Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123460500
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123460500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s.,
so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 225,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 6C/27/2024-80 z 22.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 2, § 663 OZ, §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 6 písm. a/, b/, 8, § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 255,- EUR spolu s úrokom z omeškania
9 % ročne z uvedenej sumy od 06.10.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti výroku
rozsudku (I.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.).

Vykonaným dokazovaním, a to zo správy o nehode zo dňa 30.09.2022 mal preukázané, že v Martine
došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli vodič motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČV: A. a vodič
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: B., prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, ktorého
poisťovateľom bol žalovaný. Faktúrou č. 22270239 zo dňa 14.11.2022, splatnou 21.11.2022 spol. Vemat,
s.r.o. vyfakturovala poškodenému cenu opravy vo výške 755,74 EUR s DPH s dátumom dodania služby
14.11.2022. Ďalej zo zmluvy o prenájme vozidla č. 644/2010 uzatvorenej 31.10.2022 medzi žalobcom
akoprenajímateľomapoškodenýmPHAREX,s.r.o.akonájomcommalpreukázané,žedošlokprenájmu

osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, EČV: A. na firemné účely a nájom bol dojednaný na
dobu určitú od 31.10.2022 počas opravy poškodeného vozidla s dohodnutým zmluvným nájomným vo
výške 50,- EUR s DPH/deň. Z faktúry č. 22065 vystavenej žalobcom 11.11.2022 mal preukázané, že
tento poškodenému vyfakturoval cenu za prenájom náhradného vozidla od 31.10.2022 do 14.11.2022,
t. j. za 15 dní v celkovej výške 675,- EUR s DPH, 562,50 EUR bez DPH. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej 14.11.2022 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom mal
preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne

vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou
zo dňa 30.09.2022, ktorej postúpenie bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola
vo výške 562,50 EUR s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných
nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárokov na úhradu nájomnéhoza náhradné vozidlo podpisom zmluvy. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupca
oznámil žalovanému, že 14.11.2022 svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné
plnenie z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového

vozidla vo výške 562,50 EUR spolu s príslušenstvom postúpil na žalobcu. Z oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 19.07.2023 mal preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, že 18.07.2023 bolo ukončené
šetrenie poistnej udalosti a priznané poistné plnenie v celkovej výške 337,50 EUR, keďže bola priznaná
doba zapožičania 9 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy
udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi

pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi, z ktorého dôvodu boli odpočítané neprimerané náklady vo
výške225,-EUR.Ďalejvychádzalztoho,žemedzistranaminebolispornéskutočnostitýkajúcesavzniku
poistnej udalosti a že žalovaný čiastočne plnil priamo žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného.
Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal dĺžku prenájmu náhradného vozidla a aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, odvolávajúc sa na neplatné postúpenie pohľadávky. Predmetom sporu teda bolo
nepriznané poistné plnenie vo výške 225,- EUR. Ďalej vychádzal z toho, že skutočnú škodu, ktorá

spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na
prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto
náklady nevyhnutne účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej
veci. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným
vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užívaním vlastného vozidla. Z uvedených dôvodov krátenie

poistného plnenia zo strany žalovaného považoval za nedôvodné, keďže za obdobie, keď bolo auto
v oprave je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Stav, do ktorého
sa poškodený dostal a v ktorom bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by preto
neprimeranépoškodenéhozaťažovať,keďžeužstavpoškodeniajezáťažovýmavýrazneobmedzujúcim
stavom a požadovať od neho, aby vyhľadal požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej

škody predstavuje výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli, aby mohol používať vlastné motorové
vozidlo. Vznikom poistnej udalosti sa poškodený náhle ocitol v stave ním nezavineného diskomfortu.
Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej skutočnej škody. Nestotožnil sa s názorom
žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy, keďže pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj
z hľadiska časového rozsahu je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia

poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku
trvania opravy, v dobrej viere odovzdal vozidlo do autoservisu. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla je
totožná s dobou, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v oprave. Od poškodeného nemožno spravodlivo
žiadať, aby každodenne dopytoval servis s možnosťou „dočasného“ prevzatia si vozidla a tým sa pričinil
aj o vznik ďalších nákladov. Obmedzenie poškodeného pominulo až reálnym odovzdaním opraveného

vozidla, teda momentom, kedy mohol s vozidlom disponovať. Na dĺžke nevyhnutného prenájmu nič
nemení ani skorší dátum vystavenia faktúry, najmä ak deň 11.11.2022 pripadol na piatok a vozidlo bolo
odovzdané a oprava ukončená v pondelok 14.11.2022. Ďalej zdôraznil, že škoda spôsobená poistencom
žalovaného nie je v celom rozsahu odstránená ani samotnou opravou, nakoľko je nepochybné, že trhová
hodnota havarovaného vozidla je nižšia ako vozidla, ktoré nebolo poškodené škodovou udalosťou.

Ďalej sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
keďže poškodený na neho postúpil pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti,
ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky
a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň
dohodli na započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobu zániku záväzkov), t. j. nároku na

zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu
zmluvy, z čoho je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry došlo a žalobca je aktívne
vecne legitimovaný na uplatnenie poškodeného nároku z titulu náhrady škody. Uvedený názor je
v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú poukazoval aj žalobca, pričom rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Obdo/30/2022, na ktoré žalovaný poukazoval, sa na zistený skutkový stav nevzťahuje. V predmetnej

veci Najvyšší súd SR riešil právnu otázku spočívajúcu v posúdení, či za ekvivalentné plnenie na účely
posúdenia ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005
Z. z. možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že túto
časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči predávajúcemu/úpadcovi. V rozhodnutí súd
uviedol, že aj keď je možné konštatovať, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok,

takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku
v zodpovedajúcej výške, dlžník tým ale pristúpi k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na
úkor ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté
budúce uspokojenie v konkurze. Kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitánapomernéuspokojenieostatnýchveriteľov.Dohodouozapočítanívzájomnýchpohľadávoktakprišloku
kráteniu ostatných veriteľov. Nie je pritom podstatné, či išlo o štandardný právny úkon a že žalovanému
bolo poskytnuté len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy o pôžičke. Povinnosťou dlžníka bolo pristupovať

ku všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného
uspokojenia. Vychádzajúc z uvedeného sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o prekonaní ustálenej
judikatúry v tomto smere zdôrazňujúc, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu akceptoval aj žalovaný,
keďže priamo jemu poukázal čiastočné plnenie. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených

na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len oprávnená
osoba. Poškodený má nárok na náhradu škody voči žalovanému a súčasne v rovnakom rozsahu mal
aj záväzok voči žalobcovi titulom nájomného. Poškodený svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že
od žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jeho nárok bol započítaný
proti pohľadávke žalobcu na úhradu nájomného. Súčasne žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z priznanej sumy 9 % ročne, keďže podľa ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z., ktoré je

vo vzťahu k OZ lex specialis nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za omeškanie
plnenia,atoajvprípade,akpoisťovateľsplnilpovinnostiuvedenév§11ods.6zákona(III.ÚS309/2020).
Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo
ukončené 18.07.2023, preto bol od žalobcom uplatneného dňa 06.10.2023 žalovaný preukázateľne
v omeškaní s plnením poistného plnenia.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude v celom rozsahu
zamietnutá, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu,

nevychádzal zo zásady náhrady skutočnej škody a stotožnil zánik záväzku započítaním so zánikom
záväzku splnením, keď pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu, t. j.
úhrade faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla a k vzniku skutočnej (reálnej) ujmy – t.
j. škody v majetkovej sfére poškodeného, ale dochádza len k zániku započítaných pohľadávok, t. j.
zodpovedajúcich nesplnených záväzkov vrátane nesplneného záväzku poškodeného vyplývajúcemu

mu z faktúry. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku
zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený), majetkový stav
poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. Aby poškodenému voči poisťovni vznikol nárok podľa
§ 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. v spojení so zásadou náhrady skutočnej
škody podľa § 442 ods. 1 OZ je nevyhnutné, aby z jeho strany došlo ku skutočnému (reálnemu)

vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. To, že zo strany poškodeného došlo
k skutočnému (reálnemu) vynaloženiu finančných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, t. j. vzniku ujmy (skutočnej škody) nepreukazujú ani doklady predložené žalobcom, keďže z nich
úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla nevyplýva. Až keď poškodený uhradí prenajímateľovi
dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla a u poisťovateľa uplatní a preukáže vynaloženie týchto

nákladov, vzniká mu voči poisťovni nárok na ich náhradu, ktorý by následne bolo možné postúpiť
na iný subjekt. Preto predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14.11.2022 bolo postúpenie
neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t. j. nemožné plnenie podľa § 37 ods. 2 OZ. Započítanie
z hľadiska systematického členenia noriem OZ sa nachádza v 6. oddiely s názvom „Zánik záväzkov“
a predstavuje jednu z foriem zániku záväzku, ktorú však nemožno stotožniť so spôsobom zániku

záväzku splnením a dohodu o započítaní v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14.11.2022
nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom náhradného vozidla z 11.11.2022
poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale len za
dohodu o zániku týchto záväzkov iným spôsobom ako splnením (4Obdo/30/2022). Zo znenia § 580
OZ výslovne vyplýva, že vzájomným započítaním pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky) zanikajú

a nedochádza k žiadnemu splneniu, resp. úhrade peňažného dlhu. Ustanovením zmluvy o postúpení
pohľadávky nedošlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a vzniku
škody na jeho strane, ako to dôvodil súd. Rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamih, kedy
sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, keď k zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie
je možné súdnym rozhodnutím priznať takto zaniknutú súdnu pohľadávku (MObdo5/2022). Záväzok

poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikol na základe vzájomného
započítania pohľadávok v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky a tak poškodenému voči
žalovanému ako poisťovni už ani nikdy nemôže vzniknúť nárok na náhradu nákladov za prenájom
daného náhradného vozidla v období od 31.10.2022 do 14.11.2022. Dohodu o vzájomnom započítanípohľadávok nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúci akýsi
iný spôsob plnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúci nejaký iný spôsob úhrady
peňažného dlhu (4Obdo/30/2022). Preto aj doterajšie rozhodovanie krajských súdov, s ktorým sa súd

stotožnil, vo svetle uvedeného nemôže obstáť, keďže sa odchyľuje od noriem OZ upravujúcich inštitút
započítania,čímdošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýsúdnyproces.Zabezpredmetnépovažoval
dôvodenie súdu, že čiastočným plnením uznal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže táto ako
objektívna kategória vyplýva z hmotného práva, v zmysle ktorého žalobca nie je oprávnený uplatňovať
daný nárok v súdnom konaní.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi
závermi. Skutočnosť, že došlo k prevodu práv medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade
predmetnej faktúry zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky,
v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Obranu žalovaného

považoval za účelovú, keďže v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére. Na vec nemožno nazerať tak, že
poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov
z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa), keďže neexistuje rozdiel

v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako
odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom,
ktorý predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej
pohľadávky. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu
na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť práve úkonom započítania. Týmto

bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení
pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného na
odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo,
navzájom započítajú. Takýmto prípustným započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane
poškodeného. V konaní sa neuplatňuje zaniknutá pohľadávka, ale pohľadávka existujúca v podobe

nároku voči žalovanému vyplývajúci z ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
02.12.2022. Postúpením pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
došlo v súlade s § 524 OZ, pretože z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva,
že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu

vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní,
poukázal na to, že k zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho mu z faktúry za prenájom náhradného
vozidla dôjde riadnym splnením tohto peňažného záväzku, a to či úhradou tohto dlhu v hotovosti

alebo bankovým prevodom, t. j. riadnym splnením podľa ust. § 559 OZ, čím je aj realizovaný
hospodársky dôvod (prenájom náhradného vozidla za nájomné), pre ktorý medzi poškodeným ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vznikol záväzkový nájomný vzťah. Započítaním vzájomných
pohľadávok hospodársky dôvod realizovaný nemôže byť, keďže k žiadnemu skutočnému plneniu,
t. j. reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov nedochádza. Vystavením faktúry za prenájom sa

majetkový stav poškodeného neznižuje, ale k tomuto dochádza až v prípade, keď faktúru riadne uhradí,
t. j. jeho záväzok zanikne riadnym splnením dlhu. Započítaním vzájomných pohľadávok dochádza len
k zániku vzájomných práv a povinností vrátane zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť
žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné za prenájom náhradného vozidla, čím sa poškodený fakticky
podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky dostal do stavu, ako keby bol náhradné vozidlo užíval

bezplatne. Vznik skutočnej škody ako prvotný a základný predpoklad vzniku akejkoľvek zodpovednosti
za škody musí byť pritom naplnený najneskôr v čase, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje.
Žalobca zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe zákonom nie sú zakázané (t. j. uzatvorením
dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky) sa snaží
dosiahnuť výsledok, ktorý je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/ a ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.

z. v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 OZ nepredvídaný a nežiaduci.
Žalobcovi neprináleží domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla,
nakoľko žalobca z titulu uzatvorenej zmluvy o nájme náhradného vozidla sa môže ako prenajímateľ
domáhať úhrady faktúry len voči poškodenému ako nájomcovi. Ak poškodený ako dlžník žalobcoviako veriteľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí, tak žalobca je ako veriteľ v plnom
rozsahu uspokojený a poškodený sa môže následne svojho nároku na náhradu škody domáhať
priamo voči poisťovateľovi, u ktorého si tento nárok podľa citovaných zákonných ustanovení musí aj

uplatniť a preukázať mu ho. Poškodený by tak následne mohol na iný subjekt platne postúpiť určitú
pomernú neuspokojenú časť nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
voči poisťovateľovi, ktorú by mu poisťovateľ v zmysle vydaného oznámenia o poistnom plnení poskytol.
Postúpenie neuspokojenej časti nároku na náhradu škody na iný subjekt by tak prichádza do úvahy
až po vydaní oznámenia o poistnom plnení. Na základe uvedeného mal za to, že spôsob, akým

žalobca v spore zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu vykazuje znaky obchádzania zákona podľa §
39 OZ, keďže pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo (umelo)
vytváraná samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu, t. j.
nejedná sa o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by poškodený voči žalobcovi disponoval
už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv
žalobca a poškodený sledovali to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne

uhradiť faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorý podľa hmotného práva nemá
žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla, mohol
voči žalovanému uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenému,
aktorúmupoškodenýnikdyriadneneuhradil.Vychádzajúczuvedenéhozmluvuopostúpenípohľadávky
možno považovať za absolútne neplatný právny úkon, keďže jej účelom je obchádzanie zákona podľa

ust. § 39 OZ, a to uvedených citovaných ustanovení (§ 4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z. z. a § 442 ods. 1 OZ). Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok nemožno chápať ako
podstatnú súčasť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. ich nemožno chápať ako jeden právny úkon.
Za účelom posúdenia platnosti postúpenia (resp. aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) treba posudzovať
dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky

zo 14.11.2022 ako samostatný právny úkon a nie ako podstatnú obsahovú súčasť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Vzhľadom na uvedené doterajšie rozhodnutia okresných a krajských súdov týkajúce sa
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nespĺňajú požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nesúhlasil s jeho argumentáciou

a zotrval z ním uvádzaných dôvodov na svojich tvrdeniach o vzniku skutočnej škody a platnom postúpení
pohľadávky.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný konštatuje, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre

posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods.
2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatný skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220
ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil a ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský

súd dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu,
keďže nebolo preukázané zaplatenie vystavenej faktúry, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej účastníkov (žalobcu a poškodeného), a to
nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradunájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako
keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, tak ako to
vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/30/2022, na ktoré poukazoval samotný žalovaný (str. 3

odôvodnenia). Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne
žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému alebo sa
toto zrealizuje vzájomným zápočtom, ktorý predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, resp.
jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Práve uvedeným sa nahradí komplikovaný spôsob
prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného. Vychádzajúc

z uvedeného postupca – poškodený na základe zmluvy so žalobcom ako postupníkom na neho
platne v súlade s ust. § 524 OZ previedol jeho nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za
užívanie náhradného vozidla, čím bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Pasívna
legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodenému bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného,
ktorú skutočnosť žalovaný ani nenamietal. Nedôvodnosť odvolacej námietky žalovaného o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného správania a konania žalovaného, ktorý ním
akceptovalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu,keďževodporevočivydanémuplatobnémurozkazunárok
žalobcu ako taký nenamietal a namietal len nevyhnutnú dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla
a časť požadovaného poistného plnenia spočívajúceho v náhrade nákladov za nájom náhradného
vozidla žalobcovi aj uhradil. Vzhľadom na uvedené neobstoja ani tvrdenia žalovaného o neplatnosti

zmluvy, či už podľa § 37 ods. 2, resp. § 39 OZ.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán, či už
v prvostupňovom, resp. v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktoré vzhľadom na plný úspech žalobcu

v spore mu súd prvej inštancie priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi plne úspešnému aj v odvolacom konaní ho priznal taktiež
v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).