Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124437757
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124437757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35
724 803, v konaní zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX
XX D. D., o zaplatenie 5 390,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 29. 11. 2024, domáha,
aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 390,80 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 249,13 eur od 22. 03. 2022 do zaplatenia a náhradu trov konania
na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2024,
uzatvorenej medzi postupcom Tatra banka, a.s. (IČO: 00 686 930), a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa
16. 03. 2018 zmluvu č. 3018514404, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu

v znení ich dodatkov, a na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná napriek
opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju
povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s

príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil
podaním zo dňa 21. 03. 2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 5 405,73 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5 249,13 eur,
z riadneho úroku vo výške 141,67 eur, z úroku z omeškania vo výške 14,93 eur (túto sumu si žalobca
v konaní neuplatňuje), z poplatkov vo výške 0,00 eur a z poistenia splátok vo výške 0,00 eur v súlade

s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dnešného dňa
vykonala nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu listinné dôkazy, a to zmluvu
o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21. 10. 2024, vrátane dvoch dohôd o plnomocenstve a prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Tatra bankou a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 21. 10. 2024

(č. l. 9-18 súdneho spisu), zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
3018514404 zo dňa 16. 03. 2018 (č. l. 19-25 súdneho spisu), dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
zo dňa 16. 03. 2018 (č. l. 26 súdneho spisu), spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 16. 03. 2018
(č. l. 27-28 súdneho spisu), odpis z podacieho hárku č. EPH273186791 zo dňa 22. 03. 2022, vrátane
sledovania zásielok (č. l. 29 súdneho spisu), obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových

spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby (č. l. 30-33 súdneho spisu), sadzobník poplatkov Tatra banky,
a.s. (č. l. 34-37 súdneho spisu), všeobecné obchodné podmienky E. D., F. (č. l. 38-61 súdneho spisu),
oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 21. 03. 2022 (č. l. 62 súdneho spisu),
odpis z podacieho hárku č. EPH272672032 zo dňa 17. 03. 2022, vrátane sledovania zásielok (č. l. 63,64
súdneho spisu), výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16. 03. 2022 (č. l. 65 súdneho spisu),
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2024 (č. l. 66 súdneho spisu), výpis z úverového účtu

(č. l. 67 súdneho spisu), oznámenie zo dňa 28. 10. 2024 (č. l. 68 súdneho spisu), pokus o zmier zo dňa
28. 10. 2024 (č. l. 69 súdneho spisu), spis číslo:13646384 zo dňa 28. 10. 2024 (č. l. 70 súdneho spisu),
podací hárok zo dňa 29. 10. 2024 (č. l. 71 súdneho spisu).

3. Žaloba spolu s prílohami, poučením o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach

a povinnostiach podľa § 292 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a uznesením súdu sp. zn. 18Csp/29/2024 zo dňa 21. 01. 2025, ktorým súd
žalovanú podľa § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia
písomne vyjadrila k pripojenej žalobe a ak uplatnený nárok neuznáva, aby uviedla vo svojom písomnom
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 04. 02. 2025.

4. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k žalobe žalobcu nevyužila.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie. Po nariadení pojednávania, žalobca, v podaní

doručenom súdu dňa 11. 04. 2025, označenom ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“,
prostredníctvomprávnehozástupcu,nadrámecdoterajšíchtvrdeníuviedol,ženárokuplatnenýpodanou
žalobou podľa jeho názoru preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu a medzi stranami nie
sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná bola pred postúpením
pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti

tohto záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom
rozsahu splatná. Žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme čo
možno najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia vecí súhlasil s takýmto rozhodnutím vo veci
samej aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní. Žalobca ďalej uviedol, že
súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval

žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol
objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu a
nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok
a navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie ako vyhovenie žalobe v celom
rozsahu by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo

žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 9CoCsp/55/2022 z 23. 11. 2022, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020
z 19. 01. 2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/48/2021 z 23. 02.
2022, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2021 z 28. 04. 2022. V prípade, ak súd
nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie

žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších
tvrdení, potom žalobca žiada súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností
a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie vytýčeného pojednávania, nakoľko žalobca doposiaľ
nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu. Žalobca
zároveň v rámci špecifikácie postúpenej pohľadávky doplnil, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky

v celkovej výške 12 000,00 eur a z poskytnutého úveru uhradila sumu 10 059,93 eur s tým, že suma
6 750,87 eur bola započítaná na istinu, suma 2 984,06 eur na zmluvný úrok a suma 325,00 eur
na poplatky.6. Dôvod, ak by súd nepovažoval uplatnený nárok žalobcu za preukázaný v celom jeho rozsahu, nie
je dôvodom na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie môže byť
na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Súd preto pojednávanie neodročil a v zmysle § 180 CSP konal a rozhodoval v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, keďže jeho žiadosť o odročenie vytýčeného pojednávania nebola žiadosťou
o odročenie pojednávania podľa § 183 CSP a v sporovom konaní prítomnosť strany na pojednávaní nie
je podmienkou prejednania a rozhodnutia veci, t. j. neprítomnosť sporovej strany alebo jej zástupcu na

pojednávaní nie je bez ďalšieho prekážkou riadneho prejednania veci. Súd vo veci konal a rozhodoval v
zmysle § 180 CSP aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť
neospravedlnila.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, špecifikovanými v bode 2. tohto
rozhodnutia, pričom z uvedených listín ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil nasledovný

skutkový stav veci.

8. Dňa 16. 03. 2018 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018514404, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 12 000,00 eur

s výškou úrokovej sadzby 8,90% ročne, výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 8,58 %, výškou
odplaty11,31%,konečnousplatnosťouúveru72mesiacovodsplatnostiprvejmesačnejanuitnejsplátky,
resp. v deň, určený v zmysle čl. III bod 7. zmluvy, termínom splátky: 9. dňa príslušného mesiaca, výškou
splátky 216,45 eur, počtom splátok 72 a s výškou mesačného poistného pre poistenie 4,11 eur. Výška
celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola určená vo výške 15 824,40 eur. Prvá splátka bola splatná

v najbližší termín splatnosti splátky, nasledujúci po dni poskytnutia úveru. V zmysle čl. VI ods. 1 písm.
a) zmluvy veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať splatenie
pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti,
ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace. V zmysle čl. VI ods. 2 zmluvy pohľadávka veriteľa sa stane splatnou dňom doručenia

oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi. Dlžník je povinný zaplatiť pohľadávku
veriteľa v lehote určenej veriteľom v oznámení.

9. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16. 03. 2022 právny predchodca žalobcu žalovanej
oznámil, že banka aj naďalej voči nej ku dňu 15. 03. 2022 eviduje okrem iných aj pohľadávku v

omeškaní titulom spotrebiteľského úveru (identifikačný údaj: G.) v sume 666,70 eur a vyzval ju na jej
úhradu bezodkladne, najneskôr do 15 kalendárnych dní s upozornením, že ak pohľadávku v omeškaní v
stanovenom termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti špecifikovaných úverových
produktov s tým, že v takom prípade žalovanej vznikne povinnosť uhradiť celú nesplatenú pohľadávku
naraz. Uvedená zásielka bola žalovanej podľa odpisu z podacieho hárku č. EPH272672032 zo dňa 17.

03. 2022 v spojení so sledovaním zásielok doručená fikciou, keď na pošte bola podaná dňa 17. 03. 2022,
a odosielateľovi bola z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote vrátená dňa 14. 04. 2022.

10. Oznámením o vyhlásení splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 21. 03. 2022 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanej, že napriek predchádzajúcim písomným výzvam od nej k uvedenému dňu

neeviduje úhradu splatnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3018514404 a keďže tento
stav pretrváva viac ako tri mesiace od vzniku omeškania, v zmysle príslušných ustanovení pôžičky/
úveru vyhlasuje splatnosť pôžičky/úveru s tým, že dňom doručenia uvedeného oznámenia sa stáva
splatnou pohľadávka z pôžičky/úveru banky, ktorá pozostáva z istiny úveru, úrokov z istiny, úrokov
z omeškania a zmluvne dohodnutých poplatkov, a to podľa nasledovnej špecifikácie: číslo pôžičky/úveru:

3018514404, výška pohľadávky z úveru ku dňu 19. 03. 2022 je 5 394,62 eur, z toho istina je 5 249,13 eur,
riadny úrok vo výške 140,16 eur a úrok z omeškania je vo výške 5,33 eur. Zároveň právny predchodca
žalobcu vyzvalžalovanú,aby bezodkladne zaplatila pohľadávku. Uvedená zásielka bola žalovanej podľa
odpisu z podacieho hárku č. EPH273186791 zo dňa 22. 03. 2022 v spojení so sledovaním zásielok
doručená dňa 11. 04. 2022.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2024 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej, že peňažná pohľadávka banky vo výške 5 405,73 eur, spolu so všetkými právami s ňou
spojenými, ktorá vznikla zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 3018514404 v znení jejvšetkých neskorších dodatkov bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 10. 2024,
s účinnosťou ku dňu 23. 10. 2024 postúpená na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalovanej podľa podacieho hárku odoslané dňa 29. 10. 2024.

12. Dňa 21. 10. 2024 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako postupca so žalobcom ako postupníkom
zmluvu o postúpení súboru pohľadávok, predmetom ktorej bolo okrem iného aj odplatné postúpenie
pohľadávky banky voči žalovanej spolu s príslušenstvom, špecifikovanej v prílohe zmluvy (identifikačný
údaj: LD1807500106).

13. Z výpisu z úverového účtu žalovanej vyplýva, že žalovanej dňa 16. 03. 2018 bol poskytnutý úver
v sume 12 000,00 eur a že žalovaná v období od 09. 04. 2018 do 23. 10. 2024 uhradila titulom splátok
na úver celkom sumu 10 130,32 eur (t. j. splátka celkom v eur).

14. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník") neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2024 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 06. 2024, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018514404

zo dňa 16. 03. 2018 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.22. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21. 10. 2024, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21. 10. 2024 (ďalej
ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

26. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie zostatku neuhradenej dlžnej

sumy poskytnutého úveru po jeho zosplatnení v sume 5 390,80 eur s príslušenstvom titulom zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018514404 zo dňa 16. 03. 2018.
Z právneho hľadiska aj napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o úvere sa spravuje ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
ide zároveň aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,

keďže žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
t. j. ako spotrebiteľovi, finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Preto
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou
v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné

predmetné právne vzťahy medzi zmluvnými stranami posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu titulom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 16. 03. 2018 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 12 000,00 eur a že žalovaná

neuhrádzala právnemu predchodcovi žalobcu splátky úveru riadne a včas podľa zmluvy.

28. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v danom konaní, ktorú súd
skúma z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. V tejtosúvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. 10.
2021 (publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod číslom
6), z ktorého vyplýva, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej

povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého
mu z hmotného práva vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní, respektíve mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo

205/2009 z 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
akžalobcapreukáže,žemásubjektívneprávonaplnenieodžalovanéhouplatnenévkonaní.Vopačnom
prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

29.Žalobcaodvodzovalsvojuaktívnuvecnúlegitimáciunapodaniežalobyodzmluvyopostúpenísúboru
pohľadávok zo dňa 21. 10. 2024 a preukazoval ju aj oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo

dňa 24. 10. 2024.

30. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky. Ust. § 524
ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, kde na

strane veriteľa vystupuje banka, je umožnené priamo aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách, upravujúcim
predpoklady a možnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu aj na inú osobu ako je
banka, t.j. banka môže postúpiť pohľadávku voči klientovi i bez súhlasu klienta aj osobe, ktorá nemusí
byť bankou vtedy, ak je klient (dlžník) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu

omeškaných splátok pohľadávky. Predpoklady postúpenia pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľského
úveru sú zároveň upravené aj v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď predpokladom
platného postúpenia je postúpenie len takej pohľadávky, ktorá je po končenom termíne splatnosti
alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 565
v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (pozri rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.

43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022). Uvedené predpoklady musia byť splnené už v čase postúpenia
pohľadávky s tým, že nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti
postúpenia predmetnej pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto postúpenie je
svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj voči dlžníkovi. Na uvedený záver nemá vplyv ani prípadné

oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, ktoré v takom
prípade nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

31. Súd sa preto ďalej zaoberal, či v posudzovanom prípade ide o pohľadávku po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

32. V zmysle čl. I zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ide o úver s konečnou splatnosťou 72
mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, ktorá bola splatná v najbližší termín splatnosti
splátky, nasledujúci po dni poskytnutia úveru (čl. III bod 4 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru),

t. j. dňa 09. 04. 2018, keď žalovanej bol úver podľa výpisu z jej úverového účtu poskytnutý dňa 16.
03. 2018. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 09. 03. 2024. Keďže zmluva o postúpení súboru
pohľadávok bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupníkom a žalobcom ako
postupcom až dňa 21. 10. 2024, súd konštatuje, že v čase postúpenia pohľadávky išlo o pohľadávku
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a preto žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu

v danom spore.

33. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si v konaní uplatnil nárok z tvrdeného predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovanej
(spotrebiteľa), zaoberal sa súd ďalej tým, či mimoriadne zosplatnenie úveru bolo platné.

34. V zmysle čl. VI ods. 1 písm. a) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru veriteľ má právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinnýpohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak je dlžník v omeškaní so splatením
pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

35. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri dlhu splatného v
splátkach je pre účely spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(v znení účinnom do 30. 06. 2024). Zákonná úprava splnenia predpokladov upravených v § 53 ods. 9
(v znení účinnom do 30. 06. 2024) a § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu
(pozribližšie uznesenieKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.43CoCsp/24/2020zodňa13.05.2020).

Veriteľ teda dosiahne predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru iba za predpokladu, že dodrží
postup uvedený v ustanoveniach § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30. 06. 2024)
a § 565 Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30. 06. 2024), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15-dní na uplatnenie tohto práva. Prvá z kumulatívnych zákonných
podmienok tak ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí druhá kumulatívna podmienka je
ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky

povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť na výkon tohto práva. Inak povedané,
v zmysle predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky úveru už pre nesplnenie niektorej zo splátok, pokiaľ to bolo dohodnuté v zmluve
alebo určené v rozhodnutí. Veta prvá § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že na zosplatnenie
pohľadávky veriteľa z úveru postačuje, aby sa dlžník dostal do omeškania s nezaplatením čo len jednej

splátky. Následne v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30. 06. 2024)
právo na zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s niektorou zo splátok si môže uplatniť veriteľ iba za
predpokladu, že na zamýšľané zosplatnenie dlžníka upozorní, a to v lehote nie kratšej ako je 15 dní
pred zamýšľaným zosplatnením a zároveň k samotnému zosplatneniu môže pristúpiť najskôr po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Občiansky zákonník výslovne uvádza, že dodávateľ

má právo pristúpiť k zosplatneniu úveru po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky. Teda medzi splatnosťou nezaplatenej splátky a dňom, ku ktorému veriteľ vyhlási predčasné
zosplatnenie úveru, musia uplynúť aspoň tri mesiace. Zároveň v priebehu týchto troch mesiacov musí
byť spotrebiteľ na možnosť predčasného zosplatnenia úveru upozornený, a to najmenej 15 dní pred jeho
zosplatnením. Povinnosť veriteľa, aby súčasne spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na

možnosť zosplatnenia úveru, je ustanovená v prospech spotrebiteľa, aby tento mal možnosť zabezpečiť
si finančné prostriedky a odvrátiť tak nebezpečenstvo zosplatnenia celej pohľadávky veriteľa z úveru.
Vymedzenie lehoty na výzvu spotrebiteľovi v lehote najmenej 15 dní znamená, že veriteľ túto výzvu
musí poslať aspoň 15 dní vopred, teda nebola by účinná ak by ju zaslal neskôr (14 alebo menej dní
vopred), avšak môže ju zaslať s väčším časovým rozostupom než je 15 dní. Môže ju zaslať aj tri mesiace

vopred. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.
06. 2024) bolo zamedzenie „zosplatňovania“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých
plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením
splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky
pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Súd v tejto súvislosti zároveň

konštatuje, že tak písomné upozornenie a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom do 30. 06. 2024), ako aj realizácia práva veriteľa na predčasné zosplatnenie
úveru, ktorý sa mal uhrádzať v splátkach, má povahu jednostranného právneho úkonu adresovaného
dlžníkovi. Neuhradením čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace nenastáva automatická
splatnosť poskytnutého úveru v zmysle § 53 ods. 9 (v znení účinnom do 30. 06. 2024) s použitím §

565 Občianskeho zákonníka, keď zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktoré je viazané na prejav
vôle veriteľa voči dlžníkovi, že takéto právo si aj uplatní. Z povahy takéhoto uplatnenia práva veriteľa
vyplýva, že sa nemôže jednať o žiaden interný alebo navonok nerozpoznateľný úkon a postup veriteľa,
ale naopak, musí sa jednať o taký prejav vôle realizovaný rozpoznateľným spôsobom navonok voči jeho
adresátovi, t.j. o také uplatnenie tohto práva, ktoré je adresované dlžníkovi a ktoré je zároveň veriteľom

realizované v zmysle zákonných podmienok. Využitie práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka má teda nepochybne povahu jednostranného právneho úkonu,
ktorým dochádza k zmene obsahu záväzku (pozri bližšie uznesenie Krajského súdu Banská Bystricasp. zn. 43CoCsp/24/2020 zo dňa 13. 05. 2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
43CoCsp/2/2022 zo dňa 24. 02. 2022).

37. Z dokazovania v danej veci vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu pred
mimoriadnou splatnosťou dňa 16. 03. 2022 a žalovanej ju odoslal dňa 17. 03. 2022. Následne si však
právny predchodca žalobcu uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v oznámení o vyhlásení
splatnosti a výzve na zaplatenie, ktoré vyhotovil už dňa 21. 03. 2022, t. j. len päť dní po vyhotovení
a štyri dni po odoslaní výzvy pred mimoriadnou splatnosťou, a žalovanej ho odoslal dňa 22. 03. 2022 (t.

j. päť dní po odoslaní výzvy pred mimoriadnou splatnosťou).

38. Možno tak konštatovať, že právny predchodca žalobcu nedodržal druhú kumulatívnu podmienku
zosplatnenia úveru, a to, že žalovanú na zamýšľané zosplatnenie spotrebiteľského úveru neupozornil v
lehote nie kratšej ako je 15 dní pred zamýšľaným zosplatnením spotrebiteľského úveru, keď uvedené
právo si uplatnil už v oznámení o vyhlásení splatnosti zo dňa 21. 03. 2022, vyhotovenom len 4 dni po

tom, ako bola žalovanej odoslaná výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 16. 03. 2022.

39. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu
pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (postupcu). Vzhľadom k tomu, že v prípade
mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa §

39 Občianskeho zákonníka, t.j. o úkon vykonaný v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, jeho účinky
tak nenastali.

40. Žalobca v konaní netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok,
ale uplatnený nárok odvodzoval len z tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na

základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovanej (spotrebiteľa). Preto súd vzhľadom na
zistené neplatné predčasné zosplatnenie úveru ako aj vzhľadom na skutočnosť, že súd s poukazom na
zásadu „ne ultra petitum“, musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom žalobcu
a požadované plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, aký žalobca vymedzil v žalobnom
návrhu, súd žalobu považuje za nedôvodnú a preto ju v celom rozsahu zamietol (I. výrok). Inak

povedané, súd nemohol žalobcovi priznať neuhradené, i keď splatné, splátky úveru, nakoľko na takomto
skutkovom stave žalobca svoj žalobný návrh nepostavil. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/19/2024 zo dňa 27. 06. 2024, v ktorom súd
konštatoval, že „jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok

voči žalovanému. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným
v žalobe, viazaný. „V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu
právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri Civilný
sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800). 8.1 Súd nie je v
sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením, čo do

druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v
petite žiadané. Súd nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal; musí rešpektovať predmet konania,
vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj
z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia §216 C.s.p.. V kontexte uvedeného potom
nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností.

Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
122/2012 z 3. októbra 2012).“ Súd ešte pre úplnosť veci zdôrazňuje, že aj keby žalobca k takejto zmene

skutkových okolností vyvinul procesnú aktivitu, tak v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby, za ktorú
sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140
ods. 2 CSP), ak je žalovaným spotrebiteľ, ako je tomu aj v danom prípade, nepripúšťa (§ 294 CSP).

41. Možno teda zhrnúť, že z dispozičného princípu ovládajúceho civilné sporové konanie vyplýva, že

žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho
vymedzenímjesúdvzásadeviazaný.Súdpretonemôžeplneniepriznaťzinéhoskutkovéhozákladunež
aký bol predmetom sporu vymedzený v žalobnom návrhu (obdobne pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.8Cdo/179/2018),keďúlohousúduvsporovomkonaníniejedotváranieskutkového stavu, ale právne posúdenie skutkových tvrdení strán sporu a nimi navrhnutých dôkazov k
ich skutkovým tvrdeniam.

42. Argumentáciu žalobcu, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu
skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v
dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za
dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali
takto riadne preukázaný nárok a že iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu by za

uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý proces, súd považuje za nenáležitú, nemajúcu oporu v žiadnom právnom predpise.

43. Súd v prvom rade v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

44. Čo sa týka povinnosti súdu uvádzať, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a predbežné
právne posúdenie veci, súd tak v zmysle § 181 ods. 1, 2 CSP robí až na prvom pojednávaní, a to po
úkonochpodľaodseku1ust.§181CSP.ZožiadnehoustanoveniaCSPsúdunevyplývapovinnosťurobiť

tak ešte pred samotným pojednávaním. Rovnako tak súd nie je zo zákona povinný vyzývať žalobcu
na doplnenie povinnosti tvrdenia či dokonca na splnenie dôkaznej povinnosti. Súd síce za účelom
zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností v zmysle § 150 ods. 2 CSP môže strany požiadať o
ďalšie skutkové tvrdenia, tento materiálny korektív však v žiadnom prípade nemôže nahrádzať procesnú
aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Okrem toho, súd nie je povinný vyzývať žalobcu (ani žalovaného) na

predloženie dôkazov, keď ustanovenie § 150 ods. 2 CSP dopadá len na doplnenie skutkových tvrdení,
ktoré sú obsahom bremena tvrdenia, nie dôkazného bremena. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu
je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od
hmotnéhopráva.Platí,žestranasporujepovinnátvrdiťskutočnosti,ktorésúnazákladehmotnéhopráva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú

vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Následky spojené s nesplnením tejto povinnosti v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Strana sporu
má zároveň k svojim tvrdeniam dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva
v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla,

čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje
tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena (pozri napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/999/2015 zo dňa 13. 10. 2016). Zároveň súd zdôrazňuje, že

nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia
žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom
kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (pozri bližšie uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). Pasivita žalovaného v
konaní tak nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu

priznať akýkoľvek uplatnený nárok.

45. V posudzovanej veci si žalobca uplatňoval svoje práva prostredníctvom kvalifikovaného právneho
zástupcu, ktorý žalobcu zastupuje v množstve ďalších identických alebo obdobných spotrebiteľských
sporoch. Z uvedeného dôvodu nemôže byť pre žalobcu, zastúpeného odborne spôsobilou osobou,

prekvapujúce ex offo skúmanie procesných podmienok konania (vrátane aktívnej legitimácie strán
sporu),náležitostízmluvyospotrebiteľskomúverečiposudzovanieplatnostimimoriadnehozosplatnenia
spotrebiteľského úveru. Okrem toho v danom prípade súd žalobu zamietol z dôvodu neplatného
predčasného zosplatnenia úveru, keď pri posudzovaní skutkových tvrdení žalobcu o zosplatneníspotrebiteľského úveru dospel k záveru, že žalobca ním predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal
jeho skutkové tvrdenie, že postupca využil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade so
zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení

účinnom do 30. 06. 2024) a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie.
A pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutia krajských súdov v iných veciach, tak súd uvádza, že týmito
nie je viazaný.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (II. výrok). V konaní mala žalovaná

úspech v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanej doteraz preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky
ako trovy konania nevznikli, súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal (súd v tomto smere odkazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).
Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že o výške trov konania žalovanej nebude už rozhodovať samostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.