Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322201481
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6322201481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členiek senátu

JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXXX
XXXX, bytom C. B., D. E. XXX/XX, zastúpená F. B. G., G. F. G., H., so sídlom I., J. H. X, IČO: XX XXX
XXX, v mene ktorej koná konateľ a advokát K. K. G., proti žalovanej: L. G. I., nar. X. XXXXXXXX XXXX,
bytom M., G. XXX/XX, zastúpená F. B. A. F. H., H., so sídlom M., N. X, IČO: XX XXX XXX, v mene ktorej
koná konateľ a advokát K. A. A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-3C/52/2022-381 zo dňa
20. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. BR-3C/52/2022-381 zo dňa 20.
januára 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej „okresný súd“, alebo
„súd prvej inštancie“) rozhodol „že žalobkyňa A. B., O. M., nar. XX.XX.XXXX, je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností vedených na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru pre k.ú. N. J. P.,
parc. KN č. XXX/X o výmere 151 m2 vedenej ako záhrada, parc. KN č. XXX/X o výmere 6 m2 vedenej
ako záhrada, parc. KN č. XXX o výmere 391 m2 vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, parc. KN
č. XXX o výmere 401 m2 vedenej ako záhrada, stavby - rodinného domu súp. č. XXX na pozemku,
parc. KN XXX“ (ďalej len „nehnuteľnosti“) (Výrok I.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu
100% (Výrok II.).
1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 46 ods. 1

zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“),
§ 5 ods. 1, § 28 ods. 1 až 3, § 29, § 30 ods. 1, 2, 4 a 5, §31 ods. 1 a 3, § 31a, § 31b, § 42 ods. 3 a 4
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), § 255 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s odôvodnením, že kúpnu zmluvu zo dňa 5. apríla 2022 (ďalej len

„kúpna zmluva“) ani návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepodpísala a tieto
úkony urobila v jej mene M. A., na základe plnomocenstva, ktoré získala podvodne.
1.3 Okresný súd vo veci rozhodol už rozsudkom zo dňa 8. marca 2023, ktorý bol na základe podaného
odvolania žalovanej uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) č. k.14Co/35/2023-200 zo dňa 20. júna 2023 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
1.4 Súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom, vykonal dokazovanie, z ktorého mal

za preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca dňa 5. apríla 2022 písomne splnomocnila pani M.
A., ako splnomocnenca, na vykonanie všetkých právnych úkonov v mene splnomocniteľky, a to na
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, podpísanie a podanie návrhu na vklad vlastníckeho
práva. Predmetné splnomocnenie bolo podpísané na matričnom úrade obce C. B.. Na základe
výsledkov dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že žalobkyňou podpísané

splnomocnenie pre p. M. A. bolo podpísané slobodne a vážne, a teda platne.
1.5 Súd prvej inštancie mal zároveň za preukázané, že žalovaná ako kupujúca, splnomocnila p. F. G. na
základe písomného splnomocnenia zo dňa 6. apríla 2022, aby ju plne zastupovala pri všetkých úkonoch
týkajúcich sa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad M., katastrálny odbor (ďalej
len „kataster nehnuteľností“) vo vzťahu k nehnuteľnostiam.
1.6 F. G. podala dňa 7. apríla 2022 návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster nehnuteľností, titulom

uzatvorenej kúpnej zmluvy, o ktorom kataster nehnuteľností rozhodol tak, že návrh na vklad povolil,
a to na základe rozhodnutia č. vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 5. mája 2022, právoplatným dňa 5. mája
2022. Súd prvej inštancie mal tiež v konaní, z katastrálneho spisu sp. zn. V XXXX/XXXX preukázané,
že kúpnu zmluvu za kupujúcu (žalovanú) podpísala osoba len pod priezviskom G.. Súd prvej inštancie
vyhodnotil, že kúpna zmluva nebola podpísaná kupujúcou a zároveň ani z obsahu kúpnej zmluvy

nevyplýva skutočnosť, že by kupujúca splnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy tretiu osobu pod
priezviskom G.. Mal za preukázané, že kupujúca nesplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy žiadnu
tretiu osobu, a že súčasťou kúpnej zmluvy nebolo splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy pre p.
G.. Vzhľadom na zistenú skutočnosť dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danej kúpnej zmluve
absentuje podstatná náležitosť, a to podpis kupujúcej, právny následkom čoho je absolútna neplatnosť

kúpnej zmluvy, na ktorú je súd povinný prihliadať „ex offo“. Súd prvej inštancie dodal, že dodatočne
schváliť právny úkon (ratihabícia) v rámci súdneho konania nie je možné, pretože tento úkon mohol byť
vykonaný len v rámci katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
1.7 Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel z iných právnych dôvodov, a to z dôvodu
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1

CSP tak, že žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) až h) CSP, pričom uviedla, že rozsudok napáda v celom

rozsahu a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcu zamietne.
2.1 V odvolaní žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že prijatý právny záver súdu prvej inštancie
favorizuje žalobkyňu, čo je v rozpore s princípmi civilného sporového konania.
2.2 Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nebol oprávnený posudzovať úkony katastra nehnuteľností,
nakoľko nie je správnym súdom. V tomto smere potom žalovaná považovala záver súdu prvej inštancie

za prekvapivý a žiadala v rámci odvolacieho konania vypočutie svedka, ktorý povolil vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam.
2.3 Žalovaná namietla záver súdu prvej inštancie o absencii podpisu kupujúcej v kúpnej zmluve a tvrdila,
že na kúpnej zmluve je podpis splnomocnenej zástupkyne. V tomto smere potom považovala skutkové
záver súdu prvej inštancie za nesprávne a dodala, že pri výklade právneho úkonu je potrebné vychádzať

i z okolností, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
2.4 Tvrdila, že v zmysle ust. § 33 občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon môže byť
dodatočne schválený. Poukázala na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. Uviedla,
že z plnomocenstva žalovanej udeleného p. G. v katastrálnom konaním, možno uzavrieť, že zjavným
úmyslom žalovanej bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy. Uvedené nerozporovala ani žalobkyňa, a na

túto skutočnosť nepoukázala ani v žalobnom návrhu. Dané splnomocnenie preto v spojitosti s kúpnou
zmluvou nepripúšťa iný výklad ako ten, že právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu, žalovaná schválila. Záver
súdu prvej inštancie považovala za nedostatočne odôvodnený.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla, že

napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Tvrdila, že v rámci prvoinštančného konania namietala
aj vadu kúpnej zmluvy v podobe absencie splnomocnenia udeleného žalovanou. Dodala, že súd prvej
inštancie uvedenú skutočnosť posudzoval v zákonných limitoch, nakoľko na absolútnu neplatnosť je
súd povinný prihliadať aj bez dovolania sa tejto neplatnosti. Uviedla, že súčasťou katastrálneho spisuje len plnomocenstvo žalovanej udelené p. G., a to len na účely podania návrhu na vklad, ktoré však
nie je možné za žiadnych okolností zamieňať za plnomocenstvo na zastupovanie pri uzatvorení kúpnej
zmluvy a uviedla, že ak žalovaná mala v úmysle splnomocniť na podpis kúpnej zmluvy tretiu osobu,

malo byť takéto plnomocenstvo úradne overené a malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, čo
v tomto konaní nebolo naplnené.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila i napriek tomu, že jej na to bol vytvorený procesný
priestor.

5. V dôsledku odvolania odvolací súd podľa § 34 CSP a po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“ rozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia
skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd
prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil

v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má
všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom
prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu
odvolacích dôvodov je názoru, že podané odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodná úprava procesného práva
poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej

inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s
jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny
(akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov
šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd
prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo

tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti
argumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy
ešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie
sám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho
chyba nastala [pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

6 Cdo/69/2016 zo dňa 22. februára 2017].

9. Odvolací súd v zmysle uvedeného, po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu dospel k záveru,
že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak dôvody a argumenty
uvedené v odôvodnení rozhodnutia v prejednávanej veci, odvolací súd dopĺňa nasledovne.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktorétitulomkúpnejzmluvynadobudlažalovaná.Namietalaabsolútnuneplatnosťkúpnejzmluvy,pretože
z jej strany nebola platne udelená plná moc pre p. A., ktorá v jej mene uzatvorila kúpnu zmluvu. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere o absencii podpisu žalovanej ako kupujúcej v kúpnej

zmluve, v dôsledku čoho kúpnu zmluvu vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39
občianskeho zákonníka.11.Odvolacísúd,konštatuje,žeodvolacianámietkaonesprávnychskutkovýchzisteniachanesprávnom
právnom posúdení bola vyhodnotená ako odvolacia námietka, ktorou odvolateľka namietala porušenie
práva na spravodlivý proces.

12. V rozsahu odvolacieho dôvodu o porušení práva na spravodlivý proces žalovaná argumentovala
dopustením sa zjavnej procesnej vady, ktorou jej malo byť odňaté právo konať pred súdom, a to
neprípustnou procesnou favorizáciou žalobkyne, keď súd prvej inštancie skúmal, či došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy bez splnomocnenia udeleného žalovanou p. G., i napriek tomu, že táto okolnosť nebola

v konaní namietaná. Žalovaná vytkla nesprávnosť a aj nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie
o nemožnosti ratihabície kúpnej zmluvy.

13. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že k porušeniu
práva na spravodlivý proces nedochádza vtedy, keď všeobecné súdy správne zistia (po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú

za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, sú udržateľné a že neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (m.
m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 CSP), ktorého integrálnou súčasťou je aj povinnosť súdu
poskytnúťdostatočnú(špecifickú)odpoveďnatakýargument,ktorýjeprerozhodnutievovecivýznamný,

resp. rozhodujúci (O. I. proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, P. M.
proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Q. proti Grécku z 29. mája 1997, P. proti
Francúzsku z 19. februára 1998). Odvolací súd dodáva, že pod nesprávnym procesným postupom súdu
treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane sporu realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom

miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

14. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v zákonných
limitoch, keď v predmetom konaní postupoval v rámci žalobnej argumentácie. Keďže dôvody neplatnosti
právnych úkonov v konaní, v ktorom súd posudzoval platnosť právneho úkonu na návrh strany sporu,

boli rozmanité, nebol z úradnej moci povinný skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti treba rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou sporu tvrdené (nedostatok vôle, rozpor s dobrými mravmi a
pod.)aostatnými,kuktorýmsúdprihliadazúradnejpovinnosti(nedostatokformy,neurčitosť,spôsobilosť
subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor zmluvy so zákonom a pod.). V predmetom konaní sa žalobkyňa

domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že za ňu, ako predávajúcu, konala a zmluvu uzavrela
tretia osoba, t. j. p. A., ktorá podľa tvrdení žalobkyne nedisponovala platným plnomocenstvom na
uvedené úkony. Súd prvej inštancie v rámci dôkazných návrhov vykonal dokazovanie, a to najmä
s oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy a jej prílohami. Z výsledku vykonania tohto dôkazu
súd prvej inštancie o. i. zistil, že v kúpnej zmluve absentuje podpis kupujúcej (žalovanej), s čím sa

podľa názoru súdu prvej inštancie spája sankcia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú je
súd povinný prihliadať „ex offo“. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené upriamuje pozornosť na
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (R 51/2021), ktorá stanovuje, že na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania.
Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej

inštancie správne vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu
tak súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri skúmaní dôvodov absolútnej neplatnosti vybočil
zo zákonných limitov, keď dôvod absolútnej neplatnosti vyšiel najavo v konaní z dôkazov navrhnutých
žalobkyňou (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/28/2017 zo dňa 31. mája 2018, sp. zn.
3Cdo/73/2009 zo dňa 25. novembra 2010). Odvolací súd preto konštatuje, že v postupe okresného súdu

nezistil rozpory a svojvôľu, správne zistil skutkový stav, ku ktorému správne aplikoval i právnu normu,
jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a dáva odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, a preto
odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

15. Odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku

a zdôrazňuje, že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poskytol odpovede na zásadné
argumenty strán sporu a skutočnosti vyplývajúce z dokazovania, ktoré v súhrne vytvárajú dostatočný
a preskúmateľný skutkový a právny základ pre závery prijaté súdom prvej inštancie v napadnutomrozsudku (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS
332/09-70 zo dňa 26. januára 2010). Namietaný záver o nemožnosti ratihabície kúpnej zmluvy odvolací
súd bližšie preskúmal v rámci odvolacej argumentácie nesprávneho právneho posúdenia veci (pozri

ods. 20 a nasl.).

16.Kodvolacejnámietkeonesprávnomskutkovomzisteníodvolacísúduvádza,že nesprávneskutkové
zistenia v súdnej praxi sú vykladané tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.

17. K uvedeným skutkovým námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere

správne vychádzal z ust. § 40 ods. 1 a 3 občianskeho zákonníka, v rámci čoho sa pri tvorbe skutkového
stavu zameral na zistenie, či kúpna zmluva obsahuje podpis konajúcej osoby. Za týmto účelom vykonal
dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná ako kupujúca splnomocnila, na základe splnomocnenia
zo dňa 6. apríla 2022, tretiu osobu, t. j. p. G., aby ju zastupovala pri všetkých úkonoch týkajúcich
sa podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uvedené plnomocenstvo bolo

súčasťou katastrálneho spisu sp. zn. V XXXX/XXXX. Súd prvej inštancie tiež zistil, že kúpna zmluva
nebola podpísaná kupujúcou, pretože v podpisovej časti kúpnej zmluvy na strane kupujúceho (L. I.
G.) je uvedený podpis „G.“. Z obsahu kúpnej zmluvy pritom nevyplýva skutočnosť, že by kupujúca
splnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy tretiu osobu, resp. p. G.. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej
zmluvy nie je ani žiadne splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy udelené pre p. G.. Vzhľadom

na uvedené dielčie zistenia potom prijal záver, že v kúpnej zmluve absentuje podpis kupujúcej.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že vymedzené relevantné skutkové závery zistené
súdom prvej inštancie sú správne a zodpovedajú vykonanému dokazovaniu v zmysle ust. § 191 CSP
a tvoria dostatočný skutkový základ pre prijaté právne závery, a preto odvolací súd posúdil aj túto
námietku žalovanej ako nedôvodnú.

18. Osobitne k návrhu žalovanej na vykonanie dôkazu – výsluchu svedka, t. j. osoby, ktorá povolila vklad
vlastníckeho práva, odvolací súd uvádza, že sa jedná o prostriedok procesnej obrany žalovanej v štádiu
odvolacieho konania, ktorý však v štádiu prvoinštančného konania ako prostriedok procesnej obrany
voči uplatnenému nároku nepoužila.

18.1 Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
18.2 Podľa § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18.3 Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
18.4 Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
18.5Podľaustanovenia§154CSP,prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.18.6 Odvolací súd poukazuje na to, že podľa Civilného sporového poriadku môže súd zásadne vykonať
iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, resp. môže prihliadať iba na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany vrátane hmotnoprávnych námietok, ktoré strany sporu uplatnili v konaní

pred súdom. Proces dokazovania je teda v právnej úprave obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku
vybudovanývýlučnenaprincípeprejednacom,dôslednerešpektujúcprincípkontradiktórnostisporového
konania, ako aj na koncentračnej zásade. Odvolací súd uvádza, že zákonná koncentrácia konania v
zmysle § 154 CSP predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie

v zmysle § 153 CSP.
18.7Zobsahuspisuvyplýva,žežalovanáažvpodanomodvolanípoužilauvedenýprostriedokprocesnej
obrany. Pokiaľ teda až v štádiu odvolacieho konania vzniesla návrh na vykonanie dôkazu – výsluch
svedka, tento uplatnila oneskorene. Odvolací súd, v zmysle uvedeného, tak na vymedzenú formu
procesnej obrany žalovanej v zmysle § 150 ods. 1 v spojení s § 366 CSP neprihliadol. Odvolací
súd uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní riadne netvrdila a ani nepreukázala žiadne skutočnosti,

vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP, ktoré by eventuálne pripúšťali túto formu procesnej obrany ako
prípustnú novotu v odvolacom konaní. Odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalovanej o prekvapivosti
rozsudku súdu prvej inštancie nie je v tomto smere dôvodné. Žalovanej bol v zmysle prejednacej
zásady vytvorený objektívny procesný priestor na oboznámenie sa s predbežným právnym názorom
konajúceho súdu a za týmto účelom nebola žalovanej znemožnená realizácia jej procesných práv

v podobe produkovania prostriedkov procesnej obrany v prvoinštančnom konaní (pozri sp. zn. I. ÚS
24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Z uvedených dôvodov prijal odvolací súd záver, že žalovaná nesplnila
predpoklady v zmysle ust. § 366 CSP, a preto na novoty v odvolacom konaní odvolací súd nemohol
prihliadnuť.

19. Pod odvolací dôvod v rozsahu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd subsumoval
námietku žalovanej, v zmysle ktorej považovala podpis p. G. na kúpnej zmluve za podpis splnomocnenej
zástupkyne kupujúcej (žalovanej). Tvrdila, že aplikácia ust. § 33 občianskeho zákonníka v spojitosti
s kúpnou zmluvou nepripúšťa iný výklad ako ten, že právny úkon, t. j. kúpnu zmluvu, žalovaná schválila.
Namietla nesprávny záver súdu prvej inštancie o absencii podpisu kupujúcej v kúpnej zmluve.

20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa
rozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z
právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti,

t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú
právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť
právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového
stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

21. V rozsahu námietky nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie na posudzovanú vec aplikoval správne ustanovenia správneho právneho predpisu, rovnako
správne vyhodnotil, či kúpna zmluva obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti a či bola
dodržaná zákonom stanovená forma právneho úkonu v zmysle ust. § 40 ods. 1 a 3 občianskeho

zákonníka. Tieto úvahy a postupy vychádzajú i z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného
súdu (pozri sp. zn. 5Cdo /99/2013 zo dňa 24. februára 2016, sp. zn. 4Cdo/16/2019 zo dňa 29. januára
2020 , sp. zn. I. ÚS 54/2023 zo dňa 20. apríla 2023).

22. K tvrdeniu žalovanej, že vzhľadom na správanie sa zmluvných strán je potrebné posúdiť uzatvorenie

kúpnej zmluvy ako platné, odvolací súd uvádza, že v režime vecných práv k nehnuteľnostiam platí
v zmysle platnej právnej úpravy sprísnený právny režim, ktorý je odôvodnením potreby zachovania
zásady istoty a stability právnych vzťahov. K tejto požiadavke sa vzťahujú aj podmienky za akých môžu
zmluvné strany v rámci zmluvných vzťahov vystupovať a konať. Tieto podmienky vymedzuje v prvom
radeobčianskyzákonníkavnadväznostinaňkatastrálnyzákon.Zúčeluzabezpečeniastabilityprávnych

vzťahov vychádza i rozhodovacia prax tak všeobecných súdov ako i ústavného súdu. Pri rozhodovaní
je potrebné dbať na to, aby prevodné zmluvy boli urobené spôsobom, ktorý vylučuje riziko takých vád,
resp. nedostatkov týchto právnych úkonov, ktoré by vzhľadom na plynutie času narušili právnu stabilitu
v rámci týchto vzťahov (pozri IV. ÚS 15/2014). Zo spisu vyplýva, že kúpna zmluva neobsahuje žiadnetakéustanoveniečiformuláciu,ktorábypretretieosoby(vzmyslezásadypublicitypriamehozastúpenia)
indikovala, že podpis p. G. v podpisovej časti kúpnej zmluvy je vykonaný v mene kupujúcej. Tiež nebolo
neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy žiadne plnomocenstvo, ktoré by uvedený nedostatok bolo

schopné konvalidovať. Na základe uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
akceptovateľným spôsobom dospel k záveru, že podpis p. G. na kúpnej zmluve nepredstavuje podpis
konajúcej osoby v zmysle § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu potom kúpna zmluva
trpí absenciou esenciálnej náležitosti a bola v konečnom dôsledku dojednaná v rozpore s predpísanou
formouaztohtodôvodujekúpnazmluvaabsolútneneplatnýprávnyúkon(§39občianskehozákonníka).

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo správnej premisy, v zmysle ktorej
na preukázanie podmienky platnosti úkonu podľa § 40 ods. 3 občianskeho zákonníka bolo potrebné
v konaní preukázať, že v kúpnej zmluve je vyjadrené, že zmluvu v mene kupujúcej uzatvára (podpisuje)
tretia osoba (zástupca) alebo, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy je splnomocnenie pre tretiu
osobu, ktorá kúpnu zmluvu podpísala namiesto zmluvnej strany. Pre umocnenie záveru súdu prvej

inštancie odvolací súd dodáva, že nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je obsahom
zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Osobitne ak ide o právny úkon v písomnej forme, spravidla
určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný. Určitosť
predpokladá, že prejav vôle je objektívne zrejmý každému (i tretím osobám). Určitosť písomného
prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti

o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu (pozri rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 7 M Cdo 12/2011 zo dňa 20. júna 2012).

24. Vo vzťahu o nemožnosti dodatočného schválenia právneho úkonu odvolací súd konštatuje, že
v prípade prevodných zmlúv k nehnuteľnostiam, rešpektujúc dôležitosť prísne formálnej formy právnych

úkonov,platípravidlo,vzmyslektoréhonedostatokvpredpísanejpísomnejformenemožnonahradzovať
neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle (R 26/1956). Uvedené je potrebné vnímať
z dôvodu stability právnych vzťahov. Súd prvej inštancie v tomto smere prijal vecne správny záver,
keď skonštatoval, že „zhojenie, t.j. odstránenie nedostatku mohlo byť realizované v rámci katastrálneho
konania“. Odvolací súd dodáva, že v rámci rešpektovania zásady písomnej formy prevodných zmlúv k

nehnuteľnostiam a k tomu prislúchajúcej možnosti odstraňovania jej nedostatkov, nie je možné vykonať
úkon smerujúci k odstráneniu vytýkaného nedostatku spôsobom predpokladaným zákonom po skončení
vkladového konania, nakoľko prípadná náprava nedostatkov, napr. formou dodatku k zmluve, už nie je
právnemožná.Odvolacísúdpoznamenáva,žesúdprvejinštanciesícesprávnepoukázalnaskutočnosť,
že katastrálny zákon upravuje právne inštitúty zabezpečujúce kontrolu vytýkaných nedostatkov, avšak

predmetom tohto konania je civilný spor o určení vlastníckeho práva, o ktorom rozhodujú civilné súdy,
ktorým v zmysle zákona neprináleží skúmať a posudzovať správnosť postupu katastra vo vkladovom
konaní, ktorá skutočnosť je v právomoci správnych súdov, a preto odvolací súd ďalej nepreskúmaval
právne úvahy a závery o (ne)správnosti postupu katastra nehnuteľnosti.

25. Odvolací súd, poukazujúc na uvedené dôvody, považoval preto aj námietky nesprávneho právneho
posúdení veci ako nedôvodné.

26. Vo svetle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je spôsobilé privodiť
zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnej časti ako

vecne správny potvrdil.

27. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 % podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní

v celom rozsahu úspešná, keď súd rozhodol v zmysle žalobného petitu, odvolací súd potvrdil i závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalovanej táto nebola úspešná

ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný
úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalobkyni. S poukazom na ustanovenie § 255
ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovanej, ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní,povinnosť nahradiť žalobkyni trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním v rozsahu 100 % v lehote
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov.

29. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).