Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/165/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205652
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321205652.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XX, E., zastúpená JUDr. Petrom Havlíkom, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom

Damborského 13, Nitra a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, C. H. E. - I., zastúpený
advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou so sídlom Klincová 35, Bratislava, v konaní o návrhu matky na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. 59P/54/2022-212 zo dňa 14.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie
výživného a vo výroku II., ktorým určil, že počas striedavej osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté

dieťa neurčuje v súvisiacom výroku III. a IV. z r u š u j e a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 59P/54/2022-212 zo dňa 14.06.2023 vo výroku I. návrh matky
zamietol. II. Výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčil. III. Týmto zmenil rozsudok
Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/271/2017-141 zo dňa 03.07.2018 v časti úpravy výživného na

maloleté dieťa. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 24 ods. 3, 5, 6, § 25 ods. 2, § 26, § 36 ods. 1, §
43 ods. 1, ods. 3 písm. a/, § 62 ods. 2, ods. 4 veta prvá, ods. 5, 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
čl. 3 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého v New Yorku 20.
novembra 1989 vyhláseného pod č. 104/1991 Zb., čl. 32 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd,

§ 38 ods. 1, 2, § 121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Vo vzťahu
k návrhu matky na zmenu zverenia na základe vykonaného dokazovania a berúc do úvahy v prvom
rade vyjadrenia rodičov, správy a vyjadrenia kolíznej opatrovníčky a zisťovaný názor maloletého dieťaťa
dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v prospech maloletého. Konštatoval, že maloletý je
vo veku 12 rokov a svojím správaním a vyjadreniami presvedčil, že rozumie inštitútu striedavej osobnej
starostlivosti a jeho dôsledkom. Maloletý prejavil svoj názor jasne, vecne, pri výsluchu bol rozvážny,

pokojný, prirodzený, reagoval v kľude, jasne zadefinoval túžbu byť rovnaký čas s obomi rodičmi, ktorých
má rád rovnako. Zohľadnil, že maloletý má dobrý vzťah aj s aktuálnymi partnermi rodičov a s nevlastnými
súrodencami, pričom deklaroval záujem pokračovať v striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch
tak, ako doteraz. Vzal do úvahy vyjadrenia oboch rodičov na pojednávaní dňa 14.06.2023, ktorí potvrdili,
že v striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch pokračujú a súhlasili s jej realizáciou naďalej.
Uzavrel, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého a zaručuje mu právo na zachovanie

vzťahu k obom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržanie
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Uviedol, že za predpokladu, žestriedaváosobnástarostlivosťjevykonávanáriadne,vsúladesozáujmomdieťaťa,prispievakposilneniu
vzťahu dieťaťa ku každému z rodičov a zároveň rozvíja ich rodičovské zručnosti. Dôvodom na vylúčenie
alebo zrušenie striedavej osobnej starostlivosti nemôžu byť bez ďalšieho preskúmania konflikty medzi

rodičmi, resp. ich narušená komunikácia. Vyhodnotil, že po preskúmaní predložených dôkazov a najmä
po vykonaní výsluchu maloletého, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
zverenia maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do osobnej starostlivosti matky.
Návrh matky v tejto časti z uvedeného dôvodu zamietol.

3. Pri porovnaní pomerov v súvislosti s rozhodovaním o výživnom dospel k záveru, že na strane
otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie výživného za trvania striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Konštatoval, že v čase poslednej úpravy výživného (schválená rodičovská
dohoda, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého vo výške 170 eur mesačne z dôvodu
výrazne rozdielnych príjmov rodičov) matka dosahovala príjem zo zamestnania v priemerne mesačne
vo výške 620 eur netto, poberala rodinné prídavky na maloletého, inú vyživovaciu povinnosť v tom čase

nemala. Otec ako súkromný podnikateľ zarábal v priemere mesačne 1.600 eur netto, bol vlastníkom
rodinného domu, v ktorom býval a na ktorý splácal hypotekárny úver, maloletý bol žiakom druhého
ročníka základnej školy. Mal preukázané, že aktuálne otec dosahuje mesačný príjem vo výške 777
eur (vrátane daňového bonusu), od 01.05.2023 je zamestnaný v spoločnosti J. I. I. a od roku 2021
do 01.05.2023 bol nezamestnaný ako vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXX/XXXX-

XXX-XXX zo dňa 11.11.2021). Prihliadol na to, že otec bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia
konateľom a spoločníkom v spoločnosti K. I.. I., ktorá bola dlhodobo v strate, preto svoj podiel predal
a od roku 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzal do
úvahy matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletého v sume 666 eur + pomerná časť výdavkov
na bývanie v sume 178 eur (energie + splátka hypotéky), pričom medzi výdavky zahrnula poplatok za

mobilný telefón v sume 12,14 eur, internet 12 eur (pomerná časť), doučovanie 26 eur týždenne (104
eur mesačne), zubný strojček 10 eur každé 3 mesiace (3,30 eur mesačne), školská jedáleň 35 eur,
hygiena 10 eur, cestovné 20 eur, krúžok 100 eur, oblečenie 80 eur, školské pomôcky 20 eur, lekárska
starostlivosť 20 eur, voľnočasové aktivity 50 eur, strava 200 eur. Prihliadol na to, že z pojednávania
konaného dňa 22.03.2023 vyplynulo, že tieto výdavky nezodpovedajú nariadenej striedavej osobnej

starostlivosti, pretože v čase podania návrhu matky sa striedavá starostlivosť nedodržiavala, maloletý
trávil viac času u matky, a podľa udania matky, na krúžkovú činnosť nechodí, náklady na zubný
strojček už nie sú, za zdravotnú starostlivosť vynakladá sumu 20 eur mesačne. V priebehu konania
matka dňa 14.06.2023 potvrdila, že maloletý už neabsolvuje ani na doučovanie a každý z rodičov
má na neho bežné výdavky počas výkonu osobnej starostlivosti. Po odpočítaní neaktuálnych výdavkov

ustálil mesačné náklady matky na maloletého v sume 439 eur s tým, že je predpoklad, že náklad
za stravu 200 eur mesačne v čase striedavej starostlivosti o maloletého bude porovnateľný u oboch
rodičov. Prihliadol na to, že matka hradí maloletému poplatok za stravu v škole, pričom počas pobytu
v domácnosti otca sa maloletý v škole nestravuje. Nevzhliadol žiadne výdavky na maloletého, ktoré by
matka platila vyššou sumou ako otec. Z vyčíslených nákladov otcom vyplynulo, že mesačné výdavky

na maloletého predstavujú pomernú časť platieb na bývanie v sume 358,67 eur (energie + splátka
hypotéky), strava 100 eur, ošatenie, obuv 50 eur, drogéria 15 eur, zdravotná starostlivosť 10 eur,
voľnočasové aktivity 20 eur, doprava 90 eur. Pri rozhodovaní prihliadol na zníženie príjmu otca zo
sumy 1600 eur mesačne netto na sumu 777 eur netto, na pretrvávajúci pracovný pomer matky, ktorá
je aktuálne na rodičovskej dovolenke (pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému H.), poberá

rodičovský príspevok v sume 412,60 eur a rodinné prídavky na dve deti v sume 120 eur (t. j. spolu
532,60 eur mesačne), za mesiac január 2023 mala príjem 82,80 eur brutto, za február 2023 827,97 eur
brutto a za marec 2023 683,07 eur brutto (zistené z lustrácie prostredníctvom Sociálnej poisťovne).
Vzal do úvahy aj záujem otca o riešenie problémov maloletého súvisiacich s jeho zhoršeným školských
prospechom, so stravovacími návykmi a jeho iniciatívne zabezpečenie vyšetrenia maloletého v Centre

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Uzavrel, že na strane otca došlo k zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, pričom
nemal pochybnosti o tom, že výživa maloletého je zabezpečená aj bez určenia výživného, keďže
rodičia majú identické výdavky na maloletého, ktorý nastúpil na II. stupeň základnej školy. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že majetkové a zárobkové pomery rodičov sú porovnateľné, každý

z nich vlastní jednu nehnuteľnosť zaťaženú hypotekárnym úverom a užíva motorové vozidlo, matke
pribudla jedna vyživovacia povinnosť a žije v spoločnej domácnosti s otcom maloletého H., pričom jej
príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov a je porovnateľný s príjmom, ktorý
dosahovala v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Navyše matka mala v mesiacoch január až marec2023 popri rodičovskom príspevku príjem aj od aktuálneho zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a zároveň rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti sa výživné neurčuje. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne zmeniť tak, že súd uloží otcovi povinnosť platiť výživné na
maloletého v primeranej výške k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu. Odvolanie odôvodnila

ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP)
a § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch považovala za nesprávne, vychádzajúce z nesprávne
zisteného skutočného stavu. Nesúhlasila s názorom, že rodičia majú rovnaké majetkové a zárobkové
pomery, keďže medzi majetkovými pomermi je priepastný rozdiel. Namietala, že súd neskúmal, že otec
sa v priebehu konania zbavil väčšiny svojho majetku, keď predal veľký štvorizbový zrekonštruovaný

byt nachádzajúci sa v E. L., ktorú skutočnosť sám potvrdil. Mala za to že, súd nezisťoval za
akých podmienok bol byt predaný, aká bola jeho kúpna cena, akým spôsobom s týmito finančnými
prostriedkami otec naložil. Poukázala na to, že hodnota takéhoto bytu sa môže pohybovať nad sumu
350.000 eur, a ak by otec byt nepredal, mohol mať z neho mesačný príjem z nájmu vo výške nad 1.500
eur. V konaní nebola zastúpená právnym zástupcom, nežiadala o preverenie majetkových pomerov,

resp. jej návrhy súd zamietol bez odôvodnenia, čím došlo k odňatiu jej práva konať pred súdom.
Namietala, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s predajom hodnotného bytu v
L. zo strany otca a nezaoberal sa ani predajom ďalšieho aktíva otca a to podielu v spoločnosti K. I., ktorá
síce účtovne vykazovala od začiatku „stratu“, avšak v čase pôvodného rozhodnutia mal z nej otec príjem
v rokoch 2017 a 2018. Predmetom činnosti spoločnosti bol servis, opravy motorových vozidiel, pričom

túto firmu otec vybudoval, išlo o zabehnutú spoločnosť s množstvom klientov a v tomto podnikaní sa
otcovi darí, o čom svedčí aj jeho nadštandardná životná úroveň. Poukázala na finančné ukazovatele
tejto firmy, na základe ktorých možno ustáliť dôvodnú pochybnosť o reálnej strate a reálne priznaných
príjmoch firmy. Podľa verejne dostupných zdrojov (M.) bola strata spoločnosti v roku 2015 – 30.324 eur,
v roku 2016 – 14.897 eur, v roku 2017 – 15.524 eur, v roku 2018 – 23.877 eur, v roku 2019 – 7.419 eur,

v roku 2020 – 20.741 eur, a v roku 2021 – 38.403 eur. Namietala, že súd sa nezaoberal tým, že otec po
podaní návrhu na zvýšenie výživného previedol formálne spoločnosť na tretiu osobu, pričom táto zostala
vo faktickej kontrole otca. Mala za to, že životná úroveň otca je nadštandardná, nakoľko žije vo veľkom
rodinnom dome v C. H. E., dom je luxusne vybavený s bazénom, prístreškom pre 3 autá, s garážou a
hodnota tejto nehnuteľnosti môže predstavovať viac ako 600.000 eur. Otec je ďalej užívateľom najmenej

šiestich motorových vozidiel, podľa jej vedomostí, ide o vozidlá zn. Range Rover ev. č. E., Mercedes
limuzína ev. č. E. XXX A., Škoda Fabia neznámeho ev.č., dodávka Citroen Jumper neznámeho ev.
č., a ďalších motorových vozidiel, ktoré sú pravdepodobne napísané na otca a niektoré na spoločnosť
K., I.. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nevykonal lustráciu vozidiel. Namietala, že súd opomenul na
zákonnúpožiadavkuatoprávodieťaťapodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Tým,žesúdžiadnu

z týchto skutočností vôbec neskúmal, porušil povinnosť zistiť skutočný stav veci a preto jeho zistenie
vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu. Poukázala na nárast výdavkov na maloletého, či už ide
o školské pomôcky, učebnice, voľnočasové aktivity, ktoré mu hradí matka a otec nie je ochotný prispieť
1/2 na tieto náklady. Namietala, že súd neprihliadal na to, že jej od posledného rozhodnutia pribudla
jedna vyživovacia povinnosť. Nesúhlasila, že súd ju obvinil zo zhoršeného prospechu maloletého v škole

maloletéhoapodľajejmienky,skutočnosť,žeoteciniciovalvyšetreniemaloletéhovCentrepedagogicko-
psychologického poradenstva nemôže byť predmetom posúdenia pri rozhodovaní o výživnom. Mala za
to, že zrušením výživného došlo k ukráteniu maloletého o výživné poskytované otcom, pričom súd
ponechal bez povšimnutia, že otec v konaní nepreukázal svoje skutočné majetkové pomery. Napadnutý
rozsudok preto vo výrokoch I. a II. považovala za nesprávny a nezákonný, keď sa súd nevysporiadal

so skutočnosťami potrebnými pre spravodlivé rozhodnutie, veľa podstatných skutočností zostalo z
jeho strany úplne nepovšimnutých alebo zle vyhodnotených, čím je aj z tohto dôvodu postup, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, nesprávny.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako správny potvrdiť. Mal za to, že matka
fabuluje skutočnosti ohľadom jeho majetkových pomerov tak, ako faulovala aj o priebehu starostlivosti
o maloletého. Vďaka súdu sa naďalej realizuje striedavá starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu,
ktorá napĺňa jeho potreby a je v jeho najlepšom záujme, maloletý prosperuje fyzicky, psychicky a ajv škole. Matka prestala útočiť na výchovu otca a situácia medzi rodičmi sa zlepšila. Uviedol, že na
nákladoch maloletého sa pravidelne podieľa, podporuje ho vo všetkých sférach života, hradí mu platby
v celkovej výške 400 eur mesačne (strava doma 160 eur, bývanie 86,67 eur, oblečenie a obuv 50

eur, drogéria 10 eur, zdravie 15 eur, voľný čas 30 eur, doprava 90 eur). Maloletý má u neho vlastnú
detskú izbu, má dostatok súkromia a pocit istoty a bezpečia, vo voľnom čase sa mu aktívne venuje,
má u neho množstvo kamarátov, s ktorým trávi čas. Maloletého pravidelne vozí zo školy a do školy,
pravidelne sa zúčastňuje rodičovských združení, aktívne sa zaujíma o jeho prospech, učí sa s ním,
vedie ho k zodpovednosti, avšak zo strany matky je výchova benevolentnejšia. Maloletého pravidelne

sprevádza k pediatričke C. A., v minulosti s ním navštevoval logopéda a gastroenterológa, liečil sa na
anémiu, čo bolo spôsobené nevyváženou stravou, ktorú mu poskytovala matka. So synom pravidelne
navštevuje pedagogicko - psychologické poradenstvo a tento jeho prístup zohľadnil súd prvej inštancie
pri rozhodovaní. Mal za to, že pre matku nie je dôležitý najlepší záujem dieťaťa, ale vytvoriť tlak na
otca, aby tento záujem stratil a hradil vyššie výživné. Uviedol, že v konaní preukázal zmenu pomerov
odôvodňujúcu zrušenie výživného počas trvania striedavej starostlivosti o maloletého. Matke zasiela

výživné vo výške 170 eur v zmysle dohody z roku 2018. Je naďalej výlučným vlastníkom rodinného domu
v katastrálnom území I., naďalej žije v spoločnej domácnosti s partnerkou (tohto času bez detí, ktoré
sú už plnoleté). Od 01.11.2021 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v
nezamestnanosti vo výške 218 eur mesačne do mája 2022, aktuálne je zamestnaný v spoločnosti J. I., I.,
o čom predložil doklady. Potvrdil, že do novembra 2021 bol konateľom spoločnosti K., I.. I. L. (aktuálne

K. I., I.), avšak spoločníkom ako fyzická osoba nie je od roku 2018. Nesúhlasil s tvrdením matky o jeho
účelovom konaní, pretože funkciu konateľa spoločnosti prestal vykonávať zo zdravotných dôvodov,
ako aj z dôvodu pandémie, ktorá ovplyvnila výkon podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom trpel
zdravotnými problémami, okrem pľúcnych problémov aj únavovým syndrómom, čo v konaní preukázal.
Uviedol, že predaj nehnuteľnosti - bytu nebol taký dramatický ako opisuje matka, kúpnu cenu za byt

použil na vyplatenie dlžôb a zabezpečenie bývania pre svoju matku, ktorá trpí vážnymi problémami
a nevie obývať bežnú bezbariérovú nehnuteľnosť. Svoje aktuálne náklady vyčíslil za stravu vo výške
200 eur, bývanie 86,67 eur, splátku hypotéky 817 eur (1/2), oblečenie a obuv 20 eur, doprava 200
eur (matka otca žije na G.), drogéria 45 eur. Poukázal na to, že majetková situácia matky sa výrazne
zmenila, nakoľko žije s partnerom H. I., ktorý je úspešný podnikateľ v oblasti realít, vlastní rodinný

dom v L., chaty na N. C. a v A. I., vlastní dva byty a motorové vozidlo zn. BMW a motorky. Matka je
vlastníčkou bytu v H. E., užíva motorové vozidlo zn. JEEP skúter, aktuálne jej pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, avšak jej životná úroveň je v súčasnosti omnoho vyššia ako jeho životná úroveň, keďže
žije v spoločnej domácnosti s bonitným otcom jej dieťaťa. Mal za to, že matka odmieta vidieť zmenu
situácie na jeho strane a jej tvrdenia o disponovaní s finančnými prostriedkami, autami a účelovým

prevodom obchodného podielu považoval za nepravdivé a nepreukázané. Zdôraznil, že stále býva v
rodinnom dome v C. H. E., má príjem 770 eur mesačne, aktívne nepodniká, venuje sa synovi, chorej
matke a rodine. Za zavádzajúce považoval tvrdenie o vlastníctve šiestich motorových vozidiel ,keď
v konaní bolo preukázané, že vlastní vozidlo a moped, a to viacročné. Matka odmieta aktuálny stav
a skutočnosť, že obdobie pandémie ho vysililo, musel predávať šperky, aby bol schopný hradiť úver,

bol dlhodobo evidovaný ako nezamestnaný, zmenil sa jeho zdravotný stav aj príjem. Na maloletého
prispieva vyššou sumou než je 1/2 bežných výdavkov, nemá problém sa s matkou dohodnúť na úhrade
nákladov na maloletého, keďže rodičia spolu komunikujú. Nerozumie tomu, čo matku viedlo k podaniu
odvolania. Jeho záujmom je, aby maloletý prosperoval po všetkých stránkach a je zrejmé, že náklady
na maloletého v rozsahu presahujúcom bežné náklady po vzájomnom odsúhlasení môžu znášať obaja

rodičia. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že o maloletého sa riadne stará a koná v jeho
prospech a životná úroveň rodičov nie je tak rozdielna, aby si vyžadovala určenie výživného.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa v celom rozsahu pridržiaval vyjadrenia
predneseného na pojednávaní konanom dňa 14.06.2023. Mal za to, že striedavá starostlivosť je v

záujme maloletého dieťaťa a prípadné stanovenie a úpravu výšky výživného ponechal na úvahe súdu.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru,

že odvolanie matky je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku
I. v časti, ktorou súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, vo výroku II., ktorým rozhodol, že
výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje a v súvisiacich výrokoch III. a IV. zrušiť (teda
s výnimkou výroku I., ktorým zamietol návrh matky na zmenu zverenia).8. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

10. Podľa § 393 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,

prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie
§ 387 ods. 2, 3 tým nie sú dotknuté. V odôvodnení rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov akým
bolo rozhodnutie prijaté.

11. V danej veci matka maloletého dieťaťa nesúhlasila s rozhodnutím súdu vo výroku I. a II. , ktorými

súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého a rozhodol, že výživné sa počas
striedavej starostlivosti neurčuje. V odvolaní namietala, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k výživnému, nezistil skutočný stav
veci, pretože nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

12. V súvislosti s námietkami matky je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 Civilného
mimosporovéhoporiadku,podľaktoréhosúdjepovinnývykonaťajinédôkazy,akonavrhliúčastníci,akje
to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada
ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania
pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada

neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná vec), kde súd zásadne nie
je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa
konanie mohlo začať aj bez návrhu.

13.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaaobsahuspisudospelkzáveru,že súdprvej

inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci v časti výživného
rozhodnúť v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.

14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie sa vzťahuje len k rozhodnutiu
o výživnom na maloleté dieťa, nakoľko obaja rodičia sa zotrvali na pokračovaní v striedavej starostlivosti

o maloletého, ktorá sa realizuje v rovnomernom režime (7:7 dní). V danom prípade matka návrhom
žiadala o zvýšenie výživného na maloletého, na ktorom návrhu zotrvala v priebehu celého konania
a otec žiadal o určenie, že výživné sa počas striedavej starostlivosti o maloletého neurčuje. Súd prvej
inštancie postupoval správne, keď porovnával pomery na strane maloletého a rodičov od poslednej
úpravy výživného a vychádzal k kritérií vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o zmene výšky výživného na

maloleté dieťa (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Odvolací súd udáva, že pokiaľ je maloleté dieťa zverené
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov súd skúma nielen rozsah nákladov na úhradu
životných potrieb osoby odkázanej na výživné, keď vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa (vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce
povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa) a tiež z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si

svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa
a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade
s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými
potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné,
napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda

súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Na určenie
výšky výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv všetky vymenované faktory a okolnosti.
Aj v prípade striedavej starostlivosti o maloleté deti je nevyhnutné ustáliť výšku nákladov na potreby
maloletého dieťaťa a rozhodnúť o tom, v ako pomere sa medzi rodičmi rozdelí plnenie vyživovacej

povinnosti. Pre určenie výšky výživného nie je smerodajné, koľko rodič prácou (podnikaním alebo
inou zárobkovou činnosťou) zarobí alebo či vôbec pracuje. Väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho
potenciálnejživotnejúrovne,ktorájelimitovanáokremmajetkových pomerovajjehofinančnýminárokmi
na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovnemôže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Pokiaľ to
životná úroveň rodičov dovoľuje, treba pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť tiež náklady na
voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky výcvik, kurzy a pod. tak, aby sa dieťa

mohlo podieľať na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča. Práve pri posudzovaní otázky, čo je potrebné
zahrnúť do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a
dieťaťa. Otázka, či výživné pri zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov nebude určené, nie
je pravidlom. Toto riešenie je jednou z možných alternatív a možno rozhodnúť aj inak.

15. Vzhľadom k tomu, že maloletý je naďalej zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie dôkladne sa vo vzťahu k výživnému zaoberať nielen nákladmi na
zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ale aj pomermi na strane oboch rodičov,
t.j. majetkovými a príjmovými. Hoci súd prvej inštancie porovnával pomery na strane maloletého
a rodičov od poslednej úpravy výživného a vychádzal z kritérií vzťahujúcich sa k rozhodovaniu
o zmene výšky výživného na maloleté dieťa (§ 62 a nasl. a § 78 Zákona o rodine), odvolací súd po

preskúmanínapadnutéhorozsudku akceptovalodvolacienámietkymatkyvzťahujúcesaknedostatočne
vykonanémudokazovaniuanedostatočnémuzisteniuskutočnéhostavuveci.Zobsahuspisuvyplýva,že
súd prvej inštancie zisťoval náklady na potreby maloletého dieťaťa a zisťoval príjmy rodičov (ktoré však
nemal preukázané kompletne) a napriek tomu, že sa zaoberal aj ich majetkovými pomermi, žiadnym
spôsobom nepreveroval tvrdenia rodičov prednesené v konaní, nezaoberal sa skutočnosťou, že otec

predal v priebehu konania nehnuteľnosť (byt), ktorú skutočnosť otec sám potvrdil v podaní zo dňa
28.09.2022, keď uviedol, že „aktuálne vykonáva úkony súvisiace s predajom nehnuteľnosti“. Súd prvej
inštancie neskúmal vlastníctvo otca k nehnuteľnosti, ktorú predával, neskúmal hodnotu, ktorú otec
z predaja bytu nadobudol, ani spôsob použitia finančných prostriedkov získaných z predaja a uvedené
nevyhodnotil. Rovnako sa nezaoberal predajom obchodnej spoločnosti otca, nezabezpečil si dôkazy

súvisiace s týmto právnym úkonom a tieto nevyhodnotil. V súvislosti s hnuteľným majetkom rodičov
nepreveroval a nezaoberal sa ani vlastníctvom motorových vozidiel, najmä zo strany otca. V prípade, ak
dospel k záveru, že výživné počas striedavej starostlivosti neurčil, opomenul sa zaoberať a v rozhodnutí
aj odôvodniť preukázanú zmenu pomerov na strane matky súvisiacu s jej nástupom na materskú
a rodičovskú dovolenku, s pribudnutím jej ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá okolnosť má vplyv na

výkon jej práce (obmedzenie), keď zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Treba
uviesť, že majetkové pomery rodičov odzrkadľujú ich životnú úroveň, na ktorej má právo podieľať sa
aj maloleté dieťa a pokiaľ matka navrhla zvýšenie výživného počas trvania striedavej starostlivosti
o maloleté dieťa a otec žiadal o zrušenie výživného za trvania tejto formy starostlivosti, súd bol povinný
vykonať náležité dokazovanie tiež za účelom posúdenia a vyhodnotenia životnej úrovne rodičov.

16.Pokiaľmatkanamietala,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ CSP), odvolací súd v prejednávanej veci uzavrel, že uvedený
odvolací dôvod je naplnený. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zjavné, že vo veci nevykonal náležité
dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci tak ako mu to ukladá § 35 a § 36 CMP. Súd prvej

inštancie opomenul zisťovať niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré v priebehu
konania vyšli najavo, ktoré neskúmal a s ktorými sa nezaoberal. Nedostatočnosť zisteného skutočného
stavu potom viedla k nesprávnym právnym záverom. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak
bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená 3 príčinami,
ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných

dôkazov, alebo predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej
obranyčiprostriedkamiprocesnéhoútoku.Vdanomprípadetrebaprihliadaťnapredmetkonania,ktorým
je vec starostlivosti o maloleté dieťa, pričom jedným zo základných princípov mimosporového konania
je vyšetrovací princíp založený na povinnosti súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V neposlednom rade je potrebné pripomenúť, že

v takomto konaní súd prihliada na prvoradý a najlepší záujem maloletého dieťaťa, preto musí na základe
vykonaného dokazovania dospieť k spoľahlivým záverom a tieto premietnuť pri svojom rozhodovaní.

17. Vzhľadom na uvedené nedostatky v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd vyhovel
odvolaniu matky a zrušil napadnuté výroky rozsudku. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie

opätovne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zrušenie výživného, resp.
neurčenie výživného počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, doplnil dokazovanie
zabezpečením dokladov o nákladoch maloletého v spornom období s prihliadnutím na jeho nástup na
základnú školu a vyhodnotením zmeny pomerov na strane dieťaťa, zabezpečením dokladov o príjmochotca za obdobie od marca 2017 do januára 2018 a príjmoch matky za obdobie od apríla 2015 do januára
2018, vysporiadal sa aj s námietkami matky vo vzťahu k životnej úrovni otca, svoje rozhodnutie riadne
zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

18. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I.
v časti, ktorou zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, vo výroku II. a v nadväzujúcich a súvisiacich

výrokoch III. a IV.. Podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pričom bude potrebné, aby súd prvej inštancie vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom
smere, tzn. zabezpečí listy vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom bol otec v priebehu
konania, Kúpno - predajnú zmluvu k nehnuteľnosti, ktorú otec predal, vykoná dokazovanie s cieľom
zistiť na aký účel otec použil finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti, vyzve otca na preukázanie
svojich tvrdení k uvedenej okolnosti. V ďalšom vyžiada od otca doklady preukazujúce predaj obchodnej

spoločnosti K. I. (aktuálne K. I., I.) doložením Zmluvy o prevode obchodnej spoločnosti za účelom
zistenia výšky ceny a použitia finančných prostriedkov nadobudnutých predajom. Vyžiada z príslušného
dopravného inšpektorátu informáciu o vlastníctve motorových vozidiel otca a matky. Doplní dokazovanie
aj vo vzťahu k príjmom rodičov (podľa bodu 16. tohto rozhodnutia) vrátane zabezpečenia potvrdenia zo
Sociálnej poisťovne o výške vyplácaného materského a rodičovského príspevku matke a vyplatených

dávok nezamestnanosti otcovi za obdobie roku 2021 do novembra 2022, potvrdenie – prehľad príjmu
otca od jeho nástupu do zamestnania v J. I., I. doposiaľ, aktualizuje dokazovanie v súvislosti s výdavkami
a príjmami matky, výdavkami otca a nákladmi na odôvodnené potreby maloletého. Po doplnení
dokazovania vyhodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti so zameraním sa na zmenu pomerov na
strane dieťaťa a rodičov aj vo vzťahu k posúdeniu životnej úrovne rodičov pre rozhodnutie o výživnom

(na základe návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu otca na zrušenie výživného) počas striedavej
osobnej starostlivosti, opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP, pričom z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd
by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú

presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci
dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí
dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru
prevecpodstatnývýznam,aktoréprípadnedostatočneobjasňujúskutkovýaprávnyzákladrozhodnutia.

19. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).