Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202023
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622202023.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1/ A. B., A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. C. XXXX/XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Tomáš Tauber, so sídlom Stará cesta 3139/6, Spišská
Nová Ves, IČO: 51 151 227 a 2/ E. B., A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, proti žalovaným: 1/ G.
H., A. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, G., 2/ J. E., A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, D. a

3/ I. C., A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, žalovaní 1 až 3 zastúpení advokátom Mgr. Ondrej Barna,
Zámocká 529/34 so sídlom Stropkov, IČO: 52 824 837, o vydanie dedičstva, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.12.2022 č.k. 11C/31/2022-103

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným

v záhlaví uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť v rozsahu vymedzenom výrokom rozhodnutia vydať
žalobcom spoluvlastnícky podiel k bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu na ul. SNP č. 11,12 a k
spoločným častiam, zariadeniam domu a pozemku, zapísaných ako vlastníctvo žalovaných na LV č.
XXXX, obec D., k.ú. D..

2. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu žalobcov na ochranu oprávneného dediča podľa § 485 ods.

1 Občianskeho zákonníka (OZ), v zmysle ktorého, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z neho má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov, že od r. 2015 spolu so svojimi
štyrmi maloletými deťmi žili v predmetnom byte č. 2 na 1. poschodí bytového domu na Tr. SNP 11,12
v Gelnici s poručiteľkou K. B. nar. XX.XX.XXXX, zomrelou 14.2.2021, po úmrtí ktorej sa postarali

o jej pohreb. Byt užívali na základe dohody o spoločnom užívaní nehnuteľnosti zo dňa 30.4.2015,
v ktorej dohode sa zaviazali prispievať v rovnakom pomere na náklady súvisiace s bývaním, ako aj
poskytovať starostlivosť a osobnú opateru poručiteľke. Dohoda obsahovalo tiež ich predkupné právo
k bytu. Na základe týchto skutočností sa považovali za spolužijúce osoby s poručiteľkou, ktorá bola
bezdetná, čo zakladalo ich dedičské právo podľa § 475 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ak nededí manžel
ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s

poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z
toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Žalobcovia si si
preto uplatňovali nárok na dedičský podiel popri žalovaných, ktorí mali byť súrodencami poručiteľky.
Žalovaní sa na základe schválenia dohody dedičov uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves
7D/58/2021,10Dnot/99/2021, z 24.8.2021 stali dedičmi po poručiteľke K. B. bez toho, aby bolo so
žalobcami konané ako s dedičmi.3. Súd skonštatoval, že podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. D., sú žalovaná 1/ v podiele 2/4-iny a každá zo
žalovaných 2/ a 3/ v podiele 1/4-ina, podielovými spoluvlastníčkami spornej nehnuteľnosti bytu č. 2 a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku titulom dedenia po

poručiteľke. Z dedičského spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 7D 58/2021,10Dnot/99/2021 zistil,
že so žalobcami nebolo konané ako s dedičmi po poručiteľke, aj keď boli notárovi poskytnuté informácie,
že mali s poručiteľkou bývať ako spolužijúce osoby. Súd poukázal na to, že žalovaní sa k návrhu
doručeného im 1.8.2022 a 16.10.2022 v stanovenej sudcovskej lehote 20 dní nevyjadrili, a vyjadrenie
vo veci doručili až 6.12.2022, deň pred konaním pojednávania 7.12.2022. Na pojednávaní sa zúčastnil

zástupca žalovaných a žalovaná v 1. rade, v odôvodení rozhodnutia súd citoval z ich vyjadrení, že
spolužitie žalobcov s poručiteľkou nezakladalo vedenie spoločnej domácnosti, žalobcovia sa nestarali
o poručiteľku v požadovanom štandarde, neplnili si svoje povinnosti vo vzťahu k Mestu Gelnica, neplatili
poplatky za odpad, neprispievali riadne na úhradu nákladov spojených s bývaním, a práve žalovaní
museli uhradiť tieto náklady, aby zabránili výkonu záložného práva, čoho dôkazom bol aj súdny spor
10C/6/2021, z ktorých dôvodov popierali dedičské právo žalobcov.

4. V konaní súd aplikoval § 485 OZ vymedzujúc teoretické predpoklady úspešnosti žaloby, keď
žalobcovia musia preukázať, že ku dňu smrti spĺňali predpoklady nadobudnutia dedičstva alebo jeho
časti, teda spôsobilosť byť dedičom i dedičský titul. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku vzal do úvahy
ustanovenia § 150, § 151, § 153 Civilného sporového poriadku (CSP) upravujúcich procesnú povinnosť

tvrdenia, dôkaznú povinnosť i zásadu koncentrácie úkonov sporových strán pri uplatňovaní procesnej
obrany, či procesného útoku. Vychádzajúc z obsahu dohody a listín nachádzajúcich sa v dedičskom
spise o objednávkach, zmluvách a dokladoch o úhradách svedčiacich o tom, že pohreb poručiteľky
i pohrebné miesto mal zabezpečiť žalobca v 1. rade s manželkou, aj keď uvedená pohľadávka nebola
uznaná v dedičskom konaní, považoval za preukázané, že žalobcovia spolu s ich maloletými deťmi žili

s poručiteľkou minimálne po dobu jedného roka v jednoizbovom byte poručiteľky a viedli s ňou spoločnú
domácnosťakotovyžaduje§475ods.1OZ.Súduviedol,žežalobcoviaaporučiteľkabolinezamestnaní,
z čoho vyvodil záver, že uhrádzali náklady na bývanie v rámci finančných a sociálnych možností,
keď si dokázali zabezpečiť len nevyhnutný životný štandard, základné stravovanie, hygienu, preto súd
nehodnotil ako výnimočné, že v tejto situácii im neostávalo dostatok financií na úhradu poplatkov za

odpad, či úhradu do fondu údržby a opráv bytového domu alebo zaplatenie poplatkov telekomunikačným
operátorom, ktoré okolnosti ich nevylučujú z dedenia. Obranu žalovaných uplatnenú v podaní deň pred
pojednávaním 6.12.2022 i na pojednávaní hodnotil ako oneskorenú, pretože sa nevyjadrili v súdom
stanovenej 20-dňovej lehote k žalobe a vyžadovala si potrebu ďalších úkonov, či nutnosť nariadenia
ďalšieho pojednávania. S odkazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania súd vyjadril, že na

procesnú obranu neprihliadal, nárok žalobcov považoval za preukázaný, preto ich žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Náhradu trov priznal podľa § 255 ods. 1 CSP len žalobcovi v 1. rade, u ktorého
konštatoval plný úspech uvádzajúc, že žalobkyni v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli.

5. Rozsudok napadli odvolaním žalovaní dôvodiac porušením ich práv v zmysle odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý
dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (h). Žiadali preto, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zmenený tak, že súd žalobu zamietne,
eventuálne, aby bol zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vytkli súdu nepresvedčivosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia, ktoré vychádzalo
z jednostranného vyhodnotenia dôkazov odporujúceho zásade vymedzenej v § 191 ods. 1 CSP

vyžadujúceho potrebu tieto dôkazy hodnotiť jednotlivo i vo všetkých súvislostiach. Tvrdili porušenie
svojich procesných práv nesprávnou aplikáciou zásad koncentrácie konania, čím došlo aj k zásahu
do ich práva na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces, namietajúc, že bez splnenia zákonných
podmienok súd nevykonal nimi navrhované dôkazy, keď poskytol ochranu žalobcom, ktorí založili
stav vedúci k výkonu zákonného záložného práva na nehnuteľnosť, ktorému museli zabrániť tým, že

uhradili žalobcami vytvorené dlhy. Uviedli, že pokiaľ aj súd prvej inštancie vychádzal z § 475 OZ
tento v kontexte v prejednávanej veci nesprávne aplikoval neprihliadajúc na to, že v konaní nebolo
preukázané, aby žalobcovia so sestrou žalovaných žili v spoločnej domácnosti, keď obsahom dohody
o užívaní bytu bola predovšetkým povinnosť podieľať sa na poplatkoch spojených s užívaním bytua to rovným dielom všetkými účastníkmi dohody. Nebolo zrejmé, na základe čoho súd žalobcov
definoval ako spolužijúce osoby, za ktoré sa v zmysle § 115 OZ definujúcej spoločnú domácnosť,
považuje len skutočné a trvalé spolužitie dvoch, či viacerých ľudí, keď osoba spolužijúca s poručiteľom

v spoločnej domácnosti musí svojou osobnou činnosťou finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom
prispievať k udržiavaniu spoločnej domácnosti. Zdôraznili, že len samotné bývanie niekoľkých osôb
v spoločnom byte takúto spoločnú domácnosť nezakladá, i keby sa všetci podieľali rovnakým dielom
na nákladoch, ak inak každý z nich žije na svoj účet, k ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci zo
spotrebnej spolupatričnosti v spoločnej domácnosti. Vzájomný vzťah spolužijúcich osôb má byť pritom

v zmysle súdnej judikatúry tiež prepojený citovo, mravne a hospodársky, ku ktorým skutočnostiam
neboli vykonané žiadne dôkazy. Zdôraznili, že poukazovali vo svojom vyjadrení na obsah dedičského
spisu po poručiteľke 7D 58/2021, z ktorého vyplývali pohľadávky Mesta Gelnica vo výške 1.174,55 eur
k 31.5.2021, pohľadávky dodávateľa plynu 311,10 eur pohľadávka Spoločenstva vlastníkov bytov vo
výške 3.221,03 eur, k čomu súd neprihliadal. Ako nelogické v tomto kontexte označili tvrdenie súdu,
že vzal do úvahy úhradu pohľadávok na pohrebné v rozsahu 1.019,45 eur, ktoré notár v dedičskom

konaní nepovažoval za preukázané, a ktorá suma presahovala i výšku poberaného životného minima.
Poukázali na protirečivosť úvah súdu, ktorý na jednej strane tvrdil, že neprihliadal na nimi navrhované
dôkazy, súčasne vychádzal z dedičského spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 7D 58/2021, na ktorý
poukazovali.Uviedli,žeoprávnenosťpoužitiasudcovskejkoncentráciejedanázákonom,nonemôžebyť
svojvoľná, pričom súd prvej inštancie od počiatku disponoval súvisiacim dedičským spisom, z ktorého

aj oboznamoval fakty, tieto produkované tiež v rámci ich vyjadrenia, tieto teda neboli žiadnymi novotami
a nesúviseli s potrebou odročenia pojednávania. Na pojednávanie sa riadne dostavili a vo veci aj
riadne mienili argumentovať, no súd im neumožnil vyjadriť sa bezprostredne k vykonaným dôkazom,
ale ich hneď vyzval na prednesenie záverečných zhrňujúcich návrhov, ktorý postup súdu považovali za
porušujúci ich procesné práva.

7. Žalobcovia navrhovali rozsudok potvrdiť ako vecne správny, založený na potrebnom zistení
skutkového stavu veci pri rešpektovaní sudcovskej koncentrácie konania. Uviedli, že si riadne splnili
svoju povinnosť voči poručiteľke, ktorej prispievali na úhradu spoločných výdavkov, bolo pre nich
nepochopiteľné, že poručiteľka tieto výdavky neplatila, o čom sa dozvedeli dodatočne. Žili s poručiteľkou

v spoločnej domácnosti, fungovali vo vzťahu k sebe ako rodina, čo poručiteľke vyhovovalo, v opačnom
prípade by takúto dohodu ukončila. Nie ich zavinením došlo k vzniku dlhov, ak poručiteľka si vo vzťahu
k iným subjektom neplnila svoje povinnosti. Zastávali názor, že žalovaní by mali znášať procesné
dôsledky za oneskorenú aktivitu v konaní, keď z obsahu doručenej žaloby bolo zrejmé, k akým
argumentom môžu včas prednášať svoju procesnú obranu. Žalobcovia pripojili čestné vyhlásenie, že

poručiteľke prispievali na náklady spojené s domácnosťou, financovali náklady spojené s pohrebom,
urobili pomník, investovali do prerábky bytu, kedy prerobili kúpeľňu, plávajúce podlahy, omietky,
sadrokartóny a novú prípojku elektrickej energie, vody a odpadu.

8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani

na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,
nereaguje na procesnú obranu žalovaných, ktorý procesný postup súdu vychádzal z nesprávnej

interpretácie právnych noriem vzťahujúcich sa k zásade koncentrácie konania, hodnoteniu povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporových strán, ktorý postup súdu a na jeho základe vydané rozhodnutie
predstavuje zásah do práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie. Odvolaciemu tak neostávala
iná možnosť, ako napadnutý rozsudok zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, pretože
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované dôkazy.11. Záruka spravodlivého súdneho konania limituje voľnú úvahu súdu požiadavkou, aby nevykonanie
navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavila sporovú stranu do jasne
nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou. Nevykonanie dôkazu preto súd musí odôvodniť

spôsobom zohľadňujúcim zásady rovnosti strán sporu, reagujúc na splnenie povinnosti dôkaznej i
povinnostitvrdeniaazohľadňujúc,žeaplikáciaprocesnýchpravidielvkonanípredsúdom,vrátanezásad
koncentrácie súdneho konania, vždy musí zodpovedať účelu a zmyslu právnej normy.

12. Sudcovská koncentrácia konania upravená v § 153 CSP zdôrazňuje povinnosť strán uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej. Sudcovská koncentrácia konania je ďalej limitovaná v § 154 CSP zákonnou
lehotou predkladania prostriedkov procesného útoku a obrany, ktorá už nie je závislá na úvahe súdu,
v zmysle ktorého ustanovenia prostriedky procesného útoku a obrany možno uplatniť do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na záver formulovaný Najvyšším súdom SR v
jeho uznesení sp.zn. 5 Cdo/122/2010 zo dňa 21.7.2010, vychádzajúce zo zásad ústavnokonformného
výkladu práva na prístup k súdu a aplikovateľné aj na právnu úpravu účinnú od 1.7.2016 v zmysle

ktorého „Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodržané,
je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovanie právnej istoty, ktorá je jedným zo základných
prvkov výsadného postavenia práva. Uplatnené obmedzenia a výklad však nesmú obmedziť prístup
jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, že by uvedené právo bolo zasiahnuté v samej
svojej podstate. Aj keď právo podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných

pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu“

14. V prejednávanej veci z konania vyplýva, že pokiaľ aj žalovaní nereagovali na podanú žalobu
v súdom určenej lehote 20 dní, a k tejto sa vyjadrili podaním doručeným súdu pred pojednávaním
dňa 6.12.2022, ktoré bolo oboznámené na pojednávaní 7.12.2022, tak uvedenú procesnú obranu,

obsahom ktorej boli právne relevantné skutočnosti týkajúce sa predpokladov, za ktorý žalobcom vzniká
právo dediť v tretej dedičskej skupine v zmysle § 475 OZ, boli známe súdu a protistrane včas pred
meritórnym ukončením konania. Obsah týchto skutkových tvrdení žalovaných bral súd napokon do
úvahy aj pri svojom rozhodnutí ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, aj keď vychádzal len zo selektívneho
hodnotenia argumentov a hypotetických záveroch o pomeroch v „domácnosti“ žalobcov a poručiteľky,

ktoré nemal podložené vykonaným dokazovaním ani ich nemohol založiť na zhodných tvrdeniach
sporových strán. Žalovaní namietali existenciu spoločnej domácnosti poručiteľky a žalobcov dôvodiac
vznikom nedoplatkov, nesprávnou starostlivosťou o poručiteľku, čo dokladovali kópiou prepúšťacej
správy z nemocnice Agel v Krompachoch zo dňa 17.2.2021, i odkazom na súdne konanie 10C/6/2021
o zdržania sa výkonu záložného práva, ktoré bolo výsledkom vzniku dlhov spôsobených neuhrádzaním

nákladov spojených s užívaním sporného bytu, ku ktorému sa dedičského práva domáhali žalobcovia.
Následné úvahy súdu o tom, ako mohli vzniknúť dlhy, čo bolo príčinou správania žalobcov, vychádzajú
len z jeho domnienok, ktorý procesný postup pri hodnotení výsledkov dokazovania je však vylúčený.

15. Podľa článku 8 základných princípov CSP sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia, podoprieť
tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu. Z článku 10 ods. 1
základných princípov CSP vyplýva povinnosť stranám sporu postupovať v konaní v súlade so zákonom
podľa pokynov súdu, keď súd môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony,
s čím je spojená povinnosť strán uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (§ 153

CSP).16. Strany sporu sú teda povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednávaniu sporu s tým,
že v prípade nedodržania sudcovskej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy
prihliadnuť. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť, hospodárnosť konania

a zamedziť špekulatívnemu postupu v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich
nové skutkové tvrdenia, nové návrhy na dokazovanie, ktoré bolo možné predložiť už skôr a ktoré
smerujú len k zbytočnému predlžovaniu konaní, k vzniku prieťahov. To je samozrejmé významné, ak je
strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal byť dostatočne uzrozumený s následkami prípadnej
nerešpektovania výzvy. Rozhodnutie o tom, či súd zákonne uplatnil alebo neuplatnil „procesnú preklúziu“

práva, vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu a postupu strany sporu. Ak za jediný a rozhodujúci
dôkaz o zákonných predpokladoch dedenia u žalobcov súd považoval dohodu o spoločnom užívaní,
ktorá z hľadiska jej obsahu môže predstavovať aj len nájomnú zmluvu, neakceptácia procesnej obrany
žalovaných spochybňujúcich existenciu spoločnej domácnosti s poukazom na ďalšie dôkazy, ktoré boli
súdu známe, a ktorých vyhodnotenie založil len na domnienkach o tom, prečo žalobcovia neuhrádzali
riadne a včas náklady spojené s bývaním, ktoré nevyplývali zo žiadnych skutkových tvrdení sporových

strán, je postupom odporujúcim zásadám spravodlivého súdneho procesu, ukracujúcich sporové strany
v princípe rovnosti zbraní, lebo vychádzajú z ničím nepodložených argumentov súdu.

17. V konaní nemožno anulovať vyjadrenie protistrany, ktoré z povahy veci už na prvom pojednávaní
v spore spochybňuje nárok relevantnými skutkovými tvrdeniami, a ktoré podľa stavu doposiaľ

vykonaného dokazovania a obsahu z neho vyplývajúcich skutočností nemožno hodnotiť ako účelové,
predložené len v snahe o oddialenie vydania rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s predpokladmi dedičského práva žalobcov, teda či povaha spolužitia žalobcov
s poručiteľkou umožňovala prijať záver, že žalobcom patrí dedičské právo, lebo sa starali o spoločnú
domácnosť s poručiteľkou, s ktorou mali žiť v spoločnej domácnosti minimálne po dobu jedného

roka pred jej smrťou tak ako spoločnú domácnosť definuje § 115 OZ. Podľa uvedeného zákonného
ustanovenia, domácnosť tvoria fyzické osoby spolu trvalo žijúce, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na
svoje potreby. Za osoby žijúce v jednej domácnosti sa nepovažujú osoby žijúce v jednom byte, avšak
hospodáriace samostatne, čo nie je vylúčené ani v prípade dohody o spoločnom užívaní bytu.

18. V opätovnom konaní súd v zhode s procesnou obranou žalovaných, ich návrhmi na vykonanie
dokazovania ustáli skutkový stav veci tak, aby výsledkami vykonaného dokazovania mal zistené
skutočnosti rozhodujúce pre vyhodnotenie toho, či žalobcom svedčí postavenie dedičov po poručiteľke.
Neopomenie, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce vyhodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré
z nich považuje za vierohodné, či prečo niektoré odmietol vziať pri rozhodnutí do úvahy, keď nie je

prípustný selektívny a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostrannému záveru a musí byť
vylúčená svojvôľa súdu pri hodnotení dôkaznej situácie v spore (porovnaj III.ÚS 332/09, III.ÚS 300/06).
Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo nielen formálne náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby

i obsahovo zodpovedalo kritériám presvedčivého a spravodlivého odôvodnenia. V prípade vyhovenia
žalobe identifikuje podiely žalovaných, ktorých sa povinnosť na vydanie dedičstva týka tiež uvedením
údajov o poradí ako sú evidované v časti „B“ listu vlastníctva.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o náhrade trov celého konania (§ 396 ods.

3 CSP).

20. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).