Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124233796
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:6124233796.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou, v spore žalobcu mBank

SPÓLKA AKCYJNA, IČ: 001254524 Prosta 18 008 50 Varšava Poľská republika konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36819638, so
sídlom Pribinova 10, Bratislava, zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, IČO: 50 239 406, so sídlom
Košická 56, Bratislava-Ružinov, proti žalovanej A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX,
E. o zaplatenie 2.646,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Čiastočne sa zastavuje konanie o zaplatenie sumy 134,10 €.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16. 2. 2024, sa žalobca od žalovanej
domáhal zaplatenia peňažnej sumy 2.646,78 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
2.690,58 € od 2. 6. 2023 do 10. 1. 2024, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.668,68
€ od 11. 1. 2024 do 9. 2. 2024, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.646,78 € od 10. 2.
2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca je materská spoločnosť

mBank, SPÓLKAAKCYJNA so sídlom Prosta 18, 00850 Varšava, Poľská republika, identifikačné číslo:
001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava,
12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237 podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti ako organizačnej zložky A. F.A, pobočka zahraničnej banky.
Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21. 2. 2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus Č.
HNN183051595 / 2022. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý dňa 21. 2. 2022 úver zo strany
žalobcu vo výške 3.000 €. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

formou pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 67,07 €, v dohodnutých termínoch
po dobu 84 mesiacov a rovnako sa zaviazala platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne
dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 17,99 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné
podmienky poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky A.. Zmluva
bola uzatvorená prostredníctvom finančnej služby Internet banking v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj v
súlade s článkom 3.8. Všeobecných obchodných podmienok A. a článkom 2.1. Obchodných podmienok

poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splatných splátok,
keď nehradila riadne a včas splátky, a to ani napriek výzve k úhrade splátok. Žalobca vyhlásil podľa
čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus všetky pohľadávky súvisiace
s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 1. 6. 2023. Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky /vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 25. 4. 2023 boli žalovanej doručené dňa 16. 5. 2023. V poslednej
výzve sa uvádza ,,K vyhláseniu okamžitej splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí
vyššie uvedenej pätnásťdňovej lehoty na uhradenie Vášho dlhu." Doručeniu dokumentov bolo vykonané

podľa čl. 3.5.Všeobecných obchodných podmienok A. bod 3.5.5. ,,Pri doručovaní písomností poštou
alebo kuriérskou službou sa písomnosti považujú za doručené v deň ich prevzatia. Ak písomnosť nebola
zo strany pošty doručená, považuje sa za doručenú v deň, kedy bola zasielateľovi ako nedoručená
vrátená, i keď sa adresát o písomnosti nedozvedel. Pri doručovaní kuriérskou službou sa zásielka, ktorú
Klient bez primeraného dôvodu odmietne prevziať, považuje za doručenú Klientovi dňom odmietnutia

prevzatia zásielky". Žalovaná mohla čerpať poskytnutý úver počnúc dňom 21. 2. 2022. Žalobca predložil
k žalobe dôkaz - históriu úveru, z ktorej vyplýva, ako boli sumy splácané a započítané. Žalovaná podľa
histórie úveru zaplatila celkom sumu 864,06 €, z čoho bola suma 208,12 € použitá na istinu, suma
127,50 € použitá na úhradu poistnej sadzby, suma 423,83 € na úhradu úrokov a suma 3,31 € na úhradu
úrokov z predlženia 101,30 € na úhradu istiny v špeciálnej situácii. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná
naďalej dlhuje na nesplatenú istinu 2.690,58 €. Rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 3.000 €

a úhrad žalovanej započítaných na istinu vo výške 309,42 € predstavuje práve žalobcom požadovanú
sumu v žalobnom návrhu vo výške 2.690,58 €. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške
stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania).

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26. 2. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 17Up/354/2024, proti

ktorému podala žalovaná v zákonom určenej lehote odpor. V odpore uviedla, že neuznáva žalobcom
uplatnený návrh v celom rozsahu. Uplatňovaný nárok je nedôvodný a neopodstatnený. Nesúhlasila
s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorú si žalobca
uplatnil bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s úniovým právom. Platobný
rozkaz je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Platobný rozkaz je: 1. v rozpore s ustanovením §

3 ods. 6 b) Zákona o upomínacom konaní. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 b) Zákona o upomínacom
konaní návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných
dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok. Nepochybne zmluva uzavretá medzi ňou a žalobcom
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre

spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 41

Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009).
Z internetovej stránky G. je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru pri spotrebiteľskom úvere so
splatnosťou nad 5 rokov (84 mesačných splátok) v mesiaci 2/2022 boli vo výške 5,65 % p. a. Z toho
je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovanou vo výške 17,99 % p.
a. viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V danom

prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto
by mala byť s poukazom na § 39 OZ zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. V
týchto súvislostiach poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 9. 2013 sp. zn. 3Co/151/2013 a rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5. 11. 2014, rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad

Topľou zo dňa 16. 9. 2019 sp. zn. 5Csp/67/2019, Okresného súdu Trebišov zo dňa 5. 6. 2020 sp.
zn. 4Csp/33/2020, Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10. 5. 2021 sp. zn. 11Csp/105/2020.
V tomto prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovanou predstavuje 318,41
% z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 218,41 % prevyšuje mieryúrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené je dohoda o výške úrokov
absolútne neplatná (§41 Občianskeho zákonníka). Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a

vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore
s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá
podstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvykleurčenúnajmäsprihliadnutímknajvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov. Jedná o spotrebiteľský vzťah,
keďže nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie úveru musel prijať vopred

pripravenú zmluvu žalobcom. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Pretože zmluva o úvere neobsahuje
náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z. z. Účelom právnej úpravy

je poskytnutie náležitej ochrany spotrebiteľovi. Za týmto účelom je povinnosťou dodávateľa splniť si
zákonnú povinnosť a v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať údaje, tak ako sú špecifikované
v § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre prípad nesplnenia takejto povinnosti, tak ako je to zrejmé
z ustanovenia § 11, je poskytnutý spotrebiteľský úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. RPMN úveru vo výške 22,79
% prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok
2021 platnú pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21. februára 2022 do 20. mája 2022.
Podľa údajov zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky bola ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere najvyššia prístupná výška odplaty pre úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane vo
výške 15,56 %. Nakoľko RPMN úveru je vo výške 22,79 % je zrejmé, že prekračuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty za poskytnutý úver a vzhľadom na uvedené by mal byť predmetný úver považovaný
za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. V takom prípade by mal mať žalobca nárok na vrátenie
len poskytnutej istiny úveru. Z predloženého dôkazu História úveru: HNN183051595 je zrejmé, že

žalobca časť splátok úveru použil na úhradu splátok poistenia avšak nepreukázal, že medzi žalobcom
a žalovanou došlo k uzavretiu poistnej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť všetky uhradené splátky
mali byť započítané len na splátku poskytnutej istiny úveru. Pretože platobný rozkaz znie na plnenie,
ktorého splatnosť ešte v súlade so zmluvou a so zákonom nenastala, nesúhlasila s uplatnením práva
na vyhlásenie splatnosti celej pohľadávky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie

v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len
ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky". Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva". Ustanovenie § 53 ods. 9
OZ sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky.
Samotné ustanovenie § 565 OZ umožňuje, aby v prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej
lehote, ktorá nesmie byt' kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15
dní začína plynúť nasledujúci deň potom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 OZ, t. j. po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (v súlade s § 122 ods. 1 OZ). Účinnosť uplatnenia
práva podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto

práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije a uplatnil ho najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. V opačnom prípade je uplatnenie tohto práva neúčinné. Z uvedeného vplýva, že
pokiaľ sa spotrebiteľ dostal do omeškania so zaplatením splátky, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 OZ, teda predčasne zosplatniť úver, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky (to znamená, že nie skôr), pričom zároveň súčasne musí upozorniť spotrebiteľa, že si toto právo

uplatní („súčasne" znamená, vtedy keď veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 OZ po uplynutí najmenej 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky). Žalobca pri zosplatnení úveru postupoval v rozpore s
vyššie uvedeným. Okrem vyššie uvedeného má veriteľ v zmysle § 565 OZ právo vyhlásiť úver predčasne
splatným len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V úverovej zmluve nie je právo veriteľa nazosplatnenie úveru dojednané z čoho sa javí, že uplatnenie tohto práva by malo byť neúčinné. Vzhľadom
na už uvedené žalobca má nárok len na úhradu omeškania so splácaním žalovaného. Prevyšujúcu časť
žaloby by mal v takomto prípade súd zamietnuť z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorý je v zjavnom rozpore

správnymipredpismi(nakoľkovčasepodaniažalobysplatnosťsplátokeštenenastala).Navrhla,abybol
napadnutý platobný rozkaz zrušený, aby súd rozhodol, že úver žalobca poskytol žalovanej bezúročne
a bez poplatkov, alternatívne, že dohoda o výške úroku je absolútne neplatná a zaviazal žalovanú na
úhradu len tej ktorej omeškanej splátky z dôvodu, že úver sa ešte nestal splatným vzhľadom na to, že
nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, a vo zvyšku žalobu zamietol, a zaviazal žalobcu na úhradu trov

konania.

3. Žalobca po podaní odporu proti platobnému rozkazu navrhol v konaní pokračovať, v súlade so
zákonným ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorýchzákonov.OkresnýsúdBanskáBystricadňa2.4.2024postúpilvecOkresnémusúduLiptovský
Mikuláš.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na svojom žalobnom nároku a že od času
podania žalobného návrhu doposiaľ neeviduje žiadnu úhradu na žalovanú sumu. Žalobca poprel
skutkové tvrdenia žalovanej. Zmluva jednoznačne pojednáva o výške poskytnutého bezúčelového
spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN, ich

priemernej hodnote, či výpočte. Je stanovený dátum poskytnutia úveru, konečná splatnosť úveru,
výška pravidelnej mesačnej splátky, termín jej splatnosti a tiež je stanovená konkrétna výška ktorú má
žalovanánakonciuhradiť.Uvedenépotrebnénáležitostirespektívesúhrnnýprehľadlehôtsúvsúladeso
zákonom s ohľadom na dobu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, údaje sú priamo pomenované, prípadne
pomenované analogicky čo dáva prakticky jednoznačný súhrnný prehľad lehôt a podmienok splácania.

Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/84/2017 a Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Účelom predmetnej zmluvy bolo zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o tom,
v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť a že tento účel bol v súlade so zákonom
v plnej miere splnený, rovnako boli riadne a včas žalovanej poskytnuté finančné prostriedky zo strany
žalobcu avšak žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť plniť riadne a včas. K zosplatneniu úveru

uviedol, že predmetnú výzvu spolu s doručenkou zaslal súdu ako prílohu žalobného návrhu a jedná
sa o dokument Posledná výzva k uhradeniu čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti. Týmto listom si
splnil svoju zákonnú povinnosť ohľadom upozornenia spotrebiteľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti.
Predmetnýdokumentžalobcaštandardnezasielaakodôkazohľadomvyhláseniamimoriadnejsplatnosti
a je v plnej miere zo strany súdu akceptovaný. Žalobca tiež predložil potvrdenia z registrov, v zmysle

ktorých podľa zákona pred poskytnutím úveru preveroval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský
úver a tiež osobitné vyjadrenie v tejto veci žalobcu ako banky.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, uviedla, že trvá na
tom, že RPMN úveru vo výške 22.79 % prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2021 platnú pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od
21. februára 2022 do 20. mája 2022. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu ohľadom zosplatnenia úveru,
trvala na tom, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Taktiež nesúhlasila s
tvrdením žalobcu, že postupoval pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou a pred uzatvorením
zmluvy o úvere si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ. Podľa § 7 ods. 1 Zákona

o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli
splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a

ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s
odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubéhoporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca v prebiehajúcom konaní
doposiaľ nepreukázal dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s
ohľadom na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver, nakoľko
splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen
samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane
aj spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti

v podobe pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných
a sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity
spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli
úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom
vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom

overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z. z.). Podľa ČI. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je podľa názoru žalovanej kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie

a pod. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných),
tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sa pri posudzovaní

bonity nezaoberal ani príjmom, ani výdavkami žalovanej. Predložená listina neobsahuje žiadne údaje
o výške príjmov a výdavkov žalovanej. Žiadateľ o úver má okrem splátok už poskytnutých úverov aj
iné nevyhnutné výdavky súvisiace s uspokojením základných životných potrieb. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca pri skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver nekonal s odbornou starostlivosťou,
a že došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má

za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a nie je oprávnený vyžadovať jeho
jednorazové splatenie. Žalobca poskytol úver žalovanej bezúročne a bez poplatkov, a keďže nedošlo k
platnému zosplatneniu úveru, žalobca má nárok len na úhradu tej ktorej omeškanej splátky s ohľadom
na ich premlčanie, navrhla prevyšujúcu časť žaloby zamietnuť z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorý
je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi (nakoľko v čase podania žaloby splatnosť splátok ešte

nenastala), a žalobcu zaviazať na úhradu trov konania.

6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti advokáta žalobcu. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 14. 1. 2025o 10.00 hod., ospravedlnil podaním, doručeným súdu dňa 10. 1. 2025, z dôvodu hospodárnosti konania,
pretože náklady za cestovné a premeškaný čas by iba zbytočne zvýšili žalovanú čiastku. Navrhol,
aby súd rozhodol bez jeho účasti na základe predložených dôkazov respektíve vyjadrení. V podaní

doručenom súdu 4. 10. 2024 uviedol, že eviduje zo strany žalovanej čiastočnú úhradu na žalovanú sumu
v celkovej výške 134,10 €, preto zobral svoj žalobný návrh o sumu 134,10 € čiastočne späť. Žalovaná
vykonala nasledovné čiastočné úhrady, dňa 9. 2. 2024 vo výške 21,90 €, dňa 23. 2. 2024 vo výške 10,90
€, dňa 21. 3. 2024 vo výške 21,90 €, dňa 23. 4. 2024 vo výške 13,70 €, dňa 20. 5. 2024 vo výške 21,90
€, dňa 18.6.2024 vo výške 21,90 €, dňa 20. 8. 2024 vo výške 21,90 €. Žalovaná naďalej dlhuje sumu

vo výške 2.534,58 €.
7. Žalovaná na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedla, že zmluvu o úvere uzatvorila približne pred
4 rokmi. Zmluva jej bola ponúknutá telefonicky a následne kroky vykonávala cez internet banking.
V A. mala otvorený účet a všetky úkony spojené so zmluvou vykonávala na tomto účte cez internet
banking. Najskôr si požičala sumu 3.000 € a predmetom tohto konania je úver, ktorý jej bol poskytnutý
vo výške 3.000 € a potom si ešte požičala aj 11.000 €. Presne si už nespomínala ako bola uzatvorená

zmluva, avšak prebiehalo to tak, že bol vykonaný telefonický rozhovor, následne jej boli posielané
sms správou kódy a cez tieto kódy podpísala príslušné dokumenty. Nevedela, či to bola aj žiadosť
alebo aj formulár. Zmluvu uzatvorila určite takto, prišiel jej sms kód, ktorý približne do minúty musela
zadať do počítača a tak bola zmluva podpísaná. Úver splácala približne pol roka, následne začali mať
v zamestnaní problémy, prestali im na čas vyplácať výplaty. Nedostali zaplatené aj 3 mesiace a tak

sa stalo, že aj ona začala meškať s platbami. Mala viacej úverov. Situáciu sa snažila riešiť. Mala aj
zdravotné problémy, skončila v nemocnici. Bola operovaná a mesiac bola doma, avšak nechcela to
nechať tak, preto oslovila spoločnosť Post kontrol. Bola však prekvapená, aké malé čiastky idú na tento
úver, bola v tom, že minimálne 60 € mesačne sa spláca. Ku schopnosti splácať úver žalobca od nej
žiadal len tri výplatné pásky, nič viac. Vyplnila žiadosť, v tej uvádzala, či je slobodná a typ bývania.

Výdavky sa jej nepýtali. V tom čase mala uzatvorené aj iné úvery, mala aj kontokorent, ako aj „ahoj
splátky“, v podstate sa dostala do tej situácie, že úver začala splácať ďalším úverom a dostala sa
do takého kolotoča. S výsledkom šetrenia schopnosti splácať úver vykonaným bankou oboznámená
nebola, ani jej nebola k tomu doručená žiadna korešpondencia. Žiadosť o úver sa vypĺňala telefonicky,
ona ju nevypĺňala k poskytnutiu úveru. Pýtali sa jej na typ bývania, avšak nepýtali sa na to, či s niekým

žije a aké sú v súvislosti s bývaním výdavky. Ja posledných 6 rokov žije už v nájme, takže to by tam
malo byť uvedené, ale ako si spomínala, tak pýtali sa len na typ bývania. K čomu uviedla, že uvádzala
žije v podnájme.

8. Z listín, ktoré sú obsahom spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 21. 2. 2022 prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej (internetovej) komunikácie zmluvu na diaľku, a to úverovú zmluvu č. HNN183051595/2022
mPôžička plus. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 3.000 € na mKonto
dlžníčky F. pripísaním peňažných prostriedkov na účet dlžníčky. Úver bol poskytnutý na obdobie 84

mesiacov, ktoré začínalo plynúť v deň pripísania úveru na bežný účet. Termín konečnej splatnosti úveru
je 20. 3. 2029. Dlžníčka sa zaviazala splácať istinu spolu s úrokmi formou 84 mesačných splátok vo
výške 67,07 €, vždy k 20. dňu každého mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá
22,79 %. Celková suma, ktorú dlžníčka uhradí bola dojednaná na sumu 5.670,04 €. Priemerná hodnota
RPMN bola dohodnutá vo výške 10,17 %. Úver bol úročený fixnou úrokovou sadzbou podľa úrokového

lístka, ktorý bol v deň uzatvorenia zmluvy o úvere 17,9 % ročne alebo vo výške 15,99 % ročne
v prípade zriadenia poistenia schopnosti splácať so spoločnosťou BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.
s. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky, obchodné podmienky k účtom, všeobecné
obchodné podmienky, úrokový lístok, sadzobník, žiadosť úver, harmonogram splátok po jeho vystavení
v súlade so zmluvou o úvere.

10. Listom zo dňa 7. 2. 2023, označeným ako „Prvá výzva k uhradeniu dlžnej čiastky“, vyzval žalobca
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 59,81 €, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti 22,07 €,
nezaplatených úrokov 37,74 €.

11. Listom zo dňa 31. 3. 2023, označeným ako „Druhá výzva k uhradeniu dlžnej čiastky“, vyzval žalobca
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 119,84 €, ktorá pozostávala z istiny po splatnosti 45,04
€, nezaplatených úrokov 74,80 €.12. Listom zo dňa 25. 4. 2023, označeným ako „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky /
vyhlásenie okamžitej splatnosti“, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 180,19
€, pozostávajúcej z istiny po lehote splatnosti 68,01 €, nezaplatených úrokov 112,18 €. V liste uviedol:

„Týmto Vás vyzývame k uhradeniu vyššie uvedenej dlžnej čiastky, a to vrátane poplatku vo výške 15 €,
najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy, ako aj k uhradeniu všetkých ostatných dlžných čiastok,
ktoré budú splatné po doručení tejto výzvy, a to na účet A., č. účtu F.. Ďalej Vás upozorňujeme, že ak
nedôjdevovyššieuvedenomtermínekuhradeniudlžnejpohľadávky,jetátovýzvazároveňajvyhlásením
mimoriadnej okamžitej splatnosti Vašej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

mPôžička plus č. F., a to s ohľadom na skutočnosť, že ste v súvislosti s bodom 3.1.5 Všeobecných
obchodných podmienok, ako aj s bodom 2.4.3. písm. a) č. (i) obchodných podmienok poskytovania
úveru mPôžička plus v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver ste neuhradili
ani do 15 dní od doručenia upozornenia A. na vznik okamžitej splatnosti úveru. K vyhláseniu okamžitej
splatnosti dôjde dňom nasledujúcom po márnom uplynutí vyššie uvedenej 15 dňovej lehoty na uhradenie
vášho dlhu“. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 25. 4. 2023, vrátená A. F.H. dňa 19. 5. 2023

z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.“

13. Listom zo dňa 25. 4. 2023, označeným ako „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky /
vyhlásenie okamžitej splatnosti“, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 356,16
€, pozostávajúcej z istiny po lehote splatnosti 255,13 €, nezaplatených úrokov 101,03 €. V liste uviedol:

„Týmto Vás vyzývame k uhradeniu vyššie uvedenej dlžnej čiastky, a to vrátane poplatku vo výške 15 €,
najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy, ako aj k uhradeniu všetkých ostatných dlžných čiastok,
ktoré budú splatné po doručení tejto výzvy, a to na účet A., č. účtu F.. Ďalej Vás upozorňujeme, že ak
nedôjdevovyššieuvedenomtermínekuhradeniudlžnejpohľadávky,jetátovýzvazároveňajvyhlásením
mimoriadnej okamžitej splatnosti Vašej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

mPôžička plus č. F., a to s ohľadom na skutočnosť, že ste v súvislosti s bodom 3.1.5 Všeobecných
obchodných podmienok, ako aj s bodom 2.4.3. písm. a) č. (i) obchodných podmienok poskytovania
úveru mPôžička plus v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver ste neuhradili
ani do 15 dní od doručenia upozornenia A. na vznik okamžitej splatnosti úveru. K vyhláseniu okamžitej
splatnosti dôjde dňom nasledujúcom po márnom uplynutí vyššie uvedenej 15 dňovej lehoty na uhradenie

vášho dlhu“. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 25. 4. 2023, vrátená A. F.H. dňa 19. 5. 2023
z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

14. Z histórie úveru HNN183051595 vyplýva, že otvorenie úveru bolo dňa 21. 2. 2022, prvá splátka bola
uhradená dňa 20. 4. 2022. Splátka pozostávala z úrokov 76,23 €, istiny 19.59 €, poistnej sadzby 7,50 €.

Úver bol poskytnutý vo výške 3.000 € dňa 21. 2. 2022, z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že do dňa podania
žaloby žalovaná uhradila sumu 864,06 € a po podaní žaloby sumu 134,10 €.

15. Predžalobnou upomienkou zo dňa 1. 2. 2024 vyzvala právna zástupkyňa žalobcu žalovanú na
zaplatenie dlžnej čiastky 2.848,55 € s príslušenstvom v lehote najneskôr do 8. 2. 2024. Výzva bola daná

na poštovú prepravu 2. 2. 2024.

16. Z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývalo, že žalovaná mala
aktívne poistenie. Poistné náklady na základy poistnej zmluvy z poistenia schopnosti splácať vo výške
7,50 € mesačne.

17. Zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 21. 2. 2022 vyplývalo, že žalovaná žiadala výšku úveru 2.000
€, splatnosť úveru v 60 splátkach, požadovaný deň splátky 20 anuitne, splátka vo výške 41 €, RPMN
8,72 %, ročná úroková sadzba 2,99 %, poistenie úveru: áno. Z časti I. označenej „Žiadatelia“ sú uvedené
údaje žalovanej: meno, ročné číslo, dátum narodenia, pohlavie, miesto narodenia, adresa trvalého

bydliska, korešpondenčná adresa, mobilný telefón, emailový kontakt, štátne občianstvo, stav: slobodná,
status bývania nevyplnený, vzdelanie neuvedené, doba bývania na uvedenej adrese neuvedené, počet
vyživovacích osôb 0. V časti príjmy II. neuvedené, v časti III. žiadosti pravidelné mesačné výdavky
domácnosti neuvedené. V posúdení veriteľa schopnosti splácať úver je uvedené: „V prejednávanej veci
veriteľ posúdil úverovú schopnosť dlžníka v súvislosti s jeho žiadosťou Zmluvou o poskytnutí úveru

HNN183051595 zo dňa 25. 2. 2022 na základe údajov o príjmov, výdavkoch, záväzkoch a ďalších
informácií uvedených dlžníkom. V prejednávanej veci veriteľ pri dojednávaní úveru nezistil žiadne
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by údaje poskytnuté spotrebiteľom (dlžníkom) neboli na účely
posúdenia schopnosti splácať úver úplné, presné a pravdivé. Klient na žiadosti uviedol príjem vo výške650 €, čo pracovník banky skontrolovať na základe výpisu z účtu. Podľa výpisu z účtu klienta je zrejmé,
že priemernému príjmu v mesiacoch predchádzajúcich úverovej žiadosti zodpovedá suma 650 €. Klient
na žiadosti uviedol výdavky vo výške 0. Banka stanovila životné výdavky klienta po zohľadnení jeho

situácie podľa svojho interného ekonomického modelu pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi
údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie na 218,06 €. Klient na žiadosti uviedol
splátky mimo banky, u ktorej žiada úver vo výške 0 €. Banka dotazom do SBCB a vlastných systémov
zistila, že klient mal v čase úverovej žiadosti poskytnuté nasledujúce úvery so splátkovým zaťažením
vo výške 79 €. Dlžník nebol vedený ako osoba so záväzkami po splatnosti, v opačnom prípade

by veriteľ dlžníkovi neposkytol. Veriteľ v rámci postupu posudzovania úveru schopnosti žiadateľov
vykonával ďalšie doplnkové kontroly, a to: a) internom blackliste, b) v registri neplatných a odcudzených
dokladov, c) v centrálnom registri exekúcií, d) v databáze MOiA, e) Cribis (kontrola insolvencií/
konkurzov a oddĺžení), f) v živnostenskom registri, g) v obchodnom registri, h) kontrola nedoplatkov
u poisťovní, daní. Z výsledku uvedených kontrol nevyplynuli skutočnosti spochybňujúce hodnovernosť
veriteľom poskytnutých informácií alebo iné skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybnili schopnosť

dlžníka splácať spotrebiteľský úver. V nadväznosti na zisťovanie a overovanie príjmov a výdavkov
žiadateľa vykonáva veriteľ za účelom posúdenia úveru schopnosti prepočet disponibilného čistého
príjmu žiadateľa, ktorý je daný rozdielom čistého príjmu žiadateľa a celkových životných výdavkov
žiadateľa, vr. mesačných splátok finančných záväzkov žiadateľa. Po zohľadnení všetkých vyššie
uvedených okolností banka stanovila maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku na sumu v výške

178,96 €. Banka zároveň stanovila hranicu pomeru splátkového zaťaženia k priemernému príjmu, ktorý
v tomto prípade predstavoval 34,1 % po poskytnutí úveru. Splátka nového úveru predstavovala 67,07
€, nové splátkové zaťaženie teda činilo 146,07 €.“

18. Zo správy CBCB vyplýva výsledok hodnotenia rezortu CBCB žiadosti žalovanej zo dňa 21. 2. 2022

- pozitívne. Celková overená výška splátok nezaistených úverov: 79 €. Celková overená výška splátok
zaistených úverov: 0. Celková overená výška splátok úveru zo stavebného sporenia: 0. Vyhlásený
bankrot u klienta: 0. Počet dní za posledných 12 mesiacov zmluvy, ktoré skončili behom uplynulých 12
mesiacov: 0. Využitý limit revolvingových úverov: 0. Využitý limit kreditných kariet: 0. Najdlhšie obdobie
existujúcej zmluvy v dňoch 810. Aktuálne záväzky z veľkých splátkových úverov: 79. Počet podaných

žiadosti za 3 mesiace: 0. Počet zamietnutých žiadostí v priebehu posledných 3 mesiacov: 2. Maximálny
počet splátok po splatnosti: 9. Maximálny počet mesiacov po splatnosti za uplynulých 12 mesiacov
CL: 2. Počet mesiacov maximálnej výške nezaplateného dlhu na akomkoľvek účte za uplynulých 12
mesiacov – nezaistené: 2. Maximálny počet nezaplatených dlhov na akomkoľvek účte za uplynulých 12
mesiacov – nezaistené: 2. Najdlhšie obdobie existujúcej zmluvy v dňoch 810. Aktuálne splatné záväzky

z kreditných kariet: 0. Aktuálne záväzky z veľkých splátkových úverov: 79. Počet zamietnutých žiadosti
v posledných 3 mesiacov: 2. Počet neaktualizovaných existujúcich zmlúv: 0. Maximálny počet splátok
po splatnosti: 9. Maximálny počet mesiacov po splatnosti za uplynulých 12 mesiacov – CL 2. Maximálny
počet nesplatených dlhov na akomkoľvek účte za uplynulých 12 mesiacov nezaistených: 2.

19. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

21.Podľa§146Civilnéhosporovéhoporiadku,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 21. 2. 2022 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.

30.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

32. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.34. Súd čiastočne zastavil konanie čo do zaplatenia istiny vo výške 134 €, na základe dispozitívnych
úkonov žalobcu, ktoré vykonal pred otvorením pojednávania, súhlas žalovanej preto nebol potrebný.

35. Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý vyhlásil
za mimoriadne splatný. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 21. 2. 2022 úverovú
zmluvu č. HNN183051595/2022, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľkou. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia
žalovanej v zmluve. Zmluva bola uzatvorená elektronicky, formou zmluvy na diaľku v zmysle zákona č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
Žalovaná uzavretie zmluvy elektronicky nerozporovala. Nesporné teda bolo zachovanie písomnej formy

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
keďže pri jej uzatváraní bolo umožnené zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá
právny úkon urobila. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie uvedenej zmluvy, výška poskytnutého
úveru žalovanej, ani výška žalovanou vykonaných úhrad. V prejednávanom spore bolo nesporné, že
žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 3.000 €.

36. Žalovaná v spore namietala porušenie povinnosti žalobcu, v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch, skúmať jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver pred uzatvorením zmluvy o úvere,
dodržanie zákonného postupu žalobcom podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, existenciu platného dojednania práva žalobcu vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru a nesprávne dojednanú obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, dojednanie o úrokovej sadzbe a dojednanie o výške RPMN, ktorú považovala za dojednanú
v neprospech spotrebiteľa.

37. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 CoCsp/47/2023 zo dňa 27. 2. 2024:

„Účelom ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ ukladajúcim veriteľom povinnosť v predzmluvnom vzťahu so
spotrebiteľom skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je
zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti
neumožňujú splácanie úveru. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne
úsilie, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na

základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných
vlastnou činnosťou, napr. z bankového/nebankového registra, dopytom na Sociálnu poisťovňu. Toto
ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľom správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver
a správať sa tak obozretne z pohľadu návratnosti úveru a z pohľadu dôsledkov nezodpovedného
požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa

ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu
medzi spotrebiteľom a dodávateľom). Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je aj povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými)

informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (NS ČR sp. zn. 33Cdo 2178/2018). V zmysle rozsudku NSS
ČR zo dňa 1.4.2015 č.j. 1As 30/2015-39 súčasťou odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru je i taká
obozretnosť, ktorá ho vedie k nespoliehaniu sa len na údaje tvrdené žiadateľom o úver, ale i k prevereniu
(požiadavkynadoloženie)týchtotvrdení(napr.potvrdenímozamestnaníapríjme,doloženímvýplatných
pások, doložením výpisu z účtu žiadateľa a podobne)“.

38. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/39/2022: „Zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň
obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné

vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od
žalovaného ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že

spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako

z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,

teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnomadomácomrozpočtedostatokfinančnýchprostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto

dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Len samotné zhromaždenie
informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si
povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd zastáva názor, že

príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho,
aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,

že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.“

39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej,

ako dlžníčky splácať úver. Žalobca tvrdil, že pred uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j.
pred dňom 21. 2. 2022 pri posudzovaní tejto schopnosti vychádzal z údajov, ktoré si vyžiadal od
žalovanej, z interného blacklistu, z registra neplatných a odcudzených dokladov, z centrálneho registra
exekúcií, z databázy MOiA, z Cribis (kontroly insolvencií/konkurzov a oddĺžení), zo živnostenského
registra, obchodného registra, kontroly nedoplatkov u poisťovní, daní. Z výsluchu žalovanej mal súd

preukázané, že žalobca vypĺňal so žalovanou žiadosť o poskytnutie úveru telefonicky. Od žalovanej
žiadal tri výplatné pásky, nevyžadoval akéhokoľvek doklad preukazujúci jej výdavky. Od žalovanej žiadal
len rodinný stav a typ bývania. V žiadosti v časti „Žiadatelia“ tieto informácie neboli zaznamenané.
Žalobca nevyžadoval informáciu, či žalovaná žije s niekým v domácnosti, ani doklady k výdavkom spolu
žijúcich osôb v spoločnej domácnosti. Z interného šetrenia žalobcu vyplývalo, že žalovaná má záväzok

zosplátkovéhoúverusvýškusplátky79€.Zuvedenejsprávytiežvyplývalo,žežalovanejbolizamietnuté
v priebehu posledných 3 mesiacov dve žiadosti o poskytnutie úveru a že žalovaná má dva nesplatené
dlhy za posledných 12 mesiacov. Súd mal preukázané, že žalobca si nezabezpečil dostatok údajov
o príjmoch a výdavkoch žalovanej na získanie objektívneho obrazu o jej finančnej situácii, nezisťoval
skutočné mesačné výdavky žalovanej, ktoré sú základnými údajmi pre posúdenie schopnosti splácania

úveru. Nemal žiadnym spôsobom preukázané mesačné výdavky žalovanej, tieto nie sú obsiahnuté
ani v žiadosti žalovanej o úver. V žiadosti tiež nie je uvedené, v akej nehnuteľnosti žalovaná býva (či
býva v byte, respektíve v rodinnom dome, či v nájme, či v osobnom vlastníctve). V danom prípade
veriteľ nezisťoval akékoľvek základné pravidelné výdavky žalovanej. Iba zistenie z verejných databáz,
bez akéhokoľvek požadovaného dokladu od dlžníka, je za účelom zisťovania výdavkov spotrebiteľa

absolútne nedostatočné. Navyše mal súd z výsluchu žalovanej preukázané, že táto svoju nepriaznivú
finančnú situáciu riešila tak, že na splatenie úveru si zobrala ďalší úver. Zároveň veriteľ nedostatočne
vyhodnotil aj okolnosť, že pred uzatvorením zmluvy o úvere, žalovanej boli odmietnuté dve žiadosti
o poskytnutie úveru. Z databázy nevyplývalo, o aké úvery žalovaná žiadala, kedy, v akej výške a na akúdlhú dobu splatnosti a z akého dôvodu jej tieto žiadosti boli odmietnuté. Žalobca taktiež nezisťoval u
žalovanej rozpor medzi údajmi vyplnenými od dlžníčky, že nemá iný záväzok, resp. záväzky v žiadosti
nie sú uvedené a výsledkom hodnotenia databázy, v ktorej boli uvedené záväzky vo výške 79 €. Žalobca

tak pri uzatvorení zmluvy, ako aj pri uzatvorení dodatku hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto mu nevzniklo právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu zamietol. Keďže žalobca skutkovo uplatnil nárok z predčasne zosplatneného úveru,
súd nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie jednotlivých už splatných splátok úveru, nakoľko
by prekročil rámec vymedzený žalobou. Keďže žalobca hrubo porušil svoje povinnosti v zmysle vyššie

citového zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd sa v súlade so zásadou
hospodárnosti konania bližšie nezaoberal namietaným dodržaním zákonného postupu podľa § 565
vspojenís§53ods.9Občianskehozákonníkaovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruaknamietaným
údajom o úroku a o nesprávnej výške RPMN.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola
v spore úspešná, preto jej vznikol voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.