Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122209237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122209237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Obec

Povina, IČO: 00 314 200, so sídlom Povina 155, Povina, právne zast. verita, s.r.o., so sídlom Miletičova
5B, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti žalovanému: Slovenská republika – Okresný úrad Žilina, IČO:
00 151 866, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina, za účasti intervenientov na strane žalovaného:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom: ul. 17. Novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, 2/ C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, právne zast. STEHURA & partners, v.o.s.., so sídlom Fraňa Kráľa 2080,
Čadca, IČO: 47 246 863, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný, intervenient 1/ na strane žalovaného a intervenient 2/ na strane žalovaného m a j ú voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2022 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v obci A., k.ú. A., a to pozemkov:
- parcela registra "C", č. XX/X, o výmere 6.226 m2, ostatná plocha,
- parcela registra „C“, č. XX/X, o výmere 1.677 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- parcela registra "C", č. XX/X, o výmere 705 m2, ostatná plocha,
- parcela registra "C", č. XX/X, o výmere 192 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra "C", č. XX/X, o výmere 140 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra "C", č. XX/XX, o výmere 174 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra "C", č. XX/XX, o výmere 55 m2, ostatná plocha,
- parcela registra "C", č. XX/XX, o výmere 18 m2, ostatná plocha.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako vlastník nehnuteľností je na LV č. XXXX uvedený Slovenská
republika a titul nadobudnutia je Z 1170/2016 - Okresný úrad Žilina - Vyhlásenie o ujatí sa dočasnej
správy majetku štátu č. OÚ-ZA-MPO/2016/020457 zo dňa 14.6.2016, pričom ako správca je uvedený
Okresný úrad Žilina. Podľa názoru žalobcu neboli splnené zákonné predpoklady pre ujatie sa dočasnej
správy majetku štátu zo strany žalovaného a zároveň ako vlastník predmetných nehnuteľností má byť
na LV č. XXXX vedený žalobca z dôvodu, že jeho vlastnícke právo vzniklo na základe zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“) ešte pred vydaním Vyhlásenia o ujatí

sa dočasnej správy majetku štátu zo dňa 14.06.2016. S poukazom na čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, 3
Ústavy SR, ust. § 123, 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ust. § 2a ods. 1 zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí mal žalobca za to, že pri vydaní Vyhlásenia o ujatí sa dočasnej správy majetku
štátu zo dňa 14.06.2016 nepostupoval žalovaný zákonným spôsobom a neboli splnené podmienky navydanietakéhotovyhlásenia.Nakoľko predmetnénehnuteľnostibolivtrvalomužívaníTJSlovanPovina,
v súlade s ust. § 2a ods. 1 zákona o majetku obcí pripadli ex lege do vlastníctva žalobcu. Ustanovenie
§ 2a ods. 2 zákona o majetku obcí uvádza, že písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými

úradmi, pričom návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti sú obce povinné podať do 12 mesiacov od
prevzatia nehnuteľných vecí. Takýto písomný protokol iba deklaruje prechod vlastníctva na žalobcu
ako obec a tento má tvoriť podklad pre zosúladenie skutočného stavu vlastníckeho práva so stavom
evidenčným. Aj napriek tomu, že k vyhotoveniu písomného protokolu medzi žalobcom a príslušným
okresným úradom (príslušným obvodným úradom ako právnym predchodcom okresného úradu)

nedošlo, táto skutočnosť nemá dopad na zákonné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Ustanovenie § 2a zákona o majetku obcí nadobudlo účinnosť dňom 01.01.1994.
Na základe tejto skutočnosti žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ex lege v zmysle
ust. § 2a ods. 1 zákona o majetku obcí. Vyhlásenie o ujatí sa dočasnej správy Okresného úradu
Žilina zo dňa 14.06.2016 je z uvedených dôvodov nulitné, nakoľko v čase vydania tohto vyhlásenia
bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca. V nadväznosti na uvedenú ničotnosť

(nulitnosť) Vyhlásenia o ujatí sa dočasnej správy Okresného úradu Žilina zo dňa 14.06.2016 ako
správneho aktu (rozhodnutia) sa s touto otázkou v rámci predbežného posúdenia môže súd vysporiadať
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 67/2000). Súd v konaní o určenie vlastníckeho
práva nie je viazaný existujúcim zápisom v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníckeho práva ako aj
spôsob jeho nadobudnutia posudzuje na základe predložených skutočností a dôkazov (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sž-0-KS 109/2006, v ktorom sa uvádza, že spor o vlastníctvo medzi
štátom a obcou nemožno riešiť opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59 ods. 1, písm. a) zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou
listinou, ani o rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, ani o rozpor s výsledkami revízie
údajovkatastra,aleorozdielnyprávnynázorštátuaobcenaotázkuprechoduvlastníctvaknehnuteľnosti

z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý
môže znamenať zmenu v osobe vlastníka. Žalobca má vedomosť z verejne prístupného Centrálneho
registra zmlúv o uzatvorení Kúpnej zmluvy č. 17/2022 uzavretej dňa 18.05.2022, ktorá bola zverejnená
dňa 20.07.2022. Taktiež sa žalobca dozvedel o uzatvorení Kúpnej zmluvy č. 20/2022 uzavretej dňa
09.06.2022, ktorá bola zverejnená dňa 18.10.2022, na základe ktorých zamýšľa žalovaný odplatne

previesť vlastníctvo k zostávajúcim nehnuteľnostiam na tretie osoby, ktoré majú záujem nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti z dôvodu výkonu ich podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedeného žalobca
zastáva názor, že žalovaný nepostupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na
úseku správy majetku štátu a takýto prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by nebol v súlade so
zákonom, pričom by ním zároveň došlo k porušeniu právom chránených záujmov žalobcu. Poukázal, že

dňa 12.9.2022 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/68/2022-16, ktorým súd nariadil
neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti zdržať sa nakladania nehnuteľnosťami zapísanými na LV
č. XXXX pre katastrálne územie A., tvoriacimi predmet kúpy podľa Kúpnej zmluvy č. 17/2022 uzavretej
dňa 18.05.2022, ktorá bola zverejnená dňa 20.07.2022. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že
zabezpečuje poskytovanie aktivít športového i kultúrnospoločenského charakteru širokej verejnosti

občanov v súvislosti s využívaním predmetných nehnuteľností na tieto aktivity v rámci obce po obdobie
dlhšie než štvrť storočia. Na základe pretrvávajúceho stavu neistoty v otázke vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam hrozí nezákonný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného ako nevlastníka na tretie
osoby, čím by došlo k ohrozeniu všetkých aktivít športového i kultúrnospoločenského charakteru vo
vzťahu k nehnuteľnostiam. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, že je vlastníkom

nehnuteľností, jeho právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia neisté, pretože je v súčasnosti
ohrozená akákoľvek činnosť žalobcu pri zabezpečovaní využitia predmetných nehnuteľností a to najmä
na športové aktivity obce. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti v súlade so zákonom a momentálny
stav uvedený v katastri nehnuteľností je nezákonný a poškodzuje právom chránené záujmy žalobcu.
Naliehavý právny záujem žalobcu je daný aj z toho dôvodu, že rozsudok príslušného súdu môže vytvoriť

pevný rámec pre právne vzťahy medzi stranami sporu. Rozhodnutie súdu v tomto spore by zabránilo
aj vzniku škody, ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi pri nezákonnom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam na tretie osoby, ktoré by predmetné nehnuteľnosti využívali na vlastné podnikateľské
účely.

3. Uznesením č. k. 51C/94/2022-36 zo dňa 28.11.2022 súd na návrh žalobcu nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým sa žalovanému zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami evidovaným na LV č. XXXX a to
s parcelami registra „C“ č. XX/X, XX/X,XX/XX až do právoplatného skončenia konania vedeného pod
sp. zn. 51C/94/2022.4. Na základe oznámenia o vstupe do konania intervenienta 1/ zo dňa 08.12.2022 a intervenienta 2/
zo dňa 09.12.2022 súd postupom podľa § 82 CSP upovedomil dňa 12.12.2022 strany sporu o vstupe

intervenientov 1/ a 2/ do konania na stranu žalovaného.

5. Intervenient 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.02.2023 vlastnícke právo obce
neuznával. Poukázal na to, že obec sa o predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určovacej
žaloby, nikdy nezaujímala a nikdy ich nevyužívala. Predmetné parcely boli v minulosti nevysporiadanými

parcelami a došlo k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany TJ Slovan Povina. Obec nikdy vydržanie
vlastníckeho práva zo strany TJ Slovan Povina nenamietala a nikdy sa nesnažila zvrátiť predmetný
stav. TJ Slovan Povina nezákonne využívala predmetné parcely a došlo to až do takého štádia, že
TJ Slovan Povina „vydierala“ podnik miestnych podnikateľov – intervenienta 1/ a jeho spoločnosť
KOOP, s. r. o., a na druhej strane p. B., ktorý prevádzkuje stavebniny, pričom všetky prístupové
cesty im spoplatnila a umiestnila na nich rampu. Ani na mnoho apelov, v ktorých žiadali obec, aby

predmetnú vec riešila, tak obec nikdy nebola aktívna a nesnažila sa predmetnú vec vyriešiť. Podali
množstvo trestných oznámení, ako aj podnetov na Okresnú prokuratúru a žalobu, ktorej v konaní sp.
zn. 2C/31/2022 súd vyhovel a vydal rozsudok, ktorým určil, že žalovaný (TJ Slovan Povina) nie je
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to : parcela CKN č. XX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1677 m2 a parcela CKN č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 174 m2. Ešte pred tým, ako bol vydaný tento rozsudok, museli nezákonne platiť TJ Slovan
Povina za prechod, čo je aj predmetnom konania o vydanie bezdôvodného obohatenia na OS Žilina.
Apelovali aj na obec a podali aj podnet v zmysle odstránenia prekážky cestného telesa verejnej
miestnej komunikácií na pozemku KNC č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, pre kat. úz. A., pričom dokým
nepodali tento podnet, obec Povina nijakým spôsobom na ich žiadosti a výzvy nereagovala a nikdy

sa nesprávala ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline, sp. zn. 30S/145/2019, na podklade ktorého rozhodnutia krajský súd zrušil opatrenie Okresného
úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru č. Z1761/2018, ktorým bol pod položkou výkazu
zmien č. 78/19 dňa 14. 02. 2019 vykonaný zápis Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N167/2017, Nz
50059/2017, NCRIs 50848/2017 do katastra nehnuteľností. Navrhovateľom bola Okresná prokuratúra

Žilina, pričom podnet bol podaný z jeho strany. Poukázal aj na rozsudok OS Žilina z roku 2007,
kedy bolo jednoznačne uvedené, že TJ Slovan Povina nikdy nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam. Nesúhlasil s tvrdením obce o existencii naliehavého právneho záujmu
z dôvodu zabezpečovania poskytovanie aktivít športového i kultúrnospoločenského charakteru širokej
verejnosti občanov v súvislosti s využívaním predmetných nehnuteľností na tieto aktivity v rámci obce

po obdobie dlhšie než štvrťstoročia. Obec nikdy nemohla na týchto nehnuteľnostiach zabezpečovať
športové aktivity, pretože obci nikdy tieto nehnuteľnosti nepatrili a nebola ich vlastníkom. Obec ani
nikdy neuskutočnila právne kroky smerujúce k tomu, aby nadobudla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Navyše predmetné nehnuteľnosti neslúžia na zabezpečovanie športového, kultúrneho
a spoločenského života, ale značná časť týchto nehnuteľností je vo výrobných areáloch spoločnosti a

to v jeho areáli, v ktorom sa nachádza výroba, čo je zrejmé aj z geometrického plánu, kde má budovu
starej Píly a technickú budovu, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť, ako aj v priestoroch, kde
vykonáva podnikateľskú činnosť pán B.. Na základe uvedeného mal za to, že nie je daný ani naliehavý
právny záujem, pretože obec sa nikdy nesprávala ako vlastník predmetných nehnuteľností. Naopak,
nezákonnosť vždy tolerovala a taktiež tolerovala to, že predmetné nehnuteľnosti má nadobudnuté TJ

Slovan Povina. Poukázal aj na tú skutočnosť, že keď uspeli proti nezákonnému vlastníkovi TJ Slovan
Povina a mali odkúpiť predmetné nehnuteľnosti od Slovenského štátu, obec Povina dala žalobu o
určenie vlastníckeho práva a túto odôvodňuje naliehavým právnym záujmom tak, ako je uvedený v
čl. IV. Skutočnosti uvedené v žalobe o určenie vlastníckeho práva sa nezakladajú na pravde, pretože
nehnuteľnosti nemohli byť v trvalom užívaní TJ Slovan Povina, k čomu sa vyjadril už Okresný súd Žilina

v roku 2007 a vyjadril sa k tomu Okresný súd Žilina aj v roku 2021, ako aj Krajský súd v rozhodnutí z roku
2022. Celý nárok, ktorý si odôvodňuje obec je nedôvodný, nezákonný a žiadal, aby došlo k zamietnutiu
žaloby v celom rozsahu, pretože je nesporné, že už zo strany štátu došlo k prevodu časti predmetných
nehnuteľností. Ide o nehnuteľnosti, v ktorých bolo prerušené vkladovacie konanie, len v časti, ktoré sú
pod výrobnými areálmi a vôbec nezasahujú do časti športového areálu. Poukázal aj na potvrdenie obce

Povina zo dňa 29. 09. 2020, č. OCU/505/2020, podľa ktorého A. B. - Píla Povina, IČO: 10844112, platil
daň z nehnuteľnosti od roku 1999 za užívanie pare. CKN č. XX/X a č. XX/XX. Firma KOOP Slovakia,
s.r.o., platí daň z nehnuteľnosti od roku 2017 za parc. CKN č. XX/X a č. XX/XX.Na uvedených parcelách
sa vykonáva podnikateľská činnosť. Rovnako tvrdenie žalobcu, že naliehavý právny záujem je daný tým,že aj na parc. XX/X a XX/XX vykonáva kultúrnospoločenské podujatia, sa nezakladá na pravde, pretože
minimálne od roku 1999, čo aj samotná obec potvrdila, sa na predmetných nehnuteľnostiach vykonáva
podnikateľská činnosť, parcely užíval jeho otec A. B. a v súčasnosti na nich vykonáva podnikateľskú

činnosť a vždy za ne platili dane. Záverom dodal, že obec si nemôže uplatňovať právne nástupníctvo
po TJ Slovan Povina, pretože táto ako organizácia zanikla a súčasný TJ Slovan Povina je občianske
združenie novozaložené bez akéhokoľvek priameho alebo nepriameho nástupníctva po pôvodnej TJ
Slovan Povina.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.02.2023 poukázal na to, že Okresný úrad
Žilina sa v roku 2016 ujal dočasnej správy majetku pôvodne zapísaného na LV č. XXX. Podkladom
pre ujatie sa správy bol zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech Čsl. štátu
- TJ Slovan Povina. Tento zápis pochádzal ešte z roku 1978. Znenie zápisu svedčilo, že vlastníkom
pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. A. je Slovenská republika, ako právny nástupca Čsl. štátu.
Okresný úrad Žilina sa v súlade s ustanovením § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v

znení neskorších predpisov, ujal dočasnej správy nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. A.,
ako majetku štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu
pôvodného správcu. V súlade s § 2 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o
správe národného majetku ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa v evidencii nehnuteľností
zapisoval československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Telovýchovné jednoty

ako spoločenské organizácie však nemali postavenie správcu, mohli hospodáriť s národným majetkom,
ktorý im štát odovzdal do trvalého užívania, alebo do dočasného užívania. Zápis v katastri z roku 1978
bol zmätočný a po správnosti mal znieť buď v prospech vlastníctva štátu, zastúpeného kompetentným
správcom, alebo v prospech vlastníctva telovýchovnej jednoty. Ujatie sa dočasnej správy majetku štátu
zo strany Okresného úradu Žilina však nevylučovalo možnosť potencionálneho vlastníka domáhať

sa svojho vlastníckeho práva na súde, avšak v tomto prípade žalobca žiadnym spôsob nepreukázal
zriadenie práva trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote. Z úradného záznamu Okresného
úradu Čadca napísaného na Obci Povina dňa 03.05.1994 pri príležitosti porovnania evidenčného
stavu so skutočným stavom a mapovými podkladmi nehnuteľností, ktoré užívali ku dňu 31.12.1993
telovýchovné jednoty, Jednota - SD Čadca a iné bývalé organizácie nachádzajúce sa v obci vyplýva,

že právo trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené. Inštitút trvalého
užívania bol upravený v § 70 vtedajšieho Hospodárskeho zákonníka a v čase rozhodnom v § 10
vyhlášky 156/1975 Zb., kde je presne upravený postup odovzdania nehnuteľného národného majetku
iným socialistickým organizáciám než štátnym, kam patrili aj telovýchovné jednoty. Na odovzdanie
nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania trvalému užívateľovi boli príslušné okresné a

mestské národné výbory, v obvode ktorých je odovzdávaný národný majetok. Odovzdanie národného
majetku do trvalého užívania sa uskutočňovalo hospodárskou zmluvou, ktorá musela obsahovať
predpísané náležitosti. Na jej základe sa urobil zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností. O
odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania sa spisovala zápisnica. Obvodné
úrady (terajšie Okresné úrady) majú, ako správcovia majetku štátu pri spisovaní protokolov o prechode

vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov na obce v súlade so zákonom o majetku obcí,
povinnosť podrobne sa zaoberať zmluvou o trvalom užívaní, ktorú uzavrel bývalý okresný prípadne
mestský národný výbor. Skúmajú najmä, či trvalé užívanie vzniklo v súlade s právnymi predpismi
a či trvalo. Žalovaný poukázal na to, že v spore, v ktorom sa žalobca domáha kladného určenia
svojho vlastníctva zaťažuje ho dôkazné bremeno, t. j. povinnosť tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené

vlastníctvo nadobudol. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zriadenie práva trvalého užívania
miestnej telovýchovnej jednote. Žalobca bez odôvodnenia ako svoj nadobúdací titul uvádza len § 2a
ods. 1 uvedeného zákona, avšak tento je potrebné vykladať v kontexte ostatných ustanovení zákona.
Z uvedených dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť.

7.Intervenient2/nastranežalovanéhovovyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa20.02.2023poukázal,
že podľa ust. § 2a ods. 1 z. č. 278/1992 Z. z. nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam na žalobcu, lebo k rozhodnému dňu (t.j. k 01.01.1994) právo trvalého užívania (ktorého
existencia bola zákonnou podmienkou ) k predmetným nehnuteľnosti nebolo zriadené. Uvedené vyplýva
z vyhlásenia žalovaného o ujatí sa dočasnej správy majetku štátu č. OÚ-ZA-MPO/2016/020457 zo

dňa 14.06.2016, v ktorom sa uvádza, že z úradného záznamu Okresného úradu Čadca napísaného
na obci Povina dňa 3.5.1994 pri príležitosti porovnania evidenčného stavu so skutočným stavom a
mapovými podkladmi nehnuteľností, ktoré užívali ku dňu 31.12.1993 telovýchovné jednoty, Jednota –
SD Čadca a iné bývalé organizácie nachádzajúce sa v obci vyplýva, že právo trvalého užívania miestnejtelovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva žalobcu podľa § 2a ods. 1 zákona o majetku obcí, lebo k rozhodnému dňu (t.j. k
01.01.1994) právo trvalého užívania (ktorého existencia bola zákonnou podmienkou) k predmetným

nehnuteľnosti nebolo zriadené. Otázkou vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom sa už zaoberal
súd v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 16C/357/2007. V tomto konaní súd
uviedol, že pôvodný zápis ešte do evidencie nehnuteľností podľa zákona č. 22/1964 Zb., z ktorej údajov
nepochybne vychádzal v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona č. 266/1992 Zb. aj katastrálny operát, bol
vykonaný v prospech Čsl. štátu - TJ Slovan Povina, a to na základe žiadosti Okresného národného

výboru v Čadci. Ako listina, ktorá mala preukazovať nadobudnutie vlastníctva TJ Slovan Povina bola
príslušnému orgánu evidencie nehnuteľností predložená listina označená ako „Vyhlásenie“ zo dňa
17.10.1978. Takáto listina však nepochybne v roku 1978 nemohla byť považovaná za platný nadobúdací
titul k nehnuteľnostiam, a to vzhľadom na to, že aj v tomto čase platilo ust. § 46 ods. 1 OZ o obligátnej
písomnej forme zmlúv o prevodoch nehnuteľností. Predmetná listina však zaiste zmluvou nebola, keďže
obsahovala len čestné vyhlásenie na nej podpísaných osôb, že pred viac ako 20 rokmi (teda bolo

možné sa domnievať, že niekedy v rokoch pred rokom 1958, t. j. za platnosti zákona č. 141/1950
Zb. Občiansky zákonník účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964 (ďalej len „Stredný OZ“) darovali TJ
Slovan Povina v listine uvedené pozemkovoknižné nehnuteľnosti. Súd však poukázal na to, že aj v
čase platnosti Stredného OZ bola podľa ust. § 40 ods. 1 zásadne potrebná pri právnych úkonoch
o právach k nehnuteľnostiam písomná forma. Žiadna písomná darovacia zmluva uzavretá medzi

dotknutými pozemkovoknižnými spoluvlastníkmi ako darcami a TJ Slovan Povina ako obdarovaným
z obdobia 50- tych rokov minulého storočia sa však v evidencii katastra nehnuteľností nenachádza
a ani sa nikdy nenachádzala. Ak teda neexistovala zmluva vyhotovená v písomnej forme, nemohla
platne nadobudnúť TJ Slovan Povina v 50-tych rokoch minulého storočia vlastnícke právo k dotknutým
pozemkovoknižným nehnuteľnostiam. Rovnako TJ Slovan Povina nemohla nadobudnúť do roku 1978

vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam ani vydržaním, keďže do 01.04.1964 (kedy nadobudol
účinnosť OZ, pričom podľa jeho znenia účinného do 31.03.1983 nebolo možné nadobudnúť vlastnícke
právo vydržaním a podľa znenia účinného do 31.12.1991 vydržaním mohli nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam iba fyzické osoby) neuplynula vydržacia doba podľa ust. § 116 ods. 1 Stredného
OZ (ak súd vychádzal z toho, že údaj z roku 1978 uvedený vo vyhlásení zo dňa 17.10.1978 „pred viac

ako 20 rokmi“ nie je viac ako 24 rokov). Ak by aj k domnelému darovaniu malo dôjsť pred 01.04.1954,
s poukazom na publikovanú judikatúru TJ Slovan Povina nemala titul pre vydržanie, inými slovami
povedané, nemohla byť dobromyseľná so zreteľom na všetky okolnosti, že jej vec patrí. TJ Slovan
Povina tak chýbal jeden zo zákonných predpokladov podľa ust. § 116 ods. 1 Stredného OZ, a to
oprávnená držba podľa ust. § 145 ods. 1 Stredného OZ, keďže v tom čase platné ust. § 40 ods. 1

Stredného OZ bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne požadovalo písomnú formu právnych úkonov
o právach k nehnuteľnostiam okrem niektorých v zákone presne definovaných prípadov, čo však nebolo
vdanomprípade.Napokonsúdpoukázalnaskutočnosť,ženeexistujeprávnytitul,nazákladektoréhoby
TelovýchovnájednotaSlovanPovina,IČO:30226244,sosídlomPovinač.367vstúpilapriamodopráva
povinností niekdajšej TJ Slovan Povina (existujúcej v 70-tych rokoch minulého storočia) a tým by vstúpila

do jej prípadného vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že
Telovýchovná jednota Slovan Povina, IČO: 30 226 244, so sídlom Povina č. 367 bola dňa 16.07.1990
novo zaregistrovaná podľa zákona č. 83/1990 Zb. ako združenie pod názvom Telovýchovná jednota
Povina (až následne došlo k zmene názvu na Telovýchovná jednota Slovan Povina). Ak by totiž bola
Telovýchovná jednota Slovan Povina, IČO: 30 226 244, so sídlom Povina č. 367 totožná s niekdajšou

TJ Slovan Povina (existujúcou v 70-tych rokoch minulého storočia v zmysle zákona č. 68/1951 Zb. o
dobrovoľných organizáciách a shromaždeniach), nedošlo by k jej registrácii, keďže by sa už v zmysle
ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 83/1990 Zb. považovala za združenie podľa tohto zákona. Tvrdenie
žalobcu, ktorým odôvodňuje naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby sa nezakladá na
pravde, nakoľko žalobca sa o tieto pozemky nikdy nezaujímal a nikdy ich nevyužíval. Na prevažnej

časti predmetných nehnuteľnostiach sa vykonáva podnikateľská činnosť, pričom za pozemky v užívaní
intervenienta 2/ tento aj platí dane. Predmetné pozemky boli v minulosti nevysporiadanými parcelami a
došlo k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zo strany Telovýchovnej jednoty Slovan
Povina notárskou zápisnicou č. N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017.
Žalobca nikdy vydržanie vlastníckeho práva zo strany Telovýchovnej jednoty Slovan Povina nenamietal

a nikdy sa nesnažil zvrátiť predmetný stav, čo vyplýva aj zo samotného obsahu notárskej zápisnice
č. N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017, kde prílohou k vyhláseniu o
vydržaní vlastníckeho práva bolo potvrdenie žalobcu aj vyjadrenie žalobcu. Po zápise Telovýchovnej
jednoty Slovan Povina ako vlastníka predmetných nehnuteľnosti dňa 14.02.2019 pod č. Z 1761/2018,začala Telovýchovná jednota Slovan Povina intervenientovi 2/ upierať prístup k jeho nehnuteľnostiam,
resp. podmieňovala umožnenie prístupu úhradou neprimeranej odplaty za sprístupnenie predmetných
pozemkov a umiestnila na nich rampu. Ani na mnoho apelov, v ktorých intervenient 2/ žiadal žalobcu,

aby predmetnú vec riešil, tak žalobca nebol nikdy aktívny a nesnažil sa predmetnú vec vyriešiť.
Intervenient 2/ podal množstvo trestných oznámení, ako aj podnetov na štátne orgány a prokuratúru.
Okresný súd Žilina rozsudkom č. 13C/25/2021 – 105 zo dňa 12.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 04.01.2022 určil, že Telovýchovná jednota Slovan Povina nie je vlastníkom pozemkov KN- C
par. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX vedené na LV č. XXX. Z odôvodnenia predmetného

rozsudku vyplýva, že Telovýchovná jednota Slovan Povina sa nikdy nemohla stať výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, nakoľko u Telovýchovnej jednoty Slovan Povina absentuje akýkoľvek
zákonom predpokladaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom a preto súd
žalobe vyhovel a určil, že Telovýchovná jednota Slovan Povina nie je vlastníkom dotknutých pozemkov.
Žalobca v žalobe uvádza, že má naliehavý právny záujem, pretože zabezpečuje poskytovanie aktivít
športového i kultúrnospoločenského charakteru širokej verejnosti občanov v súvislosti s využívaním

predmetných nehnuteľností na tieto aktivity v rámci obce po obdobie dlhšie než štvrťstoročia, avšak
žalobca nikdy nemohol na týchto nehnuteľnostiach zabezpečovať športové aktivity, pretože žalobcovi
nikdy tieto nehnuteľnosti nepatrili a nebol ich vlastníkom. Predmetné nehnuteľnosti neslúžia na
zabezpečovanie športového, kultúrneho a spoločenského života, ale na prevažnej časti predmetných
nehnuteľnostiach sa vykonáva podnikateľská činnosť. Na základe uvedeného je intervenient 2/ toho

názoru, že nie je daný ani naliehavý právny záujem, pretože žalobca sa nikdy nesprával ako
vlastník predmetných nehnuteľností. Naopak, nezákonnosť vždy toleroval a taktiež toleroval to, že
predmetné nehnuteľnosti boli vydržané Telovýchovnou jednotou Slovan Povina. Doplnil, že keď uspel
proti nezákonnému nadobudnutiu vlastníckeho práva Telovýchovnou jednotou Slovan Povina a mal
predmetné nehnuteľnosti odkúpiť od štátu, pričom mal záujem odkúpiť iba nehnuteľnosti, ktoré sa

nachádzajú v jeho areáli, žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva a túto odôvodňuje
naliehavým právnym záujmom tak, ako je uvedený v predmetnej žalobe.

8. Žalobca vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 03.05.2023 citujúc ust. § 1 ods. 1, §2 ods.1, §
2a ods.2, § 14 ods. 1,2 z. č. 138/1991 Zb. a ust. § 64 ods. 1 z. č. 109/1964 Zb. a § 18 ods. 3 z. č.

278/1993 Z. z. konštatoval, že zo zápisu evidencie nehnuteľností z roku 1978 je nepochybné, že sporné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve štátu. Uvedený zápis, napriek žalovaným uvádzanej „zmätočnosti“,
ktorúvšakbližšieneodôvodňuje,svedčíoexistenciiinéhopráva(nežprávavykonávaťsprávunárodného
majetku prináležiacu výlučne štátnym organizáciám) patriaceho telovýchovnej jednote TJ Slovan
Povina. Takýmto právom v zmysle vtedajších právnych predpisov bolo nepochybne oprávnenie sporné

nehnuteľnosti užívať. Z obsahového hľadiska bol rozsah užívacieho práva daný všetkými podstatnými
náležitosťami, t.j. určením odovzdaného majetku (jedná sa o sporné nehnuteľnosti) ako aj definovaním
účelu využívania (telovýchovné aktivity). Udržiavanie a zveľaďovanie takto zvereného majetku v súlade
s jeho účelovým určením, ktorým v danom prípade bolo využitie na športové a telovýchovné aktivity bolo
nesporne jeho užívaním a vzhľadom k dobe možno tvrdiť, že vykazoval všetky znaky trvalého užívania.

Existenciu práva trvalého užívania patriaceho telovýchovnej jednote preukazoval listinnými dôkazmi
preukazujúcimi činnosť telovýchovnej jednoty v rámci trvalého užívania predmetných nehnuteľností ako
aj výpoveďami svedkov – bývalých funkcionárov TJ Slovan Povina. Nepreukázanie písomnej zmluvy s
prihliadnutím na uvedené okolnosti neznamená, že takáto zmluva nebola uzavretá. Predstava, že by v
danom období užívala sporné nehnuteľnosti telovýchovná jednota - TJ Slovan Povina bez existencie

právneho dôvodu, t. j. zmluvy uzavretej s príslušným štátnym orgánom neobstojí. Vo vzťahu k Záznamu
zo dňa 03.05.1994, na ktorý sa vo svojom vyjadrení odvoláva žalovaný uviedol, že predmetný záznam
je datovaný až po dátume 01.01.1994, teda v čase, v ktorom už vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
mal nadobudnúť žalobca. Záznam sa z obsahového hľadiska odvoláva na zákon č. 278/1993 Z. z. o
správe majetku štátu, netýka sa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a teda ani vlastníckych vzťahov,

ktoré sú predmetom podanej žaloby. Poukázal aj na rozpor v predmetnom zázname pri uvádzaných
prítomných osobách, kde na prvej strane záznamu sa uvádzajú iné osoby, než tie, ktoré mali záznam
podpísať, čo vytvára domnienku, či takýto dôkaz vôbec vo forme priloženej k vyjadreniu žalovaného
skutočne existuje. V súvislosti s aplikáciou ust. § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
uviedol, že ak by aj nevzniklo žalobcovi vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zo zákona

v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, žalobca ako obec by nadobudol vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko
ak by nevzniklo právo trvalého užívania TJ Slovan Povina, k týmto nehnuteľnostiam ako národnému
majetku by vykonával právo hospodárenia príslušný národný výbor. Žalobca sa podanou žalobou snažíusporiadať zákonným spôsobom vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ukončiť spornosť vzťahov
pri užívaní predmetných nehnuteľností a zákonným spôsobom nájsť riešenie ich využitia zohľadňujúc
zmeny, ktoré nastali pri ich využívaní po roku 1991, existenciu stavieb, nachádzajúcich sa na sporných

nehnuteľnostiach (s prihliadnutím na dodržanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov
pri ch výstavbe) a v záujme obyvateľov obce Povina, či širšej verejnosti pri využití na rekreačné, športové
a kultúrnospoločenské aktivity.

9. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 22.05.2023 zotrval na doterajšej argumentácii, že sa

žiadnym spôsobom nepreukázalo zriadenie práva trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote.
Nadobudnutie práva trvalého užívania národného majetku akoukoľvek organizáciou inak než na
základe zmluvy bolo podľa vtedy platného právneho poriadku vylúčené. Právnou formou odovzdania
nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania bola hospodárska zmluva o trvalom užívaní
národného majetku, ktorá musela obsahovať určenie odovzdávaného majetku, účel na ktorý sa majetok
odovzdáva do trvalého užívania, spôsob tohto užívania, učenie dňa vzniku trvalého užívania. Uvedené

náležitosti boli podstatnými náležitosťami, ktoré podmieňovali vznik zmluvy. Nemožno ani opomenúť
rozdiel medzi trvalým a dočasným užívaním. Bez predloženia právneho dokumentu - hospodárskej
zmluvynemožnovytvoriťdomnienku,ževtomtoprípadeišlooinštitúttrvaléhoužívania.Právnyzástupca
žalobcu vo svojom vyjadrení uvádza, že ak by aj nevzniklo žalobcovi vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam zo zákona v súlade s § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. v spojení s § 18 ods. 3 zákona

č. 278/1993 Z. z, žalobca ako obec by nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v súlade s
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nakoľko ak by nevzniklo právo trvalého užívania
TJ Slovan Povina, k týmto nehnuteľnostiam ako národnému majetku, by vykonával právo hospodárenia
príslušný národný výbor. V takom prípade by však bolo potrebné dôsledne rozlišovať medzi dočasnou
správou majetku a hospodárením. Nevyhnutným predpokladom k prechodu vlastníckeho práva na

obec bola existencia práva hospodárenia teda trvalej správy, ktorá patrila národnému výboru ku
dňu účinnosti zákona, teda k 24.1.1990. Na preukázanie existencie práva hospodárenia národného
výboru by taktiež bolo potrebné predložiť písomnú zmluvu, nakoľko odovzdanie národného majetku
do práva hospodárenia príslušným národným výborom štátne organizácie vykonávali prevodom.
V tom čase platný a účinný Občiansky zákonník písomnú formu zmlúv o prevode nehnuteľností

vyžadoval. Preto argumentáciu žalobcu, že nepreukázanie písomnej zmluvy neznamená, že takáto
zmluva nebola uzavretá, nemožno akceptovať. Žalovaný nemá a nikdy ani nemal žiadny záujem
brániť snahe usporiadať zákonným spôsobom vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ale obvodné
úrady (terajšie okresné úrady) majú, ako správcovia majetku štátu pri spisovaní protokolov o prechode
vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov na obce v súlade so zákonom o majetku

obcí, povinnosť podrobne sa zaoberať zmluvou o trvalom užívaní, ktorú uzavrel bývalý okresný
prípadne mestský národný výbor. Kompetentný štátny orgán, má pri vyhotovovaní protokolov povinnosť
zistiť, či uvedené pozemky spĺňali podmienky na prechod do vlastníctva obec, teda či patrilo právo
hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam národnému výboru a či tieto boli pridelené do trvalého
užívania inej než štátnej organizácie. Delimitačný protokol je tak následne aj formálnym potvrdením o

tom, že zákonom stanovené podmienky na prechod vlastníckeho práva boli v prípade vymedzených
nehnuteľností splnené, čím zakladá právnu istotu ohľadom vlastníckeho práva k nim medzi stranami
uzatvárajúcimi delimitačný protokol. Bez predloženia potrebnej dokumentácie, konkrétne písomných
zmlúv, ktoré vtedajší právny poriadok na prechod národného nehnuteľného majetku vyžadoval, nebolo
možné deklarovať prechod žalovaného majetku na obec v súlade s ust. § 2 ods. 1 a ani v súlade

§ 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Posudzovanie splnenia podmienok na prechod
žalovanýchpozemkovdovlastníctvaobcesauskutočnilo,očombolnaObciPovinavyhotovenýzáznam,
z ktorého zreteľne vyplýva, že právo trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote nebolo zriadené
ani na jednu žalovanú nehnuteľnosť, čo v kontexte s absenciou hospodárskej zmluvy o trvalom užívaní
národného majetku nemožno vykladať inak, ako tak že splnenie podmienok prechodu žalovaných

pozemkov na obec nebolo preukázané. Spochybňovať relevanciu či existenciu uvedeného záznamu je
neakceptovateľné a to najmä za situácie, kedy žalobca nedisponuje žiadnou listinou, ktorá by minimálne
obsahom podporila jeho tvrdenia, ak by aj nemala všetky náležitosti.

10. Intervenient 1/ na strane žalovaného v duplike zo dňa 22.05.2023 nesúhlasil s tvrdením žalobcu vo

vzťahu k záznamu zo dňa 03.05.1994, že predmetný záznam je datovaný až po dátume 01.01.1994,
teda v čase, v ktorom už vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam mal nadobudnúť žalobca. Žalobca
však vznikol ku dňu 16.07.1990 a nie je teda pravdivé tvrdenie, že ku dňu 01.01.1994 mal nadobudnúť
vlastnícke právo žalobca, pretože ku tomuto dňu by nemohol byť vlastníkom danej nehnuteľnosti,pretože jeho vznik je datovaný ku dňu 16.07.1990 a od tohto času ku dňu 01.01.1994 nemohla
uplynúť zákonná vydržacia doba 10 rokov na to, aby žalobca mohol zákonným spôsobom vydržaním
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že navrhuje na

pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, bývalých funkcionárov, neuvádza ich konkrétne postavenie v
rámci mimovládnej organizácie a rovnako neuvádza, ku akým konkrétnym skutočnostiam sa majú daný
svedkovia vyjadrovať. Preto tento návrh na vykonanie dôkazov považoval za nedostatočne odôvodnený.
Poukázal na Vyhlásenie o ujatí sa dočasnej správy majetku štátu zo dňa 14.06.2016 a znenie dôvodovej
správy k § 5 zákona č. 325/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu platí. Navrhoval vyžiadať si výpis z osobitnej evidencie
majetku štátu v dočasnej správe, ktorý sa týka súdených nehnuteľností. Z daných listín v zmysle
pozmeňujúceho návrhu má obsahovať nasledovné: doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny
dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob
naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe. Z týchto listín by bolo možné taktiež preukázať, akým
spôsobom nadobudol vlastnícke právo štát a za akých podmienok sa žalovaný ujal dočasnej správy.

11. Intervenient 2/ na strane žalovaného v duplike zo dňa 25.05.2023 zdôraznil, že základným
predpokladom k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do vlastníctva obcí podľa § 2a ods. 1
zákona o majetku obcí bolo zriadenie trvalého užívania nehnuteľností pre telovýchovne jednoty podľa
doterajších predpisov. Zriadenie trvalého užívania národného majetku iným než štátnym organizáciám,

kam patrili aj telovýchovné jednoty, upravoval § 70 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník a v
rozhodnom čase § 10 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného
majetku(ďalejlen„vyhláškač.156/1975Zb.“).Vzmysleust.§10vyhláškyč.156/1975Zb.vyplýva,žena
zriadenie trvalého užívania národného majetku sa vyžadovalo uzatvorenie hospodárskej zmluvy, ktorá
musela obsahovať predpísané náležitosti. Na jej základe sa urobil zápis o trvalom užívaní v evidencii

nehnuteľností. O odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania sa spisovala
zápisnica. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu hospodárskej zmluvy ako aj zápisnice v
zmysle ust. § 10 vyhlášky č. 156/1975 Zb., na základe ktorej by bolo zriadené právo trvalého užívania
žalovaných nehnuteľností telovýchovnej jednote. Naopak to, že právo trvalého užívania žalovaných
nehnuteľností v prospech telovýchovnej jednoty nebolo zriadené preukazuje úradný záznam Okresného

úradu Čadca napísaný na obci Povina dňa 3.5.1994 pri príležitosti porovnania evidenčného stavu so
skutočným stavom a mapovými podkladmi nehnuteľností, ktoré užívali ku dňu 31.12.1993 telovýchovné
jednoty, Jednota – SD Čadca a iné bývalé organizácie nachádzajúce sa v obci, z ktorého vyplýva,
že právo trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené. Na základe
uvedeného jednoznačne vyplýva, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva žalovaných nehnuteľností

na žalobcu podľa § 2a ods. 1 zákona o majetku obcí, nakoľko k rozhodnému dňu (t.j. k 01.01.1994) právo
trvalého užívania (ktorého existencia bola zákonnou podmienkou ) k predmetným nehnuteľnostiam
nebolo zriadené. Žalované nehnuteľnosti boli v minulosti nevysporiadanými pozemkami, pričom zo
strany Telovýchovnej jednoty Slovan Povina došlo k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva vo forme notárskej zápisnice č. N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa

04.12.2017. Žalobca nikdy vydržanie vlastníckeho práva zo strany Telovýchovnej jednoty Slovan
Povina nenamietal a nikdy sa nesnažil zvrátiť predmetný stav, čo vyplýva aj zo samotného obsahu
notárskej zápisnice č. N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs 50848/2017 zo dňa 04.12.2017, kde
prílohou k vyhláseniu o vydržaní vlastníckeho práva bolo potvrdenie žalobcu aj vyjadrenie žalobcu.
Na základe uvedeného intervenient 2/ zotrval na svojom návrhu na vykonanie dokazovania, aby

súd zabezpečil spis notárky JUDr. Kataríny Čarneckej sp. zn. N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRIs
50848/2017.ŽalobcanikdyvydržanievlastníckehoprávazostranyTelovýchovnejjednotySlovanPovina
nenamietal a nikdy sa nesnažil zvrátiť predmetný stav. Naopak, voči tejto nezákonnosti sa postavil práve
intervenient 2/, podobne aj intervenient 1/, ktorí uspeli proti nezákonnému nadobudnutiu vlastníckeho
práva Telovýchovnou jednotou Slovan Povina. Následne, v záujme zosúladenia vlastníctva stavieb

intervenienta 2/ a pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja a priľahlých plôch, ktoré svojím umiestnením
a využitím tvoria neoddeliteľný celok, tieto pozemky intervenient 2/ odkúpil od štátu. Pozemky, ktoré
intervenient 2/ odkúpil od štátu neslúžili a neslúžia na zabezpečovanie športového, kultúrneho a
spoločenského života, nakoľko sa na nich vykonáva podnikateľská činnosť. Aj v zmysle územného plánu
obce Povina sú predmetné pozemky určené pre podnikateľské využitie.

12. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 27.11.2023, na ktorom vec prejednal v prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a intervenientov 1/ a 2/ na strane žalovaného a ich právnych
zástupcov.13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Doplnil, že
z hľadiska efektívnosti aj vzhľadom k tomu, že v konaní vystupujú intervenienti na strane žalovaného

a v snahe zabezpečiť ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré nie z viny žalobcu nebolo možné predložiť
k žalobe, resp. k vyjadreniu, absolvovali stretnutie so zástupkyňou žalovaného v priebehu uplynulého
týždňa, aj s prihliadnutím na to, že záujem žalobcu napriek vyjadreniam, možno že niektorých
procesných strán je na usporiadaní vlastníckych vzťahov pro futuro, takže s prihliadnutím na to, že
žiadali bližšie informácie o tom, ako prebehol proces, ktorý predchádzal uzatváraniu kúpnych zmlúv

s intervenientom 1/ a intervenientom 2/, nakoľko mal za to, že ten proces mohol vykazovať vady,
tak z hľadiska hospodárnosti navrhoval, aby súd pripojil k tomuto konaniu aj spisový materiál, ktorý
predchádzal uzatváraniu kúpnych zmlúv z dôvodu toho, že je možné očakávať, že by mohol aj
dôvod tohto konania odpadnúť a zároveň aj spisový materiál, kde v uplynulom období takisto malo
prebiehať nejaké rokovanie, resp. úkony zo strany žalovaného smerujúce k tomu, aby došlo k odpredajú
prebytočného majetku v zmysle Zákona 278/1993 o správe majetku štátu. Považoval to za podstatné

aj vzhľadom k meritu konania, aj vzhľadom k postaveniu intervenientov v tomto konaní. Doteraz sa
nevyjadrovali k žiadnemu vyjadreniu intervenienta, ani intervenienta 1/, ani 2/ z dôvodu, že ich procesné
postavenie nemusí byť dôvodné v tomto konaní. K uvedenému sa nevie vyjadriť, lebo nedisponuje týmito
materiálmi. Ďalší dôvod, aby sa už vyriešil problém toho vlastníctva, je že akékoľvek iné možnosti,
ktoré by teoreticky prichádzali do úvahy, by neriešili podstatu veci, a to je určenie vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam. Takže z tohto dôvodu navrhoval odročiť pojednávanie s tým, aby súd
pripojil spisový materiál, aby uložil povinnosť pripojiť spisový materiál žalovanému a na základe toho
by žalobca dal finálne vyjadrenie v primeranej lehote. Aj k tomu, že či tu sú naplnené dôvody, preto že
či vôbec intervenient 1/, intervenient 2/ môže nadobudnúť vlastnícke právo, ak tie dôvody nebudú, či
už z hľadiska ďalšieho postupu, to bude závisieť od posúdenia tejto otázky. Uvedené žiadal za účelom

posúdenia celkového postupu OÚ Žilina, žalovaného, určenie prebytočného majetku, komunikácia,
oslovenie, všetky procesné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o správe majetku štátu, čiže celý proces,
spisový materiál, ktorý predchádzal uzatváraniu kúpnych zmlúv intervenientom 1/ a intervenientom 2/.
Dôvod, prečo to navrhujú je, že dôvodne sa domnievajú, že predmetné nehnuteľnosti, ktorých sa týka
aj tento prípad, buď vôbec, alebo nie v rozsahu, v akom boli uzatvorené kúpne zmluvy, boli spôsobilé

prevodu podľa zákona 278/1993. To je ten základný dôvod. To procesné postavenie, ktoré tu už je, má
na to konanie vplyv a má vplyv aj na samotné konanie medzi žalobcom a žalovaným. Aj na nejaký ďalší
postup, ktorý budú navrhovať. Poukázal na zásadu, že z bezprávia, alebo z nepráva to právo nemôže
vzniknúť. Návrh na dokazovanie je formulovaný dostatočne zreteľne a jasne a pokiaľ mu súd vyhovie,
tak Okresný úrad Žilina ako žalovaný nebude mať žiaden problém predložiť spisový materiál, ktorý sa

vzťahuje k uzatváraniu kúpnych zmlúv s intervenientom 1/ a 2/. Spisovou značkou na OÚ nedisponuje.
A ohľadne toho, že či obec mala, mohla, alebo nemohla konať, nebude komentovať to, či „my sme
písali, alebo nepísali nejaké iné podania a návrhy“, lebo to považoval za bezpredmetné. Z hľadiska
postupu terajšieho vedenia obce a poslancov mestského zastupiteľstva, je tu záujem na usporiadavaní
vlastníckych vzťahov. O tom svedčí aj tá komunikácia so žalovaným, kde tá prebieha takisto aj vo vzťahu

k tomuto konaniu a prebieha aj vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam, ktorých by sa mohlo týkať, či už
určovanie vlastníckeho práva, alebo iný procesný postup. Napriek koncentračnej zásade, považoval iné
zásady konania za dôležitejšie, aj zásadu, ktorú povedal, tú hmotno-právnu. Aj z hľadiska rozhodovacej
praxe súdov, či už najvyššieho, alebo ústavného.

14. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní rovnako zotrvala na doterajších vyjadreniach. Uviedla, že
žalovaný nemá záujem brániť vysporiadniu vlastníckeho práva, ale obec doteraz nepreukázala žiadne
potrebné doklady na to, aby mohli deklarovať prechod vlastníckeho práva zo štátu na obec podľa zákona
o majetku obcí. Nevidela dôvod na odročovanie pojednávania, čo má spoločné s tým, že štát prevádzal
majetok, ktorý podľa zápisov na LV mu patril, a teda na intervenientov. Ak sa tu má rozhodovať o určení

vlastníckeho práva, tie kúpne zmluvy nie sú platné, prevody neprebehli a k tomu postupu, uviedla, že
nevie, v čom konkrétne si žalobca myslí, že bol nezákonný.

15. Právny zástupca intervenienta 1/ na strane žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že žalobca
by sa mal držať svojej podanej žaloby, svojho petitu, kde sa domáha určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. Od 10.11.2022 ubehol rok a žalobca neformuloval žiaden dôkazný návrh, s ktorým
by sa súd mohol vysporiadať a formuluje ho až na pojednávaní pravdepodobne pod ťarchou dôkaznej
núdze. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uviedol, že napriek jeho snahám sa nepodarilo stretnúť, či už s
intervenientami, alebo so štátom, a preto ten dôkazný návrh robí až dnes, poukázal, že intervenient 1/dňa 14.2.2023 poslal obci, ako aj právnemu zástupcovi výzvu na osobné stretnutie. Doposiaľ nemajú
žiadne stanovisko, ani žiadnu odpoveď. Ďalej zdôraznil, že Obec Povina žaluje určenie vlastníckeho
práva a donedávna prebiehal spor o určenie vlastníckeho práva k tým istým parcelám na základe toho

istého skutkového základu pod sp. zn. 51C/30/2022. V žalobe ako aj vo vyjadrení žalobca uvádza, že
navrhujevypočuťfunkcionárovTJPovinaktomuakomaloprejsťvlastníckeprávopodobecvrámcitohto
skutkového stavu. To sa vzájomne bije. Ako môže TJ Povina ako samostatná právnická osoba, ktorá
má vlastnú právnu subjektivitu žalovať v konaní 51C/31/2022 o určenie vlastníckeho práva k tým istým
nehnuteľnostiam a v tomto konaní potom budú vypovedať ako svedkovia, kde budú tvrdiť, že to patrí

obci. Ďalšia skutočnosť, ktorá je veľmi podstatná, je tá, že TJ Povina predsa vydržala v minulosti tieto
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, až aktívny prístup intervenienta 1/, 2/ a v určitej miere
aj štátu spôsobil to, že tie nehnuteľnosti sa vrátili späť na štát. Kde bola obec vtedy, keď sa vydržiavalo.
Prečo obec odmieta sprístupniť vyhlásenia k tomu, že nemala výhrady k vydržaniu vlastníckeho práva zo
strany TJ Povina. Veď ak sa cítila už vtedy obec ako vlastník, tak nemohla dať kladné stanovisko, že jej
záujmyniesúdotknuté.Odroku1993obecničneurobilapreto,abypredmetnénehnuteľnostinadobudla.

Nikdy nerozporovala vlastnícke právo štátu, nikdy nerozporovala vlastnícke právo TJ Slovan Povina,
keď nezákonne vydržali vlastnícke právo a nikdy neurobila kroky k tomu, aby sa toho majetku domohla.
Právo naopak, dala súhlas k vydržaniu, že nie sú dotknuté záujmy obce. V tomto smere dôkazný
návrh, ktorý bol dnes prezentovaný, je absolútne ničotný, pretože sa nedodržiava predmetu konania,
teda žaloby, ktorá je daná, a teda predmetu konania o určení vlastníckeho práva. To ako nadobúdali

intervenienti vlastnícke právo je absolútne irelevantné pre toto konanie. Ak má pochybnosti žalobca, má
na to procesné možnosti v iných súdnych konaniach, ale pre toto súdne konanie kúpne zmluvy z xy
rokov nemajú žiaden vplyv. Nech sa drží žalobca svojho petitu a svojej podanej žaloby. K argumentácii,
že sa žalobca nevyjadroval k vyjadreniam intervenientov, je to jeho procesný postoj, avšak dôkazný
návrh, ktorý je urobený priamo na pojednávaní, v čase keď funguje CSP, je absolútne nedostatočné, ten

dôkazný návrh nie je ani určitý, ani jasný, ani zrozumiteľný, lebo formovať dôkazný návrh - celý proces
predaja nehnuteľnosti, ktorý, ako, kedy, akými zmluvami, na základe akých právnych titulov, veď toto ani
nie je urobený dôkazný návrh v zmysle CSP, ktorý musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný, aby sa dal vôbec
vykonať takýto dôkazný návrh. Zároveň uviedol, že nie sú dané žiadne hmotno-právne predpoklady na
vyhovenie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Nikdy v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. a § 18 ods. 3

zákona nemohlo dôjsť k nadobudnutia vlastníckeho práva na obec a samotné úkony, ktoré boli tomu
urobené,tomurozporujú,akoajsamotnýpostojTJPovina,ktorývydržiavalnajskôrnehnuteľnosti,potom
dával žalobu o určenie vlastníckeho práva, potom Obec dávala žalobu o určenie vlastníckeho práva, čiže
je absolútne nekonzistentná, nejasná, neurčitá žaloba a z tohto dôvodu žiadal súd, aby aj z procesného
hľadiska pojednávanie neodročoval a keďže ako povedal aj žalovaný, nie sú dané žiadne listiny, ani

žiadne dôkazy v spisovom materiáli, ktoré by preukazovali dôvodnosť žaloby samej a preto navrhoval,
žalobu zamietnuť.

16. Právny zástupca intervenienta 2/ na strane žalovaného na pojednávaní mal za to, že nedošlo
kprechoduvlastníckehoprávažalovanýchnehnuteľnostínažalobcupodľa§2aods.1Zákonaomajetku

obcí, nakoľko k rozhodnému dňu, t. j. k 1.1.1994 právo trvalého užívania, ktorého existencia bola
zákonnou podmienkou, k predmetným nehnuteľnostiam nebolo zriadené. K procesnému návrhu zo
strany žalobcu na pojednávaní, uviedol, že tento návrh je mimo predmet tohto konania, nakoľko
predmetom tohto konania nie je preskúmanie platnosti kúpnych zmlúv, ktoré uzatvárali intervenienti
so žalovaným, ale predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva, teda žaloba, ktorú podal

žalobca, v ktorej tvrdí, že by mal mať nejaký nadobúdací titul k predmetným nehnuteľnostiam.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a oboznámením
sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

18. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres Kysucké Nové Mesto, obec A., k. ú. A.
vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu – parcely registra „C“ parc. č. XX/X, XX/X, XX/X,
XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ako správca
jeevidovanýOkresnýúradŽilina.Titulminadobudnutiasú:Vyhlásenieoujatísadočasnejsprávymajetku
štátu č. OÚ ZA-MPO/2016/020457, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/25/2021 a sp. zn.

2C/31/2021 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/145/2019 (č. l. 31-33 spisu).

19. Z vyhlásenia o ujatí sa dočasnej správy majetku štátu zo dňa 14.06.2016 (č. l. 6-7 spisu) súd
zistil, že Okresný úrad Žilina ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 1 a 3 z. č. 278/1993 Z. z. o správemajetku štátu a z. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy sa ujal do dočasnej správy
majetku: pozemkov v k. ú. A. na LV č. XXX ako parc. č. CKN XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/
X, XX/X, XX/XX, XXXX zapísaný na vlastníka Čsl. Štát – TJ Slovan Povina. Odôvodnenie vyhlásenia

odkazuje na Úradný záznam vyhotovený dňa 03.05.1994 Okresným úradom Čadca napísaný na obci
Povina pri príležitosti porovnania evidenčného stavu so skutočným stavom a mapovými podkladmi
nehnuteľností, ktoré užívali ku dňu 31.12.1993 telovýchovné jednoty, Jednota – SD Čadca a iné bývalé
organizácie nachádzajúce sa v obci. Podľa uvedeného úradného záznamu TVJ Povina užíva v zmysle
evidenčného listu č. 424 zo dňa 14.4.1992 nehnuteľnosti – XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XXXX,

pričom právo trvalého užívania miestnej telovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené ani na jednu
nehnuteľnosť (č. l. 119 spisu). Podľa Vyhlásenia o ujatí sa dočasnej správy, na odovzdanie nehnuteľného
národného majetku do trvalého užívania bol príslušný okresný národný výbor, v obvode ktorého je
odovzdávaný majetok. Odovzdanie nehnuteľného národného majetku sa uskutočnilo hospodárskou
zmluvou. Telovýchovnej jednote v Povine nebolo zriadené právo trvalého užívania a preto vlastnícke
právokpredmetnýmnehnuteľnostiamaninevzniklo.Pokiaľbyajvznikloprávotrvaléhoužívaniavsúlade

s § 18 ods. 3 z. č. 278/1993 Z. z. tak právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho
účinnosti zaniká. Vlastník citovaných nehnuteľností je Slovenská republika, pričom nie je možné určiť
jeho správcu.

20. Žalovaný predložil Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. m. 2297/1994 zo dňa 07.06.1994
č. 558 k návrhu na usporiadanie niektorých vzťahov z bývalého inštitútu trvalého užívania, ktorým
vláda vzala na vedomie návrh opatrení na odstránenie aplikačných problémov pri vyporiadaní vzťahov
z trvalého užívania. Súčasťou uznesenia je aj právny rozbor týkajúci sa inštitútu trvalého užívania, podľa
ktorého jeho charakteristickými znakmi bolo zachovanie vlastníctva štátu a správy národného výboru,

bezplatnosť a trvalosť vzťahu k nehnuteľnému národnému majetku. Osobitne sa vyriešilo trvalé užívanie
nehnuteľností vo vlastníctve štátu, ktoré vzniklo bývalým Jednotným roľníckym družstvám k pozemkom
tvoriacim poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond a k budovám slúžiacim poľnohospodárskej alebo
lesnejvýrobe.Vzťahyvzniknutéztrvaléhoužívaniapodľa§70Hospodárskehozákonníkasúpredmetom
úpravy z. č. 278/1993 Z. z. a z. č. 182/1993 Z.z. s tým, že trvalé užívanie ako inštitút zaniká. Podľa §

18 z. č. 278/1993 Z. z. je rozdelený spôsob transformácie inštitútu trvalého užívania podľa subjektov
do 3 skupín, z ktorých skupina č. 2 sú telovýchovné jednoty, pričom pre všetky skupiny je podmienkou
pre transformáciu ex lege skutočnosť, že trvalé užívanie vzniklo podľa doterajších predpisov (§70
Hospodárskeho zákonníka, vyhl. 117/64 Zb., vyhl. č. 94/65 Zb., vyhl. č. 104/66 Zb., vyhl. č. 156/75
Zb., vyhl. č. 90/84 Zb., a vyhl. č. 119/88 Zb. ) a že trvá ku dňu účinnosti osobitného predpisu (z. č.

182/1992 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov- účinný od 1.9.1993 a z. č. 278/1993 Z. z.
účinný od 1.1.1994). Trvalé užívanie nehnuteľností subjektov druhej skupiny- telovýchovné jednoty ex
lege zaniklo k 1.1.1994 a k tomu dňu prešlo ex lege do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú.
Obe sú povinné spísať protokoly s obvodnými úradmi, ktoré slúžia ako podklad pre zápis do katastra
nehnuteľností. Návrh na zápis sú povinné dať obce do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí, ide

o primeranú aplikáciu ust. § 14 z. č. 138/1991 Zb. (č. l. 120-124 spisu).

21. Kúpnou zmluvou č. 20/2022 zo dňa 09.06.2022 sa zaviazal žalovaný previesť intervenientovi 1/ na
strane žalovaného nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu – pozemky parc, č. KNC XX/X, XX/XX, so
súhlasom Ministerstva financií SR (č. l. 47-53 spisu).

22. Kúpnou zmluvou č. 17/2022 zo dňa 18.05.2022 sa zaviazal žalovaný previesť intervenientovi 2/ na
strane žalovaného nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu – parcela KNC XX/X, XX/X, XX/XX, XX/
XX, XX/X, so súhlasom Ministerstva financií SR. Vkladové konanie však bolo prerušené do skončenia
obmedzenia zákazu prevodu nariadeného vlastníkovi – žalovanému uznesením Okresného súdu Žilina

sp. zn. 27C/68/2022.(č. l. 65-72 spisu).

23. Podľa potvrdenia Obce Povina zo dňa 29.09.2020 A. B. – Píla Povina, platil daň z nehnuteľnosti od
roku 1999 za užívanie parciel CKN XX/X E. XX/XX. Firma KOOP Slovakia s.r.o. platí daň z nehnuteľnosti
od roku 2017 za uvedené parcely. Na uvedených parcelách vykonáva podnikateľskú činnosť (č. l. 54

spisu).24. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C/357/2007 zo dňa 10.07.2012, bola žaloba žalobcu
TVJ Slovan Povina, proti žalovanému A. B. o odstránenie píly z pozemkov KNC XX/X, XX/XX, a o
vypratanie pozemku XX/X zamietnutá (č. l. 109-116 spisu).

25. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 2C/31/2021-65 zo dňa 11.11.2021, právoplatným dňa
01.02.2022 bolo určené, že žalovaný – Telovýchovná jednota Slovan Povina nie je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXX a to – parcela CKN 81/5 a 81/10
(č. l. 97-99 spisu).

26. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/25/2021-105 zo dňa 12.10.2021, právoplatným dňa
04.01.2022 bolo určené, že žalovaný – Telovýchovná jednota Slovan Povina nie je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXX a to – parcela CKN XX/X, XX/X,
XX/X, XX/X, XX/XX, XX/XX (č. l. 127-139 spisu).

27. Podľa Notárskej zápisnice N 167/2017, Nz 50059/2017 zo dňa 04.12.2017 bolo osvedčené
vyhlásenie TVJ Slovan Povina o vydržaní podľa § 63 z. č. 323/1992 Z. z. TVJ Povina v osvedčení
vyhlásila že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k. ú. A. zapísaných na LV č. XXX a to parc. CKN
XX/X, XX/X, XX/X,XX/X,XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/XX, XXXX, ktoré nadobudol darom od pôvodných
vlastníkov v päťdesiatych rokoch (č. l. 105-108 spisu).

28. Okresný národný výbor v Čadci odor výstavby č. j. Výst. 1-25-154/78 zo dňa 22.03.1978 vydal na
žiadosť stavebníka TJ- Slovan Povina územné rozhodnutie o umiestnení stavby Športového areálu TJ
Slovan Povina na pozemku EKN XXXX v k.- ú. A. (č. l. 149-150 spisu).

29. Žalobca predložil ako listinný dôkaz článok Vývoj obce od roku 1945 až po súčasnosť týkajúci sa
aj Športového areálu telovýchovnej jednoty zachytávajúci priebeh výstavby šatní a oplotenia pri ihrisku
TJ od roku 1971 -1986 (č. l. 151-152 spisu).

30. Podľa výpisu z centrálnej a účtovnej evidencie majetku štátu v dočasnej správe Okresného úradu

Žilina predloženej Okresným úradom Žilina sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu vedené
v uvedených evidenciách ako majetok štátu (č. l. 179-181 spisu). Z kópie výpisu z osobitnej evidencie
majetku štátu v dočasnej správe Okresného úradu Žilina súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu, sú vedené v tejto evidencii pod č. 36/2017 na základe Vyhlásenia o ujatí sa dočasnej správy
majetku štátu zo dňa 14.06.2016 podľa § 5 ods. 1 a 3 z. č. 278/1993 Z. z. a pod č. 51/2022, 52/2022 na

základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/25/2021 a sp. zn. 2C/31/2021 (č. l. 182-183 spisu).

31. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 2a ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo
trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu, prechádzajú dňom nadobudnutia
jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové
určenie takejto nehnuteľnosti.

Podľa ust. § 2 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých
sa nachádzajú.

Podľa § 64 ods. 1 a 2 z. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník: (1) Národným majetkom sú veci
vo vlastníctve štátu, majetkové práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií. (2) K jednotlivým
veciam, pohľadávkam a iným majetkovým právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.

Podľa ust. § 65 ods. 1 z. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, právo hospodárenia s národným

majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom
alebo prevažne slúži.Podľa ust. § 65 ods. 3 z. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, národný majetok, pri ktorom pri
jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna
organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ

právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom
majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

Podľa § 68 ods. 1 z. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, prevody práva hospodárenia s národným
majetkom mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami (§ 347). Vykonávací

predpis môže ustanoviť pre štátne organizácie podmienky, za ktorých sa môže prevod vykonať,
a prípady, keď možno prevod vykonať opatrením riadiacich orgánov. Pokiaľ ide o štátne podniky,
môže tak urobiť iba v prípadoch, keď ide o prevody práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným
územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných
organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu.
Podľa § 69 ods. 1, 3 z. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník: (1) pre prevody národného majetku

do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, platia
ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.
(3) Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom majetku, sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú
vykonávacie predpisy. V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných organizácií
než štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349; prevody do vlastníctva občanov sa

vykonávajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 70 ods. 1 až 3 z. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník: (1) Časti národného majetku
môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, najmä
družstevným alebo spoločenským.

(2) Organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého užívania, je oprávnená užívať majetok len na
účel, na ktorý jej bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a chrániť. Môžu sa jej uložiť osobitné
obmedzenia práva trvalého užívania.
(3) Majetok odovzdaný do trvalého užívania môže byť organizácii odňatý, ak neplní svoje povinnosti
trvalého užívateľa; inak len vtedy, ak to vyžaduje vyšší spoločenský záujem.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1976 Zb. o správe národného
majetku, štátne organizácie (ďalej len „organizácie“) sú povinné spravovať hmotný národný majetok so
starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné. Preto organizácie sú povinné
národný majetok zistiť, spísať, oceniť a bežne viesť v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov.

Podľa § 10 ods. 1, 2, 4,9 cit. vyhlášky: (1) nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom sa
môže bezodplatne odovzdať do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka) len iným
socialistickým organizáciám než štátnym. (2) Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do
trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“) sú príslušné

okresné a mestské národné výbory, v obvode ktorých je odovzdávaný národný majetok. Ak má
odovzdať do trvalého užívania nehnuteľný národný majetok, ktorý nie je v správe okresného alebo
mestského národného výboru v obvode ktorého je, prevedie sa skôr do jeho správy. So súhlasom
príslušného ministerstva financií môžu výnimočne aj iné organizácie nehnuteľný národný majetok,
ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania. (4) Odovzdanie národného majetku do trvalého

užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v
evidenciinehnuteľností.(9)Oodovzdanínehnuteľnéhonárodnéhomajetkudotrvaléhoužívaniasaspíše
zápisnica.

Podľa § 1, ods. 1, 2 vyhl. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, táto vyhláška upravuje

dočasnú správu národného majetku, a) pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je zrejmé, ktorá štátna
organizácia ho má spravovať, alebo b) o ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej organizácie.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 61/1986 Zb. národný majetok uvedený v § 1 je v dočasnej správe okresného
národného výboru alebo národného výboru jemu na roveň postaveného (ďalej len "okresný národný

výbor"), v obvode ktorého sa nachádza, ak táto vyhláška alebo osobitný predpis neustanoví inak.Podľa § 18 ods. 3 z. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.

32. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP je to, že
strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, pričom naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vplýva z osobitného predpisu. Ak by
obe podmienky neboli kumulatívne splnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa vecou samou

k zamietnutiu žaloby. V danom prípade súd mal za to, že je daná vecná legitimácia strán sporu, tak
aktívna, ako aj pasívna a zároveň aj to, žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Bez požadovaného určenia by nebolo možné v prípade úspechu žalobcu v spore zaevidovať
jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže žalovaný je zapísaný
ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti na Liste vlastníctva č. XXXX. V súlade s konštantnou judikatúrou,
na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce

vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu
medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (napr. rozsudok NSSR sp. zn.
1Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže
žalobca dosiahnuť inak.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že v žalobe označené nehnuteľnosti patria do jeho
výlučného vlastníctva. Svoj nárok odvodzoval od ust. § 2a ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
v neskoršom podaní aj z ust. § 2 ods. 1 cit. zákona. Zároveň tvrdil, že Vyhlásenie o ujatí sa dočasnej
správy urobené žalovaným dňa 14.06.2016 je nulitný správny akt. Z vykonaného dokazovania bolo
nesporné, že Okresný úrad Žilina sa ujal dočasnej správy majetku podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z. z.

o správe majetku štátu v pôvodne zapísaného na LV č. XXX. Podkladom pre ujatie sa správy bol zápis
vlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamvprospechČsl.štátu-TJSlovanPovinazroku1978.

34. Keďže žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že vlastnícke právo nadobudol
ex lege na základe ust. § 2a ods. 1 resp. § 2 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. súd skúmal, či boli splnené

predpoklady v zmysle cit. ustanovení a teda skutočne došlo ex lege k prechodu vlastníckeho práva na
žalobcu – obec Povina.

35. Podľa §2a ods. 1 z. 138/1991 Zb. nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania
telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu (odkaz na§ 18 ods. 3 z. č. 278/1993 Z. z. o správe

majetku štátu) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

36. Predpokladom toho, aby ku dňu 1.1.1994, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 278/1993 Z. z.
mohli nehnuteľné veci štátu, ku ktorým mali právo trvalého užívania telovýchovné jednoty, nadobudnúť

obce, je preukázanie práva trvalého užívania telovýchovných jednôt. Toto právo trvalého užívania, ktoré
vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, podľa § 18 ods. 3 z. č. 278/1993 Z. z. dňom jeho účinnosti zaniká.

37. Telovýchovné jednoty, ktoré nepatrili medzi štátne organizácie, mohli v zmysle Hospodárskeho

zákonníka a vyhlášok č. 156/1975, 90/1984 a 119/1988 nadobudnúť právo trvalého užívania k
nehnuteľnému majetku na základe hospodárskej zmluvy. Vzhľadom na nesporné tvrdenie strán sporu,
ktoré vyplýva aj z Notárskej zápisnice N 167/2017, bol v roku 1978 v evidencii nehnuteľností vyznačený
zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom v prospech Čsl. štátu – TJ Slovan Povina. V uvedenom
období platila vyhláška č. 156/1975, podľa ktorej ust. § 10 ods. 1,2,4 nehnuteľný národný majetok

možno odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, pričom sa tak
urobí hospodárskou zmluvou. V cit. vyhláške sú upravené aj náležitosti hospodárskej zmluvy, pričom
o odovzdaní nehnuteľného majetku sa spisovala zápisnica. Na základe hospodárskej zmluvy sa urobí
zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.

38. V podmienkach prejednávanej veci však existenciu hospodárskej zmluvy žalobca, na ktorom ležalo
dôkazné bremeno, nepreukázal. Nepredložil ani hospodársku zmluvu ani zápisnicu. Z uvedených
dôvodov nemožno dospieť k záveru o existencii práva trvalého užívania v prospech telovýchovnej
jednoty k 1.1.1994 a k záveru, že s účinnosťou od 01.01.1994 došlo k prechodu nehnuteľnostído vlastníctva žalobcu. Napokon aj z úradného záznamu Okresného úradu Čadca napísaného na
Obci Povina dňa 03.05.1994 pri príležitosti porovnania evidenčného stavu so skutočným stavom a
mapovými podkladmi nehnuteľností, ktoré užívali ku dňu 31.12.1993 telovýchovné jednoty, Jednota - SD

Čadca a iné bývalé organizácie nachádzajúce sa v obci, vyplýva, že právo trvalého užívania miestnej
telovýchovnej jednote nebolo v minulosti zriadené. Pokiaľ žalobca existenciu práva trvalého užívania
patriaceho telovýchovnej jednote preukazoval listinnými dôkazmi –úryvkom z novinového článku-
preukazujúcimi činnosť telovýchovnej jednoty v rámci trvalého užívania predmetných nehnuteľností
a navrhoval výsluch svedkov – bývalých funkcionárov TJ Slovan Povina, súd konštatuje, že vzhľadom

na jednoznačne formulované znenie cit. zákonných ustanovení, predloženie listinného dôkazu o činnosti
TJ Slovan Povina nie je postačujúce na preukázanie existencie práva trvalého užívania. Z rovnakého
dôvodu súd nevykonal ani výsluch navrhovaných svedkov, ktorý považoval za nadbytočný. Keďže sa
v uvedenom období ( zároveň aj v nasledujúcom období za účinnosti ďalších vyhlášok) jednoznačne
vyžadovalo uzatvorenie hospodárskej zmluvy, bez jej preukázania nemožno konštatovať, že táto bola
uzavretáateda,žeprávotrvaléhoužívaniatelovýchovnejjednotevzniklo.Bezpreukázaniasplneniatejto

podmienky nemožno dospieť k záveru, že došlo k prechodu predmetných nehnuteľnosti do vlastníctva
obce.

39. Pokiaľ žalobca poukazoval aj na znenie ut. § 2 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. podľa ktorého prechádzajú
účinnosťou z. č. 138/1991 Zb. (01.05.1991) do vlastníctva obce z majetku SR veci, ku ktorým patrilo ku

dňu účinnosti z. č. 369/1990 Zb. t. j. k 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú, podľa názoru súdu právo žalobcu k vyššie označeným pozemkom nemožno
vyvodzovať ani s poukazom na toto zákonné ustanovenie.

40. Uvedené ustanovenie predpokladá súčasné splnenie podmienky existencie vlastníckeho práva

Slovenskej republiky, ako aj práva hospodárenia –trvalej správy patriacej národnému výboru ku
dňu 24.11.1990. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dokument, ktorým by preukázal výkon práva
hospodárenia národným výborom (či už fakticky, alebo právne) ku dňu 24.11.1990. Najvyšší súd SR
v rámci svojej judikatúry (napr. rozhodnutie 5Sžrk/1/2016) rozlišuje právo hospodárenia a dočasnú
správu majetku, pričom pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu

zvereného majetku. Pod pojmom hospodárenie sa chápe trvalá správa nehnuteľností a aj využívanie
majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku.
Hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku
je v súlade s predmetom činnosti správcu.

41. Strany sporu zhodne tvrdili, že zo zápisu v pozemkovej knihe z roku 1978 je nepochybné, že sporné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve štátu, pričom uvedený zápis bol vykonaný v prospech Čsl. štátu –
TJ Povina. Podľa názoru súdu z takéhoto zápisu vyplýva, že mali byť nehnuteľnosti prevedené do
vlastníctva Československého štátu, avšak nevyplýva z neho, že bolo zriadené právo hospodárenia
miestnemu národnému výboru. Sporné pozemky ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. boli síce

vo vlastníctve štátu, ale pre ich prechod do vlastníctva obce sa vyžadovalo, aby k nimi patrilo
národnému výboru právo hospodárenia. Keďže zo zápisu v pozemkovej knihe nevyplýva zriadenie
práva hospodárenia miestnemu výboru a žalobca nepreukázal, že by vzniklo národnému výboru právo
hospodárenia, neboli splnené podmienky pre prechod majetku štátu na obec s poukazom ani na ust. § 2
ods. 1 z. č. 138/1991 Zb. Keďže nebolo preukázané, že by sa vykonávalo právo hospodárenia národným

výborom, mohlo ísť nanajvýš (s poukazom na znenie vyhl. č. 61/1986 Zb.) o nehnuteľnosti v dočasnej
správe národného výboru a tie nemohli prejsť do vlastníctva obce ex lege.

42. Keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok prechodu majetku štátu na obec v zmysle
ust. § 2a ods. 1 a § 2 ods. 1 z. č. 138/1991 Zb., a tým nevyvrátil správnosť záverov vo Vyhlásení o ujatí

sa dočasnej správy Okresným úradom Žilina, súd žalobu žalobcu zamietol.

43. Súd len na okraj poznamenáva, že zákon č. 138/1991 Zb. predpokladal spísanie tzv. delimitačných
protokolov o prechode vlastníctva a práva hospodárenia, k takémuto právnemu úkonu vo vzťahu k
nehnuteľnostiamnikdyneprišlo.Zápisprechoduvlastníckehoprávaštátunaobecmalivykonaťpríslušné

strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným
zastupiteľstvom. Žalobca mal zákonnú povinnosť podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh
na zápis do evidencie nehnuteľností, k takémuto úkonu však zo strany žalobcu nikdy neprišlo. Nebolo by
možné za takéhoto stavu vyvodiť ani záver, že žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním,nakoľko nadobudnutie účinnosti z. č. 138/1991 Zb. neznamená, že žalobca skutočne vstúpil do držby,
teda že začal nakladať s vecou ako vlastnou, pre posúdenie okamihu vstupu žalobcu do držby je preto
nadobudnutie účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. irelevantné.

44.KnávrhužalobcunadokazovaniepripojenímsispisuOkresnéhoúraduŽilinatýkajúcehosasporných
pozemkov prednesenom právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní súd uvádza, že tento návrh
zamietol. Súd konštatuje, že predmetom tohto sporu je určenie, že obec Povina – žalobca nadobudol
majetok–nehnuteľnostiktorésúpredmetomsporunazákladezákonavzmysleust.§2ods.1a§2aods.

1 z. č. 138/1991 Zb. a to k 1.1.1994 resp. 01.05.1991. Predmetom sporu nie je určovanie platnosti alebo
neplatnostiďalšíchnáslednýchprevodovtýchtopozemkovzožalovanéhonainéosoby,ktoréokremtoho
neboli ani zavŕšené povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra z dôvodu prerušenia katastrálneho
konania. V prejednávanej veci vychádzajúc z obsahu žaloby je predmetom určenie, či došlo k prechodu
vlastníctva k pozemkom na obec zo zákona. Navrhnuté dokazovanie žalobcom teda nekorešponduje
s predmetom sporu. Navyše ani s ohľadom na koncentračnú zásadu nebol tento dôkaz bez uvedenia

relevantných dôvodov navrhovaný včas, ale až na pojednávaní. Zároveň za nadbytočné považoval
súd aj vykonanie dokazovania pripojením si notárskeho spisu N 167/2017 týkajúceho sa Osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní pozemkov TVJ Slovan Povina, keď predmetom sporu nebola otázka vlastníckeho
práva TVJ Slovan Povina a pokiaľ mal tento dôkaz smerovať k otázke naliehavého právneho záujmu,
tento mal súd daný ako už uviedol v ods. 32 tohto rozsudku.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ako aj intervenienti 1/ a 2/ na strane žalovaného boli v spore v celom rozsahu
úspešní a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

48. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.