Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200908
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200908.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, G.,
právne zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o, IČO: 36 854 930, so sídlom Nám. Mateja Korvína

1, Bratislava a otca: H. A. B., I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, G., toho času bytom K. XX,
G., právne zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k.
69P/40/2025-17, zo dňa 31. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 1, § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď posúdil

ako nedôvodný návrh otca, ktorý sa domáhal uložiť matke neodkladným opatrením zákaz vysťahovať
maloletého A. do cudziny a tiež zákaz bez otcovho predchádzajúceho písomného súhlasu vycestovať
s maloletým do cudziny.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že otec v návrhu uviedol, že bydlisko matky sa presunulo do
Rakúskej republiky, a v tomto bydlisku sa zdržiava maloletý syn počas obdobia, kedy je v rámci spoločnej

starostlivosti v opatere matky. Matka mu do dnešného dňa, napriek viacerým žiadostiam, neoznámila
presnú adresu uvedeného bydliska a od otca nikdy nežiadala súhlas v súvislosti s vysťahovaním
maloletého do cudziny, ani mu presťahovanie sama neoznámila, túto skutočnosť „potvrdila“ až dňa
06.03.2025 pred pracovníkom súdu pri informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo na súde vo veci vedenej
pod sp. zn. 69P/158/2024. Maloletý syn sa teda bude evidentne bez jeho súhlasu zdržiavať na území
iného štátu polovicu z bežného kalendárneho roka, nejde o jednorazové alebo príležitostné krátkodobé

vycestovanie, ale o faktické vysťahovanie maloletého do cudziny, ku ktorému dochádza počas obdobia,
kedy je v opatere matky a na takéto vysťahovanie maloletého do cudziny je potrebný jeho súhlas. Zmenu
bydliska dieťaťa ako aj jeho vysťahovanie do cudziny možno nepochybne považovať za podstatné veci
týkajúce sa maloletého syna podľa § 35 zákona o rodine, pričom otec nemá vedomosť, že by matka
podala ohľadom nahradenie jeho súhlasu návrh na súd. Ani po informatívnom stretnutí na súde dňa
06.03.2025 mu matka, napriek jeho početným žiadostiam, neoznámila adresu, na ktorej sa syn zdržiava,

čo je z jej strany nezodpovedné konanie ohrozujúce samotného syna pre prípad, že by sa prihodila
nejaká závažná okolnosť, ktorá by vyžadovala otcovu prítomnosť (nehoda, zranenie, choroba, prípadneakákoľvek iná vážna okolnosť) a on by ani nevedel, kde ho má hľadať, prípadne kam má privolať
prípadnú pomoc. Matka sústavne porušuje práva otca, ignoruje jeho žiadosti o poskytnutie informácie,
kde sa maloletý syn zdržiava a zámerne na ne neodpovedá. Matka svojím svojvoľným konaním porušuje

zákon o rodine a jeho rodičovské práva. Matka len pár mesiacov po rozvode manželstva uzavrela
nové manželstvo a otec považuje kontakt maloletého syna s novým manželom matky v takom krátkom
čase po rozvode manželstva za veľmi necitlivé konanie zo strany matky, matka odmieta rešpektovať
jeho nesúhlas s tým, aby sa maloletý zdržiaval v prítomnosti jej nového manžela. Otec sa obáva, že
matka aj takýmto spôsobom podniká kroky, ktorými chce znemožniť jeho styk so synom, súčasne sa

obáva, že matka, ktorá má sklony ku skratovému konaniu (o čom svedčia viaceré fyzické útoky na neho,
naposledy s útočným sprejom v decembri 2024), zabráni synovi v návrate na Slovensko, nakoľko si už
sama zariadila život v Rakúskej republike. K návrhu otec priložil e-mailovú komunikáciu s matkou zo
dňa 13.03.2025 a 14.03.2025.

3. Súd zistil, že rozsudkom zo dňa 12.06.2024, č. k. 69P/47/2023-708 bol maloletý na čas po rozvode

rodičov na základe súdom schválenej dohody zverený do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
uznesením zo dňa 13.12.2024, č. k. 69P/159/2024-91 súd zamietol návrh matky, ktorým sa na čas do
rozhodnutia vo veci samej domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a zakázania, resp.
neupravenia styku otca s maloletým, tiež uznesením z 24.01.2025, č.k. 69P/6/2025-56 súd zamietol
návrh otca, ktorým sa na čas do rozhodnutia vo veci samej domáhal zverenia maloletého do jeho

osobnej starostlivosti a neupravenia styku matky s maloletým. Aktuálne prebieha na Mestskom súde
Bratislava II pod sp. zn. 69P/158/2024 konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, v ktorom sa každý z rodičov domáha jeho zverenia do svojej starostlivosti. Na
informatívnom stretnutí rodičov u koordinátora súdu otec dňa 06.03.2025 uviedol, že má od maloletého
informácie, že sa matka zdržiava v L., čo mu ani neoznámila. Matka uviedla, že sa otca bojí, bol pred

ich domom vyhadzovať veci a vykrikovať, bojí sa tiež, aby jej maloletého netrhal z ruky a preto mu to
nepovedala. Matka uviedla, že maloletému pripravila pekné prostredie, maloletý to tam pozná a páči
sa mu tam, naďalej bude mať školu, lekárku aj obvyklý pobyt na Slovensku a ona tiež ďalej pracuje na
Slovensku. Otec nesúhlasil s tým, aby žil maloletý s cudzím človekom, je to podľa neho necitlivé voči
dieťaťu a hrozbou pre psychiku maloletého.

4. Súd prvej inštancie poukázal na zákonné ustanovenia upravujúce inštitút neodkladného opatrenia
a vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh otca je v celom rozsahu nedôvodný.
Mal preukázané, že rodičia maloletého sú od júna 2024 rozvedení a nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloletého zabezpečujú obaja rodičia striedavo v rovnakých intervaloch po ich vzájomnej

dohode, pričom právoplatným rozsudkom je maloletý zverený do spoločnej starostlivosti oboch rodičov.
Ako vyplýva z posledných podaní oboch rodičov a aj zo zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov
na tunajšom súde, matka sa spolu s manželom presťahovala do prihraničnej obce L., kde sa zdržiava
aj maloletý v čase, keď je v jej starostlivosti. Maloletý A. stále navštevuje základnú školu ako aj všetky
záujmové krúžky na území Slovenskej republiky, kde má zabezpečené aj poskytovanie zdravotnej

starostlivosti, pričom v uvedenej veci nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by matka vykonávala
úkony smerom k zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a že by chcela maloleté dieťa vytrhnúť
zo známeho prostredia na území Slovenskej republiky. Presťahovanie sa matky do nového bydliska
mimo územia SR, nachádzajúcom sa do 15 km od jej pôvodného miesta bydliska v prihraničnej oblasti
v Rakúskej republike, v ktorej žije pomerne veľká časť slovenskej komunity, nepredstavuje žiadne

ohrozenie maloletého dieťaťa tak, ako to popisuje otec vo svojom návrhu. Matka naďalej maloletého
riadne odovzdáva otcovi, nebráni mu vo výkone jeho osobnej starostlivosti v čase, keď ju má vykonávať,
nezadržiavamaloletéhonaúzemíinéhoštátuprotiprávneaotecneosvedčilžiadnymidôkazmiohrozenie
maloletého, ktoré by si vyžadovalo zásah v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
V danom prípade ide o presťahovanie sa matky z pôvodného miesta bydliska v G. do prihraničnej oblasti

vzdialenej len približne 15 kilometrov od pôvodného bydliska, kde maloleté dieťa „de facto“ len prespáva
keď je v starostlivosti matky, pričom nedochádza k zmene žiadnych podstatných väzieb maloletého
dieťaťa na územie SR ani k zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Takúto situáciu je potrebné posudzovať
odlišne od situácie, kedy by sa matka odsťahovala natrvalo mimo územia Slovenska, ktoré by následne
vôbec nenavštevovala, maloletému by zmenila školu, ošetrujúceho lekára, zázemie a bránila by otcovi

vo výkone starostlivosti o maloletého syna. V návrhu otec neosvedčil, že by matka podnikala kroky k
tomu, aby s maloletým dieťaťom natrvalo vycestovala do zahraničia (sama matka má tiež väzby na
územie Slovenskej republiky, kde aj pracuje a kde má rodinné zázemie). Obaja rodičia môžu rozhodovať
samostatne v bežných veciach, ktoré súvisia s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa, pričomkrátkodobé vycestovanie s dieťaťom do zahraničia, napríklad na dovolenku je bežnou záležitosťou, bez
potrebyvydaniaosobitnéhosúhlasuresp.schváleniadruhýmrodičom.Vyhovenienávrhuotcabyvtomto
konkrétnom prípade (keď má otec zachovaný rovnocenný kontakt so synom a nie je osvedčené, že by

matka podnikala kroky smerom k zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa) vo svojich dôsledkoch
neprimerane zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho
charakteru neodkladného opatrenia. Súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa ustanovenia § 52 CMP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal otec odvolanie v celom rozsahu, majúc za to, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa názoru otca súd preukázané a zistené okolnosti prípadu vyhodnotil nesprávne, zjavne
ich bagatelizuje a odignoroval skutočnosť, že matka zmenila bydlisko maloletého nielen bez súhlasu
otca, ktorý sa vyžaduje podľa § 35 Zákona o rodine, ale i bez akejkoľvek vedomosti otca, pričom i

v zmysle súdnej praxe sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny za podstatnú záležitosť
(uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/57/2014), poukázal aj na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/432/2019. Nesprávny je záver súdu, že by nebolo osvedčené žiadnym
spôsobom, že matka vykonávala úkony smerom k zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a že
by chcela maloleté dieťa vytrhnúť zo známeho prostredia na území SR. Je zrejmé, že matka zmenila

obvyklý pobyt dieťaťa, je nepochybné, že sa dlhodobo vysťahovala do Rakúska, kde si zadovážila
dom a zriadila svoju novú domácnosť a na Slovensko sa vracia v podstate len z pracovných dôvodov.
Tým, že matka zmenila svoj obvyklý pobyt zo Slovenska do Rakúska, fakticky i právne bez súhlasu
otca zmenila aj obvyklý pobyt maloletého syna. Maloletý sa pred vysťahovaním a zmenou obvyklého
pobytu matky do Rakúska zdržiaval počas doby, kedy bol v starostlivosti matky, vždy na Slovensku

a to v G., čo preukazujú súvisiace spisy i vyjadrenia rodičov. Vyššie uvedený záver súdu je teda
celkom zjavne vyvrátený uvedenými skutočnosťami. Otec tiež nesúhlasí so záverom súdu, že matka
„nezadržiava maloletého na území iného štátu protiprávne a že otec neosvedčil žiadnymi dôkazmi
ohrozenie maloletého, ktoré by si vyžadovalo zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia
v požadovanom znení“. Je nepochybne preukázané, že otec nikdy nesúhlasil so zmenou obvyklého

pobytu maloletého syna zo Slovenska do Rakúska, ani s jeho vysťahovaním, ani o tomto zámere
nemal vedomosť. Z ustanovenia § 35 Zákona o rodine pritom vyplýva, že vysťahovanie maloletého do
zahraničia vyžaduje súhlas druhého rodiča a ak nie je zhoda na takejto podstatnej veci, musí o tom
rozhodnúť na návrh niektorého z rodičov súd. V prejednávanom prípade súd nezákonné konanie matky
bagatelizoval a zjavne rezignoval na dodržiavanie ustanovení Zákona o rodine. Súd sa snaží navodiť

dojem, že matka predsa býva iba 15 km od pôvodného bydliska v prihraničnej oblasti v Rakúskej
republike, kde žije pomerne veľká časť slovenskej komunity a že maloleté dieťa tam de facto len
prespáva, s týmto vnímaním veci sa ale otec nestotožňuje. Matka sa totiž nepresťahovala do Šamorína,
Senca alebo Modry, ale do Rakúskej republiky a to na miesto, ktorého presná adresa nie je otcovi známa
a to napriek jeho početným žiadostiam, ktoré matke smeroval. Súd nevníma, že je zásadný rozdiel

medzi krátkodobým príležitostným vycestovaním rodiča s dieťaťom do zahraničia, napr. na dovolenku
a pravidelným dlhodobým vysťahovaním dieťaťa do zahraničia až na jednu polovicu kalendárneho roka,
ktorá je spojená s faktickou zmenou obvyklého pobytu dieťaťa, súd umelo vymazal z danej veci problém
cudziny a skutočnosť, že žiadna, ani prihraničná oblasť Rakúska nie je územím Slovenskej republiky, na
ktorom platia zákony SR a kde sú aj tieto zákony vymožiteľné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že súd by ochranu v podobe neodkladného opatrenia
poskytol až v prípade, kedy by sa matka už na Slovensko s maloletým nevrátila. V takom prípade
by sa ale už prípadné vydané neodkladné opatrenie celkom zjavne míňalo svojmu účinku a bolo by
bezpredmetné. Podľa názoru otca úlohou súdu malo byť také korigovanie vzniknutého stavu, ktorý
zamedzí vytvoreniu resp. vzniku vyššie spomínanej situácie. Matka vysťahovala maloletého syna do inej

jurisdikcie, ktoré skutočnosti súd vôbec nezohľadnil a v podstate len konvalidoval nezákonné konanie
matky na úkor otca i maloletého syna. Súd nezohľadnil informácie, ktorými disponuje z iných konaní
a síce, že matka má sklony ku skratovému a agresívnemu konaniu, o čom svedčia viaceré fyzické útoky
matky na otca, naposledy s útočnými sprejom v decembri 2024. Otec má za to, že osvedčil, že matka
porušuje zákon o rodine a dopúšťa sa protiprávneho konania (spočívajúceho v tom, že bez súhlasu

otca zmenila obvyklý pobyt dieťaťa do cudziny, vysťahovala maloletého do cudziny na miesto, ktorého
adresu odmieta otcovi oznámiť a to na obdobie predstavujúce 1/2 kalendárneho roka) a preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol v súlade s jeho návrhom.6. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie za správne a navrhla ho potvrdiť.
Uviedla, že maloletého nevysťahovala do cudziny a ani sa to nechystá urobiť. Maloletému nezmenila
obvyklý pobyt a ani nespochybňuje právomoc slovenských súdov vo veci úpravy rodičovských práv

a povinností k maloletému. Pojem obvyklý pobyt zahŕňa všetky aspekty života dieťaťa, nielen jeho
bývanie. Život maloletého v G., jeho sociálne, rovesnícke ani rodinné vzťahy matka nijako nezmenila
a ani nemá v úmysle žiadnym spôsobom meniť. Matka žije s maloletým a svojím manželom v L.,
ale celý sociálny, pracovný aj rodinný život majú na Slovensku naďalej a tak to aj zostane, matka
stále pracuje v G., maloletý chodí stále do rovnakej školy v G. a má tam aj krúžky, pediatra a matka

všeobecného lekára a čo je najdôležitejšie, bývanie matky v L. nijako neobmedzuje starostlivosť otca
o maloletého. Matka odovzdáva otcovi maloletého v mieste jeho bydliska a matka si ho preberá v škole,
vzťah maloletého s otcom matkino bývanie v L. nijako negatívne nezasiahlo. Vzdialenosť ich bývania
od školy maloletého a od bydliska otca je porovnateľná s tým, ako keď bývali v B. alebo E.. Bývanie
v L. matka volila z ekonomických dôvodov, keďže po vyplatení majetku z BSM bývanie v G. pre ňu
neprichádzalo do úvahy. Ako je zrejmé zo všetkých vyjadrení otca a jeho správ, ktoré matke zasiela,

to čo mu na bývaní matky prekáža je fakt, že žijú v spoločnej domácnosti s jej manželom, avšak táto
skutočnosť sa nezmení nech by bývali kdekoľvek. Otec to neustále komentuje, tvrdí, že maloletého
matka núti bývať s cudzím človekom, čo hovorí aj maloletému, čím sa otec nijako netají. Maloletý má
pritom s matkiným manželom blízky kamarátsky vzťah a neprekáža mu, že spolu žijú. Tiež sa mu v L.
páči, má tam veľa kamarátov. Rozhodnutia, na ktoré otec v odvolaní poukazuje sa týkajú skutkovo

odlišných situácií, kedy sa styk otca s dieťaťom uskutočňoval len v minimálnom rozsahu. V danom
prípade je to však otec, ktorý matke bráni vo výkone jej rodičovských práv a nie naopak. Maloletého otec
vo svojej domácnosti svojvoľne zadržiava dlho, hoci sa opakovane dohodli na týždňových intervaloch,
otec to ani raz nedodrží. Keď maloletý nie je v škole, matka sa nemá k nemu ako dostať a aj v školský
deň musí po neho prísť ihneď po vyučovaní, inak by ho otec zobral zo školy. Matka si opakovane musí

brávať z práce pol dňa voľno, alebo žiadať o mimoriadny home office, inak by maloletého celé týždne
nevidela, nemá však na výber, dohoda s otcom nie je možná. Otec ju obviňuje, že nedodržiava žiadne
dohody,nonadruhejstraneotectvrdí,ženikdyžiadnudohodunemaliočommatkaakodôkazzakladáe-
mailovú komunikáciu ich právnych zástupcov a e-mail s odpoveďou otca z apríla 2025. Matka v ďalšom
opísala ako sa rodičia podieľali na starostlivosti o syna od informatívneho stretnutia rodičov na MS

Bratislava II, uskutočneného dňa 06.03.2025, kedy sa dohodli na rovnomernom rozdelení starostlivosti
o syna na čas do pojednávania vo veci, z ktorého rozpisu vyplýva, že reálne otec za posledného pol
roka bol s maloletým viac času ako matka. Za uvedené obdobie jej otec viackrát napísal, že nesúhlasí
so striedaním syna, že nevidí dôvod aby nebol so synom každý deň. Matke podsúva, že syna opustila,
že oňho nemá záujem a pod. (naposledy jej takýto e-mail zaslal 23. apríla, ktorý dokladá v prílohe).

Zatiaľ čo ona umožňovala otcovi s maloletým telefonovať dvakrát do týždňa v dohodnuté utorky a štvrtky,
otec to matke neumožnil nikdy, takisto nikdy matke nepodával o synovi žiadne informácie a keď matka
príde k jeho domu neotvára, ani sa neozýva. Z otcovho správania je zrejmé, že nech matka urobí
čokoľvek, s otcom nie je možné sa dohodnúť na normálnom bezproblémovom fungovaní pri starostlivosti
o maloletého. Otec jej neumožňuje pokojne vykonávať starostlivosť o syna v čase keď je maloletý u nej,

opakovane jej píše správy, obviňuje ju, že je psychopatka, že maloletému ubližuje, že ho núti bývať
s cudzími ľuďmi, vulgárne ju osočuje a pod., pričom matku obviňuje z toho, čo v skutočnosti robí on.
Podľa názoru matky tento otcom podaný návrh ako aj jeho ďalšie návrhy sú iba ďalšou stránkou jeho
nátlakového správania voči nej.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil
v danej veci nedostatok podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal zakázaťmatke vysťahovať maloletého A. do cudziny a zakázať jej bez predchádzajúceho písomného súhlasu
otca vycestovať s maloletým do cudziny.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal ohľadom rozhodujúcich
skutočností dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej
inštancie považuje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za neopodstatnený, nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý ani v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého uznesenia.

11. Inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným procesným prostriedkom, k aplikácii ktorého súd
môže pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, keď ide o ohrozenie dôležitého záujmu maloletého

dieťaťa a zároveň navrhované neodkladné opatrenie musí byť aj spôsobilé ohrozenie záujmu dieťaťa
odstrániť alebo zmierniť. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postupstanovenýnadokazovanie.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatreniajevšaknevyhnutné,abyboli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a zároveň je nevyhnutné, aby bolo osvedčené, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, pričom vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť
nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný

(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia teda musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci neboli osvedčené okolnosti odôvodňujúce
opodstatnenosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a to z dôvodov, ako ich správne
predostrel prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí.

14. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletého sú rozvedení a syna majú

zvereného v spoločnej starostlivosti. Keďže nežijú spolu, na základe ich dohody sa o maloletého starajú
spôsobom striedavej osobnej starostlivosti, ktorá (s menšími odchýlkami) prebieha rovným dielom, na
čo je maloletý aj zvyknutý. Bydlisko oboch rodičov bolo doposiaľ v G., kde maloletý aj navštevuje školu
amácentrumsvojichaktivítazáujmov. Nasúdeprebiehakonanievovecisamejozmenuúpravyvýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému A., v ktorom sa každý z rodičov domáha jeho zverenia

do svojej osobnej starostlivosti, v priebehu ktorého súd zamietol návrhy matky aj otca na zverenie
maloletého do výlučnej starostlivosti niektorého z rodičov. V priebehu konania otec zistil, že matka (ktorá
medzičasom uzavrela nové manželstvo), sa bez súhlasu otca presťahovala do Rakúskej republiky, kde
býva v L. na adrese, ktorú otcovi napriek jeho žiadostiam neoznámila, pričom v jej bydlisku sa zdržiava
i maloletý syn počas obdobia, kedy je v opatere matky.

15. Otec po uvedenom zistení podal na súde predmetný návrh, ktorým sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia zakazujúceho matke vysťahovať maloletého A. do cudziny a zakazujúceho
tiež matke bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca vycestovať s maloletým do cudziny.
V návrhu dôvodí tým, že matka v rozpore so zákonom (keďže tak urobila bez súhlasu otca) vysťahovala

maloletého syna a zmenila adresu jeho obvyklého pobytu do cudziny na miesto, ktorého adresu
odmieta otcovi oznámiť a to na obdobie predstavujúce polovicu kalendárneho roka. Otec sa odvoláva
na ustanovenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa docudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že otec podal i samostatný návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť matke povinnosť bezodkladne oznámiť otcovi, súdu
i kolíznemu opatrovníkovi adresu jej bydliska v Rakúsku, kde sa s ňou maloletý zdržiava počas jej
starostlivosti o neho, tento návrh otca bol zamietnutý.

16. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a príslušných ustanovení zákona dospel odvolací

súd zhodne so súdom prvoinštančným k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Treba síce dať otcovi za pravdu, že vysťahovanie maloletého
dieťaťa nie je bežnou záležitosťou a je bezpochyby takou podstatnou vecou týkajúcou sa maloletého
dieťaťa, o ktorej prislúcha právo rozhodovať obom rodičom a ak sa o nej nedohodnú, rozhodne na
návrh niektorého z rodičov súd, v predmetnej veci však z ničoho nevyplýva, že by situácia v rodine mala
vyžadovať okamžitý zásah súdu v zmysle otcovho návrhu.

17. Maloleté dieťa je rozhodnutím súdu v spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov a striedajú si ho
rovnakým dielom. Maloletý je podľa evidencie obyvateľstva naďalej od 09.02.2022 nahlásený k trvalému
pobytu na adrese G., M. N. XX, maloletý naďalej navštevuje školu v G. a ani centrum jeho záujmov sa
nikamnepresunulo.Matkasíceuzavrelanovémanželstvoapresťahovalasasmanželomdoprihraničnej

obce L. v Rakúskej republike, ale rodinné a sociálne vzťahy maloletého nie sú tým nijako dotknuté, tieto
sa nezmenili, maloletý chodí stále do rovnakej školy v G. a má tam aj krúžky, lekára a u otca (aj u matky)
trávi rovnaký čas ako doposiaľ.

18. Nie je pravda, že matka bez súhlasu otca zmenila obvyklý pobyt maloletého dieťaťa do cudziny a

odvolací súd nezdieľa ani názor otca, že matka podniká kroky k zmene obvyklého pobytu maloletého.
Uvedené z obsahu spisového materiálu nevyplýva. Matka správne poukazuje na podstatne odlišnú
definíciu obvyklého pobytu dieťaťa, než ako ho chápe otec. Žiada sa vysvetliť, že pojem obvyklého
pobytu v kontexte medzinárodného práva súkromného a procesného sa spája s Haagskou konferenciou
medzinárodného práva súkromného, ktorá ho začala používať vo svojich dohovoroch najprv len ako

hraničný ukazovateľ rozhodného práva, potom ako kritérium nepriamej právomoci a nakoniec aj ako
kritérium priamej právomoci (por. Nariadenie Brusel IIb). Odvolací súd poukazuje na to, že obvyklým
pobytom maloletého A. je aj bola Slovenská republika. Maloletý má obvyklý (a na 50% aj faktický)
pobyt na území SR, a to s poukazom na aplikačnou praxou ustálený výklad pojmu „obvyklý pobyt“,
ktorým sa chápe miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného

prostredia. Maloletý má nepochybne práve na Slovensku centrum svojich záujmov a života, chodí tu
do školy, má tu mimoškolské aktivity a krúžky, má od narodenia slovenské štátne občianstvo, rovnako
ako aj obaja jeho rodičia, je tu obvyklý pobyt jeho otca, u ktorého má maloletý na 50% faktický pobyt,
dieťa tu má rodinu, známych aj priateľov, je tu sociálne a zdravotne poistený, má tu ošetrujúceho
lekára a ovláda slovenský jazyk. Spochybňovať za uvedených okolností obvyklý pobyt maloletého nie

je dôvodné. Samotná skutočnosť, že matka sa presťahovala do Rakúskej republiky nepredstavuje
z hľadiska posudzovania obvyklého pobytu maloletého žiadnu bezprostrednú hrozbu.

19. Matka má právo rozhodovať o tom, kde bude žiť a nemožno jej v tom brániť. Nebolo zistené, že
by matka realizujúc svoj podiel osobnej starostlivosti o dieťa v mieste jej bydliska nejakým spôsobom

ohrozovala záujmy maloletého, o ktorého je u nej v L. postarané rovnako dobre ako tomu bolo v jej
predchádzajúcom bydlisku v G. (kvalite matkinej osobnej starostlivosti nie sú ani zo strany otca
vytýkané žiadne skutočnosti, ktoré by vyžadovali neodkladný zásah súdu). Z jej konania tiež súd nemá
osvedčené, že by podnikala kroky k vysťahovaniu maloletého do cudziny a hypotetické úvahy otca
v tomto smere nemôžu byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z pojmu

obvyklého pobytu dieťaťa ako je vysvetlené vyššie, v danom prípade presťahovanie matky do zahraničia
neznamená zmenu obvyklého pobytu dieťaťa a to ani z dôvodu, že maloletý trávi v bydlisku matky
polovicu kalendárneho roka. To, že matka si v rámci výkonu starostlivosti syna berie do svojho bydliska,
nachádzajúceho sa aktuálne v Rakúskej republike neznamená automaticky podnikanie krokov pre jeho
vysťahovanie a nikam sa taktiež nepresúva ani jurisdikcia súdov. Odhliadnuc od formulácie návrhu,

ktorým sa otec domáha zákazu vysťahovania maloletého nielen do Rakúskej republiky ale všeobecne do
cudziny (teda kamkoľvek do zahraničia bez uvedenia akéhokoľvek relevantného dôvodu), má odvolací
súd za to, že po prvé v prípade ako je súdená vec nejde o vysťahovanie maloletého do cudziny
a po druhé v danom prípade nehrozí maloletému žiadna bezprostredná ujma, ktorej by bolo trebaokamžite zamedziť formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Ani vycestovať matke s maloletým
do zahraničia niet dôvod zakázať, keď súd nezistil jednak to, že by plánovala s maloletým vycestovať
niekamindeneždoL.kdejebydliskomatkyazároveňmaloletémuvstarostlivostimatkyunejvL.nehrozí

aktuálne nijaká ujma, takýto zákaz preto nemá žiadne opodstatnenie a jednalo by sa o neprimeraný
zásah do práv matky ako rodiča. Maloletý je zverený do spoločnej starostlivosti rodičov a ani jeden z
rodičov nemôže druhého rodiča nijako obmedzovať v tom, ako a kde bude so svojim dieťaťom tráviť
čas, takže pokiaľ dieťa nie je nijako ohrozené a zároveň právo otca na jeho podiel na starostlivosti je
zachovaný, nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia.

20.Odvolacísúduzatvára,žeobsahomspisujedostatočneosvedčené,žeodieťajeriadnepostaranézo
strany oboch rodičov a právo maloletého na starostlivosť tak matky ako aj otca nie je porušované. Pokiaľ
sa otec domnieva, že sú tu podstatné záležitosti súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností
k maloletému ohľadom ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, nič mu nebráni domáhať sa svojich
práv v konaní vo veci samej. Skutkové tvrdenia opísané otcom v predmetnom návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia však budú predmetom dokazovania v prebiehajúcom konaní vo veci samej
o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., a konajúci súd zistené
skutočnosti bude musieť zohľadniť pri posudzovaní vhodnosti výchovného prostredia toho-ktorého
z rodičov a pri hľadaní optimálneho modelu osobnej starostlivosti o maloletého, kedy súd by mal
zároveň prihliadať i na to, ako matka a otec rešpektujú rolu druhého rodiča a výkon jeho rodičovských

práv a povinností k dieťaťu, kam patrí o.i. tiež otázka spolupráce rodičov pri výkone starostlivosti
o spoločné dieťa, vyžiadanie si súhlasu druhého rodiča ohľadom podstatnej veci týkajúcej sa dieťaťa, či
odovzdávanie dôležitej informácie o maloletom dieťati a pod.

21. Na základe vyššie uvedeného, keďže neboli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného

neodkladného opatrenia odvolací súd posúdil odvolanie otca ako neopodstatnené a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP.

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).