Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPs/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204284
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7125204284.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci umiestneného F. Č., J.. X.X.XXXX,
Y. G. H. - L., zastúpeného procesným opatrovníkom Z.. P. H., zamestnancom S. súdu H., za účasti: 1/
I. Psychiatrická klinika W. J. X.. K. H., V. XX, H., 2/ Nemocnica s poliklinikou N.. G. V., M..N.., W.. Š. X,
V., 3/ Krajská prokuratúra H., S. X, H. X, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom

zariadení, o odvolaní Krajskej prokuratúry proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 12Pu/8/2025-11
zo dňa 19.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie aplikujúc § 161 ods.1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v spojení s § 265 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok (CMP). Svoje rozhodnutie odôvodnil písomným oznámením I. Psychiatrickej
kliniky W. J. X.. K. H., doručeným súdu prvej inštancie emailom dňa 17.3.2025 v konaní vedenom pod
sp. zn. 12Pu/6/2025, z ktorého a tiež z pripojenej prepúšťacej správy vyplynulo, že umiestnená osoba
bola preložená do psychiatrickej liečebne v V.. Podľa prvoinštančného súdu tak došlo k ukončeniu
psychiatrickej liečby umiestneného a jeho prekladu do iného zdravotníckeho zariadenia, čím odpadol
dôvod pre pokračovanie súdneho konania o oprávnenosti držania umiestneného v zdravotníckom

zariadení.

2. Proti rozhodnutiu podala odvolanie Krajská prokuratúra pre rozpor so zákonom za daného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V prvom rade namietajúc, že na vylúčenie
konania o prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení na samostatné konanie neboli
splnené zákonné podmienky. Súd v rozpore so zákonom detenčné konanie rozdelil na dve samostatné

konania, pričom z hľadiska priebehu detenčného konania sa rozlišujú dve fázy konania, ktoré na seba
vzájomne nadväzujú. Prvou fázou, v ktorej dochádza k verifikácii zákonnosti dôvodov prevzatia do
zdravotníckeho zariadenia, je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
Druhou fázou, ktorá nasleduje po právoplatnosti rozhodnutia súdu vydaného v prvej fáze, je konanie
o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Dokazovanie v tejto fáze je smerované na získanie
podkladu, či je odôvodnené ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení. Konanie ako celok

je pritom ovládané zásadou jednotnosti konania, pričom zákon nepodmieňuje ďalší priebeh konania
vydaním uznesenia o začatí konania o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Súd preto
nevydáva uznesenie o začatí druhej fázy konania, ktorá je plynulým pokračovaním v detenčnom konaní.
Uvedené platí za predpokladu, že uznesenie, ktorým súd vyslovil existenciu dôvodov pre prevzatie
osoby do zdravotníckeho zariadenia nadobudlo právoplatnosť, nedošlo k prepusteniu umiestneného
alebo umiestnený nedal informovaný súhlas s obmedzeniami vo vzťahu k jeho osobe, s poukazom na

znenie § 265 CMP. Zohľadniac platnú právnu úpravu a zistené okolnosti prípadu odvolateľ konštatuje,
že v danom prípade neboli splnené podmienky § 166 ods. 2 CSP a za nezákonný považuje aj III.výrok napadnutého uznesenia. V konkrétnom prípade už z oznámenia I. Psychiatrickej kliniky W. J.
X.. K. vyplýva, že sa jednalo o preklad umiestnenej osoby z I. Psychiatrickej kliniky W. J. X.. K. dňa
17.3.2025 do Psychiatrickej liečebne J. N. K. N.. G. V., M.. N.. Podobne aj zo správy Psychiatrickej

liečebne Nemocnice s poliklinikou N.. G. V., M.. N.. z totožného dňa je zrejmé, že umiestnená osoba
bola prijatá do liečebne vzhľadom na závažné zhoršenia jej psychického stavu, ktorý si vyžaduje
dlhodobejšiu liečbu a odôvodňuje pokračovanie v nedobrovoľnej hospitalizácii. V protiklade so zisteným
skutkovým stavom tak vyznieva odôvodnenie napádaného uznesenia, v ktorom súd konštatuje, že došlo
k ukončeniu psychiatrickej liečby umiestneného a jeho prekladu do iného zdravotníckeho zariadenia,

a tak odpadol dôvod pre pokračovanie súdneho konania o oprávnenosti držania umiestneného v
zdravotníckom zariadení. Je nesporné, že umiestnený sa naďalej nachádza v zdravotníckom zariadení
bez informovaného súhlasu, pričom jeho zdravotný stav si vyžaduje ďalšiu liečbu, a teda v žiadnom
prípadeniejemožnénadanýprípadaplikovaťaniustanovenie§264CMP.Právenaopak,súdjepovinný
za súčasného splnenia v bode I. definovaných predpokladov v konaní pokračovať a v zákonnej lehote
najneskôr do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho

zariadenia rozhodnúť o prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, pričom v konaní
o prípustnosti ďalšieho držania umiestneného v zdravotníckom zariadení ostáva zachovaná vecná i
miestna príslušnosť súdu, ktorý rozhodoval v prvej fáze konania, t.j. Mestského súdu Košice. Odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods.5písm.c/CMP,preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajpredchádzajúcemukonanie,podľazásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. CSP a contrario., pričom s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené v predloženom spise a odvolacie

námietky, vrátane preskúmania správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, dospel k záveru
o dôvodnosti podaného odvolania.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým
súd rozhodol o zastavení konania o oprávnenosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení,

s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené v predloženom spise a odvolacie námietky, vrátane
preskúmania správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie.

5. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.

6. Podľa § § 262 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením
bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody

umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho
vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

7. Podľa § 265 CMP, po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v

zdravotníckom zariadení.

8. Podľa § 266 CMP, súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie. Súd nariadi znalecké dokazovanie
a vyslúchne znalca. Za znalca nemôže súd ustanoviť lekára zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa
umiestnený nachádza. Od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd s ohľadom na vykonané

dokazovanie má za to, že ďalšie držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení je neprípustné. Pri
výsluchu umiestneného súd postupuje podľa § 260.

9. Podľa § 267 CMP, uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané do
troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

10. Z predloženého spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.2.2025
č.k.12Pu/6/2025-10vyslovilprípustnosť prevzatiaumiestnenéhodozdravotníckehozariadeniabezjeho
súhlasu. Zároveň II. výrokom súd uložil zdravotníckemu zariadeniu povinnosť bezodkladne mestskémusúdu oznámiť prepustenie, prípadne premiestnenie umiestnenej osoby a III. výrokom konanie o
prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení vylúčil na samostatné konanie, následne
vedené pod sp.zn. 12Pu/8/2025.

11. Zdravotnícke zariadenie, v prípade prevzatia umiestneného I. Psychiatrická klinika W. J. X.. K.
H., oznámilo súdu preloženie umiestneného v rámci nedobrovoľnej hospitalizácie pre vyčerpanie
liečebných možností do iného zdravotníckeho zariadenia - Nemocnice s poliklinikou N.. G. V., na
základelenčiastočnezlepšenéhozdravotnéhostavu,vyžadujúcehoposkytovanieďalšejšpecializovanej

starostlivosti v príslušnom zariadení. Toto preberajúce zdravotnícke zariadenie oznámilo následne dňa
17.3.2025 súdu pokračovanie v nedobrovoľnej hospitalizácii umiestneného.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie procesne nesprávne postupoval,
keď konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení (bez ohľadu

na druh zdravotníckeho zariadenia z hľadiska poskytovania liečby, či interné postupy pri preložení
pacienta formou prepúšťacej a následne prijímacej správy), toto zastavil. Z predloženého spisu pri tom
nevyplýva, že by u umiestneného od rozhodnutia súdu o prípustnosti prevzatia došlo k prerušeniu jeho
hospitalizácie, alebo jej ukončeniu.

13. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, upravené v treťom diele
CMP v ustanoveniach § 252 až § 271 CMP, je ako celok, tak ako uviedol odvolateľ, rozdelené na
dve fázy, keď prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Ide pri tom
o konanie závažného charakteru, pretože ním dochádza k rozhodovaniu o dôvodnosti obmedzenia

osobnej slobody zdravotníckym zariadením a je upravené obligatórnymi ustanoveniami. Konanie o
prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia prichádza do úvahy tam, kde je osoba umiestnená
do zdravotníckeho zariadenia (psychiatrické oddelenie nemocnice, klinika), resp. hospitalizovaná v
zariadení ústavnej starostlivosti, bez jej informovaného súhlasu s poukazom na § 9 ods. 5 v spojení
s § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zároveň musí ísť o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby
alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie
jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z.). V prípade, ak zdravotnícke zariadenie
prevezme takúto osobu, je povinné do 24 hodín od jej prevzatia túto skutočnosť oznámiť súdu, ktorý je
povinný o prípustnosti prevzatia rozhodnúť v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody. Obmedzenie

osobnej slobody umiestneného trvá do rozhodnutia súdu o neprípustnosti jeho prevzatia alebo do
doby jeho prepustenia zdravotníckym zariadením, ak súd rozhodol o prípustnosti prevzatia. V prípade,
ak nedobrovoľná hospitalizácia umiestneného trvá, súd pokračuje v konaní o prípustnosti držania v
zdravotníckom zariadení. Súd je povinný v lehote troch mesiacov od rozhodnutia o prípustnosti prevzatia
rozhodnúť o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Ďalej potom najneskôr do uplynutia lehoty

jedného roka od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že držanie v zdravotníckom zariadení je
prípustné, súd rozhodne o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení za
predpokladu, že umiestnenie trvá a toto konanie sa nezačalo už skôr na návrh. Prevzatie umiestneného
do zdravotníckeho zariadenia predstavuje zásah do základného práva na osobnú slobodu. Z toho
dôvodu právny základ pre jeho obmedzenie nachádza vyjadrenie v článku 17 ods. 6 Ústavy SR,

ktoré zakotvuje lehotu pre rozhodnutie súdu o obmedzení tohto základného práva (K účelu konania o
prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení Nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2021,
sp. zn. III.ÚS 199/2020).

14. Vzhľadom na obligatórnymi ustanoveniami upravený postup súdu v konaní o prípustnosti prevzatia

a držania v zdravotníckom zariadení, upravený v treťom diele CMP v ustanoveniach § 252 až § 271
CMP, ktorý v danom prípade nebol súdom prvej inštancie z hľadiska materiálneho ani formálneho
dodržaný, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil ako vecne nesprávne podľa § 389 ods. 1 písm.
a/ CSP a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd vyhodnotí oznámenie prvotného i
nastupujúceho zdravotníckeho zariadenia v kontexte uvedeného procesne správnym spôsobom ako

oznámenie podané zdravotníckym zariadením v tom čase v súvislosti s držaním umiestneného v
zdravotníckom zariadení po tom, čo bolo súdom dňa 24.2.2025, právoplatne dňom 13.3.2025, vyslovená
prípustnosť jeho prevzatia.15. Za procesne nezrozumiteľný a neprimeraný považuje nad rámec uvedeného odvolací súd postup
súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 12Pu/6/2025, v rámci ktorého súd konanie o
prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení toto vylúčil na samostatné konanie a

nepokračovalvyššieuvedenýmspôsobom,konajúcriadneozákonnostidržaniaumiestneného,chrániac
tak jeho práva v situácii obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby, ktorá s hospitalizáciou
nesúhlasí.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).