Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-6C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118202465
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1118202465.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., obaja
právne zastúpený : advokátska kancelária MIŽENKOVÁ, s.r.o., so sídlom V. Šrobára 2, 927 01 Šaľa,
IČO: 47 251 000 proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky, so sídlom Primaciálne námestie
1, 814 99 Bratislava, IČO : 00 603 481 o zaplatenie 2.991,36 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 6.2.2018 sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 2991,36 € s
príslušenstvom titulom odplaty za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z.

2. Žalobcovia uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci, a to každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/20, pozemku parcelné číslo 7048/1 o výmere 893 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
register „E“, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava III, obci Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
katastrálnom území E. a evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX. Na pozemku je postavené teleso
cestnej komunikácie, a to konkrétne cesta II. triedy (ulica F. E. D. - G. H. I. G.), ktorej vlastníkom i
správcom je žalovaný. Ohľadne pozemku nebola do dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009

Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uzavretá
žiadna zmluva ani dohoda, ktorou by bol pozemok alebo jeho časť prenechaný žalovanému na užívanie,
a pozemok taktiež nebol ani čiastočne zaťažený vecným bremenom. V zmysle zákona tak síce odo
dňa 01.07.2009 vzniklo k pozemku v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
avšak žalovaný do dnešného dňa neposkytol žalobcom žiadnu odplatu za obmedzenie ich vlastníckeho
práva k pozemku ani nepredložil žalobcom žiadne relevantné návrhy na usporiadanie vzťahov. Žalobca

1/ a 2/ si tak v konaní uplatňuje tento nárok za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2017 v sume 2.991,36
€ a to na základe znaleckého posudku č. 335/2016 vypracovaného dňa 08.11.2016 znalcom v odvetví
odhad hodnoty nehnuteľnosti, J. K. E., ktorý stanovil obvyklý nájom pozemkov nachádzajúcich sa
v katastrálnom území E. stanovený v sume 11,166 Eur/m2/rok. Poukazujúc na predmetný znalecký
posudok tak obvyklá výška nájomného v prípade Pozemku za jeden rok predstavuje čiastku 9.971,24
€, z čoho na spoluvlastnícke podiely žalobcov spolu pripadá 2/20, t.j. 997,12 €.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný dobrovoľne uvedenú sumu nezaplatil, požadujú aj úroky z omeškania
5 percent ročne od 22.01.2018 do zaplatenia zo žalovanej sumy.4. Žalobcovia súdu predložili: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., Výzvu na
zaplatenie odplaty za užívanie pozemku zo dňa 08.01.2018 + doručenka Znalecký posudok č. 335/2016.

5. Žalovaný považuje nárok za neopodstatnený a premlčaný (žaloba bola podaná 6.02.2018, teda nie do
1.7.2012). Po skutkovej stránke žalovaný nenamietal užívanie predmetných pozemkov, ani existenciu
vecného bremena. Namietal však, že predložený posudok nie je podkladom pre určenie výšky odplaty
za zriadenie vecného bremena, nakoľko jeho obsahom je výpočet obvyklého nájmu.

6. Žalovaný súdu predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C/175/2014, Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/470/2015, uznesenie II ÚS 506/2011 z 3.11.2011.

7. Žalobcovia naďalej zotrvali na svojej argumentácii. Mali za to, že nárok nie je premlčaný s tým, že
námietku premlčania žalobcu považujú za priečiacu sa dobrým mravom. Taktiež doložili rozhodnutia
všeobecných súdov z rokov 2013 až 2017 potvrdzujúce ich právne názor.

8. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii a vznesenej námietke premlčania, pričom poukázal najmä na
rozsudok MS BA IV sp. zn. B1-6C/23/2018 zo dňa 04. 03. 2024 , rozsudok Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 11. 05. 2021, sp. zn. 22C/28/2019.

9. Základné skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou otázkou bola otázka premlčania
i samotná výška nároku.

10. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho

sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

11. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

13. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v

primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 44/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
15.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.16. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,Pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Skutkový stav medzi stranami sporný nebol. Nárok žalobcu po právnej stránke je nárokom na
náhradu za zriadenie vecného bremena vo verejnom záujme a to na základe § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z.z. dňom účinnosti zákona, teda dňom 1.7.2009.

19. S poukazom na § 151n ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov vo forme zriadenia zákonného vecného

bremena vo verejnom záujme na majetku žalobcov, za čo im patrí primeraná náhrada.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákon č. 66/2009 Z. z.„ Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“

21. Z uvedeného možno konštatovať, že právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
na pozemku situovanej podľa zhodných skutkových tvrdení sporových strán je vysporiadaný, založený
ex lege ako zákonné vecné bremeno.

22. Žalovaný namietal, že v prípade odplaty za zákonné vecné bremeno ide o jednorazovú náhradu
splatnú dňom zriadenia vecného bremena, pričom toto právo sa ako premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací obdobnú otázku týkajúcu sa priznávania

primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena riešil v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn.
7Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rozhodnutie bolo
uverejnené aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod č. R 73/2016.
V tomto rozhodnutí bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena
podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným

subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka
zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať
samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik
vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom
konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína

plynúť od účinnosti tohto zákona.

24. Súd poukazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/194/2019 zo dňa 26.08.2019 a
sp. zn. 8 Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo/17/2019
uviedol, že právny názor prezentovaný v rozsudkoch sp. zn. 7 Cdo/26/2014, sp. zn. 3 Cdo/49/2014

(R 73/2016) je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného
bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Podľa bodu 44 až 45 rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.
zn. 8 Cdo 17/2019, v zmysle ktorého, ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom
dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu

účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.
j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru
s významným prvkom súkromno-právnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo anezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak
ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor
niet žiadnych presvedčivých argumentov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/49/2014

konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993
Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena.
Predmetnébremenovzniká„inrem“,vzťahujesanakaždéhovlastníkazaťaženéhopozemkubezohľadu
na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého
nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne

jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka
mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.
Podstatou predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí, sp.
zn. IV. ÚS 227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti
finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorých
posudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS

227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili“. Rovnako súd upozorňuje na ďalšiu
judikatúru, ktorá potvrdzuje predmetný záver, ako napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9
Co 113/2020 a sp. zn. 9 Co 114/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.02.2018, sp. zn.
21 Co 36/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.08.2019, sp. zn. 2 Cdo 194/2018. Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 149/2017-19 argumenty Najvyššieho súdu vyslovené

v citovaných uzneseniach Najvyššieho súdu považoval za správne. V zmysle uznesenia Ústavného
súdu SR zo dňa 28.10.2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020 rovnako tak dospel ústavný súd k udržateľnosti
právnych záverov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 194/2018 týkajúcej sa
jednorazového charakteru finančnej náhrady za vecné bremeno v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.
Na základe uvedeného sa preto súd priklonil k argumentácii žalovaného, ktorý namietal uplatnený nárok

žalobcu spočívajúci v náhrade za zriadené zákonné vecné bremeno opakujúcim sa plnením a v danej
časti žalobu zamietol.

25. Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie III. ÚS 272/2022 bod 11. odôvodnenia podľa ktorého ,,
sťažovateľom nastolená nesprávnosť záverov najvyššieho súdu už bola ústavným súdom riešená v

konaniach o ústavných sťažnostiach proti rozhodnutiam iných všeobecných súdov. V uznesení č. k.
III. ÚS 68/2019 z 29. októbra 2019 vo vzťahu k základným právam podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46
ods. 1 ústavy (čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 listiny) a právam podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa
čl. 1 dodatkového protokolu. V uznesení č. k. III. ÚS 340/2021 z 27. mája 2021 vo vzťahu k právu na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a k základným právam podľa čl. 46 ods. 1, čl.

48 ods. 2 a čl. 20 ods. 4 ústavy. Obe ústavné sťažnosti boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa s ohľadom na rovnaké závery namietaných rozhodnutí všeobecných
súdov a v zásade rovnaké základné práva neprináša žiadne nové argumenty, ktoré by odôvodňovali
porušenie základných práv sťažovateľa. Možno len opakovať. “ Bod16.,, odôvodnenia podľa ktorého
Čo sa týka návrhom ústavnej sťažnosti koncentrovanej námietky porušenia základného práva vlastniť

majetok, treba uviesť, že obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku sťažovateľa má osobitný charakter,
ktorý vyplýva z toho, že k jeho faktickému obmedzeniu nedošlo na základe zákona č. 66/2009 Z. z.,
ale v súvislosti s výstavbou pred rokom 1989. Zákon č. 66/2009 Z. z. je len ďalší spôsob, ktorým
zákonodarca zmierňuje následky osobitnej majetkovej krivdy, ktorá nespočívala v účinnom právnom
odňatí vlastníckeho práva, ale v jeho faktickom obmedzení stavbou verejnoprospešného zariadenia

bez toho, aby došlo k vyvlastneniu právnych predchodcov sťažovateľa. Následok tohto legislatívneho
riešenia nemožno obmedziť len na konštatovanie toho, že sťažovateľom súdnym výkladom zákona
č. 66/2009 Z. z. nebol priznaný nárok na opakovanú náhradu za zriadenie vecného bremena. Tento
zásah treba vnímať s ohľadom na to, že vlastník pozemku sa svojich vlastníckych práv v súvislosti s
neoprávnenou stavbou mohol domáhať už pred prijatím zákona č. 66/2009 Z. z. a rovnako sa mohol v

premlčacej dobe domáhať priznania jednorazovej náhrady za dodatočné zriadenie vecného bremena
zákonom. Okrem toho sťažovateľovi v súvislosti s jeho vlastníckym právom zostáva zachovaný nárok na
to, že definitívnym riešením historicky podmieneného, pôvodne faktického a po prijatí zákona č. 66/2009
Z. z. aj právneho obmedzenia vlastníckeho práva bude poskytnutie náhradného pozemku v procese
pozemkových úprav tak, ako to predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z. “

26. S poukazom na vyššie uvedené a ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho i ústavného súdu,
súd dospel k záveru, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecnéhobremena. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda
charakter opakovaného plnenia. Nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva má iba
pôvodný vlastník pozemku a v súdnom konaní ho môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej

premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od účinnosti tohto zákona. Ďalšiemu vlastníkovi pozemku už
takýto nárok nevznikne. Nárok na finančnú náhradu sa s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odkedy sa právo
mohlo vykonať prvý raz, t.j. od 1.7.2009 (účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.) a uplynula dňom 1.7.2012.

27. Súd teda poukazuje na dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným, keď žalovaný nárok
bol uplatnený až dňa 6.2.2018, teda po uplynutí premlčacej doby dňom 1.7.2012 a preto súd žalobu
zamietol.

28. K námietke žalobcov , že v čase podania žaloby platila ustálená rozhodovacia prax súdov, že odplata

za vecné bremeno zriadené podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je vo forme opakujúceho sa
plnenia, pričom právny názor, že odplata za vecné bremeno je jednorazová a mala sa uplatniť do 01.
07. 2012 bol zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený až po jedenástich rokoch, súd
uvádza, že ak dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla;
ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít

prekonala žalobcami doložené rozhodnutia z rokov 2013 až 2017, čím sa tieto nemohli stať podkladom
pre rozhodnutie v tejto veci.

29. K námietke žalobcov, že námietka premlčania nebola v súlade s dobrými mravmi, žalobcovia uviedli,
že pôvodným podielovým spoluvlastníkom pozemku bol p. L. B. (starý otec Žalobcov), ktorý zomrel

dňa XX.XX.XXXX. Predmetný spoluvlastnícky podiel k pozemku však nebol predmetom dedičstva
po nebohom L. B., pretože L. B. bol ako podielový spoluvlastník Pozemku zapísaný do katastra
nehnuteľností ako neznámy vlastník až na základe rozhodnutia M. B. K. F. G. M. D. č. X/XXXX/
XXXX E. zo dňa 06.09.2012 (t.j. až po uplynutí domnelej premlčacej doby namietanej Žalovaným).
Následne v rámci konania o novoobjavenom majetku bolo obom Žalobcom potvrdené nadobudnutie

spoluvlastníckych podielov k Pozemku o veľkosti 1/20, a to Osvedčením o dedičstve 31D/96/2013 zo
dňa 01.07.2013 (t.j. až po premlčacej doby ).

30. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných
lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeraný

čas vystavené nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej
istoty takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré môžu byť, najmä
pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou a tým aj s prípadnými
zložitými súdnymi spormi. Ak zákonom stanovená premlčacia doba uplynula a oprávnená osoba v nej
stanoveným spôsobom na súde svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na
súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe nárok priznať. V dôsledku toho nezostáva súdu, ktorý zistí,
že námietka premlčania je dôvodná, nič iné ako žalobu oprávnenej osoby bez ďalšieho zamietnuť (R
29/1983, stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR k zaisteniu jednotného výkladu zákona z 26. apríla

1983, sp. zn. Sc 2/83).

31. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 176/2011 samotná dôvodnosť vznesenej námietky
premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná
a nemala by zhojovať neznalosť zákona. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných

zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri
skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana
konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti
a opatrnosti práve v súlade s o zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za
náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich

práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

32. Podľa NS SR za špecifických okolností namietanie premlčania uplatneného nároku by mohlo byť
konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacejdoby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a
s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť

druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto
nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný,
inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré
existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko
výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie

práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie sp. zn. 2 Cdo 249/2014 z 30. júla 2015). Napokon
ale podľa NS SR platí, že posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva na úvahe súdu, ktorý
objektívne prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená,
za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne
samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka
námietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného

nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.
Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený
tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania
(rozsudok sp. zn. 5 Cdo 151/2012 z 9.12.2015).

33. O takú situáciu v danej veci nejde. Súd dospel k záveru, že v danej veci neboli preukázané
žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné urobiť záver, že by mal žalovaný na
oneskorenom uplatnení nárokov žalobcu akékoľvek zavinenie, rovnako nezodpovedá za to, že si
nárok neuplatnil pôvodný vlastník zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena. K vzniknutej
situácii , je potrebné uviesť, že žalovaný za ňu žiadnu zodpovednosť nenesie. Je preto dôvodná

námietka žalovaného, že na základe listín ktorými disponovali po nebohom L. B., prípadne ak listinami
nedisponovali mali a mohli si listiny dohľadať v dostupných archívoch, v katastri a na ich základe si mali
a mohli nechať zapísať vlastníctvo na list vlastníctva ešte pred ROEP-om, teda mali reálnu možnosť
a mohli si na základe listín, ktorými disponovali alebo ktoré mohli svojím aktívnym pričinením získať,
nechať zapísať spoluvlastnícke podiely ako svoje vlastníctvo na list vlastníctva. To, že tak žalobcovia

neurobili a z akých dôvodov tak neurobili nie je v tomto spore relevantné a nemôže byť na ujmu
žalovaného. Žalobcom nebolo nijako bránené v uplatňovaní ich práv. Rozpor námietky s dobrými mravmi
tiež nie je preto daný situáciou, ktorú žalobcovia popísali. Žalovaný totiž od počiatku odmietal žalované
nároky. Námietku premlčania v medziach § 39 Občianskeho zákonníka preto nemožno považovať
za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Napokon i keď žalobcom bolo potvrdené nadobudnutie

spoluvlastníckych podielov k pozemku o veľkosti 1/20, a to osvedčením o dedičstve 31D/96/2013 zo
dňa 01.07.2013 , žalobu podali až dňa 6.2.2018 , čiže tak urobili až po uplynutí premlčacej doby podľa
ust.§ 101 Občianskeho zákonníka.

34. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR
1Cdo92/2011 str.: 8).

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, bol žalovaný v celom rozsahu úspešný. Sám žalovaný však
uviedol, že mu trovy konania nevznikli a tieto si neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.