Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/18/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203768
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6108203768.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.
zastúpená advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752 proti žalovanému JUDr.
IvanDlhopolec,Nám.SNP27,96001Zvolen,správcakonkurznejpodstatyúpadcuZámockáspoločnosť
a.s. "v konkurze", Vajanského 16, Lučenec, zast. BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 866 261, konaní o určenie popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých

pohľadávok 392.853,15 Eur za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia
tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi Zámocká
spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze" vo výške 83.998,91 Eur (2.530.551,- SK) titulom ušlého
zisku, aj do právneho dôvodu aj do výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná, pohľadávky vo

výške 57.430,23 Eur (1.730.143,- SK) titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky
pri uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom E. F., ktorý je zriadený na rozostavanú stavbu
na parc. č. 835/47 a na pozemku parc. č. 835/47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2381 m2 a
parc. č. 835/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, zapísaných na LV č. XXXX, čo do
podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu, aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná
ako aj pohľadávky vo výške 251.124,02 Eur (7.574.400,- SK) titulom náhrady škody je pri splnení

podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 32 o výmere 82,10 m2, terasy a loggie o
výmere 2,06 m2 a k nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
priľahlýchpozemkochvrozostavanejstavbe,nachádzajúcichsanaC.G.H.XX,XX,XXsosúp.č.XXXX,
postavenom na parc. č. 835/47, 835/51, 835/53, vchod C., I. D., štát Slovenská republika, zapísané na
LV č. XXXX, k.ú. A. J., je čo do podmienky vzniku pohľadávky právneho dôvodu a výšky prihlásenej
pohľadávky zistená a nesporná.

2. Podaním zo dňa 20.12.2024 zobral žalobca svoju žalobu v plnom rozsahu späť. V odôvodnení svojho
podania uviedol, poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/35/2009 zo
dňa 10.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2009, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie
Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Cbi/18/2008-121 zo dňa 11.5.2009, ktorým okresný súd
rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania ohľadom

určenia pohľadávok vo výške 83 998,90 EUR (2 530 551 Sk) a 57 430,23 EUR (1 730 143 Sk) zamietol
a v časti uznesenie okresného súdu o prerušení konania ohľadne určenia pohľadávky 251 424,02EUR(7 574 400 Sk) potvrdil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
I. pod sp. zn. 8C/14/2007 o určenie neexistencie záložného práva. Vzhľadom na späťvzatie žalobného
návrhu, sa žalobca nebude vyjadrovať k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.5.2008, ktoré už je prekonané

následnými súdnymi rozhodnutiami a s odvolaním sa na priložené rozhodnutia súdov má za to, že
ako dobromyseľný veriteľ bol nútený uplatniť si v konkurznom konaní svoje prihlášky pohľadávok z
dôvodu uplatnenia svojich práv na ochranu svojho majetku, ktorý mal byť ako majetok, na ktorom bolo
zriadené neexistujúce záložné právo, na základe ktorého si E. F. ako zabezpečený veriteľ prihlásil
svoje zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa, speňažený. Žalobca v súvislosti s prerušením

konania ohľadne určenia pohľadávky vo výške 251 424,02EUR (7 574 400 Sk) do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. 8C/14/2007, predkladá rozsudok
odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/2015 - 4088 zo dňa 24. mája 20222, ktorým
Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa
15. júna 2015 tak, že určil, že záložné právo, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: D. E., obec: D. - J. A. J., k.ú. A. J., podľa

V-2485/2002 zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela
registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2) a pozemky p. č. 835/47 (parcela registra
"C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2), 835/48 (parcela registra "C", zastavané plochy
a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech H. I. D., a.s., IČO: XX XXX XXX, v zmysle ust. § 3 a §
39 Občianskeho zákonníka, neexistuje/ nie je. Rozsudok odvolacieho súdu v predmetnom konaní, v

ktorom boli žalobcovia sporovou stranou na strane žalobcu (pozn.: por.č. 15.), nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 29.07.2022. Zabezpečený veriteľ H., F., v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn.
2K/18/2007 na majetok úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., v konkurze, H. I. D. F., nepodal proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave dovolanie. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa
15. júna 2015, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neexistencie záložného práva

zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ZN č. 30/120/2002 uzavretej
medzi pôvodným záložným veriteľom, E., F. a spoločnosťou Zámocká spoločnosť, a.s., naposledy so
sídlom Vajanského 16, Lučenec, IČO: 35 687 533 ako záložcom (ďalej len " Zmluva o záložnom práve").
Krajský súd v Bratislave v konaní o určení neexistencie záložného práva podľa V 2485/2001 pôvodne
evidovanom na LV č. XXXX k.ú. A. J., na základe ktorého si H. I. D. F. (pozn. : právny predchodca E.

F.) prihlásila svoje pohľadávky v konkurznom konaní 2K/18/2007, odvolaniu žalobcu vyhovel a zmenil
rozsudok okresného súdu č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015, keď určil, že záložné právo
neexistuje/je neplatné. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. nasledovne:
"53/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
žalobcovia vlastnícke právo nadobudli až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých

bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k
jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie
diela a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že Zámocká
spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na
uvedenú nehnuteľnosť. Žalobcovia už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj v Zmluve o dielo a

napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností, vzali svojím podpisom na vedomie existenciu
uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Žalobcovia tak vstúpili do práv
a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť
predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo
žalobcov.

54/Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva upravuje Občiansky zákonník v § 132, pokiaľ
ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje v § 125 ods. 1
OZ na osobitný zákon, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ZoVB). Ustanovenie § 4 ods. 1 ZoVB upravuje nadobúdacie tituly vlastníctva bytu resp. nebytového
priestoru nasledovne: a) zmluvný prevod vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru, b) zmluva o

výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe bytového domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve,
c) dedenie, d) rozhodnutie štátneho orgánu. Iné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k bytu
alebo nebytovému priestoru než uvedené v ust. § 4 ods. 1 ZoVB nie sú právne možné. Zo znenia
§ 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 ZoVB vyplýva, že vlastníctvo bytu, alebo nebytového
priestoru môže vzniknúť výstavbou bytového domu. V tomto prípade ide o originárny (pôvodný)

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru vytvorením novej veci,
ktorou je bytový dom (§ 2 ods. 2 ZoVB). Právnym základom vzniku vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru výstavbou bytového domu je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) v spojení ust. §
21 ods. 1 ZoVB vždy písomná zmluva medzi stavebníkmi, teda budúcimi vlastníkmi. Na základezmluvy o výstavbe vzniká vlastníctvo bytu a nebytového priestoru, nie však bezprostredne uzavretím
zmluvy o výstavbe, ale momentom dokončenia výstavby domu. Do momentu vydania kolaudačného
rozhodnutia vzniká na základe zmluvy o výstavbe len právny režim spoluvlastníctva stavebníkov

(budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) k stavebnému materiálu, neskôr
k rozostavanej stavbe, k rozostavanej stavbe bytov a nebytových priestorov, prípadne stavebnému
pozemku,atovpodielezodpovedajúcomvzájomnémupomerupodlahovejplochybyturesp.nebytového
priestoru k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. Tento právny
režim spoluvlastníctva sa vydaním kolaudačného rozhodnutia mení na právny režim vlastníctva bytov

a nebytových priestorov, ktoré však vzniklo na základe zmluvy o výstavbe, momentom vytvorenia
novej veci, ktorý nastal dokončením výstavby bytového domu, teda ešte pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom nedochádza teda k nadobudnutiu
vlastníckeho práva, ale k deklarácii právnej existencie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 1 a 3 ZoVB) tak, ako sú označené v zmluve o výstavbe.
55/ Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve

vychádzala z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola ako výlučný vlastník nehnuteľností,
ktoré mali byť predmetom záložného práva, uvedená Zámocká spoločnosť, a.s. a teda v otázke
vlastníctva bola dobromyseľná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k zapísaniu vlastníctva
Zámockej spoločnosti, a.s. k rozostavanej stavbe na liste vlastníctva došlo v zmysle ust. § 46
ods. 4 katastrálneho zákona (účinného do 14.4.2004, v zmysle ktorého "Pri zápise údajov o práve

k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký
posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom
stavebnom povolení"). Uvedené však vo svojich dôsledkoch vôbec neznamená, že osoba, ktorej bolo
udelené stavebné povolenie, aj výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v celosti skutočne je. Kto
je skutočne vlastníkom rozostavanej stavby treba posudzovať podľa súkromnoprávnych predpisov. Pri

posudzovaní práv k rozostavanej stavbe nestačí vychádzať z výpisu listu vlastníctva, nakoľko sa v ňom
uvádza iba osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, ale je potrebné vychádzať z nadobudnutia
vlastníckeho práva rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy. Aj odborná
literatúra konštatuje, že zápis vlastníctva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia plní len evidenčnú
funkciu. Nakoniec to potvrdzuje aj aktuálne znenie zákona - § 46 ods.3 zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle

ktorého "Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé
stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise
rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o
stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom
povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba."

56/O tvrdenej dobromyseľnosti banky (v zmysle § 151d ods. 1 OZ účinného do 31.12.2002, podľa
ktorého "Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné
vecnéprávonezlučiteľnésozáložnýmprávom,vzniknezáložnéprávo,lenaksavecodovzdázáložnému
veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností
platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne" ako právnej predchodkyne žalovanej nesvedčí nakoniec

ani to, že z textu samotnej záložnej zmluvy (Čl. III bod 3, kde záložca vyhlásil, že na nehnuteľnostiach, ku
ktorým sa zriaďuje záložné právo, neviaznu iné záložné práva, vecné bremená, nájomné ani iné užívacie
práva, ťarchy ani obmedzenia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva čl. 6947 /t.č. LV č.
XXXX/, a to V 4335/99, V 674/2000, V 244/2001 - Zmluva o výstavbe, V2381/2001, V - 455/2001) bola
zrejmá existencia uzavretej zmluvy o výstavbe, a teda existencia ďalších (spolu)vlastníkov zakladanej

nehnuteľnej veci.
59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy ZN č. 30/120/2002 (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby,
nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (K.

J., L. J.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena, predmetom a účelom zmluvy bola
podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných
rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo
dňa 1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred
uzatvorením záložnej zmluvy ZN 30/120/2002 zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali

zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a
zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia
a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj
vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčnéhodomu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom na
zabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtým
uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na

výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal
spolustavebníkov o súhlas so zriadením záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri
uzatváraní Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo."
60/Žalovaná predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie K. M., N. J. a L. J. zo dňa 08.10.2019,
ktorým títo vyhlásili, že "v čase uzavretia zmluvy o výstavbe, ako aj v čase uzavretia jej neskorších

dodatkov, mali vedomosť o tom, že na financovanie výstavby polyfunkčného domu budú obstarávateľovi
na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti E., F., a rovnako
mali vedomosť o tom, že obstarávateľ na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti E., F. z uvedeného
právneho dôvodu uzatvoril so spoločnosťou E., F. zmluvu o zriadení záložného práva na rozostavanú
stavbu polyfunkčného domu a ním zastavané a priľahlé pozemky, nakoľko bez poskytnutia finančných
prostriedkov z úveru od E., F. by nedošlo k realizácii výstavby polyfunkčného domu". Odvolací súd musí

konštatovať, že toto ich aktuálne stanovisko je celkom rozporné so skoršími tvrdeniami menovaných
(v žalobe proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a. s. zo dňa
27.08.2008, resp. 14.01.2009 zhodne uviedli, že napriek skutočnosti, že boli od samého začiatku
stavebníkmi stavby spolu so Zámockou spoločnosťou, uzatvoril úpadca bez súhlasu menovaných a
ďalších stavebníkov zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou založil rozostavanú

stavbu na Zámockej ulici v Bratislave bez vedomia a súhlasu menovaných). V každom prípade však
aktuálne čestné vyhlásenie konštatuje "vedomosť" menovaných o uzatvorení záložnej zmluvy, absentuje
však vyhlásenie o tom, či s takýmto postupom Zámockej spoločnosti, a.s. vyjadrili predošlý súhlas, či s
takýmto postupom súhlasia v súčasnosti (a prečo), resp. či došlo medzi nimi a neskorším úpadcom k
inej dohode. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017

uzavrel, že "dobré mravy vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi
bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie
pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel
zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe
majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas

so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu
zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť". Za danej situácie
odvolací súd z obsahu čestného vyhlásenia vychádzať nemohol, ako týmto vyhlásením nerozporované
potom ostalo tvrdenie žalobcov, že úpadca uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva bez súhlasu
menovaných ako ďalších stavebníkov.

61/Zmluvu o zriadení záložného práva ZN 30/120/2002 potom odvolací súd vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon, keď tento svojim obsahom resp. účelom sa prieči dobrým mravom (§ 39, § 3
ods. 1 OZ).

3. Žalobca v súvislosti s konkurzným konaním 2K/18/2007 uvádza, že žalovaný zaradil majetok žalobcu

do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie" záložného práva k majetku
žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložný veriteľ (t.j. E. F./H. I. D. F.) vo svojich prihláškach pohľadávky.
Predmetom tohto konania je žaloba podľa ust. § 32 odst. 6 ZoKR, ktorou sa žalobca domáha určenia
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia správcom popretých pohľadávok. Z citovaného
ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať dôvodne určovaciu žalobu len v takom rozsahu, v

akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom popretá. Žalobca žalobou žiada, aby konkurzný súd
určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo do právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky
zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada o určenie, že druhá pohľadávka titulom náhrady škody
je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom - čo
do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky, zistená a nesporná

ažalobcaohľadomtretejpohľadávkytitulomnáhradyškodyžiada,abykonkurznýsúdurčil,žeprisplnení
podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu - je čo do podmienky,
právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. V tejto súvislosti žalobca uvádza,
že na tunajšom súde sa pod sp. zn. viedlo konanie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorého predmetom
konania bolo vylúčenie majetku žalobcu z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Žalobca v

excindačnom konaní vedenom pod sp.zn. 26Cbi/112/2008, zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/
SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom
10.11.2022, oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
H. I. D., F., Bratislava, pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajskéhosúdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva
z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. V ďalšom konaní, vedenom na návrh SKP, rozhodol
dovolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.12.2023 sp. zn. 5Obdo/29/20225

tak, že odmietol dovolanie SKP, ktorý sa žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde domáhal určenia
neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových
priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte "Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej ulici v Bratislave
zo dňa 10.10.2006 (ďalej tiež "Dohoda"), uzavretej medzi úpadcom a žalovanými/vlastníkmi (pozn.:
žalobca ako žalovaný pod por.č. 17), voči konkurzným veriteľom a vydania bytov a nebytových priestorov

do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa E., F. (F. H. I. D., F., so sídlom Žižkova 11,
811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140; ďalej tiež "H., F."), alternatívne v prípade, že dôjde k zrušeniu
rozhodnutia stavebného úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464 - H/167-Bu) a
následne správa katastra pre hlavné mesto Bratislava vykoná na LV. č. 8160 príslušné zmeny, sa
SKP domáhal vydania nehnuteľností do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa E., F..
SKP odôvodnil žalobu tým, že dňa 10.10.2006 bola medzi úpadcom a vlastníkmi uzatvorená Dohoda,

predmetom ktorej bolo nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam
bytového domu a úprava práv k pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl. II.
a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra
o povolení vlastníckych práv. Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa 20.10.2006
povolila v prospech úpadcu a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým

priestorom, čím nastali účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému SKP odporuje. V tejto súvislosti
SKP argumentoval, že Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva žiadne primerané
protiplnenie zo strany vlastníkov/žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka
JUDr.AlenaSzalayovávydaladňa10.07.2006upovedomenieozačatíexekúciepredajomnehnuteľností
na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho vyplýva, že

exekúcia začala pred uzatvorením Dohody a keďže táto skutočnosť bola poznamenaná na LV č. XXXX,
vlastníci/žalovaní museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti,
a teda im musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. SKP poukázal na ust. § 58, § 60
a § 63 ods. 1 ZoKR a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj žalobcu
v tomto konaní) bez primeraného protiplnenia, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom tieto

pohľadávky existovali v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa
10.07.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č. 835/47, č.
835/48, evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k uzavretiu
Dohody, ako aj, že v rozhodnutí č. k. 8C/14/2007 - 2422 (z 15.06.2015; pozn. najvyššieho súdu) Okresný

súd Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako
je to zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 26
Cbi/4/2012-611 z 31.01.20196, ktorým žalobu SKP zamietol, považoval za nesporné, že Dohoda síce je
zapísanávkatastrinehnuteľnostíakoprávnytitulnadobudnutiavlastníckehoprávažalovanýchkbytoma
nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom nebol

prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len zosúladenie
vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene
dispozičného riešenia niektorých bytov a nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že Dohodou
úpadca síce previedol vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých bola stavba rozostavaná (čl. IV bod
1. Dohody), ale prevod pozemkov nebol s poukazom na čl. IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže

kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku a kúpna cena pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých
bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci zmlúv uhradili/uhradia v zmysle platobných podmienok
dohodnutých v konkrétnych zmluvách . Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva
k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi úkonmi, pričom konkretizoval, že Dohoda na str. 9 až
13 a v čl. IV bod 2. poukazuje na samostatné právne úkony u každého jedného účastníka, na základe

ktorých jednotliví účastníci nadobudli či už právo stavebníka bytu alebo nebytového priestoru, alebo mali
v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich
zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k
bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na žalovaných, nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými
právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody úpadca neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí

exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto úkonom teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov
- a to ani v časti prevodu pozemkov, nakoľko ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd
prvejinštancietaktiežuzavrel,ževtomtokonaníneriešilotázkuvlastníctvažalovaných,t.j.čojeprávnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetomtohto konania bolo posúdenie, či Dohoda je platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniu
o začatí exekúcie a ak áno, či jej uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných
veriteľov, pričom v zmysle vyššie uvedených zistení, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je

úkonom neplatným a následne ani ukracujúcim. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného
skutkového stavu, konania SKP a z jeho vyjadrení v konkurznom konaní, bolo jednoznačne preukázané,
že vlastníci nenadobudli byty a nebytové priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie SKP
zo dňa 09.11.2016 prednesenom v konaní sp. zn. 2K/18/2007, ako aj s poukazom na žaloby SKP
voči vlastníkom o zaplatenie, vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12Cbi/5/2009, 12C/95/2009,

13Cbi/5/2009, 16C/74/2009, 17C/97/2009, 8Cbi/5/2009, 16Cbi/5/2009, 61Cbi/5/2009, 20Cbi/5/2009,
10Cbi/6/2009, 7Cbi/5/2009, 14Cbi/5/2009, v ktorých SKP uplatňuje voči vlastníkom/žalovaným právo
na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za byty/nebytové priestory, pričom v žalobách poukazuje práve
na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovanými. Na
odvolanie SKP Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom č. k. 41CoKR/12/2020
- 849 zo dňa 27.05.20217 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. SKP v odvolaní namietal, že súd prvej

inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP), ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok
okresného súdu, podal SKP dovolanie o ktorom dovolací súdu rozhodol tak, že dovolanie SKP odmietol

(bod 11. tohto vyjadrenia).

4. Žalobca berie svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká
spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022, oznámil

vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa H. I. D., F., Bratislava,
pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje
vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný súvisiaci nárok

na náhradu škody, z ktorého dôvodu navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil
a stranám podľa ust. § 257 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného
zreteľa nie sú špecifikované zákonom a ich kvalifikovanie a samotný výklad je ponechaný na súdny
výklad a prax. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musí byť daná výnimočnosť, ktorá môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré

viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na uvedené, existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca odôvodňuje aj v nadväznosti na určení neexistencie
záložného práva tým, že:
-uznesením č. k. 27Cbi/18/2008-121 z 11.mája 2009 konkurzný súd konštatoval, že určenie pohľadávok
závisí od súdneho konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 8C/14/2007, keď

uviedol,že"aknavrhovateľvkonaníoneplatnosťzáložnéhoprávanebudeúspešnýazároveňsisprávne
uplatnilpodmienkuvznikupredmetnýchpohľadávok,budesprávcapovinnýprisplnenípodmienkyvzniku
pohľadávok uspokojiť navrhovateľa, ako veriteľa podmienenej pohľadávky." Nakoľko bola preukázaná
neexistencia záložného práva, odpadol žalobcovi dôvod na uplatnenie podmienenej pohľadávky na
náhradu škody v súvislosti s nerealizovaným výkonom záložného práva. Žalobca ako dobromyseľný

veriteľ si uplatnil túto pohľadávku ako podmienenú pohľadávku a ako podmienku vzniku pohľadávky
uviedol výkon záložného práva.
-uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR/35/2009 z 10.9.2009 potvrdil prerušenie
konania vo vzťahu k tretej pohľadávke, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že "V skutočnosti ide o
budúce pohľadávky, teda pohľadávky, ktoré môžu, ale nemusia v budúcnosti vzniknúť (v posudzovanom

prípade po vyhlásení konkurzu), ak nastane určitá právna skutočnosť (napr. speňaženie bytu, výkon
záložného práva a pod.). Táto právna skutočnosť nie je však zmluvným dojednaním v právnom úkone,
od ktorého by závisel vznik práva (zánik) tak ako to upravuje § 36 Občianskeho zákonníka. Budúce
pohľadávky sa však prihlasujú ako podmienené pohľadávky, ale len ak to ustanovuje ZoKR.."
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na možné speňažovanie majetku žalovaným s odkazom na konanie

žalovaného, ktorý vyzval žalobcu podľa ust. § 79 ods. 1 ZoKR (ďalej ako "predžalobná výzva"), aby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k rukám správcu zabezpečenú pohľadávku vo výške
287.191.254,18 Sk (ďalej tiež ako "zabezpečená pohľadávka") s príslušenstvom s upozornením, že pre
prípad nezaplatenia pohľadávky v zákonnej lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pristúpi k zápisunehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako SKP
pritom podaním zo dňa 15.4.20088 žiadal registráciu záložného práva, ktoré nebolo evidované v katastri
nehnuteľností a následne súd určil ako neexistujúce/neplatné. V období po podaní žaloby tak odvolací

súd rozhodol o určení neexistencie záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy
podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho zákonníka. Ďalším rozhodnutím súdu bola zamietnutá žaloba SKP o
určení neúčinnosti Dohody a dovolací súd odmietol dovolanie SKP, čo v konečnom dôsledku primälo
žalobcu vziať späť podanú žalobu pred prvým pojednávaním. Žalovaný zaradil majetok žalobcu do
konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie" záložného práva na majetok

žalobcu. Záložné právo si uplatnil tzv. záložný veriteľ (t.j. E. F./H. I. D. F.) vo svojich prihláškach
pohľadávky. Záložný veriteľ pritom disponuje svojim vlastným právnym oddelením a ako záložný veriteľ
určuje podmienky uzavretia záložných zmlúv a súčasne určuje podmienky, za akých poskytuje úverové
prostriedky. Žalobca nebol ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy a nebol ani úverovým dlžníkom, pritom
predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové potreby. S poukazom na uvedené,
za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces konkurzného konania 2K/18/2007,

ktorého účelom bolo speňaženie majetku žalobcu a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Vlastnícke právo žalobcu bolo porušované, s čím súvisia žalobcom uplatnené vlastnícke a majetkové
práva, uplatnené nároky na náhradu škody od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z
dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise
oddelenej aj všeobecnej podstaty zabezpečeného veriteľa (H. F.). Majetok žalobcu mal zabezpečovať

záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade nepreukázania neplatnosti záložnej zmluvy
a neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu speňažený, z ktorého dôvodu sa žalobca v
konaní snažil brániť svoje prípadné peňažné (majetkové) práva a nároky na náhradu škody súvisiace
so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného práva. Žalobca bol vo svojom vlastníckom práve
obmedzovaný, nakoľko nebol oprávnený so svojim majetkom po dobu cca 20 rokov plnohodnotne

nakladať. Súdy rozhodli o neexistencie záložného práva zabezpečeného veriteľa H. F. na majetku
žalobcu a na základe tejto právnej skutočnosti bol majetok žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa H. F., čím zanikla hrozba výkonu záložného práva a speňaženia majetku
žalobcu a s tým súvisiaca finančná ujma žalobcu. Rovnako rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba
SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov,

nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte "Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej ulici v
Bratislave zo dňa 10.10.2006, v ktorom SKP namietal vlastnícke právo žalobcu, sú dôvodom späťvzatia
žaloby v celom rozsahu späť. Uvedené konania majú priamy súvis s konaním o určenie dobromyseľne
prihlásených pohľadávok. Žalobca nadobudol svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom, konal
podľa pokynov úpadcu, ktorý určoval podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo

zaťažené záložným právom o ktorom žalobca nemal vedomosť, pričom mu úpadca neposkytol z dôvodu
právnych vád žiadnu zľavu z kúpnej ceny. Konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných
právžalobcuajehorodiny,nakoľkopredmetomzálohubolbytvovlastníctvežalobcu,ktorýzabezpečoval
bytové potreby žalobcu a jeho rodiny, preto za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý
proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace

súdne konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme
ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Žalobca týmto
podľa ust. § 144 a nasl. CSP, berie svoj žalobný návrh o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok
v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním a navrhuje, aby okresný súd konanie vedené pod sp.
zn. 26Cbi/25/2008 zastavil a podľa ust. § 257 CSP žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu

trov konania.

5. Žalovaný podaním zo dňa 20.01.2025 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, procesným následkom
ktorej skutočnosti je v zmysle ust. § 145 ods. 1 v spojitosti s ust. § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako "CSP") zastavenie Súdneho

konania. Žalovaný po tom, ako sa oboznámil s argumentáciou Žalobcu uvedenou v Späťvzatí žalobného
návrhu (predmetná argumentácia je v rozsahu týkajúcom sa priznania nároku na náhradu trov súdneho
konania takmer totožná s argumentáciu žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn.: 26Cbi/29/2008) zastáva názor, že v predmetnej právnej veci neboli splnené
podmienky prípustnosti aplikácie ust. § 257 CSP. Žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok Úpadcu

uplatnil tri nezabezpečené pohľadávky, a to:
-pohľadávku číslo 1 v celkovej sume 2.530.551,00 SK (83.998,90 EUR), ktorej právnym dôvodom vzniku
mal byť ušlý zisk, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe tohto
podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1, 2 a 3;-podmienenú pohľadávku číslo 2 v celkovej sume 1.730.143,00 SK (57.430,23 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,

2 a 3;
-podmienenú pohľadávku číslo 3 v celkovej sume 7.574.400,00 SK (251.424,02 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,
2 a 3.

Pohľadávky žalobcu boli v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu popreté prvým správcom úpadcu,
pričom v rámci vykonania úkonu popretia bola (i) pohľadávka číslo 1 popretá čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky a vymáhateľnosti; (ii) pohľadávka číslo 2 popretá čo do právneho dôvodu vzniku; a
(iii) pohľadávka číslo 3 popretá čo do právneho dôvodu vzniku a výšky v celom rozsahu. Berúc
na zreteľ odôvodnenie popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu možno
konštatovať, že žalobca k prihláške pohľadávky číslo 1 nepriložil dokumenty preukazujúce vznik tejto

pohľadávky, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť ušlý zisk na nájomnom. Prvý správca úpadcu
nemal pri preskúmaní pohľadávky za preukázaný vznik ušlého zisku, pričom žalobca vznik ušlého zisku
nepreukázal ani v súdnom konaní a s ohľadom na ním vykonané späťvzatie žaloby viac preukázanie
vzniku pohľadávky žalobcu ani nemožno rozumne predpokladať. Ušlý zisk je vo svojej podstate ujmou
spočívajúcou v tom, že na strane poškodenej osoby nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne
očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej

udalosti)1. Rovnako v právnej doktríne prevláda právny názor, že dôkaz o existencii ušlého zisku musí
byť jednoznačný a nemožno ho vystavať len na špekulatívnej úvahe alebo domnienkach. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak by bol byt v jeho vlastníctve zo strany úpadcu
dokončený v stanovenej lehote, žalobca by tento s určitosťou prenajal od 01.09.2003 za obvyklé
nájomné. Pohľadávka číslo 1 nevyplýva z preukázateľnej skutočnosti, ale len z hypotéz a domnienok

žalobcu. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 2, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu
škoda, ktorej vznik žalobca podmienil výkonom záložného práva zo strany zabezpečeného veriteľa
H. I. D., F. (pôvodne E., F.), so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36
854 140 (ďalej aj len ako "H.") bezpochyby postupoval nesprávne, respektíve v prihláške predmetnej
pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko možno jednoznačne konštatovať, že podmienka vzniku

pohľadávky číslo 2, tak ako je formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť, keďže
ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase začatia konkurzného konania voči Úpadcovi (ďalej aj len ako "ZKR")
vylučujú akúkoľvek možnosť výkonu záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu

škoda, ktorej vznik žalobca podmienil zápisom jeho majetku do súpisu majetku podstát v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu opätovne nepostupoval správne, respektíve v prihláške predmetnej
pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do súpisu majetku
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda. Otáznou je
aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by bolo možné za

predpokladu speňaženia majetku žalobcu ako majetku tretej osoby zabezpečujúceho pohľadávky
úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako škodu, nakoľko vznik škody možno predpokladať len
v prípade porušenia povinnosti, majetkového úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti a majetkovým úbytkom. Na základe uvedeného tak možno konštatovať nesprávnosť údajov
uvedených žalobcom v prihláške pohľadávky číslo 3 v rozsahu formulácie právneho dôvodu vzniku

a tiež v rozsahu formulácie podmienky vzniku predmetnej pohľadávky. Žalovaný súčasne poukazuje
na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2009, sp. zn.: 25CoKR/35/2009 (ďalej
aj len ako "Uznesenie KSBB") vydané v rámci Súdneho konania, v odôvodnení ktorého súd vyslovil
nasledovný právny názor "Odvolací súd ohľadne druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR,
podľa ktorého zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas

konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza
do úvahy počas konkurzného konania výkon záložného práva samotným záložným veriteľom, ale len
speňažením zálohu správcom konkurznej podstaty. Z tohto pohľadu je právne irelevantné, ako skončí
konanie ohľadne platnosti záložnej zmluvy. [...] Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (akotrhovú cenu sporného majetku), ktorá môže podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt
do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas
konkurzného konania zákonom stanoveným spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty,

znamená, že správca je oprávnený a povinný speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis
tohto majetku je existencia záložného práva k spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej
prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu,
ktorý nie je obligačný dlžník, teda úpadca, môže záložca za to požadovať náhradu". Uvedený právny
názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB podporuje tvrdenia

žalovaného o nesprávnosti údajov uvedených žalobcom v jeho prihláškach pohľadávok. Sumarizujúc
doposiaľ uvedené možno konštatovať, že žalobca si prostredníctvom prihlášok pohľadávok uplatnil
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, pohľadávky, ktorých vznik jednak žiadnym spôsobom
nepreukázal (pohľadávka číslo 1) a tiež pohľadávky, ktorých vznik nebolo možné ani len rozumne
predpokladať, respektíve možnosť ich vzniku vylučovala priamo právna norma (pohľadávka číslo 2 a
3) a napriek zjavne dôvodnému popretiu týchto pohľadávok zo strany prvého správcu úpadcu, ďalej

inicioval Súdne konanie a až po tom, ako boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutí
v iných súdnych konaniach, nesúvisiacich so Súdnym konaním, vylúčené zo súpisu majetku podstát v
konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia žaloby, ktorou Súdne
konanie inicioval, pričom sa naviac domáha aplikácie ust. § 257 CSP na základe tvrdení, že v Súdnom
konaní bránil svoj majetok a jeho vlastnícke právo malo byť porušované. Žalovaný v kontexte uvedeného

poukazuje na skutočnosť, že prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva tretej osoby, ktorej majetok
bol zapísaný do súpisu majetku v konkurze, je tzv. vylučovacia žaloba, ktorou sa iniciuje súdne konanie
o vylúčenie veci zo súpisu majetku (excindačné súdne konanie) a nie prihláška pohľadávky, ktorou
sa uplatňujú majetkové práva veriteľov úpadcu. Žalobca takýto inštitút ochrany svojho vlastníckeho
práva využil a na základe ním podanej žaloby bolo na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou

značkou 26Cbi/112/2008 vedené súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát v
konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Tvrdenie žalobcu uvedené v Späťvzatí žalobného návrhu,
v zmysle ktorého mal žalobca v Súdnom konaní chrániť svoj majetok a svoje vlastnícke právo sú nie
len nesprávne, ale vyznievajú nanajvýš účelovo a tendenčne, nakoľko žalobca prihlásením svojich
pohľadávok do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním Súdneho konania

uplatňoval svoje majetkové právo v podobe nároku na náhradu škody a predmetom Súdneho konania
nebola ochrana vlastníckeho práva žalobcu k ním vlastneným nehnuteľnostiam pôvodne zaťaženým
záložným právom svedčiacim v prospech H.. Naviac ako uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v
odôvodnení Uznesenia KSBB "podanie žaloby o určenie pohľadávky nesie veriteľovi vznik rizika na
sankciu podľa § 30 ZKR". Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukazuje aj na Uznesenie Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 02.10.2024 číslo konania: 26Cbi/29/2008-489 (ďalej aj len ako "Uznesenie
OSBB"), vydané v súdnom konaní o určenie popretých pohľadávok obdobnom Súdnemu konaniu, v
ktorého odôvodnení Okresný súd Banská Bystrica na základe takmer totožnej argumentácie žalobcu
a totožných dôvodov popretia pohľadávok uviedol "[v] súdnom konaní neexistujú také dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať právnu normu vyjadrenú v ust. § 257 CSP, a

to obzvlášť s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu, právnu argumentáciu žalovaného a
právny názor vyslovený v uznesení KSBB s ohľadom na ktoré nemožno rozumne predpokladať úspech
žalobcu v súdnom konaní". Žalovaný ďalej poukazuje na bod 10 odôvodnenia Uznesenia OSBB, v
ktorom sa Okresný súd Banská Bystrica náležite vysporiadal s naplnením predpokladov aplikovania
ust. § 257 CSP a vyslovil právne názory, ktoré sú podľa názoru Žalovaného aplikovateľné aj v Súdnom

konaní nakoľko vychádzajú takmer z identického skutkového a právneho stavu (Obdobný právny názor
bol vyslovený v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo 04.12.2024 č. k: 27Cbi/29/2008-505, v
Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k.: 27Cbi/15/2008-559 a v Uznesení
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2024 č. k.: 27Cbi/16/2008-620). Žalovaný ďalej pre
úplnosť uvádza, že Uznesením OSBB nebol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov súdneho

konania len z toho dôvodu, že v danom súdnom konaní nebol žalovaný právne zastúpený. Žalovaný
sumarizujúc doposiaľ uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že (a) pohľadávka číslo 1 z právneho
hľadiska síce mohla vzniknúť, avšak žalobca jej vznik v Súdnom konaní nepreukázal, naproti tomu
pohľadávky číslo 2 a 3 s ohľadom na údaje uvedené žalobcom v ich prihláškach celkom zrejme
nevzniknú a ich prihlásením do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu zjavne došlo k nedôvodnému

uplatneniu práva; (b) prihlásením pohľadávok žalobcu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a
následným iniciovaním Súdneho konania žalobca uplatňoval svoje majetkové práva a takéto konanie
nemalo a ani nemohlo mať súvis s ochranou jeho vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne domáhal
v inom súdnom konaní; (c) žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie Súdneho konania a súčasnevykonanie späťvzatia Žaloby nebolo vyvolané konaním žalovaného, zastáva názor, že v Súdnom konaní
neboli splnené predpoklady umožňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný s ohľadom na obsah
Späťvzatia žalobného návrhu pre úplnosť uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie

záložného práva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 8C/14/2007 a ani výsledok
súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu vedeného na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn.: 26Cbi/4/2012, nemajú vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní
a podaní prihlášok jeho pohľadávok, a to najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu
prvým správcom úpadcu, ktoré nesúvisia s predmetnými súdnymi konaniami. Žalovaný v podaní uplatnil

nárok na zaplatenie pokuty žalovaným podľa § 30 ZKR v znení do 31.12.2011 zo zodpovednosti žalobcu
za nesprávnosť údajov uvedených v prihláškach pohľadávok, vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých
pohľadávok 392.853,15 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia
tohto konania. Na základe doposiaľ uvedeného žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica
rozhodol o návrhu žalovaného na uloženie pokuty podľa ust.

6. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

8. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
H. I. D., F., s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.:
5Co/430/2015-4088,ktorýmurčilneexistenciuzáložnéhoprávazdôvoduabsolútnejneplatnostizáložnej

zmluvy. Predmetom tohto konania však boli majetkové nároky žalobcu, z toho prvý uplatnený - nárok
na náhradu ušlého zisku na nájomnom, so záložným právom nesúvisí. Druhé dva nároky, pohľadávka
titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva
záložným veriteľom a pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky
- zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu, síce so záložným právom súvisia, ale s ohľadom

na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu v
incidenčnom spore. Späťvzatie žaloby malo byť rovnako dôsledkom v prospech žalobcu právoplatne
skončených súdnych konaní týkajúcich sa jeho majetku. Žalobca v späťvzatí žaloby zdôrazňoval, že sa
snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale
aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný nárok na náhradu škody súvisiaci so stratou vlastníckeho práva

a výkonom záložného práva; že predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové
potreby; žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, so svojim majetkom nebol oprávnený
po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze hrozilo speňaženie jeho majetku - bytu,
ktorý zabezpečoval jeho bytové potreby; konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných
právžalobcuajehorodiny,nakoľkopredmetomzálohubolbytvovlastníctvežalobcu,ktorýzabezpečoval

bytové potreby žalobcu a jeho rodiny. Za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne
konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany
svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa preto vidí v celom procese konkurzného konania 2K/18/2007 a v tom, že

jeho vlastnícke právo bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu
neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa (H. F.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči
(ne)zabezpečenému veriteľovi.

9. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania
rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej
žalobe ( 26Cbi/112/2008), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že
v prospech žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie

neexistencie záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových
priestorov o určenie neúčinnosti "Dohody". Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať
svoje majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s
hrozbou speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený,že neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a
akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch
pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom

uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych) práv - náhrady vzniknutej
škody ( 1. pohľadávka), alebo škody potenciálne v budúcnosti vzniknutej, za splnenia žalobcom v
prihláškeuvedenýchpodmienok(druháatretiapohľadávka),kedyvprípadedruhejatretejpohľadávkys
ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu
v incidenčnom spore. Tak ako uviedol aj odvolací súd v procesnom rozhodnutí sp.zn. 25CoKR/35/2009,

vydanom v priebehu tohto konania, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. "Záložný" veriteľ H., F.
( právny nástupca E., F. ) preto v konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže
prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť jeho
výkon nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. § 76 ZKR a teda účinky zápisu majetku do súpisu
uzavrieť, že len samotným "zahrnutím majetku do podstaty" škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch

pohľadávok sa preto jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok nemohla byť
daná. V prípade prvej pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre nedokončenie
diela v dohodnutom termíne (do 31.08.2003) sa jedná o pohľadávku síce z právneho hľadiska možnú,
to znamená nie zjavne nedôvodnú, ale v štádiu jej prihlásenia nepreukázanú, a kedy jej dôvodnosť

žalobca paradoxne sám popiera a vyvracia v späťvzatí svojej žaloby, v ktorom podaní v snahe vyhnúť
sa možnej povinnosti náhrady trov konania protistrane, poukazuje na hrozby nezákonného speňaženia
svojho majetku, ktorý už ale naopak pre tieto účely zabezpečuje jeho bytové potreby, ako aj jeho rodiny,
ako aj na to, že z dôvodu obavy o stratu svojho bývania musel absolvovať súdne konania súvisiace
so zápisom svojho majetku do oddelenej podstaty. Uvedenú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tejto

pohľadávke súd preto považuje za účelovú. Navyše sa jednalo o peňažnú pohľadávku bez súvisu s
prípadnou existenciou záložného práva a s inými konaniami, vrátane konkurzného konania, ani tu tak
nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP zo žalobcom uvádzaných dôvodov. Platí preto, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania ( § 256 ods. 1 CSP) a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu
trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. Súd preto priznal žalovanému právo na náhradu

trov tohto konania voči žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .

10. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení

súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.