Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563779
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121563779.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava,
Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 proti žalovanej A. A. A., nar. X.XX.XXXX, B., C. D. XXXX/XX, zast.
advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., Košice, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785,
o zaplatenie 48.904,74 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn.
K2-44Csp/63/2022 z 21. novembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na
náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 34.363,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 34.363,56 eura od 14.8.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku v spojení s povinnosťou uloženou E. F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. D. XXXX/XX zaplatiť
žalobkyni 43.142,89 eura, úrok 5.761,85 eura, úrok 5,39 % ročne zo sumy 42.220,39 eura od 14.8.2021
do zaplatenia, najviac do 15.6.2036, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 43.142,89 eura od 14.8.2021

do zaplatenia a to platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/1339/2021 z
20.1.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 12.2.2022 s tým, že plnením jedného zo žalovaných v
rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(výrok II.) a výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 21,92
%.

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe doručenej pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 7.12.2021,

ktorou sa žalobkyňa domáhala zaviazať pôvodne žalovaných 1/ E. F. F. a 2/ A. A. A., tu v postavení
žalovanej, zaplatiť 48.904,74 eura, úrok vo výške 5,39 % ročne zo sumy 42.220,39 eura od 14.8.2021
do zaplatenia, najviac do 15.6.2036 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48.904,74 eura
od 14.8.2021 do zaplatenia a trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica žalovaných 1/ a 2/ zaviazal
na zaplatenie žalovanej sumy platobným rozkazom sp. zn. 40Up/1339/2021 z 20.1.2022, ktorý sa stal
právoplatným a vykonateľným len voči pôvodne označenému žalovanému 1/ E. F. F. dňa 12.2.2022.
Vzhľadom na to, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť pôvodne žalovanej 2/, žalobkyňa podala návrh

na pokračovanie v konaní voči nej na miestne príslušnom súde.
Skutkovo žalobkyňa na odôvodnenie tvrdila, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX
X ako veriteľka 02 uzavrela s pôvodným žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako ručiteľkou dňa
30.5.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere XXXXXXX X XX, na základe ktorej poskytla žalovanémumedziúver 45.000 eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na poskytnutie
stavebného úveru, za účelom použitia v súlade so zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení na
stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb,

bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa
medziúver mal zúčtovať, bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,
čím by sa medziúver zmenil na stavebný úver pod číslom XXXXXX X XX vo výške cca 26.615,52
eura. Predmetný medziúver bol povinný dlžník platiť v pravidelných 148 mesačných splátkach vo výške
po 343,79 eura, pozostávajúcich zo 119,16 eura vkladu na účet sporenia, 201,13 eura úrokov z

medziúveru a 22,50 poplatku za poistenie typu A 22,50 eura, ktoré sa uspokojovali v poradí: úroky z
medziúveru, poplatok za poistenie a vklady, a to k 15. dňu v mesiaci, s úrokovou sadzbou vo výške
5,39 % p.a., s termínom konečnej splatnosti úveru 15.6.2036 až do celkovej sumy medziúveru vo výške
83.880,61 eura. V zmluve bola uvdaná RPMN pri medziúvere 6,34 %, priemerná RPMN 13,51 %, doba
trvania zmluvy 20,08 rokov a výška odplaty pri medziúvere 7,19 %. Poplatok za poskytnutie medziúveru
vo výške 540 eur si žalobkyňa zaúčtovala pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška úveru

bola znížená o sumu tohto poplatku. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a dostali sa do omeškania
so splácaním splátok, pričom žalobkyňa ich listom z 23.6.2021 vyzvala na doplatenie omeškaných
splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Listom z 13.8.2021 žalovaným
oznámila, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
žalobkyňa zúčtovala nasporenú sumu 2.779,61 eura s poskytnutou sumou medziúveru 45.000 eur, čo po

započítaní predstavovalo dlžnú sumu 42.220,39 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 42.220,39 eura,
nezaplatených úrokov (vypočítaných pri sadzbe 5,39 % p.a zo sumy 45.000 eur do 13.8.2021) 5.761,85
eura a z nezaplatených poplatkov za poistenie od apríla 2018 do augusta 2018 vo výške 922,50 eura.
Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezanikla, úročila žalobkyňa istinu (42.220,39
eura) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dohodnutým úrokom za úver v sadzbe 5,39 % p.a. od

14.8.2021 do zaplatenia, najviac, resp. najdlhšie do 15.6.2036 a celý zostatok dlhu (48.904,74 eura)
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 48.904,74 eura od 14.8.2021 do zaplatenia.
Žalovaná v konaní namietala neprípustnosť kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania za
obdobie od zosplatnenia úveru až do splatenia úveru, čo by podľa nej viedlo k prekročeniu hranice
stanovenej zákonom a k zhoršeniu situácie spotrebiteľa s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ

z 10.6.2021 vo veci C-192/20 Prima banka Slovensko, a.s. proti HD, taktiež namietla, že pôvodný
žalovaný 1/ mal dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky veriteľa - žalobkyne a počas konania
upozorňovala na to, že sa pôvodne žalovaný - dlžník, svojho majetku zbavuje. Mala za to, že žalobkyňa
porušila povinnosť primárne vymáhať plnenie od dlžníka.
Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 24.11.2022, ktorý uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/23/2023 z 17.4.2024 z dôvodu, že súd v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, bol zrušený okrem zamietavého výroku II. a vec vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd opakovane vo veci rozhodujúc na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 546, § 548 ods. 1, § 565

Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) , § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1 a 2, 11 ods. 1,
písm. b/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoSÚ“), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a b/ zákona SNR
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (ďalej aj len „zákon č. 310/1992 Zb.“), § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013 a ustálil, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie

zmluvy ani skutočnosť, že žalovaná na seba prevzala ručiteľský záväzok.
Súd ustálil, že splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť nastala dňa 15.4.2021,
premlčacia doba (pre zosplatnený dlh - poznámka odvolacieho súdu) začala plynúť dňa 16.7.2021
v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 OZ a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

11Co/153/2019 z 10.6.2020. Žaloba bola na súd podaná dňa 24.2.2022 (správne 7.12.2021 – poznámka
odvolacieho súdu), teda včas v lehote troch rokov. Rovnako za nepremlčané mal súd splátky splatné v
dňoch 16.4.2021, 16.5.2021 a 16.6.2021, u ktorých plynula premlčacia doba samostatne. Z výpisu z účtu
medziúveru mal súd za preukázané, že dlžník uhrádzal mesačné splátky do mesiaca 08/2018. Následne
splátky splatné počnúc 09/2018 platil nepravidelne, pričom do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradil

sumu 1.112 eur, ktorá zistil súd, že bola započítaná veriteľom na najstaršie omeškané mesačné splátky
a to vo výške 224,63 eura na splátky splatné v 09/2018, 10/2018, 11/2018 a 12/2018 a na časť splátky
splatnej v 01/2019 v rozsahu 213,48 eura. Zvyšok splátky splatnej 15.1.2019 v sume 11,15 eura a
splátku 224,63 eura splatnú 15.2.2019 mal súd za premlčané (v skutočnosti, keďže žaloba bola podanána upomínacom súde 7.12. 2021 pri žiadnej zo splátok, ktorým zostala zachovaná ich samostatná
splatnosť, počnúc splátkou splatnou 15.12.2018 k premlčaniu nedošlo, teda ani pri splátkach splatných
15.1.2019 a 15.2.2019 – poznámka odvolacieho súdu) s tým odôvodnením, že žaloba bola podaná

na súde 24.2.2022 (čo nezodpovedá skutočnosti – poznámka odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie
ustálil, že celková premlčaná suma tak predstavoval 235,78 eura. Námietku žalovanej o neposkytnutí
medziúveru mal súd za nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkovi boli poskytnuté finančné
prostriedky, čo mal preukázané z výpisov z úverového účtu dlžníka a z účtu stavebného sporenia, ktorý
pravidelne platil medziúver od uzatvorenia zmluvy 30.5.2016 do omeškania v júni 2021, t.j. 5 rokov.

Výška skutočne poskytnutého úveru však nezodpovedala údaju uvedenému v zmluve, pretože dlžníkovi
bolposkytnutýúvervsumelen44.600eur,nievsume45.000eur (dohodnutásumaúverubolaponížená
o sumu poplatku za spracovanie medziúveru, ktorú si žalobkyňa ihneď započítala a žalovanému vyplatila
len 44.600 eur – poznámka odvolacieho súdu), čo mal súd preukázané z výpisu z účtu medziúveru. Súd
konštatoval, že v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemohla
byť správne vypočítaná RPMN a zmluva neobsahovala ani správne uvedenú výšku poskytnutého úveru

v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, následkom čoho bolo, že spotrebiteľský úver sa považoval od
počiatku za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).
Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná platne prevzala ručiteľský záväzok a veriteľ keď si uplatnil
žalovanú sumu od ručiteľky, postupoval v súlade s § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, uviedol súd, že má žalobkyňa nárok

len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Z výpisu z účtu z medziúveru mal súd
preukázané, že dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 44.600 eur, dlžník na účet sporenia vložil sumu
2.779,61 eura, na úver zaplatil sumu 7.081,05 eura, čo spolu predstavovalo sumu 9.860,66 eura, t.j.
žalobkyňa má nárok na vrátenie sumy 34.599,34 eura. Keďže časť tejto sumy 235,78 eura je premlčaná
(bod 45. rozsudku), má žalobkyňa subsidiárne nárok na zaplatenie sumy 34.363,56 eura (34.599,34

- 235,78 eura) od ručiteľky, preto výrokom I. zaviazal žalovanú na zaplatenie 34.363,56 eura a v
prevyšujúcej časti žalobu výrokom II. zamietol.
Zároveň súd vo výroku I. uviedol aj spôsob plnenia žalovanej uloženej povinnosti, vzhľadom na už
uloženú (tú istú) povinnosť dlžníkovi E. F. F., pôvodne žalovanému 1/, plniť na základe platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/1339/2021 z 20.1.2022, právoplatného a

vykonateľného dňa 12.2.2022, zohľadňujúc vzťah subsidiarity, s tým že plnením jedného zo žalovaných
v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným žalovaným.
Keďže sa žalovaná s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd zaplatiť
aj úroky z omeškania a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 34.363,56 eura od 14.8.2021 do zaplatenia

(deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), nie tak, ako požadovala žalobkyňa, a v
prevyšujúcej časti súd vo výroku II. žalobu zamietol. Námietku žalovanej namietajúcej nezákonnosť
priznania úrokov z omeškania „do zaplatenia“, súd mal za nedôvodnú, pretože povinnosť platiť úroky
z omeškania zaniká až splnením záväzku.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že

prevažne úspešnej žalobkyni na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej v rozsahu 21,92 % čistého úspechu (60,96 - 39,04). Súd zároveň nevidel priestor pre
aplikáciu § 257 CSP.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a to voči jeho výrokom I. a III., uplatniac

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
Žalovaná namietala, že v bode 45. odôvodnenia rozhodnutia súd vykonal započítací úkon voči
premlčanýmpohľadávkam.Vdanomprípademalazato,žesúdmalvykonaťzápočetvočipohľadávkam,

ktoré neboli premlčané a teda samotná istina by sa mala znížiť o sumu 1.112 eur.
Poukázala na § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, čo pri nesplnení tejto povinnosti spôsobuje bezúročnosť úveru.
Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 10. júna 2021 vo veci C-192/20, Prima banka Slovensko
a.s. mala žalovaná za to, že zaplatenie zákonných úrokov z omeškania predstavuje kompenzáciu
skutočnej škody, ktorú predajca utrpel a preto spotrebiteľ nemôže byť povinný v prípade predčasného

zosplatenenia úveru platiť dodávateľovi bežné úroky za obdobie od rozhodnutia o tomto zosplatnení až
do skutočného splatenia požičanej sumy, nakoľko žalobkyňa nepreukázala skutočnú škodu.
V poslednom rade v odvolaní namietala, že žalovaný (dlžník) mal majetok, ktorý by predstavoval
možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo považovala za podstatné predovšetkým pri ručiteľskomzáväzku, ktorý sa vyznačuje princípom akcesority a subsidiarity. Žalovaná dala žalobkyni do pozornosti,
že sa dlžník (pôvodne žalovaný 1/) zbavuje svojho majetku a mala za to, že absenciu konania zo
strany žalobkyne nemožno považovať za splnenie podmienky subsidiarity. Takýmto nekonaním došlo

k zníženiu majetku dlžníka, pôvodne žalovaného 1/ a navýšeniu pohľadávky ručiteľa (zrejme správne
„záväzku“ - poznámka odvolacieho súdu), preto konanie žalobkyne, tvrdila, že nie je v súlade s dobrými
mravmi a základnými princípmi, na ktorých je postavený právny poriadok.
Namietla aj výrok o trovách konania, s tým, že ho považuje za neodôvodnený, nakoľko súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to napriek zamietnutiu žaloby v časti.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny a dostatočne
odôvodnený. Keďže súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový, označila námietku žalovanej
o chýbajúcich náležitostiach zmluvy za nedôvodnú. Opakované námietky žalovanej ohľadom jej pohľadu
na spôsob plnenia ručiteľského záväzku už boli súdom zodpovedané, zodpovedaná bola i otázka trov
konania. Podľa žalobkyne, žalovaná podané odvolanie neodôvodnila dostatočne, žiaden z formálne

uvedenýchdôvodovv§365ods.1.písm.d/,e/,f/ah/CSPniejedaný,pretožiadalanapadnutýrozsudok
potvrdiť.

5. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe odvolanie žalovanej podaného včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP) preskúmal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancieadospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné,rozsudokjevecnesprávny

a ako taký ho preto podľa § 387 CSP potvrdil.

7. Odvolateľka odvolaním napadla len vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania. Výrok II.
rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol nebol odvolaním napadnutý, preto nebol
predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.4.2025 o 10.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

9. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

11. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že
vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je

úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej
dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na

trovy dôkazu (§ 253 CSP).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkovézistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovanej (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd
dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie

súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené
na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne
interpretoval, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti
preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, v
súladesozákonomasprávnymspôsobomvovzťahukuplatnenémunároku,prihliadajúcnarozhodujúce

skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy
a relevantné zákonné ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

15. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohli
prestavovať porušenie procesných práv sporových strán alebo práva na spravodlivý proces, príp.
odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie. Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam a riešeným právnym otázkam (záverom) v

prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a zároveň v súlade s cit. § 387 ods.
2 CSP konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach
odkazuje.

16. Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami urobila predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie

správnosti započítania zaplatenej sumy 1.112 eur, podľa jej názoru, na premlčané splátky, otázku
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pri nesplnení povinnosti veriteľom uvedenej v § 9 ods. 2 písm.
k/ ZoSÚ, posúdenie dôvodnosti uplatnenia si nároku veriteľom - žalobkyňou voči nej ako ručiteľovi,
posúdenie prípustnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania v období od predčasného
zosplatnenia úveru do skutočného splatenia požičanej sumy a otázku (ne)dostatočného odôvodnenia

výroku o trovách konania.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je v danom
prípade naplnený a odvolacími námietkami prezentovanými v rámci uplatnených odvolacích dôvodov
sa žalovanej vecnú správnosť rozsudku nepodarilo spochybniť.

18. Podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka (vzťahujúcemu sa na tento spor z dôvodu, že žalovaný
nárok vyplýva zo zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku), ak má veriteľovi splniť ten
istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený
záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr

splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.19. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných
záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je
zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

20. Vo vzťahu k žalovanou vznesenej prvej odvolacej námietke odvolací súd najskôr uvádza na správnu
mieru, že súd prvej inštancie v odseku 45. odôvodnenia rozsudku uviedol v tretej vete: „Súd túto (sumu)
započítal ...“, a to v dôsledku omylu, resp. chyby pri písaní id e o zrejmú nesprávnosť. Odvolací súd zistil
vypočutím si zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 21.11.2024, ktorý je súčasťou elektronického

súdneho spisu (čas záznamu 0:18:44), že súd pri uvedení predbežného právneho názoru, v súvislosti
s otázkou započítania uviedol: „Súd ex offo pristúpil k skúmaniu otázky premlčania, pričom zistil, že
žalovaný platil splátky riadne do splátky splatnej v auguste 2018 vrátane a následne uhradil sumu 1.039
eur, ktorá pokryla splátky splatné v septembri, októbri, novembri a decembri 2018 a časť splátky splatnej
v januári 2019 v sume 140,48 eura, zostávajúca neuhradená časť januárovej splátky 84,15 eura a celá
neuhradená suma 224,63 eura splátky splatnej vo februári 2019 sú premlčané...“. Omylu, resp. chybe

nasvedčuje aj to, že išlo o splátky splatné v období do vyhlásenia dňa 13.8.2021 veriteľkou mimoriadnej
splatnosti úveru, pri ktorej veriteľka stanovila dlžnú sumu k tomuto dňu, t.z. že nezostali zo strany
dlžníkov žiadne, resp. akékoľvek zaplatené sumy, ktoré by zostali nepriradené, resp. nezapočítané
a mohol by pristúpiť k ich započítavaniu súd prvej inštancie, tak ako to nesprávne v odseku 45.
písomného vyhotovenia rozsudku uviedol. Námietka žalovanej/odvolateľky proti započítaciemu úkonu

súdu, s tým, že ho súd vykonal voči premlčaným pohľadávkam je neopodstatnená. Súd nemal
žiadnu možnosť na započítavanie akejkoľvek žalovaným dlžníkom F. F. do času vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru uhradenej sumy (1.039 eur pri vyjadrení predbežného právneho názoru súdu, resp.
1.112 eur v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku), pretože už v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru bola každá taká dlžníkom zaplatená suma už započítaná. Neexistovala teda žiadna

taká suma spôsobilá na započítanie a to podľa odvolacej požiadavky odvolateľky voči pohľadávkam,
ktoré neboli premlčané.

21. Faktom je, že súd prvej inštancie v odseku 45. odôvodnenia uzavrel, že: „Zvyšok splátky splatnej
15.1.2019 v sume 11,15 eura a splátky 224,63 eura splatná 15.2.2019 boli premlčané. Žaloba bola

podaná na súd dňa 24.2.2022. Celková premlčaná pohľadávka tak predstavuje 235,78 eura.“ Túto sumu
ako premlčanú časť pohľadávky nárokovanej od žalovanej žalobkyňou súd preto žalobkyni nepriznal
(odpočítal od sumy dokazovaním ustálenej výšky pohľadávky žalobkyne proti žalovanej v odseku 51.
odôvodnenia) .
Odvolací súd len pre úplnosť a uvedenie veci na správnu mieru upriamuje pozornosť na to, že žaloba

bolapodanánaupomínacomOkresnomsúde BanskáBystricadňa7.12.2021,t.z.žežiadnapohľadávky
žalobkyne, ktorej splatnosť nastala počnúc dňom 7. decembra 2018 a neskôr nemôže byť premlčaná
(§ 101 a § 103 Obč. zákonníka). Súd prvej inštancie nesprávne v odôvodnení (odsek 44. odôvodnenia)
vychádzal z údaja o podaní žaloby na súde dňa 24.2.2022; uvedeného dňa došlo už k postúpeniu
žaloby z upomínacieho súdu na súd miestne príslušný, v tom čase Okresný súd Košice II. Nedošlo

teda k premlčaniu zvyšku splátky splatnej 15.1.2019 v sume 11,15 eura a splátky 224,63 eura splatnej
15.2.2019,akouzavrelsúdprvejinštancie. Žalobkyňavšakodvolanienepodalaakeďževzmyslečlánku
16 odsek 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, v konaní o opravnom prostriedku a v
ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila,
odvolací súd na toto svoje zistenie neprihliada.

21. Ostatné odvolacie námietky žalovanej sú taktiež nedôvodné, vysporiadal sa s nimi dostatočne súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a na tieto
odkazuje. Odvolací súd len dodáva k týmto námietkam, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný
a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, preto je otázka kumulácie zmluvných úrokov

a úrokov z omeškania nedôvodná, zároveň z tohto dôvodu sa odvolací súd nezaoberal skúmaním
nesplnenia povinnosti veriteľom podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, pretože nesplnenie tejto povinnosti
spôsobuje rovnaký následok, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

22. Absolútne neopodstatnená, resp. v rozpore s rozhodnutím súdu prvej inštancie je námietka

žalovanej namietajúcej priznanie náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu 100 %, keďže je zrejmé,
že súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 21,92 %, pričom svoje rozhodnutie i náležite
odôvodnil.23. Z uvedených dôvodov je nutné prijať záver, že žalovanej sa uplatnenými odvolacími dôvodmi a v ich
rámci prezentovanými odvolacími námietkami, ktorými je odvolací súd viazaný, nepodarilo spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

24. Podľa §396ods.1CSPvspojenís§262ods.1CSProzhodolodvolacísúdajotrováchodvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol plne úspešná žalobkyňa, avšak jej podľa obsahu spisu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli, súčasne žalovaná, ktorá v odvolacom konaní úspešná nebola, nemá na

náhradu trov odvolacieho konania právo, preto rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania
tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).