Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824204078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd V Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpeného:
JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanej: C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpenej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, G., o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 19C/49/2024-51
zo dňa 11. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - pozemku v katastrálnom území B., a to CKN parcely č. XXX/X zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 40 m2, vytvorenej na základe geometrického plánu
č. 228/2022 vypracovaného dňa 19.10.2022 GEOMAP Prievidza s.r.o., autorizačne
overeného 19.10.2022 H. E. I., úradne overeného Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom

dňa 02.11.2022 pod č. 1280/2022. Výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X, ktorá vznikla odčlenením od parcely
XXX/X geometrickým plánom č. XXX/XXXX dôvodiac tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 18.08.1997 (J.

XXXX/XX) uzavretou medzi ním a jeho otcom nadobudol okrem iného pozemok nachádzajúci sa v
obci B., k.ú. B., zapísaný na LV č. XXX, ako parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 256 m2 (aktuálny
stav), ktorej je žalobca v súčasnosti aj vlastníkom. V čase nadobudnutia vlastníctva mala parcela XXX/
X výmeru 368 m2. Parcela XXX/X bola rozdelená geometrickým plánom č. 17/2023 na parcely: XXX/
X o výmere 256 m2
a XXX/X o výmere 115 m2. Žalovaná je vlastníčkou pozemku nachádzajúceho sa v obci B., k.ú. B.,
zapísaného na LV č. XX, ako parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 290 m2 (ďalej len „parcela XXX/

X“), ktorý susedí so žalobcovou parcelou XXX/X. V obci B. prebehla podľa vyjadrenia Okresného úradu
Prievidza, katastrálneho odboru, obnova katastrálnych máp. Táto obnova prebehla pred uzatvorením
kúpnej zmluvy k parcele XXX/X. Pri tejto obnove boli chybne zobrazené hranice pozemkov parcely XXX/
X a XXX/X. Bola nesprávne zakreslená slučka a časť parcely XXX/X bola vykreslená ako súčasť parcelyXXX/X. Časť parcely XXX/X, ktorá bola nesprávne zakreslená do parcely XXX/X, predstavuje výmeru
40 m2. Z uvedeného dôvodu sa žalobca legitímne domnieval, že sa stal vlastníkom časti parcely XXX/
X. Časť parcely XXX/X o výmere 40 m2, ktorú dobromyseľne užíval žalobca, nechal žalobca zamerať

geometrickým plánom č. 228/2022 ako parcelu č. XXX/X. V čase nadobudnutia vlastníctva žalobcu k
parcele XXX/X stála na nej hospodárska budova. Vzhľadom na to, že sa neskôr ukázalo, že boli chybne
zobrazené hranice parciel, stála táto hospodárska budova na časti XXX/X o výmere 40 m2. Táto budova
bola neskôr (v r. 2011) odstránená z dôvodu jej dlhodobého nevyužívania a dezolátneho technického
stavu. V čase odstránenia stavby sa aj podľa obce nachádzala na parcele XXX/X vo vlastníctve žalobcu.

Ide o časť, ktorá je zameraná GP č. 228/2022. Po odstránení hospodárskej budovy žalobca spoločne so
žalovanou postavili betónový plot na hranici parciel XXX/X a XXX/X podľa domnelého stavu. Výstavbu
plotu spoločne financovali. Plot je postavený po celej dĺžke hranice parcely XXX/X a XXX/X (tá, ktorá
vznikla GP 228/2022). Z uvedeného vyplýva, že aj žalovaná sa domnievala, že časť parcely XXX/X (v
tom čase zaznačená ako časť parcely XXX/X) je vo vlastníctve žalobcu. V súčasnosti má na časti parcely
XXX/X žalobca postavený altánok. Žalobca poukazoval na to, že nehnuteľnosť nesporne užíva viac ako

10 rokov. Časť parcely XXX/X (novú parcelu XXX/X) užíva od dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k
parcele XXX/X, t.j. od roku 1997. V roku 2011, keď došlo k odstráneniu stavby, bola časť pozemku XXX/
X (nová parcela XXX/X) evidovaná ešte ako súčasť parcely XXX/X. Uvedené vyplýva z rozhodnutia o
odstránení hospodárskej budovy. K roku 2024 má žalobca pozemok v držbe viac približne 27 rokov.
Do tejto doby treba započítať aj držbu jeho otca, ktorý užíval časť parcely XXX/X (nová parcela XXX/

X) počas celého jeho života. Preto sa legitímne domnieval, že je vlastníkom časti parcely XXX/X (nová
parcela XXX/X). Skutočnosť, že ide o ospravedlniteľný (skutkový) omyl, je daná tým, že žalobca sa
nemohol objektívne dozvedieť, že časť parcely XXX/X (nová parcela XXX/X) nie je jeho vlastníctvom.
V čase kúpy parcely XXX/X tvorila časť parcely XXX/X jej súčasť. Podľa § 70 Katastrálneho zákona
bol tento údaj hodnoverný, čo predstavuje legálnu licenciu pre dobromyseľnosť a oprávnenosť držby.

Tento fakt umocňuje skutočnosť, že žalovaná považovala časť jej parcely XXX/X za žalobcovu, až kým
nedošlo k oprave katastrálnych máp.

1.3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že sporný pozemok je v skutočnosti jej vlastníctvom,
čo zistila v roku 2022, keď chcela založiť celý jej dom kvôli úveru, a to dom

č. XX a XX. Znalkyňa vtedy uviedla, že pozemok je oveľa väčší. Dovtedy žalovaná nemala vedomosť o
tom, že to nekorešponduje s realitou. Na základe toho sa dala aj daná parcela zvlášť vyčleniť. Išlo o časť
parcely, ktorú užíva sused (žalobca), pričom táto bola zvlášť vyčlenená pre prípad, že by ju chcel žalobca
od matky odkúpiť. Až v roku 2022 zistila, že ten dom (hospodárska budova), ktorý dal zbúrať žalobca,
stál na parcele č. XXX/X. Myslela si, že ten dom stál na pozemku žalobcu. Chceli tú časť žalobcovi

predať, ale nedohodli sa s ním na cene. Spornú časť pozemku užíval žalobca dlhé roky bez jej súhlasu,
lebo si myslel, že patrí jemu. Aj oni si to mysleli. Žalobca má na predmetnej časti altánok, ten deliaci
plot tam stále stojí. Pri stavbe altánku neboli z jeho strany nijako oslovení. Plot sa robil svojpomocne.

1.4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu listín, vyjadrení strán sporu

a vypočul žalobcu. Vychádzal zo zistenia, že žalobca kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 18.08.1997
medzi ním ako kupujúcim a jeho otcom ako pedávajúcim nadobudol pozemok zapísaný na LV č. XXX,
k.ú. B. ako parcela registra CKN č. XXX/X, ktorá mala v čase nadobudnutia vlastníctva výmeru 368 m2.
Parcela XXX/X bola rozdelená geometrickým plánom č. 17/2023 na parcely: XXX/X o výmere 256 m2
a XXX/X

o výmere 115 m2. Žalovaná je vlastníčkou susedného pozemku zapísaného na LV č. XX,
k. ú. B., ako parcela registra CKN č. XXX/X o výmere 290 m2. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy k parcele
XXX/XprebehlavobciB.(správnemalobyťuvedenéB.–pozn.odvolaciehosúdu)obnovakatastrálneho
operátu, pričom pri tejto obnove boli chybne zobrazené hranice pozemkov parcely XXX/X a XXX/X. Bola
nesprávne zakreslená slučka a časť parcely XXX/X bola vykreslená ako súčasť parcely XXX/X. Časť

parcely XXX/X, ktorá bola nesprávne zakreslená do parcely XXX/X, predstavuje výmeru 40 m2. Žalobca
sa preto domnieval, že sa stal vlastníkom časti parcely XXX/X. Časť parcely XXX/X o výmere 40 m2,
ktorú užíval žalobca, nechal žalobca zamerať geometrickým plánom č. 228/2022 ako parcelu č. XXX/X.
V čase nadobudnutia vlastníctva parcely XXX/X žalobcom stála na nej hospodárska budova, ktorá bola
v roku 2011 odstránená pre zlý technický stav, pričom v čase odstránenia stavby aj podľa rozhodnutia

obce o jej odstránení sa stavba nachádzala na parcele XXX/X vo vlastníctve žalobcu. Po odstránení
hospodárskej budovy postavili žalobca a žalovaná na hranici parciel XXX/X a XXX/X podľa domnelého
stavu betónový plot, z čoho vyplýva, že aj žalovaná sa domnievala, že časť parcely XXX/X (v tom čase
zaznačená ako časť parcely XXX/X) je vo vlastníctve žalobcu. K roku 2024 má žalobca pozemok v držbepribližne 27 rokov, pričom jeho otec pozemok užíval počas celého jeho života. Žalovaná považovala
spornú časť jej parcely XXX/X za žalobcovu až do roku 2022. K úprave katastrálnych máp došlo až po
uplynutí 10 rokov, počas ktorých spornú časť parcely užíval žalobca, keďže ešte v roku 2011 (počas

odstránenia hospodárskej budovy) bola časť parcely XXX/X evidovaná ako súčasť parcely XXX/X. Od
roku 1997 (uzavretie kúpnej zmluvy) do roku 2011 ubehlo 14 rokov.

1.5. Vec právne posúdil podľa § 129 ods. 1, § 130 ods.1, § 132 ods. 1, 2 a § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval prípustnosť určovacej žaloby v danom prípade v zmysle § 137 písm. c) Civilného

sporovéhoporiadku,lebonaliehavýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčeníjenepochybnedaný
skutkovým stavom nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností s tým, že súdne rozhodnutie
môže viesť k zmene zapísaného stavu
a byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť tak súlad
zapísaného stavu so skutočným.

1.6. Zdôraznil, že obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 OZ,
v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky
a má právo s vecou nakladať. Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s
vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre
výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva.

V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa
k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po
celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Spôsobilým predmetom

vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely. Ďalším predpokladom vydržania
je oprávnenosť držby, teda posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Ide o psychický
stav, vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci,
ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú
za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím

kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Medzi základné okolnosti, ktoré budú
svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie
je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel
od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod

nadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladomprezápisvlastníckehoprávadopríslušnéhokatastra
nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné
presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/271/2007). Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj

k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý
by mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že držiteľ bude v
tomto prípade naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí.
1.7. Prvoinštančný súd poukázal na to, že v danom prípade sa žalobca ujal držby spornej časti parcely
na základe kúpnej zmluvy z roku 1997, ktorou nadobudol do vlastníctva parcelu XXX/X. Vyjadrením

Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, bolo preukázané, že pri obnovovaní máp boli chybne
zobrazené hranice parciel XXX/X a XXX/X, pričom bola nesprávne zakreslená kľučka a časť parcely
XXX/X bola vykreslená ako súčasť parcely XXX/X, pričom tento zákres nebol správny. K chybe došlo pri
obnovovaní máp. Žalobca sa teda ujal držby pozemku podľa v tom čase evidovaného stavu pozemku
XXX/X, teda v dôsledku omylu, ktorý je ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo

napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že by
sa žalobca spornej časti pozemku ujal bezprávne, keď pozemok užíval podľa stavu evidovanéhov katastri nehnuteľností. Nebolo sporným, že žalobca spornú časť parcely užíval ako vlastnú. Aj z
vyjadrenia zástupkyne žalovanej vyplýva, že žalobca aj žalovaná sa správali tak, akoby sporná časť
parcely patrila žalobcovi (žalobca si nežiadal súhlas na postavenie altánku, ani žiadny iný súhlas od

žalovanej pri užívaní pozemku, žalovaná nepodnikala žiadne kroky, ktorými by namietala, že žalobca
užíva jej pozemok). Sporové strany spoločne postavili betónový múr medzi parcelami XXX/X a XXX/X,
pričom sporná časť parcely bola na strane žalobcu. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
že by žalobca mal (alebo mohol mať) pochybnosti o tom, že mu sporná časť parcely patrí. O tom, že
sporná časť parcely žalobcovi v skutočnosti nepatrí, sa žalovaná a taktiež žalobca dozvedeli až v roku

2022, kedy žalobca nepretržite užíval spornú časť parcely 25 rokov. Žalovaná nepoprela, že na spornej
časti parcely stála v minulosti hospodárska budova vo vlastníctve žalobcu. Zo žiadosti
o vydanie povolenia na odstránenie stavby, technologického popisu prác na odstránení stavby
vypracovaného stavebným dozorom a z rozhodnutia obce o povolení odstránenia stavby vydaného
26.09.2011 je zrejmé, že v tom čase bola hospodárska budova postavená na parcele XXX/X, resp.
pozemok po ňou bol evidovaný ako súčasť parcely XXX/X. Už v tom čase bola splnená podmienka

oprávnenosti držby po dobu 10 rokov.

1.8. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
v konaní uniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, keď preukázal, že sa oprávnene domnieval,
že mu sporná časť pozemku vymedzená vo výrokovej časti rozsudku vlastnícky patrí, pričom žalovaná

v priebehu sporu neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by popierali skutkové tvrdenia žalobcu
týkajúce sa splnenia podmienok vydržania. Zdôraznil, že vydržanie je osobitným originárnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona a za splnenia zákonom požadovaných predpokladov, ktoré
žalobca v danej veci preukázal, jeho žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP

a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. s tým, že o výške
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2
CSP).

2.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zrušil a vec Okresnému súdu Prievidza vrátil na ďalšie konanie, alebo aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu
zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.2. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP. Podľa jej názoru
súd prvej inštancie pochybil pri svojej rozhodovacej činnosti tak, že bez splnenia všetkých zákonných
náležitostí vyhovel podanej žalobe a že vôbec viedol
toto konanie, keďže konanie o potvrdení vydržania je samostatným inštitútom upraveným
v ust. § 359a a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Okrem toho,

napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené kritéria z dôvodu relevantného odôvodnenia,
predovšetkým pokiaľ ide o vysporiadanie sa s otázkou dobromyseľnosti
držby predmetného pozemku. Napadnutý rozsudok označila za zmätočný, nedostatočne odôvodnený, a
teda nepreskúmateľný, keďže vzhľadom na absenciu odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je schopná
v tomto odvolaní reagovať na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, resp. právne posúdenie veci, lebo

tieto v napadnutom rozsudku neexistujú. Napriek svojmu zdanlivo hutnému obsahu súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku len cituje obsah spisu
a uvádza všeobecné konštatovania z právnej náuky (v niektorých častiach dokonca nesprávne), avšak
bez jej aplikácie na konkrétnu súdenú vec.

2.3. Pokiaľ ide o tvrdené vydržanie samotné (bez ohľadu na uvedené procesné výhrady),
s odkazom na konštatovanie uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
484/2015 zo dňa 14. novembra 2018 v znení pod bodom 58 odôvodnenia „že pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že
držanúvecpoctivýmspôsobomnadobudol“avnadväznostinavyššieuvádzané,jepotomvpredmetnom

spore nutné konštatovať, že žalobca nemohol byť objektívne presvedčený o tom, že držaná vec sa
naozaj v jeho vlastníctve i nachádza. Túto skutočnosť bolo však zároveň potrebné aspoň podrobiť
vyčerpávajúcemu skúmaniu. Žalovaná poukázala na závery a konštatovania Krajského súdu v BanskejBystrici, ktoré vyslovil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17Co/636/2013 zo dňa 14. októbra 2014, z ktorých
citovala podľa jej názoru relevantné právne závery aplikovateľné aj v predmetnom spore.

2.4. Ďalej uviedla, že ustálenú rozhodovaciu prax v otázke vydržania podrobne popísal Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Cdo/94/2020 z 11. mája 2021 aj
s poukazom na dovtedajšiu judikatúru tak, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav so stavom právnym. Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Vydržanie
vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom

stanovenú dobu. Jeho funkciou je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Držba predstavuje faktické panstvo nad vecou (naproti tomu vlastníctvo je definované ako právne
panstvo nad vecou). Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva
plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný

výkon. Z takto vymedzeného chápania pojmu „držba“ logicky vyplýva záver prezentovaný aj v odbornej
literatúre, že k jednej a tej istej veci nemôže vzniknúť viac práv držby. Môže vzniknúť len nedeliteľné
právo viacerých subjektov spoločne vykonávať to isté právo držby. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí
a že s ňou nakladá ako
s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie

držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným držiteľom je držiteľ, ktorý so zreteľom na
všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným držiteľom je
ten, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú
vydržaciu dobu. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné

právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva,
vydržanie ktorého sa tvrdí.

2.5. Podľa žalovanej, v danom prípade žalobca nepreukázal, že by pozemok CKN XXX/X mal v minulosti
väčšiu výmeru ako 368 m2 , a teda že z neho bolo odčlenené. Naopak, tento je tvorený aktuálne

pozemkami CKN XXX/X a XXX/X a súčet ich výmer predstavuje 371 m2, preto možno s istotou tvrdiť,
že žalobca nemohol byť presvedčený o tom, že nadobudol väčšiu výmeru, ako tú, ktorú aktuálne vlastní
(už tá, ktorú aktuálne vlastní, je väčšia ako tá, ktorú nadobudol). Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku sa javí, že ani súd prvej inštancie nedokázal identifikovať, kedy a akým spôsobom prebehla
v obci B. (súd v bode 19 odôvodnenia uvádza B.) obnova katastrálneho operátu, avšak v prípade, ak

by bolo išlo
o zápis v dôsledku ROEP, bolo by došlo k originárnemu spôsobu nadobudnutiu pozemkov
v dôsledku správneho rozhodnutia, ktoré zjavne nik nenamietal a nadobudlo právoplatnosť. Zároveň
platí, že kataster nehnuteľností, pokiaľ ide o katastrálnu mapu, je verejným registrom a žalobca mal
možnosť kedykoľvek overiť si priebeh hraníc svojich pozemkov.

2.6. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca sa chopil držby pozemku, ktorý je predmetom tohto
konania, kúpnou zmluvou zo dňa 18.08.1997, je podľa názoru žalovanej zjavne nesprávny, pretože
predmetný pozemok (aktuálne novovytvorený CKN XXX/X) predmetom prevodu podľa tejto zmluvy
nebol a žalobca ho za svoje vlastníctvo ani považovať nemohol. Skutočnosť, že sa žalobca stal

užívateľompredmetnéhopozemkuažetýmtojeužcca27rokov,jeprávneirelevantná,keďžeideodržbu
zjavne neoprávnenú, ktorá nemôže viesť (nech by trvala akokoľvek dlho) k nadobudnutiu vlastníckeho
práva žalobcu, keďže žalobca nemohol mať nikdy objektívne presvedčenie, že mu predmetný pozemok
patrí.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 CSP.5. Žalovaná vo svojom odvolaní výslovne deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
d/, f/ a h/ CSP spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

11. Odvolací súd nezistil tiež dôvodnosť odvolacích námietok žalovanej ohľadne inej vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani žalovaná v odvolaní nešpecifikovala žiadnu

konkrétnu vadu procesného postupu súdu prvej inštancie (nepodraditeľnú pod iný odvolací dôvod), ktorá
by mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

12. Pokiaľ žalovaná namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho podľa jej názoru vec nesprávne právne posúdil,

odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisového materiálu a vyhodnotení toho,
čo žalovaná uviedla v rámci odvolacieho konania skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 ods. 1 CSPa v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou
v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil

a ako vec právne posúdil. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie,
ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne
uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil
ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval
a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie

použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako
celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam

žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

15. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 24. novembra 2022 sp. zn. III. ÚS 468/2022 vo vzťahu k
ústavne konformnému výkladu dobromyseľnosti držby považoval za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený

o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.

16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa ujal držby spornej časti parcely
na základe kúpnej zmluvy z roku 1997, ktorou nadobudol do vlastníctva parcelu XXX/X, pričom z
vyjadrenia Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru vyplynulo, že pri obnovovaní máp boli

chybne zobrazené hranice parciel XXX/X a XXX/X, keď bola nesprávne zakreslená kľučka a časť parcely
XXX/X bola vykreslená ako súčasť parcely XXX/X. Žalobca sa tak ujal držby pozemku podľa v tom čase
evidovaného stavu pozemku XXX/X, teda v dôsledku omylu, ktorý je ospravedlniteľný a spornú časť
parcely užíval ako vlastnú.

17. Napokon aj z vyjadrenia žalovanej prostredníctvom jej zástupkyne na pojednávaní na súde prvej
inštancie vyplynulo, že žalobca i žalovaná až do roku 2022 boli presvedčení o tom, že sporná časť
parcelypatrížalobcovi.Žalovanádovtedynenamietalaaninetvrdila,žežalobcaužívajejpozemok.Práve
naopak, obaja spoločnými silami financovali a vybudovali betónový múr medzi parcelami XXX/X a XXX/
X, pričom sporná časť parcely bola na strane žalobcu. Zo žiadneho z dôkazov produkovaných stranami

sporu nevyplývalo, že by žalobca mal alebo mohol mať čo i len pochybnosti o tom, či mu sporná časť
parcely skutočne patrí.
O tom, že sporná časť parcely bola v skutočnosti časťou parcely XXX/X, sa žalovaná a žalobca dozvedeli
až v roku 2022, kedy už žalobca nepretržite dobromyseľne užíval spornú časť parcely 25 rokov.

18. K argumentácii žalovanej, že žalobca mal možnosť kedykoľvek overiť si priebeh hraníc svojich
pozemkov, odvolací súd uvádza, že v danom prípade je treba vziať na zreteľ skutočnosť, že žalobca
ani pri bežnej opatrnosti až do roku 2022 nemal akékoľvek dôvodné pochybnosti o tom, že mu sporná
časť pozemku patrí; navyše tieto pochybnosti nemala
ani samotná žalovaná. Pozemok vrátane spornej časti nadobudol žalobca kúpou od predávajúceho -

svojho otca, a to v hraniciach, v akých ho ten sám nerušene užíval a ak sa za tejto situácie uchopil aj
držby časti susedného pozemku, ktorý navyše bol evidovaný aj v katastrálnej mape ako časť parcely
XXX/X, ktorá bola (je) v jeho vlastníctve, stal sa oprávneným, dobromyseľným držiteľom a jeho držba
vyústila do vydržania (k splneniu podmienok oprávnenej držby viď napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 25. júla 2006

sp. zn. 22Cdo 1273/2005 pochádzajúci z obdobia zhodnej právnej úpravy inštitútu vydržania).

19. Odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia otázky dobromyseľnosti
žalobcu ako držiteľa sporného pozemku preto nie je opodstatnená. Odvolací súd po preskúmaní vecikonštatuje,žezáversúduprvejinštancieotom,žežalobcav konaníosvedčiloprávnenúadobromyseľnú
držbu sporného pozemku, je správny. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie
vôbec neidentifikoval, kedy a akým spôsobom prebehla v obci B. obnova katastrálneho operátu, a že

v prípade, ak by bolo išlo o zápis
v dôsledku ROEP, bolo by došlo k originárnemu spôsobu nadobudnutia pozemkov v dôsledku správneho
rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že nakoľko tento argument ako prostriedok procesnej obrany
žalovaná uplatnila prvýkrát až v odvolacom konaní, s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v § 366
CSP naň neprihliadol.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe riadne odôvodnených
skutkových a právnych záverov a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Ani v priebehu odvolacieho
konania žalovaná nepredostrela taký relevantný argument, ktorý by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie
rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky žalovanej čo do veci samej uplatnené
neopodstatnene. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa

§ 255 ods. 1 priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %
voči neúspešnej žalovanej.

21. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na ich náhradu
proti žalovanej nepriznal. Aj keď žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný
a podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP by mu náhrada trov odvolacieho konania patrila,
v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).