Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3116217634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: JMD špedícia spol. s r.o., IČO:
31 571 522, so sídlom Ružová 991/91, Ilava, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Nám sv. Anny č. 15/25, proti žalovanému: MRA betón, s.r.o., IČO: 44 794 819,
so sídlom Sverepec č. 365, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., IČO: 36
867 454 so sídlom Dvory 1932, Púchov o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/153/2016-464 zo dňa 15. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva a určil
vlastnícke právo k betonárni nezapísanej v katastri nehnuteľností pozostávajúcej zo železobetónovej
vane, dvoch pásových základov a zo základov pre silá na cement ktorú podrobnejšie špecifikoval vo
výroku.

2. Rozhodol tak o žalobe, v ktorej žalobca tvrdil, že betonáreň nie je zapísaná v katastri nehnuteľností
a pôvodne bola povolená na základe stavebného povolenia mesta Ilava Č. j.: 2356/2004-TS1-A/10
zo dňa 18.10.2004. Žalobca po vydaní stavebného povolenia po začatí realizácie stavby zistil, že
technologické zariadenie na výrobu s typovým označením SB 20.1, ktoré malo byť pri stavbe použité,
nemožno použiť, preto sa rozhodol pri stavbe použiť technologické zariadenie typu ELBA EBCD 60. Po
zhotovení v roku 2008 teda stavba betonárne pozostávala zo základnej betónovej plochy o rozmeroch
cca 30m x 10m a na nej umiestneného technologického zariadenia, pričom pre používanie slúžil tiež

sklad štrkov zhotovený z betónových panelov. Stavbu realizoval na pozemku, ktorého vlastníkom sú
jednotlivíčlenoviaurbárskehoapasienkovéhospoločenstvavIlavesichsúhlasom.Podokončenístavby
betonárne sa žalobca rozhodol, že ju nebude využívať. Na základe dohody predal žalovanému iba
technologické zariadenie ELBA EBCD 60 a prenajal mu stavbu betonárne bez technológie a betónovú
plochu, ktorých zostal naďalej vlastníkom. Podmienkou dohody bolo, že žalovaný obstará potrebné
povolenianaprevádzkustavby,pretožežalobcasámstavbuneskolaudoval.Tovšakžalovanýneobstaral
a stavebný úrad preto vyzval žalobcu na okamžité zastavenie nepovolených stavebných prác a

nepovolené užívanie stavby betonárne a tiež na podanie návrhu na kolaudáciu stavby betonárne.
V následnej komunikácii žalovaný tvrdil, že mal nadobudnúť vlastnícke právo k strojovému zariadeniu na
výrobu betónu a jeho súčastiam a príslušenstvu, za ktoré považoval i stavbu betonárne. Podľa žalobcu
tým po viac ako 4 rokoch rešpektovania existujúcich zmluvných vzťahov spochybnil vlastnícke právožalobcu k stavbe betonárne. V pretrvávajúcich nezhodách o vlastníckych vzťahoch podal žalobca na
stavebný úrad žiadosť o povolenie odstránenia stavby betonárne. Dôvodom podania tejto žiadosti bola
tiež tá skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval vlastnícke právo žalobcu a pokračoval v užívaní stavby

betonárne. Stavebný úrad začal konanie o odstránenie stavby a dňa 24.08.2016 vydal rozhodnutie,
ktorým odkázal žalobcu na súdne konanie. Stavebný úrad poukázal na nejasné vlastnícke vzťahy k
stavenisku betonárne a skutočnosť, že žalovaný sa domáha kolaudácie stavby betonárne, kde uvádza,
že sa mal stať jej vlastníkom na základe obchodnej zmluvy.

3. Na základe týchto tvrdení žalobcu sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal prípustnosťou žaloby
podľa ust. § 137 písm. c) CSP a uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým ( R 17/1972). Objektívny stav právnej neistoty ohľadom skutočnosti, aká časť
staveniskovej betonárne patrí žalobcovi bol podľa súdu prvej inštancie v danom prípade daný, keďže
vlastníctvo k predmetu sporu tvrdili a mienili realizovať obe strany sporu. Na podanie žaloby o určenie

vlastníckeho práva bol podľa súdu prvej inštancie žalobca tiež priamo vyzvaný v konaní o odstránenie
stavby, a žalovaný sa súčasne v inom stavebnom konaní domáha dodatočnej zmeny stavby betonárky
a jej kolaudácie. Príslušný stavebný úrad odkázal žalobcu na súd, aby bola vyriešená právna otázka,
aká stavba/ resp. jej časť sa má odstrániť, uzavrel súd prvej inštancie k danosti naliehavého právneho
záujmu.

4. K hmotnoprávnym dôvodom vyhovujúceho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
ako stavebník postavil staveniskovú betonáreň, ktorá pozostáva zo stavebnej časti a technologického
zariadenia. Technologická časť stavby je samostatne oddeliteľná, kde v prípade demontáže nedôjde k
porušeniu stavebnej časti betonárky. S odkazom na závery znaleckého posudku považoval súd prvej

inštancie stavebnú časť betonárne špecifikovanú vo výroku za stavbu v právnom slova zmysle, pričom
technologické zariadenie považoval za samostatne oddeliteľnú vec. Z obsahu Obchodnej kúpnej zmluvy
zodňa01.04.2011malsúdprvejinštanciezapreukázané,žežalovanýodžalobcunadobudol Betonáreň
ELBA EBCD 60 - teda výlučne technologické zariadenie. Podľa súdu prvej inštancie mal žalovaný
vskutočnostivúmyslenadobudnúťcelústaveniskovúbetonáreňpostupneakocelok,tedatechnologické

zariadenie aj stavebnú časť, avšak na základe dvoch samostatných zmlúv. Dňa 01.04.2011 uzavrel
kúpnu zmluvu na kúpu technologickej časti a súčasne nájomnú zmluvu na stavbu pod betonárkou.
Nemohol byť preto podľa súdu prvej inštancie dobromyseľný, že mu patrí aj stavebná časť a že táto
predstavuje súčasť technologického zariadenia. Keďže k stavebnej časti nebola uzatvorená samostatná
písomná kúpna zmluva, je podľa súdu prvej inštancie právny stav taký, že stavebná časť stále patrí

žalobcovi a žalovanému len technologické zariadenie. Na tom nemení podľa súdu prvej inštancie nič
ani to, že žalovaný na stavebnej časti vykonal stavebné úpravy, keď dobetónoval základy na pôvodné
neodstránené základy a inštaloval ďalšie technologické prvky, pretože sa nejednalo o nadobudnutie
novej veci spracovaním.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a nenachádzajúc dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie

zmeniť a žalobu zamietnuť, event. rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Popri zásadných
námietkach v hmotnoprávnych otázkach, a to tak do zistenia skutkového stavu ako aj právneho
posúdenia žalobca namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení, a teda záver o samotnej procesnej prípustnosti uplatnenej
žaloby v zmysle ust. § 137 CSP. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu žaloby vyplýva ako primárny

dôvod jej podania to, že žalovaný ani napriek výzve žalobcu neupustil od protiprávneho užívania stavby
betonárky. Pri takomto dôvode žaloby nepovažoval žalovaný za daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Ten je podľa neho daný, len keď žalobca nemôže dosiahnuť ochranu svojho
práva inak, napr. žalobou na plnenie. V tomto smere poukázal žalobca aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 17Co/239/2016 zo dňa 26.04.2017, v ktorom odvolací súd konštatoval

nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k stavbe nezapísanej v katastri
nehnuteľností, čo je podľa žalovaného aj tento prípad.7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné
a napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o danosti
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s poukazom na objektívne neisté právne

postavenie žalobcu a ohrozenie jeho práva. Objektívny stav právnej neistoty tu je podľa žalobcu daným
keďže vlastnícke právo k predmetu sporu tvrdili obe strany sporu. Súd prvej inštancie tiež podľa žalobcu
správne poukázal aj na to, že na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva bol žalobca odkázaný aj
v rozhodnutí stavebného úradu. Žalovaným citované rozhodnutie považoval žalobca za nepriliehavé.

8.Žalovanývstanovisku kvyjadreniužalobcuokremnesúhlasusostatnýmobsahomvyjadreniažalobcu
zotrval na tom, že žaloba nie je procesne prípustná. Poukázal na to, že ani určenie vlastníckeho práva
nerieši vzťahy strán sporu komplexne, a to najmä z hľadiska vysporiadania peňažných nárokov strán
sporu súvisiacich so stavbou a jej následnou úpravou. Zdôraznil, že stavebný úrad neodkázal žalobcu
na podanie určovacej žaloby. Rozhodnutím zo dňa 24.8.2016 bol síce žalobca vyzvaný na podanie
žaloby, avšak rozhodne nebol uvedený typ žaloby, ktorú má žalobca podať.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. Záver

súdu prvej inštancie o procesnej prípustnosti podanej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP nebol
totiž správny. Podľa odvolacieho súdu nie je na žalobcom požadovanom určení daný naliehavý právny
záujem.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. V zmysle citovanej právnej úpravy určovacej žaloby o určení existencie práva je nevyhnutnou
podmienkou jej vecného prejednania danosť naliehavého právneho záujmu. Ten nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je tento prípad. Vzhľadom na prakticky totožnú
právnu úpravu otázky naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe je preto možné aj v súčasnosti
vychádzať z predchádzajúcej rozhodovacej praxe vzťahujúcej sa k právnej úprave OSP.

12. V otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení existencie práva možno principiálne

stále vychádzať z rozhodnutia publikovaného pod R 17/1972 podľa ktorého je naliehavý právny záujem
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však
určovacia žaloba vytvára úplný pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia
žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného
a právneho stavu. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia

a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.

13. V prvom rade nemôže byť danosť naliehavého právneho záujmu v tomto prípade odôvodnená
nesúladom zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože žalobcom špecifikovaný

predmet určenia nie je v katastri nehnuteľností zapísaný.

14. Napriek tomu je tu nepochybne objektívna neistota právneho postavenia žalobcu, resp. oboch strán
sporu ohľadom vlastníckeho práva k predmetu požadovaného určenia, keď vlastníctvo k predmetu sporu
tvrdili a mienili realizovať obe strany sporu. V stavebných konaniach pritom s protichodným cieľom, keď

žalobca žiada odstránenie stavby a žalovaný jej kolaudáciu. Zjavne nejde o výlučne akademickú otázku
a do istej miery by mohla byť splnená aj požiadavka potrieb praktického života.15. Prekážkou danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení však ostáva, že žalobcom
uplatnená určovacia žaloba nevytvára úplný právny základ pre právny vzťah strán sporu a súčasne stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným možno účinnejšie odstrániť iným právnym

prostriedkom.

16. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca tvrdí, že ním špecifikovaná železobetónová vaňa, dva pásové
základy a základy pre silá na cement predstavujú stavbu, ktorá je v jeho vlastníctve. V stavebnom konaní
žalobca žiada o povolenie odstránenia takejto stavby, o čom však stavebný úrad nerozhodol, konanie

prerušil a odkázal žalobcu na podanie žaloby, pretože v stavebnom konaní vyvstal spor o vlastníctvo.

17.Zuvedenéhojezrejmé,žeprimárnymcieľomkonaniažalobcujeodstránenienímšpecifikovanejveci,
ktorú považuje za stavbu. Žalobca pritom súčasne tvrdí, že na tejto stavbe je umiestnené technologické
zariadenie betonárne ELBA EBCD 60 patriace žalovanému. Žalobca teda mieni dosiahnuť odstránenie
stavby, teda z právneho hľadiska zničenie/zánik veci, na ktorej sa nachádza vec žalovaného, teda

cudzia vec. Toto je zrejmé z tvrdení žalobcu. Pre dosiahnutie uvedeného cieľa je však samotné určenie
vlastníckeho práva žalobcu nedostatočné. Hoci by tu existovalo kladné rozhodnutie o žalobe a žalobca
by bol určený ako vlastník v zmysle napadnutého rozhodnutia, a hoci by takéto rozhodnutie odstránilo
neistotu o osobe vlastníka aj v stavebnom konaní, bolo by nevyhnutne prekážkou odstránenia stavby
to, že sa na nej nachádza vec žalovaného. Tou je technologické zariadenie ELBA EBCD 60, o ktorom

sám žalobca tvrdí, že patrí žalovanému.

18. Žalobca by sa teda ocitol v situácii, v akej by bol vlastník stavby továrne, keď by túto továreň mienil
zbúrať, hoci by v nej boli technologické zariadenia patriace inej osobe. Je zrejmé, že v takejto situácii
by vlastník stavby továrne musel pre zbúranie továrne v súlade s právom docieliť, aby veci patriace inej

osobe boli z tejto továrne odstránené. To buď ich vlastníkom dobrovoľne, alebo v opačnom prípade na
základe rozhodnutia súdu o vyprataní nehnuteľnosti.

19. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v tu posudzovanom prípade možno stav objektívnej právnej
neistoty ohľadom práv k predmetu žaloby medzi žalobcom a žalovaným účinnejšie odstrániť iným

právnym prostriedkom. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že je vlastníkom stavby betonárne (jej stavebnej
časti, ktorú mieni odstrániť) a žalovaný je vlastníkom len technológie na tejto stavbe umiestnenej, je
zrejmé, že takýmto účinnejším právnym prostriedkom je práve žaloba o plnenie, a to žaloba o vypratanie
stavby. V konaní o takejto žalobe by bola ako predbežná riešená sporná otázka vlastníctva k predmetu
sporu a v prípade jej zodpovedania v prospech žalobcu by súčasne mohla byť odstránená aj právna

prekážka zámeru žalobcu odstrániť svoju stavbu spočívajúca v tom, že sa na nej nachádza vec
žalovaného. Takáto žaloba o plnenie preto v situácii tvrdenej žalobcom predstavuje jednoznačne
účinnejší a úplný právny prostriedok pre riešenie stavu právnej neistoty medzi stranami sporu. Takáto
žaloba o plnenie by súčasne riešila aj neexistenciu iného práva žalovaného na umiestnenie jeho
technológie na stavbe žalobcu. Aj v tom spočíva úplnosť jej riešenia. Vzhľadom na existenciu takéhoto

účinnejšieho právneho prostriedku ochrany práv nebol preto v zmysle vyššie uvedených teoretických
východísk v žalobcom tvrdenej situácii daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.
Prípustnosť žaloby preto nebolo možné dovodiť z ust. § 137 písm. c) CSP.

20. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení

a z toho vyplývajúcu prípustnosť žaloby nemožno dovodiť ani z rozhodnutia stavebného úradu, pretože
v prvom rade skutočne neodkazovalo na podanie určovacej žaloby, ako správne namieta žalovaný, ale
tiež preto, že žalobca nie je viazaný prípadnou formuláciou obsahu do úvahy prichádzajúcej žaloby zo
strany správneho orgánu po prerušení konania. Výber konkrétnej žaloby v zmysle ust. § 137 CSP je
preto na žalobcovi (rozhodnutie NS SR zo dňa 30.09.2024 sp. zn. 7Cdo/20/2023).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol ako neprípustnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
v zmysel ust. § 137 písm. c) CSP.

22. Súčasne so zmenou rozhodnutia rozhodol odvolací súd o trovách konania (prvoinštančného
i odvolacieho - § 396 ods. 2 CSP) a v konaní úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).