Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201578
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424201578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., D.. E. F. XXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov- matka: F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C., D.. E. F. XXX/XX, zastúpená: Mgr. Dana Hanková, advokátka so sídlom v Nových Zámkoch,
M. R. Štefánika 3, IČO: 42 122 899 a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C., G. I. X, zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka so sídlom Pod Sokolom 12, 951
01 Nitrianske Hrnčiarovce, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného a úpravu

styku voči maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 16P/49/2024-199 z 12. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku I. (v
časti určenia vyživovacej povinnosti), výroku II., IV. a v závislom výroku V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. tak, že zveril maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti matke od 04.04.2024 a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 eur

mesačne od 04.04.2024 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom II.
rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 04.04.2024 do 31.10.2024 vo výške 735 eur súd povolil
otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým,
žeomeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledoksplatnosťceléhoplneniapočnúcprávoplatnosťou
rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má
právo sa s maloletým stýkať:

- každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok v čase od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do nedele
do 14.00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod do utorka
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 14.00 hod.,
- každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00
hod. do 07.08. do 18.00 hod.,

- počas vianočných prázdnin každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a
- každý nepárny rok od 28.12. od 18.00 hod. do nasledujúceho roka do 02.01. do 18.00 hod.
- počas vianočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 20.00 hod. do 25.12.
do 17.00 hod.Otec je povinný si dieťa prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdať matke v
mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť, otcovi odovzdať a po skončení
styku od otca prevziať. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1 písm.
a), b) a c), ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1, 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine. Vecne dôvodil, že vykonaným

dokazovaním v čase rozhodovania súdu dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd
mal jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Na
základe týchto skutočností súd maloleté dieťa s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie
§ 36 Zákona o rodine zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu, t. j. od 04.04.2024.
Otec dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že mal za to, že o dieťa sa má starať matka, že tak je to v
poriadku a zároveň uviedol, že nechce robiť problémy. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti

matke od podania návrhu, pretože to nie je možné spätne. Obaja rodičia sú spôsobilí na starostlivosť o
maloleté dieťa, majú spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu a preto súd nevzhliadol dôvod pre iné
rozhodnutieakotaké,žeobajarodičiabudúmaloletédieťazastupovaťaspravovaťjehomajetok.Rodičia
maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na výške výživného. Matka sa domáhala výživného vo výške
200 eur tak, ako to vyplýva z jej návrhu a vo výpovedi upresnila, že mesačné výdavky na maloleté dieťa

sú vo výške 400 eur. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči vzhľadom na potencionálny príjem otca
navrhla určiť výživné vo výške 240 eur s poukazom i na metodické tabuľky Ministerstva spravodlivosti
SR po zohľadnení veku maloletého dieťaťa a vyživovacích povinností povinného rodiča, kde výživné
vo vzťahu k maloletému dieťaťu by malo predstavovať 20% z príjmu rodiča vo výške 1 200 eur. Matka
maloletého dieťaťa je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem v zmysle potvrdenia zamestnávateľa

je vo výške 1 221,77 eur (bod 4.6 rozsudku). Matka poberá rodinné prídavky na 2 maloleté deti vo
výške 120 eur a daňový bonus na 2 maloleté deti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu J. G., nar. XX.XX.XXXX a výživné určené vo výške 100 eur mesačne od 07.03.2024 v zmysle
schválenej rodičovskej dohody. Matka je evidovaná ako ZŤP z dôvodu zdravotných problémov celiakie
od 25.07.2022 s čím má spojené zvýšené výdavky na stravu. Z preukázateľného príjmu vzhľadom na

jej zdravotné problémy, ako aj maloletého dieťaťa uhrádza náklady na stravu vo výške 400 - 450 eur
mesačne, platí 3 telefóny pre ňu a maloleté deti vo výške 120 eur mesačne, výdavky na cestovné do
zamestnania 100 eur, výdavky na PHM 60 eur a okrem toho prispieva matke na náklady na bývanie
sumou 200 eur. Otec maloletého dieťaťa má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore
mechanik a nastavovač CNC strojov. Otec dieťaťa upresnil, že v danom odbore nepracoval už dlhú

dobu, pretože po ukončení školy podnikal na základe živnostenského oprávnenia. Päť rokov pracoval v
Anglicku v skladoch a po návrate domov i teraz pracuje v oblasti stavebníctva. Z odpovede na lustráciu
v Sociálnej poisťovni za posledných 9 rokov od narodenia dieťaťa (viď bod 4.14) mal súd preukázané,
že otec dieťaťa vystriedal viacej zamestnávateľov a jeho príjem vzhľadom na vymeriavacie základy
bol väčšinou minimálny. Otec bol viackrát evidovaný na úrade práce v rokoch 2023 a 2024 s tým,

že momentálne evidovaný nie je a boli mu ponúknuté počas evidencie 2 pracovné miesta, na ktoré
nebol prijatý zo strany zamestnávateľa (4.4.10), čo otec dieťaťa odôvodňoval tým, že má zdravotné
problémy a nevedel stáť celú pracovnú dobu. Otec dieťaťa poukazoval na svoj zdravotný stav, ktorý
sa podľa neho zhoršil v tomto roku, pretože má problémy, bolesti chrbtice v krížovej oblasti. Z týchto
dôvodov bol i viackrát práceneschopný tak, ako to vyplýva z potvrdenia obvodného lekára (4.4.12).

Otec maloletého dieťaťa poberá dávky v hmotnej núdzi od 01.12.2021 do 31.03.2022, od 01.05.2022
do 30.04.2023 a od 01.12.2023 doteraz v zníženej výške v sume 95 eur, pretože za mesiac máj
2024 sa nezúčastnil na vykonávaní pracovných činností v rozsahu 32 hodín. Rovnako bolo voči nemu
začaté správne konanie pre nedodržiavanie liečebného režimu (4.4.4 a 4.4.5). Vzhľadom na preukázanú
situáciu súd pri určení výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by v prípade riadneho

zamestnania i po zohľadnení jeho aktuálnych zdravotných problémov predstavoval výšku minimálnej
mzdy za rok 2024 vo výške 616 eur v čistom. Súd však poukazuje na to, že pomocný stavebný robotník v
zmysle všeobecne známych skutočností má príjem vo výške okolo 750 eur, avšak súd zohľadnil aktuálne
zdravotné problémy otca a mal za to, že minimálne takýto príjem by mal otec dosahovať, ak by sa riadne
zamestnal. Ak z uvedeného príjmu otec zaplatí určené výživné vo výške 150 eur, zostane mu suma

vyššia ako je životné minimum v zmysle Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime aktuálne vo výške
273,99 eur. Zo zvyšku príjmu vo výške 466 eur bude otec schopný pokryť si všetky uvádzané výdavky,
ako sú nájomné 200 eur, PHM 100 eur, telefón 20 eur, poistka pre dieťa 26 eur. Súd poznamenal, že
výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a má odzrkadľovať životnú úroveň rodiča.3. Zročné výživné za obdobie od 04.04.2024 do 31.10.2024 vo výške 735 eur súd povolil otcovi splácať
v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP, pretože mal za to, že otec

bude schopný i zročné výživné zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Výška splátky je primeraná dlžnej sume,
ako aj preukázateľnému príjmu otca tak, aby zročné výživné bolo zaplatené v primeranej lehote. Zročné
výživné pozostáva z výživného za apríl 2024 vo výške 135 eur (26 dní), z výživného vo výške 900 eur za
mesiace máj - október 2024 (6 x 150 eur) s tým, že od uvedenej sumy súd odpočítal zaplatené výživné
uznané a preukázané oboma rodičmi vo výške 300 eur (1 035 - 300 eur).

4. Pri určení výživného súd vychádzal v prvom rade z finančných možností rodiča, t. j. jeho
potencionálnehopríjmuprizohľadneníaktuálnychzdravotnýchproblémov.Súdsanestotožnilsnávrhom
právnej zástupkyne matky, že potencionálny príjem otca vzhľadom na ukončené vzdelanie by mal byť
vo výške 1 200 eur. Súd mal preukázané, že otec maloletého dieťaťa v tomto odbore nikdy nepracoval
a v poslednom období pracuje v stavebníctve. Určené výživné z potencionálneho príjmu vo výške

minimálnej mzdy za rok 2024 predstavuje 24% z aktuálneho príjmu rodiča. Súd v žiadnom prípade
nesúhlasil s navrhovaným výživným zo strany otca vo výške 100 eur vzhľadom na jeho finančné
možnosti, pretože to nijakým spôsobom odôvodnené nebolo a v tejto časti otec maloletého dieťaťa
neuniesol dôkazné bremeno. Iba vo všeobecnosti bolo poukazované na jeho zdravotné problémy, ktoré
boli súdu preukázané tak, ako je vyššie uvedené až na základe vyšetrovacej zásady. Súd dal do

pozornosti i tú skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa poberal dávky v hmotnej núdzi od 01.12.2021 a i
napriek týmto skutočnostiam si aktívne prácu nehľadal vôbec v roku 2024 a spoliehal sa na to, že bude
vykonávať stavebné práce pre susedku a brigádnicky pracovať pre kamarátov s tým, že sám uznal, že
jehopríjemmesačnemôžebyťivovýškedo700eur.Napojednávanídňa01.07.2024právnazástupkyňa
otca uviedla, že otec maloletého dieťaťa má záujem sa s matkou dohodnúť a je ochotný prispievať na

výživu dieťaťa sumou 200 eur, avšak má záujem na rozšírenom styku, pretože sa chce aktívne podieľať
na výchove a starostlivosti o maloleté dieťaťa.

5. Dôležitou skutočnosťou pri určení výživného sú pravidelne sa opakujúce výdavky na maloleté dieťa.
Matka maloletého dieťaťa uvádzala, že výdavky na maloleté dieťa mesačne predstavujú sumu 400

eur. Súd uznal výdavky maloletého dieťaťa, ktoré pozostávajú z rozpočítaných výdavkov v súvislosti so
školou: ZRPŠ a triedny fond 7 eur mesačne, obedy v škole 8 eur, družina 20 eur, školské pomôcky 15
eur, ďalšie výdavky: ošatenie 25 eur, obuv 25 eur, strava 140 eur, hygienické potreby 18 eur, mesačný
poplatok za atletiku 20 eur, lieky 4 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 66 eur, čo spolu predstavuje
sumu 350 eur. Ak otec maloletého dieťaťa zaplatí určené výživné vo výške 150 eur a k tejto sume

je potrebné pripočítať rodinné prídavky a daňový bonus vo výške 200 eur, vyživovacia povinnosť zo
strany matky bude len v minimálnej výške nad rámec uznaných nevyhnutných výdavkov po zohľadnení
každodennej starostlivosti. Ak matka maloletého dieťaťa bude prispievať na jeho výživu sumou 50 eur,
bude schopná pokryť všetky výdavky na maloleté dieťa, ktoré podľa nej sú vo výške 400 eur.

6. Pri určení výživného súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške 616 eur, čo je minimálna
mzda za rok 2024 pri zohľadnení jeho aktuálnych zdravotných problémov. Výdavky na maloleté dieťa
považoval za preukázané vo výške 350 eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa je povinná prispievať
na výživu dieťaťa po zohľadnení každodennej starostlivosti sumou 50 eur mesačne.

7. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy

v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

8. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou
prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby
môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanieosobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok

Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz
v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká
republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].

9. Rodičia maloletého dieťaťa ohľadne úpravy styku dohodu neuzavreli a preto súd upravil styk otca

s maloletým dieťaťom tak, aby boli presne určené termíny, kedy sa má otec stýkať s dieťaťom a v
tomto čase realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce mu z § 28 ods. 1, písm. a)
Zákona o rodine. Pri úprave styku súd zohľadňoval návrh otca ohľadne začiatku styku od 10.00 hod.
počas prázdnin vyhlásených Vyhláškou Ministerstva školstva SR. Súd upravil styk otca s maloletým
dieťaťom počas bežného roka v zmysle návrhu otca každý párny týždeň od piatku do nedele. Súd
takýmto spôsobom upravil styk vzhľadom na to, že doteraz do podania návrhu matkou sa styk v podstate

v pravidelných intervaloch nerealizoval, došlo k tomu až na základe dohody rodičov u koordinátora. Súd
sa domnieva, že je potrebné, aby si maloleté dieťa na takýto styk zvyklo s tým, že vzhľadom na krátkosť
času realizácie styku zatiaľ nie je v záujme dieťaťa, aby sa styk realizoval od stredy alebo od štvrtka tak,
ako to vyplýva z návrhov otca, pretože dieťa si musí plniť i školské povinnosti a doteraz nebolo zvyknuté
pripravovať sa do školy s otcom a nie je zanedbateľný vek maloletého dieťaťa. Je pravdou, že maloleté

dieťa sa vo svojej výpovedi vyjadrilo, že by chcelo byť s otcom dlhšie, avšak vôbec nespomenulo, že
by sa chcelo s otcom i pripravovať do školy. Takáto situácia zatiaľ medzi účastníkmi vôbec realizovaná
nebola. K návrhu na úpravu styku počas školských prázdnin okrem letných prázdnin matka výhrady
nemala. Otec sa domáhal úpravy styku počas letných školský prázdnin najprv od 01.07. do 10.07. a
od 01.08. do 10.08., avšak v poslednom návrhu zo dňa 11.11.2024 sa domáhal úpravy počas letných

školských prázdnin prvé dva týždne v júli a prvé dva týždne v auguste. Súd upravil styk otca s maloletým
dieťaťom počas letných prázdnin v mesiacoch júl, august na 7 dní, pretože rovnako mal za to, že doteraz
ešte styk počas letných školských prázdnin realizovaný nebol a je potrebné, aby si na to dieťa zvyklo,
pretože sa samé vyjadrovalo, že chce byť u otca dlhšie, ale nevie si to predstaviť. Čo sa týka zmeny
ohľadne Vianočných prázdnin a vianočných sviatkov súd upravil styk v zmysle návrhu matky a v zmysle

návrhu otca tak, aby každý z rodičov bol s dieťaťom i počas Vianočných sviatkov, Štedrého dňa približne
v rovnakej miere. Súd záverom zdôrazňuje, že návrhy otca ohľadne úpravy styku sa viackrát menili,
do spisu boli predložené 4 písomné návrhy a posledný zo dňa 11.11.2024 týkajúci sa zmeny ohľadne
Vianočných sviatkov a Štedrého dňa. Súd dal do pozornosti rodičov tú skutočnosť, že v prvom rade je
na rodičoch, aby sa vedeli dohodnúť ohľadne úpravy styku tak, aby bol dosiahnutý čo najlepší záujem

maloletého dieťaťa. Súd mal preukázané, že dieťa má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, obaja
rodiča majú potenciál vykonávať a realizovať osobnú starostlivosť o dieťa a je na rodičoch, aby tento
potenciál a schopnosť bol využitý v prospech dieťaťa, ktoré by sa mohlo i do budúcna vyjadrovať tak,
že tato s mamou sa vedia porozprávať i lepšie, nie tak ako uvádzalo, že teraz to tak nie je a pred ním sa
nehádajú. Styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je vždy možné meniť a je v záujme všetkých

účastníkov, aby bol prispôsobovaný k ich potrebám a okolnostiam na ich strane. Záverom súd zdôraznil
a zopakoval, že matka maloletého dieťaťa sa nedomáhala úpravy styku z čoho súd usúdil, že nemala
výhrady voči styku otca s maloletým dieťaťom a sama sa vyjadrila, že s návrhom na úpravu styku súhlasí
tak, aby bol v tom poriadok, aby každá zo strán vedela o svojich povinnostiach. Na základe týchto
skutočností, keďže doteraz styk pravidelne realizovaný nebol, sa javí byť súdu neadekvátne domáhať

sa neustále sa rozširujúceho styku v rámci podaní a návrhov zo strany otca. Ak sa bude styk riadne
realizovať, je možné sa domnievať, že i maloleté dieťa, ktoré má pozitívny vzťah k obom rodičom, sa
bude domáhať i styku s otcom naviac po tom, ako si vyskúša i dlhší pobyt u otca ako to bolo doteraz a
v neposlednom rade i pravidelnejší počas sviatkov a prázdnin.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a to v časti určenia vyživovacej povinnosti, dlžného výživného
a úpravy styku podal odvolanie otec maloletého z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov

dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Poukazuje najmä na
to, že matka maloletého mu naďalej bráni v kontakte so synom v čase, kedy ho nemá v starostlivostitým, že nemá možnosť s ním komunikovať telefonicky a informovať sa, ako sa mal v čase, keď spolu
neboli, čo nové zažil, ako sa mu darilo v škole. Maloletý má preukázateľne v užívaní svoj mobilný telefón,
nakoľko matka maloletého na pojednávaní dňa 01.07.2024 uviedla cit.: "platím 3 telefóny a internet a

TV pre nás troch vo výške 120 eur". To znamená, že maloletý má k dispozícii mobilný telefón, ktorý však
nemôže používať na kontakt s otcom, respektíve matka bráni kontaktu syna a otca a bráni tomu, aby
dieťa malo rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi. V prípade, ak otec telefonicky
kontaktuje matku maloletého, veľakrát mu telefón nezdvihne. Ani v deň jeho narodením a mením nebola
ochotná zdvihnúť telefón a povoliť mu kontakt so synom. Otec sa aktívne zaujíma aj o synove študijné

výsledky. Zúčastnil sa aj na rodičovskom združení, aby bol informovaný o tom, ako sa synovi darí v
škole, matka na rodičovskom združení nebola. Otec má možnosť vidieť synove školské výsledky cez
internetovú aplikáciu Edupage, na ktorú má prístup a jeho výsledky dôkladne a pravidelne sleduje. Má
znalosť o tom, že synovi sa v tomto školskom roku rapídne zhoršili známky a to hlavne z predmetov ako
matematika, slovenský jazyk a vlastiveda, z ktorých mal minulý školský rok jednotky. V súčasnosti má
z týchto predmetov aj trojky, t.j. zhoršené známky. Problém vidí v tom, že matka na maloletého nemá

čas, dostatočne sa mu nemá kedy venovať a hlavne mu nepomáha so školskými povinnosťami. Väčšinu
času s maloletým trávi babka z matkinej strany, alebo jeho nevlastný 15-16-ročný brat. Otec má záujem
venovať sa synovi aj pri plnení školských povinností, chce mu pomáhať pri učení, má na to vytvorené
vhodné podmienky a má na to aj dostatok času. Je preukázané, že matka so synom netrávi toľko času
a nepomáha mu ani so školskými povinnosťami, čo je na druhej strane pochopiteľné, vzhľadom na jej

pracovný pomer, ktorý má v G.. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že je rád s otcom, rád s ním trávi čas,
chodia spolu na výlety a venujú sa mnohým spoločným aktivitám ako futbal, puzzle, kúpanie a práce
na záhrade. Na záver svojej výpovede maloletý konštatoval, že si otcom spolu rozumejú. Treba dať
do pozornosti súdu, že styk otca s maloletým sa pravidelne realizuje od apríla 2024 a je založený na
vzájomnej dôvere medzi synom a otcom. To, že má otec vytvorené pre syna vhodné podmienky pre

zabezpečovanie starostlivosti potvrdila aj správa kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u otca zo
dňa 09.10.2024. Matka chce mať všetko pod kontrolou a vôbec nemá záujem, aby sa otec spolupodieľal
na výchove spoločného syna a mal možnosť aj on ho viesť životom. Matka svojim správaním narúša
zdravý vývin maloletého, ako aj vzájomný plnohodnotný vzťah syna a otca. Pritom obaja rodičia sú
povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa

a chrániť jeho záujmy. Otec by si želal, aby sa na výchove maloletého spolupodieľali obaja rodičia, a aj
z tohto dôvodu sa bráni takýmto tvrdeniam matky. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na
dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Je presvedčený o tom, že ak je otec schopný sa o dieťa postarať, nie
je dôvod mu obmedzovať právo pôsobiť svojou výchovou na dieťa v širšom rozsahu ako je len víkend.
Otec maloletého niekoľkokrát pred súdom uviedol, že v piatok večer vyzdvihne syna, potom sa chystá

už len večera a uloženie na nočný spánok, v sobotu sa pohrajú, povenuje sa mu a v nedeľu sa už
chystá pomaly domov. Pravidelné stretávanie sa so synom otcovi preukázalo, že je to nedostatočné,
že obaja by boli radi, ak by mohli tráviť viac času spolu. Odkedy má otec možnosť byť s maloletým
každý druhý týždeň, otec je presvedčený a cíti, že takýmto spôsobom sa upevnilo jeho puto k synovi
viac, ako sa to matke páči. Túto skutočnosť potvrdil aj maloletý, pretože samotné vypočutie maloletého

preukázalo, že takýmto spôsobom sa vytvára a udržiava rodičovský vzťah a upevňuje citové puto medzi
otcom a dieťaťom. Pre maloletého je v najlepšom záujme, ak sa bude uplatňovať rozšírený styk rodiča
s dieťaťom, ktorého podstatu podrobne rozobral vo vyjadrení zo dňa 06.10.2024. V najlepšom záujme
dieťaťa je čo najrovnomernejšie usporiadanie z hľadiska starostlivosti o dieťa a jeho výchovu.

12. Súd pri úprave styku v rozsudku vychádzal z návrhu stretávania sa otca so synom, s ktorým by
matka súhlasila. Takúto úprava je pre otca nedostatočná. Podľa rozsudku je otec oprávnený stretávať
sa s maloletým počas vianočných prázdnin každý párny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00
hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 18.00 hod. do nasledujúceho roka do 02.01. do 18.00 hod. a
v nepárnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 20.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. Pritom zimné

školské prázdniny sú až do 7.1. nasledujúceho roka. To znamená, že možnosť tráviť dlhší čas so synom
počas vianočných prázdnin, ktoré trvajú viac ako 2 týždne, nebola otcovi poskytnutá. Taktiež počas
letných prázdnin tráviť so synom len 2 týždne, t.j. 14 dní, zo 60 dní, je podľa otca nedostatočná. Otec
navrhoval jeho styk s maloletým aj počas samotného Štedrého dňa, aby mal maloletý možnosť prežiť
zvyky a tradície aj z otcovej strany.

13. Vzhľadom na vzťah otca so synom, otec maloletého pôvodne žiadal úpravu styku s maloletým od
štvrtka do nedele každý druhý týždeň. Keďže stretávanie sa so synom a realizovanie styku od podanianávrhu od piatka do nedele prebiehalo bez akýchkoľvek problémov a vzťah otca a syna sa upevnil, otec
maloletého rozšíril svoj návrh na realizáciu styku a navrhuje upraviť styk nasledovne:
- v každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 17:00 hod. do nedele do 18:00 s výnimkou

jarných, veľkonočných, letných, a vianočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR,
- počas jarných školských prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu SR v nepárnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin od 10:00 hod. do nedele do
18:00 hod.

- počas veľkonočných prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
SR v každom párnom roku v čase od Zeleného štvrtku od 10:00 hod. do utorka nasledujúcom po
Veľkonočnom pondelku do 18:00 hod.
- každoročne počas letných školských prázdnin vyhlásených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu SR od 01.07. od 10:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do
14.08. do 18:00 hod.

- počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku:
v čase od 23.12. od 10:00 hod. do 24.12. do 20:00 hod. a následne od 25.12. od 17:00 hod. do 30.12.
do 18:00 hod.
- počas vianočných prázdnin a v nepárnom kalendárnom roku:
v čase od 24.12. od 20:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. hod.

v čase od 31.12. od 10:00 hod. do „posledného dňa vianočných prázdnin“ do 18:00 hod..
Otec má za to, že takto realizovaný styk je čo v najlepšom záujme maloletého.

14. Otec maloletého taktiež namieta výšku stanoveného výživného, ktorá neúmerne presahuje jeho
momentálne finančné možnosti. S matkou sa dohodli, že jej bude na syna platiť 50,- eur mesačne. Otec

maloletého je dlhodobo nezamestnaný, pričom má vážne zdravotné problémy s driekovou chrbticou,
z dôvodu ktorých je liečený na ortopédii. Tieto problémy mu znemožňujú zamestnať sa. Zdravotné
problémy sa objavili už v roku 2017, teda trvajú dlhšiu dobu, pričom posledný rok sa jeho zdravotný
stav výrazne zhoršil, čo preukazujú aj doložené lekárske správy. Práve z toho dôvodu, niektoré platby
výživného vo výške 50,- eur za mesiac, ktoré bolo zaplatené do konca októbra 2024, boli platené z účtu

otcovej matky, pani K. B., ktorá synovi z dôvodu jeho platobnej neschopnosti musí pomáhať. Keďže otec
mal od začiatku záujem spolupodieľať sa na výchove svojho syna, s matkou sa chcel dohodnúť, a ak by
súhlasila s tým, že si otec môže brať syna od štvrtka do nedele, aby spolu mohli tráviť viac času, povedal
jej,žeakbysadohodli,onbysúhlasilsjejvýškouvýživného200,-eurapožiadalbyopomocsvojumatku
alebo brata. Otec uprednostnil aj požičanie finančných prostriedkov na výživné od matky, alebo brata len

aby sa mohol synovi venovať viac, pretože jeho brat a matka mu aj teraz finančne vypomáhajú, keď z
dôvodu zdravotných problémov nemôže pracovať. Momentálne jeho zdravotné problémy mu nedovoľujú
plnohodnotne pracovať a zamestnať sa. Matka dieťa riadne nepripravuje na styk s otcom, všetky veci
otec musí kupovať pre maloletého rovnako ako ona. Zároveň otec maloletého poukazuje na to, že matka
dostatočne neodôvodnila náklady na maloletého. Neprepočítala náklady na bývanie na maloletého, ale

ich uviedla za všetky osoby žijúce v byte, ako jej matku, tak aj ju a oboch synov. Matka uviedla, že
nevyhnutné výdavky sú vo výške 400,- eur na maloletého. Uviedla, že ZRPŠ 30 eur, triedny fond 35
eur, obedy 10 eur, školské pomôcky 15 eur, mesačný poplatok atletický krúžok je 20 eur, ošatenie 25
eur, strava 140 eur, hygienické potreby 18 eur, lieky 4 eur. Matka síce uviedla ešte, že dieťa má zľavu
na obedy v škole a priemerný poplatok je 7,20 eur, ale obedy už vo výške 10,- eur sú počítané. Výška

týchto matkou odôvodnených potrieb na maloletého nedosahuje hodnotu uvedenú matkou.

15. Otec sa o syna pravidelne stará, zaujíma sa o neho, podporuje ho v jeho aktivitách, platenie
výživného nie je jedinou formou, akou otec prispieva k starostlivosti o svojho vlastného syna. Otec chce
zabezpečovať výchovu maloletého rovnako ako matka. Zdravotný stav otca ovplyvňuje jeho schopnosť

a možnosť vykonávať riadne prácu a ovplyvňuje jeho príjmové možnosti. Otec sa nevzdal bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania či zárobku. Preto je v momentálnych schopnostiach a možnostiach
otca platiť 100,- eur mesačne výživné na maloletého, preto navrhuje platiť výživné vo výške 100,-
eur mesačne. Na základe všetkých horeuvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.:16P/49/2024 – 199 vydaný dňa 12.11.2024 zmenil na základe

návrhu otca maloletého.16. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že naďalej sa plne pridržiava svojich
doterajších vyjadrení a zároveň navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v
plnom rozsahu.

17.Protirozsudkusúduprvejinštanciesaodvolalamatkačodourčeniavyživovacejpovinnostiadlžného
výživného. Žiadala, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. rozhodol tak,
že súd maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke od 04.04.2024 a otec je povinný prispievať
na jeho výživu sumou 240,- eur mesačne od 04.04.2024 vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho

mesiaca vopred k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 04.04.2024 do 31.10.2024 vo výške
1 348.- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 60.- eur mesačne spolu s bežným výživným až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia počnúc právoplatnosťou rozsudku. Eventuálne vydal uznesenie, v zmysle ktorého by odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku I. a II. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uviedla, že pri postupe súdu prvej inštancie sa prejavila ľubovôľa súdu, nakoľko pri stanovení

výšky výživného (výrok I. a na to tiež nadväzujúci výrok II. napadnutého rozsudku) rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci s tým, že nezohľadnil skutočnosti, na ktoré bolo v konaní
poukázané a tak nesprávne vo veci rozhodol. Poukázala na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie. Je toho názoru, že súd prvej inštancie spôsobil vadu konania aj tým, že neuplatnil
zásadu úplnej apelácie v zmysle CMP, tým že nenaplnil procesné požiadavky pri rozhodovaní o určení

výšky výživného pre maloleté dieťaťa, a to tým, že nevykonal riadne dôkazy, prihliadol k nedokázaným
tvrdeniam otca maloletého dieťaťa, opomenul podstatné okolnosti a niektoré vykonané dôkazy dokonca
zhodnotil v rozpore so skutočnosťou, čo je porušenie zásady materiálnej pravdy, v čoho dôsledku
súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, čím je daný dôvod na podanie
odvolania voči rozsudku aj v zmysle ust. § 62 ods. 1 CMP. S niektorými tvrdeniami súdu obsiahnutými

v bode 27.3 na strane 15 napadnutého rozsudku sa v určitej miere stotožňuje a súhlasí s nimi. Ide
o názory, resp. závery súdu o tom, že pri určení výživného je potrebné v prvom rade vychádzať z
finančných možností rodiča, t.j. jeho potencionálneho príjmu pri zohľadnení aktuálnych zdravotných
problémov. To znamená, že v tejto súvislosti tak súd správne nesúhlasil s navrhovaným výživným zo
strany otca vo výške 100,- eur mesačne vzhľadom na jeho finančné možnosti, keďže toto nebolo v

konaní žiadnym spôsobom odôvodnené, t. j. v tejto časti otec maloletého dieťaťa neuniesol dôkazné
bremeno, a tak súd postupoval správne, keď pri určení výšky výživného vychádzal z potencionálneho
príjmu otca maloletého dieťaťa. Kde však súd podľa jej názoru pochybil, je to aké zamestnanie otca
maloletého dieťaťa si označil za východiskové na určenie výšky jeho potencionálneho príjmu. Súd sa
nestotožnil s jej návrhom výšky výživného 240,- eur mesačne, pretože pri jej stanovení vychádzala z

výšky potencionálneho príjmu 1 200,- eur mesačne, ktorý by otec maloletého dieťaťa mohol minimálne
dostávať, ak by bol riadne zamestnaný v odbore, ktorý vyštudoval. Z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, že by sa otec maloletého dieťaťa nemohol zamestnať v odbore, ktorý vyštudoval, t. j. ako
mechanik a nastavovač CNC strojov. Nie je možné, aby súd to, že otec maloletého dieťaťa v tomto
odbore nikdy predtým nepracoval, považoval za skutočnosť takej povahy, že by toto otca maloletého

dieťaťa ospravedlňovalo dokonca až odôvodňovalo, prečo v tomto odbore pracovať nemôže, resp. by
nemal. Taktiež z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, ani nie je odôvodnené, že
by pre otca maloletého dieťaťa bola vhodnejšia práca v stavebníctve. Uvedené nemôže byť podľa jej
názoruposudzovanévneprospechmaloletéhodieťaťa.Mázato,žesúdprvejinštanciemalurčiťvýživné
vo výške 240,- eur tak, ako to navrhovala, keďže toto by zodpovedalo schopnostiam a možnostiam

otca maloletého dieťaťa, ktorý má možnosť si vzhľadom na množstvo pracovných ponúk v odbore, ktorý
vyštudoval a aj s poukazom na jeho zdravotný stav, nájsť si zamestnanie s finančným ohodnotením
minimálne 1 200,- eur mesačne. Naopak z dokazovania a predložených dôkazov vyplýva, že otec
maloletého dieťaťa sa práci všeobecne skôr vyhýba. Toto vyplynulo jednak z predloženého potvrdenia
Úradu práce, sociálnych veci a rodiny (ďalej aj len ako "ÚPSVaR") zo dňa 03.05.2024, podľa ktorého bol

otec maloletého dieťaťa viac evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, t. j. bol viac nezamestnaný ako
zamestnaný. Ďalej toto vyplýva aj z rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 04.06.2024, z ktorého je jednoznačne
zrejmé, že otcovi maloletého dieťaťa, ako fyzickej osobe, poskytujúcej pomoc v hmotnej núdzi, bola táto
pomoc znížená na sumu 95,- eur mesačne, a to od 01.05.2024, z toho dôvodu, že podľa evidencie,
otec maloletého dieťaťa v mesiaci máj 2024 ponúknuté pracovné činnosti prostredníctvom ÚPSVaR

v presne vytýčených dňoch a v rozsahu spolu 32 hodín mesačne nevykonal. Zlá pracovná morálka
otca maloletého dieťaťa je premietnutá všeobecne v jeho prístupe k práci, keďže ako už bolo vyššie
uvedené, je skôr nezamestnaný, t. j. je uchádzačom o zamestnanie, pričom si však aktívne zamestnanie
nehľadá a nezúčastňuje sa aktívne ani pracovných pohovoroch, ktoré by ponúkali pracovné pozícievhodné pre otca maloletého dieťaťa. Počas celého konania otec maloletého dieťaťa len odkazuje na svoj
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu vraj bráni pracovať. Aj napriek uvedenému, však otec maloletého
dieťaťaniejeuznanýmatoaničiastočneinvalidným,pričomdodnešnéhodňaaninepožiadalopriznanie

invalidného dôchodku v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu. V konaní však bolo preukázané,
a to zo správ A. A. G., že pracovná činnosť otca maloletého dieťaťa je znížená minimálne, a teda pri
dodržiavaní vertebrogénneho režimu, ktorý predstavuje súbor opatrení, ktoré pomáhajú zmierniť bolesti
chrbtice,resp.predchádzajúbolestiamchrbtice,savyvarovaťzdvíhaniuťažkýchbremienapreťažovaniu
chrbtice, je tak stav otca maloletého dieťaťa stabilizovaný a prognóza je priaznivá. Z uvedeného vyplýva,

že dodržaním tohto režimu, by mohol byť otec maloletého dieťaťa riadne zamestnaný. Má za to,
že práca mechanika a nastavovača CNC strojov je prácou jednoduchšou ako stavebné práce, ktoré
otec maloletého dieťaťa vykonával. Za vykonávanie tejto práce môže príjem otca maloletého dieťaťa
dosahovať sumu v rozsahu od 1 200,- eur mesačne, dokonca v niektorých prípadoch až 1 600,- eur
mesačne, a to v rámci Nitrianskeho kraja. V tejto súvislosti by bolo možné zhrnúť, že nízky príjem
otca maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho negatívny prístup k práci a neustále odkazovanie na jeho

nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa jej názoru s odkazom na už vyššie opísané skutočnosti otec
maloletého dieťaťa zveličuje, nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré nie je
schopné samo sa živiť. Pri určení vyživovacej povinnosti je tak potrebné prihliadnuť na to, v akej miere sa
ktorý rodič o dieťa stará. Je nesporné, že primárnu starostlivosť poskytuje v tomto prípade predovšetkým
ona. K úhrade výživného došlo až po apelácii, keď otec maloletého dieťaťa doplatil výživné v sume 300,-

eur, a to tak, že dňa 03.05.2024 poslal sumu 50,- eur, dňa 29.10.2024 sumu 50,- eur, a dňa 02.10.2024 v
sume 200,- eur. Následne je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
S poukazom na uvedené, má za to, že otec maloletého dieťaťa v celom konaní nepreukázal žiaden
dôležitý dôvod, ktorý objektívne vznikol bez jeho zavinenia, pre ktorý by súd prvej inštancie pri určení
výšky výživného mal na zníženie, resp. stratu jeho príjmu prihliadať. Naopak poukazuje na to, že za

znížený príjem prípadne jeho stratu môže a zaviňuje svojim· konaním výlučne sám otec maloletého
dieťaťa, čo bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané a v tomto odvolaní aj zhrnuté. Taktiež
bolo preukázané, že zdravotný stav otca maloletého dieťaťa mu umožňuje pracovať, dokonca by mohol
vykonávať aj prácu v odbore, ktorý má vyštudovaný a dosahovať tak aspoň minimálny príjem, ktorý by
podľa už predložených lustrácií mohol byť v rozsahu od 1 200,- eur mesačne, dokonca v niektorých

prípadoch až 1 600,- eur mesačne, a to v rámci Nitrianskeho kraja. Súd prvej inštancie tak pri učení výšky
výživného mal vychádzať z takéhoto potenciálneho príjmu otca maloletého dieťaťa. Podľa metodických
tabuliek MS SR by otec maloletého dieťaťa pri jednej vyživovacej povinnosti mohol uhrádzať sumu 20%
z jeho príjmu, teda vychádzajúc z potenciálneho príjmu 1 200,- eur mesačne sa domnievam, že výživné
vo výške 240,- eur mesačne je sumou primeranou vzhľadom na vek dieťaťa, jeho záujmy a výdavky. S

poukazom na zmenu výšky mesačného výživného, je tak potrebné upraviť aj výšku zročného výživného
v zmysle bodu 27.3 napadnutého rozsudku, a to za obdobie od 04.04.2024 do 31.10.2024 vo výške
1 348,- eur s mesačnými splátkami vo výške 60,- eur. Zročné výživné pozostáva z výživného za· apríl
2024 vo výške 208,- eur (26 dni), z výživného vo výške 1 440,- eur za mesiace máj - október 2024 (6 x
240,- eur) s tým, že od uvedenej sumy je potrebné odpočítať zaplatené výživné uznané a preukázané v

konaní pred súdom prvej inštancie vo výške 300,- eur (1 648,- eur - 300,- eur= l 348,- eur).

18. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že sa oboznámil s odvolaním matky
maloletéhodieťaťaajetohonázoru,ževyživovaciapovinnosťrodičovmaloletéhodieťaťavyplývapriamo
zo zákona a trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, a preto by rodičia pri svojom životnom

smerovanímalirobiťvšetkopreto,abyvrámcizodpovednostizajehovšestrannývývindokázaliuspokojiť
všetky základné životné potreby dieťaťa. Zároveň sa plne pridržiava svojim doterajších vyjadrení v
danom konaní.

19. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami matky, ktoré vo svojom

odvolaní uviedla. Sú tendenčné a matka sa snaží sa mu pomstiť za to, že sa chce viac starať o syna.
Matkamaloletéhodieťaťapredpodanímnávrhuboladohodnutásotcommaloletéhonaplatenísumy50,-
eur, nikdy nežiadala od otca maloletého viac finančných prostriedkov. Až po žiadaní výživného na svojho
staršieho syna, podala návrh na výživné aj na mladšieho syna – maloleté dieťa. Zároveň poukazuje na
to, že matka dostatočne neodôvodnila náklady na maloletého. Podľa jeho názoru neprepočítala náklady

na bývanie na maloletého, ale ich uviedla za všetky osoby žijúce v byte, ako jej matku, tak aj ju a oboch
synov. Matka uviedla, že nevyhnutné výdavky sú vo výške 400,- eur na maloletého. Uviedla, že ZRPŠ
30 eur, triedny fond 35 eur, obedy 10 eur, školské pomôcky 15 eur, mesačný poplatok atletický krúžok je
20 eur, ošatenie 25 eur, strava 140 eur, hygienické potreby 18 eur, lieky 4 eur. Matka síce uviedla ešte,že dieťa má zľavu na obedy v škole a priemerný poplatok je 7,20 eur, ale obedy už vo výške 10,- eur
sú počítané. Výška týchto matkou odôvodnených potrieb na maloletého nedosahuje hodnotu uvedenú
matkou. Matka býva spolu so svojou matkou v jednom byte. Otec maloletého sa venuje maloletému,

je medzi nimi vytvorené rodičovské puto. Nie je pravda tvrdenie matky, že otec maloletého sa nesnaží
zabezpečiť seba a rodinu, že zámerne nepracuje, lebo nemusí. Otec maloletého sa snaží nájsť si
zamestnanie a zarábať na pravidelnej báze. Predtým kvôli všetkým okolnostiam sa mu podarilo brigádne
spolu s dávkami od štátu mať príjem priemerne 500-600,- eur mesačne. Posledné mesiace vzhľadom
na zdravotný stav sa mu nepodarilo takúto sumu dosiahnuť. Ale ako bolo vo všetkých predošlých

vyjadreniach uvedené, kvôli svojmu zdravotnému stavu pre neho nie je momentálne možné pracovať
na pravidelnej báze. Taktiež k tomu neprispieva ani skutočnosť, že vo svojom odbore si nemôže nájsť
zamestnanie z dôvodu praxe a zdravotného stavu. Otec maloletého v odbore, ktorý vyštudoval, nikdy
nepracoval a nemá vytvorenú žiadnu prax. Tieto faktory spôsobujú, že otec maloletého nie je schopný
zabezpečiťsipravidelnúprácu.Vzhľadomnatietoskutočnosti,otecmaloletéhosanestotožňujestým,že
jehopotencionálnypríjemvzhľadomnaukončenévzdelaniebymalbyťvovýške1200eur.Vkonaníbolo

preukázané, že otec maloletého dieťaťa v tomto odbore nikdy nepracoval a v poslednom období pracuje
v stavebníctve. Otec maloletého je dlhodobo nezamestnaný, pričom má vážne zdravotné problémy
s driekovou chrbticou, z dôvodu ktorých je liečený na ortopédii. Ako bolo preukázané, zdravotné
problémy otca maloletého nastali už v roku 2017, teda existujú a sú dlhšiu dobu, pričom v roku 2024
sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil, čo preukazujú aj doložené lekárske správy. Pri určovaní výšky

výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale aj z možností a schopností na
strane oboch rodičov. Otec maloletého sa zámerne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či
majetkového prospechu. Výška navrhovaného výživného nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a
ani majetkovým pomerom otca maloletého, a preto otec maloletého žiada, aby súd určil vyživovaciu
povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. Stratu posledného zamestnania si otec maloletého nezavinil

sám, ale spôsobila to situácia COVID19, a preto s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer. Otec
maloletého má skúsenosti, je náročné opäť si nájsť zamestnanie pre vek, zdravotný stav a taktiež jeho
dosiahnuté vzdelanie /mechanik a nastavovač CNC strojov/, v ktorom nemá žiadnu prax. Od doby, čo
otecmaloletéhovyštudovaltentoodbor,sareálnepracovnépozíciezmenilivplyvomvýpočtovejtechniky,
bez praxe, nie je možné sa uplatniť na trhu práce. Po skončení školy robil otec maloletého iné práce,

ktoré nezodpovedali vzdelaniu, najmä pomocné práce v stavebníctve, kde sa nevyžaduje vzdelanie.
Otec maloletého má tiež svoje nevyhnutné náklady, ktoré podrobne zdôvodnil. Finančné prostriedky
získané z príležitostných brigád nedokážu vykryť všetky nevyhnutné výdavky otca maloletého.

20. Kolízny opatrovník k vyjadreniu otca uviedol, že sa oboznámil s vyjadrením otca k odvolaniu matky

a zároveň sa plne pridržiava svojim doterajších vyjadrení v danom konaní.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami – matkou a aj otcom maloletého (§ 359 a § 362
ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné

vadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods.

3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca nie je dôvodné.

22. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému A. na základe návrhu matky, ktorá sa domáhala zverenia maloletého do svojej
osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca. S poukazom na dôvody matky a

otca predostreté v odvolaní je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správne určenej výške vyživovacejpovinnosti zo strany otca, dlžnému výživnému
a úprave styku maloletého s otcom.23. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutých výrokoch, konania im predchádzajúceho, ako
aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav ohľadom určenia
vyživovacejpovinnostiotcaadlžnéhovýživnéhoakoajúpravystykuvrozsahupotrebnomprevyhlásenie

rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie a stotožňuje sa so záverom súdu
prvej inštancie. Odvolacie námietky matky a otca a ani ani ostatný obsah spisu neboli podkladom
pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, nakoľko
ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. V zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej

starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6).

25. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom

povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §
62 ods. 2 ZR.

27. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale

vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

28. Matka v odvolaní namietala výšku výživného s poukazom na to, že súd nesprávne zohľadnil princíp
potencionality u otca maloletého, keď mal vychádzať z iného príjmu než ako z príjmu osôb pracujúcich

v oblasti pomocných stavebných prác a navyše nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie v tom,
že ani negatívny prístup otca k práci a jeho nepriaznivý zdravotný stav nemôže byť vyhodnocovaný
v neprospech maloletého dieťaťa. Mala za to, že súd mal vychádzať z príjmu v rozsahu od 1.200
eur mesačne, nakoľko otec je vyučený ako mechanik a nastavovač CNC strojov. Otec namietal výšku
výživného s poukazom na svoj zdravotný stav. Odvolací súd sa však nestotožňuje s týmito odvolacími

námietkami matky a ani otca. Ako vyplýva z obsahu spisu otec nikdy nepracoval v oblasti, v ktorej
vyštudoval t.j. ako mechanik, keď súd prvej inštancie popísal históriu jeho zamestnaní, avšak pokiaľ
túto prácu nevykonával vzhľadom k jeho veku je možné sa stotožniť aj s jeho argumentáciou v tom,
že jeho dosiahnuté vzdelanie /mechanik a nastavovač CNC strojov/, v ktorom nemá žiadnu prax sa oddoby čo vyštudoval tento odbor vyvinuli, reálne sa pracovné pozície zmenili vplyvom výpočtovej techniky
a bez praxe, nie je možné sa uplatniť na trhu práce. Preto súd prvej inštancie správne postupoval
vzhľadom k prácam, ktoré doteraz vykonával a vykonáva, keď vychádzal z príjmu v oblasti pomocných

prác v stavebníctve. Odvolací súd však má za to, že ani odvolacia námietka otca nebola dôvodná,
nakoľko hoci má zdravotné problémy, nie takého charakteru, aby na tieto prihliadol iným spôsobom než
súd prvej inštancie. Jeho vyživovacia povinnosť je prvoradá, a pokiaľ sú jeho zdravotné problémy takého
výrazného charakteru, že si nedokáže nájsť žiadnu prácu, v konaní preukázané nebolo, žeby mal nárok
na invalidný resp. čiastočne invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani neprihliadol

na dôkazy predložené v odvolacom konaní. Otec namietal aj to, že matka dostatočne neodôvodnila
náklady na maloletého. Odvolací súd má iný názor, hoci náklady vyčíslené matkou nedosahujú sumu
400 eur, tak ako ich vyčíslila na maloletého (bez nákladov na bývanie predstavujú cca 300 eur), je
zrejmé, že okrem nákladov na ubytovanie, sú tu aj ďalšie náklady napr. mimoriadne, s ktorými sa taktiež
počíta. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ matka vyčíslila náklady na maloletého vo výške 400 eur a ktoré
súd prvej inštancie považuje za primerané v rozsahu 350 eur (bližšie odvolací súd odkazuje na bod

27.3.1 rozsudku súdu prvej inštancie), postupoval správne. V ďalšom odvolací súd poukazuje aj na
jeho výpoveď na informatívnom stretnutí rodičov, kde sám uviedol, že by súhlasil s výživným vo výške
150 eur mesačne. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vychádzal pri určení výživného
z príjmu otca, ktorý by dosahoval v oblasti pomocných stavebných prác, ktorú prácu podľa názoru
odvolacieho súdu je schopný si zabezpečiť, súd prvej inštancie správne v bode 27.3.1 uviedol, ktoré

výdavky považuje za primerané a s ohľadom aj na daňový bonus a prídavky na dieťa ako aj osobnú
starostlivosť o maloletého je výška určená zo strany súdu prvej inštancie, ktorý prihliadal aj na aplikačnú
prax primeraná.

29. V súvislosti s výškou výživného odvolací súd iba dopĺňa, že je v súlade aj s Metodikou výpočtu

výživného v Slovenskej republike.

30. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

31. Podľa prvej vety čl. 4 Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu
ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej.

32. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

33. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa).

34. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom
súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu
alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami
vnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im
nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť

ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby
všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia
iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo
veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).35. Základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich
právom, garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich

povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať
dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, zaručuje Ústava
Slovenskej republiky v čl. 41 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podobne medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná, ukladá
zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia,

ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich
starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom
práva rodiča „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť
a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa
o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a ich
výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

36. V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V
záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore

o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V záujme objektívneho posúdenia veci vo
všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa,
ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť.

37. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je, aby si súd

obstaral spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov na všestranné
objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú na jednej strane osoby rodičov, na druhej strane osobu
dieťaťa.

38. Odvolanie otca smerovalo aj čo do úpravy styku s maloletým. Jeho argumentácia spočívala

predovšetkýmvtom,žemázáujemsavoväčšomrozsahupodieľaťnavýchovemaloletého,pomáhaťmu
aj pri plnení jeho školských povinností, ktoré podľa jeho názoru matka zanedbáva a bráni mu v stretávaní
s maloletým tak ako by mal sám záujem. Poukázal aj na názor maloletého.

39. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 40. Pokiaľ zo

spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že styk otca s maloletým prebiehal do podania návrhu matky
nepravidelne, je dôvodné upraviť tento postupne. Hoci otec sa chce maloletému venovať vo väčšej
miere, rozsah styku ako bol upravený je v tejto chvíli postačujúci na pravidelné rozvíjanie a utužovanie
vzťahov. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie
považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby

všeobecné súdy postoj dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili iba na jeho prianí
a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Názor dieťaťa je treba zohľadňovať
veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne odhadnúť dopad svojho
postoja. (Uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 10.01.2023, sp. zn. II. ÚS 2628/22) Súd prvej inštancie
vzal do úvahy názor dieťaťa, avšak zohľadnil aj ďalšie aspekty, ako napr., že dieťa si musí plniť aj školské

povinnosti a doteraz nebolo zvyknuté pripravovať sa do školy s otcom a nie je zanedbateľný vek dieťaťa.
Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti musí mať zabezpečenú možnosť v primeranom
rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s
ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi
a svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič predovšetkým prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Je

však dôležité, aby tento bol budovaný postupne, pokiaľ to bude dôvodné a na prospech maloletého je
možné upraviť styk v širšom rozsahu. Pri rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu
dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadať na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu

medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Aj odvolací súd však
zastáva názor, že je dôležité, aby styk otca s maloletým bol pravidelný, aby si dieťa zvyklo na určitý
pravidelný styk a až následne aj s ohľadom na režim maloletého, jeho školské povinnosti sa postupne
rozširoval, pokiaľ to bude v záujme a na prospech maloletého. Ak ide o snahu otca pomáhať synoviv školských povinnostiach, nič mu v tom nebráni aj za styku v rozsahu určeného súdom prvej inštancie.
Samozrejme nič nebráni rodičom dohodnúť sa aj na inej alternatíve úpravy styku, pokiaľ bude v záujme
maloletého, nakoľko najlepšie poznajú situáciu a jeho potreby.

40. Pokiaľ otec uvádza, že matka bráni v telefonickom kontakte s maloletým, resp. mu neposkytuje
informácie o maloletom, v uvedenom smere odvolací súd apeluje na matku, ktorej povinnosťou je
komunikovať s otcom a podávať mu potrebné informácie či pokyny a tiež pozitívne viesť dieťa k láske
a k úcte k druhému rodičovi, aby realizácia styku a zbližovanie sa s otcom prebiehalo bez stresujúcich

situácií pre dieťa, stretnutia s otcom boli prínosom pre maloletého, ktorý nemá byť terčom vzájomnej
averzie a konfliktov rodičov.

41. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej
judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,
aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na

ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odvolací súd tak na ďalšie nie relevantné argumenty (ktoré by
neprivodili zmenu rozhodnutia) účastníkov nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyššie
napadnutých častiach v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne
správny potvrdil.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového

poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si
každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich
nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba

spravodlivého usporiadania veci.

44. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).