteľa, bol nahradený údajnou žalobcom tvrdenou obchodnou
zvyklosťou,ktorájevrozporesplatnýmprávom–vtomtoprípadesObčianskymzákonníkom.Autoservistotiž nemal v dobe vystavenia faktúry splatnú pohľadávku, to znamená, že nebolo možné v dobe, kedy
pohľadávka nebola splatná aplikovať z jeho strany vecno-právny inštitút zádržného práva.

25. V následnom písomnom stanovisku odvolateľ uviedol, že zotrvanie motorového vozidla
poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného,
poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo
strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý
je súčasne zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s

vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa (práve postavenie
autoservisu a jeho zmluvný vzťah so žalovaným je potrebné zohľadňovať, nakoľko má zásadný vplyv
na plnenie poisťovne a autoservisu, preto žalobca nesúhlasí s domnienkou žalovaného o zlom poňatí
konceptu autorizovaných, zmluvných a nezmluvných servisov).
26. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje
odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať; škodová udalosť je

sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho
vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla
neúčelným.
27. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového
vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú

dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a
to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností
poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie
krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu
zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou

vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností.
Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej
udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla
pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania
jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho

konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností.
28. Žalobca zároveň poukázal na závery rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (KS v Bratislave),
ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti svojej vôli nemôže užívať
svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola vykonaná oprava
zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa

nich potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len po zaplatení ceny opravy alebo je
možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“

poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného,
aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ
nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie
spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním

náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do
ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,
kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou.

29. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný argumentuje, že je úplne prirodzené a z povahy veci
logické, že v prípadoch totálnej škody, ako je to v skutkovom stave, ktorým sa zaoberal nález Ústavného
súdu SR, má poškodený nárok na náhradné vozidlo dlhšie ako, len po moment doručenia
predbežného oznámenia o neekonomickosti vykonania opravy poškodeného motorového vozidla.

Je to z toho dôvodu, že v prípadoch tzv. totálnej škody nemá poškodený možnosť používať svoje
poškodené vozidlo nakoľko nedochádza z dôvodu hospodárnosti k vykonaniu takejto opravy.
Taktiež je logické, že samotné oznámenie o totálnej škode nezabezpečuje poškodenému možnosť
zaobstarať si v ten istý deň, resp. v priebehu niekoľkých dní nové vozidlo, lebo nie je spravodlivé aobjektívne očakávať, že poškodený bude natoľko solventný, a teda bude disponovať takým množstvom
finančných prostriedkov v moment doručenia predbežného oznámenia o neekonomickosti opravy, že
bez poskytnutia relevantného poistného plnenia poisťovňou si kúpi nové motorové vozidlo. Účelom

inštitútu náhradného vozidla je, aby poškodený, v prípade ak vznikne poistná udalosť, a dôjde k
poškodeniu, resp. totálnemu zničeniu jeho motorového vozidla nebol ukrátený na svojich právach užívať
motorové vozidlo, má právny nárok, aby škodca (tu poisťovňa), ktorý zapríčinil daný objektívny stav mu
po dobu, kedy nebude môcť využívať svoje motorové vozidlo zabezpečil náhradné motorové vozidlo za
splnenia podmienok nutnosti a účelnosti.

30. V tomto prípade je však situácia diametrálne odlišná. Poškodené motorové vozidlo bolo objektívne
opravené a reálne pripravené na využívanie v cestnej premávky. To znamená, že ak je niečo opravené,
tak v takom prípade nie je účelne, a ani nutné, aby poškodený mal vo svojej sfére vplyvu aj druhé,
náhradné vozidlo.

31. Krajský súd, ako súd odvolací vec (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne

legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal
samostatný a nenapadnutý výrok I. o čiastočnom vyhovení žalobe) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP.

32. Predmetom vyvolaného odvolacieho prieskumu je zodpovedanie otázky ne/prerušenia kauzálnej
súvislosti/väzby medzi škodovou udalosťou ako príčinou a nákladmi vynaloženými na náhradné vozidlo
(zapožičané v dôsledku škodovej udalosti) a to v čase po vykonaní opravy a do vystavenia krycieho
listu poisťovňou.

33. Vhodným sa z naznačeného aspektu javí východiskovo poukázať na (samotný) zmysel povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho
prezumuje relevantná práva úprava (ZPZP) a to, že účelom dotknutého zákona je poskytnutie právnej
ochrany poškodenému vo vzťahu k škodovým následkom zapríčineným motorovým vozidlom škodcu.

Právnu ochranu poškodeného pritom zákon zabezpečuje tým, že poškodenému priznáva právo na
náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a súčasne cieľom
povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu
vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, nielen
vo sfére materiálnej ujmy, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní

úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.
Inak povedané, inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k
uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu.
34. A práve v kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj zabezpečenie náhradného motorového vozidla

poškodeným po (celú) dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto
vozidlo užívať. Aplikovateľnými sú preto postuláty formulované Ústavným súdom SR v náleze sp.
zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“...“V prípade

čiastočnej škody účelnosť nákladov zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na
ďalšie používanie..., resp. „..Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a
poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu
z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného

vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle
totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého
ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do
oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže
naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej

je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácii škodovej
udalosti za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla
a s tým spojené primerané náklady“.35. V zjavnom rozpore s uvedeným je teda účelová argumentácia žalovaného, podľa ktorej Ústavný súd
konštatuje, že nárok na náhradné vozidlo zaniká vtedy, keď dôjde k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla a je už len na poškodenom, aby si opravené vozidlo prevzal. Hoci sa niektoré z opísaných

záverov (Ústavného súdu) týkajú tzv. totálnej škody, jednotiacim a určujúcim prvkom umožňujúcim
analogické použitie opísaných záverov je skutočnosť kontinuálne (v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, viď bod 37 nasl. tohto odôvodnenia) pretrvávajúcej potreby používania náhradného vozidla
poškodeným do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Žalovaný ani
netvrdí, ako inak mal poškodený riešiť svoju situáciu (keď v čase do vystavenia krycieho listu je

prakticky stále bez vlastného vozidla), obmedzil sa len na (právne bezvýznamné) konštatovanie, že
argument žalobcu je „citovo sfarbený“, preto naň nebude reagovať. Poškodený však na situáciu, keď
stále nemôže užívať svoje vozidlo, reagovať konkrétne musí a riešením (ako náležite tvrdí žalobca)
v intenciách existencie (a zmyslu) povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, rozhodne nie je požiadavka, aby si cenu opravy hradil (poškodený) sám (ako
naznačuje žalovaný). Je to totiž práve a len poisťovňa, ktorú z platne dojednaného zmluvného vzťahu

zaťažuje povinnosť plniť za škodcu, nie (následne) refundovať plnenie poškodenému.
36. Zároveň tvrdenie žalovaného, že v deň vystavenia faktúry už poškodený reálne mal možnosť
prevziať si svoje plne funkčné a opravené motorové vozidlo z autoservisu, absolútne nezodpovedá
realite praktického priebehu odovzdávania vozidla po vykonaní opravy, keď poškodený fakticky nemá
inú možnosť len čakať (hoci sa to žalovanému v evidentnom rozpore s objektívnou realitou javí len ako

„citovo sfarbené“ konštatovanie) na krycí list, preukazujúci „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla
v konkrétnej výške zaplatí. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol
schopný „vyjednať si“ výnimku z danej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp.
prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno (prípadne) ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na
území SR „dohľadával“ autoservis, ktorý takéto (bežnej/štandardnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v

rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t. j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).

37. V prejednávanom prípade tak nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti

medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného
vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú
by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného. Iná by bola situácia,
ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti
porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda

sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho
listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu), atď.
38. „Čakanie“ na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré
vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla

odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené
vozidlo dostalo do dispozície poškodeného, čo zodpovedá právnemu názoru vyslovenému v Náleze
Ústavného súdu SR. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom
na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného
poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť,

ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže
užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na
ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto
doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. Je to práve poškodený, ktorý
bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne,

resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom
po doručení krycieho listu poisťovňou.
39. Inými slovami, nie je možné konštatovať, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise
bola pričítateľná poškodenému, naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania
náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného

a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Opätovne sa tu žiada zdôrazniť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých
pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to
vzhľadomnapravidelnéplateniepoistnéhovprospechpoisťovne.Dĺžkuzotrvaniaopravovanéhovozidlav autoservise pritom ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu
nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla.
40. Neexistuje preto relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho

vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom
existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením
ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Ako už aj bolo uvedené,
okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, pritom súvisia výhradne s konaním škodcu.
Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo opraviť

v autoservise.
41. Pre komplexnosť odvolací súd pripomína právo-teoretické východiská inštitútu príčinnej súvislosti,
kde je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou
škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen podmienkou vzniku
určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti
spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu,

ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností
ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností.
Škodcatedazodpovedáibaza„adekvátne“spôsobenieškody,tedazavšetkynegatívnenásledkysvojho
konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať.
42. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen

škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to
v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim
obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t. j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.

43. Pokiaľ žalovaný v danej spojitosti poukazuje na rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 (podľa
záverov ktorého prenájom náhradného motorového vozidla je odôvodnený za obdobie od odovzdania
poškodeného motorového vozidla servisu do doby, keď bolo poškodené motorové vozidlo opravené),
toto nepredstavuje ani len ustálenú rozhodovaciu prax označeného odvolacieho súdu (s ohľadom na
existencie „opačných“ rozhodnutí, napr. sp. zn. 9Co 105/2024), tobôž (záväznú prax) vyšších súdnych

autorít. Aj žalobca tu osobitne poukázal na odlišne závery rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,
konkrétne KS v Bratislave), ktoré za účelnú dobu prenájmu náhradného vozidla považujú jej trvanie
do momentu vydania vozidla poškodenému. Z predmetného „argumentu“ žalovaného tak nevyplýva nič
viac než nejednotná rozhodovacia prax súdov v predmetnej otázke.

44. Možno teda zhrnúť, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla je potrebné vychádzať
predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov
vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od
15.08.2022 do 3.10.2022, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom poškodenému vrátené.
Celú uvedenú dobu preto možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady – nájom náhradného

vozidla - vynaložené účelne. Inak povedané, v okolnostiach posudzovanej veci je opodstatneným
obdobím prenájmu náhradného vozidla doba do vybavenia poistnej udalosti v zmysle § 11 zákona č.
381/2001 Z.z., na základe čoho sa opravené vozidlo v konečnom dôsledku dostalo do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie použitie.
45. Konštatované viedlo pri nezmenenom skutkovom stave, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, k

zmene jeho rozsudku vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a to tak, že odvolací súd
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 289,90 eur titulom škody, ktorá vznikla
poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) z dôvodu nájomného aj za obdobie od 29.09.2022
do 3.10.2022. Celková doba nájmu (od 15.8.2022 do 3.10.2022) predstavuje 50 dní, čo vo finančnom
vyjadreníčiní(50x58eurdennýnájom)2900eur+suma30eurtitulomnáhradyjednorazovéhopoplatku

za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, v súhrne uplatnený nárok tvorí 2930 eur. Žalovaný
dobrovoľne žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 1 707,56 eur, okresný súd za obdobie od
15.8.2022do29.9.2022žalobcovipriznal932,44eur,zvyšokuplatnenéhonárokužalobcujetakdôvodný
do odvolateľom požadovanej výšky 289,90 eur (2 930 - 1 707,56 - 932,44).

46. Napokon, ako vyhodnotil už okresný súd, dôvodným je aj súvisiaci nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 7 % ročne, v tomto prípade zo sumy 289,90 eur od 4.11.2022 do zaplatenia,
a to v intenciách § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s tým,že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15-
dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti.

47. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odvolací súd poznamenáva, že neobstojí poukaz žalovaného
na inštitút zádržného práva, nakoľko právnym základom celého postupu je normovaný proces
odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č.
381/2001 Z. z., čo sa v „bežnom“ živote prejavuje v tom, že poškodený si dá vykonať opravu
svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, zároveň splnomocní

príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením následne je
práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Nejedná
sa teda o „neprípustný výkon zádržného práva“, ale o konkrétne naplnenie zmluvných dojednaní
predstavujúcich praktickú realizáciu poistenia daného zodpovednostného vzťahu.
48. Napriek tomu, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie

práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným
a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania
škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je
tiež potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si
poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej

škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s
poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do
vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je
výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom.
49. Akceptujúc výklad žalovaného by si poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné

podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia
ceny opravy/vydania krycieho listu, čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný
akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by
poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom,
týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal

do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. Touto
optikou je potom tiež potrebné nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v
partnerskom servise poisťovateľa škodcu (ako v prejednávanom prípade).

50. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP

(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania.
51. Žalovaný bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, čo zakladá jeho povinnosť nahradiť protistrane
trovy konania v pomere 100%. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne postupom podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

52. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.