Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124210113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124210113.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpenej Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom
so sídlom Kamenná 3607/29, 010 01 Žilina, IČO: 53 528 531, proti odporcovi: F. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpenému JUDr. Janou Krkoškovou, Dis, advokátkou so sídlom

Matičné námestie 1427, 022 01 Čadca, IČO: 42 219 752, v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
12C/101/2024-26 zo dňa 17. septembra 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 12C/101/2024-39 zo dňa 12. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 12C/101/2024-26 zo dňa 17. septembra 2024 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 12C/101/2024-39 zo dňa 12. marca 2025 mení tak,

že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Odporca má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 1 a 2 písm.
d) a h) CSP vydal neodkladné opatrenie, v ktorom nariadil odporcovi (nesprávne označenému ako

„žalovaný“ – poznámka odvolacieho súdu), aby nevstupoval na nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálnym
odborom pre kat. územie E., okres G., a to na pozemky: C-KN parcelu č. 208 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 775 m2, C-KN parcelu č. 209 - trvalý trávny porast o výmere 1718 m2 a do stavby
rodinného domu č. súp. XXX, postavenej na pozemku C-KN parcele č. 208, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne (správne má byť „navrhovateľky“ – poznámka odvolacieho súdu) (výrok I.) a tiež

uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov mimo
konaní pred orgánmi verejnej moci (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak,
že navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu vo vzťahu k odporcovi v plnom rozsahu -100 % (výrok
III.). Súčasne súd poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu
vo veci samej na zrušenie uložených povinností. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia (výrok IV.)
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka v návrhu podanom
na okresný súd dňa 16.09.2024 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení totožnom
s výrokmi I. až III. napadnutého uznesenia.
3. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Dňa 08.09.2024

bola navrhovateľka na týchto nehnuteľnostiach napadnutá svojím bratom – odporcom. Odporca tam
v predmetný deň navštívil svoju matku, ktorá býva u navrhovateľky. Odporca svoju matku navštevuječasto za účelom vypýtania peňažných prostriedkov. Matka sa však 08.09.2024 zle cítila. Z uvedeného
dôvodu s odporcom nikde nešla a zostala vo svojej izbe. Navrhovateľka si v tom čase polievala vonku
kvety. Odporca ju vtedy začal nepravdivo obviňovať z údajného vykonávania výrubu jeho podielov v lese.

Navrhovateľka ho preto slušne požiadala, aby na jej nehnuteľnosti nechodil. Na to odporca zareagoval
tak, že na tieto nehnuteľnosti vstúpil, chytil žalobkyňu pod krk a dusil ju a povedal jej, že je „kurva“ a že
ju zabije. Na túto situáciu sa prizeral aj syn odporcu. Uvedené správanie odporcu vzbudilo u
navrhovateľky dôvodnú obavu o život. Odporca ju pustil až po tom, ako mu povedala, že bude
volať políciu. Následne odporca odišiel z nehnuteľností. Nakoľko navrhovateľka sa po tomto incidente

necítila dobre, navštívila lekára, a tento skutok oznámila na polícii v Čadci, kde o ňom je vedené
konanie pod ČVS: ORP-P-350/2024. Na základe predmetného incidentu má navrhovateľka dôvodnú
obavu o svoj život a bojí sa, že sa takáto situácia zopakuje, nakoľko odporca matku, ktorá s ňou býva
často navštevuje. Účel sledovaný týmto návrhom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
keďže navrhovateľka si voči odporcovi neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by
mohla byť ohrozená. Podľa jej názoru však v danom prípade sú splnené všetky obligatórne formálne aj

materiálne podmienky, aby súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka pripojila k svojmu návrhu výpis listu vlastníctva č.
XXXX, z ktorého bolo preukázané jej vlastníctvo nehnuteľností - rodinného domu č. s. XXX
a C-KN parciel č. 208 a č. 209 v kat. území E., okres G. a lekársku správu z 08.09.2024
vystavenú otorinolaringológom H. I. J., ktorá preukazovala, že navrhovateľka mala byť napadnutá jej

bratom. Lekár konštatoval stav bez nálezu traumat. zmien, koža bez hyperémie. Ďalej navrhovateľka
predložila lekársku správu z ambulancie úrazovej chirurgie z 08.09.2024 vystavenú H. K. E., ktorý v nej
konštatoval kožný kryt neporušený, dop. konzultácia u ORL pre problémy s prehĺtaním, kontrola v piatok.
Navrhovateľka tiež predložila fotografiu, na ktorej má byť zachytené jej zranenie. Zároveň si okresný
súd na návrh navrhovateľky pripojil do kópiu listín z vyšetrovacieho spisu OR PZ Čadca ČVS: ORP-

P-350/2024.

5. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľky a listinných dôkazov, citujúc ust.
§ 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 CSP , ako aj ust.
§ 328 ods. 1 a 2 CSP súd prvej inštancie dospel k záveru, že odporca sa mal voči navrhovateľke dopustiť

násilného správania, ktoré vzbudilo o navrhovateľky strach do takej miery, že žiadala o poskytnutie
súdnej ochrany vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia.
6. Navrhovateľka vo svojom návrhu tvrdila násilné správanie odporcu, ktoré oznámila i na polícii,
čo vyplýva zo záznamu z 08.09.2024,ktorý je súčasťou spisu Okresného riaditeľstva PZ Čadca
sp.zn. ROP-P-350/2024. Aktuálne je konanie odporcu v štádiu šetrenia a toto je kvalifikované ako

priestupok. Zároveň si policajný orgán vyžiadal od lekára odborné vyjadrenie k zraneniam poškodenej
navrhovateľky. Pozornosti konajúceho súdu však neuniklo, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tvrdila, že odporca - brat jej povedal, „že je kurva a že ju zabije“, no v
zázname polície už tieto jej tvrdenia absentujú. Okresný súd však konštatoval, že podľa jeho názoru má
právo na ochranu života a zdravia prednosť pred realizáciou práv odporcu, pričom táto skutočnosť by

mohla mať vplyv pre účely trestného konania, nie však konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Nadväzne prvoinštančný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže predloženými listinnými dôkazmi mal
osvedčený navrhovateľkou tvrdený skutkový stav. V časti o uloženie zákazu nevstupovať do domu súd
aplikoval ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP [nie písm. f)], pri zabezpečení eliminácie kontaktu

odporcu ako osoby podozrivej z násilia voči navrhovateľke. Dodal, že Civilný sporový poriadok pritom
nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného
opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP je nepochybne
zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky (hrozba odporcu zabitím).
8. Zohľadniac všetky relevantné okolnosti posudzovaného prípadu okresný súd vyhodnotil situáciu

tvrdenú navrhovateľkou ako dôvod zakladajúci obmedzenie jej brata – odporcu vo vstupe do
nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky, čím jej poskytol ochranu bez časového obmedzenia pred prípadným ďalším násilím zo
strany odporcu.
9. Vo vzťahu k ďalšej časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti odporcovi

nepribližovať sa k navrhovateľke prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 11 Občianskeho zákonníka,
ako aj ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP konštatujúc, že tvrdenia navrhovateľky dostatočne osvedčili
možnosť ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity konaním odporcu, ktoré podporili i listinné dôkazy -
lekárskasprávaonapadnutí,aleipodnetpodanýnapolíciudňa08.09.2024.Tvrdenianavrhovateľkyojejobave z priblíženia sa odporcu k jej osobe preto konajúci súd považoval za osvedčené. Navrhovateľka
máprávo naochranusvojejosoby,atotakživota,zdravia,akoajsúkromiaavprípade,akpovažuje
vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania, vyhrážania zo strany odporcu

a jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, uvedené postačuje na to, aby súd takýto zákaz
priblíženia vydal. Zároveň okresný súd zdôraznil, že ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje nariadenie
tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania
chránenejosoby,narozdielodobjektivitydôvodnéhopodozreniaznásilia.Doplnil,žesprávanieodporcu,
voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nasvedčuje tomu, že sa u neho

nejedná o ojedinelé správanie, vybočenie z bežného spôsobu života. Tieto skutočnosti ku dňu svojho
rozhodovania preto okresný súd vyhodnotil tak, že navrhovateľke je potrebné poskytnúť ochranu tým,
že odporcovi uložil povinnosť zdržať sa približovania k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Pri
určení vzdialenosti súd prihliadal na to, aby zásah do práv odporcu obmedzoval v čo najmenšej možnej
nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou, a teda zohľadnil aj zásadu
proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Určenú vzdialenosť považoval za dostatočnú

jednakzaúčelomvylúčeniaprípadnejfyzickejkonfrontáciečiinýchajverbálnychútokov,aleajzhľadiska
možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko navrhovateľka mala plný úspech voči neúspešnému odporcovi.

V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa názoru okresného súdu vydaným neodkladným opatrením bola navrhovateľke poskytnutá

ochrana v takom rozsahu, že nevyžaduje podanie samotnej/osobitnej žaloby a preto jej ani
neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Z uvedeného dôvodu
však poučil odporcu v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z IV. výroku
napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak odporca, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá
povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením a ktorá

by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie
žaloby súd s ohľadom na citované ustanovenia CSP neurčil. Ak odporca podá žalobu a súd
tejto žalobe vo veci samej vyhovie, zruší týmto rozhodnutím aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení podľa § 337 ods. 3 CSP.

12. Následne okresný súd vydal dňa 12.03.2025 opravné uznesenie č. k. 12C/101/2024-39, ktorým
opravil v záhlaví napadnutého uznesenia dátum narodenia odporcu, ktorý má byť správne uvedený na
28.07.1971 oproti nesprávne uvedenému dátum 28.07.1981. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.04.2025.

13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal,
aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 písm.
f) a h) CSP].

15. Odvolateľ zdôraznil, že neodkladné opatrenie predstavuje poskytnutie urýchlenej ochrany
ohrozených alebo porušených práv a jeho účelom je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo
ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V danej súvislosti poukázal
na to, že navrhovateľka v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že dňa 08.09.2024
mala byť napadnutá odporcom a preto dňa 16.09.2024 podala na súd návrh na vydanie neodkladného

opatrenia. Následne súd prvej inštancie dňa 17.09.2024 vydal navrhované neodkladné opatrenie.
Toto rozhodnutie však bolo odporcovi doručené až dňa 21.03.2025, teda takmer po polroku od jeho
vydania. Ak počas takého dlhého obdobia nedošlo zo strany odporcu k porušovaniu alebo ohrozeniu
práv navrhovateľky (ktorá súdnu ochranu požaduje), nedošlo, v tomto čase je vydané neodkladné
opatrenie neúčelné a bezvýznamné. Ďalej odvolateľ uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia

súd vychádza z tvrdení a dôkazov tej strany, ktorá navrhuje jeho nariadenie. Z tohto dôvodu musia byť
splnené viaceré podmienky. Jednou z nich je aj hodnoverné osvedčenie nároku, ktoré však musí viesť
kzáveru,žemierapravdepodobnostiúspešnostistranyvnáslednomkonaníožalobejevdanomprípade
vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku pretonie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci existencie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy jeho
navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak mu hrozí zhoršenie jeho

právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr.
v konaniach o nekalej súťaži a podobne). Odporca akcentoval,
že v posudzovanom prípade nedošlo a toho času ani nedochádza k žiadnemu porušovaniu práv
navrhovateľky, ktorá by zakladala nutnosť ochrany poskytovanej vydaným neodkladným opatrením.
Z uvedeného dôvodu nie je splnená podmienka existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktoré

by zakladalo postup súdu v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d), h) CSP. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že
nebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmymalosvedčenéajnapodkladefotografií,lekárskejsprávy
a vyšetrovacieho spisu, odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odbor všeobecnej
vnútornej správy č. s.: OU-CA-OVVS-2025/000190, č. p. PS 501/2024-Mi zo dňa 17.01.2025, ktorým
bolo konanie voči jeho osobe ako obvinenému zastavené. Priestupkový orgánom vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že výpovede svedkýň A. B. – navrhovateľky a L. H. – susedy sa v predmete obvinenia

odlišovali, avšak na strane druhej svedok I. D. uviedol, že žiadnu osobu v susedstve nevidel. Ďalej
z uvedeného rozhodnutia vyplýva záver, že odporca navrhovateľku fyzicky nenapadol, iba sa k nej vrátil
a povedal jej, nech sa dá liečiť. S prihliadnutím na uvedené nemohol mať súd osvedčené skutočnosti
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, aby sa javili ako nanajvýš – vysoko pravdepodobné. Okrem
toho v posudzovanom prípade neexistuje potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov, pretože

navrhovateľke fyzická ujma (porušenie fyzickej integrity) nevzniká, nevzniká priestor
pre nezvratný stav, prípadne také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom tak, ako to
uvádza okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Ak by totiž existovala potreba bezodkladnej úpravy
pomerov, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ale len v takej situácii, kedy účastníkovi hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Z uvedeného dôvodu považuje odvolateľ napadnuté uznesenie,

ktorým vydal neodkladné opatrenie, za nezákonné.

16. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

17. Ďalšie podania v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v predmetnej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, tento však z hľadiska zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil.

20. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

21. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide
o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci
samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
22. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov

prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

23. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného

opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 OSP). Navrhovateľ sa môže domáhať
súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby na súde súčasne
prebiehalo súvisiace konanie vo veci samej.24. V posudzovanom prípade sa navrhovateľka domáha súdnej ochrany výlučne návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia.

25. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím
konania, zohľadňujúc uvedené štádium konania, sú účastníkmi konania navrhovateľ a osoba dôvodne
podozrivá z násilia (pre zjednodušenie v ďalšom texte označená ako odporca) a nie žalobca a žalovaný
ako strany sporu.

26. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

27. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto
teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu

uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť
predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

28. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené, že účastníci konania sú súrodenci.
Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku I. napadnutého

rozhodnutia (domu súp. č. XXX a k nemu prináležiacich pozemkov). V predmetnom dome
s navrhovateľkou býva aj matka účastníkov konania. Dňa 08.09.2024 pri odchode odporcu z návštevy
matky došlo medzi účastníkmi konania k vzájomnej slovnej výmene (hádke) ohľadne dreva, pri ktorej
podľa tvrdení navrhovateľky mal navrhovateľku chytiť pod krk a dusiť ju a povedať jej, že brat je povedal,
„že je kurva a že ju zabije“.

29.Tietoskutočnostinavrhovateľkaosvedčovalanajmäfotografiou,(naktorejvšakvôbecniesúviditeľné
nejakézranenianajejtele),alekárskymipotvrdeniamiH.K.E.zambulancieúrazovejchirurgieaH.I.J.–
otorinolaryngológa tak, ako boli popísané v bode 4. napadnutého rozhodnutia. H. K. E., vo svojej správe
konštatoval,žekožnýkrytunavrhovateľkyjeneporušenýaodporučillenkonzultáciuuORLpreproblémy

s prehĺtaním. Následne po ORL vyšetrení H. I. J., vo svojej správe len uviedol, že navrhovateľka mala
byť napadnutá jej bratom, no konštatoval u nej stav bez nálezu a traumatologických zmien, koža
bola bez hyperémie, t.j. bez prejavov prekrvenia. Násilné správanie odporcu oznámila navrhovateľka
v predmetný deň aj Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR Čadca. Na rozdiel od návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia však navrhovateľka už pri podaní oznámenia na polícii vôbec netvrdila,

že jej brat (odporca) jej povedal, že „že je kurva a že ju zabije“.

30. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

31. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného
na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin,
ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane

vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom
alebo v súkromnom živote.

32. Skutková podstata násilia sa ale nevzťahuje na ojedinelé roztržky či hádky, ani na
argumentačné konflikty medzi príbuznými (napr. súrodencami), ktoré skĺznu do násilnej podoby (fyzický

kontakt v podobe zatrasenia osobou a podobne). Takýto bežný konflikt nie je hneď nutné riešiť vydaním
neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzistranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami. Násilie sa pritom vyznačuje určitou intenzitou konania a trvaním. Nič takého však
navrhovateľka v posudzovanom prípade neosvedčila.

33. Rovnako ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP poskytuje ochranu integrity (telesnej a duševnej)
ohrozenej osoby, resp. ochranu pred ohrozením jej osobnej integrity pred zakázaným správaním,
stanovením menej závažných zásahov do osobných práv osoby agresora/útočníka v podobe zákazu
alebo obmedzenia priblíženia sa na určitú vzdialenosť.

34. Vzhľadom na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu a vyššie definované znaky násilia je
dôvodné konštatovať, že súd mal osvedčený len o jediný konflikt medzi súrodencami zo dňa 08.09.2024,
ktorý s prihliadnutím na jeho priebeh a intenzitu však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné
vyhodnotiť ako akt násilia. Takýto stav (verbálne konflikty, vzájomné obviňovanie s nakladaním dreva
v urbári) nie je ničím výnimočným a nelíši sa od bežných konfliktov, či už medzi súrodencami alebo

príbuznými.

35. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o tom, že
navrhovateľka v tomto prípade osvedčila naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu
uvedenom v napadnutom uznesení. Na rozdiel od súdu prvej inštancie pri konkretizovanom útoku

odporcu dňa 08.09.2024 odvolací súd nemal dostatočne osvedčený záver, že tento konflikt vzbudil
u navrhovateľky dôvodnú obavu o jej život a zdravie, resp. z ohrozenia jej telesnej alebo duševnej
integrity. Ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľka túto obavu osvedčovala listinnými dôkazmi –
potvrdeniami lekárov, z ktorých popisu však nevyplývajú poranenia, ktoré by mohli u nej vyvolávať
obavu o život a zdravie. Konanie odporcu zo dňa 08.09.2024 bola len ojedinelá, aj keď neadekvátna

reakcia pri vzájomnej výmene názorov s jeho sestrou (navrhovateľkou). Nemožno
tiež prehliadať fakt, že v čase od 08.09.2024 až do 21.03.2025, (kedy mu bolo doručené napadnuté
uznesenie), a ani následne nedošlo k žiadnemu ďalšiemu ataku odporcu voči navrhovateľke. Odporca
chodieva do domu navrhovateľky len za účelom návštevy ich matky, (ktorá s ňou býva v spoločnej
domácnosti), s ktorou idú spolu na bohoslužbu a pod. V danom prípade uvedené skutočnosti vo

svojom súhrne neosvedčujú potrebu nevyhnutného zásahu súdu formou do právnych pomerov ich
účastníkovnavrhovanýmneodkladnýmopatrením.Neodkladnéopatrenietotižnemôžeslúžiťnariešenie
akýchkoľvek konfliktov vznikajúcich v rámci spolužitia v rodine.

36. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenie navrhovateľky

o potrebe nevyhnutnej úpravy právnych pomerov navrhovaným spôsobom [ako nevyhnutného
predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d),e) a h) CSP]
nebolo osvedčené, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

37. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

38. Dodatočná zmena skutkových okolností významná pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľky priestor na podanie nového návrhu.

39. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal odporcovi ako úspešnej

procesnej strane proti navrhovateľke nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorýza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].