Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124259817
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124259817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E. XXX, v zast. Advokátska kancelária JUDr. Boris Benkovič, s.r.o., IČO: 50 705 164, so sídlom
Malé Blahovo, Čukáraboň 7098/55, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I. XXX, v zast. JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, o
zaplatenie 3.553,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 14C/51/2024-141 zo dňa 18. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 22.03.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške3.553,76euraspríslušenstvomanáhradytrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žebezhotovostným
prevodom poskytol na účet žalovanej dňa 03.08.2023 pôžičku vo výške 500 eur a dňa 24.12.2023

pôžičku vo výške 1.000 eur. Dňa 30.08.2023 poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 170 eur,
dňa 12.09.2023 pôžičku vo výške 706 eur a dňa 16.09.2023 pôžičku vo výške 249 eur, pričom tieto
finančné prostriedky boli poskytnuté na žiadosť žalovanej priamo na účet zubnej kliniky J. A. B., J. za
stomatologické zákroky poskytnuté žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanej poskytol pôžičku aj
dňa 31.03.2023 vo výške 265,36 eura a dňa 19.07.2023 vo výške 663,40 eura za účelom uhradenia
ceny zájazdu pripadajúcu na žalovanú, pričom aj tieto peňažné prostriedky poskytol žalobca na žiadosť
žalovanej priamo na účet cestovnej kancelárie SATUR. Podľa žalobcu išlo o pôžičky pre žalovanú, bez

ohľadu na to, že peniaze neboli poukázané na účet žalovanej, ale boli zaslané na účet, ktorý žalovaná
označila. Účet tretej osoby bol teda len platobným miestom, tretia osoba nie je voči žalobcovi v postavení
dlžníka. Ani v jednom prípade nedošlo k vráteniu pôžičiek. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy naposledy výzvou podanou dňa 13.02.2024. Predmetná výzva nebola zo strany žalovanej
prevzatá a vrátila sa odosielateľovi s poznámkou „adresát nezastihnutý“. Žalobca tak pre účely určenia
okamihu omeškania žalovanej vychádza z dátumu uloženia zásielky na pošte, t.j. 15.02.2024 s tým, že
prvým dňom omeškania je 16.02.2024. Okrem už uvedenej istiny si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky

z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 3.553,76 eura od 16.02.2024 do zaplatenia.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu spolu so žalobou výpis z banky o
potvrdení zrealizovania transakcie na sumu 500 eur a sumu 1.000 eur, potvrdenie o zaplatení sumy 170eur, sumy 706 eur a sumy 249 eur za ošetrenie na zubnej klinike, dohodu o zmene zmluvy o zájazde -
Dodatok č.2 zo dňa 19.07.2023, potvrdenie zrealizovania transakcie na sumu 530,72 eura, potvrdenie
zrealizovania transakcie na sumu 1.326,80 eura, sledovanie zásielky podanej dňa 13.02.2024, ftk.

vrátenej zásielky.

3. Okresný súd Banská Bystrica (ako súd upomínací) vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu podania vecne odôvodneného odporu proti platobnému
rozkazu žalovanou, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Levice dňa 24.07.2024

ako súdu miestne príslušnému na prejednanie veci podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Žalovaná v podanom odpore potvrdila, že žalobca jej poskytol sumu vo výške 500 eur, ale ako
odmenu za vykonanie práce pre Centrálnu komplexnú záchrannú službu G., ktorej je žalobca konečným
užívateľom výhod ako aj sumu vo výške 1.000 eur, ktorá predstavovala vianočný dar, tak ako vyplýva

aj z dátumu prevodu na účet žalovanej, a to dňa 24.12.2023. Stomatologické zákroky v celkovej výške
1.125 eur uhradil žalobca z vlastnej iniciatívy, žalovaná ho nijakým spôsobom o uhradenie nežiadala.
Stomatologickú kliniku J. A. B., J. predtým nenavštevovala, výber kliniky inicioval žalobca. Na základe
uvedeného nie je možné hovoriť o zmluvách o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, ale o
darovacích zmluvách v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka. Nie sú naplnené ani dôvody pre vrátenie

daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Ukončenie partnerského vzťahu nemožno subsumovať pod
správanie, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Uhradený zájazd bol rovnako darom pre žalovanú a bol
zakúpený z vlastnej iniciatívy žalobcu. Keď bol zájazd zakúpený, žalobca so žalovanou ešte netvorili pár.
Ich partnerský vzťah sa začal až dňa 15.06.2023 a zájazd bol žalobcom zakúpený pre neho a inú osobu.
Žalovaná bola ustanovená ako cestujúca zájazdu až dohodou o zmene zmluvy o zájazde konkrétne

Dodatkom č. 2 vyhotoveným dňa 19.07.2023. Žaloba je úmyselná pomsta žalobcu žalovanej z dôvodu
ukončenia ich partnerského vzťahu. Žalobca požadované sumy uhradil z vlastnej vôle dobrovoľne a
bezodplatne bez toho, aby ho žalovaná o úhradu akýmkoľvek spôsobom žiadala, išlo teda o dary a
nie pôžičku. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca ju nepretržite kontaktuje telefonicky aj prostredníctvom
sociálnych sietí, prenasleduje ju a žiada o návrat do partnerského vzťahu. Zablokovala ho na sociálnych

sieťach aj telefón, následne ju začal kontaktovať listami prostredníctvom Slovenskej pošty. Navrhla
žalobu zamietnuť. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná predložila súdu Výpis z FinStat spoločnosti
Komplexnej centrálnej záchrannej služby G. a mailovú komunikáciu so žalobcom.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná potvrdila prijatie peňažných prostriedkov. Poprel

tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky predstavovali dar, išlo o pôžičky. K sume 500 eur žalobca
uviedol, že Komplexná centrálna záchranná služba (ďalej len „KCZS“) je občianskym združením, pre
ktoré menovaná nikdy nepracovala ani ako zamestnanec a ani ako zmluvný partner. Žalovaná ako
dobrovoľník vypomáhala v lete roku 2023 cca 3 alebo 4 dni pre Dobrovoľný hasičský zbor KCZS, táto
aktivita, ako už vyplýva z dobrovoľníckej povahy tejto činnosti, je bez nároku na odmenu. Okrem toho

žalobca figuruje v KCZS ako predseda predstavenstva iba od 01.12.2023. Pokiaľ by bolo pravdivé
tvrdenie, že sa jednalo o odmenu pre žalovanú za vykonanú činnosť pre KCZS, musela by za túto
činnosť žalovaná obdržať odmenu priamo od KCZS, nie od žalobcu ako fyzickej osoby. Suma 500,-
eur bola podľa tvrdenia žalovanej požičaná za účelom úhrady platieb za služby mobilného operátora.
Žalobca ďalej poprel, že suma 1.000 eur mala byť vianočným darom. Malo sa jednať o poskytnutie

peňažnej pôžičky, nakoľko žalovaná podľa jej tvrdenia nemala mať dostatok prostriedkov, keďže všetky
minula na nákup vianočných darčekov. V otázke poskytnutia peňažnej pôžičky za účelom uhradenia
stomatologických zákrokov uviedol, že na kliniku J. A. B. J. žalovaná prvý krát dostavila po návrate z
Rakúska, kde bola spoločne na poľovačke so žalobcom a otcom žalobcu, kde žalovanú rozbolel zub. Pri
tejto príležitosti si žalovaná dohodla ďalšie ošetrenia a požiadala žalobcu, aby ju na ošetrenia vozil a aby

za ošetrenia zaplatil, že sa s ním vyrovnaná neskôr, k čomu nikdy nedošlo. Po niekoľkých ošetreniach
sa žalovanej cena stomatologických zákrokov zdala veľmi vysoká, tak začala navštevovať doktora J. v
K., kde situácia bola obdobná. Poprel tvrdenie žalovanej, že výber kliniky bol iniciovaný z jeho strany
ako aj tvrdenie žalovanej, že ho nijakým spôsobom nežiadala o uhradenie stomatologických zákrokov.
Podľa žalobcu je absurdné, aby zaplatil za zákroky bez tohto, aby ho o to žalovaná požiadala. Úhrady

za poskytnuté stomatologické ošetrenia boli realizované ako peňažné pôžičky žalobcu v prospech
žalovanej, ktorá ho o poskytnutie týchto prostriedkov požiadala. So žalovanou začali tvoriť pár niekedy
v lete 2023 a k rozchodu došlo už v januári 2024, preto nie je logické, aby uhrádzal životné náklady
žalovanej, resp. aby za takýto relatívne krátky čas boli považované akékoľvek poskytnuté plnenia zostrany žalobcu v prospech žalovanej za dar. Ani skutočnosť, že určité osoby tvoria pár automaticky
neznamená, že každé plnenie jednej z týchto osôb v prospech druhej osoby, možno posúdiť výlučne
ako dar. Poukázal aj na ďalšie súdne konania (prebiehajúce na Okresnom súde v Banskej Bystrici

v štádiu upomínacieho konania), ktoré iniciovali rodičia resp. ďalšie subjekty voči žalovanej, ktoré k
žalovanej nemajú žiadny emocionálny alebo iný obdobný vzťah, t.j. argumentovať darovaním podľa
žalobcu nemá žiadnu relevanciu. K zájazdu na Cyprus uviedol, že po tom čo sa žalovaná dozvedela,
že ide na rodinnú dovolenku, opýtala sa, či by mohla ísť s ním a požiadala žalobcu a jeho matku o
úhradu na ňu pripadajúcej časti s tým, že poskytnuté prostriedky žalobcovi uhradí po dovolenke, keď

bude mať peňažné prostriedky. K uvedenému však nedošlo. Žalobca ďalej uviedol, že nespochybňuje,
že žalovanej počas vzťahu určité veci daroval, tieto však nežiada vrátiť, žiada o vrátenie pôžičiek, ktoré
uviedol v žalobe.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne uviedla, že suma 1.000 eur bola vianočným
darom od žalobcu. Žalobcove tvrdenia, že malo ísť o pôžičku z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov po absolvovaní vianočných nákupov označila za absurdné, vymyslené a nepreukázané.
Poukázala na skutočnosť, že dňa 24.12.2023 jej žalobca daroval do držby motorové vozidlo Volkswagen
T-Cross,čotiežnežiadalaanapísalamusprávu,ženepotrebujebyťničímkúpená,bolavždysamostatná
ažiadala,abysiautozobral.Žalobcapredmetnévozidlovzápisniciotrestnomkonanízodňa10.07.2024
(ďalej len „ZTK“) definoval ako služobné, a malo jej byť poskytnuté pred nástupom do pracovného

pomeru. Počas krátkeho trvania partnerského vzťahu sa so žalobcom zasnúbili, plánovali spolu svadbu,
nasťahovali sa k sebe a mala nahlásený trvalý pobyt na adrese bydliska žalobcu. Poukázala na rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14.06.2024, sp. zn. 5C/58/2023, ktorý bol vydaný v skutkovo
obdobnej veci. Poprela tvrdenie žalobcu, že jej sumu 500,- eur žalobca požičal na úhradu za služby
mobilného operátora. Išlo o odmenu za prácu vykonávanú v prospech KCZS, na výkon ktorej jej bol

poskytnutý dňa 22.07.2023 aj služobný mobilný telefón značky Apple iPhone 11 Pro, ktorý žalobca
žiadal späť, čo preukazuje zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 10.07.2024, pričom suma 500,-
eur jej bola vyplatená dňa 03.08.2023. Z uvedeného dôvodu išlo o vyplatenie za určitý druh práce,
ktorú pre žalobcu vykonávala. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa zápisnice o trestnom
oznámení mala neoprávnene užívať telefón od 02.02.2024, dovtedy ho teda užívala oprávnene. Žalobca

v zápisnici tiež uviedol, že žalovaná mala nastúpiť do pracovného pomeru v spoločnosti ADJ PLUS,
s.r.o., napriek tomu tvrdí, že prácu vykonávala pre KCZS. V oboch prípadoch by však šlo o vykonanú
prácu pre žalobcu, na základe ktorej jej bola predmetná suma vyplatená, keďže žalobca figuruje v
obochuvedenýchsubjektoch.Počaspartnerskéhovzťahusožalobcomhonijakýmspôsobomnežiadala,
ani nenaliehala, aby jej žalobca akékoľvek peňažné prostriedky poskytol. Všetky žalobcom definované

zmluvy o pôžičke boli žalovanej poskytnuté ako darovacie zmluvy. Žalobca vo všetkých ním uvedených
prípadoch preukázal slobodnú vôľu uhradiť predmetné zákroky a nikdy ho nijakým spôsobom nežiadala,
nenútila,nevyvíjalananehožiadennátlakarovnakožalobcažalovanejnikdynepovedal,žebyuhradenie
stomatologických zákrokov malo byť poskytnutou peňažnou pôžičkou. Žalovaná ďalej uviedla, že aj
zájazd bol darom žalobcu pre žalovanú a poprela tvrdenie žalobcu, že by na neho naliehala, že sa

chce zájazdu zúčastniť ako aj tvrdenie, že sa zaviazala za zájazd uhradiť po jeho absolvovaní. Žalobca
súbežne počas partnerského vzťahu so žalovanou viedol i partnerský vzťah s inou osobou, pre ktorú
bol zájazd zakúpený. Žalovaná žalobu označila za účelovú ako akt pomsty za rozchod so žalobcom
a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na preukázanie svojich tvrdení doručila súdu zápisnicu o
trestnom konaní zo dňa 10.07.2024 a konverzácie zo sociálnej siete.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na tom, že uvedené peňažné prostriedky
predstavovali peňažné pôžičky. Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000 eur neboli vianočným
darom, ale pôžičkou. K preukázaniu tohto tvrdenia navrhol žalobca vypočuť ako svedka svojho otca,
ktorý bol účastný komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, ohľadne poskytnutia týchto peňažných

prostriedkov. Žalobca poprel, že by suma 500 eur mala byť odplatou za vykonanú prácu pre KCZS.
Žalovaná nepreukázala, že by vykonávala pre niektorý z uvedených subjektov odplatné činnosti.
Peňažnúpôžičkuposkytolžalovanejžalobca,nieinýsubjekt,pretojeskúmanietejtootázkypodľanázoru
žalobcu bezpredmetné. K peňažným pôžičkám, ktorými boli uhradené stomatologické zákroky žalobca
uviedol, že to bola samotná žalovaná, ktorá požiadala otca žalobcu, aby jej sprostredkoval prijatie na

klinike J. A. B., o čom má svedčiť aj komunikácia zo sociálnej siete. K zájazdu na Cyprus žalobca uviedol,
že šlo tiež o peňažnú pôžičku a žalovaná sa zaviazala žalobcovi túto čiastku vrátiť. K preukázaniu tohto
tvrdenia navrhol žalobca vypočuť ako svedka svojho otca.8. Na verejné prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 23.10.2024, v ktorom pokračoval a
rozhodol dňa 18.11.2024. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky
boli poskytnuté ako pôžička, nie titulom daru a v ostatnom odkázal na svoje písomné podania. Ako

dôkaz navrhol vykonať výsluch žalovanej. V záverečnej reči uviedol, že z predložených dôkazov je
zrejmé, že sa jedná o zmluvu o pôžičke, čo nebolo vyvrátené a žalobca uniesol dôkazné bremeno.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právny zástupca žalovanej
zotrval na písomných podaniach a uviedol, že žalobca poskytnutie pôžičiek nepreukázal ani v jednom
prípade. Navrhol výsluch žalobcu a v záverečnej reči uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko žalobca nedisponuje s písomnou zmluvou o pôžičke ani s dlžobným úpisom. Pre jeho
úspech v konaní bolo nevyhnutné poskytnutie pôžičky preukázať aj inými prostriedkami ako výpoveďou
žalobcu a tendenčnou výpoveďou svedka, ktorý je rodinným príslušníkom žalobcu. Z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno navrhol súdu žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Strany sporu právo záverečnej reči nevyužili.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými písomnými podaniami
strán sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu a dospel k nasledovným
skutkovým záverom:

10.Zpotvrdeníozrealizovanítransakcievyplýva,žežalobcadňa03.08.2023poukázalnaúčetžalovanej
sumu 500,- eur a dňa 24.12.2023 sumu 1.000 eur bez uvedenia bližšej špecifikácie prevodov.

11. Z prehľadov ošetrení vyplýva, L. D. M. N. J. A. B. J. O. žalovanej vykonané stomatologické zákroky,
a to dňa 30.08.2023 v sume 170 eur, dňa 12.09.2023 v sume 706 eur a dňa 16.09.2023 v sume 249

eur. Z dokladov o úhrade a zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že sumu 170 eur uhradil žalobca
dňa 30.08.2023 v hotovosti z vlastných zdrojov, sumu 706 eur uhradil žalobca z vlastných zdrojov
dňa 12.09.2023 platobnou kartou ako aj sumu 249 eur, ktorú žalobca uhradil z vlastných zdrojov dňa
16.09.2023 platobnou kartou.

12. Z dohody o zmene zmluvy o zájazde vyplýva, že cestovná kancelária SATUR TRAVEL a.s. a žalobca
ako objednávateľ uzavreli dňa 19.07.2023 dodatok č. 2 k zmluve o zájazde č. 3372258 uzavretej dňa
21.02.2023, predmetom ktorej bol zájazd Cyprus-Severný Cyprus, Bafra, Limak Cyprus pre 2 osoby v
termíne od 20.08.2023 do 27.08.2023, 1x štandardná izba 2+2 vrátane leteckej dopravy. Na dodatku č. 2
boli ako cestujúci označený žalobca a žalovaná. Z dodatku č. 2 ďalej vyplýva, že cena zájazdu po zľave

za 2 osoby bola v sume 2.683,60 eura vrátane poplatku za zmenu osoby v sume 30 eur. Záloha v sume
796,08 eura bola zaplatená dňa 23.02.2023, záloha v sume 530,72 eura bola zaplatená dňa 03.04.2023
a zostávalo uhradiť sumu vo výške 1.356,80 eura. Záloha v sume 530,72 eura bola uhradená z účtu
žalobcu príkazom na úhradu zo dňa 31.03.2023 a doplatok v sume 1.356,80 eura bol uhradený z účtu
žalobcu príkazom na úhradu zo dňa 19.07.2023, tak ako vyplýva z potvrdení o realizovaní transakcií.

13. Z obálky a z detailu sledovania zásielky vyplýva, že právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej dňa
13.02.2024 zásielku, ktorá sa mu dňa 07.03.2024 vrátila z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý. Z obálky
nevyplýva, čo bolo predmetom zásielky.

14. Z výstupu FinStat ohľadne združenia Komplexnej centrálnej záchrannej služby, IČO: 37835793
okrem iného vyplýva, že žalobca je konečným užívateľom výhod menovaného združenia.

15.ZSMSkomunikáciepredloženejžalovanouvyplýva,žežalobcavmesiacimarecžiadalžalovanú,aby
sa s ním porozprávala, nevedel čo spravil a čím si to on a jeho rodičia zaslúžili. Nič zlé neurobil, naopak.

Všetko spravil a dal čo mal v silách. Vo vzťahu bol šťastný a po rozchode je zničený. Z ďalšej SMS
komunikácie vyplýva, že žalovaná žiada žalobcu, aby prišli v najbližších dňoch zobrať auto Volkswagen,
na čo žalobca reagoval otázkou, či je normálna. Žalobca naliehal, aby mu žalovaná zodvihla telefón a
dopytoval sa, či s ním žalovaná skončila úplne. Žalovaná v správach žalobcovi napísala aj to, že bola
vždy samostatná a nepotrebuje byť niečím kúpená, a že nikdy žalobcu o nič neprosila.

16. Z tretej a štvrtej strany zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že P. Q. B., R. P. J. R. P. J., ktorý bol
dňa 09.07.2024 splnomocnený konateľom spoločnosti (synom) na zastupovanie menovanej spoločnosti
vo veci podania podnetu na polícii, podal dňa 10.07.2024 na žalovanú trestné oznámenie z dôvodu, žemala a používala mobilný telefón, ktorý bol majetkom spoločnosti. Telefón spolu s motorovým vozidlom
Volkswagen T-cross jej boli zverené konateľom spoločnosti, s ktorým tvorili pár. Žalovaná mala byť na
jar roku 2024 zamestnaná v tejto spoločnosti, no pre rozchod s konateľom spoločnosti k uzatvoreniu

pracovnej zmluvy nedošlo. Z tohto dôvodu nedisponujú ani dokumentom o zverení vecí žalovanej.
Motorové vozidlo vrátila nepoškodené, ale mobilný telefón, ktorý užívala od 22.07.2023 do inventarizácie
majetku spoločnosti konanej dňa 02.02.2024 nevrátila. Spoločnosť poslala žalovanej 2 výzvy, jednu s
doručenkou, no bezúspešne. Mobilný telefón nevrátila a od 02.02.2024 ho užíva neoprávnene. Vozidlo
vrátila niekedy v polovičke januára na základe telefonického rozhovoru s ocom žalovanej.

17. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie vyplýva, že žalovaná zaplatila v prospech príjemcu Orange
Slovensko a.s. za služby dňa 04.07.2023 sumu 26 eur, dňa 03.08.2023 sumu 18 eur a dňa 04.09.2023
sumu 18,94 eura.

18. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že finančné prostriedky poukázané na účet žalovanej boli pomocou

žalovanej, ktorá o ich poskytnutie požiadala ústne s tým, že ich vráti naspäť, na tom sa výslovne dohodli.
Dátum vrátenia nebol dohodnutý, ani platenie v splátkach. Po rozchode sa rozhodol, že bude peniaze
žiadať naspäť. Sumu 500 eur žalovanej požičal, nakoľko nemala finančné prostriedky ani na úhrady za
služby mobilnému operátorovi. Žalovanú stretol dňa 03.06.2023 na poľovníckych slávnostiach v G., od
kedy začali spolu komunikovať a vzťah ukončili v januári 2024. Finančné prostriedky poskytol jednak

prevodomnaúčetžalovanejatosumu500eurasumu1.000eurastomatologickézákrokyboliuhradené
jednak v hotovosti z vlastných zdrojom žalobcu ako aj z vlastného účtu. Žalovaná žiadala o poskytnutie
pôžičky opakovane, nemal pochybnosti o tom, že mu ich vráti. Iným ľuďom pôžičku neposkytol. Ani si
nikoho v živote nekupoval. Žalovaná od neho žiadny darček k Vianociam nedostala, motorové vozidlo
jej bolo poskytnuté z dôvodu, že nemala žiadne vozidlo a bol predpoklad, že po ukončení štúdia nastúpi

do pracovného pomeru do spoločnosti. Žalovaná u žalobcu nikdy zamestnaná nebola, pomáhala mu
asi 5 dní v rámci dobrovoľného hasičského zboru, N. B. M. J. G., ale nevykonávala činnosť, za ktorú by
dostala nejakú finančnú odmenu. Táto služba nemá žiadnych zamestnancov. V tom čase na záchrannej
službe ako štatutár nepôsobil, do 01.12.2023 bol predseda záchrannej služby P. Q. B.. So žalovanou
naposledy ústne komunikovali v čase, keď bol prevziať vozidlo, kedy mu povedala, že všetko dajú do

poriadku. Žalovanú sa pokúšal kontaktovať najmä sms správami, poslal aj kvety. Žalovaná ho požiadala,
aby ju nekontaktoval, ale v akom období to bolo si už nepamätá. Žalovaná ho o výber stomatologického
zariadenia požiadala, lebo ju cestou pri Bratislave rozbolel zub. Zariadenie kontaktoval otec žalobcu.
Bola to jediná pohotovosť, ktorá bola po ruke. Hneď si objednala termín na stomatologické zákroky.
Zájazd na Cyprus bol objednaný pred tým, ako so žalovanou začali tvoriť pár pre inú osobu, ktorá so

žalobcom nešla. Mohli miesto zrušiť, ale žalovaná žiadala, že chce ísť na dovolenku so žalobcom a
zaplatí si za ňu, keď bude mať finančné možnosti. O vrátenie peňazí žalovanú viackrát požiadal ústne,
no žalovaná vždy odbočila od témy a začala hovoriť o inej téme. Žalovaná mávala nedostatok finančných
prostriedkov ako napríklad potrebovala pomôcť na stomatologické zákroky, na zaplatenie mobilnému
operátorovi za jeho služby a na vianočné darčeky.

19. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že so žalobcom sa zoznámili 03.06.2023, kedy bola študentkou C.
S. H. M., zasnúbili sa dňa 10.11.2024, v decembri mala u žalobcu evidovaný trvalý pobyt a otehotnela.
Partnerský vzťah tvorili do 20.01.2024. Išla na interupciu, nakoľko sa žalobca nesprával ako dospelý
človek a bol aj násilný, všetko muselo byť podľa nich. Od žalobcu dary nikdy nevyžadovala. Kým ho

nespoznala, vždy si zarábala aj na strednej škole aj počas štúdia na vysokej škole až pokiaľ nespoznala
žalobcu, ktorý jej pracovať nedovolil z dôvodu, že bol žiarlivý a manipulatívny. O dary žalobcu neprosila,
sám jej ich svojvoľne daroval. Po zablokovaní telefónneho čísla jej žalobca písal maily, v ktorých nikdy
o vrátenie peňazí nežiadal. O žiadnej pôžičke nikdy nebola reč. Vypýtal ich naspäť až platobným
rozkazom, pričom k MDŽ jej poslal kyticu so správou ako ju ľúbi. Najprv robila na Komplexnej centrálnej

záchrannej službe, kde bol konateľom pán Q. B. a za odrobenú prácu dostala peniaze, keďže bola
študentka, stačilo jej to. Následne jej hovorili, že idú na Cyprus na dovolenku, pričom o žiadnej zmluve
o pôžičke nebola reč. Až z platobného rozkazu zistila, že dovolenka bola zaplatená už vo februári a
išla namiesto inej osoby. Ku stomatologickým zákrokom bola objednaná k svojej zubárke na dedine,
pričom otec žalobcu jej povedal, že má známeho na klinike v Bratislave, kde sám zavolal a objednal

ju. Na kliniku išla so žalobcom, ktorý jej povedal, že to zaplatia, lebo záchranári to majú preplatené a
vráti sa im to z poisťovne. Zákrok sa nepodaril ani následne, tak prešla k inému zubárovi v Šamoríne,
ktorý bol tiež žalobcov známy, ale ani on jej zuby spraviť nevedel. Žalobcovi povedala, že to je veľa
peňazí, že to od neho už nemôže prijať, preto išla k svojmu zubárovi z detstva do Nových Zámkov.K Vianociam dostala od žalobcu auto spôsobom, že jej dal zabalený darček, v ktorom boli kľúče. Po
tom ako od žalobcu utiekla mu napísala, aby si auto prišiel zobrať, že bola vždy samostatná a o nič ho
neprosila. Žalobca si ju chcel kupovať. Žalobca jej viackrát poskytol finančné prostriedky, ktoré jej dal

ako dar k Vianociam, keďže v tom čase mala u neho trvalý pobyt a bola tehotná. Peniaze jej poskytol aj
v lete k brigáde. Síce žalobca výslovne nepovedal, že ide o dar, ale keď mu žalovaná hovorila, že takéto
dary nechce, žalobca jej povedal, že dary sa neodmietajú. Že išlo o dary žalovaná usúdila z dôvodu, že
žalobca peniaze poslal svojvoľne, nikdy ho o zaslanie neprosila, obdobne ako tomu bolo pri poľovačke,
kedy jej poskytol strelenie zvery a v správe jej žalobca napísal, že je prvý človek, ktorému takýto dar

daruje a že dar sa neodmieta. Nikdy ju žalobca o vrátenie peňazí nežiadal, až platobným rozkazom. Po
tom ako ho zablokovala jej stále písal maily, no ani v týchto ju o vrátenie peňazí nepožiadal. Vyšetrenie
na stomatologickej klinike jej sprostredkoval žalobca alebo jeho otec, kde ju prvýkrát žalobca osobne
zobral, no keďže ju zub po ich zákroku ešte mesiac bolel, požiadala ho o zjednanie ďalšieho zákroku. Na
zákroky ju vozil žalobca, tak ako ju z vlastnej vôle vozil aj do školy, pričom zákroky uhrádzal svojvoľne
vlastnou debetnou kartou, o ich úhradu žalovaná žalobcu nežiadala. Nikdy nemala finančné problémy.

S dovolenkou súhlasila preto, že už bola objednaná. Žalovaná nevedela, že sa ďalšia platba uhrádzala
v čase, keď tvorili so žalobcom pár, pričom považovala za prirodzené, že partner zavolá partnerku na už
objednanú dovolenku, aby išla s ním. Počas partnerského vzťahu sa zdržiavala 80% v dome žalobcu.
Sumu 1.000 eur, ktorú jej poslal žalobca, minula na darčeky. A za 500 eur z brigády niečo kúpila. Brigáda
v prospech KCZS trvala asi týždeň a zahŕňala práce v kancelárii, umývanie okien a výpomoc pre deti,

čo záchranná služba organizovala. Keď sa žalobcu dopytovala, prečo dostala až 500 eur, povedal jej,
že sa nemá starať. Zmluvu uzatvorenú nemala, prácu vykonávala na čierno. Peniaze jej poslal žalobca,
ale štatutárom bol jeho otec. Na Vianoce 2023 dostala od žalobcu svietidlo, fotku, ktoré nechala v jeho
dome spolu so svojím oblečením, keďže utiekla. Počas vzťahu komunikovala so žalobcom 4 dni v týždni
prostredníctvom aplikácie Whatsapp a SMS správami a zvyšné 3 dni v týždni osobne.

20. Z výpovede svedka P. Q. B., vyplýva, že syn (žalobca) spolu so žalovanou bývali počas ich vzťahu
skoro stále u nich doma, pričom bol pri tom, ako sa žalobca so žalovanou bavili o poskytnutí finančných
prostriedkov. Žalovaná si prvýkrát požičala peniaze od žalobcu v lete, čo mu prišlo čudné, že po 5-6
týždňovej známosti si žalovaná pýta peniaze. O požičanie žalovaná požiadala u nich doma s tým, že

nemá na zaplatenie telefónu, ktorý ak neuhradí jej vypnú. Druhýkrát to bolo na Vianoce, keď pozeral, čo
za haraburdy žalovaná kupovala. Vtedy bol proti tomu a bol nahnevaný, aby žalobca po druhý krát za
6 mesiacov požičal žalovanej peniaze. Peniaze mohli žalovanej požičať rodičia. K dovolenke na Cypre
uviedol, že sa žalovanej opýtal, či si nechce „prekúpiť“ dovolenku na Cyprus, na ktorú majú obsadené 4
miesta, s čím žalovaná súhlasila a povedala, že si dovolenku sama zaplatí, čo sa dodnes nestalo. Vtedy

sa dala dovolenka stornovať. Nemienil platiť každej frajerke žalobcu dovolenku. V občianskom združení
KCZS v čase, keď bol štatutárom, žalovaná nevykonávala žiadnu prácu, za ktorú by jej prináležala
odmena. Keď žalovaná od žalobcu odchádzala niekedy v januári roku 2024, žalobca jej povedal, že si
musia dorovnať ich podlžnosti medzi sebou. Cestou z Rakúska rozbolel žalovanú zub, tak ho poprosila,
abyjejvybavilvyšetrenieuznámeho,naktoréjuajzobralazaplatil600eur,ktorýchvrátenieodžalovanej

nežiadal. Tam si žalovaná už sama objednala ďalšie vyšetrenia. Keď jej povedal, že tieto vyšetrenia
sú drahé, žalovaná odpovedala, že ona na to má. Až následne sa dozvedel, že aj tie ďalšie vyšetrenia
hradil žalobca. Žalovaná dostala na Vianoce 2023 ako darček od svedka s manželkou a od žalobcu
poľovnícke oblečenie a vybavenie v sume 1.500 eur. Aj rodičom žalovanej kúpili poľovnícke kabáty
ako darčeky. Nevie o tom, že by žalobca počas trvania vzťahu so žalovanou okrem týchto vianočných

darčekov žalovanej niečo daroval. Žalovaná žalobcu len zneužila, vypýtala od neho peniaze, predložila
27 tehotenských testov a vlastnoručne vypísaný diár, pričom ani na jednom gynekologickom vyšetrení
nebola. Prvýkrát, keď sa pri ňom žalobca so žalovanou bavili o peniazoch bolo, keď sa žalovaná pýtala
žalobcu,čibyjejnepožičalpeniaze,ženemánazaplatenieúčtuzatelefón.Žalobcasananehopozrel,na
čo kývol plecom, nech žalovanej požičia 500 eur na telefón. Druhýkrát sa jednalo o sumu 1.000 eur, lebo

vtedy sa žalovaná vyhádzala na darčeky a sprostosti ako svietiaca fotka ich dvoch. Prvýkrát objednal
žalovanú do stomatologického zariadenia cestou z Rakúska, kde sa žalovaná už sama objednala ďalšie
vyšetrenie. Žalovaná mu potom písala, že zákroky sú drahé, či jej vie zohnať lacnejšieho zubára, na čo
jej sprostredkoval zubára v Šamoríne. Nevedel, že zákroky v Bratislave hradí žalobca.

21. Z plnej moci na č.l. 22 vyplýva, že P. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, žalobca a R. B., nar. XX.XX.XXXX
ako splnomocnitelia splnomocnili dňa 7.2.2024 Advokátsku kanceláriu JUDr. Boris Benkovič, s.r.o. ako
splnomocnenca na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa vymáhania pohľadávok
voči žalovanej ako dlžníkovi.22. Zo správy predloženej súdu žalobcom v maďarčine na č.l. 81, ktorú žalovaná preložila na
pojednávaní dňa 18.11.2024 vyplýva, že žalovaná predmetnú správu zaslala otcovi žalobcu, a požiadala

ho, ak sa dá, aby zavolal lepšiemu zubárovi a objednal ju na termín, keď bude mať v škole voľno.

23. Posudzujúc zistený skutkový stav v zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku
(CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. – čl. 8, § 149, § 150, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2)
a Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 488, § 489, § 628 ods. 1 a 2, § 630, § 657,

§ 563, § 451 ods. 1 a 2, § 43 a § 3 ods. 1) svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

23.1. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanej titulom viacerých zmlúv o pôžičke. Záväzkový právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vznikne
za splnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657
Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje osobitná písomná
forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi
zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené
veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti

jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po
tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ).

23.2. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetupôžičky(peňazí)veriteľomdlžníkoviatobuďbezhotovostnýmspôsobomnaúčetdlžníkaalebo

odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009).

23.3.Prezávero(ne)dôvodnostinárokuuplatňovanéhožalobcomvočižalovanejtitulomzmlúvopôžičke
bolo preto nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že prenechal žalovanej dočasne finančné prostriedky

na voľné nakladanie a zároveň, že sa žalovaná zaviazala v dohodnutom čase veci rovnakého druhu
žalobcovi vrátiť.

23.4. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej nie je

dôvodný. Žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno a nepreukázal bez rozumných pochybností, že
došlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka, ktorých účinkov sa žalobca v spore domáhal, a to že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu zmlúv o pôžičke, na základe ktorých vznikla žalovanej povinnosť poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť, dôsledkom čoho súd žalobu zamietol.

23.5. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poukázal na účet žalovanej dňa 03.08.2023 sumu
vo výške 500 eur a dňa 24.12.2023 sumu vo výške 1.000 eur. Zároveň nebolo sporné, že žalobca z
vlastných zdrojov uhradil dňa 30.08.2023 sumu vo výške 170 eur, dňa 12.09.2023 sumu vo výške 706
eur a dňa 16.09.2023 sumu vo výške 249 eur v prospech zubnej kliniky J. A. B., J. za stomatologické

zákroky vykonané žalovanej. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalovaná absolvovala so žalobcom a
jeho rodičmi v období od 20.08.2023 do 27.08.2023 zájazd na Cyprus, ktorý hradil žalobca.

23.6. Sporným bol právny dôvod odovzdania peňazí žalobcom žalovanej resp. tretím osobám a s tým
spojená skutočnosť, či vznikla žalovanej povinnosť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť,

keď procesná obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že poskytnuté finančné prostriedky boli darom
žalobcu pre žalovanú, ktoré žalobca poskytoval z vlastnej vôle, bezodplatne a nenávratne a bez toho,
aby žalovaná žalobcu o ich poskytnutie žiadala ako aj bez toho, aby dal žalobca pri ich poskytovaní
najavo úmysel požadovať tieto plnenia od žalovanej späť a ktoré žalovaná prijala. V prejednávanej veci
tak proti sebe stáli diametrálne odlišné tvrdenia strán sporu, a to tvrdenie žalobcu o uzavretí viacerých

zmlúv o pôžičke, následkom ktorých je povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi v dohodnutom čase vec toho
istého druhu, proti tvrdeniu žalovanej o bezodplatných právnych úkonoch v podobe darovacích zmlúv.
Pre rozhodnutie súdu vo veci tak bolo potrebné ustáliť, či právnym úkonom strán sporu, na základe
ktorého žalobca plnil, bola uzatvorená zmluva o pôžičke alebo darovacia zmluva.23.7. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
stranydefinovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťou.Zprejednacej

zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej

normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledok hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V civilnom sporovom konaní

je v zásade žalobca povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo
porušené právo, pričom okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

23.8. Ak sa teda žalobca v spore domáhal zaplatenia sumy 3.553,76 eura s príslušenstvom titulom
zmluvy o pôžičke, bol v konaní povinný preukázať, že poskytol žalovanej peňažné prostriedky a v
čase kontraktácie existovala zhodná vôľa žalobcu a žalovanej o tom, že právnym dôvodom poskytnutia
peňažných prostriedkov bola pôžička, ktorá sa vyznačuje základnou štruktúrou veriteľsko - dlžníckeho

obsahu spočívajúcom v tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu
(§ 657 OZ). Pri pôžičke existuje spoločná vôľa kontrahentov, že poskytnuté plnenie veriteľa bude
(druhovo rovnakým plnením) veriteľovi vrátené, na rozdiel od darovania, ktoré predpokladá, že darca
niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Pre platnosť

obidvoch zmlúv právny poriadok vo všeobecnosti nevyžaduje písomnú formu a obidva typy zmlúv sú vo
väčšine prípadov charakteristické práve predmetom spočívajúcim v poskytnutí finančných prostriedkov,
skutočnosť ktorá nebola v spore sporná. Sporným bol právny dôvod plnenia, pričom rozhodujúcimi
pre posúdenie povahy dôvodu plnenia boli okolnosti a prejavy vôle strán v čase uzavretia zmluvy. Je
pritom nepodstatné ako sa vôľa, prípadne predstavy kontrahentov zmenili v čase po uzavretí zmluvy.

Ak napríklad veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak nepreukáže z akého
dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok posúdený ako darovanie
a žalobný návrh veriteľa zamietnutý.

23.9. Nakoľko žalobca nedisponoval písomnými zmluvami o pôžičke a žalovaná uzavretie zmlúv o

pôžičke účinne poprela, pre jeho úspech v spore bolo nevyhnutné, aby poskytnutie pôžičiek preukázal
inými dôkaznými prostriedkami ako len výpoveďou žalobcu. Na preukázanie uzatvorenia zmluvy o
pôžičke dňa 03.08.2023 a dňa 24.12.2024 stranami sporu ako aj na preukázanie skutočnosti, že sa
žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť finančné prostriedky za zájazd na Cyprus navrhol žalobca vypočuť
ako svedka svojho otca, ktorý mal byť pri ich uzatváraní prítomný. Je nutné dodať, že žalobca navrhol

výsluch svedka až v treťom podaní adresovanom súdu, hoci jeho výsluch mohol a mal navrhnúť už
v podanej žalobe. Napriek tomu, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú mu v § 153 ods. 1 CSP
uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, súd porušenie tejto povinnosti nesankcionoval využitím
sudcovskej koncentrácie konania a výsluch svedka vykonal. Súd však dospel k záveru, že výpoveď
svedka je potrebné posúdiť ako tendenčnú a nedôveryhodnú, a to jednak z dôvodu blízkeho rodinného

vzťahu svedka a žalobcu (svedok je otcom žalobcu), ktorí majú blízky vzájomný vzťah a ktorí žijú v
jednej domácnosti, ako aj z dôvodu, že svedok mal na výsledku sporu osobný záujem. Osobný záujem
svedka na výsledku sporu vyplýval z jeho výpovede, pri ktorej svedok opakovane uvádzal, že nemieni
financovať partnerky žalobcu a žalovaná má poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že svedok a jeho manželka rovnako iniciovali proti žalovanej súdne konanie, v ktorom

sa domáhajú vrátenia finančných prostriedkov, čo vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu. Z plnej
moci právneho zástupcu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu bol súčasne splnomocnený žalobcom
ako aj jeho rodičmi na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok voči žalovanej. Svedok zároveň
v čase prebiehajúceho konania podal na žalovanú, po rozchode so žalobcom, trestné oznámenie. Vkonaní vyšlo tiež najavo, že vzťah svedka a žalovanej je nepriateľský až nenávistný. Bez významu
nebola ani skutočnosť, že žalovaná prítomnosť svedka psychicky nezvláda a v čase výsluchu svedka
požiadala súd o opustenie pojednávacej miestnosti, do ktorej sa vrátila až po skončení výsluchu svedka,

tak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konanom dňa 18.11.2024, čo svedčilo o veľmi zlých a
napätých vzťahov svedka a žalovanej. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v spore boli zistené
okolnosti oslabujúce hodnotu výpovede svedka, ktoré odôvodňovali prijať súdom záver o tendenčnosti
jeho výpovede, z dôvodu ktorého súd tento dôkaz vylúčil a na výpoveď svedka P. Q. B. neprihliadal. Súd
poznamenáva, že blízky vzťah svedka k strane sporu nezakladá automaticky bez ďalšieho nutnosť tento

dôkaznýprostriedokvylúčiť.Kvylúčeniumožnodospieťlenzapredpokladuzisteniaajinýchpodstatných
okolností, ktoré by mohli tento dôkaz oslabiť, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

23.10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu tvorili partnerský vzťah
od 15.06.2023 do 20.01.2024, ktorý možno označiť za plnohodnotný, nakoľko sa stihli spolu zasnúbiť,
žalovaná sa k žalobcovi nasťahovala a plánovali spoločnú budúcnosť. Zo zhodného tvrdenia strán

sporu mal súd zároveň za preukázané, že počas trvania ich vzťahu žalobca žalovanú opakovane
dobrovoľne obdarovával aj hodnotnými darmi. Žalobca na preukázanie uzavretia zmlúv o pôžičke v
spore nenavrhol vykonať iný dôkaz ako výsluch svedka, ktorého výpoveď súd vylúčil, pričom strany
sporu svojimi výpoveďami len podporili ich protichodné tvrdenia ohľadne dôvodu poskytnutia finančných
prostriedkov žalobcom v prospech žalovanej. Finančné prostriedky, ktorých vrátania sa žalobca v

spore domáha, boli poskytnuté žalovanej počas ich partnerského vzťahu, pričom bolo preukázané,
že v iných prípadoch počas trvania partnerského vzťahu strán sporu žalobca žalovanej poskytoval
rôzne dary. Žalovaná uzatvorenie zmlúv o pôžičke poprela a tvrdila, že žalobca tieto plnenia poskytol
bezodplatne z vlastnej slobodnej vôle bez toho, aby o ich poskytnutie žalovaná žalobcu požiadala a
bez toho, aby daj najavo vôľu, aby žalovaná tieto finančné prostriedky vrátila. Žalobca v spore ani

v jednom prípade plnenia nepreukázal, že žalovaná žalobcu o poskytnutie finančných prostriedkov
požiadala a sľúbila ich žalobcovi vrátiť. Žalobca tiež nepreukázal, že by žalovanú, pred podaním
žaloby, k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom vyzval. Žalobca síce
tvrdil, že pred podaním žaloby žalovanú vyzval k úhrade dlhu prostredníctvom právneho zástupcu, toto
tvrdenie však v spore nepreukázal, keď k jeho preukázaniu predložil súdu len vrátenú obálku a detail

sledovania zásielky bez toho, aby predložil aj samotnú výzvu na vrátenie peňazí. Z obálky nie je zrejmé,
čo malo byť jej obsahom. Zo zápisnice o trestnom oznámení zároveň vyplýva, že pri inventarizácii
majetku spoločnosti ADJ PLUS, s.r.o. konanej dňa 02.02.2024 zistili, že žalovaná nevrátila spoločnosti
mobilný telefón, k vráteniu ktorému bola žalovaná vyzvaná právnym zástupcom dvakrát, pričom raz s
doručenkou. Súd preto nadobudol vnútorné presvedčenie, že zásielkou, ktorú žalobca súdu predložil

ako dôkaz realizovania predžalobnej výzvy, bola žalovaná vyzývaná na vrátenie mobilného telefónu
a nie na vrátenie pôžičky. Žalobca vo výpovedi uviedol, že čas vrátenia peňazí nebol dojednaný a
rozhodnutie,žepeniazebudežiadaťodžalovanejnaspäťučinilažporozchode.Súdpoznamenáva,žeaj
keď dojednanie doby splatnosti pôžičky nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, je odôvodnené
predpokladať, že v prípade poskytnutia finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, by

si zmluvné strany jej splatnosť dojednali. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že v čase
poskytnutia finančných prostriedkov neexistovala vôľa žalobcu získať peniaze späť. Žalobca prejavil
vôľu na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov až po rozchode strán sporu. Súd zdôrazňuje, že
rozhodnými sú okolnosti, ktoré boli v čase uzavretia zmluvy. Nie je preto podstatné, že v čase po uzavretí
zmluvy následkom rozchodu strán sporu sa vôľa žalobcu ohľadne nenávratných bezodplatných plnení

zmenila. Stav vôle pri kreácii vôle v čase uzavretia zmluvy (dohody) nemožno zamieňať s motiváciami,
ktoré by mali spôsobovať zmenu obsahu zmluvy a ktoré nastali u niektorého účastníka právneho vzťahu
po uzavretí zmluvy. Inými slovami zmeniť právny dôvod poskytnutia plnenia z darovania na pôžičku
jednostranne dodatočne nemožno. Za nelogické súd považuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 265,36 eura aj dňa 31.03.2023 (bod 1. - zájazd), teda v čase keď sa so

žalovanou ešte vôbec nepoznali. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalovaná bola študentkou
vysokej školy a počas partnerského vzťahu na žiadosť žalobcu prestala pracovať, dôsledkom čoho tak s
vedomím žalobcu zostala bez príjmu. Uvedené tvrdenia žalovanej žalobca nepoprel, z dôvodu ktorého
ich súd považoval v spore za preukázané.

23.11. Súd poukazuje na závery Krajského súdu v Nitre prezentované v rozsudku zo dňa 29. júla
2020, sp. zn. 5Co/174/2019, podľa ktorých hodnovernosť dokazovaných tvrdení, prostredníctvom
dôkazných prostriedkov (ktoré predpokladajú uplatnenie prostriedkov procesného útoku, či obrany), je
nutné vyhodnocovať nielen v súvislosti s konkrétnymi návrhmi na dokazovanie a vykonanými dôkazmi,ale aj tzv. negatívnymi okolnosťami, ktoré môžu byť inými zistenými, nespornými skutočnosťami, či
skutočnosťami, ktoré sa nedokazujú a vo svojom súhrne sú spôsobilé hodnovernosť rozhodujúcich
tvrdení značne naštrbiť. V prípade základného rozporu medzi stranami sporu ohľadne právneho

dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov sú cenným zdrojom informácií o pravdepodobnejšom
(z pohľadu dokazovania v civilnom procese), resp. preukázanom (alebo nepreukázanom) právnom
dôvode aj okolnosti, ktorým možno pripísať ten význam, že v prípade rozporných tvrdení dokáže orgán
zisťujúci skutkový stav (najmä pri neformálnych zmluvách) nájsť hodnovernejší obraz o rozhodujúcich
skutočnostiach prípadu.

23.12. Dokazovaním zistené skutočnosti, že peňažné prostriedky boli žalobcom poskytnuté žalovanej v
čase ich partnerského vzťahu za súčasnej existencie iných bezodplatných a nenávratných finančných
pomocí (darov) žalobcu ako aj rodičov žalobcu žalovanej ako aj skutočnosť, že doba vrátenia peňazí
nebola dohodnutá a žalobca prejavil vôľu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov až po
rozchode strán sporu bez toho, aby sa domáhal vrátenia peňazí už skôr, sú závažnými negatívnymi

okolnosťami, ktoré výrazným spôsobom naštrbili hodnovernosť skutkového tvrdenia žalobcu o existencii
vôle strán sporu (a teda právneho dôvodu) ohľadne poskytnutých prostriedkov ako plnenia z pôžičky. V
tomto prípade nemožno neprihliadať ani na zistenú kvalitu vzťahov strán sporu ako aj vzťahov žalovanej
s rodičmi žalobcu s tým, že pokiaľ strany sporu tvorili partnerský pár, išlo o obdobie bez napätia, v ktorom
období boli peniaze žalobcom poskytnuté, pričom k vráteniu týchto peňazí bola žalovaná vyzvaná rovno

žalobou až po rozchode so žalobcom, teda v čase kedy boli vzťahy medzi stranami sporu ako aj vzťahy
medzi rodičmi žalobcu a žalovanou rozvrátené.

23.13. Súd tak na základe vykonaného dokazovania, pri hodnotení dôkazov v ich vzájomných
súvislostiach a prihliadajúc na všetko, čo v spore vyšlo najavo dospel k záveru, že právnym dôvodom

poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom žalovanej bola darovacia zmluva, k uzavretiu ktorej došlo
tým, že žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej dobrovoľne a bezodplatne, hoci k tomu nemal
právnu povinnosť a bez toho, aby prejavil úmysel požadovať tieto poskytnuté plnenia od žalovanej
späť a tiež s vedomím, že žalovaná nie je schopná mu tieto plnenia vrátiť a žalovaná zároveň tieto
plnenia prijala, čím boli naplnené všetky pojmové znaky darovacej zmluvy. Súd sa stotožnil s názorom

žalovanej,ženiejeneobvyklé,žepartnerzaplatípartnerkedovolenkubeztoho,abysinárokovalvrátenie
zaplatenýchfinančnýchprostriedkov.Otoviacjetoprirodzenézasituácie,keďbolažalovanáštudentkou
vysokej školy, ktorá sa na žiadosť žalobcu vzdala príjmu. Keďže zájazd na Cyprus predstavoval
dar žalobcu žalovanej, žalovanej nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky zaplatené
za zájazd. V spore bolo preukázané, že žalobca žalovanú počas trvania ich partnerského vzťahu

opakovane obdarovával hodnotnými darmi ako napr. autom či drahým mobilným telefónom, preto aj
poskytnutiefinančnýchprostriedkovvsume1.000,-eurnaúčetžalovanejdňa24.12.2023súdvyhodnotil
ako dar žalobcu žalovanej k Vianociam roku 2023. Za bezodplatné plnenia, pri ktorých v čase ich
poskytnutiažalobcomneexistovalavôľazmluvnýchstrán,abyžalovaná,namiestoktorejbolitietoplnenia
poskytované, bola povinná tieto plnenia žalobcovi vrátiť, súd vyhodnotil aj úhrady poukázané žalobcom

v prospech kliniky J. A. B., J. za vykonanie stomatologických zákrokov žalovanej, ktoré predstavovali tiež
dar žalobcu žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná požiadala otca žalobcu o sprostredkovanie stretnutia
na klinike či objednanie termínu nesvedčila o tom, že žalovaná žiadala žalobcu o úhradu týchto zákrokov
a už vôbec nebola spôsobilá preukázať tvrdenie žalobcu, že sa žalovaná tieto finančné prostriedky
zaviazala žalobcovi vrátiť. Súd procesnú obranu žalovanej, a to že plnenia žalobcu (na Vianoce, ako aj

úhrady za stomatologické zákroky vykonané žalovanej a zájazd na Cyprus) predstavovali dary žalobcu
žalovanej, ktoré žalovaná prijala, čím medzi stranami sporu vznikol vzťah z darovacej zmluvy, ktorý bol
právnym dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov, vyhodnotil ako dôveryhodnú, ktorá bola zároveň
v spore s poukazom na vyššie uvedené aj preukázaná.

23.14. Žalobca nepreukázal dôvod plnenia zo zmluvy o pôžičke ani v prípade sumy vo výške 500 eur
poskytnutejžalovanejdňa03.08.2023,pričomvsporenebolotvrdenéanipreukázané,žebysažalovaná
prijatím tohto plnenia na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Plnenie

žalobcu žalovanej nemožno podradiť pod žiadny zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
Žalovaná uviedla, že tieto finančné prostriedky predstavovali odmenu za výkon činnosti pre združenie N.
B. M. J. G., ktorej jedným z konečných užívateľov výhod bol preukázateľne žalobca. Zo zhodných tvrdení
strán sporu mal súd tiež za preukázané, že žalovaná pre tento subjekt vykonávala v lete roku 2023 určitúčinnosť v rozsahu piatich pracovných dní. Z trestného oznámenia zo dňa 10.07.2024 zároveň vyplýva,
že žalovaná mala po skončení štúdia nastúpiť do pracovného pomeru v spoločnosti ADJ PLUS, s.r.o.,
ktorej konateľom bol žalobca. Za týmto účelom žalobca poskytol žalovanej už dňa 22.07.2023 mobilný

telefón a následne aj motorové vozidlo, pričom finančné prostriedky, ktoré predstavovali, podľa tvrdení
žalovanej, odplatu za vykonanú činnosť poukázal žalobca žalovanej dňa 03.08.2023, teda v čase keď
žalovaná preukázateľne a nesporne nejakú činnosť s vedomím a na žiadosť žalobcu pre spomínané
subjekty vykonávala. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná vykonávala tieto činnosti
bezexistenciepísomnejzmluvyčidohody. Aktedažalovanávykonávalanažiadosťžalobcuapodľajeho

pokynov činnosť pre subjekty, ktoré sú so žalobcom prepojené a následne prijala od žalobcu plnenie ako
odplatu za vykonanú činnosť, nemožno dospieť k záveru, že sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatila. Žalobca z vlastnej vôle poskytol žalovanej za výkon tejto činnosti odplatu, pričom presne vedel
komu, z akého dôvodu a na aký účet peňažné prostriedky poukazuje a táto transakcia bola zároveň
medzi účastníkmi dohodnutá. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že na strane žalovanej nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu získaním majetkového prospechu na úkor žalobcu, nakoľko neboli naplnené

znaky ani jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Žalobca netvrdil a ani v spore
nevyšlo najavo inak, že by pri poukazovaní týchto peňažných prostriedkov žalovanej konal v omyle.
Podľa názoru súdu by nebolo spravodlivé, aby žalovaná musela žalobcovi vrátiť finančné prostriedky
poskytnuté žalobcom ako odmenu za výkon činnosti pre subjekty, ktoré sú so žalobcom prepojené a túto
činnosť vykonala žalovaná na žiadosť a v súlade s pokynmi žalobcu a následne by sa mala odplaty za

vykonanú činnosť domáhať voči týmto subjektom, a to za situácie, keď nebola uzavretá písomná zmluva,
z ktorej by týmto subjektom vyplývala povinnosť žalovanej túto odmenu uhradiť, absenciu uzavretia
ktorej možno pričítať práve na ťarchu žalobcu. Nemožno opomínať ani skutočnosť, že žalobca trval na
tom, aby žalovaná prestala pracovať a venovala sa výlučne žalobcovi, z dôvodu ktorého ako študentka
vysokej školy nemala žiadny príjem. Podľa názoru súdu tak bolo žalobcovou morálnou povinnosťou sa o

žalovanú postarať, čo aj urobil, keď jej zabezpečil výkon činnosti pre subjekty so žalobcom prepojené, za
výkon ktorý žalovanej prináležala odplata. Ak teda žalobca tvrdí, že povinnosť zaplatiť žalovanej odplatu
za vykonanú činnosť mohla vzniknúť jedine na strane týchto subjektov, mal sa vrátenia tohto plnenia,
ktoré tak vykonal namiesto týchto subjektov, domáhať u týchto právnických osôb a nie u žalovanej, ktorá
plnenie prijala ako odplatu za vykonanú činnosť a nie na základe žalobcom tvrdenej no nepreukázanej

zmluvy o pôžičke.

23.15. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázalanivjednomprípadenímtvrdenéskutočnosti,žeprávnymdôvodomposkytnutiafinančných
prostriedkov žalovanej boli zmluvy o pôžičke a žalovaná mala povinnosť finančné prostriedky vrátiť,

keď nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť podanej žaloby. Nakoľko
Občianky zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o pôžičke, je zodpovednosťou
zmluvných strán, či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy, pričom v tejto súvislosti musia znášať
rizikodôkaznejnúdzevprípadnomspore,aksarozhodlipreformuústnuadruhástranauzavretiezmluvy
poprie, ako tomu bolo v tomto prípade. Súd zároveň dodáva, že žalobca by nebol v spore úspešný ani v

prípade, ak by súd skutkové tvrdenia strán sporu právne posúdil podľa ustanovení § 451 Občianskeho
zákonníkaobezdôvodnomobohatení,pretožeanivjednomprípadeposkytnutiafinančnýchprostriedkov
nebola naplnená žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia ( majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov) ako súd uviedol už

vyššie.

23.16. Na záver súd poukazuje na konanie žalobcu, ktorý počas partnerského vzťahu so žalovanou
žalovanú požiadal, aby prestala pracovať, želaniu ktorému žalovaná vyhovela, čím prestala byť
sebestačná a stala sa na žiadosť a s vedomím žalobcu de facto od žalobcu finančne závislá. Počas

vzájomného spolužitia žalobca zároveň ponúkol žalovanej vysoký životný štandard, ktorý je pre rodinu
žalobcu prirodzený, a na ktorom sa tak žalovaná ako partnerka a snúbenka žalobcu titulom ich
partnerského vzťahu podieľala. Počas vzájomného spolužitia poskytoval žalobca žalovanej dobrovoľne
a bezodplatne plnenia bez toho, aby dal pritom najavo úmysel požadovať tieto poskytnuté plnenia od
žalovanej späť a tiež s vedomím, že žalovaná nie je schopná mu tieto plnenia vrátiť a následne po tom,

čo sa s ním žalovaná rozišla, žiada od žalovanej tieto plnenia poskytnuté ako dar vrátiť späť s tvrdením,
že neznamenali dar ale pôžičky. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru súdu konaním v rozpore s
dobrými mravmi. Rozchod partnerov nezakladá zmenu právneho dôvodu poskytnutia peňažných plnení
ani povinnosť žalovanej poskytnúť rodine žalobcu za dobrovoľne ponúknutý vysoký životný štandardnáhradu. Žalobca vedel, že žalovaná by si ako študentka vysokej školy nikdy nemohla ním ponúknutý
životný štandard dovoliť a bol resp. mal byť uzrozumený, že v prípade rozchodu mu žalovaná nebude
schopná ním ponúknutý životný štandard akýmkoľvek spôsobom vrátiť či vynahradiť.

23.17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Keďže žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne
merateľný úspech, súd žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

24. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca z odvolacích
dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia na základe
vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci) domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho
žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ako odvolacie dôvody uviedol nasledovné:

24.1. Úvodom si dovoľujeme poukázať na bod 14. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uvádza, že
žalobca je konečným užívateľom výhod združenia Komplexná centrálna záchranná služba (ďalej len
„KCZS“). V prvom rade treba poznamenať a opakovane to odznelo aj na pojednávaniach, že žalobca
figuruje v KCZS ako predseda predstavenstva iba od 01.12.2023. Pre účely samotného predmetu

súdneho sporu (predovšetkým s poukazom na sumu 500 eur, ktorú mal žalobca údajne poskytnúť
žalovanej ako odmenu za prácu pre toto združenie), je táto konštatácia súdu absolútne bez právneho
významu, nakoľko v čase poskytnutia predmetnej pôžičky (leto 2023) nebol žalobca štatutárom tohto
združenia, t.j. na jeho činnosť nemal žiaden dosah. Nerozumieme preto, čo sa usiluje súd prvej inštancie
uvedeným tvrdením naznačiť, máme však za to, že konajúci súd sa mal pri posúdení otázky poskytnutia

zmienených 500 eur zo strany žalobcu v prospech žalovanej zamerať na iné, dôležitejšie skutočnosti,
na ktoré žalobca upriamoval pozornosť už v priebehu samotného konania a ku ktorým sa vyjadríme
ďalej nižšie v texte.

24.2. Žalovaný(?) poukazuje na zjavnú nekonzistentnosť v argumentácii súdu prvej inštancie vo vzťahu

k posudzovaniu vzťahu založeného medzi žalovaným a žalovanou titulom poskytnutých peňažných
prostriedkov. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/325/2009 „Podľa ustanovenia §
657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z
citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje

písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,

medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.“ V posudzovanom prípade nebolo
sporné, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov zo strany žalobcu v prospech žalovanej došlo (jednak
bezhotovostným prevodom, ako aj hotovostne), žalovaná si predmetné peňažné prostriedky od žalobcu
požičala, v čase ich požičania si bola žalovaná vedomá skutočnosti, že sa jedná o pôžičku, žalovaná
prejavila vôľu žalobcovi predmetné peňažné prostriedky vrátiť (uvedené potvrdil vo svojom výsluchu

žalobca, ako aj svedok). Hoci presný čas vrátenia predmetných peňažných prostriedkov dohodnutý
nebol, nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť takéhoto dojednania, nakoľko v prípade absencie takejto
dohody účastníkov zmluvy o pôžičke platí zákonný predpoklad, že dlžník je povinný splniť dlh prvý deň
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Argumentácia žalovanej, spočívajúca v posúdení poskytnutých
peňažných prostriedkov ako dar, je preto zjavne účelová.

24.3. Súd prvej inštancie na viacerých miestach rozsudku uvádza, že žalobca sa rozhodol, že bude
žiadať vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov až po rozchode so žalovanou. Takéto hodnotenie
zo strany súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore s produkovanými dôkazmi v rámci súdneho konania.
V tomto smere poukazujeme na samotný výsluch žalobcu, ktorý opakovane uviedol, že žalovaná

ho požiadala o poskytnutie peňažnej pôžičky s tým, že mu ju vráti (ako príklad uvádzame stranu 5
zápisnice z pojednávania zo dňa 23.10.2024 resp. stranu 8. citovanej zápisnice). V rámci výsluchu
žalobca jednoznačne uviedol, že žalovanú viackrát počas trvania ich polročného vzťahu požiadal o
vrátenie pôžičky, zakaždým však s bezvýsledným efektom. Súd prvej inštancie ďalej v bode 48. rozsudkuuvádza, že je dôvodné predpokladať, že v prípade poskytnutia pôžičky by si zmluvné strany dojednali jej
splatnosť a že v čase poskytnutia peňažných prostriedkov neexitovala vôľa žalobcu získať tieto peňažné
prostriedky späť. Je nutné uviesť, že nijaké zákonné ustanovenie nezaväzovalo žalobcu dojednať si

dátum splatnosti pôžičiek, v danom prípade potom platí ust. § 563 Občianskeho zákonníka, t.j. dlžník je
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd prvej inštancie v kontexte
uvedeného prezumuje pohnútky žalobcu, čo je absolútne neprijateľné. Tvrdenie súdu prvej inštancie o
neexistencii vôle žalobcu získať tieto peňažné prostriedky späť je preto absurdné, ničím nepodložené a
navyše v kontradikcii s vykonanými dôkazmi. Z výpovede žalobcu, ako aj výsluchu svedka jednoznačne

vyplýva, že už v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a následne aj opakovane po uzavretí zmluvy o pôžičke
prejavil žalobca vôľu získať tieto peňažné prostriedky naspäť a žalovaná bola jednoznačne uzrozumená
s tým, že sa jedná o peňažné pôžičky a prejavila vôľu tieto vrátiť, hoci ich splatnosť explicitne dojednaná
nebola.

24.4. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil aj výsluch svedka, ktorý bol osobne účastný viacerých

rozhovorov žalobcu so žalovanou, predmetom ktorých bolo dojednanie si peňažných pôžičiek. Pomerne
zaujímavo vyznieva argumentácia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej tento spochybnil fakt, že
žalobca pred podaním samotnej žaloby vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutých peňažných pôžičiek,
nakoľko predložil súdu len vrátenú obálku (pozn. žalovaná zásielku úmyselne neprevzala, pričom sa
v rozhodnom čase na adrese trvalého pobytu zdržiavala) a detail sledovania zásielky bez toho, aby

žalobca predložil aj samotnú výzvu. Napriek tomu, že táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola
nikdy sporná, konajúci súd prvej inštancie pre žalovaného nepochopiteľným spôsobom spochybňuje
aj túto skutočnosť. Pri takejto argumentácii súdu prvej inštancii sa možno poľahky dostať na „tenký
ľad“, nakoľko aj keby žalobca predložil predmetnú výzvu, ktorá bola zapečatená v obálke, mohol by
druhý účastník konania resp. v tomto prípade konajúci súd spochybniť aj to, či bola táto výzva skutočne

obsahom obálky resp. či bola skutočne druhému účastníkovi zaslaná. Žalobca sa nemôže ubrániť
pocitu, že súd prvej inštancie neprijateľným spôsobom „supluje právneho zástupcu žalovanej“ v otázke,
ktorá sporná medzi účastníkmi konania nikdy nebola. Dôkazy sú v tomto smere jednoznačné, zásielka
obsahujúca predžalobnú výzvu bola doručená žalovanej na adresu jej trvalého pobytu, žalovaná si
ju v odbernej lehote neprevzala (učinila tak v každom jednom z prípadov súdnych konaní vedených

na okresnom súde Levice) a táto sa ako neprevzatá vrátila adresátovi. Už aj na samotnom správaní
žalovanej,ktoráúmyselnenepreberalazásielkyprávnehozástupcužalobcu,vidieť,žepocelýčaskonala
účelovo.

24.5. Pokiaľ ide o samotný výsluch svedka, súd prvej inštancie vyhodnotil túto jeho svedeckú výpoveď

ako tendenčnú a nedôvodnú, a to s poukazom na rodinný vzťah svedka a žalobcu a taktiež s poukazom
na osobný záujem svedka na výsledku sporu. Vo vzťahu k zaujatosti svedka poukazujeme na nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, v zmysle ktorého „Spochybňovanie objektívnosti
výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného
či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne

zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba
výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť
dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie
nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“ V zmysle uvedeného je nepochybne
zrejmé, a to aj z argumentácie súdu prvej inštancie, že svedecká výpoveď svedka bola v zásade jediným

dôkazom (mimo výsluchu žalobcu), ktorý mohol významnou mierou prispieť k náležitému objasneniu
veci, a to predovšetkým vo vzťahu k otázke, či poskytnuté peňažné prostriedky predstavovali peňažné
pôžičky alebo dary. Zároveň pripomíname, že neexistovali žiadne zdokumentované skutočnosti (súd
prvej inštancie takéto neuviedol ani v rozsudku), ktoré by vierohodnosť tejto svedeckej výpovede
spochybňovali. Príbuzenský vzťah žalobcu a svedka automaticky nezakladá vylúčenie takejto svedeckej

výpovede, a to najmä v prípadoch, kedy môže byť takáto výpoveď významná pre rozhodnutie vo veci
samej, ako tomu bolo aj v prejednávanom spore. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie súdu prvej
inštancie, že by mal svedok osobný záujem na výsledku sporu. Navyše, súd prvej inštancie nevenoval
podľa názoru žalobcu náležitú pozornosť ani skutočnosti, že žalovaná žila so žalobcom počas ich
vzťahu spolu s rodičmi žalobcu v ich dome, je teda zrejmé, že títo pravidelne komunikovali a mali

dobré vzťahy. Práve v dôsledku tohto spolužitia žalovanej, žalobcu a jeho rodičov vyplýva vedomosť
svedka (otca žalobcu) o poskytnutých pôžičkách. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na plnú
moc udelenú svedkom a manželkou svedka právnemu zástupcovi, nebral však už do úvahy fakt (ba
dokonca uviedol nepravdu, keď na str. 12 rozsudku uvádza, že svedok a jeho manželka iniciovaliproti žalovanej súdne konanie), že svedok nie je v žiadnom súdnom konaní v postavení žalobcu voči
žalovanej, čo je možné si overiť v systéme súdu prvej inštancie. Úplne nepochopiteľným sa pre žalobcu
javí konštatácia súdu prvej inštancie, že vzťah svedka a žalovanej je nepriateľský až nenávistný.

Žalobca má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie absolútne neprijateľným spôsobom vykonal
„nadprácu“, keď na základe neexistujúcich dôkazov dospel k záveru o nenávistnom vzťahu svedka
a žalovanej. Samotný fakt, že žalovaná pri výsluchu svedka dobrovoľne opustila na vlastnú žiadosť
pojednávaciu miestnosť, nemožno klásť na ťarchu svedka, resp. z uvedeného tendenčného správania
sa žalovanej vyvodzovať akékoľvek závery o vzťahu svedka a žalovanej. Takéto hodnotenie, navyše

bez existencie akýchkoľvek dôkazov, súdu prvej inštancie neprináleží. Aj s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti konštatujeme, že neexistovali žiadne okolnosti ani skutočnosti, ktoré by mali
oslabiť svedeckú výpoveď svedka. Predmetným postupom súd prvej inštancie hrubo zasiahol do
postavenia žalobcu, a spôsobil tým nemožnosť uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň sa pričinil
k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckej výpovede svedka, ktorá mala
pre predmet sporu zásadný význam. Absencia náležitého odôvodnenia postupu súdu prvej inštancie

k vyššie uvedeným skutočnostiam spôsobuje podľa názoru žalovaného nepreskúmateľnosť odvolaním
napadnutého rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Uvedený postup súdu prvej inštancie preto
žalobca považuje za vážny exces, ktorý zároveň negatívne zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny
proces. Súd prvej inštancie ďalej vo vzťahu k svedeckej výpovedi uvádza, že žalobca mal porušiť
povinnosť ustanovenú mu v § 153 ods. 1 CSP, t.j. mal uplatniť prostriedky procesnej obrany včas,

no zároveň ponechal bez povšimnutia, že samotná žalovaná predkladala viaceré dôkazy priamo na
poslednom pojednávaní dňa 18.11.2024, a to aj také, ktoré mohla uplatniť v písomných vyjadreniach.
Ako je zrejmé, postup súdu prvej inštancie bol nekonzistentný aj v tomto ohľade, čo žalobca považuje
za neprijateľné.

24.6. Súd prvej inštancie v bode 48. rozsudku uvádza, že vzťah žalobcu so žalovanou bol vzťahom
plnohodnotným a žalobca žalovanú opakovane dobrovoľne obdarovával hodnotnými darmi – súd prvej
inštancie rezignoval na uvedenie konkrétnych prípadov, obmedzil sa len na strohú konštatáciu bez
preukázania tejto skutočnosti konkrétnymi faktami. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej
inštancie k takýmto záverom dospel. Zároveň žalobcovi nie je zrejmé, čo znamená plnohodnotný vzťah,

keďže žalobca a žalovaná tvorili známosť len po dobu cca 6 mesiacov. Pokiaľ mal súd prvej inštancie
v súvislosti s hodnotnými darmi na mysli poskytnuté motorové vozidlo a mobilný telefón, odkazujeme
na produkované dôkazy (napr. zápisnicu o trestnom oznámení), z ktorých jednoznačne vyplýva, že tieto
boli žalovanej poskytnuté spoločnosťou ADJ PLUS, s.r.o. v súvislosti s plánovaním nástupom žalovanej
do práce, z čoho nakoniec odpadlo.

24.7. Absurdne vyznieva konštatácia súdu prvej inštancie obsiahnutá v bode 54. rozsudku, kedy súd
prvej inštancie poukazuje na konanie žalobcu, ktorý počas partnerského vzťahu so žalovanou žalovanú
presvedčil, aby prestala pracovať, s čím žalovaná súhlasila, v dôsledku čoho prestala byť sebestačná
a stala sa s vedomím žalobcu de facto od žalobcu finančne závislá – súd prvej inštancie aj v tomto

prípade argumentuje nelogicky a jeho úvahy vykazujú vnútornú rozporuplnosť, keď súd opomína fakt, že
samotná žalovaná na pojednávaniach uviedla, že nikdy nemala finančné problémy a nebola odkázaná
na žalobcu (strana 5. zápisnice o pojednávaní z 18.11.2024). Predmetné závery súdu prvej inštancie
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie si ich osvojil na základe jednostrannej
tendenčnej výpovede žalovanej, nepredchádzal tomu žiaden verifikačný proces (úradná lustrácia o tom,

či žalovaná skutočne nebola niekde zamestnaná, resp. nemala iný zdroj príjmov ako zo závislej činnosti,
napr. podnikania). Vo svetle uvedeného rezolútne popierame, že by žalobca kedykoľvek a akýmkoľvek
spôsobomnútilalebožiadalžalovanú,abyprestalapracovať.Jednásaofabuláciežalovanej,ktorésisúd
prvej inštancie nekriticky osvojil. Pripomíname, že žalobca nemal žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči žalovanej, neexistuje žiaden zákonný nárok žalovanej na to, aby jej žalobca v rámci ich krátkeho 6

mesačného vzťahu zabezpečoval akékoľvek životné potreby. Absurdne vyznie konštatácia súdu, že sa
žalovanástalasvedomímžalobcudefactoodžalobcufinančnezávislá.Žalobcadávadopozornostifakt,
že žalovaná je plnoletou osobou s plnou spôsobilosťou na právne úkony, teda s plnou svojprávnosťou.
Ak je teda pravdou, čo žalovaná na pojednávaniach viac krát tvrdila, že od žalobcu nikdy nič nechcela a
neočakávala,otázkaje,prečobysadobrovoľnevzdalamožnostipracovaťastaťsazávislouodžalobcu?

Na uvedený logický rozpor v tvrdeniach žalovanej súd prvej inštancie nijakým spôsobom nereflektoval.
Navyše, žalovaná má dvoch žijúcich rodičov a rodinných príslušníkov, ktorí jej mohli, ako študentke
finančnepomôcť,akbymalafinančnéproblémy–existenciavzťahusožalobcompredsaneznamená,že
žalobca bude uspokojovať všetky materiálne potreby žalovanej. Súd prvej inštancie zašiel dokonca takďaleko, že konanie žalobcu, ktorý sa právom dožadoval súdnej ochrany v podobe vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov, označil za rozporné s dobrými mravmi.

24.8. Pokiaľ ide o sumu 500 eur, žalobca rezolútne popiera, že by mala predstavovať odplatu za prácu
vykonanú v prospech občianskeho združenia KCZS. Žalovaná pre toto občianske združenie nikdy
nepracovala ani ako zamestnanec a ani ako zmluvný partner, na základe čoho by jej vznikol nárok na
mzdu, odmenu alebo iné peňažné plnenie. Je pravdou, že žalovaná niekoľko dní (maximálne 5 dní)
vykonávala činnosť ako dobrovoľníčka cez členstvo v Dobrovoľnej požiarnej ochrane, táto aktivita, ako

už vyplýva z dobrovoľníckej povahy tejto činnosti (aj v zmysle príslušnej legislatívy), je striktne bez
nároku na odmenu. Tieto peňažné prostriedky (500 eur) boli poskytnuté žalovanej priamo a osobne
zo strany žalobcu (ako fyzickej osoby z jeho bankového účtu), nie zo strany občianskeho združenia,
pre ktoré nikdy nevykonávala žiadne odplatné činnosti. V kontexte prijatých peňažných prostriedkov
zo strany žalovanej nemožno opomenúť, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie, že sa jednalo o odmenu
pre žalovanú za vykonanú činnosť pre KCZS, musela by za túto činnosť žalovaná obdržať odmenu

priamo od KCZS, nie od žalobcu ako fyzickej osoby. K uvedenému však nikdy nedošlo a žalovaná
sa len usiluje o fiktívne kreovanie právneho titulu pre prijatie tejto platby, ktorá, ako už bolo uvedené,
bola pôžičkou poskytnutou zo strany žalobcu v prospech žalovanej. Faktom je, že žalovaná si sumu
500,- EUR požičala od žalobcu, táto suma jej bola žalobcom prevedená na bankový účet a podľa
tvrdenia žalovanej mala byť táto suma použitá na úhrady platieb za služby mobilného operátora. Žalobca

však opätovne zdôrazňuje, že pre účely tohto konania je úplne irelevantné, na aký účel žalovaná
následne tieto peňažné prostriedky použila. Neexistuje žiadna zmienka o tom, že by mala žalovaná
pre združenie KCZS vykonávať akúkoľvek odplatnú činnosť. Navyše, táto skutočnosť nevyplýva ani
z nijakého štátom aprobovaného registra (sociálna poisťovňa a pod.). Žalovaná v priebehu konania
celkom účelovo a špekulatívne menila svoje tvrdenia, raz mala vykonávať prácu pre spoločnosť ADJ

PLUS, s.r.o. raz pre združenie KCZS, pričom súd prvej inštancie uvedeným zjavným a účelovým
rozporom vo výpovedi žalovanej nijako nevenoval pozornosť. Žalovaná alternatívne uvádzala, že aj keby
nevykonávala prácu v prospech združenia KCZS, tak ju mohla vykonávať v prospech spoločnosti ADJ
PLUS s.r.o., keďže v nej figuruje ako štatutár žalobca – ktorý v posudzovanom čase ani štatutárom
občianskeho združenia KCZS nebol. Uvedené je úplne absurdné a len dokazuje, že obrana žalovanej je

tendenčná. Žalovaná nemala v posudzovanom čase so združením KCZS uzavretú žiadnu zmluvu, ktorej
obsahom by bolo odplatné plnenie činností (odmena/mzda), rovnako tak nemala žalovaná uzavretú
ani žiadnu pracovnú zmluvu so spoločnosťou ADJ PLUS s.r.o. a pre túto spoločnosť nikdy žiadnu
prácu ani nevykonávala. Súd prvej inštancie v bode 52. rozsudku sugestívnym spôsobom uvádza,
že žalovaná vykonávala na žiadosť žalobcu a podľa jeho pokynov činnosť pre subjekty, ktoré sú so

žalobcom prepojené, za čo následne dostala od žalobcu plnenia ako odplatu. Z nijakého vykonaného
dôkazu nevyplýva záver o tom, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom zadával pokyny žalovanej
na vykonanie akýchkoľvek prác, súd prvej inštancie v tomto smere rezignoval na náležité zistenie
skutkového stavu a nekriticky prijal jednostranné účelové a klamlivé tvrdenia žalovanej, ktorá ničím
nepreukázala, že by mala nárok na odmenu. Ak žalovaná tvrdila, že vykonávala pre niektorý zo

spomenutých subjektov odplatnú činnosť, bolo jej povinnosťou preukázať v konaní, v prospech akého
subjektu tieto činnosti vykonávala, aké konkrétne činnosti vykonávala, v akom období tieto činnosti
vykonávala a taktiež vysvetliť, prečo mala obdržať 500 eur od žalobcu a nie od týchto subjektov. Nie
je objektívne možné a spravodlivé žiadať od žalobcu, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti
(že pre spomenuté subjekty žalovaná nepracovala), toto dôkazné bremeno musí v danom prípade

uniesť žalovaná. Opätovne zdôrazňujeme, že žalovaná nepreukázala nijakým spôsobom, pre ktorý
konkrétny subjekt odplatné činnosti vykonávala (neustále menila svoje tvrdenia) a ani to, aké konkrétne
odplatné činnosti pre tieto subjekty vykonávala – keďže zákon o dobrovoľníctve zakazuje vyplácanie
odmien a už zo svojej podstaty je koncipovaný na dobrovoľníckej povahe vykonávaných činností. Súd
prvej inštancie zašiel vo svojej argumentácii tak ďaleko, že prezumuje (bez akýchkoľvek dôkazov)

pohnútky a myšlienkové pochody žalobcu, keď uvádza, že žalobca presne vedel komu, z akého dôvodu
a na aký účet peňažné prostriedky poukazuje a táto transakcia bola medzi účastníkmi dohodnutá, čo
je v príkrom rozpore s tvrdeniami žalobcu. Žalovaný(?) rezolútne odmieta takéto závery. Súd prvej
inštancie rezignoval na náležité vysvetlenie, z akého dôvodu a akými úvahami sa spravoval pri ustálení
uvedeného záveru. Absencia náležitého odôvodnenia uvedenej okolnosti spôsobuje podľa názoru

žalovaného nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie.
V nadväznosti na vyššie uvedené uvádzame, že v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou, v zmysle ktorej
od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti
(negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje), je na žalovanej, aby náležitým spôsobompreukázala, že vykonávala pre niektorý z uvedených subjektov odplatné činnosti a prípadne aké
činnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené taktiež poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 81/2010, v zmysle ktorého „Samotná skutočnosť, či účastník

konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“

24.9. Pokiaľ ide o sumu 1.000 eur, žalobca popiera, že by sa jednalo o vianočný dar pre žalovanú. Toto
tvrdenie žalovanej je čisto účelové a to aj s poukazom na produkované dôkazy, kedy v zmysle výpovede
žalobcu, ako aj svedka dostala žalovaná na Vianoce 2023 do daru poľovnícke oblečenie. Je nelogické,
aby by jej žalobca daroval navyše 1.000 eur, a to ešte bankovým prevodom – ak by mal záujem žalobca
obdarovať žalovanú peňažnými prostriedkami učinil by tak s najväčšou pravdepodobnosťou v hotovosti

vo vianočnej obálke. V danom prípade sa jednalo o poskytnutie peňažnej pôžičky, nakoľko žalovaná
nemala dostatok prostriedkov, keďže podľa jej tvrdenia všetky minula práve na nákup vianočných
darčekov pre rodinu a blízkych.

24.10. Pokiaľ ide o peňažné pôžičky týkajúce sa uhradenia stomatologických zákrokov uvádzame, že

bola to samotná žalovaná, ktorá požiadala otca žalobcu, aby jej sprostredkoval prijatie na klinike J. A. B..
Ouvedenomsvedčíkomunikáciazosociálnejsiete,vktorejžalovanážiadaosprostredkovanietermínuu
lekára. Je teda celkom jednoznačné, že žalovanú k návšteve tejto kliniky nikto nenútil, dokonca sa sama
dožadovala tejto pomoci. Účelovo potom vyznie tvrdenie žalovanej, že výber stomatologickej kliniky
bol iniciovaný zo strany žalobcu, resp. že žalovaná žalobcu nijakým spôsobom nežiadala o uhradenie

stomatologických zákrokov. Trváme na tom, že úhrady za poskytnuté stomatologické ošetrenia boli
realizované ako peňažné pôžičky žalobcu v prospech žalovanej, ktorá ho požiadala o poskytnutie týchto
prostriedkov s tým, že mu ich následne vráti.

24.11. Žalovaný(?) je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, trpí

viacerými vadami, nepodáva vysvetlenia na mnohé otázky a z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľný.
V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
„Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Judikatúratohtosúdusícenevyžaduje,abynakaždýargumentstrany,ajnataký,ktorýjeprerozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.“ (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 – A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

24.12. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
„Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu vtedy,
keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj kprotichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny
záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy“ (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 154/05 zo dňa 28. februára 2006).

24.13. Žalovaný(?) je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený,
vychádza z nesprávne zistených skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
prvej inštancie svojim konaním navyše zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, v
dôsledku čoho jeho rozsudok trpí vážnymi vadami. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný

navyše za arbitrárny.

25. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedla nasledovné:

25.1. Žalobca v úvode odvolania poukazuje na bod 14 rozsudku a tak ako vo vyjadrení a na
pojednávaniach opakovane popiera skutočnosť, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 500 eur zo strany Komplexnej centrálnej záchrannej služby. Právny zástupca žalobcu tendenčne
zavádza odvolací súd tvrdením, že samotná žalovaná špekulatívne v rámci pojednávaní menila svoje
tvrdenie o tom, pre akú spoločnosť vykonávala prácu, za ktorú bola finančne ohodnotená sumou 500

eur zo strany žalobcu. Uvedené tvrdenie žalovaná rezolútne popiera, lebo od samého začiatku súdneho
konania a to v odpore proti platobnému rozkazu, vo vyjadrení k vyjadreniu a dokonca aj na samotnom
pojednávaní tvrdila, že pracovala pre Komplexnú centrálnu záchrannú službu a za výkon pracovnej
činnosti v prospech tejto inštitúcie jej bola peňažná suma vyplatená ako odmena. Vzhľadom na osobnú
účasť na pojednávaní si je vyššie uvedeného vedomý ako právny zástupca žalobcu, tak aj samotný

žalobca a preto je vehementne možné konštatovať tendenčnosť tvrdení žalobcu v odvolaní.

25.2. Žalovaná vykonávala závislú prácu pre Komplexnú centrálnu záchrannú službu a v rámci
toho vznikol pracovný pomer medzi Komplexnou centrálnou záchrannou službou a žalovanou, keďže
pracovný pomer vzniká dňom nástupcu do práce. Na základe toho si Komplexná centrálna záchranná

služba nesplnila svoju ex lege vyplývajúcu povinnosti a nezaregistrovala žalovanú ako zamestnanca
do Sociálnej poisťovni a z tohto dôvodu je možné predpokladať, že bola odmena za vykonanú
prácu vyplatená z bankového účtu žalobcu, ktorý je v súčasnosti v rámci Komplexnej centrálnej
záchrannej služby konečným užívateľom výhod a nie z bankového účtu, ktorým disponuje Komplexná
centrálna záchranná služba. Potrebné je brať zreteľ aj na skutočnosť, že pred žalobcom bol predsedom

predstavenstva a zároveň aj konečným užívateľom výhod otec žalobcu P. Q. B. a v dôsledku toho je
možné predpokladať, že vzťahy medzi žalobcom a jeho otcom v rámci Komplexnej centrálnej záchrannej
služby existovali aj vtedy, keď ešte žalobca nebol konečným užívateľom výhod Komplexnej centrálnej
záchrannej služby, čo žalobca namieta aj v odvolaní, že sa stal konečným užívateľom výhod až od
01.12.2023.

25.3. Žalobca od samého začiatku tvrdil, že sumu 500 eur poskytol žalovanej na úhradu služieb
mobilného operátora, pričom toto tvrdenie žalobcovi potvrdil aj jeho otec v rámci výsluchu svedka na
pojednávaní dňa 18.11.2023. Dňa 22.07.2023 poskytol žalobca žalovanej služobný mobilný telefón
a dňa 03.08.2023 jej žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 500 eur. Na základe uvedeného

je nepopierateľne preukázané, že v rámci 11-dňového časového intervalu žalovaná pre žalobcu určitú
pracovnú činnosť, za ktorú jej bola vyplatená odmena, vykonala. Žalobca naprieč celým súdnym
konaním tvrdil, že účelom poskytnutia peňažných prostriedkov je úhrada služieb mobilného operátora.
Suma vo výške 500 eur za služby mobilného operátora je nezmyselná a neprimerane vysoká a takýto
účel peňažných prostriedkov je zo strany žalobcu tendenčný, keďže žalovaná nikdy žalobcu nežiadala

o poskytnutie peňažných prostriedkov na úhradu služieb mobilného operátora a sám žalobca jej tvrdil,
že predmetná suma je pre ňu odmenou za vykonanú prácu. Aj keby mala žalovaná akékoľvek záväzky
voči mobilnému operátorovi, v žiadnom prípade by to nemohlo vyeskalovať až do výšky 500 eur
výlučne za paušál ako službu mobilného operátora a bolo by možné v takom prípade predpokladať, že
obsahom takého nedoplatku by bol spolu s paušálom aj mobilný telefón. Ale keďže mobilný telefón bol

žalovanej poskytnutý od žalobcu pár dní pred poskytnutím peňažných prostriedkov, tak suma 500 eur
na úhradu služieb mobilného operátora je neprimerane vysoká a nedôvodná. Preto je možné vyhodnotiť
tvrdeniežalobcu,podľaktoréhoúčelomposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjeúhradaslužiebmobilného
operátora, za tendenčné. Žalobca sa úmyselne usiloval subsumovať sumu vo výške 500 eur, ktorábola žalovanej poskytnutá za výkon pracovnej činnosti odo dňa 22.07.2023, kedy jej bol poskytnutý
služobný mobilný telefón do dňa 03.08.2023, kedy jej bola predmetná suma ako odmena vyplatená pod
iný účel poskytnutia peňažných prostriedkov, ktorým bola už odmena vyplatená pod iný účel poskytnutia

peňažných prostriedkov, ktorým bola už niekoľkokrát spomínaná úhrada služieb mobilného operátora.
Úsmevná je skutočnosť, že keď žalovaná predložila na pojednávaní ako dôkaz výpisy z bankového účtu,
ktorými preukázala, že faktúry mobilného operátora uhrádzala pravidelne a včas a účinné tým vyvrátila
tvrdenie žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov na úhradu služieb mobilného operátora, tak v tom
momente právny zástupca žalobcu označil účel poskytnutia plnenia za irelevantný. A to aj v tom prípade,

keď počas celého súdneho konania zotrvávali pri tvrdení, že účelom poskytnutia sumy 500 eur sú úhrady
služieb mobilného operátora a nie výkon pracovnej činnosti.

25.4. Žalovaná sa v celom rozsahu zhoduje so závermi súdu deklarovaných v bode 52 rozsudku, že:
„by nebolo spravodlivé, aby žalovaná musela žalobcovi vrátiť finančné prostriedky poskytnuté žalobcom
ako odmenu za výkon činnosti pre subjekty, ktoré sú so žalobcom prepojené a túto činnosti vykonala

žalovaná na žiadosť a v súlade s pokynmi žalobcu a následne by sa mala odplaty za vykonanú činnosť
domáhať voči týmto subjektom, a to za situácie, keď nebola uzavretá písomná zmluva, z ktorej by týmto
subjektom vyplývala povinnosť žalovanej túto odmenu uhradiť, absenciu uzavretia ktorej možno pričítať
práve na ťarchu žalobcu. Nemožno opomínať ani skutočnosť, že žalobca trval na tom, aby žalovaná
prestala pracovať a venovala sa výlučne žalobcovi, z dôvodu ktorého ako študentka vysokej školy nemal

žiadny príjem. Podľa názoru súdu tak bolo žalobcovou morálnou povinnosťou sa o žalovanú postarať,
čo aj urobil, keď jej zabezpečil výkon činnosti pre subjekty so žalobcom prepojené, za výkon ktorý
žalovanejprináležalaodplata.Aktedažalobcatvrdí,žepovinnosťzaplatiťžalovanejodplatuzavykonanú
činnosť mohla vzniknúť jedine na strane týchto subjektov, mal sa vrátenia tohto plnenia, ktoré tak vykonal
namiestotýchtosubjektov,domáhaťutýchtoprávnickýchosôbanieužalovanej,ktoráplnenieprijalaako

odplatu za vykonanú činnosť a nie na základe žalobcom tvrdenej no nepreukázanej zmluvy o pôžičke“.
Poskytnutiu sumy vo výške 500 eur žalovanej zo strany žalobcu predchádzal výkon určitej pracovnej
činnosti pre žalobcu a na základe tejto pracovnej činnosti bola žalovanej vyplatená suma vo výške 500
eur z čoho vyplýva, že v žiadnom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie.

25.5.Tvrdenie,žeakbymalžalobcazáujemposkytnúťžalovanejsumuvovýške500eurdňa24.12.2023
ako vianočný dar, tak by ich poskytol vo „vianočnej obálke“ je absurdné a tendenčné a to z toho dôvodu,
že suma 1.000 eur je príliš vysoká na to, aby bola poskytnutá v obálke a vzhľadom na mladý vek strán
sporu je zrejmé, že sú z ich strany prevažne využívané elektronické peniaze a nie hotovostné. Samotný
žalobca jej verbálne potvrdil v Štedrý deň, že peňažné prostriedky sú pre ňu vianočným darom.

25.6. Čo sa týka úhrady stomatologických zákrokov na klinike J. A. B. tak ako vyplýva zo strany
3 Zápisnice z pojednávania zo dňa 18.11.2024 žalovaná zotrváva pri skutočnosti, ktorú uviedla na
pojednávaní. Žalovaná v danom čase bola objednaná k zubnému lekárovi v mieste jej trvalého bydliska,
ale práve pán P. Q. B. objednal žalovanú k zubnému lekárovi do vyššie uvedenej kliniky a na základe

toho je zrejmé, že žalovaná ho prvýkrát nijakým spôsobom o sprostredkovanie nežiadala. Dokonca jej
žalobca a pán P. Q. B. tvrdili, že ako záchranári v rámci Komplexnej centrálnej záchrannej služby majú
uvedené zákroky predplatené zo strany poisťovne a s úhradou za zákroky sa nemá zaoberať.

25.7. Žalovaná opakovane poukazuje na obdobnou problematikou sa zaoberajúci rozsudok Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, vydaný dňa 14.06.2024, sp. zn. 5C/88/2023, ktorý rovnako skúmal, či ide
v predmetnom spore o existenciu zmluvy o pôžičke alebo o existenciu darovacej zmluvy medzi
sporovými stranami. Rovnako ako vo vyššie uvedenom rozsudku, tak aj v rozsudku Okresného súdu
Levice, sp. zn. 14C/51/2024-141 zo dňa 18.12.2024 ide o darovaciu zmluvu, čo bolo nepopierateľne
preukázané počas písomnej i ústnej časti súdneho konania.

25.8. Odvolanie žalobcu síce kvantitatívne zapĺňa vyše 7 strán, ale kvalitatívne neobsahuje prakticky
žiadnu relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné vyvrátiť existenciu darovacej zmluvy
medzi stranami sporu. Žalobca okrem svojich tvrdení a výpovede svojho otca nedisponuje inými
relevantnými dôkazmi, ktoré by vyvracali existenciu darovacej zmluvy a z toho dôvodu má žalovaná za

to, že prvostupňový súd sa s neexistenciu relevantných dôkazov zo strany žalobcu vysporiadal správne,
keď v bode 47 uviedol, že: „nakoľko žalobca nedisponoval písomnými zmluvami o pôžičke a žalovaná
uzavretie zmlúv o pôžičke účinne poprela, pre jeho úspech v spore bolo nevyhnutné, aby poskytnutie
pôžičiek preukázal inými dôkaznými prostriedkami ako len výpoveďou žalobcu“.25.9. Žalobca v odvolaní namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu toho, že
výpoveď otca žalobcu bola považovaná zo strany súdu za tendenčnú a nedôveryhodnú. Žalobca

v odvolaní tvrdí, že výpoveď svedka bola spolu s výpoveďou žalobcu jediným dôkazom, ktorý mohol
prispieť k objasneniu veci a namieta, že spochybňovanie výpovede svedka len na základe rodinného
vzťahu je závažným excesom, ktoré porušuje právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Samotný
súd sa s uvedeným namietaním žalobcu v odvolaní vysporiadal už v bode 47 rozsudku, v ktorom
v súvislosti s nedôveryhodnosťou a tendenčnosťou výpovede svedka uviedol, že nebral do úvahy

výlučne rodinný vzťah svedka so žalobcom, ale aj osobný záujem svedka a uviedol, že: „osobný záujem
svedka na výsledku sporu vyplýval z jeho výpovede, pri ktorej svedok opakovanej uvádzal, že nemieni
financovať partnerky žalobcu a žalovaná má poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že svedok a jeho manželka rovnako iniciovali proti žalovanej súdne konanie, v ktorom
sa domáhajú vrátenia finančných prostriedkov, čo vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu. Z plnej moci
právneho zástupcu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu bol súčasne splnomocnený žalobcom ako

aj jeho rodičmi na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok voči žalovanej. Svedok zároveň v čase
prebiehajúceho konania podal na žalovanú, po rozchode so žalobcom, trestné oznámenie. V konaní
vyšlo tiež najavo, že vzťah svedka a žalovanej je nepriateľský až nenávistný. Bez významu nebola ani
skutočnosť, že žalovaná prítomnosť svedka psychicky nezvláda a v čase výsluchu svedka požiadala
súd o opustenie pojednávacej miestnosti, do ktorej sa vrátila až po skončení výsluchu svedka, tak ako

vyplýva zo zápisnice z pojednávania konanom dňa 18.11.2024, čo svedčilo o veľmi zlých a napätých
vzťahov svedka a žalovanej. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v spore boli zistené okolnosti
oslabujúce hodnotu výpovede svedka, ktoré odôvodňovali prijať súdom záver o tendenčnosti jeho
výpovede, z dôvodu ktorého súd tento dôkaz vylúčil a na výpoveď svedka P. Q. B. neprihliadal. Súd
poznamenáva, že blízky vzťah svedka k strane sporu nezakladá automaticky bez ďalšieho nutnosť

tento dôkazný prostriedok vylúčiť. K vylúčeniu možno dospieť len za predpokladu zistenia aj iných
podstatných okolností, ktoré by mohli tento dôkaz oslabiť, ako tomu bolo aj v tomto prípade“. V tomto
prípade je potrebné brať zreteľ nielen na rodinný vzťah, ale aj na osobu otca žalobcu P. Q. B., ktorý
podľa verejne dostupných informácií bol obvineným za viaceré trestné činy a preto aj z tohto dôvodu je
možné konštatovať jeho nedôveryhodnosť.

25.10. Žalovaná nikdy žalobcu o poskytnutie peňažných prostriedkov nežiadala a žalobca jej peňažné
prostriedky poskytol dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku. Žalobca nikdy počas trvania vzťahu peňažné
prostriedky od žalovanej nežiadal vrátiť a o vrátenie ju žiadal až po ukončení partnerského vzťahu
o čom svedčí 3. strana zápisnice z pojednávania zo dňa 18.11.2024. Vzhľadom na vyššie uvedené sa

žalovaná stotožňuje so závermi rozsudku, v zmysle ktorých súd uvádza, že: „na základe vykonaného
dokazovania, pri hodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach a prihliadajúc na všetko, čo v spore
vyšlo najavo dospel k záveru, že právnym dôvodom poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom
žalovanej bola darovacia zmluva, k uzavretiu ktorej došlo tým, že žalobca poskytol finančné prostriedky
žalovanejdobrovoľneabezodplatne,hociktomunemalprávnupovinnosťabeztoho,abyprejavilúmysel

požadovať tieto poskytnuté plnenia od žalovanej späť a tiež s vedomím, že žalovaná nie je schopná
mu tieto plnenia vrátiť a žalovaná zároveň tieto plnenia prijala, čím boli naplnené všetky pojmové znaky
darovacej zmluvy“.

25.11. Na základe vyššie uvedeného má žalovaná za to, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno

svojho tvrdenia a to existenciu uzavretia zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami a v celom rozsahu
sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Levice ako aj s jeho odôvodnením.

26. Žalobca – odvolateľ sa následne vyjadroval k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu, v ktorom
v podstate zotrval na svojich vyjadreniach z odvolania, keď následne sa tiež žalovaná vyjadrovala

k tomuto vyjadreniu žalobcu a tiež v podstate zotrvala na svojom stanovisku z vyjadrenia k podanému
odvolaniu.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne správne a súčasne v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal proti v odvolacom konaníneúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď o výške tohto
nároku bude následne konať a rozhodovať súd prvej inštancie.

28. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
v odôvodnení svojho rozhodnutia tvoriaceho s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeden celok sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (podstatné sú v texte
zvýraznené podčiarknutím), keď na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na
uvedené odvolacie dôvody žalobcu uvádza nasledovné.

29. Podané odvolanie postráda odvolacie dôvody žalobcu voči nepriznaniu označeným pôžičkám
súvisiacim s účasťou žalovanej na spoločnej dovolenke so žalobcom a jeho rodičmi v mesiaci august
2023( 265,36 + 663,40 eur) a rovnako tak voči skutkovým i právnym záverom súdu prvej inštancie o tom,
že žalobcom uplatnené nároky neobstoja ani z hľadiska ich posúdenia ako bezdôvodného obohatenia
na strane žalovanej, keď žalobca počas celého sporu zotrvával na argumentácii o existencii zmluve,

resp. zmlúv o pôžičke/pôžičkách, teda v tomto smere sa iného skutkového a právneho posúdenia veci
nedomáhal a nedomáha. Podľa názoru odvolacieho súdu jednotlivé skutkové závery prvoinštančného
súduzodpovedajúvsúladesozásadoupriamostiabezprostrednostivykonanémudokazovaniuatomuto
zodpovedá aj jeho následné celkové skutkové a právne posúdenie sporu, keď požiadavkám na zákonné
odôvodnenie rozsudku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá, bez ohľadu na to, že

žalobca sa s nimi nestotožňuje a osobne ich považuje za nedostatočné, resp. za arbitrárne (svojvoľné).
Odvolací súd si nemyslí, že v súvislosti s prácami vykonanými nesporne žalovanou pre KCZS je
bezvýznamné skutočné postavenie a činnosť žalobcu v čase výkonu prác žalovanou, teda o procesnej
obrane žalovanej nemožno konštatovať, že je zjavne nelogická a s vecou nesúvisiaca. Pri vzájomnej
spornosti vyjadrení strán sporu bolo práve úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiť to, či žalobca

ohľadom všetkých označených peňažných platieb preukázal existenciu dôvodu ich poskytnutia titulom
ním tvrdenej zmluvy o pôžičke a tiež kvalitu procesnej obrany žalovanej v spore, ktorú však nemožno
posudzovať len zo subjektívneho pohľadu žalobcu, teda výlučne z jeho vnímania jednotlivých udalostí.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru o nemožnosti akceptácie
v spore vykonaného dôkazného prostriedku – výpovede svedka P. Q. B. s ohľadom na jej posúdenie

ako tendenčnej a nedôveryhodnej, keď konajúci súd svoju argumentáciu tiež náležite odôvodnil.
Pokiaľ žalovaná reálne neprevzala žalobcom označenú predžalobnú výzvu k vráteniu predmetných
peňazí, nemožno skonštatovať, že potvrdila to, že žalobcom označená listová zásielka takúto výzvu
skutočne obsahovala, s ohľadom na čo nemožno potom vylúčiť ani súdom prvej inštancie uvádzaný
názor – domnienku ohľadom obsahu tejto zásielky. Žalobcovi nesporne majetkové pomery a teda aj

finančné možnosti žalovanej boli známe, teda ním uvádzané tvrdenia o dojednanom a očakávanom
vrátení poskytnutých peňažných plnení žalovanou sa javia aj odvolaciemu súdu nelogické. Aj podľa
odvolacieho súdu nemožno neprihliadať na existujúci partnerský vzťah strán sporu k sebe navzájom
v čase označených peňažných plnení, keď rovnako nemožno neprihliadať na existenciu otcom žalobcu
uvádzanej platby 600 eur za zubársky výkon u žalovanej a za dary žalovanej i jej rodičom (poľovnícke

oblečenie). Osobný subjektívny nesúhlas žalobcu so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
bez ďalšieho nemožno stotožniť s nepreskúmateľnosťou záverov súdu, keď žiadna zo strán sporu nemá
v spore právo na to, aby si súd osvojil práve jej skutkové či právne tvrdenie. Časová súvislosť činnosti
žalovanej pre KCZS s prevodom sumy 500 eur pre žalovanú preukázaná bola, keď pri prevode žalobcom
bolo bez právneho významu posúdenie toho, či a voči ktorému z označených subjektov prípadne

žalovanej nárok na odmenu vznikol. Žalobca prítomný na pojednávaní sa ohľadom vyjadrení žalovanej
k tejto sume neohradil, neučinil ich spornými a v ďalšom priebehu sporu ich označením dôkazného
prostriedku nevyvracal. Pokiaľ pri prevode 1.000 eur boli strany sporu partnermi, dokonca od 10.11.2023
zasnúbenými, pri prevode peňazí dňa 24.decembra žalobcu o to viac zaťažovalo dôkazné bremeno
existencie pôžičky a nie žalovanou logicky tvrdeného obdarovania/daru, keď naviac u oboch prevodoch

účel platby uvedený nebol. Samotná skutočnosť, že stomatologické ošetrenia mal žalovanej vybaviť
– sprostredkovať otec žalobcu tiež nevedie k logickému záveru o tom, že si ich mala práve žalovaná
uhradiť, resp. že peniaze žalobcu použité na ich zaplatenie predstavovali zmluvný záväzok žalovanej
voči žalobcovi z titulu (vrátenia)pôžičky. Pokiaľ otec žalobcu označil jeho platbu 600 eur ako platbu,
ktorej vrátenie nikdy nežiadal a teda neočakával, pri blízkom/partnerskom vzťahu strán sporu sa ako

logický javí – pri absencii ďalších dôkazných prostriedkov – záver o tom, že platby žalobcu za zubársku
starostlivosť žalovanej v čase ich vykonania predstavovali jeho bezodplatnú pomoc/dar žalovanej, pri
prihliadnutí i na skoršie a neskoršie celkové konanie žalobcu v prospech žalovanej ( umožnenie strelenia
zvery, telefón a auto bez uzavretia pracovnej zmluvy...).30. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).