Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/194/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624200957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624200957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, obe pobytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov:
matka A. A., nar. XX. XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XX, a
otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXX, t. č. G. XXX, H., zastúpený: JUDr. Andrej Cifra,
advokát so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec,

o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 27P/39/2024 - 166 zo dňa 20.08.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Lučenec č. k. 27P/39/2024 - 180 zo dňa 13.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový

súd“) rozhodol nasledovne:
I. Súd návrh otca detí na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Dospel k záveru, podľa ktorého od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keď pokiaľ ide o úpravu styku bolo naposledy právoplatne
rozhodnuté 17.05.2023 a teda otec návrh na zmenu podal po deviatich mesiacoch. Pripustil, že maloleté
(mal.) deti od vydania tohto rozhodnutia povyrástli, avšak na ich strane ani na strane rodičov nedošlo

k takým zmenám, ktoré by si vyžadovali zmenu úpravy styku. Neuznal tvrdenie otca, podľa ktorého
matka bude mať na deti objektívne menej času ako dosiaľ, keďže po materskej dovolenke nastúpila do
práce, a to s poukazom na skutočnosť, že obe deti navštevujú materskú školu. Taktiež neuznal argument
otca, podľa ktorého má matka v starostlivosti ešte syna vo veku 12 rokov, ktorého výchova je náročná,
nakoľko nepovažoval za preukázané nezvládanie tejto starostlivosti. V tomto smere súd prvej inštancie
poukázal na prístup otca k tomuto synovi matky, pre ktoré sa voči nemu viedlo aj priestupkové konanie.
Zdôraznil, že otec sa domáha zmeny úpravy styku, aj keď nedodržiava rozsudok Okresného súdu

Veľký Krtíš č. k. 13P/65/2022-107 zo dňa 11.01.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14CoP/14/2023 zo dňa 02.05.2023, keď neodovzdáva matke deti v stanovenom čase,
v dôsledku čoho bol nariadený aj súdny výkon tohto rozhodnutia. Neuveril jeho tvrdeniam a jeho
správanie považoval za úmyselné s tým, že robí matke napriek. Poukázal tiež na tvrdenia matky, podľaktorých sa deti od otca vracajú podráždené, hádajú sa medzi sebou, matka ich musí upokojovať a znovu
zavádzať denný režim. Podľa súdu prvej inštancie otec neberie ohľad ani na osobitosti vo výchove
vo vzťahu k mal. A., ktorá má narušenú komunikačnú schopnosť so známkami určitej akcelerácie

rečového vývoja, separačnú úzkostnú poruchu, problémy sociálnej orientácie a adaptácie, slabšiu
praktickú zdatnosť a schopnosť riešiť životné situácie, nutkavé tendencie a prejavy opozičného vzdoru.
Vzhľadom na časové súvislosti považoval za pravdepodobné, že otec návrh na zmenu úpravy styku
podal v dôsledku návrhu matky na súdny výkon rozhodnutia.
Konštatoval tiež, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, rodičia zaťahujú deti do svojich nezhôd,

pričomimodporúčalupraviťsvojevzťahyavprípadeotcahovyzvalnazmenusprávaniaarešpektovania
rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.,
ďalej len „CMP“).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec namietajúc, že súd

prvej inštancie pri skúmaní zmeny pomerov opomenul dopad a nedorozumenie v komunikácii medzi
účastníkmi na zmenu pomerov a nevzal do úvahy absenciu úpravy stretávania otca s deťmi počas
prázdnin. Tvrdil, že v prvom rade zmenený návrh otca mal za cieľ uľahčiť stretávanie s deťmi, pretože
preberanie a odovzdávanie by sa malo uskutočňovať primárne v predškolskom zariadení, čo by malo
potenciál uľahčiť komunikáciu medzi účastníkmi, ktorú súd prvej inštancie správne zhodnotil ako

narušenú. V druhom rade poukázal na to, že úprava v predchádzajúcom konaní počas zimných a
letných prázdnin bola opomenutá a vzhľadom na ťažkosti v komunikácii rodičov sa mu javilo ako vhodné
a vyvážené túto oblasť doplniť, pričom v tejto časti neobsahuje rozhodnutie žiaden argument.
Mal za to, že deti by mali tráviť primeraný čas s oboma rodičmi, napriek ich rôznym názorom na
výchovu. Tvrdil, že zvažoval zmenu stretávania už v priebehu januára 2024, pričom o návrhu na výkon

rozhodnutia zo strany matky sa dozvedel až súdnym doručením, a teda väzbu medzi týmito návrhmi
vylúčil; naopak jej návrh na výkon rozhodnutia považoval za účelovú reakciu na návrh otca. Podľa jeho
názoru prvostupňový súd precenil tvrdenia matky a nesprávne zhodnotil skutkové zistenia, keď fakticky
uprednostnil aktuálne nie dobre fungujúcu úpravu stretávania a bezdôvodne pričítal celú vinu za to iba
otcovi, pred jednoduchou formálnou zmenou navrhovanou otcom s prevzatím a odovzdaním v škôlke

umožňujúcou redukciu trecích komunikačných plôch s matkou. V tejto súvislosti poukázal na určitú
mieru rigidity a neústupnosti zo strany matky pri jeho snahe pružne dohodnúť stretnutia s deťmi. Nevidel
prekážku pre doplnenie úpravy styku počas zimných a letných prázdnin. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, alternatívne vyhovieť jeho návrhu na úpravu styku.

3. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na to, že deti sa po návrate od otca vracajú
v stavoch úzkosti, podráždenosti a prejavujú intenzívny smútok a až po dlhšom čase sa jej darí navrátiť
ich do pravidelného režimu, pričom tieto argumenty detailne v konaní uviedla. Poukázala na príliš
voľný režim otca, ktorý považovala za nevhodný pre deti, nakoľko musí vynakladať značné úsilie pre
ich opätovnú stabilizáciu. Podľa matky otec nedodržiava základné pravidlá, neposkytuje im primeranú

starostlivosť, nedodržiava ich režim. Podľa jej názoru v najlepšom záujme detí by malo byť dodržiavať
súdne rozhodnutie, a nie iba naplnenie momentálneho návrhu na rozšírenie styku. Poprela, že by
otcovi neumožňovala stretávanie v bežných životných situáciách; vždy navrhla náhradný termín alebo
predĺžený čas, vychádzala mu v ústrety aj počas prázdnin, keď styk rozšírila. Považovala za alarmujúce,
že otec trvá na prevoze detí aj v prípade ich choroby, čo môže ohroziť ich zdravie. Mala za to, že otec

potrebuje asistenciu tretej osoby pri preberaní a odovzdávaní, pretože nie je zrejme schopný zvládnuť
starostlivosť o deti sám. Namietala, že otec ignoruje odborné lekárske nálezy a nevenuje dostatočnú
pozornosť zdraviu detí. Podľa jej názoru otec presadzuje skôr minimalizovanie kontaktu s ňou ako
matkou, než rozšírenie styku s deťmi. Navrhla rozsudok potvrdiť.

4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“
v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP

rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu a pripojeného spisu odvolací súd zistil, že
výkon rodičovských práv a povinností bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíšč. k. 13P/65/2022 - 107 zo dňa 11.01.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení mal.
detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. výživným v sume 250 eur a mal. C. v sume 200

eur mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.02.2023. Styk otca s deťmi bol upravený
v párnom týždni v stredu od 15. do 18. hod. a od piatku 15. hod. do nedele do 17. hod. a v nepárnom
týždnivutorokaštvrtokod15.hod.do18.hod.stým,žeotecsiprevezmedetivpredškolskomzariadení,
resp. v mieste bydliska matky a po realizácii styku ich matke odovzdá v mieste jej bydliska, a to bez
prítomnosti tretích osôb.

PrvostupňovýrozsudokbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.14CoP/14/2023
- 132 zo dňa 02.05.2023 a nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2023. Už v tom čase prvostupňový súd
rešpektujúc ich vek (mal. A. necelé tri roky a C. necelé dva roky) pri úprave styku poznamenal, že
v prípade jeho rozšírenia by bol narušený fungujúci režim detí, ako aj doterajší priebeh kontaktu s tým, že
obsah zhodných stanovísk oboch rodičov bol prakticky v plnom rozsahu prenesený do výrokov rozsudku
v otázke úpravy styku otca s deťmi a považoval ho aj odvolací súd za dostačujúci s predpokladom pre

udržanie aj upevňovanie doterajších väzieb otca s deťmi.
Otec sa svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie 20.02.2024 domáhal zmeny úpravy styku na
každý párny týždeň od stredy od 15. hod. do štvrtka rána a v piatok od 15. hod. do pondelka rána
nepárneho týždňa a v nepárnom týždni v utorok od 15. hod. do štvrtka rána s tým, že odovzdávanie
a preberanie by prebiehalo v predškolskom zariadení. Zároveň žiadal osobitne upraviť vianočné sviatky,

ako aj letné prázdniny v rozsahu troch týždňov s tým, že tieto by matke oznámil v mesiaci jún príslušného
roku.

7. Odvolací súd po vykonanom prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,

ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad vyplývajúcich zo Zákona
o rodine týkajúcich sa zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ako aj úpravy výkonu
práva styku rodiča s dieťaťom.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len

konštatuje správnosť jeho záverov, pričom uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorébybolispôsobiléinakvyhodnotiťskutkovýaleboprávnystav,resp.sktorýmibysaužnevysporiadal
súdprvejinštancie.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkusúčasneuvádza,žeodôvodnenie
napadnutého rozhodnutia spĺňa podmienky jeho preskúmateľnosti, nakoľko zrozumiteľne a výstižne
uvádza podstatné dôvody, pre ktoré návrhu otca na zmenu úpravy styku s deťmi nevyhovel. Námietku

otca,podľaktorejsasúdprvejinštancienevysporiadalsovšetkýminávrhmiotca,považujepretoodvolací
súd za nedôvodnú.

9. Tento svoj záver odvolací súd podopiera aj ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(ESĽP), podľa ktorej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303- A,
s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997,

Higginsc.Francúzskoz19.2.1998).RovnakoÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvzhodesrozhodovacou
praxou ESĽP stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

10. Odvolací súd pri odvolacom prieskume zameral svoju pozornosť najmä na preskúmanie, či došlo od
posledného rozhodnutia k zmene pomerov, pričom osobitne zdôrazňuje, že musí ísť o podstatnú zmenu
pomerov. Takúto v prejednávanej veci nezistil.

11. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že otec podal návrh na zmenu úpravy
styku po veľmi krátkom období niekoľkých mesiacov, v čase, keď mal. A. nedosiahla ani vek štyri roky
a mal. C. ani vek tri roky. Naďalej je pritom možné konštatovať, že ide o deti útleho veku, u ktorých jepotrebné dodržiavať pravidelný denný režim. Skutočnosť, že maloleté deti trochu vyrástli, nie je podľa
odvolacieho súdu dôvodom pre zmenu úpravy styku. Osobitne to vyhodnocuje odvolací súd aj v kontexte
pomerne rozsiahleho styku, ktorý bol otcovi upravený aj dosiaľ; v priebehu dvoch týždňov ide o každý

druhý víkend od piatka do nedele a ďalšie tri popoludnia v rozsahu troch hodín. Už takýto kontakt možno
hodnotiť ako štandardný, ktorý sa bežne aplikuje skôr pri starších - školopovinných deťoch, čo nebol
daný prípad. Svojím návrhom otec požaduje takmer rovnocennú striedavú starostlivosť.

12. Vo väzbe na uvedené odvolací súd ďalej uvádza, že otec nepreukázal dôležitý záujem detí na

takomto rozšírenom styku, z ktorého by mohli profitovať. Naopak, z tvrdení matky vyplýva, že otec volí
podstatne voľnejšiu formu výchovy, ktorá však v danom životnom období detí, keď potrebujú pevné
hranice, môže zasahovať do ich vývoja. Osobitne poukazuje odvolací súd na špecifické potreby mal. A.,
keďžeideodieťasnarušenoukomunikačnouschopnosťou,akoajinýmiporuchamivpsycho-sociálnom
vývine. Stabilita výchovného prostredia je pre takéto dieťa nevyhnutná. Obdobne to platí pre mal. C.,
ktorá v čase rozhodnutia odvolacieho súdu nedovŕšila ešte ani štyri roky.

13. Odvolací súd nevidel dôvod ani meniť miesto odovzdávania či prevzatia detí, keďže už podľa
doterajšej úpravy sú deti preberané otcom v predškolskom zariadení; skutočnosť narušeného vzťahu
medzi rodičmi nemôže byť sama osebe dôvodom predĺženia kontaktu tak, aby dieťa mohlo byť
opätovneodovzdanédopredškolskéhozariadenia.Otecsimusíuvedomiť,žerodičmiostávajúsbývalou

partnerkou (matkou) navždy, a preto je v ich záujme naučiť sa spolu vychádzať a komunikovať slušným,
vecným a konštruktívnym spôsobom tak, aby sa chránili záujmy mal. detí a ich zdravý vývoj. Vyhýbanie
sa vzájomnému kontaktovaniu je len zľahčovaním si situácie.

14. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky otca o úprave styku počas vianočných a letných

prázdnin s odôvodnením, že pri ostatnom rozhodnutí sa na uvedené zabudlo. Táto skutočnosť sama
o sebe nemôže byť dôvodom pre doplnenie úpravy styku, resp. jeho zmenu.
Odvolací súd poukazuje, že aj v prípade aktuálnej úpravy bude mať otec právo styku počas vianočných
sviatkov nasledovne: v roku 2025 (52. týždeň) v dňoch 24.12. od 15. do 18. hod. a od 26.12. od 15. hod.
do 28.12. do 17. hod. a v následnom nepárnom týždni 30.12. a 01.01. od 15. do 18. hod.; v roku 2026 v

dňoch 23.12. od 15. do 18. hod. a od 25.12. od 15. hod. do 27.12. do 18. hod. a v nasledujúcom týždni
29.12. a 31.12. od 15. do 18. hod. Možno teda konštatovať, že otec má minimálne nasledujúce dva roky
styk upravený dostatočne aj bez toho, že by bol výslovne upravený ako styk počas vianočných prázdnin.
Čo sa týka letných prázdnin, ako už bolo uvedené, vzhľadom na vek detí nie sú tieto ešte pripravené
tráviť dlhšie obdobie (napr. jeden týždeň) bez matky. Odvolací súd vyhodnocuje, že aj v tomto období

je styk otca s deťmi dostatočne zabezpečený. Rodičom však nič nebráni, aby si primerane a v záujme
detí tento styk rozšírili dobrovoľne dohodou. Nie je tiež dôvod upravovať prázdniny predtým, než deti
nastúpia na základnú školskú dochádzku.
V súhrne odvolací súd vyhodnocuje, že styk otca s deťmi je adekvátne zabezpečený v primeranom
rozsahu tak, aby to rešpektovalo potreby a záujmy mal. detí, a preto napadnutý rozsudok potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).