Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121290298
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121290298.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu 1/ Byty A s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 868 038,
právne zastúpeného Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327
a žalobcu 2/ PMG Solutions, s.r.o., so sídlom Lazovná 1487/56, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 946
420, právne zastúpeného Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327
a JUDr. Jánom Notom, advokátom, so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, IČO: 50 150 464, proti
žalovanému LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca

konkurznej podstaty úpadcu DB & PARTNERS, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35 859 636, právne zastúpenému LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01
Zvolen,IČO:36861723,vkonaníovylúčeniemajetkuzosúpisukonkurznejpodstaty,oodvolanížalobcu
1/ a žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/4/2021-601 zo dňa 17.
mája 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/4/2021-736
zo dňa 26. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/4/2021-601 zo dňa 17. mája 2023 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/4/2021-736 zo dňa 26. apríla
2024 v prvej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti druhému výroku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 26Cbi/4/2021-601 zo dňa 17. mája 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi/4/2021-736 zo dňa 26. apríla 2024 o d m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou výrokovou vetou návrh na prerušenie
konania zo dňa 31.01.2022 a 15.05.2023 zamietol a treťou výrokovou vetou priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vylúčenia

majetku – pozemkov, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom A. B. C. C., katastrálnym
odborom pre okres: C. C., obec: C. C., katastrálne územie: C. C., vedené ako parcely registra „C“:
- parcela KN „C“ č. 3341/26 druh pozemku ostatná plocha o výmere 589 m2,
- parcela KN „C“ č. 3341/27 druh pozemku ostatná plocha o výmere 997 m2,- parcela KN „C“ č. 3341/34 druh pozemku ostatná plocha o výmere 98 m2,
- parcela KN „C“ č. 3341/36 druh pozemku ostatná plocha o výmere 54 m2,
- parcela KN „C“ č. 3341/63 druh pozemku ostatná plocha o výmere 252 m2,

- parcela KN „C“ č. 3341/64 druh pozemku ostatná plocha o výmere 187 m2,
- parcela KN „C“ č. 3341/65 druh pozemku ostatná plocha o výmere 906 m2,
- parcela KN „C“ č. 3352/7 druh pozemku ostatná plocha o výmere 386 m2,
- parcela KN „C“ č. 3352/8 druh pozemku ostatná plocha o výmere 18 m2,
- parcela KN „C“ č. 3352/38 druh pozemku ostatná plocha o výmere 374 rn2,

- parcela KN „C“ č. 3352/39 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/2 druh pozemku ostatná plocha o výmere 202 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/37 druh pozemku ostatná plocha o výmere 397 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/41 druh pozemku ostatná plocha o výmere 608 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/42 druh pozemku ostatná plocha o výmere 314 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/50 druh pozemku ostatná plocha o výmere 528 m2,

- parcela KN „C“ č. 3444/78 druh pozemku ostatná plocha o výmere 790 rn2,
- parcela KN „C“ č. 3444/142 druh pozemku ostatná plocha o výmere 207 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/143 druh pozemku ostatná plocha o výmere 205 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/144 druh pozemku ostatná plocha o výmere 193 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/145 druh pozemku ostatná plocha o výmere 406 m2,

- parcela KN „C“ č. 3444/146 druh pozemku ostatná plocha o výmere 364 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/147 druh pozemku ostatná plocha o výmere 1442 m2,
- parcela KN „C“ č. 3444/148 druh pozemku ostatná plocha o výmere 722 m2,
- parcela KN „C“ č. 5547/25 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2,
a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom C. C., katastrálnym odborom

pre okres: C. C., obec: C. C., katastrálne územie: D., vedené ako parcely registra „C“:
- parcela KN „C“ č. 3700/35 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.722 m2
- parcela KN „C“ č. 3700/37 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 631 m2
- parcela KN „C“ č. 3700/38 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 502 m2
- parcela KN „C“ č. 3700/85 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 682 m2,

z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa E. F. C. G., F. X, H., I. XXXXXX, D. D.. Žalobu odôvodnil
tým, že uznesením A. F. C. C. zo dňa 13.08.2020, sp. zn. XX/X/XXXX bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka J. & K., F., so sídlom L. F. X, XXX XX C. C., M.: XX XXX XXX (ďalej aj „úpadca“).
Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený N. N. O., so sídlom kancelárie P. XX, XXX XX C.
C., H. F.: F.. Uznesením A. F. C. C. zo dňa 26.11.2020, sp. zn. XX/X/XXXX súd do funkcie správcu

ustanovil žalovaného (ďalej aj „správca“). Predchádzajúci správca zverejnením v Obchodnom vestníku
č.XXX/XXXXzodňa10.09.2020vyššieuvedenénehnuteľnosti–pozemkyzapísaldosúpisuvšeobecnej
podstaty, ktoré následne zverejnením v Obchodnom vestníku Q. XX/XXXX zo dňa 21.01.2021 preradil
do súpisu oddelenej podstaty, a to spolu v súpisovej hodnote 907.452,56 Eur. Dňa 01.02.2021 správca
zverejnil v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX oznámenie o pripísaní spornej poznámky k uvedeným

súpisovým zložkám zapísaným do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa E. F. C. G., F. F. F. X,
H., I. XXXXXX, D. D., číslo zabezpečenej pohľadávky 30, na základe Podnetu o zapísanie spornej
poznámky v zmysle § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), doručeného dňa
18.11.2020 správcovi spoločnosťou Byty A s.r.o. Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:

46 868 038 (žalobcom 1/). Listom zo dňa 01.02.2021 doručeným dňa 18.02.2021 vyzval správca
žalobcu 1/, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy v zmysle § 78 ods.
2 ZKR, ktoré zapísanie nehnuteľností do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
vylučujú. Žalobca 1/ na výzvu odpovedal listom zo dňa 25.03.2021 doručeným do podateľne Okresného
súdu Banská Bystrica. Žalobcovia poukazujúc na ustanovenie § 78 ods. 2 a 3 ZKR uviedli, že dňa

29.01.2013 úpadca ako prenajímateľ a žalobca 1/ ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu na pozemky
zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území C. C., okres C. C., parc. č. KN
3341/27,3341/34,33441/35,3341/36,3442/2,3444/41,3444/78a5547/25,ktorouprenajímateľprenajal
predmetné pozemky nájomcovi za účelom prípravy výstavby, výstavby a užívania stavby „Polyfunkčné
domy Belveder 1, Banská Bystrica“. Dohodou o skončení nájomnej zmluvy zo dňa 29.01.2013 uzavretou

dňa30.06.2015zmluvnéstranyukončilitútozmluvukudňu30.06.2015.Dňa19.03.2013uzavreliúpadca
a žalobca 1/ nájomnú zmluvu na pozemky zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom
území C. C., okres C. C., parc. č. R. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X G. XXXX/X, ktorou prenajímateľ prenajalpredmetné pozemky nájomcovi za účelom prípravy výstavby, výstavby a užívania stavby „Polyfunkčné
domy Belveder 2, Banská Bystrica“ a „Polyfunkčné domy Belveder 3, Banská Bystrica“. Dohodou o
skončení nájomnej zmluvy zo dňa 19.03.2013 uzavretou dňa 30.06.2015 zmluvné strany ukončili túto

zmluvu ku dňu 30.06.2015. Dňa 01.11.2015 uzavreli prenajímateľ a nájomca novú nájomnú zmluvu,
ktorou prenajímateľ prenajal nájomcovi na dobu určitú do 31.12.2055 za účelom výstavby polyfunkčných
domov pozemky zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území C. C., okres C. C.,
K. Q. R. Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/
XX, Q. XXXX/X, Q. XXXX/X, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/X, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q.

XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX , Q. XXXX/XXX,
Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX, Q. XXXX/XXX a č. 5547/25. Žalobcovia poukazovali na čl. 4 bod 4.1.
zmluvy, v zmysle ktorého „Zmluvné strany potvrdzujú, že túto Zmluvu majú v úmysle nahradiť zmluvou
o zriadení vecného bremena („Zmluva o zriadení vecného bremena a predkupného práva“), a to za
podmienok a spôsobom, ktoré budú Zmluvnými stranami v dobrej viere dohodnuté a uvedené v zmluve
o uzavretí budúcich zmlúv medzi prenajímateľom a nájomcom („Zmluva o uzavretí budúcich zmlúv“),

ktorú Zmluvné strany uzatvoria bez zbytočného odkladu po získaní súhlasov príslušných financujúcich
bánk.“ V súlade s citovaným článkom zmluvy úpadca a žalobca 1/ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na
odpredaj pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, ktorou sa zaviazal úpadca ako predávajúci odpredať
žalobcovi 1/ ako kupujúcemu nehnuteľnosti – pozemky zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v
katastrálnom území C. C.. Žalobca 1/ má na uvedených pozemkoch v súlade s platnými stavebnými

povoleniami rozostavanú stavbu výstavby komplexu bytových domov Belveder 1, Belveder 2 a Belveder
3, ktorú v roku 2018 prerušil.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia ďalej poukazujúc na ustanovenie
§ 78 ods. 1 až 5 ZKR žalobu odôvodňovali tým, že dňa 13.04.2004 bola uzavretá Zmluva o úvere č.

016616-001 medzi spoločnosťou úpadcu a právnym predchodcom navrhovateľa (pozn. odvolacieho
súdu – žalobcovia mali zrejme na mysli zabezpečeného veriteľa) spoločnosťou E. F. S. XXXX, P. XX,
G. E. G. J. T., vec týkajúca sa organizačnej zložky E. F. S. XXXX, U. S. O. P., R. XXX/XX, M.: XXX XX
XXX, organizačná zložka v ČR zapísaná v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Českých
Budejoviciach, oddiel: A, vložka: 2482, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa úver

vo výške 1.450.000,- Eur, so splatnosťou 16.12.2024 (ďalej aj „Zmluva o úvere“). Žalobcovia poukázali
na to, že podľa rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 18.04.2019, č. sp. L. C. H. C. E. F. S.
XXXX oprávnená vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky bez založenia pobočky od
13.06.2005 do 30.09.2012. F. E. F. S. XXXX vykonávala bankové činnosti na území Slovenskej republiky
od 13.06.2005 do 30.09.2012, a to na základe bankového povolenia udeleného tejto zahraničnej banke

v krajine jej sídla – t. j. v Rakúsku v nasledujúcom rozsahu: body 1, 2, 4, 5, 6, 7a, 7b, 7c, 7d, 7e, 8, 9, 10,
11, 12, 13, 14 Prílohy I Smernice č. 2006/48/ES (v súčasnosti nahradená smernicou č. 2013/36/EU). V
bode 2 Prílohy I Smernice č. 2013/36/EU je uvedená činnosť poskytovanie úverov, teda spoločnosť E. F.
S. XXXX bola oprávnená vykonávať aj túto činnosť. Podľa žalobcov po ukončení činnosti v Slovenskej
republike ďalej nebola v zmysle Zákona o bankách oprávnená vykonávať akúkoľvek ďalšiu bankovú

činnosť.ZahraničnábankaE.F.S.XXXXajejprávnynástupcaE.F.C.G.H.nemalinaúzemíSlovenskej
republiky založenú pobočku a nemohli pred 13.06.2005 a ani po 30.09.2012 vykonávať na území
Slovenskej republiky bankovú činnosť. Dňa 11.08.2015 navrhovateľ podľa čl. IV Zmluvy o úvere Q.
XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) s poukazom na

ustanovenie § 344 a nasl. ObZ, čím Zmluva o úvere od počiatku zanikla, nakoľko odstúpenie od zmluvy
je úkon, ktorý má za následok zánik zmluvy v zmysle ustanovenia § 349 ObZ. M. K. S. rokoval na základe
plnej moci a inštrukcii N.. I. F. (bývalý štatutárny zástupca úpadcu a zároveň veriteľa) od roku 2017
do roku 2019 za spoločnosť úpadcu s navrhovateľom o usporiadaní záväzkov medzi navrhovateľom a
úpadcom vzhľadom na skutočnosť, že na pozemkoch vo vlastníctve úpadcu zapísaných na LV č. XXXX

v k. ú. C. C. má spoločnosť žalobcu 1/, ktorej je tiež M. K. S. konateľom, právoplatne vydané stavebné
povolenia na výstavbu 6 bytových domov so 113 bytmi a aj začatú výstavbu týchto bytových domov a
disponuje pohľadávkou voči úpadcovi v celkovej výške 734.625,49 Eur z titulu finančných výpomocí.
Dňa 31.07.2019 došlo k podpísaniu uznania dlhu zo strany úpadcu v zast. bývalého štatutárneho
zástupcu úpadcu a zároveň bývalého štatutárneho zástupcu veriteľa p. N.. I. F., kde uznal dlh vyčíslený

ku dňu 14.05.2019 v nasledovnom rozsahu: istina 1.418.290,39 Eur, úrok 73.308,41 Eur, sankčný
úrok 85.231,01 Eur, t. j. spolu 1.576.829,81 Eur. Dňa 31.08.2019 bola uzatvorená Zmluva o prevode
obchodného podielu, ktorou spoločnosť PMG Solutions, s.r.o. (žalobca 2/) odkúpila 100 % obchodného
podielu v spoločnosti úpadcu od N.. I. F., čím sa stala novým 100 % - ným vlastníkom spoločnostiúpadcu. N.. I. F. ako bývalý konateľ neinformoval žalobcu 2/ ako kupujúceho o skutočnosti, že podpísal
uznanie dlhu za spoločnosť úpadcu voči navrhovateľovi. Predmetné uznanie dlhu zo strany úpadcu
bolo uznané v zmysle Zmluvy o úvere Q. XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX, ktorá však odstúpením

od Zmluvy o úvere zo dňa 11.08.2015 zanikla. Žalobcovia teda tvrdili, že predmetný právny úkon
uznania dlhu zo strany úpadcu v zast. bývalého štatutárneho zástupcu úpadcu p. N.. I. F. je neplatným
– nulitným právnym úkonom. Zánikom Zmluvy o úvere sa pohľadávka navrhovateľa netýka pohľadávky
zo Zmluvy o úvere Q. H. J. XX.XX.XXXX, ale pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom
rozporovali aj jej výšku. O manipulácii zo strany veriteľa podľa žalobcov svedčí aj skutočnosť, že: a)

v návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 09.04.2020 si vyčíslil voči úpadcovi pohľadávku vo výške:
istina po splatnosti 1.418.290,39 Eur, úroky po splatnosti 73.308,41 Eur, sankčný úrok 661.725,61 Eur;
b) v prihláške do konkurzu zo dňa 05.10.2020 si vyčíslil voči úpadcovi pohľadávku vo výške: istina
po splatnosti 1.418.290,39 Eur, úroky po splatnosti 71.703,99 Eur, úroky z omeškania 45.579,00 Eur.
Právnym dôsledkom uznania záväzku tak, ako ho predpokladá prvá veta ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ,
je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dôsledkom

vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v
čase ukončenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto
lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. Na základe uvedeného úpadca vzniesol námietku premlčania k
pohľadávke, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere Q. XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX medzi spoločnosťou
úpadcu a právnym predchodcom navrhovateľa. Záväzok márnym uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty

po odstúpení od zmluvy dňa 11.08.2015 je v súlade s ustanovením § 388 ObZ premlčaný dňom
11.08.2019. Záložné právo na LV č. XXXX pre pohľadávku E. F. S. XXXX G., I. XXXXXXX, P. XX. G. E.,
D. D., č. zml. S. zo dňa XX. XX. XXXX - Q. XXX/XXXX, XXXX/XXXX preklúziou v 3-ročnej lehote zaniklo
už dňa 11.08.2018 vzhľadom na premlčanie pohľadávky márnym uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty
dňa 11.08.2019 z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXX. Žalobcovia tiež tvrdili, že na základe právnej

analýzy z roku 2020 právny predchodca E. F. C. G., F. X, H., D. D. uzavrel predmetnú Zmluvu o úvere č.
XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu podal dňa 16.06.2020 úpadca
na Okresný súd Banskú Bystrica žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy. Konanie je vedené pod sp. zn.
XXXX/XX/XXXX a do dnešného dňa vo veci samej nebolo rozhodnuté. Neplatnosť úverovej zmluvy
úpadca napadol na základe právnej analýzy až v roku 2020, nakoľko štatutárnym zástupcom úpadcu sa

stalažvdecembri2019M.K.S.,kedysamoholdetailneoboznámiťscelouagendouspoločnostiúpadcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia tvrdia, že: a) uznanie dlhu zo strany úpadcu zo dňa 31.07.2019
je neplatným právnym úkonom, b) pohľadávka z titulu H. A. B. Q. XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX
sa premlčala dňom 11.08.2019, c) záložné právo na LV č. XXXX pre pohľadávku E. F. S. XXXX G., I.
XXXXXXX, P. XX, G. E., D. D., Q. H.. S. H. J. XX. XX. XXXX - Q. XXX/XXXX, XXXX/XXXX preklúziou

zaniklo už 11.08.2018 vzhľadom na premlčanie pohľadávky z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXX H.
J. XX.XX.XXXX, d) predmetná Zmluva o úvere bola uzavretá v rozpore so zákonom, na základe čoho sa
vedie konanie na A. F. C. C. pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené mali žalobcovia
za to, že nehnuteľnosti sú zapísané v súpise majetku úpadcu v oddelenej podstate zabezpečeného
veriteľa nezákonne.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia podaním zo dňa 31.01.2022 navrhli
konanie v prejednávanej veci prerušiť s odôvodnením, že voči osobe O. K. R., štatutárneho orgánu
spoločnosti V. D., R., F. F. F. XXX, H. (žalovaného) bolo vznesené obvinenie na základe uznesenia K.
K. H., L. R. G. A. F., K. W. XXX, XXX XX C. C., Q. k. K./L. pre obzvlášť závažný zločin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestného zákona, v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“), a to za skutok týkajúci sa predaja
podstatnej časti majetku podniku úpadcu REAL IB s.r.o. „v konkurze“. Na uvedené reagoval žalovaný s
tým, trestné konanie má súvis len s konkurzom úpadcu REAL IB s.r.o. a žiadnym spôsobom sa netýka
nehnuteľností úpadcu J. & K., F., ktorých vylúčenie je predmetom tohto konania. Zároveň trestné stíhanie

považuje za nedôvodné.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobcovia dňa 15.05.2025 opätovne
žiadali konanie prerušiť z dôvodu, že žalovaný bude vyzvaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti B.
H. Q. XXXXXX-XXX uzatvorenej dňa 13.04.2004 pre jej nezrozumiteľnosť, priamy rozpor so zákonom a

pravidlami dobrých mravov, ďalej z dôvodu, že E. F. S. XXXX G. L. B. F. D. nikdy nezriadil organizačnú
zložku, prostredníctvom ktorej by po povolení Národnou bankou Slovenska mohol ako bankový subjekt
poskytovať bankové služby na území Slovenskej republiky. Žalobcovia poukazovali na uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 11.03.2022, ktorý v zmysle§ 9 a § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) zastavil konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu zachyteného vo
forme Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXX, keď dospel k záveru, že nemá právomoc na konanie a

rozhodnutie, nakoľko predmetná vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky a na posúdenie
tejto otázky je oprávnený výhradne súd Rakúskej republiky. Žalobcovia mali za to, že právnym názorom
a rozhodnutím súdu Rakúskej republiky v konaní o určenie platnosti Úverovej zmluvy Q. XXXXXX-XXX,
resp.ourčenie,čituprávovyplývajúcezÚverovejzmluvyQ.XXXXXX-XXXjealebonieje,budekonajúci
súd viazaný, uvedené bude v tejto právnej otázke predstavovať prejudikovanie riešenia aplikovateľného

aj pre skutkovo obdobné prípady, ktorým je aj konanie medzi žalobcami a žalovaným, preto navrhovali,
aby súd v tomto konaní rozhodol až po rozhodnutí príslušného Rakúskeho súdu a v zmysle § 164 CSP
toto konanie prerušil.

6. Súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. a) ZKR v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia konštatoval, že konkurzu podlieha všetok majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia

konkurzu. Správca je povinný majetok podliehajúci konkurzu spísať (§ 76, 77 ZKR), kedy súpis majetku
je listina oprávňujúca správcu majetok v ňom zapísaný speňažiť. Tretie osoby sa môžu brániť eventuálne
neoprávnenému speňaženiu majetku postupom podľa § 78 ZKR. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že tretia osoba tak urobí uplatnením spornej poznámky u správcu. Správca na základe podnetu tretej
osoby zapíše do súpisu k dotknutému majetku poznámku o nárokoch uplatnených treťou osobou

alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu a uvedie
osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Sporný zápis zverejní v Obchodnom
vestníku. Ak tretia osoba na výzvu správcu do 30 dní od doručenia výzvy neuvedie dôvody a nepredloží
dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, správca navrhne súdu, aby tejto osobe uložil podať
žalobu voči správcovi. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou

starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok
zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči.

7. Podľa záverov súdu prvej inštancie z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca 2/ v žalobe netvrdil, že by
uplatnil voči zápisu majetku do súpisu spornú poznámku a rovnako netvrdil, že by disponoval nejakým

právom na vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu. Žalobca 2/ preto nebol aktívne legitimovaný na
podanie predmetnej žaloby. Svoju aktívnu legitimáciu nijako nezdôvodnil a nepreukázal. Žalobca 1/
ako dôvody vylúčenia majetku zo súpisu uviedol nájomnú zmluvu uzavretú s úpadcom, zmluvu o
budúcejzmluve,predkupnéprávoaneplatnosťprávnychúkonovvzťahujúcichsaksamotnejpohľadávke
zabezpečeného veriteľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že

žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe účinne namietol tak jednotlivé skutkové tvrdenia žalobcov a
zároveň uplatnil prostriedky procesnej obrany spočívajúce v právnej argumentácii, ktorou vyvracia
žalobcami tvrdenú existenciu dôvodov pre vylúčenie sporného majetku zo súpisu. Žalovaný v rámci
uplatnenia týchto prostriedkov procesnej obrany právne relevantne zdôvodnil nesprávnosť skutkových
a právnych záverov žalobcov, ktorými žalobcovia zdôvodňovali vylúčenie majetku zo súpisu. Žalobcovia

na vyjadrenie žalovaného nereagovali, neuviedli žiadne prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku na spochybnenie tvrdení a právnych záverov žalovaného, v dôsledku čoho súd žalovaným
uvádzané skutkové tvrdenia považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) a v plnom rozsahu sa stotožnil
aj s jeho právnou argumentáciou.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že žalobca 1/ uplatnil voči zápisu pozemkov do súpisu
oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa E. F. C. G. (S. F. W. F. X, F.) poznámku v znení: „existujú
nové skutočnosti, ktoré spochybňujú zahrnutie vyššie uvedených nehnuteľností - majetku do súpisu
všeobecnej podstaty.“ Rovnako podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že M. K. S. a osoby s
ním spriaznené, uplatňujú sporné poznámky obdobným spôsobom opakovane aj v iných konkurzných

konaniach vedených na konajúcom konkurznom súde na majetok obchodných spoločností prepojených
osobou M. K. S. (S. G. S. M. F., W. J. F. „S. R.“, H. D. K. F. „S. R.“, F. F. "S. R.", REAL IB s.r.o. „v
konkurze, ako aj v konkurznom konaní na majetok fyzickej osoby M. K. S.), ktorá skutočnosť je súdu
prvej inštancie známa aj z jeho činnosti. Súd prvej inštancie uviedol, X. S. R. R. L. N. S. M. F. bolo
podaných 18 obdobných podaní bez uvedenia dôvodov, kedy niektoré z uvedených sporných poznámok

následne zobrali tretie osoby späť bez uvedenia dôvodu, príp. nepodali v zákonnej lehote excindačnú
žalobu, alebo túto vzali späť bez uvedenia dôvodov. Spôsob, akým žalobca 1/ uplatnil spornú poznámku,
kopíruje už zaužívaný postup pri uplatňovaní sporných poznámok v konkurzných konaniach na majetok
obchodných spoločností prepojených osobou M. K. S., kedy tretie osoby, tiež prepojené osobou M.K. S., len všeobecným nekonkrétnym vyhlásením oznamujú správcovi existenciu bližšie neuvedených
skutočností, ktoré majú spochybňovať zápis majetku do súpisu. Uvedený postup sa deje opakovane
a naďalej aj napriek tomu, že konkurzný súd konkrétne M. K. S. v konkurznej veci úpadcu REAL IB,

s.r.o. „v konkurze“, vedenej pod sp. zn. XX/XX/XXXX Oznámením zo dňa 18.03.2021 upozornil na
minimálne náležitosti, ktoré musí sporná poznámka obsahovať a upozornil ho na možný zneužívajúci
výkon práva. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako zneužívajúci výkon práva postup žalobcov, spočívajúci v
uplatnení spornej poznámky žalobcom 1/ (konajúc štatutárnym orgánom M. K. S.) totožným spôsobom,
bez uvedenia dôvodov a predloženia dôkazov, ústiaci do podania excindačnej žaloby bez toho, aby mali

žalobcovia skutočný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu, navyše za stavu, keď z predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti Okresného súdu Banská Bystrica (konanie sp. zn. XXXXX/X/XXXX) žalobcovia
opäť majú cez osobu M. K. S. vedomosť aj o nedôvodnosti nimi uvedených dôvodov v žalobe o vylúčenie
majetku.

9. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na predmetné Oznámenie konkurzného súdu zo dňa

18.03.2021 v konkurznej veci úpadcu REAL IB, s.r.o. „v konkurze“ vedenej pod sp. zn. XX/XX/XXXX, v
ktorom v rámci dohľadu v zmysle § 41 ZKR vyslovil vo vzťahu k uplatneniu spornej poznámky vyššie
uvedenýmspôsobom,že:„Záveromsúdzdôrazňuje,žespornápoznámkavočizápisumajetkudosúpisu
musí byť konkrétna, t. j. z jej obsahovej stránky musí vyplývať konkrétny dôvod, prečo by mal byť
zápis majetku do súpisu vylúčený, správca nie je povinný zapísať akúkoľvek nešpecifikovanú a teda

len všeobecnú „spornú“ poznámku („že existujú skutočnosti, ktoré spochybňujú zahrnutie Pozemkov
do súpisu“), ale len takú, ktorej obsahom sú konkrétne dôvody svedčiace o spornosti majetku, resp.
o spornosti jeho zápisu do súpisu. Formulácia – „existujú skutočnosti, ktoré spochybňujú zahrnutie
Pozemkov do súpisu“ – nie je riadnym uplatnením spornej poznámky. Pokiaľ osoba, ktorá vznesie
námietku voči zápisu majetku do súpisu pozná dôvody svojej námietky, je povinná ich pri uplatnení

spornej poznámky uviesť a konkretizovať; ak ich nepozná, tak ju nevznesie, lebo nie je dôvod, a
majetok sporný nie je a ani jeho zápis do súpisu nie. Uplatnenie spornej poznámky totiž nie je inštitút
samoúčelný, ale má svoje právne následky, a teda jej uplatnenie musí byť tak, ako každý právny
úkon, úkon konkrétny, určitý a zrozumiteľný. V opačnom prípade, a najmä pri opakovanom podávaní
nekonkrétnych a všeobecných „sporných“ poznámok, sa môže jednať o zneužívanie tohto inštitútu za

účelom brániť speňažovaniu majetku v konkurze.“

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že hoci zákon nestanovuje
pre uplatnenie spornej poznámky žiadne formálne náležitosti, či už čo sa týka obsahu alebo formy, z
ustanovenia§78ods.1ZKRvyplýva,žezprejavuvôletretejosobymusíbyťzrejmé,aképrávouplatňuje,

kedy tretia osoba nemusí svoj nárok právne pomenovať a špecifikovať, avšak zo spôsobu, ako ho opíše,
musí byť zjavné, z akých alebo na základe akých skutočností má tretia osoba za to, že disponuje takým
právom, pre ktoré majetok nemá byť zapísaný v súpise a nie je možné ho speňažiť. Ak tretia osoba má
dôvody, ktoré bránia speňaženiu „jej“ majetku v konkurze, logicky je v jej záujme tieto dôvody správcovi
jednoznačne a najmä včas oznámiť, ak nie hneď, tak minimálne na výzvu správcu v zmysle ustanovení §

78 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočné a relevantné uplatnenie spornej poznámky aj
bez toho, aby zákon stanovil formálne náležitosti pre jej uplatnenie je také, kedy tretia osoba konkrétne
vecne vyjadrí dôvody, prečo sa domnieva, že majetok nemôže byť zapísaný do súpisu. To znamená,
že z prejavu vôle tretej osoby je možné bez ďalšieho rozpoznať jasný a nepochybný zákonný úmysel
ochrániť svoj majetok pred speňažením v konkurze na majetok iného dlžníka. Podľa súdu prvej inštancie

len takéto uplatnenie spornej poznámky môže vyvolať právne účinky predpokladané ustanovení § 78
ZKR. Súd prvej inštancie uzavrel, že uplatnenie spornej poznámky žalobcom 1/ v danom prípade takéto
predpoklady nespĺňa a v plnom rozsahu sa stotožnil s názorom žalovaného, že postup žalobcov je
konaním obchádzajúcim účel právnej úpravy zakotvenej v § 78 ZKR.

11. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že popísaný „výkon práva“ zo strany žalobcov, je zneužívajúci
výkon práva, ktorý v zmysle čl. 5 CSP nepožíva ochranu a žalobe nebolo možné už len z týchto dôvodov
vyhovieť, pretože opakované nezmyselné a zjavne bezúspešné uplatnenie spornej poznámky tým istým
rukopisom, opäť spoločnosťou prepojenou osobou M. K. S., konajúc M. S. ako štatutárnym orgánom,
totiž naznačuje, že jej cieľom nie je uplatniť inštitút vylúčenia majetku v súlade s jeho skutočným a

zákonným účelom, ktorým je ochrana práv tretích osôb pred speňažením ich majetku v konkurze, t.
j. majetku, ktorého vlastníkom je iná osoba a nie úpadca, ale mariť speňaženie majetku úpadcu a v
konečnom dôsledku znemožniť uspokojenie veriteľov v konkurze. Súd prvej inštancie teda aj v tomto
kontexte hodnotil a posudzoval konanie žalobcov počnúc podaním spornej poznámky žalobcom 1/ až dopodania excindačnej žaloby obomi žalobcami a dospel k záveru, že týmto úkonom nie je možné priznať
právnu ochranu.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bodu 15) vyplýva, že súd prvej inštancie sa vyjadril aj k
samotným dôvodom vylúčenia majetku zo súpisu, pričom konštatoval, že ani jeden nebol spôsobilý a
relevantný mať za následok vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu. Uviedol, že právom vylučujúcim
zapísanie majetku do podstaty môže byť len vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo (§ 123 a
nasl. Občianskeho zákonníka) a právo držby (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré závery

jednoznačne vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdov v konaniach o vylúčení majetku zo súpisu.
Nájomný vzťah zakladá len právo nájomcu, aby vec dočasne, teda v dojednanej dobe, užíval alebo z nej
bral úžitky (§ 663 Občianskeho zákonníka). Poukázal na názor súdu vyjadrený v rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/X/XXX, že: „Uzatvorením nájomnej zmluvy však nedochádza k
zmene vlastníctva, pričom aj prenechanie veci nájomcovi nezakladá pre nájomcu právo držby v takom
právnom význame, aby na základe nájomného vzťahu mohol uplatniť právo vylučujúce zapísanie veci

do konkurznej podstaty prenajímateľa a nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že žalobca bol ako
nájomca pozemkov zapísaný aj na liste vlastníctva a ani skutočnosť, že na prenajatých pozemkoch vo
vlastníctve úpadcu mienil žalobca realizovať stavbu. Nájomná zmluva teda nájomcovi nepriznáva také
práva, ktoré by zakladali dôvod na vylúčenie majetku z podstaty úpadcu.“ Zároveň súd prvej inštancie
považoval za nesporné a aj preukázané tvrdenie žalovaného o zániku predmetnej nájomnej zmluvy v

dôsledku výpovede správcu. K tvrdeniu žalobcov o predkupnom práve žalobcu 1/ k nehnuteľnostiam
v zmysle ods. 4.1 nájomnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom ustanovení zmluvy
strany len do budúcna uvažujú o nahradení nájomnej zmluvy zmluvou o zriadení vecného bremena a
predkupného práva. Zároveň poukázal na ustanovenie § 93 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého správca nie
je v rámci konkurzu pri speňažovaní nehnuteľností viazaný žiadnym zmluvným predkupným právom.

Správca rovnako nie je viazaný zmluvou o budúcej kúpnej zmluve uzavretou úpadcom ako budúcim
predávajúcim pred vyhlásením konkurzu dňa 22.10.2019, nakoľko správca je povinný speňažovať
majetok úpadcu v súlade so zásadami a pravidlami speňažovania (§ 91 a nasl. ZKR), pričom obsahom
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sú práva len obligačnej povahy (inter partes) a nie práva vecnej povahy
(erga omnes). Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že ani stavebné povolenia žalobcu 1/ nie sú spôsobilé

znemožniť speňaženie dotknutého majetku v konkurze, a teda mať za následok vylúčenie majetku,
na ktorom môže žalobca 1/ realizovať výstavbu, zo súpisu. Stavebné povolenie oprávňuje zhotoviteľa
uskutočniť stavbu za podmienok v ňom uvedených (§ 66 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon) a opäť
ani toto právo nemá za následok obmedzenie vlastníka v nakladaní s predmetom svojho vlastníctva a
už vôbec nie obmedzenie správcu v speňažení nehnuteľnosti v konkurze (§ 67 ods. 1 písm. a/ ZKR).

Navyše v danom prípade stavebné povolenia stratili platnosť z dôvodu, že žalobca 1/ ani v predĺženej
lehote nezačal s výstavbou.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva súd prvej inštancie považoval v
plnom rozsahu za účelové a navyše nedôvodné aj námietky žalobcov voči samotnej pohľadávke

zabezpečeného veriteľa. Poukázal na vyjadrenie žalovaného, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa
W. F. X, F. je v konkurze v plnom rozsahu zistená, vrátane zabezpečovacieho práva. Súd prvej inštancie
uviedol, že pohľadávku nie je preto možné opätovne preskúmavať a posudzovať, a už vôbec nie
ako prejudiciálnu otázku v konaní o excindačnej žalobe. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní o
vylučovacej žalobe sú námietky vo vzťahu k pohľadávke veriteľa, ktorú dotknutý majetok zabezpečuje,

vovšeobecnostiabsolútneirelevantnéanemôžuzakladaťdôvodyvylúčeniamajetkuzosúpisu.Dôvodmi
vylúčeniamajetkuzosúpisumôžubyťlendôvodyvzťahujúcesakspornémumajetku,niekpohľadávkam
konkurzných veriteľov, preto aj keby boli námietky žalobcov voči pohľadávke zabezpečeného veriteľa
oprávnené, súd by na ne v konaní o vylúčení majetku zo súpisu nemohol prihliadať. Z týchto dôvodov
sa súd prvej inštancie bližšie nevyjadril k samotným dôvodom námietok, v plnom rozsahu sa stotožnil

s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k nim s tým, že s námietkami úpadcu konajúceho štatutárnym
zástupcom M. K. S. voči pohľadávke zabezpečeného veriteľa sa už zaoberal aj konkurzný súd v konaní
o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu J. & K., F., kedy výslovne poukázal aj na ich zjavnú
účelovosť: „...ktorá platnosť úverového vzťahu namieta až po 16 rokoch existencie zmluvy ako obranu v
rámci konkurzného konania a kedy podľa tvrdenia samotného konateľa dlžníka na takýto postup nebol

dôvod počas prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Pokiaľ dlžník skutočne považuje úverový vzťah
za neexistujúci v dôsledku neplatnosti zmluvy, tak táto právna skutočnosť by mala byť východiskovým
bodom pre dlžníka ako zmluvnú stranu aj v rámci mimosúdnych rokovaní s navrhovateľom, od ktorého
by sa mal odvíjať spôsob urovnania vzájomných práv a povinností. Nie je možné akceptovať účelovúobranu dlžníka a priznať relevanciu takým námietkam ohľadom existencie pohľadávky, ktoré dlžník
použije výslovne účelovo podľa toho, ako mu to v danej chvíli vyhovuje.“

14. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie tiež uviedol, že z týchto dôvodov
nemohol byť ani úspešný pokus žalobcov dosiahnuť prerušenie tohto konania za účelom umožnenia
iniciovať podanie žaloby o určenie neplatnosti úverovej zmluvy správcom na príslušný rakúsky súd.
Aj tento procesný návrh žalobcov na prerušenie konania, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti,
najmä však skutočnosť, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa je v konkurze v plnom rozsahu zistená

a tento právny stav nie je možné zvrátiť ani prípadným budúcim rozhodnutím (akéhokoľvek) súdu,
ktorým by bola eventuálne vyslovená neplatnosť úverovej zmluvy, súd prvej inštancie hodnotil jednak
ako zneužívajúci výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu zmysle čl. 5 CSP a jednak s tým, že
nemôže byť tento návrh úspešný ani pre nesplnenie procesných podmienok v zmysle § 164 CSP. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by mohla mať význam
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, neprebieha a neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mal správca

výzve žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť úverovej zmluvy vyhovieť. Súd prvej inštancie považoval
za rovnako nedôvodný aj v poradí prvý návrh žalobcov na prerušenie tohto konania, pretože spoločnosť
V. D., R. je naďalej zapísaná v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR a naďalej
vykonáva funkciu súdom ustanoveného správcu úpadcu J. & K., F. a rozhodnutie v tomto konaní nijako
nezávisí od otázky, ktorá je predmetom konania vedeného na základe uznesenia vyšetrovateľa PPZ,

NKA-odbor Stred, B. Bystrica, sp. zn. ČVS:K./L.. Súd prvej inštancie obidva návrhy na prerušenie
konania zamietol (§ 162 ods. 3 CSP).

15. Súd prvej inštancie na základe uvedeného rozhodol vo vec samej tak, že žalobu žalobcov v plnom
rozsahu zamietol a podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalovaného priznal právo na náhradu trov tohto

konania voči žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí napadli
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní

namietali, že napadnuté rozhodnutia trpí skutkovými vadami, nakoľko súd prvej inštancie v predmetnej
veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Žalobcovia uviedli, že dňa
18.11.2020 bol do kancelárie správcu úpadcu zo strany žalobcu 1/ doručený list zo dňa 06.11.2020
s názvom „Podnet o zapísanie poznámky v zmysle § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii“, ktorý odôvodňoval tým, že existujú skutočnosti, ktoré spochybňujú zahrnutie

uvedených nehnuteľností – majetku do súpisu všeobecnej podstaty a následne dňa 01.04.2021 bol zo
strany žalobcu 1/ správcovi doručený ďalší list zo dňa 25.03.2021 s názvom „Odpoveď na výzvu na
uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov v zmysle § 78 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii“, v ktorom žalobca 1/ vyjadril, že trvá na svojom výroku o existencii dôvodov
vylučujúcich zapísanie súpisovej zložky majetku do súpisu majetku oddelenej alebo všeobecnej

podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, pričom tento doplnil o konkrétne dôvody, a to
uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi úpadcom a Byty A, s.r.o., predkupné právo Byty
A, s.r.o., zrealizované investície Byty A, s.r.o., nezákonnosť vyhláseného konkurzu, nesprávna hodnota
pozemkov, neplatnosť uznania dlhu zo strany bývalého konateľa úpadcu, neplatnosť uzatvorenej
úverovej zmluvy medzi úpadcom a E. F. S. XXXX, P. XX, G. E. G. J. T. G. F. E. F. S. XXXX, P. XX,

G. E. G. J. T. s úpadcom. Žalobcovia majú za to, že žalobca 1/ konkretizoval dôvody, prečo by mal
byť zápis majetku do súpisu vylúčený a neostal iba pri všeobecnom konštatovaní, ako to nesprávne
vyhodnotil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
neobstojí, nakoľko podnet o zapísanie spornej poznámky bol následne doplnený. Žalobcovia poukázali
na to, že Oznámenie súdu vydané v konkurze úpadcu REAL IB, s.r.o., na ktoré sa súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolával, sa týka konkurzného konania iného subjektu, bolo
vydané v súvislosti s inými skutkovými okolnosťami a nijakým spôsobom nesúvisí s konkurzným konaní
úpadcu. Rovnako aj súdne konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXXX/
X/XXXX bolo iniciované na základe iných skutkových okolností, netýkalo sa nehnuteľností, ktorých
vylúčenia sa žalobcovia domáhajú v tomto súdnom konaní. Netýkalo sa ani Záložnej zmluvy zo dňa

11.05.2006, ani zabezpečenej pohľadávky zo H. A. B. Q. XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX uzatvorenej
medzi úpadcom a E. F. C. G., F. X, H., I. XXXXX, D. D. prostredníctvom organizačnej zložky. Žalobcovia
mali za to, že zistený skutkový stav konštatovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý bol odvodenývýhradne od nepopretých tvrdení žalovaného bez ohľadu na posúdenie všetkých okolností a dôkazov,
neobstojí.

17. Žalobcovia v odvolaní zároveň súdu prvej inštancie vytýkali nesprávne právne posúdenie konania
žalobcov vo vzťahu k okolnostiam podania podnetu, žaloby i návrhu na prerušenie konania zo dňa 31.01.
2022 a zo dňa 15.05.2023, ktoré súd prvej inštancie považoval za zneužívanie práva (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP). Podľa žalobcov k naplneniu skutkovej podstaty zneužitia práva tak, ako to konštatoval
súd prvej inštancie, v tomto prípade nedošlo. Opätovne poukázali na doplnenie konkrétnych dôvodov

pre vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty zo strany žalobcu 1/ v liste zo dňa 25.03.2021. Súd
prvej inštancie pri hodnotení ich konania nezohľadnil, že zo strany žalobcov alebo iných tretích osôb
spriaznených so žalobcami nebola nikdy podaná akákoľvek predchádzajúca excindačná žaloba, ktorej
cieľom by bolo vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu J. & K., F.. Mali za to, že každá osoba,
ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej podstaty, sa môže domáhať vylúčenia
majetku zo súpisu až do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia majetku. Nesúhlasili preto so záverom

súdu prvej inštancie, že podanou žalobou, podnetom na zapísanie spornej poznámky v zmysle § 78
ods. 3 ZKR a odpoveďou na výzvu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov v zmysle § 78 ods. 2
ZKR by sa mali dopúšťať zneužívania práva z dôvodu, že v inom konkurznom konaní vo vzťahu k iným
nehnuteľnostiam bol konateľ spoločnosti M. K. S. upozornený na možné zneužitie práva. Žalobcovia
si podanou žalobou uplatňovali ochranu práv a právom chránených záujmov z dôvodov uvedených

v žalobe. Poukazujúc na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo S. W./XX Y. Z. S. P. P., v zmysle ktorého
je definícia zneužitia práva založená na troch prvkoch, a to objektívnom prvku (získanie čistej výhody,
nie ekonomický účel), subjektívnom prvku (úmyselné právne relevantné konanie) a procesnom prvku
(dôkazné bremeno leží na orgáne verejnej moci), žalobcovia uviedli, že v danom prípade nebol naplnený
ani jeden u vedených z troch prvkov.

18. Žalobcovia tiež v odvolaní namietali, že zo strany súd prvej inštancie došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia zamietol ich návrhy
na prerušenie konania zo dňa 31.01.2022 a zo dňa 15.05.2023, čím bol naplnený odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie sa nezaoberal obsahom ani dôvodmi, pre ktoré

žalobcovia tieto procesné návrhy podali a pozornosť venoval riešeniu otázky zneužitia práva. Podľa
žalobcov bol ich návrh na prerušenie konania zo dňa 15.05.2023 dôvodný, keď tento bol zdôvodnený
predovšetkým tým, že konajúci súd nemá právomoc k riešeniu zásadnej právnej otázky, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, ktorou je otázka platnosti Zmluvy o úvere č.
016616-001, uzatvorenej medzi úpadcom a právnym predchodcom E. F. C. G., R. C. J. XX.XX.XXXX

E. F. S. XXXX, F. F. P. XX, G. E. G. J. T., I. XXXXXX, prostredníctvom organizačnej zložky E. F. S.
XXXX, umiestnenej v O. P., IČO: XXX XX XXX. Žalobcovia v odvolaní popísali dôvody, pre ktoré
považujú predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, o ktorej otázke má právomoc
rozhodnúť súd Rakúskej republiky. K odvolaniu pripojili odborné vyjadrenie vypracované Právnickou
fakultou Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 21.06.2023. Podľa žalobcov sa konajúci súd prvej

inštancie mal v tomto konaní zaoberať zásadnou právnou otázkou absolútnej neplatnosti predmetnej
úverovej zmluvy, nakoľko práve na zabezpečenie pohľadávky z tejto úverovej zmluvy bolo zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom podanej žaloby a keďže na posúdenie uvedenej
predbežnej otázky nemal právomoc, mal konanie v danej veci prerušiť. Rovnako bol podľa žalobcov
dôvodný aj návrh na prerušenie konania zo dňa 31.01.2022, a to z dôvodu začatia trestného stíhania

voči O. K. R. ako správcovi a štatutárnemu orgánu žalovaného pre trestný čin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 TZ. Rozhodnutie súdu o zamietnutí ich návrhov na
prerušenie konania je podľa žalobcov arbitrárne, nezákonné a predčasné. Žalobcovia majúc za to, že
zichstranyišlooriadnyvýkonpráva,niejehozneužitia,navrhli,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná im nárok na náhradu trov konania, alebo aby

odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

19. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcov v písomnom podaní zo dňa 04.10.2023 s tým, že
odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Zdôraznil, že žalobca 2/ v konkurze úpadcu nikdy
pred podaním žaloby nedoručil správcovi podnet o zapísanie spornej poznámky, t. j. plne logicky

nikdy nemohol konkretizovať spornú poznámku. Pokiaľ ide o odpoveď žalobcu 1/ zo dňa 25.03.2021,
doručenú žalovanému ako správcovi v čase pred začatím tohto súdneho konania, ani táto podľa
žalovaného nepredstavuje skutočnosť spôsobilú akokoľvek zmeniť záver súdu prvej inštancie o tom, že
žaloba je nedôvodná. Žalovaný mal za to, že dôvody, ktoré tretia osoba uvedie pri uplatnení spornejpoznámky u správcu je nutné hodnotiť ako irelevantné, keďže ZKR nevylučuje, aby tretia osoba podala
vylučovaciu žalobu voči správcovi z úplne iných dôvodov. Súd prvej inštancie bol v danom prípade
viazaný petitom žaloby a súčasne dôvodmi uvedenými v žalobe. Skutočnosti vyplývajúce z odpovede

žalobcu 1/ zo dňa 25.03.2021 preto neboli rozhodnými z pohľadu toho, ako súd prvej inštancie vec
posúdil a prečo súd žalobu zamietol. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v bode 15.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberal hodnotením všetkých dôvodov pre vylúčenie majetku,
ktoré žalobcovia v žalobe uviedli, pričom ani jeden z nich súd nepovažoval za spôsobilý a relevantný mať
za následok vylúčenie nehnuteľností zo súpisu. Žalobcovia v odvolaní dané závery súdu prvej inštancie

vôbec nenamietli. Podľa žalovaného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu
zamietol a zo strany žalobcov sa jedná len o opätovnú snahu odvolaním predĺžiť súdne konanie, a to
ďalším nedôvodným poukazom na skutočnosti ohľadne procesu uplatňovania spornej poznámky v čase
pred podaním žaloby, ktoré však sú v pomere k tomuto konaniu z hľadiska ich dôležitosti irelevantné.
Žalovaný tiež poukázal na to, že ani jeden zo žalobcov sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadril
k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe, súd prvej inštancie si preto v súlade s § 151 ods. 1 CSP

nespornéskutkovétvrdeniasprávneosvojilakozistenýskutkovýstavaďalejznichprisvojomrozhodnutí
vychádzal. Súd prvej inštancie pritom zamietol žalobu nie z dôvodu, že žalobcovia nekonkretizovali
svoju spornú poznámku, ale práve z dôvodu, kedy po tom, čo sa oboznámil s argumentmi žalobcov
uvedenými v žalobe tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Práve toto je ťažisková časť rozhodnutia, ktorá
bola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Ostatné úvahy súdu prvej inštancie, hodnotiace správanie a

konanie nielen žalobcov, ale aj iných v ich mene konajúcich osôb, pritom len dopĺňali uvedený záver
súdu. Námietky žalobcov k tomu, aké úvahy súd prvej inštancie uviedol v pomere k Oznámeniu zo dňa
18.03.2021 vydané Okresným súdom Banská Bystrica v konkurze úpadcu REAL IB, s.r.o. „v konkurze“,
sp. zn. XX/XX/XXXX nie sú preto spôsobilé vyvolať zmenu v tom, čo bolo hlavným a žalobcami v
odvolaní ani nenamietnutým, dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalovaný tiež považoval za nedôvodnú

i ďalšia námietku žalobcov, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXX/X/XXXX zo
dňa 17.01.2017 bol vydaný za úplne iného skutkového stavu, ako je tomu v tomto konaní. Mal za to,
že sa jedná o konanie, ktoré síce vychádzalo z čiastočne odlišných skutkových okolností, avšak jeho
právne závery je vzhľadom na viaceré spoločné definičné znaky možné plne aplikovať aj na toto súdne
konanie. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že v minulosti už bolo vedené súdne konanie, v rámci

ktorého sa osoba blízka žalobcom – M. K. S. domáhal na súde vydania rozhodnutia, ktorým chcel vylúčiť
majetok z oddelenej podstaty do všeobecnej podstaty, pričom dôvodom pre uplatnenie tohto práva boli
tvrdenia žalobcu založené na snahe opätovne preskúmať už raz zistenú pohľadávku zabezpečeného
veriteľa v konkurze tak, ako je tomu aj v prípade žalobcov v tomto súdnom konaní. Právne odôvodnenie
rozsudku sp. zn. XXXXX/X/XXXX v časti, kde sa súd vyjadril, že daná žaloba je neprípustná, resp. že v

prípade danej žaloby sa nejedná o vylučovaciu žalobu, keďže jej petit, presahuje predmet vylučovacej
žaloby v zmysle ZKR, je plne aplikovateľné aj na toto súdne konanie, bez ohľadu na skutočnosť, aké
boli samotné dôvody spornosti uvedené žalobcami v žalobe. Skutočnosť, či žalobcovia ako dôvod
spornosti uviedli len existenciu bližšie nešpecifikovaných dôvodov, alebo uviedli konkrétne dôvody,
je pritom práve v kontexte uvedeného irelevantnou, pretože žalobcami uvádzané tvrdenia opätovne

nie sú spôsobilé naplniť základné podmienky na to, aby tretia osoba mohla byť úspešná v konaní o
vylučovacej žalobe, kde sa žalobcovia snažia primárne opätovne preskúmať už raz zistenú pohľadávku
zabezpečeného veriteľa. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne identifikoval, že konanie zo
strany osôb spriaznených s M. K. S., v mene ktorých koná, nie sú pritom ojedinelé. Všetky tieto konania
spĺňajú definičné kritéria toho, že petit žaloby je formulovaný spôsobom, kedy sa tretia osoba snaží

o vylúčenie majetku z oddelenej podstaty a o jeho faktické preradenie do všeobecnej podstaty, čo
presahuje rámec vylučovacej žaloby v zmysle § 78 a nasl. ZKR a naviac svoje subjektívne práva zakladá
primárne na neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy v pomere k tomu istému zabezpečenému
veriteľovi, ktorého zabezpečená pohľadávka je už niekoľko rokov v konkurze zistená. Žalovaný poukázal
na to, že správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie potvrdzuje aj ďalšie rozhodnutie (rozsudok

Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 05.09.2023) vydané v inom obdobnom konaní,
kde opäť osoba M. K. S. podala podľa neho vylučovaciu žalobu v mene spoločnosti S. N. F. S. F. B.
H. M. F. a konajúci súdu tu konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe netvrdil a ani nepreukazoval, že
by tu existovalo iné, tzv. lepšie právo vylučujúce zápis veci do konkurznej podstaty, tobôž že by takéto
právo svedčilo jemu. Žalobca rovnako spochybňoval postavenie oddeleného veriteľa E. F. C. G. a de

facto žiadal o preradenie nehnuteľnosti z oddelenej do všeobecnej podstaty. ZKR však takýto postup
nepripúšťa. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenia, že konanie žalobcov je potrebné vnímať aj v kontexte
konania ostatných s nimi spriaznených osôb. Tento „modus operandi“ aplikovaný M. K. S. a osobami s
ním spriaznenými je aplikovaný v podstate vo všetkých konkurzoch vyhlásených na majetok úpadcov zjeho skupiny V A V invest. Žalovaný preto nesúhlasil s obranou žalobcov, že každá osoba môže podať
vylučovaciu žalobu. Uviedol, že toto tvrdenie žalobcov je účelové, v snahe formálne tvrdiť, že majú právo
podať vylučovaciu žalobu, avšak v skutočnosti majú preukázateľnú subjektívnu vedomosť o tom, že

im nielenže nepatrí žiadne právo vylučujúce majetok zo súpisu, ale takýto typ žaloby (petitom ktorej je
vylúčenie majetku len z oddelenej podstaty do podstaty všeobecnej) je aj neprípustný. Mal za to, že
v danej veci boli naplnené všetky definičné znaky zneužitia práva.

20. Žalovaný sa tiež vyjadril sa aj k námietke žalobcov, podľa ktorej mal súd prvej inštancie na

základe nimi podaných návrhov na prerušenie konania súdne konanie prerušiť. Podľa žalovaného
súd prvej inštancie bol oprávnený ako predbežnú otázku posúdiť aj prípadnú platnosť žalobcami
namietaných zmlúv, ak by to bol považoval za potrebné. Uvedené však nebolo v pomere k tomuto
súdnemu konaniu relevantným, pretože pohľadávka zabezpečeného veriteľa, titulom ktorej si veriteľ
uplatnil k nehnuteľnostiam zabezpečenú pohľadávku, je už niekoľko rokov v konkurze úpadcu zistená.
Túto skutočnosť nie je v zmysle príslušných ustanovení ZKR možné v ďalšom priebehu konkurzu

zmeniť a aj keby došlo k nesprávnemu zisteniu tejto pohľadávky v konkurze, tento stav už nie je
možné v konkurze revidovať. Vzhľadom k špecifickej štruktúre konkurzného konania charakterizovanej
jednotlivými etapami sa totiž uplatňuje zásada koncentrácie konania, čo znamená, že následnosť
jednotlivých fáz konkurzného konania je zákonom presne daná. Nie je preto akceptovateľné, aby v
ktoromkoľvek štádiu, či prípadne v inom súdnom konaní (t. j. v inom ako incidenčnom konaní), mohli

účastníciúčinnenamietaťvšetko,čomalinamietaťvurčených(skorších)fázachkonkurznéhokonania(t.
j. v rámci prípadného popieranie pohľadávok podľa § 32 ZKR), resp. aby to malo vplyv na rozsah zistenia
pohľadávky, vrátane jej zabezpečenia. Tvrdenia žalobcov o údajnej neplatnosti uvedených zmlúv sú
preto aj z tohto dôvodu v danom prípade nedôvodné, čo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
konštatoval aj súd prvej inštancie a čo bolo aj dôvodovom na zamietnutie návrhu na prerušenie konania.

Na základe vyššie uvedeného, žalovaný považujúc odvolanie za nedôvodné navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch potvrdil ako vecne správne.

21. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.11.2023 s argumentáciou
žalovaného nesúhlasili. Trvali na podanom odvolaní a všetkých dôvodoch v ňom uvedených s tým, že

skutočnosti uvádzané žalovaným považujú za irelevantné. Žalobcovia mali za to, že konkrétne a náležite
špecifikovali dôvody spochybňujúce zahrnutie majetku do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považovali za nesprávne.
Opätovne namietali nesprávne vytvorený skutkový základ a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedli,
že žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcov formálne a bez akéhokoľvek relevantného

posúdenia veci prevzal celú argumentáciu súdu prvej inštancie o naplnení znakov skutkovej podstaty
zneužitia práva zo strany žalobcov. Tieto závery však vychádzajú len z tvrdenia, že žalobcovia sa mali
dopustiť zneužitia práva z dôvodu, že v inom konkurznom konaní vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam
bol konateľ spoločnosti M. K. S. upozornený oznámením súdu na možné zneužitie práva s poukazom
na znenie žiadosti o zápis spornej poznámky. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie žalobcovia

nesúhlasili. Zopakovali, že každá osoba, ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej
podstaty, sa môže domáhať vylúčenia majetku zo súpisu, a to až do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia
majetku. Podľa žalobcov úkony žalobcov nemôžu byť považované za zneužitie práva. Žalobcovia
opätovne zopakovali svoju argumentáciu týkajúcu sa dôvodnosti ich návrhu na prerušenie konania
vychádzajúcu z tvrdenia, že konajúci súd nemá právomoc vo vzťahu k vyriešeniu zásadnej otázky

majúcej podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, a to konkrétne otázky platnosti, respektíve
neplatnosti Zmluvy o úvere č. 016616-001, ktorú žalobcovia považujú v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon.

22. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcov uviedol, že písomné podanie žalobcov zo 23.11.2023

neobsahuje žiadne nové skutkové tvrdenia a je len opakovaním tvrdení uvedených žalobcami v odvolaní
a všeobecným popieraním tvrdení uvedených žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu. Žalovaný mal
za to, že vo vyjadrení k odvolaniu sa dostatočne vysporiadal so všetkými v odvolaní namietanými
skutočnosťami a žaloba aj odvolanie považuje za nedôvodné. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal s tým, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby, kde

najmä z obsahu bodu 15. jeho odôvodnenia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobcov
náležite vysporiadal, keď uviedol, prečo tieto považuje za nedôvodné. Zdôraznil, že žalobcovia sa v
konaní domáhajú vydania žalobného petitu, ktorý nie je predpokladaný v zmysle § 78 ods. 4 ZKR, majúc
cez osobu M. K. S. subjektívnu vedomosť o tom, že takýto typ žaloby je nedôvodný, ktorá skutočnosťbola opakovane (a to aj právoplatne) konštatovaná zo strany viacerých súdov. Podľa žalovaného je
preto zrejmé, že takéto konanie žalobcov je zneužitím práva, ktoré v zmysle čl. 5 CSP nepožíva právnu
ochranu. Záver súdu prvej inštancie, ktorý konanie žalobcov hodnotil ako zneužitie práva, je preto nielen

správny a dôvodný, ale aj plne zákonný.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP v senáte bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem.

Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo
v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Predmetom konania bola žaloba o vylúčenie nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa v konkurze na majetok úpadcu. Žalobcovia argumentovali tým, že Zmluva o úvere Q.
XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX, uznanie dlhu úpadcom zo dňa 31.07.2019, ako aj záložná zmluva

zabezpečujúca uvedenú pohľadávku zo Zmluvy o úvere sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. V
priebehu konania sa žalobcovia domáhali aj prerušenia konania jednak z dôvodu vyriešenia zásadnej
právnej otázky, a to neplatnosti uvedených právnych úkonov, o ktorých je oprávnený rozhodovať len
príslušný súd Rakúskej republiky, v obvode ktorého má zabezpečený veriteľ sídlo, a teda slovenský súd
nemá oprávnenie a právomoc ani ako prejudiciálnu otázku riešiť prípadnú platnosť alebo neplatnosť

úkonov zakladajúcich zabezpečenému veriteľovi postavenie záložného veriteľa s právom na oddelené
uspokojenie týkajúce sa predmetných nehnuteľností, ako aj z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania
vočištatutárnemuzástupcovižalovaného,ktorémubolovznesenéobvineniepreobzvlášťzávažnýzločin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ, a to za
skutok týkajúci sa predaja podstatnej časti majetku podniku úpadcu REAL IB s.r.o. „v konkurze“. Okrem

uvedeného žalobca 1/ ako dôvod vylúčenia nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
uvádzal uzavretie nájomnej zmluvy s úpadcom, ako aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a s tým súvisiace
predkupné právo k predmetným nehnuteľnostiam.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vlastnícke právo úpadcu k majetku zapísaného do súpisu

oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa sporné nebolo. Žalovaný v konaní namietal okrem iného
nedôvodnosť podanej žaloby predovšetkým z dôvodu jej neprípustnosti, keďže žalobcovia formulovali
žalobný petit z dôvodu a spôsobom, ktorý nie je predpokladaný v ustanovení § 78 ods. 4 ZKR.
Pohľadávka zabezpečeného veriteľa, vrátane jej zabezpečenia už bola v konkurznom konaní zistená,
preto prostredníctvom podanej žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty sa podľa

žalovaného obchádza inštitút incidenčnej žaloby, pričom je neprípustné, aby sa incidenčná žaloba
nahrádzala excindačnou žalobou a prejudiciálnym určením neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k
zabezpečeniu postavenia zabezpečeného veriteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej

podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise
poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej

pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30
dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca
vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je nesporné.

27. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase

príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.28. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť,
najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše

poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

29. Podľa § 78 ods. 4 ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu

poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

30. Podľa § 78 ods. 5 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do
súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia
súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

31.Podľačl.5CSP,zjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

32. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov žalobcami podaného
odvolania. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý
rozsudok,ktorýmžalobuvcelomrozsahuzamietol,vrátanezamietnutianávrhunaprerušeniekonania.V

konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán
sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcov a odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky v zmysle § 220 CSP na odôvodnenie rozsudku súdu ako
rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalobcom možnosť

konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalobcom.

33. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov uvedených žalobcami v
podanom odvolaní, ktorí namietali dva okruhy nimi tvrdenej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, a to
nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie konania žalobcov počnúc podaním

spornej poznámky žalobcom 1/ až do podania excindačnej žaloby, ako aj konania spočívajúceho
v podaní procesných návrhov na prerušenie konania, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v zmysle
čl. 5 CSP ako zjavné zneužitie práva nepožívajúce právnu ochranu. Druhá časť dôvodov odvolania
smerovala voči nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhov žalobcov na
prerušenie konania, čím zo strany súdu prvej inštancie malo dôjsť k porušeniu práva žalobcov na

spravodlivý proces.

34.Žalobcoviavodvolanívytýkalisúduprvejinštancie,žeknaplneniuskutkovejpodstatyzneužitiapráva
v prípade ich konania nedošlo, tvrdiac, že žalobca 1/ v liste zo dňa 25.03.2021 dôvody pre vylúčenie
nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa dostatočne špecifikoval a žalobcovia

si následne podanou žalobou uplatňovali ochranu práv a právom chránených záujmov z dôvodov
uvedenýchvžalobestým,žekaždáosoba,ktorátvrdí,ževecnemalabyťzaradenádosúpisukonkurznej
podstaty, sa môže domáhať vylúčenia majetku zo súpisu až do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia
majetku.

35. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu
možno uplatniť len spôsobom ustanoveným v ZKR. Podanie vylučovacej (excindačnej) žaloby nemožno
nahradiť žiadnym iným typom žaloby, neupravenej v príslušných ustanoveniach ZKR. Argumentácia
žalobcov, že každá osoba, ktorá tvrdí, že vec nemala byť zaradená do súpisu konkurznej podstaty, sa
môže domáhať vylúčenia majetku zo súpisu, neobstojí, pretože hmotnoprávna legitimácia žalobcu (t.

j. tretej osoby) v prípade vylučovacej žaloby spočíva na subjektívnom princípe, a nie na objektívnom
princípe. To znamená, že tretia osoba môže byť vo vylučovacom konaní úspešná len vtedy, ak
preukáže, že jej patrí subjektívne právo, ktoré vylučuje zapísanie majetku zo súpisu (najčastejšie ním
býva vlastnícke právo). Uvedené vyplýva i zo zákonného znenia § 78 ods. 3 ZKR, v zmysle ktoréhoten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez
poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť. Osoba, ktorá tvrdí len
to, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, pretože nepodlieha konkurzu (napr. patrí inej osobe

odlišnej od úpadcu aj žalobcu, príp. z iných dôvodov), v konaní byť úspešná nemôže. Uvedené platí i
v konaní o vylúčenie majetku tretej osoby, ktorá zabezpečuje záväzky úpadcu zapísaného do súpisu
oddeleného veriteľa postupom stanoveným v § 79 ods. 1 ZKR, kde dôvodom jeho vylúčenia môže byť
neexistencia zabezpečovacieho práva, v dôsledku neprihlásenie pohľadávky zabezpečeným veriteľom
riadne a včas, resp. jej úspešné popretie alebo neuvedenie tohto majetku v prihláške zabezpečeného

veriteľa. Aj v tomto prípade vo vylučovacom konaní môže však byť úspešná len tá tretia osoba, ktorej
zapísaný majetok patrí.

36. Žalobcovia v danom prípade netvrdili, že do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa bol
zapísaný im patriaci majetok. Ani jeden zo žalobcov v tomto konaní netvrdil, že by im svedčilo také
subjektívne právo k majetku zapísanému do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, ktoré jeho

zápis do konkurznej podstaty vylučuje, keď ťažisko ich argumentácie spočívalo v namietaní absolútnej
neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXX H. J. XX.XX.XXXX, pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy
a záložnej zmluvy zabezpečujúcu túto pohľadávku. Zo skutkových tvrdení žalovaného, ktoré žalobcovia
v konaní nepopreli, je pritom zrejmé, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa, ako aj zabezpečovacie
právo k pohľadávke sa v konkurznom konaní považujú za zistené. Žalobcovia netvrdili, že by bola

pohľadávka zabezpečeného veriteľa, resp. jeho zabezpečovacie právo v štádiu popretia a netvrdili ani
úspech v konaní, resp. podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky zabezpečeného veriteľa.

37. Žalobcovia v rámci odvolacích námietok teda nevysvetlili, ochranu akých subjektívnych práv
a právom chránených záujmov podanou žalobou uplatňovali a aký mal byť podľa nich účel podanej

žaloby, ktorou v zmysle žalobného petitu navrhovali vylúčiť v žalobe špecifikované nehnuteľnosti
zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, keď vzhľadom na to, že sa nesporne jedná
o nehnuteľnosti patriace úpadcovi, by tieto ako majetok úpadcu v zmysle § 67 ods. 1 a) ZKR podliehali
konkurzu aj naďalej.

38. V kontexte uvedeného odvolací súd posudzoval prvý okruh odvolacích námietok, smerujúcich
k prvému napadnutému výroku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo veci samej zamietol okrem iného
aj z dôvodu, že konanie žalobcov napĺňa znaky zneužitia práva. Odvolací súd zastáva názor, že za
zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené, ktorého cieľom má však byť dosiahnutie
nedovoleného výsledku. V danom prípade treba prisvedčiť žalobcom, že vo všeobecnosti je každej

osobe dovolené, aby sa v pozícii žalobcu domáhala ochrany svojich práv a právom chránených záujmov
na súde, pričom sama nesie riziko neúspechu spojené s prípadným neunesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena, ktoré vedie k zamietnutiu žaloby. Ak však žalobca od počiatku podáva žalobu
s vedomím, že v konaní nebude úspešný, pretože v nej neuvádza skutočnosti, ktoré ho z hľadiska
hmotného práva k podaniu žaloby oprávňujú, takéto konanie nemožno označiť za konanie sledujúce

dosiahnutie zákonom predpokladaného výsledku. Za zneužitie výkonu práva je možné totiž považovať aj
také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu sledovaného právnou normou, ale ktoré je vedené
s úmyslom spôsobiť ujmu inému subjektu. Na to, aby zo strany súdu bolo možné vo vzťahu ku konaniu
žalobcov vyvodzovať záver o zneužívaní práva nie je preto potrebné, aby súdy predtým zamietli žalobu
v konaní o vylúčenie toho istého majetku, kde žalujúcou stranou by museli byť tí istí žalobcovia. Podľa

názoru odvolacieho súdu postačuje, ak účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených
hospodárskych záujmov žalobcu, ale len snaha znevýhodniť druhú stranu sporu.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci odvolacieho prieskumu posudzoval vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, pričom sa zameral len na odvolacie dôvody uvedené žalobcami v odvolaní.

Je však nutné podotknúť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zamietol žalobu nielen z
dôvodu, že konanie žalobcov počnúc podaním podnetu o zápis spornej poznámky žalobcom 1/ až do
podania excindačnej žaloby oboma žalobcami vyhodnotil ako zjavné zneužitia práva v zmysle čl. 5 CSP
(bod 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), ale rozhodol tak aj z ďalších dôvodov, keď žalobu
zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 2/, ktorý netvrdil, že by disponoval nejakým právom

na vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu (bod 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a tiež
vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden zo žalobcami tvrdených dôvodov vylúčenia majetku zo súpisu
nebol podľa súdu prvej inštancie spôsobilý a relevantný mať za následok vylúčenie dotknutého majetku
zo súpisu, kde súd prvej inštancie svoje úvahy podrobne vysvetlil v bode 15. odôvodnenia napadnutéhorozhodnutia. V poslednej vete bodu 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň súd prvej
inštancie zhrnul, že pokiaľ by aj žalobca 1/ uvádzal v konaní relevantné dôvody vylúčenia majetku a
tieto by aj preukázal, účel vylučovacej žaloby by aj tak nebol naplnený, nakoľko súd, viazaný petitom

žalobného návrhu, by rozhodol len o vylúčení majetku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
W. F. X, F. a nehnuteľnosti, ako majetok úpadcu by naďalej podliehal konkurzu (§ 67 ods. 1 písm. a/
ZKR). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že uvedené body odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je možné považovať za ťažiskovú časť rozhodnutia, ktorá bola dôvodom pre zamietnutie
žaloby. Ostatné úvahy súdu prvej inštancie, hodnotiace konanie žalobcov, tieto podstatné závery súdu

prvej inštancie len dopĺňali, pričom ani jeden z týchto ďalších podstatných dôvodov zamietnutia žaloby
žalobcovia v podanom odvolaní nenamietali ako nesprávny.

40.Vtejtosúvislostiodvolacísúdopätovnezdôrazňuje,žeodvolacímidôvodmijeviazanýaodvolaciemu
súdu neprislúcha dotvárať a meniť odvolacie dôvody, t. j. preskúmavať napadnuté rozhodnutie aj
z dôvodov, ktoré odvolateľ v odvolaní neuviedol. Žalobcovia namietali nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia vo vzťahu k prvému výroku o zamietnutí žaloby len z dôvodu nesprávne zisteného
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia ich konania v kontexte úvah súdu o možnej
aplikácii ustanovenia čl. 5 CSP, pričom ďalšie dôvody odvolania smerovali voči druhému výroku o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalobcovia v podanom odvolaní iné dôvody nesprávnosti
prvéhovýrokunapadnutéhorozhodnutiaozamietnutížalobyneuviedli.Pokiaľtedažalobcoviavodvolaní

neuviedli argumentáciu voči ďalším záverom súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby,
neumožnili tým odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia z ďalších súdom prvej inštancie
uvedených dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol.

41. Odvolací súd posudzuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odvolateľom tvrdených

odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na
ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené,
odvolací súd na iné pochybenie súdu prvej inštancie prihliadnuť nemôže, aj keby ich v odvolacom
konaní zistil. Pretože odvolacie dôvody, vrátane ich obsahového vymedzenia, možno podľa § 365 ods.

3 CSP meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, potom podľa § 373 ods. 1 in
fine CSP platí, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva a potom v súlade s §
387 ods. 1 CSP procesnou sankciou za nedostatok odvolacej argumentácie strán sporu je záver, že
napadnuté rozhodnutie je správne aj vo vzťahu k ďalším záverom súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o zamietnutí žaloby, ktoré sú uvedené v bode 12. a 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pre

absenciu odvolacích dôvodov voči ďalším záverom súdu prvej inštancie preto odvolací súd z vlastnej
iniciatívy ich správnosť preskúmať nemohol a má sa za to, že aj v tejto časti sú závery súdu prvej
inštancie správne.

42. V podanom odvolaní žalobcovia namietali nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd
prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania. V danom prípade preto dôvody
uvedené žalobcami o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie sa týkajú druhého výroku
napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu prerušenie konania zo dňa 31.01.2022 a zo dňa
15.05.2023.

43. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

44. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

45. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

46. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.47. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

48. Odvolací súd pri posudzovaní každého odvolania skúma prioritne otázku, či sú splnené podmienky
na jeho vecný prieskum, t. j. či nie sú tu také procesné prekážky, ktoré bránia vecnému preskúmavaniu
napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade tomu tak je, keďže žalobcovia
podali odvolanie voči druhému výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. n) CSP.

49. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok, t. j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania, umožňuje odvolaciemu
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach
a povinnostiach strán, ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením vecnej

správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákona odvolanie pripúšťa.

50. Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie v civilnom sporovom konaní len proti
uzneseniu, proti ktorému podanie odvolania pripúšťa samotný zákon (§ 355 ods. 2 CSP), pričom

následne v ustanovení § 357 CSP sú taxatívne vymenované uznesenia, voči ktorým je odvolanie
prípustné. Medzi takéto uznesenia Civilný sporový poriadok síce v § 357 písm. n) zaraďuje uznesenie o
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, t. j. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými
rozhodol o prerušení konania z dôvodov uvedených v podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, avšak
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, resp. uznesenie o neprerušení konania vydané

na základe návrhu na prerušenie konania, medzi uznesenia, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa,
nezaraďuje. Z ustanovení § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP tak a contrario vyplýva neprípustnosť
podania odvolania proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, resp.
uzneseniu okresného súdu o neprerušení konania. Uvedený výklad vyplýva aj z diela Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok,

Komentár, Praha, C. H. Beck, 2016, str. 1204., podľa ktorého: „Ak bol však podaný návrh na prerušenie
konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357
písm. n)“, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo
J. XX.XX.XXXX, podľa ktorého: „Vo vzťahu k časti prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrok, ktorým bol zamietnutý návrh

žalovaného na prerušenie konania, najvyšší súd uvádza, že v tejto časti odvolací súd nepostupoval
procesne správne, keď výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania má povahu uznesenia (i napriek tomu, že formálne je súčasťou rozsudku) a nie je proti nemu
v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Podľa § 357 písm. n)
CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konanie podľa § 162 ods. 1

písm. a) CSP a § 164 CSP. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie prerušil. V súlade s § 355 ods. 2 CSP potom odvolanie nie
je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh sporovej strany na
prerušenie konania zamietol.“

51. Hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil strany sporu o možnosti podať proti
nemu odvolanie, t. j. aj voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenia konania, jedná sa o nesprávne
poučenie o opravnom prostriedku. Ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania
proti napadnutému rozhodnutiu, zahrňujúc tým aj výrok o zamietnutí návrhu na prerušenia konania,
však nemôže mať za následok pripustenie odvolania proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa. Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu viac procesných práv, ako im priznáva
samotný zákon.

52. Keďže žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu o neprerušení konania (o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania), proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd ich odvolanie proti druhému

výroku napadnutého rozhodnutia podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.53. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal
obsahom odvolania a ani vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

54. V prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd považoval napadnuté
rozhodnutie za vecne správne. Žalobcovia podali odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu, vrátane tretieho výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal žalovanému

voči žalobcovi 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

55. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku o veci samej (prvý výrok), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

56. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd postupoval podľa
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane úspešnej v odvolacom
konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %. Odvolací súd
konštatuje, že žalobcovia podali odvolanie voči všetkým trom výrokom napadnutého rozhodnutia s
tým, že odvolanie voči druhému výroku odvolací súd odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie prípustné nie je a v prvom a treťom výroku bol napadnutý rozsudok potvrdený
ako vecne správny. Z procesného hľadiska mal preto žalovaný v odvolacom konaní úspech v celom
rozsahu, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1/
a žalobcovi 2/ v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

57. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).