Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010668
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Petry Pavlisovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.
apríla 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.01.2025 sp. zn. 1T/91/2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu

Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom
F. G. XXX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice

ukladá

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, §
38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 29. januára 2025 sp.zn1T/91/2024 uznal

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. G. XXX, H. C. D. E., t. č. vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 22. septembra 2024 v bližšie neurčenom čase, najskôr od 00.30 hod. najneskôr do 9:00 hod., v obci
F., okres Spišská Nová Ves, v F. H. I. F. J. E. K. bez popisného čísla nachádzajúcej sa na okraji osady 5
RP II sa opakovane vyhrážal svojej bývalej manželke A. B., že ju zabije, opakovane ju fyzicky napadol,

a to takým spôsobom, že ju ťahal za vlasy, päsťami udieral do tváre, rukou ju škrtil pod krkom, minimálne
trikrát poškodenú kopol do pravej ruky, následne na to opustil chatrč a vrátil sa so sekerou, obžalovaný
jej stále dookola hovoril, že ju v daný deň zabije, pričom poškodená ho prosila, aby to nerobil, následne ju
udrel tupou kovovou časťou sekery jedenkrát do ľavej časti temena hlavy, po určitom čase znova pristúpilk poškodenej a mobilným telefónom, ktorý mal v ruke ju udrel 2 až 3-krát do oblasti hlavy, opakovane ju
udrel päsťami do tváre, do pravej ruky, kopal ju, sekerou ju udrel do predkolenia pravej nohy, následne
poškodenáutieklazchatrče,pohybujúcsapocestezchatrčesmeromkbytovke, obžalovanýjudobehol,

sekerou ju udrel po chrbte, načo poškodená spadla na zem, opätovne ju chytil za vlasy a vtiahol späť
do chatrče a povedal jej, že keď to urobí ešte raz, že jej odreže nohy a sekeru si položil vedľa seba, kde
poškodená zotrvala zo strachu o svoj život až do 09.00 hod. dňa 22.09.2024, kedy pre poškodenú prišla
jej dcéra a požiadala obžalovaného, aby matka išla k nim do bytu č. 6 v bytovom dome na adrese F.
G.XXX, čím takto poškodenej A. B. spôsobil zranenia ľahké, a to viacpočetné pomliaždeniny mäkkých

tkanív tváre obojstranne s krvnými podliatinami, dve pomliaždeniny mäkkých tkanív v strednej časti krku
s odreninami, dve menšie pomliaždeniny mäkkých tkanív na zadnej strane krku obojstranne s krvnými
podliatinami, tržno-pomliaždenú ranu na hlave v ľavej temennej oblasti, pomliaždeniny mäkkých tkanív
na pravom ramene s krvnými podliatinami a pruhovitými odreninami, pomliaždenie mäkkých tkanív na
pravom predlaktí s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív na chrbte vľavo v oblasti ľavej
lopatky s krvnou podliatinou a odreninou, pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom predkolení s krvnou

podliatinou a odreninou, odreniny na ľavom kolene a predkolení s dobou liečenia a práceneschopnosti
v trvaní 10 dní, počas ktorých bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života a súčasne u poškodenej
jeho bývalej manželky A. B. vzbudil obavu, že svoje vyhrážky i uskutoční.

Za to ho súd odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h/,

písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a. s. Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874 náhradu škody vo výške 186,12 € titulom
úhrady nákladov u poistenca A. B..

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné.

Sdôvodmiuvedenýmivrozsudkuokresnéhosúdunesúhlasí,nakoľkomázato,žeokresnýsúdžalovaný
skutok nesprávne právne i skutkovo vyhodnotil. Na jednej strane okresný súd uveril poškodenej pokiaľ

ide o ňou uvádzané skutočnosti zakladajúce skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, avšak na strane druhej
vôbec nezohľadnil poškodenou uvádzané skutočnosti ohľadom jej obmedzovania osobnej slobody
obžalovaným, k čomu malo dôjsť nielen pri jej odtiahnutí za vlasy do chatrče, v ktorej obžalovaný v
danej dobe býval, v nočných hodinách dňa 22.09.2024, ale aj následne, keď mal obžalovaný poškodenú

niekoľko hodín, proti jej vôli držať zamknutú v uvedenej chatrči, kde ju mal fyzicky napádať a vyhrážať
sa jej zabitím. Následne potom, čo obžalovaný zaspal, poškodenej sa podarilo zobrať kľúče, ujsť vonku,
kde ju však dobehol a opätovne ju mal ťahaním za vlasy dotiahnuť späť do chatrče, kde ju zamknutú
držal až do 09.00 h daného dňa, kde ju pustil až po príchode ich dcéry.

Je pravdou, že dcéra obžalovaného a poškodenej mal. L. B. na hlavnom pojednávaní pozmenila svoju
výpoveď z prípravného konania, keď uviedla, že jej matka - poškodená sama dobrovoľne odišla do
chatrče za obžalovaným, avšak následne už maloletá svedkyňa sa v chatrči nenachádzala a ku skutku,
ku ktorému malo dôjsť v danej chatrči sa nevedela vyjadriť, ani v prípravnom konaní a ani na hlavnom
pojednávaní. Výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 23.09.2024 bola vykonaná zákonným

spôsobom, za prítomnosti obhajcu, kde po riadnom zákonnom poučení poškodená vypovedala aj
ohľadom skutočností týkajúcich sa jej obmedzovania osobnej slobody, a to aj po jej vtiahnutí proti jej
vôli do chatrče obžalovaného, kde ju mal tento opakovane fyzicky napádať a spôsobiť jej zranenia
zakladajúce aj skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, čo je
podporené aj zápisnicou o prehliadke tela poškodenej, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a

farmácie, odvetvia chirurgie i prepisom volaní na tiesňovú linku. Súčasne poukazujem na to, že aj po
úteku poškodenej vonku z chatrče, obžalovaný ju dobehol, kde opätovne voči nej použil násilie, keď ju
udrel so sekerou po chrbte a proti jej vôli ju za vlasy opäť dotiahol do chatrče, kde ju v strachu (eštesa jej vyhrážal, že ak opäť utečie, odreže jej nohy, pričom si položil vedľa seba sekeru) a proti jej vôli
držal až do 09.00 h daného dňa.

Skutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať, neznižuje
dôveryhodnosť jej výpovede z prípravného konania, ktorá bola vykonaná v súlade s ust. § 134 a § 135
Trestného poriadku.

Vzhľadom na uvedené má zato, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä výpoveď

poškodenej A. B., a preto má zato, že žalovaný skutok je potrebné skutkovo i právne vyhodnotiť tak ako
je to uvedené v obžalobe prokurátora.

Súčasne, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, má zato s poukazom na okolnosti prípadu i
osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 8x súdne trestaný aj pre násilnú trestnú činnosť, pričom
naposledy vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody 12.07.2020, že uložený podmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov je neprimerane mierny.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves a vec vráti tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Tr. poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie
o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku a vo vzťahu
k výroku o vine dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd

jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne vysporiadal
s obhajobou obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovýroku

o vine a keďže sa s týmito závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I.ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu.

Z dôvodov podaného odvolania zo strany prokurátora je zrejmé, že prokurátor napáda výrok o vine vo
vzťahu k právnej kvalifikácií konania obžalovaného aj ako trestného činu obmedzovania osobnej slobody

podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a zároveň napáda
výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane mierny vzhľadom na osobu obžalovaného.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného ustálená súdom I. stupňa v skutku napadnutého rozsudku
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. nebola napadnutá ani jednou z procesných strán a v zmysle
vykonaného dokazovania je aj podľa názoru krajského súdu nepochybná.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu vykonaného dokazovania, jeho
zhodnotenia, vrátane posúdenia dôvodov odvolania prokurátora krajský súd konštatuje, že súd I. stupňa

nepochybil, keď na rozdiel od obžaloby vypustil časť skutkovej vety pri zachovaní totožnosti skutku,
pretože ani podľa názoru krajského súdu sa nepodarilo na hlavných pojednávaniach preukázať, že
zo strany obžalovaného voči poškodenej A. B. došlo k takému konaniu, ktorým by utrpela zásah do
osobnej slobody, spočívajúcim v obmedzení jej voľného pohybu. Ani podľa názoru krajského súdunebolo presvedčivo dokázané, že v deň skutku to bol práve obžalovaný, ktorý ju odtiahol z jej bytu a držal
ju proti jej vôli v obydlí – chatrčke, ktorú v rozhodný čas užíval.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil na základe dôkazov riadnym a zákonným spôsobom vykonaných na
hlavnom pojednávaní, že zhodnými tvrdeniami obžalovaného A. B. a poškodenej A. B. bolo preukázané
že dňa 22.09.2024 v kritický čas bola poškodená v chatrčke a pri chatrčke, ktorú v tom čase užíval sám
obžalovaný. Rozporné však bolo to, či poškodená prišla sama za obžalovaným, alebo bola do chatrčky
obžalovaným odtiahnutá násilím z bytu, pretože jedine poškodená uviedla tieto skutočnosti v prípravnom

konaní a následne na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala.

Aj maloletá svedkyňa L. B. vo svojej prvotnej výpovedi síce uvádzala, že ju z bytu odtiahol obžalovaný,
avšak v konaní pred súdom uviedla, že mama išla sama do chatrčky za obžalovaným a o ďalšom
priebehu vie iba z rozprávania obžalovaného, resp. poškodenej. K rozporným častiam vo svojich
výpovediach uviedla, že prvotná výpoveď na rozdiel od výpovede na hlavnom pojednávaní bola v takom

znení preto, lebo bola nahnevaná na otca, pretože mama mala krv na šatách.

Svedkyňa L. M. – matka obžalovaného, bývajúca v blízkosti bytu poškodenej uviedla, že v kritický deň
nepočula žiaden krik a tiež svedkyňa L. M. – nevesta poškodenej, s ktorou žila v byte potvrdila, že
v noci v byte nebol obžalovaný a na nasledujúci deň po udalosti sa videla s poškodenou, ktorá sa jej

nesťažovala na obžalovaného a ani si na nej nič nevšimla.

Na základe takto vykonaných dôkazov okresný súd správne vyhodnotil, že tvrdenia poškodenej A. B.
o tom, že bola obžalovaným násilím odtiahnutá z bytu a obmedzovaná až do príchodu jej dcéry mal. L.
v chatrčke, ktorú v rozhodnom čase aj sám obžalovaný užíval, ostali osamotené a nepotvrdené žiadnym

iným dôkazom. Preto súd I. stupňa postupoval správne, keď čiastočne konanie obžalovaného vypustil so
žalovaného skutku a jeho inak protiprávne konanie nekvalifikoval aj ako zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Konanie obžalovaného A. B., po úprave v skutkovej vete uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku,

súd I. stupňa správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
a ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba v priamom úmysle svojím konaním spôsobil ľahké zranenia
u poškodenej A. B. vyžadujúce si v prípade najzávažnejšieho zranenia dobu liečenia a PN v trvaní 10
dní a súčasne jej pri tom hrozil zabitím a poškodením na zdraví, ktoré u nej ako bývalej manželky a

matky spoločných detí, vyvolalo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím svojím konaním porušil záujmy
chránené Trestným zákonom, ktorými sú jednak ľudské zdravie a ochrana jednotlivcov pred niektorými
závažnými vyhrážkami.

Naopak vo vzťahu k výroku o treste sa krajský súd vzhľadom na osobu obžalovaného stotožnil

s námietkami prokurátora o určení druhu trestu a jeho výmery.

Z odpisu registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný A. B. bol od roku 1999 osemkrát

súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5T/93/2015 zo dňa 27.10.2015, právoplatným dňa 8.2.2016 odsúdený pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k poškodenej A. B., a za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a
6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 15.10.2018. Tiež trestným rozkazom Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 4T/154/2014 zo dňa 12.8.2014, právoplatným dňa 12.8.2014 bol odsúdený pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa dopustil voči poškodenej A. B. a bol mu za
to uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú

dobu v trvaní 2 rokov, v ktorej sa neosvedčil a trest vykonal dňa 12.7.2020.Pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. krajský súd prihliadal na jeho osobu, osobné
pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie a na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnosti.

Poľahčujúcu okolnosť ani krajský súd u obžalovaného A. B. nezistil. Ako priťažujúce okolnosti aj krajský
súd vyhodnotil to, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona a to, že bol už
za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona.

U obžalovaného A. B. prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona, pretože bol uznaný vinným z dvoch prečinov spáchanými jedným skutkom. Trest mu krajský súd
ukladal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Prísnejším trestným činom v prípade jeho odsúdenia, je trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 2 Trestného zákona, s ustálenou trestnou sadzbou v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky.

Oproti názoru okresného súdu mal krajský súd za to, že u obžalovaného A. B. na jeho nápravu jednak
nebude postačovať uloženie alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody a jednak ani trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

V tomto smere poukazuje krajský súd na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný

a to aj pre násilnú trestnú činnosť, pričom opakovane bol aj vo výkone nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Navyše za rovnakú trestnú činnosť vo vzťahu k rovnakej poškodenej mu už bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody s tým, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a následne trest vykonal
dňa 12.07.2020 ( Okresný súd Spišská nová Ves, sp. zn. 4T 154/2014 ).

Zohľadniac jeho kriminálnu minulosť a aj okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestného činu
a spôsobený následok dospel krajský súd k záveru o nevyhnutnosti uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne tak podľa názoru
krajského súdu v danom prípade a za daných okolností spĺňa všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej
ako aj generálne prevencie.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin v súlade
s ustanovením § 49 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ho zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.