Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119212475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7119212475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Košický samosprávny
kraj, so sídlom Nám. Maratónu Mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35541016, proti žalovanému: NOVÁ
POLHORA INVEST s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice-mestská časť Staré Mesto, IČO:
44312199, zastúpený JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO:
31962238, o určenie, že právny vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Košice, č.k. 29Cb/129/2019-188 zo dňa 21.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 29Cb/129/2019-188 zo dňa 21.09.2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. MestskýsúdKošice(ďalejlensúdalebosúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:
I. Určuje, že právny vzťah založený Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode stavebného
objektu SO 1.01.1.1 Cesta III triedy (vetva A) s križovatkou medzi budúcim prevádzajúcim NOVÁ
POLHORA INVEST s.r.o. so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, (pôvodne so sídlom Pražská 4, 040
11 Košice), IČO: 44 312 199 a budúcim nadobúdateľom Košickým samosprávnym krajom, so sídlom
Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35 541 016 dňa 29.10.2014 trvá aj po 4.11.2016.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca pôvodne žiadal, aby súd určil, že odstúpenie od Zmluvy
o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode stavebného objektu SO 1.01.1.1 Cesta III triedy (vetva A)
s križovatkou zo dňa 29.10.2014, učinené listom žalovaného zo dňa 28.10.2016, ktorý bol žalobcovi

doručený dňa 04.11.2016 je neplatné.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode stavebného
objektu SO 1.01.1.1 Cesta III triedy (vetva A) s križovatkou zo dňa 29.10.2014 sa žalovaný ako budúci
prevádzajúci zaviazal uzavrieť Zmluvu o prevode stavebného objektu opísaného v čl. I bod 3 Zmluvy do
vlastníctva žalobcu ako budúceho nadobúdateľa za podmienok dohodnutých v zmluve. Podnikateľským
zámerom a záujmom žalovaného bolo a je vybudovanie priemyselného parku za účelom dosahovania

zisku. K realizovaniu podnikateľského zámeru žalovaného bolo potrebné dobudovať cestné teleso, ktoré
by spájalo diaľničný privádzač vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, privádzalo dopravu k
priemyselnému parku, ktorý buduje žalovaný a napájalo by sa na cestu III. triedy č. 3325 vo vlastníctve
žalobcu. Žalovaný sa zaviazal cestné teleso, ktoré bude slúžiť najmä jeho potrebám, vybudovať anásledne po splnení podmienok uvedených v zmluve previesť do vlastníctva žalobcu. Na základe
prípisu zo dňa 04.11.2016 označeného ako „Majetkovoprávne vysporiadanie stavby: Cestné napojenie
diaľničného privádzača Nová Polhora na cestu III/050201; a odstúpenie od zmluvy“, ktorý žalovaný

doručil žalobcovi, žalovaný namietal absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalobca považoval zmluvu za platnú
a účinnú, ktorá bola uzavretá na základe požiadavky žalovaného a po dohode a súhlasnom prejave
oboch zmluvných strán. Žalobca považoval plnenie zo zmluvy za možné a odstúpenie od zmluvy
považoval za neplatné, pre neexistenciu zmluvného alebo zákonného dôvodu, pre takýto právny úkon.
Zároveň žalobca uviedol, že medzi stranami sporu nebolo odstúpenie od zmluvy dohodnuté. Žalobca

zmluvné podmienky neporušil žiadnym a už vôbec nie podstatným spôsobom. Žiadne okolnosti alebo
správanie žalobcu nenasvedčovalo tomu, že pred časom na plnenie si svojej zmluvnej povinnosti bude
táto povinnosť žalobcu podstatným spôsobom porušená. Žalobca žiadnym svojim prejavom nevyhlásil,
že svoju povinnosť uzavrieť zmluvu nesplní. Odstúpenie od zmluvy považuje žalobca za bezdôvodné,
nemajúce oporu v zákone alebo zmluve, a teda za neplatné.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k doručenej žalobe navrhol, aby súd vyzval žalobcu v súlade s §

138 CSP na späťvzatie žaloby. Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým je odstúpenie
od Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Uviedol, že
argumentácia žalobcu, vzťahujúca sa k naliehavému právnemu záujmu je celkom zjavne irelevantná,
keďže smeruje k podpore opodstatnenosti žaloby, podľa § 137 písm. c) CSP, pričom žalobca sa
žalobou dožaduje určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. So zreteľom na uvedené,

sú nepodstatné všetky skutkové tvrdenia v žalobe opísané. Podľa čl. IV Zmluvy o uzatvorení budúcej
zmluvy, uzatvorenej dňa 29. 10. 2014, zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni
jej zverejnenia na webovej stránke budúceho nadobúdateľa a to podľa § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. Podľa § 47a Občianskeho zákonníka, žalovaný nikdy nebol žalobcom informovaný o tom, že by
Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy bola zverejnená na webovej stránke žalobcu. So zreteľom na §

47a platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
5. Uznesením č.k. 29Cb/129/2019-187 zo dňa 21.09.2023 Mestský súd Košice pripustil zmenu žaloby
a to tak, že právny vzťah založený Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode stavebného objektu
SO 1.01.1.1 Cesta III triedy (vetva A) s križovatkou medzi budúcim prevádzajúcim NOVÁ POLHORA
INVEST s.r.o. so sídlom Štúrova 27 040 01 Košice, (pôvodne so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice), IČO:

44312199 a budúcim nadobúdateľom Košickým samosprávnym krajom, so sídlom Námestie Maratónu
mieru 1, 042 66 Košice, IČO: 35541016 dňa 29.10.2014 trvá aj po 04.11.2016.
5.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého podnikateľským
zámerom žalovaného bolo vybudovanie priemyselného parku za účelom dosahovania zisku, pričom
k jeho realizovaniu bolo potrebné dobudovať cestné teleso, ktoré by spájalo diaľničný privádzač vo

vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, privádzalo dopravu k priemyselnému parku, ktorý buduje
žalovaný a napájalo by sa na cestu III. triedy č. 3325 vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný sa zaviazal cestné
teleso vybudovať a následne po skolaudovaní stavby a zaradení do cestnej siete previesť do vlastníctva
žalobcu. Žalobca by následne vykonával údržbu a opravy cestného telesa na svoje náklady. Za týmto
účelom uzatvoril žalobca a žalovaný dňa 29.10.2014 Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode

stavebného objektu SO 1.01.1.1 Cesta III triedy (vetva A) s križovatkou. Na základe tejto zmluvy sa
žalovaný ako budúci prevádzajúci zaviazal uzavrieť Zmluvu o prevode stavebného objektu opísaného
v čl. I bod 3 Zmluvy do vlastníctva žalobcu ako budúceho nadobúdateľa za podmienok dohodnutých
v zmluve.
5.2. Z čl. II bod 1 Zmluvy súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sa zaviazal previesť vlastnícke právo

k stavebnému objektu v rozsahu čl. I bod 3 Zmluvy za kúpnu cenu vo výške 1,- euro bez DPH a v
súlade s čl. II bod 2 Zmluvy, že budúci prevádzajúci (t. j. žalovaný) bez zbytočného odkladu písomne
vyzve budúceho nadobúdateľa (t. j. žalobcu) k uzavretiu zmluvy a predloží mu návrh zmluvy po tom,
čo kolaudačné rozhodnutie stavby nadobudne právoplatnosť. Zmluvné strany sa zaväzujú uzavrieť
budúcu zmluvu do 90 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Uviedol, že dňa 04.11.2016

bol žalobcovi doručený prípis označený „Majetkovoprávne vysporiadanie stavby: Cestné napojenie
diaľničného privádzača Nová Polhora na cestu III/050201; a odstúpenie od zmluvy“, ktorým žalovaný
namietal absolútnu neplatnosť zmluvy, zánik zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia a z dôvodu právnej
istoty odstúpil od zmluvy. Žalobca Košický samosprávny kraj podal dňa 15.03.2017 návrh na mimosúdne
vyrovnaniežalovanémuNOVÁPOLHORAINVESTs.r.o.ataktiežzaslalžalovanémupredžalobnúvýzvu

zo dňa 13.05.2019.
5.3. Súčasne v tejto časti svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru,
že predmetná zmluva je platná a účinná a bola uzavretá na základe požiadavky žalovaného a po
dohode a súhlasnom prejave oboch zmluvných strán. Poukázal na to, že žalovaný NOVÁ POLHORAINVEST s.r.o. zaslal Úradu Košického samosprávneho kraja Žiadosť o pomoc zo dňa 05.05.2014,
ktorá obsahovala, že spoločnosť NOVÁ POLHORA INVEST s.r.o. pripravuje na území Košického
samosprávnehokraja,vobciNováPolhorainvestíciu-vybudovanielogisticko-priemyselnéhoparkuNová

Polhora a nakoľko činnosti logistiky, skladovania a obsluhy kladú veľké nároky na kvalitnú cestnú sieť a
sietetechnickejinfraštruktúry,požiadaliopomocprizabezpečenívybudovaniaplánovanéhodopravného
uzla obchvatovej komunikácie obci Ploské a Nová Polhora, formou zaradenia tejto stavby do projektov
VÚC KSK financovaných zo zdrojov Európskej únie z programu IROP 2014-2020 v jednotlivých etapách.
5.4. Súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že plnenie zo zmluvy bolo možné realizovať a odstúpenie

od zmluvy je potrebné považovať za neplatné pre neexistenciu zmluvného alebo zákonného dôvodu pre
takýto právny úkon. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca porušil zmluvné podmienky,
žiadne okolnosti alebo správanie žalobcu nenasvedčovalo tomu, že povinnosti žalobcu podstatným
spôsobom boli porušené. Súd dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy zo dňa 28.10.2016
je bezdôvodné, nemajúce oporu v zákone alebo v zmluve a teda je neplatné a ako také nemôže privodiť
zánik zmluvného vzťahu.

5.5. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania poukázal na skutočnosť, že
v čl. IV. Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 29.10.2014 mala zmluva nadobudnúť účinnosť
dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia na webovej stránke žalobcu a to podľa ustanovenia § 5a
ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. ako aj v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka, ktorý rovnako viaže
účinnosť zmluvy na jej zverejnenie. Žalovaný poukázal na sankciu fikcie, že k uzavretiu zmluvy nedôjde

v prípade, ak do troch mesiacov od uzatvorenia zmluvy nedôjde k jej zverejneniu. Na základe uvedeného
žalovaný v priebehu konania poukázal na to, že konštatovanie žalobcu bez toho aby uviedol, kedy
zmluva nadobudla účinnosť vytvára v konaní stav, kedy absentuje zásadný predpoklad rozhodovania o
tom, či je odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného platné, alebo nie, či právne vzťahy zo zmluvy o
budúcej zmluve trvajú, alebo nie. Žalovaný tvrdil v konaní, že zatiaľ nebolo preukázané, že by sa zmluva

stala účinnou a jej nezverejnenie má za následok fikciu, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, 2, § 267 ods. 2,
§ 344, § 348 ods. 1, 2 ObZ, § 39 OZ, § 3d ods. 2, § 4c ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách(cestnýzákon),§3dzákonač.211/2000Z.z.zákonoslobodnomprístupekinformáciám
( zákon o slobode informácií ) a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6.1.Zhľadiskaprávnehoposúdeniasúdprvejinštancieprimárneuviedol,žežalobcapreukázal,žemedzi
stranami existoval záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniklo právo na plnenie a aj povinnosť splniť
záväzok. Obchodno-záväzkový vzťah vznikol z právneho úkonu, v tomto prípade zo Zmluvy o uzatvorení
budúcejZmluvyoprevodestavebnéhoobjektuSO1.01.1.1CestaIIItriedy(vetvaA)skrižovatkouzodňa

29.10.2014. Konštatoval, že vznikom záväzkového právneho vzťahu vznikla povinnosť splniť záväzok,
pričom pre nesplnenie si záväzkovej povinnosti zo strany žalovaného žalobca na ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov podal žalobu na príslušný súd, ako aj to, že žalobcov právny záujem na určení
je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,žežalovanýprávnymúkonomodstúpeniaodzmluvyzodňa28.10.2016
ukončil právny vzťah medzi stranami sporu. Zo Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode
stavebného objektu SO 1.01.1.1 Cesta III triedy (vetva A) s križovatkou zo dňa 29.10.2014 nie je podľa
súdu možné dosiahnuť, uplatniť plnenie a žalobca bol oprávnený uplatniť svoj nárok určovacou žalobou
v zmysle § 137 písm. c) CSP. Poukázal na to, že osobitným predpisom, ktorý upravuje vzťah subjektov

je v tomto prípade zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a v zmysle § 4c ods. 4 zákona
o pozemných komunikáciách je stanovená povinnosť k žiadosti o zmenu v usporiadaní cestnej siete
predložiť Zmluvu o budúcej Zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej komunikácií, v tomto
prípade zmluvu, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný dňa 29.10.2014.
Právnym úkonom „Majetkovoprávne vysporiadanie stavby: Cestné napojenie diaľničného privádzača

Nová Polhora na cestu III/050201; a odstúpenie od Zmluvy“ zo dňa 28.10.2016 sa právne postavenie
žalobcu stalo neistým a preto súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že žalobca bol oprávnený na
odstránenie právnej neistoty a spornosti a rovnako na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
podať na súd žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP.

6.2. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že vzhľadom na tvrdenie žalovaného bol povinný preskúmať
a posúdiť ním namietanú skutočnosť ohľadom zverejnenia zmluvy s poukazom na jej platnosť. Súd
poukázal na čl. IV. Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 29. 10. 2014, v zmysle ktorej mala
zmluva nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia na webovej stránke žalobcu ato podľa ustanovenia § 5a ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. ako aj v zmysle § 47a OZ, ktorý rovnako viaže
účinnosť zmluvy na jej zverejnenie. Žalovaný poukázal na sankciu fikcie, že k uzavretiu zmluvy nedôjde
v prípade, ak do troch mesiacov od uzatvorenia zmluvy nedôjde k jej zverejneniu. Súd dospel k záveru,

že zmluva nadobudla účinnosť dňa 04.11.2014, nakoľko bola zverejnená na webovom sídle žalobcu
dňa 03.11.2014. Informácia o zverejnení danej zmluvy, ako aj zverejnenie samotnej zmluvy je verejne
prístupné na webovom sídle žalobcu. Žalobca zverejnil uvedenú zmluvu na svojom webovom sídle dňa
03.11.2014 a odvtedy je uvedená zmluva zverejnená nepretržite.
Žalobca rovnako v rámci dôkazného tvrdenia predložil printscreen obrazovky (snímka obrazovky

počítača), z ktorého je zrejmé, že táto zmluva bola dňa 03.11.2014 zverejnená na webovej stránke
žalobcu. Zároveň žalobca opakovane a podrobne uviedol aj postup, ako je možné zverejnenie zmluvy
preveriť. V rámci dokazovania žalobca dostatočným a hodnoverným spôsobom preukázal zverejnenie
predmetnej zmluvy a nadobudnutie jej účinnosti.
Súd rovnako poukázal na skutočnosť, že žalovaný začal namietať neúčinnosť zmluvy z dôvodu jej
nezverejnenia prvýkrát až vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 06.03.2020. Súd

považoval uvedenú námietku neúčinnosti zmluvy zo strany žalovaného za účelovú, nakoľko medzi
stranami sporu prebiehala niekoľkokrát komunikácia či už osobná, alebo písomná a dovtedy túto
skutočnosť nikdy a žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný skutočnosť, že zmluva nebola a nie je
zverejnená nenamietal ani raz v čase od 28.10.2016 až do podania doručeného súdu dňa 06.03.2020,
teda až po približne 5,5 roku odo dňa jej uzatvorenia a 3,5 roku odo dňa listu označeného ako odstúpenie

od zmluvy.
V uvedenom kontexte súd prvej inštancie nakoniec uviedol, že zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by

táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na strane sporu,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Zmluva zo dňa 29.
10. 2014 nadobudla účinnosť dňa 04.11.2014, nakoľko bola zverejnená na webovom sídle žalobcu dňa
03.11.2014 a odvtedy je uvedená zmluva zverejnená nepretržite. Uzavrel, že žalobca uniesol dôkaznú
povinnosť a na základe uvedeného považuje zmluvu za účinnú s poukazom na jej zverejnenie.

6.3. K dôkazu v podobe notárskej zápisnice zo dňa 16.07.2021, predloženého zo strany žalovaného,
ktorý mal preukazovať neúčinnosť zmluvy súd konštatoval, že tento dôkaz neosvedčuje celý obsah
webovej stránky žalobcu, ale osvedčuje len obsah jej časti. Uvedený dôkaz nemožno považovať
za hodnoverný nakoľko neobsahuje komplexne vyhľadávanie na webovej stránke žalobcu a tak

neodzrkadľuje to či predmetná zmluva je, alebo nebola zverejnená. V prípade predloženia dôkazu
preukazujúceho celý obsah webovej stránky žalobcu a z nej jednoznačne vyplývajúci záver toho, že
zmluva nebola zverejnená, žalovaný by uniesol dôkazné bremeno preukazujúce nezverejnenie zmluvy
na webovej stránke žalobcu. Listiny, ktoré žalovaný predložil spolu s notárskou zápisnicou obsahujú v
spodnej časti označenie „archív zmlúv“, ktorý mal byť použitý pri komplexnom vyhľadávaní zmlúv na

webovej stránke žalobcu a ten nebol použitý. Z predloženého dôkazu v podobe notárskej zápisnice
zo dňa 16.07.2021 a jej príloh vyplýva, že žalovaný nepoužil pri vyhľadávaní na webovej stránke
žalobcu komplexné vyhľadávanie, ktoré bolo potrebné použiť pri vyhľadávaní, či zmluva bola v dátumoch
31.08.2011 až 25.11.2016 zverejnená na webovej stránke žalobcu.

6.4. K dôkaznému prostriedku v konaní v podobe znaleckého dokazovania súd prvej inštancie
konštatoval, že súd ustanoví znalca len za splnenia troch podmienok. Prvou podmienkou je návrh
strany na nariadenie znaleckého dokazovania, druhou skutočnosť, že rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností,naktorétrebavedecképoznatkyatreťouskutočnosť,ženepostačujevyžiadanieodborného
vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok.

V konaní strany navrhli vykonanie znaleckého dokazovania nakoľko existovala skutočnosť, na ktorú
treba vedecké poznatky. Súd uviedol, že v konaní sa snažil ustanoviť znalca z odboru elektrotechniky,
odvetvia Riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), avšak žiaden zo znalcov, ktorý bol oslovený
zo strany súdu nesúhlasil s ustanovením za znalca v predmetnej veci. Obaja znalci považovali nájdenie
informácie, či zmluva bola v r. 2014 zverejnená na internetovej stránke za problematické. Rovnako za

problematické taktiež považovali aj zistenie či v období od zverejnenia zmluvy do doby vyhotovenia
znaleckého posudku neboli vykonané akékoľvek zásahy v databáze/serveroch, kde sa nachádza súbor
so zmluvou. Za dôvod problematickosti považovali aj to, že „stránku považujú za dynamickú a jej obsahsa mení“. Uviedli, že ak by aj bol súbor uložený na internetovej stránke nevedeli by posúdiť, či jeho
obsah by bol totožný so zmluvou.
Na základe uvedeného súd konštatoval, že sa mu nepodarilo ustanoviť znalca na znalecké dokazovanie

a že v rámci dokazovania neuprel stranám sporu predložiť skutkové poznatky o veci v podobe
znaleckého dokazovania a umožnil stranám vyhotoviť súkromný znalecký posudok bez toho, aby ho
ustanovil súd. Súd k uvedenému postupu pristúpil v rámci toho, že sa mu nepodarilo ustanoviť znalca,
ktorý by dokázal posúdiť skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a v rámci hospodárnosti konania.
Súd poskytol stranám priestor aj dostatočný čas na predloženie súkromného znaleckého posudku,

minimálne na oznámenie súdu, že si dali vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Žalovaný nepredložil
žiadny súkromný znalecký posudok, ani neoznámil súdu, že si súkromný znalecký posudok dal vyhotoviť
a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania toho, že zmluva nebola zverejnená na webovom sídle
žalobcu a tým nenadobudla účinnosť.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP

a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP bez toho, aby tieto konkrétne skutkovo vymedzil a pod
daný odvolací dôvod priradil. Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

8.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že zmluva o budúcej zmluve je
povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a ods. 1) zákona č. 211/2000 Z.z. a v tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 47a ods. 1 až 4 OZ, pričom tvrdil, že nezverejnením zmluvy nedošlo k jej uzavretiu.
Rovnako uviedol, že súd nemal pripustiť zmenu žaloby a žalobu mal zamietnuť, keďže nový žalobný
návrhžalobcujeneurčitýažalobcanatakomtourčenínemalnaliehavýprávnyzáujem.Žalovanýzároveň

uviedol, že právo žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy sa premlčalo a aj z toho dôvodu mala byt'
žaloba zamietnutá. Nakoniec v tejto časti odôvodnenia odvolania uviedol, že svoje tvrdenia preukazoval
aj Notárskou zápisnicou N 509/2021 zo dňa 16.07.2021, čo malo byť tiež dôvodom zamietnutia žaloby.

8.2. V ďalšom odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, keďže pri vykonávaní

dôkazov zásadne pochybil a rozhodol na podklade nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom
v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu a následnom nesprávnom právnom posúdení
nepodal dostatočné a riadne (úplne) odôvodnenie svojho rozhodnutia.
Uviedol,ževybudovaniepriemyselnéhoparkubolozaúčelomdosahovaniazisku,alevybudovaniecesty
- stavebného objektu SO 1.01.1.1 nie. Rozhodnutie o stavbe cesty bolo za účelom zlepšenia dopravnej

situácie v okolitých obciach s cieľom zlepšenia stavu v doprave po nevyhovujúcich komunikáciách,
ale aj príspevok k zníženiu nehodovosti a k zlepšeniu kvality životného prostredia obyvateľov obcí
znížením množstva exhalátov. Tieto skutočnosti konajúci súd prehliadol a nevzal ich do úvahy, preto je
aj súdom prvej inštancie uvedené v bode 5) rozsudku, že cestné teleso bude slúžiť najmä jeho potrebám
(myslené žalovaného) nie je ani správne, ani pravdivé, pretože v prípade vybudovaného cestného

telesaprevažujeverejnýzáujem,nakoľkocestnételesoslúžipredovšetkýmširokejobčianskejverejnosti,
firmám a inštitúciám.
Nakoniec odvolateľ uviedol, že z návrhu na majetkovoprávne vysporiadanie v liste zo dňa 28.10.2016
je zrejme, že žalovaný namietal uzatvorenie zmluvy, v ktorej boli dojednané vzájomne nevyvážené
plnenia a boli výsledkom zneužitia subjektívneho handicapu žalovaného v pozícii slabšej zmluvnej

strany, nakoľko pri uzavieraní zmluvy bol postavený do situácie, že buď podpíše zmluvu, v znení tak, ako
ju žalobca predostrel, alebo k uzavretiu zmluvy nedôjde, čím by bola ohrozená nielen samotná výstavba
stavebného objektu, ale do značnej miery obmedzená sloboda vôle a zmluvná voľnosť. Žalovaný na
základe uvedeného tak má za to, že povinnosťou odvolacieho súdu je rozhodnúť o zrušení rozsudku s
uložením povinnosti súdu prvej inštancie vec posúdiť aj z hľadiska tohto obsahu námietok žalovaného

ako aj skutočnosti, ktoré ho viedli k námietkam odôvodňujúcim predloženie návrhu na odstúpenie od
„Zmluvy", pretože ide o skutočnosti. ktoré mali podstatný význam pre konanie a rozhodnutie súdu.
Uvedené má vyplývať predovšetkým z toho, že žalovaný namietal proces uzavierania zmluvy, ktorý je v
hrubom rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi.

9. K doručenému odvolaniu žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. Tvrdenia a argumenty žalovaného v odvolaní považuje za
absurdné a zmätočné. Uviedol, že v časti odvolania kde sa žalovaný snaží vysvetliť za akým účelom
došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, za akých okolností a snaží sa vykresliť uvedený zmluvnývzťah ako vzťah založený na vzájomne nevyvážených plneniach, tieto argumenty žalovaného absolútne
neobstoja, sú nelogické a do značnej miery ide o novoty v konaní, ktoré neboli uplatnené na súde prvej
inštancie, a preto na tieto tvrdenia nie je možné v odvolacom konaní prihliadať.

Uviedol, že zo skutkových zistení, tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
vyplýva, že stavebný objekt bol vybudovaný pre potreby priemyselného parku, pričom bez platnej a
účinnej zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy by žalovanému nebolo vydané stavebné povolenie na
vybudovanie priemyselného parku, preto jeho argumentácia, že rozhodnutie o stavbe cesty bolo za
účelom zlepšenia dopravnej situácie v okolitých obciach s cieľom zlepšenia stavu v doprave neobstojí

a je založená na dodatočných fabuláciách žalovaného.
Potreba vybudovania uvedeného stavebného objektu - cesty vyplynula len a len z dôvodu potreby pre
vybudovanie priemyselného parku, t.j. išlo o vyvolanú investíciu žalovaného. Vzhľadom na zákonné
ustanovenia, keď vlastníkom ciest II. a III. triedy môže byť len samosprávny kraj (§ 3d ods. 2 zákona
č. 135/1961 Zb. Cestný zákon) došlo k uzatvoreniu uvedenej zmluvy za podmienok v nej stanovených.
Ďalej uviedol, že Košický samosprávny kraj má vo vlastníctve približne 1934 km ciest II. a III. triedy a

vynakladá nemalé finančné prostriedky na ich údržbu a opravu. Vlastníctvo uvedených ciest so sebou
prináša výdavky, a preto je potrebné si uvedomiť, že uzatvorením riadnej zmluvy o prevode stavebného
objektu SO 1.01.1.1 Cesta III. triedy (vetva A) s križovatkou by žalobca nadobudol len výdavky a starosti
na údržbu a opravu uvedenej cesty. Uvedené bolo zrejmé už v čase uzatvárania zmluvy (budúcej), a
preto boli jej podmienky nastavené tak, že uvedený stavebný objekt sa prevedie za 1 euro. Už vtedy

si bol žalovaný vedomý, aké finančné náklady musí na vybudovanie uvedeného stavebného objektu
vynaložiť – Článok I. bod 6. (budúcej) zmluvy. Argument šikanózneho výkonu práva nebol v konaní na
prvom stupni zo strany žalovaného prednesený a opäť ide o novotu, na ktorú nie je možné v odvolacom
konaní prihliadať.
Nakoniec žalobca uviedol, že v podaní žalovaného označenom ako odvolanie voči rozsudku absentuje

konkretizácia žalovaného, z ktorej by bolo zrejmé, z ktorých konkrétnych vykonaných dôkazov dospel
súd podľa názoru žalovaného k akým nesprávnym skutkovým zisteniam a v tej súvislosti aj poukázanie
k akému nesprávnemu rozhodnutiu vo veci dospel podľa jeho názoru súd prvej inštancie. Žalobca
zároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj tú skutočnosť, že žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie nemal žiadne návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovania, preto má za to, že podanie

žalovaného označené ako odvolanie je čisto formálnym podaním bez relevantných náležitostí, ktoré má
odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie obsahovať.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne
prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomuzodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
13. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený

skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné,
presvedčivé a rozumné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia
odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací
súd uvádza:19. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie II. ÚS 76/2007, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15. 7. 2010) vyplýva, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument

účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní v podstate
nekonkretizoval v čom má spočívať ním tvrdené „nepodanie dostatočného a riadneho“ odôvodnenia,
pričom odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré
boli zrozumiteľné a pre rozhodnutie dostatočné. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať ani za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Navyše súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazoval práve na tie zákonné a
zmluvné ustanovenia, ktoré boli v prejednávanom prípade relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd
dodáva, že len nesúhlas strany sporu s rozhodnutím v jeho neprospech, nie je automaticky porušením
práva na spravodlivý proces.

20. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacích dôvodov spočívajúcich v nesprávne zistenom
skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení. Súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovaného
v odvolaní riadne vyporiadal a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Ak odvolateľ namietal
dojednanie vzájomne nevyvážených plnení v predmetnej zmluve a rozpor s dobrými mravmi, k tomu

odvolací súd uvádza, že v dôsledku § 1 ods. 2 ObZ, je i v obchodnoprávnych vzťahoch uplatniteľné
pravidlo o rozpore s dobrými mravmi, avšak na to, aby nastala sankcia neplatnosti právneho úkonu
je potrebné, aby strana v konaní preukázala, že druhá strana pri svojej činnosti konala v rozpore
s pravidlami morálneho charakteru všeobecne platnými a všeobecne uznávanými v spoločnosti.
Z užšieho aspektu, viažuceho sa i na daný prípad, je však podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať

zozásadpoctivéhoobchodnéhostyku,kdeporušenierovnováhyúčastníkovprostredníctvomzmluvných
dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán je práve tým kritériom, uplatnením ktorého sa
účastník sporu dožaduje ochrany pred súdom a navrhuje neposkytnutie súdnej ochrany.
V danom prípade žalovaný nepreukázal, resp. ani odvolací súd v rámci prieskumu nezistil, žeby proces
rokovania o predmetnej zmluve, či samotné dojednania napĺňali znaky konania žalobcu v rozpore

s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Každá zo strán sporu vstupovala do predmetného
zmluvného vzťahu s určitými predstavami, motiváciami, ale aj s mierou rizika, pričom tieto atribúty boli
povinné zohľadniť už v samotnom procese dojednávania zmluvných podmienok, ktoré sa následne
zhmotnili v predmetnej zmluve. V neposlednom rade za podstatné v tomto smere považuje odvolací súd
i to, že celý proces zmluvného vzťahu bol započatý na podnet a v prospech žalovaného.

21. Zadanéhostavudospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniejenedôvodné,nakoľkoprocesnýpostup
súdu prvej inštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci,
pričom naplnenie odvolacích dôvodov žalovaný nepreukázal, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo totorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací

súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).