Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124270179
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124270179.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B. C.
D., IČ: XX-XX-XXXXXX, so sídlom E., XXX X F., G. B. XX/X, zastúpeného: PETKOV & Co s. r. o., so
sídlom 811 08 Bratislava, Ul. Šoltésovej 7325/14, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: D. H., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom I. XX/XXX, XXX XX J. C., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 165,45 Eur a nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp/53/2024 – 225 zo dňa 03. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10Csp/53/2024 – 225 zo dňa 03. 09. 2024
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 165,45

Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- Eur, zamietol (výrok I.). O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania
(výrok II.).
Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 165,45 Eur, keď žalobca v žalobe uviedol, že je obchodnou akciovou spoločnosťou zriadenou

a registrovanou podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Žalobca je na základe maďarského
zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave (ďalej len ako „ZoCD“) v spojení s nariadením maďarského
Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných
cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie (ďalej len ako „Nariadenie o poplatkoch“)
oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest
pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného

poplatku vo výške určenej podľa Nariadenia o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody, a tým
uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Vzťah medzi žalobcom a neoprávneným používateľom ciest
je podľa § 1 Nariadenia o poplatkoch vzťahom civilnoprávnym (súkromnoprávnym) a spravuje sa okrem
citovaných osobitných právnych predpisov predpismi civilného (súkromného) práva. Žalobca na základe
elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku v čase 23.12.2022
00:04:40 hod., na mieste kontroly: GY31J - M3 HATVAN (51.9KM) haladó, zistil, že motorové vozidlo

s evidenčným číslom J., registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej kategórie D1,
ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku
cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanému ex lege (podľa
§ 11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch v spojení s § 11 ods. 6 Nariadenia o poplatkoch) vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej podľa § 13 ods. 2) a ods. 3) Nariadenia o poplatkoch,
s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovaného

stanovená vo výške 16 220,- HUF (základná sadzba pohľadávky); žalobcom bola uplatňovaná v mene
EUR. Žalobca podľa § 33/B. ods. 5 ZoCP, prostredníctvom svojho právneho zástupcu v SR, vyzvalžalovaného na zaplatenie základnej sadzby pohľadávky, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jej
uplatnením voči žalovanému v Slovenskej republike, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto
pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa

§ 12 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch sa výzva považuje za doručenú najneskôr dvadsiatym dňom odo
dňa jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel, napríklad z dôvodu, že
zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa
23.05.2023. Napriek predchádzajúcej výzve žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil riadne
a/alebo včas, v dôsledku čoho mu ex lege podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch,

s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu
pohľadávky vo výške 64 850 HUF po prepočte na 5/6 EUR vo výške 165,45 EUR (EUR/HUF 391.95).
Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane príslušenstva, bol žalovaný písomne žalobcom
vyzvaný predžalobnou výzvou, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 05.03.2024. Náklady spojené
s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom štádiu uplatnenia
pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcovi si môže žalobca, resp.

ním poverené partnerské kancelárie, uplatňovať podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení
s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Rím II).
Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, ktoré uviedol v bode 8. odôvodnenia rozsudku a na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spornou skutočnosťou v konaní zostalo len to, či

žalovaný je povinný hradiť sankčný/náhradný poplatok v prípade ak uhradil poplatok za používanie ciest
na vozidlo s pôvodným evidenčným číslom vozidla, ktoré následne zmenil.
Zároveň súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v súdenej veci ide o vec s tzv. cudzím
prvkom, pretože žalobca je maďarská obchodná spoločnosť. V tejto súvislosti súd konštatoval, že
má danú právomoc vo veci rozhodnúť s poukazom na uznesenie Súdneho dvora EÚ z 21.09.2021 vo

veci C-30/21, a to podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach (prepracované znenie), ktorý záver je súladný aj s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 05.12.2022, sp. zn. 3Cob/188/2022, ktorý v obdobnej veci posudzoval namietaný nedostatok
právomoci slovenského súdu rozhodovať s výsledkom, že právomoc slovenského súdu prvej inštancie

rozhodnúť v spore, je daná. Uviedol, že z hmotnoprávneho hľadiska na vec musel súd aplikovať
maďarský právny poriadok, a to s poukazom na kolíznu normu, ktorou je v tomto prípade NARIADENIE
EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (ďalej len ako nariadenie RÍM II). V súlade s čl. 4 nariadenia RÍM II, sa použije
všeobecné pravidlo pre učenie rozhodného práva, pričom v tomto prípade sa jedná o mimozmluvný

záväzok (zákonnú povinnosť) vyplývajúci z civilného deliktu, v ktorom prípade sa tieto záväzky sa
spravujú právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Súd konštatoval, že škoda mala
vzniknúť žalobcovi, ktorý je maďarskou obchodnou spoločnosťou, a to za neuhradenie poplatku za
používanie spoplatneného úseku cesty v Maďarsku.
Súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na to, že základom mimozmluvnej zodpovednosti

je porušenie určitej objektívnym právom ustanovenej povinnosti. Porušenie objektívnym právom
ustanovenej povinnosti je znakom civilného deliktu (t.j. porušenie mimozmluvnej povinnosti adresovanej
všeobecne každému subjektu alebo homogénnej skupine subjektov, ktoré sú neznáme až do okamihu,
kým nedôjde ku škodnej udalosti). Deliktuálne právo (v užšom ponímaní) teda pokrýva situácie, v rámci
ktorých je potrebné rozhodnúť, či určitý subjekt, ktorý utrpel ujmu, prípadne inú stratu, môže na tomto

podklade požadovať reparáciu od iného subjektu, s ktorým ho nespája žiadny iný právny vzťah ako ten,
ktorého základom je skutočnosť vedúca k vzniku ujmy. Tento koncept odlišuje deliktuálne právo od iných
systémov kompenzujúcich utrpenú ujmu. V danom prípade vychádzajúc z § 1 Nariadenia č. 45/2020
ako aj § 33A ZoCP je daná deliktuálna zodpovednosť zakladajúca povinnosť uhradiť náhradný sankčný
poplatok, v prípade používania spoplatneného úseku ciest, stanovených osobitným právnym predpisom,

v rámci určeného obdobia, kedy subjekt opomenie zákonom uloženú povinnosť zaplatiť poplatok
(poplatok za používanie). Zákon sankcionuje len omisívne konanie, t.j. opomenutie a teda neuhradenie
poplatku za používanie cesty, kedy obidva právne predpisy používajú pojem opomenutia úhrady
poplatku. V danom prípade je však z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný úhradu vykonal,
predtým ako využil spoplatnený úsek cesty. Súčasne je potrebné konštatovať, že v danom prípade súd

vec posudzoval v režime súkromného práva a nie v rovine administratívneho trestania. Na to, aby bolo
možné konštatovať, že žalovaný opomenul uhradiť poplatok za používania cesty, muselo by sa jednať
o absolútnu absenciu úhrady. Žalovaný keďže úhradu poplatku vykonal a žalobca platbu obdržal, čo
nebolo spornou skutočnosťou, podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na to, aby mohol žalobcažiadať úhradu sankčného poplatku. Pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti súd zvažoval všetky
skutkové okolnosti danej veci, a to aj tie, ktoré sa týkajú aktuálnosti uvedeného evidenčného čísla vozidla
vo vzťahu k vozidlu, tu treba zdôrazniť, že aj po zmene EČV sa stále jedná len o to isté vozidlo, s

ktorým bola vykonaná jazda. To, že E-matrica je viazaná na EČV vozidla je čisto praktická záležitosť
pre účely kontroly správnosti úhrady, ako jednoznačného identifikátora vozidla vizuálnou kontrolou. Je
potrebné konštatovať, že žalovaný pochybil, keď nepostupoval podľa § 20 ods. 4 nariadenia v prípade
výmeny EČV a za administratívny poplatok nepožiadal o prepis oprávnenia na nové EČV vozidla, avšak
toto konanie žalovaného nemá za následok vznik škody v podobe neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré

reálnevyužilospoplatnenýúsekcestyanemôžebyťsamaosebepredpokladomprenaplnenieskutkovej
podstaty civilného deliktu, pretože žalovaný svoju zákonnú povinnosť uhradiť poplatok neopomenul.
Účelom a zmyslom zákona je v danom prípade motivovať vodičov, aby dobrovoľne vykonali úhradu za
spoplatnený úsek ciest a len v prípade opomenutia tejto povinnosti boli sankcionovaní povinnosťou platiť
náhradný poplatok za neoprávnené použitie spoplatnenej cesty. Súd teda uzatvoril, že žalobca neutrpel
žiadnu ujmu, prípadne inú stratu, a nemôže na tomto podklade požadovať reparáciu od žalovaného v

podobenáhradnéhopoplatku,keďžežalovanýneopomenulvykonaťúhraduzákladnéhopoplatku.Vtejto
súvislosti súd poznamenal, že z odpovede Okresného riaditeľstva PZ v J. C. zo dňa 11.06.2024 vyplýva,
že žalovaný bol držiteľom a vlastníkom motorového vozidla J. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom
dňa 14.12.2022 bola na ODI J. C. vykonaná výmena TEČ: J., ktorá bola ponechaná vo vlastníctve. Ako
vyplýva z histórie TEČ vozidla, evidenčné číslo J. bolo skartované, čiže žiadne iné vozidlo s takýmto

EČV reálne neexistovalo a teda nemohlo ani použiť spoplatnený úsek cesty, náhrada za použitie
ktorého je predmetom sporu, inak povedané, žalobcovi teda nevznikla žiadna ujma z dôvodu použitia
spoplatnenej cesty vozidlom žalovaného, ktorý si splnil povinnosť úhrady poplatku za svoje vozidlo,
ktorým reálne použil na jazdu spoplatnený úsek cesty, preto potom súd žalobu v celom rozsahu, t.j.
aj v časti nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako súvisiacim nárokom,

ako nedôvodnú zamietol. Nedodržanie určitého formálneho postupu podľa Nariadenia 45/2020 ešte
samo o sebe neodôvodňuje priznanie uplatneného nároku na zaplatenie tzv. sankčného poplatku, keď
táto skutočnosť nemá za následok vznik žiadnej ujmy v majetkovej sfére žalobcu. Súd v tejto súvislosti
poukázal aj na ustálenú súdnu prax, konkrétne mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. marca 2020, sp. zn. 3Asan/34/2019, publikovaný pod R 30/2021, ktorého právna veta

znie: „Pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti v zmysle zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 10a ods. 1) je potrebné zvážiť všetky
skutkové okolnosti danej veci, a to spravidla aj tie, ktoré sa týkajú správnosti poskytnutého evidenčného
čísla vozidla, avšak pri ich posudzovaní treba zvoliť materiálny prístup. Zrejmá nesprávnosť, ako napr.
drobný preklep pri zadaní evidenčného čísla vozidla (v nepatrnej časti, akou je napr. jedna číslica

alebo písmeno), ktorá však z faktického hľadiska nemá za následok vznik škody v podobe neobdŕžania
úhrady za vozidlo, ktoré reálne využíva diaľnicu, nemôže byť sama o sebe predpokladom pre naplnenie
skutkovej podstaty správneho deliktu.“
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ako
úspešnej strane sporu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie
žalobca s poukazom na to, že odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/,
b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Namietal, že súd vo veci neaplikoval všetky právne normy tvrdiac, že súd riadne
maďarské právo neaplikoval, opomenul aplikovať napr. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1 Maďarského

nariadenia ITM č. 45/2020, pričom tieto normy vo veci aplikovateľné boli a právny zástupca ich poňal
do svojej záverečnej reči. Súd následne tieto normy neinterpretoval vo vzájomných súvislostiach, napr.
s § 1, § 10, § 11 Maďarského nariadenia ITM č. 45/2020. Poukázal, že okruh maďarských právnych
noriem, ktoré súd vo veci údajne aplikoval, špecifikoval v bodoch 11. a 19. odôvodnenia napádaného
rozsudku. Nárok žalobcu na sankčný (náhradný) poplatok, ako aj na náklady predsúdneho vymáhania

pohľadávky, je daný. Súd k opačnému záveru (nedôvodnosť žaloby) dospel na základe nesprávneho
a nedostatočného právneho posúdenia veci. V konaní bolo zistené, že žalovaný disponoval zakúpenou
e-Matricou pre vozidlo s EČV: J.. Spoplatnená cesta však bola používaná v čase, keď vozidlo malo
EČV: J.. Vozidlu s EČV: J. oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty na základe e-Matrice zakúpenej
pre vozidlo s EČV: J. nevzniklo, pretože vznik oprávnenia a skutočnosť úhrady poplatku potrebného

na vznik oprávnenia sa viaže k určenému evidenčnému číslu v e-Matrici (§ 3 ods. 1 Maď. nar. č.
45/2020). Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1, § 1, § 10 ods. 1, § 11
ods. 1 Maďarského nariadenia ITM č. 45/2020 s poukazom na to, že vozidlo s EČV: J. nedisponovalo
v čase kontroly platným oprávnením, a preto nárok na zaplatenie náhradného sankčného poplatkužalobcovi voči žalovanému, ako držiteľovi vozidla, vznikol. Žalovaný, ak sa chcel vyhnúť vzniku nároku
žalobcu, mal využiť inštitút korekcie, ktorý upravuje nariadenie ITM č. 45/2020, avšak tak neurobil, čo
správne súd zistil, no nesprávne právne posúdil v bode 23. odôvodnenia rozsudku. Závery súdu prvej

inštancie sú nesprávne a neudržateľné. Žalobca sa nedomáhal náhrady škody, domáhal sa osobitného
hmotnoprávneho nároku, ktorý vzniká v prípadoch použitia spoplatnených ciest vozidlami bez platného
oprávnenia. Oprávnenie sa v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020 vždy viaže na určené EČV,
takže ak chce držiteľ vozidla predísť zodpovednosti za vznik nároku žalobcu na náhradný poplatok
v prípade, ak dôjde k zmene v EČV, je povinný riadne a včas požiadať o korekciu, čo žalovaný neurobil.

Vadou napádaného rozsudku je, že súd prvej inštancie vec neposúdil prizmou celého právneho rámca
aplikovateľného vo veci, čo malo za následok predčasné, nedostatočné a nesprávne právne posúdenie
vo veci. Ak by súd prvej inštancie riadne aplikoval cudzie právo v celom aplikovateľnom rozsahu, a
ak by následne tento právny rámec vo veci súd prvej inštancie správne interpretoval a aplikoval (vo
vzájomných súvislostiach), dospel by k diametrálne odlišným právnym záverom, a to takým, ktoré
by viedli k vyhoveniu žalobe žalobcu. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe vysokých súdnych autorít -

povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským súdom nezahŕňa iba aplikáciu určitej konkrétnej
normy právneho poriadku cudzieho štátu izolovane, ale predpokladá aplikáciu právneho poriadku
cudzieho štátu v jeho celosti, so zohľadnením relevantnej judikatúry súdnych orgánov cudzieho štátu.
Zistené skutkové okolnosti veci môžu byť podraďované pod právne normy cudzieho právneho poriadku
až po ustálení ich účelu a zmyslu. Na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že právo cudzieho štátu

aplikujú slovenské súdy. Iba takáto aplikácia vnútroštátneho práva cudzieho štátu slovenskými súdmi
zodpovedá požiadavke jej ústavnej konformnosti (ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 95/2017). Doktrína? upozorňuje
na fakt, že „aj nesprávna aplikácia cudzieho práva je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.“ Pričom v
tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR, sp. zn. 2M Cdo
16/2014). V dôsledku vád opísaných vyššie, týkajúcich sa výroku I. napádaného rozsudku, zaťažil súd

prvej inštancie vadou vecnej nesprávnosti aj závislý výrok II., ktorým rozhodol o práve na náhradu trov
konania, keď správne mal žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, berúc do úvahy odvolacie námietky žalobcu
a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádza, že odvolacie námietky žalobcu v podanom

odvolaní sú dôvodné.
Súd prvej inštancie v bode 20. a 21. odôvodnenia rozhodnutia správne konštatoval, že v prejednávanej
veci ide o vec s tzv. cudzím prvkom z dôvodu, že žalobca je maďarská obchodná spoločnosť a zároveň
konštatoval, že má danú právomoc vo veci rozhodnúť (procesné hľadisko). Z hmotnoprávneho hľadiska
musel súd prvej inštancie v predmetnej veci aplikovať maďarský právny poriadok, a to s poukazom na

kolíznu normu, ktorou je v tomto prípade nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007
z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej nariadenie Rím II.). Súd správne
uviedol, že v súlade s čl. 4 Nariadenia Rím II. sa použije všeobecné pravidlo pre určenie rozhodného
práva – v tomto prípade sa jedná o mimozmluvný záväzok - zákonnú povinnosť vyplývajúcu z civilného
deliktu, v ktorom prípade sa tieto záväzky spravujú právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla

škoda, keď v prejednávanom prípade škoda mala vzniknúť žalobcovi, ktorý je maďarskou obchodnou
spoločnosťou, a to za neuhradenie poplatku za používanie spoplatneného úseku cesty v Maďarsku.
Odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nekonfrontoval svoje
právne úvahy so znením jednotlivých ustanovení, ktoré citoval v bodoch 11. až 19. odôvodnenia
rozsudku a okruh súdom aplikovaných právnych noriem nie je úplný, pretože súd riadne maďarské

právo neaplikoval, keď opomenul vo veci aplikovať napr. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1
Maďarského nariadenia ITM č. 45/2020 a tieto normy neinterpretoval vo vzájomných súvislostiach
napr. s § 1, § 10, § 11 Maďarského nariadenia ITM č. 45/2020, je dôvodná. Odvolací súd dospel
k názoru, že práve z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval aj § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3, § 7ods. 1 vo vzájomných súvislostiach s § 1, § 10 a § 11 nariadenia ITM č. 45/2020 (ďalej „nariadenie
o poplatkoch“) – z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie to nevyplýva, odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, prečo by nárok žalobcu dôvodný nemal

byť, ak vozidlo s EVČ: J., ktorého držiteľom bol v čase elektronickej kontroly žalovaný, nemalo platné
oprávnenie na používanie predmetnej spoplatnenej cesty, ak vznik oprávnenia a skutočnosť úhrady
poplatku potrebného na vznik oprávnenia sa viaže k evidenčnému číslu, ktoré je potrebné uviesť
v súlade s prideleným evidenčným číslom vozidla, keď podľa § 3 ods. 1 nariadenia o poplatkoch
oprávnenie na používanie spoplatnených ciest nevznikne, v prípade, že údaje o motorovom vozidle

uvedené na oprávnení (evidenčné číslo, hodnota najvyššej prípustnej hmotnosti motorového vozidla)
nie sú uvedené v súlade s úradným záznamom, uvedeným v osvedčení o registrácii vozidla, pričom
podľa § 11 ods. 1 nariadenia o poplatkoch, ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným
oprávnením, je z dôvodu neoprávneného používania cesty osoba povinná zaplatiť náhradný poplatok,
ktorý je určený v ustanovení § 13 ods. 2 a 3 nariadenia o poplatkoch s prihliadnutím na prílohu č. 3
nariadenia o poplatkoch. Z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil obsah cudzieho práva,

resp. z dôvodu, že súd prvej inštancie pri posúdení veci neaplikoval všetky relevantné ustanovenia
maďarských právnych predpisov a tiež z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neposkytuje
dostatočnúodpoveďnažalobcomuvádzanétvrdeniaaberúcdoúvahytietozásadnéodvolacienámietky
žalobcu v podanom odvolaní, podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd preto

postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd uvádza, že aplikáciou práva cudzieho štátu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky
v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 97/2017 zo dňa 12.09.2017, v ktorom
vyslovil, že „povinnosť aplikácie práva cudzieho štátu slovenským súdom nezahŕňa iba aplikáciu

určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu izolovane, naopak predpokladá aplikáciu
právneho poriadku cudzieho štátu v jeho celosti, navyše so zohľadnením relevantnej judikatúry súdnych
orgánov tohto štátu. Zistené skutkové okolnosti veci môžu byť podraďované pod právne normy cudzieho
právneho štátu až po ustálení ich účelu a zmyslu. Na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že
právo cudzieho štátu aplikujú slovenské súdy. Iba takáto aplikácia vnútroštátneho práva cudzieho štátu

slovenskými súdmi totiž môže zodpovedať požiadavke jej ústavnej konformnosti“.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude dôsledne aplikovať právo cudzieho štátu (Maďarskej
republiky), berúc do úvahy aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 95/2017,
teda súd prvej inštancie okrem ustanovení právneho poriadku Maďarskej republiky, ktoré uvádzal
v bodoch 11. až 19. odôvodnenia rozsudku, pristúpi k právnemu vyhodnoteniu veci aj pri aplikácii

§ 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1 a § 20 ods. 4 Maďarského nariadenia ITM č. 45/2020,
a to vo vzájomných súvislostiach aj s ustanoveniami, ktoré súd prvej inštancie už vo veci aplikoval.
V odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, ktoré právne normy aplikoval na prejednávanú vec, vykoná
právne posúdenie uplatneného nároku podľa príslušných právnych noriem, ktoré vyloží jednotlivo ako aj
vo vzájomných súvislostiach. Náležite odôvodní svoje rozhodnutie tak, aby dávalo odpoveď na všetky

podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a vykoná na základe zisteného skutkového stavu právne
posúdenie veci, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V novom
rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania pri aplikácii aj ustanovenia § 396 ods. 3 CSP.

6. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).