Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203782
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123203782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. - D. XXX, právne zastúpený JUDr. Kristína Jošthová, advokátka, so sídlom M. R.
Štefánika 10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXXX/XX, XXX
XX H. - I., o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
45C/37/2023-242 zo dňa 7.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.04.2023
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci
uzatvorí so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení uvedenej v žalobe. Právne vec súd prvej
inštancie posúdil podľa § 229, § 217 ods. 1 prvá veta, § 150 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej aj len „CSP“), podľa § 40a, § 140, § 603 ods. 1 až 3, § 605, § 116, § 117 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len „OZ“).

1.2
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná, preto žalobu zamietol. Konštatoval, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu o nahradenie
prejavu vôle žalovaného uzatvoriť ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim,

predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11/16 k nehnuteľnosti KNE
parcele č. 137 - záhrada o výmere 389 m2, k.ú. C. - D., vedená na LV č. XXXX, a to za kúpnu
cenu 1,33 eur. Žalobca poukazoval na darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020 uzatvorenú medzi otcom
žalovaného ako obdarovaným a pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi ako darcami, malo ísť o šesť
podielových spoluvlastníkov: A. B., J. K., F. L., M. N., D. B. a A. O., zároveň žalobca poukazoval
na darovaciu zmluvu zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku uzatvorenú medzi otcom žalovaného ako
darcom a žalovaným ako obdarovaným. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu jeho predkupného

práva, nakoľko mu zo strany pôvodných podielových spoluvlastníkov nebola zaslaná ponuka na
odkúpenie spoluvlastníckych podielov v špecifikovanej nehnuteľnosti s tým, že pôvodní podieloví
spoluvlastníci darovacou zmluvou previedli spoluvlastnícke podiely na otca žalovaného a následne
otec žalovaného ich previedol darovacou zmluvou na žalovaného. Žalovaný v rámci procesnej obranynamietal uplatnený nárok žalobcu. Mal za to, že spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol od svojho otca, a to darovacou zmluvou zo dňa 07.07.2021, že otec žalovaného nadobudol
spoluvlastníckepodielyodviacerýchpôvodnýchpodielovýchspoluvlastníkov,ktoríboliblízkymiosobami

otca žalovaného, poukázal na čestné prehlásenia A. B., E. A. O., že žalobcovi zaslal návrh na odkúpenie
jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný namietal aj kúpnu cenu v tejto navrhovanej kúpnej zmluve.

1.3
Súdprvejinštanciezanespornémedzistranamiposúdil,žežalobcaažalovanýsúzapísaníakopodieloví

spoluvlastníci nehnuteľnosti - pozemku KNE č. 137 - záhrada o výmere 389 m2, v k.ú. C. - D., na LV
č. XXXX, že dňa 07.07.2021 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi otcom žalovaného ako darcom
v znení dodatku a žalovaným ako obdarovaným, predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 11/16 v špecifikovanej nehnuteľnosti (darovacia zmluva bola zavkladovaná dňa 20.08.2021).
Bolo nesporným, že darca v tejto darovacej zmluve E. P. B. je otec obdarovaného - žalovaného,
ide tu teda o blízke osoby. Nesporným bolo, že žalobca zaslal žalovanému oznámenie o porušení

predkupného práva zo dňa 09.10.2022 - vyzval žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, že žalobca
zaslal otcovi žalovaného oznámenie o porušení predkupného práva zo dňa 02.08.2021, vyzval ho na
uzatvorenie kúpnej zmluvy. Sporným medzi stranami, vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, bol
tak uplatnený nárok žalobcu, teda či došlo/nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle
§ 140 Občianskeho zákonníka zo strany pôvodných podielových spoluvlastníkov, čo sa týka darovacej

zmluvy zo dňa 22.06.2020, či išlo o prevod medzi blízkymi osobami, aj s poukazom na predložené
čestné prehlásenia zo strany žalovaného. Súd posudzoval aj výzvu žalobcu - oznámenie o porušení
predkupného práva adresovanú žalobcovi zo dňa 09.10.2022, výzvu žalobcu zo dňa 02.08.2021 -
oznámenie o porušení predkupného práva adresovanú otcovi žalovaného.

1.4
Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti
na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10.08.2021, uzatvorenej
medzi otcom žalovaného E. P. B. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným (V 1353/2021, vklad dňa
20.08.2021).Malzanesporné,žeišlooprevodmedziblízkymiosobami(otec-syn),tedavtomtoprípade

nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu.

1.5
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal za to, že pôvodní podieloví spoluvlastníci - uvedení v
žalobe (A. B., J. K., F. L., M. N., D. B., A. O.) pred uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020

neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, čím
porušili jeho predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť. Žalobca nepredložil súdu
darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020, ktorá mala byť uzatvorená medzi uvedenými šiestimi podielovými
spoluvlastníkmi ako darcami a obdarovaným - otcom žalovaného, žalobca ani nenavrhol vo vzťahu k

uvedenému žiadne dôkazy (napr. aby si súd vyžiadal spis, resp. darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020
z príslušného okresného úradu, odbor katastrálny). Poukázal na to, že ide o sporové konanie, súd
môže vykonať iba dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu (bez návrhu môže súd vykonať iba dôkazy podľa
§ 185 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie tak nemal preukázaný uvedený zmluvný vzťah - darovaciu
zmluvu zo dňa 22.06.2020 (konkrétne medzi kým bola uzatvorená darovacia zmluva zo dňa 22.06.2020

a čo bolo jej predmetom). Nemal preukázané, kto boli v tom čase pôvodní podieloví spoluvlastníci.
Pokiaľ bol zo strany žalobcu predložený list vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. - D., zo dňa 20.04.2007,
07.11.2019, 08.10.2022, súd mal za to, že uvedené listy vlastníctva nepreukazujú, že v čase uzatvorenia
tejto darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 boli presne tie isté osoby (ako žalobca označil v žalobe)
aj skutočnými podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v tom čase (v čase uzatvorenia

darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020). Súd nemal preukázané uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa
22.06.2020, medzi kým konkrétne mala byť uzatvorená, aké konkrétne spoluvlastnícke podiely mali byť
predmetom tejto darovacej zmluvy, kedy bola zavkladovaná.

1.6

Konštatoval, že pokiaľ by darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 22.06.2020 medzi darcami (uvedenými
šiestimi podielovými spoluvlastníkmi) a obdarovaným (otcom žalovaného), aj v takomto prípade platí,
že predkupné právo je potrebné uplatňovať aj pri bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu na
základe darovacej zmluvy. Ako už súd uviedol, zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu predkupnéhopráva žalobcu, čo sa týka darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021 (išlo o prevod medzi blízkymi
osobami). Čo sa týka darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020, žalobca mal za to, že pôvodní podieloví
spoluvlastníci (uvádzal ich šesť) mali porušiť predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka,

neponúkli mu spoluvlastnícke podiely na predaj a svoje spoluvlastnícke podiely previedli darovacou
zmluvou na otca žalovaného. Súd nemal preukázané, či ponuka na odkúpenie zo strany pôvodných
podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k žalobcovi bola učinená. Žalovaný v rámci procesnej obrany
poukazoval na to, že jeho otec nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti darovacou zmluvou
od viacerých podielových spoluvlastníkov, ktorí boli vo vzťahu k jeho otcovi blízkymi osobami. Predložil

čestné vyhlásenie A. B., E. A. O.. Súd s poukazom na predložené čestné vyhlásenia mal za to,
že pokiaľ ide o osobu A. B., ide o blízku osobu s poukazom na ust. § 116, § 117 Občianskeho
zákonníka, ide o vzdialenejšieho príbuzného. Uvedené ustanovenia sa nevzťahujú iba na osoby, ktoré
sú v priamom rade, ako uvádzal žalobca, ale môžu to byť aj vzdialenejší príbuzní, kedy vzájomné
vzťahy sú na takej úrovni, že by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu (s poukazom na čestné vyhlásenie č.l. 113). S poukazom na uvedené mal sú za to, že

podielová spoluvlastníčka A. B. neporušila predkupné právo žalobcu. Čo sa týka ostatných podielových
spoluvlastníkov (aj E. A. O.), nebolo preukázané, že išlo o blízke osoby. Bolo teda povinnosťou
pôvodných podielových spoluvlastníkov ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely pred ich prevodom
podielovému spoluvlastníkovi, t.j. žalobcovi, ak tak neučinili, porušili predkupné právo žalobcu. Súd
prvej inštancie nemal preukázané, ktoré konkrétne osoby mali porušiť predkupné právo žalobcu, keďže

žalobca nepredložil darovaciu zmluvu zo dňa 22.06.2020 a súd nie je povinný vyzývať strany sporu
na predloženie listinných dôkazov, ide o sporové konanie a navyše žalobcu v danom spore zastupoval
právny zástupca. Žalobca teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

1.7

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu k prevodu došlo/malo dôjsť na základe
darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020, následne darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021. Žalobca sa
domáhal nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalobca v navrhovanej kúpnej zmluve
odvodzoval výšku požadovanej kúpnej ceny od znaleckého posudku č. 19/2017, predmetom tohto
znaleckého posudku bol iný pozemok, cena za 1 m2 podľa tohto znaleckého posudku bola 13,-eur/

m2 za trvalé trávne porasty. Zároveň žalobca v žalobe uvádzal, že vychádzal z hodnoty ornej pôdy a
trvalého trávnatého porastu uverejneného na internete vo výške 0,0285 eur za 1m2 (uvedenú ponuku
na internete nepreukázal žalobca), a že z tejto ceny sa môže vychádzať pri určení ceny parcely KNE č.
159/2 o výmere 150 m2, podiel 5/16, t.j. 46,875 m2, t.j. 1,33 eur. Súd mal za to, že takto požadovaná a
určená kúpna cena v návrhu kúpnej zmluvy vo výške 1,33 eur nezodpovedá ani znaleckému posudku č.

19/2017 (tento znalecký posudok sa týkal inej nehnuteľnosti, bola tam stanovená suma 13,-eur za 1m2)
a táto výška kúpnej ceny v navrhovanej kúpnej zmluve vo výške 1,33 eur nezodpovedá ani cene ornej
pôdy, trvalého trávnatého porastu uvedeného na internete, na ktorý sa odvolával žalobca a uvádzal
sumu 0,0285 eur za 1m2, pričom uvedené žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v žalobe
pri určení ceny uvádzal úplne inú parcelu a to parcelu č. 159/2 o výmere 150 m2. Predmetom daného

sporu bola parcela KNE č. 137 o výmere 389 m2, čo predstavuje s poukazom na ponuku na internete
(ktorú však žalobca nepreukázal) 0,0285 eur za 1m2, hodnota parcely by predstavovala sumu 11,08 eur,
podiel žalovaného 11/16, by predstavoval sumu 7,62 eur a nie žalobcom navrhovanú výšku kúpnej ceny
v kúpnej zmluve vo výške 1,33 eur, ide o nesprávny výpočet. Žalovaný v spore namietal výšku kúpnej
cenyvnavrhovanejkúpnejzmluve.Zároveňsúdpoznamenáva,ženemôžedopĺňaťpodstatnénáležitosti

kúpnej zmluvy, ktorá je obsahom žaloby. Súd nemôže sám určiť výšku kúpnej ceny (prepočítavať ju),
výšku kúpnej ceny nemôže súd sám modifikovať, upresňovať, meniť.

1.8
V prípade, ak by bola preukázaná zo strany žalobcu darovacia zmluva zo dňa 22.06.2020, ak by

pôvodní podieloví spoluvlastníci (piati, okrem A. B.) porušili predkupné právo žalobcu, išlo o prevod
tretejosobeaprevodcoviasinesplnilizákonnúpovinnosťsvojespoluvlastníckepodielyponúknuťtomuto
spoluvlastníkovi - žalobcovi, tak v takomto prípade má podielový spoluvlastník v dôsledku porušenia
predkupného práva zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. V zmysle
ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok NS SR z 22.09.2010 sp. zn. 3Cdo/122/2009), či: a) sa bude

žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu
osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,
lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemuprávnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa

na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.,
v súčasnosti § 229 CSP), c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, avšak už
voči nadobúdateľovi. Súd iba na okraj poukazuje na to, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a §
603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Žalobca si z troch zákonných možností zvolil nárok

na nahradenie prejavu vôle.

1.9
Darovacia zmluva, predmetom ktorej mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu spolu o veľkosti 11/16
v predmetnej nehnuteľnosti medzi darcami (podľa vyjadrenia žalobcu šiestimi) a obdarovaným E. P. B.
mala byť uzatvorená dňa 22.06.2020. Darovacia zmluva medzi otcom žalovaného (E. P. B.) ako darcom

a obdarovaným - žalovaným bola uzatvorená dňa 07.07.2021 v znení dodatku zo dňa 10.08.2021,
zavkladovaná dňa 20.08.2021. Žalobca listom označeným ako Oznámenie o porušení predkupného
práva zo dňa 02.08.2021 (č.l. 152) zaslal otcovi žalovaného výzvu, aby mu spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 11/16 ponúkol na predaj, vyzval ho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, inak sa na súde bude
domáhať určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa

09.10.2022 označenú ako Oznámenie o porušení predkupného práva (č.l. 14), vyzval žalovaného,
aby mu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 11/16 ponúkol na predaj, vyzval ho k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy - súd poukazuje na to, že žalovaný neporušil predkupné právo žalobcu (darovacia zmluva
zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku bola uzatvorená medzi blízkymi osobami otec - syn). Súd prvej
inštancie poukázal na § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu

aj podľa § 140 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je
takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Konštatoval, že žalobca nevyužil
možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - prevodu spoluvlastníckych podielov na
E. P. B., a to ani jednostranným právnym úkonom (mimosúdne) adresovaným všetkým účastníkom
tejto zmluvy (darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020), ani žalobou podanou voči ním na súde, ktorou

by sa domáhal určenia relatívnej neplatnosti tejto zmluvy a ani iným právne prístupným spôsobom
dovolania sa relatívnej neplatnosti (napr. námietkou vo vkladovom konaní). Žalobca sa síce listom zo
dňa 02.08.2021 obrátil na E. P. B., aby mu predmetné spoluvlastnícke podiely predal za rovnakých
podmienok ako ich nadobudol, týmto listom sa však výslovne voči nemu nedovolal relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nedovolal sa neplatnosti právneho úkonu voči všetkým účastníkom zmluvy, nepodal

ani voči nemu žalobu na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd nahradil jeho prejav vôle uzatvoriť kúpnu
zmluvu (na základe ktorej by E. P. B. predal žalobcovi na neho prevedené spoluvlastnícke podiely), čím
podľa názoru súdu možno mať za to, že mu zostalo zachované predkupné právo voči ďalším prípadným
nadobúdateľom.

1.10
Súd prvej inštancie k výzve zo dňa 02.08.2021, ktorá bola zaslaná otcovi žalovaného (oznámenie o
porušení predkupného práva, ktorým vyzval k uzatvoreniu kúpnej zmluvy), uviedol, že bola podaná
na pošte dňa 03.08.2021. Uvedený podací lístok však nepreukazuje, kedy sa daná výzva dostala,
resp. mala dostať do dispozície otca žalovaného. Nebolo preukázané, kedy otec žalovaného nadobudol

konkrétnu možnosť sa oboznámiť s obsahom uvedenej zásielky. To, že list podal na pošte, ešte
nepreukazuje, že to bolo doručené otcovi žalovaného, že sa to dostalo do jeho dispozície, nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, kedy konkrétne k tomu malo dôjsť. Súd mal za to, že nemožno
vychádzať iba všeobecne z predpisov, postupov, ktoré sa týkajú pošty, doručovania zásielok, lebo
tento postup nemusí byť vždy zo strany pošty aj riadne a včas dodržaný. Žalobca nepreukázal, či a

kedy uvedená výzva zo dňa 02.08.2021 bola doručená otcovi žalovanému, t.j. adresátovi, teda či
mu bola doručená ešte pred zavkladovaním darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021, zavkladovanej dňa
20.08.2021 (teda, že ešte pred týmto dátumom mal otec žalovaného objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky). Právna teória a súdna prax za takú možnosť považujú samotné prevzatie zásielky
adresátom alebo jej doručenie (vhodenie) do poštovej schránky adresáta alebo vhodenie oznámenia

o uložení zásielky zo strany pošty do poštovej schránky adresáta, až týmto okamihom nadobudne
adresátobjektívnumožnosťoboznámiťsasobsahomzásielky.Uvedenévšaknebolopreukázané,neboli
navrhnuté, predložené žiadne dôkazy zo strany žalobcu, pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi.1.11.
Súd prvej inštancie tak mal za to, že žalobca nevyužil možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu voči všetkým účastníkom darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 (nedovolal sa relatívnej

neplatnosti ani voči otcovi žalovaného, vyzýval ho iba na uzavretie kúpnej zmluvy), zároveň pred
doručením výzvy zo strany žalobcu otcovi žalovaného došlo k prevodu (darovaniu) na základe darovacej
zmluvy zo dňa 07.07.2021 v znení dodatku zo dňa 10.08.2021, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
11/16 v špecifikovanej nehnuteľnosti z otca žalovaného na žalovaného, pričom otec žalovaného pred
týmto prevodom ich neponúkol na predaj žalobcovi, nakoľko týmto prevodom otec žalovaného neporušil

predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o prevod blízkej osobe
(na syna), a preto ani žalobcovi nemohli vzniknúť v tomto prípade práva vyplývajúce z porušenia
predkupného práva vo vzťahu k nadobúdateľovi týchto podielov - žalovanému.

1.12
Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ došlo právnym úkonom k porušeniu predkupného práva

podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ide o relatívne neplatný právny
úkon (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že
právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za
platný,atedaajvyvoláprávneúčinky,pokiaľsaten,nakohoochranujerelatívnaneplatnosťstanovená(v
danom prípade opomenutý spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky podiel

na odkúpenie), neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na
základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania
sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene
(až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva).
Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho

nemohlo požadovať vrátenie veci. Takáto interpretácia je správna, pretože chráni dobromyseľnosť
tretej osoby a zodpovedá požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž takáto osoba (ktorá
nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v
správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra nehnuteľností) o tom, že prevodca
je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/221/2010 zo dňa 20.12.2011: „kto v čase pred dovolaním sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho
úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb,
ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase,

ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti“. Teda podstatné je, že ak v čase, kedy sa
žalobca (ešte) nedovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020, ktorou nadobudol
sporné spoluvlastnícke podiely právny predchodca žalovaného (E. P. B.), tento nakladal so spornými
spoluvlastníckymi podielmi tak, že ich darovacou zmluvou previedol na žalovaného (jeho syna) ako
obdarovaného, nie je takáto následná darovacia zmluva neplatným právnym úkonom (a to ani relatívne

neplatným, keďže išlo o prevod blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka), teda pred dovolaním
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo k prevodu (darovaniu) na žalovaného ako blízku osobu.

1.13
Súd prvej inštancie sa neoboznámil so spisovým materiálom, rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.

zn. 7C/59/2021, nakoľko uvedený návrh nepovažoval za potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci
samej, bolo by to nadbytočné, uvedený spor (ako súd zistil nahliadnutím do rozsudku, ktorý predložila na
pojednávaní právna zástupkyňa, ktorým rozsudkom bola žaloba žalobcu A. B. zamietnutá) sa týkal úplne
inej nehnuteľnosti, iného žalovaného ako v danom spore. Súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci
vychádza z konkrétnych okolností daného prípadu, nie je viazaný posúdením veci v úplne inom spore len

preto, že tam vystupuje totožný žalobca, zároveň súd poukazuje aj na ust. § 153 CSP, kedy na neskoro
učinené prostriedky procesného útoky (návrhy na vykonanie dôkazov) neprihliada. K argumentácii
žalobcu, že okrem spoluvlastníckeho podielu 5/16 vedenom na LV č. XXXX, k.ú. C. - D., bol jeho otec
podielovým spoluvlastníkom aj podielu 1/16 a 5/16 a to na základe ústnych zmlúv, súd iba na okraj
poznamenáva, že ak mal žalobca za to, že spoluvlastnícke podiely v špecifikovanej nehnuteľnosti majú

byť iné, je na ňom, aby sa domáhal ním tvrdených nárokov samostatnou žalobou podanou na súde,
napr. žalobou o určenie, že vec (nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti) patrí do
dedičstva. Súd v danej veci vychádzal z listu vlastníctva č. XXXX, z údajov ako sú zapísané na tomto liste
vlastníctva. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, aksa nepreukáže opak. Žalobca na liste vlastníctva č. XXXX má zapísaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti
5/16 (titul nadobudnutia PKV V 193, rozhodnutie č.k. 6D/1438/84). S poukazom na uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca v danom spore nepreukázal skutkovú

a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a teda rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok). O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní úspešnému žalovanému priznal ich nárok na náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2.

Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1

Žalobca poukázal na skutočnosť, že zásielka, ktorá bola adresovaná F. B. ako - opätovné oznámenie o
porušení predkupného práva zo dňa 22.01.2023 sa žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote, vrátila.
Žalobcauviedol,žepresnevžalobedefinovalpodielovýchspoluvlastníkovvpredmetnejnehnuteľnosti,v
ktorejsvojepodielypreviedlispoluvlastnícinaotcažalovaného,takakotovyplývaloajzlistovvlastníctva.
Rovnako z nich vyplýva, aké podiely boli prevedené a kedy bola zmluva zavkladovaná. Túto skutočnosť

ani sám žalovaný nepopieral, uvedené potvrdil, a uviedol, že tieto osoby boli osobami blízkymi jeho
otcovi. Tieto skutočnosti tak nie sú nesporné, ba naopak oboma účastníkmi potvrdené. Žalobca nemal
tak čo preukazovať, keď táto skutočnosť nebola sporná. Navyše uvedenou zmluvou v deň podania
žaloby žalobca nedisponoval, nakoľko nebol účastníkom darovacej zmluvy. V prípade, že súd považoval
túto skutočnosť za nepreukázanú, mohol si vyžiadať katastrálny spis. Žalobca mal za to, že preukázal

namietanie porušenia predkupného práva jednak u žalovaného ako aj u jeho otca. V rámci odpovede na
uvedené, mohol otec žalovaného predložiť potvrdenie, že mu to bolo ponúknuté. Obe výzvy zo strany
žalobcu ostali bez odpovede a druhá výzva dokonca nebola ani žalovaným prevzatá. Žalobca vyslovil
názor, že dostatočným spôsobom preukázal tvrdené skutočnosti, ktoré priamo vyplývajú z verejne
dostupných informácii - výpisu z listov vlastníctva.

2.2
Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie, že nemal zo strany predchádzajúcich spoluvlastníkov
preukázané, či učinili ponuku na odpredaj podielov žalobcovi. Túto skutočnosť mal však preukazovať
žalovaný, resp. jeho otec, od ktorého nadobudol prevádzaný podiel. Žalobca vo vzťahu k čestným
vyhláseniam poukázal na to, že čestné vyhlásenia boli formulované až po podaní žaloby a len na účely

podania žaloby a sú vystavené účelovo pod tlakom žalovaného resp. jeho otca. Čestné vyhlásenia
sú datované na deň 03.07.2023, po smrti otca žalovaného, sú vyhotovené len za účelom súdneho
pojednávania. Obsahom vyhlásenia je, že sa E. A. O. byť blízkou osobou P. B. a že všetku ujmu, ktorú
utrpel, pociťoval ako vlastnú, pričom nie je definované o akú ujmu by sa malo jednať. Takéto všeobecné
tvrdenie, nemožno považovať za preukázateľné a dôveryhodné na účely súdneho konania a považovať

E. A. O. za blízku osobu otcovi žalovaného. Uviedol že so zosnulým bol blízky kamarát a spolužiak.
Ďalej opisuje, že sa pravidelne stretávali, že spoločne preberali všetky možné témy. Podľa názoru
žalobcu na preukázanie, že sa jedná o osoby blízke, nepostačuje len čestné prehlásenie, uvedené treba
posudzovať objektívne s prihliadnutím na rodinné pomery a jeho vzťah k danej osobe. P. B. býval v
H. a do miesta bydliska Q. XXXX/X, R. chodil veľmi sporadicky, skoro vôbec. Uvedené je len veľmi

ťažko získať, nakoľko dotknutá osoba je zosnulá. Žalobca označil vyhlásenia za účelové, aby sa vyhli
právnemu postihu za nedodržanie zákona. Rovnaké znenie obsahuje aj čestné vyhlásenie A. B., I. H.,
ktorá uviedla, že so zosnulou matkou nebohého E. P. B. je sesternica. Obsahom čestného vyhlásenia sú
formulácie, ktoré nemôžu byť prejavom jej skutočnej vôle, ale len predložené čestné vyhlásenie, ktoré jej
bolo predložené na podpis. K pravdivosti uvedených čestných vyhlásení sa vyjadril aj samotný žalobca,

ktorý ich nepovažuje za pravdivé, ba naopak sa vyfabulované a účelovo naformulované. V ďalšom
žalobca poukázal na svoju argumentáciu v prvoinštančnom konaní, s ktorým sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.
2.3
ŽalobcapoukazovalnakonanievedenénaOkresnomsúdeŽilinasp.zn.14C/137/2001avňomuvedenú

argumentáciu a navrhované dôkazy, ktoré neboli vykonané podľa jeho názoru z dôvodu zaujatosti. Ďalej
uviedol, že pôvodní prevodcovia (jeho príbuzní) nemohli byť blízkymi osobami právneho predchodcu
žalovaného, lebo by bol blízkou osobou žalobcu aj on. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal,
ktorá z prvých osôb prevodcov bola blízkou osobou žalovaného. Žalobca mal za to, že nezaoberanímsa uvedenými skutočnosťami, spolu s neuvedením zákonných ustanovení, súd prvej inštancie porušil
jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,
že si nepodal žalobu o určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ani že pokiaľ žalobca vyzval

žalovaného k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, tak toto nebolo zo
strany žalovaného porušené, keďže sa jednalo k prevod z otca na syna. Žalobca mal za to, že zákonné
predkupné právo je vecné právo a pôsobí aj voči právnym nástupcom nadobúdateľa. Uviedol, že nemal
povinnosť sa dovolávať relatívnej neplatnosti, ale mal možnosť si vybrať domáhať sa nahradenia prejavu
vôle.

2.4
Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané doručenie výzvy zo dňa
02.08.2021 právnemu predchodcovi žalovaného. Súd bez ďalšieho vysvetlenia uviedol, že nemožno
vychádzať zo všeobecných predpisov, postupov čo sa týka pošty, doručovania zásielok, lebo tento
postup nemôže byť dodržaný. V tomto smere vidí žalobca benevolentnosť a svojvôľu vo výklade a
aplikácii ustanovení o doručovaní zásielky, kedy by sa mali analogicky použiť ustanovenia o doručení

zásielok podľa CSP. V prípade, že by adresát, v tomto prípade otec žalovaného, odmietol prevziať
zásielku, tak by podľa názoru súdu, nemal objektívnu možnosť sa oboznámiť s obsahom zásielky, a takto
by bolo úmyselne zmarené právo spoluvlastníka uplatniť svoje právo - domáhať sa relatívnej neplatnosti,
resp. požadovať ak by mu bol podiel ponúknutý na predaj. Tento názor súdu je absurdný, arbitrárny,
bez opory v zákonných ustanoveniach, navyše sa pri danej konštatácii súdu nenachádza, ani z akých

ustanovení a akého zákona vychádzala pri formulovaní svojho právneho názoru. Uvedené v odôvodnení
chýba. V prípade, že sa zásielka nevrátila z pošty, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, resp.
že adresát je neznámy, je potrebné s určitosťou predpokladať, že zásielku si otec žalovaného prevzal -
2-3deňpoodoslaní,tojenajskôr05.08.2021.Podľanázoružalobcujevšakajtotozisteniebezprávneho
významu k nahradeniu súhlasu uzavrieť kúpnu zmluvu, nakoľko aj táto výzva ostala bez odozvy, a to

viac ako jeden a 3/4 roka pred podaním samotnej žaloby, kedy mal otec žalovaného ako aj samotný
žalovaný možnosť reagovať na výzvu. Je bez opory v zákone požadovať od žalobcu, aby preukázal,
že sa zásielka - výzva dostala do dispozície či žalovaného alebo jeho otca.
2.5
Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nevyužil možnosť dovolať sa relatívnej

neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020. Mal za to, že dovolania relatívnej neplatnosti sa môže
čoilenjedenopomenutýspoluvlastník.Uviedol,ženázorsúduozamietnutížalobyzdôvodu,ženevyužil
možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti, nie je správny. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadalsovšetkýmijehoargumentami.PoukázalnaNálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. I. ÚS 232/2012, IV. ÚS 86/2024, III. ÚS 311/07, III. ÚS 199/09, IV. ÚS 14/07, IV. ÚS 115/03

a v nich vyslovené názory na potrebu obsahu odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Žalobca záverom
uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za prejav svojvôle zákonného sudcu, ktoré je plné rozporov
a nejasností a nekoherentné s ústavou, a preto neakceptovateľné.
3.
Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu zamieetol,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak

mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
6.Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci

a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s

požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového
stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho
rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu
normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná
nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom

nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný.
7.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná

v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220

ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne

k odvolacím námietkam žalobcu a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
8.Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie. Súd prvej inštancie správne v ods. 33. odôvodnenia konštatoval, že žalobca nevyužil možnosť
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - prevodu spoluvlastníckych podielov na E. P. B.,

a to ani jednostranným právnym úkonom (mimosúdne) adresovaným všetkým účastníkom tejto zmluvy
(darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020), ani žalobou podanou voči ním na súde, ktorou by sa domáhal
určenia relatívnej neplatnosti tejto zmluvy a ani iným právne prístupným spôsobom dovolania sa
relatívnej neplatnosti (napr. námietkou vo vkladovom konaní). Odvolací súd zdôrazňuje, že na platné
dovolanie sa relatívnej neplatnosti porušenia zákonného predkupného práva je nevyhnutné, aby toto

dovolanie sa neplatnosti bolo doručené všetkým účastníkom daného zmluvného vzťahu. Odvolací súd
v tejto súvislosti na doplnenie poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/136/2009, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, a na ktorý
poukazuje: „Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle
ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami
z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený

(oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho
úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe
tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.
Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý
sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu,

ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo

námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný)“. V zmysle uvedeného
sa preto žalobca platne nedovolal relatívnej neplatnosti, nakoľko v konaní nepreukázal, že zaslal
dovolanie sa relatívnej neplatnosti všetkým účastníkom tvrdenej darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020.
Za správny je potrebné označiť aj záver súdu prvej inštancie, že listom od ktorého žalobca odvodzuje
svoje právo dovolania sa relatívnej neplatnosti, sa v reálne nedovolal výslovne relatívnej neplatnosti

darovacej zmluvy voči všetkým účastníkom. nepodal ani voči nemu žalobu na vydanie rozhodnutia,
ktorým by súd nahradil jeho prejav vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu (na základe ktorej by E. P. B. predal
žalobcovi na neho prevedené spoluvlastnícke podiely). Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané doručenie listu zo dňa 02.08.2021 právnemu predchodcovi
žalovaného. Bolo preukázané, len že list bol podaný na pošte. Odvolací súd poznamenáva, že na

podacom lístku je adresa uvedená nečitateľne (P.), pričom z obsahu podacieho lístka (viď č.l. 152)
nemožno vyvodiť ďalšie skutočnosti. Odvolací súd poznamenáva, že štandardne sa takéto listiny
doručujú na doručenku práve z dôvodu preukázania dovolania sa relatívnej neplatnosti, prípadne aspoň
prvou triedou s následným výpisom zo sledovania zásielky z internetovej stránky pošty. S ohľadom na
uvedené bol potom správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, či a kedy uvedená

výzva zo dňa 02.08.2021 bola doručená otcovi žalovanému, t.j. adresátovi, teda či mu bola doručená
ešte pred zavkladovaním darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021, zavkladovanej dňa 20.08.2021 (teda, že
ešte pred týmto dátumom mal otec žalovaného objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky).
Správne konštatoval, že právna teória a súdna prax za takú možnosť považujú samotné prevzatie
zásielky adresátom alebo jej doručenie (vhodenie) do poštovej schránky adresáta alebo vhodenie

oznámenia o uložení zásielky zo strany pošty do poštovej schránky adresáta, až týmto okamihom
nadobudne adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Správne konštatoval, že
uvedené však nebolo preukázané, neboli navrhnuté, predložené žiadne dôkazy zo strany žalobcu,
pričom dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Nesprávne žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal
považovať doručenie výzvy za preukázané najskôr dňa 05.08.2021. Odvolací súd konštatuje, že súdne

konanie nie je založené na dohadoch a predpokladoch a pri takto závažných právnych úkonoch je
nevyhnutnédokázaťnaplneniezákladnýchskutkovýchokolnostísporovoustranou,pričomsúdynemôžu
poučovať žalobcu (ani žalovaného), čo majú predložiť a ako majú postupovať, aby boli úspešní v konaní,
nakoľko by týmto porušili rovnosť strán. Preto ako súd prvej inštancie uzavrel na základe zistenéhoskutkového stavu, že žalobca nevyužil možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči
všetkým účastníkom darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 (nedovolal sa relatívnej neplatnosti ani voči
otcovi žalovaného, vyzýval ho iba na uzavretie kúpnej zmluvy), zároveň pred doručením výzvy zo strany

žalobcu otcovi žalovaného došlo k prevodu (darovaniu) na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.07.2021
v znení dodatku zo dňa 10.08.2021, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 11/16 v špecifikovanej
nehnuteľnosti z otca žalovaného na žalovaného, pričom otec žalovaného pred týmto prevodom ich
neponúkol na predaj žalobcovi, nakoľko týmto prevodom otec žalovaného neporušil predkupné právo
žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o prevod blízkej osobe (na syna), a preto

ani žalobcovi nemohli vzniknúť v tomto prípade práva vyplývajúce z porušenia predkupného práva
vo vzťahu k nadobúdateľovi týchto podielov - žalovanému. Tu je si veľmi dôležité uvedomiť, že len
ak by sa včas žalobca dovolal relatívnej neplatnosti voči všetkým účastníkom pôvodnej darovacej
zmluvy, tak v tom prípade by mohol byť úspešný aj so žalobou voči žalovanému v tomto konaní,
nakoľkožalovanýbyneboldobromyseľnýmprinadobudnutívlastníckehopráva.Aksavšakžalobcavčas
nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, tak jeho žaloba voči žalovanému ako dobromyseľnému

nadobúdateľovi vlastníckeho práva nemôže byť úspešná, nakoľko žalovaný bol blízkou osobu svojho
otca (čo bolo nesporné) a nadobudol vlastnícke právo od vlastníka, keďže v čase podpisu zmluvy
a jej zavkladovania bol otec žalovaného stále právoplatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Správne
preto súd prvej inštancie konštatoval, že ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho
úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej

neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do
dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na
nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho
nemohlo požadovať vrátenie veci. Správne uviedol, že takáto interpretácia je správna, pretože chráni
dobromyseľnosť tretej osoby a zodpovedá požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž

takátoosoba(ktoránebolaúčastníkomrelatívneneplatnéhoprávnehoúkonu)prinadobúdanívlastníctva
koná v dôvere v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra nehnuteľností) o
tom, že prevodca je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Tak
ako súd prvej inštancie aj odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/221/2010 zo dňa 20.12.2011: „kto v čase pred dovolaním sa relatívnej

neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho
úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré
dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý
predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti“. Správne potom súd prvej inštancie uzavrel, že sporné

spoluvlastnícke podiely právny predchodca žalovaného (E. P. B.), previedol na žalovaného (jeho syna)
ako obdarovaného, pričom takáto následná darovacia zmluva nie je neplatným právnym úkonom (a to
ani relatívne neplatným, keďže išlo o prevod blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka), teda
pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo k prevodu (darovaniu) na žalovaného
ako blízku osobu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby bola

skutočnosť nesprávne uvedenej kúpnej ceny, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie v ods. 27.
napadnutého rozsudku. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, ako uvedenú sumu vypočítal,
pričom súd prvej inštancie správne konštatoval, že suma mala byť minimálne buď 7,62 eur (vypočítané
ako 389/16*11*0,0285 eur = 7,62 eur). Vzhľadom na námietky žalovaného o hodnote pozemku (sám
ponúkal žalobcovi 33,3 eur/m2) nemožno prisvedčiť tvrdeniam žalobcu o správnosti ním určenej sume

0,0285 eur. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že posudok z roku 2017 pojednával o hodnote
pozemku vecne 13,- eur/m2. Odvolací súd konštatuje, že z úradnej činnosti mu je známe, že trhová
cena ornej pôdy nedosahuje tak nízku cenu ako navrhoval žalobca (dosahuje násobne vyššie ceny za
m2), pričom tento ani uvedenú cenu nepreukázal. Správne súd prvej inštancie potom konštatoval, že
nie je oprávnený meniť navrhovanú kúpnu zmluvy, a to ani v časti kúpnej ceny, pričom toto je výslovne

na žalobcovi. Ak nemožno takémuto návrhu vyhovieť z dôvodu dôvodných námietok žalovaného (o
neadekvátnej cene), tak v takom prípade je potrebné takúto žalobu zamietnuť. S ohľadom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9.
Ak žalobca namietal, že zásielka adresovaná žalovanému, sa vrátila dňa 22.01.2023 je pre posúdenie

bezpredmetná, nakoľko na posúdenie veci s ohľadom na vyššie uvedené nemali následné výzvy vplyv.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa zaoberal nepreukázaním darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020 zo
strany žalobcu nemá vplyv na posúdenie veci, nakoľko posudzovanie tejto zmluvy a blízkosti (v zmysle §
116 OZ) jej účastníkov by bolo relevantné len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sariadne dovolal relatívnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy voči otcovi žalovaného (doručil by dovolanie
sa relatívnej neplatnosti všetkým účastníkom zmluvy a toto by aj preukázal) a ostatným účastníkom
tejto zmluvy, čo však nenastalo. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa týmto v napadnutom rozhodnutí

zaoberal nespôsobuje nesprávnosť alebo zmätočnosť rozhodnutia, len uvedené bolo s ohľadom na
posúdenie veci nadbytočné. Z uvedeného dôvodu bola potom nedôvodná aj námietka žalobcu, že súd
prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal s jeho námietkami k čestným vyhláseniam, resp. skúmaním
blízkosti účastníkov darovacej zmluvy zo dňa 22.06.2020. Toto skúmanie, resp. vysporiadanie sa
s argumentáciou žalobcu nebolo v konaní vôbec potrebné, nakoľko žalobca nepreukázal dovolanie

sa relatívnej neplatnosti voči účastníkom uvedenej zmluvy, a teda následné domáhanie sa relatívnej
neplatnosti voči žalovanému ako právnemu nástupcom otca (v zmysle platnej darovacej zmluvy zo dňa
07.07.2021) nemohlo byť úspešné aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax (viď rozsudok NS SR sp.zn.
6Cdo/221/2010). Rovnako tak námietky ohľadne dôkazného bremena týkajúce sa naplnenia zákonného
predkupného práva (ponuková povinnosť) boli pre posúdenie odvolania bezpredmetné, nakoľko žalobca
nepreukázal dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Pre posúdenie veci bolo rovnako

bezpredmetné, či súd prvej inštancie v konaní sp.zn. 14C/137/2001 vykonal alebo nevykonal zameranie
pozemku. Uvedené nebolo potrebné pre posúdenie tejto veci, nakoľko by nemohlo zmeniť správny
právny záver súdu prvej inštancie. Ak žalobca namietal, že súd prvej inštancie si mal vyžiadať údaje
z katastra nehnuteľností, tak uvedená námietka je opäť nedôvodná. Súd zabezpečuje dôkazy pre
konanie len na návrh a len vtedy, ak ich účastník nemôže zabezpečiť sám, čo tento musí preukázať. Ak

by postupoval inak, porušil by rovnosť strán, čo sa v tomto prípade ale nestalo.
10.
Úvodom odvolania žalobca uvádzal aj citácie z rozhodnutí ohľadne potrebnej nezávislosti a nestrannosti
sudcu a teórii zdania. Odvolací súd má za to, že uvedené súviselo so záverom odvolania, v ktorom
žalobca namietal, že napadnutý rozsudok je svojvoľný a nedostatočne odôvodnený s poukazom na

právnenázoryvyslovenévoviacerýchNálezochÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(viďods.2.5tohto
odôvodnenia). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval zákonne, vec riadne prejednal,
riadne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami (bližšie viď ods. 6.
a 7.), pričom vec riadne a presvedčivo odôvodnil s vysporiadaním podstatných skutkových a právnych
okolností prípadu. Postupoval dôsledne v súlade s právnymi názormi vyjadrenými v rozhodnutiach

Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval žalobca, pričom samotná nespokojnosť
žalobcu nemôže viesť k zrušeniu vecne správneho a zákonného rozhodnutia. Namietanie procesného
postupuzostranyžalobcuzdôvodu,ženiejespokojnýsvýsledkomkonania,niejedôvodnounámietkou.
Tu odvolací súd dodáva, že námietka zaujatosti z dôvodu procesného postupu sudcu je neprípustná
a na takúto námietku sa podľa § 49 ods. 3 (§ 53 ods. 3) CSP neprihliada.

11.
Pokiaľideorozhodnutiesúduprvejinštancievzávislomvýrokuoprávenanáhradutrovkonania,žalobca
v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie na tom, že súd prvej inštancie nerozhodol správne v merite
veci, a preto napadol odvolaním aj na ňom závislý výrok o práve na náhradu trov konania. Inak žalovaný
neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.

S ohľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie o trovách priznanej
nemajetkovej ujmy rozhodol vecne správne, keď ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi.

12.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a

odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
13.1
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri
aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovanému nepriznalnáhradu trov odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalovaný nevykonal v odvolacom konaní žiaden procesný úkon).
Práve to bol dôvod,

pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa
textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je).

15.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).