Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010645
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7217010645.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr.FrantiškaŠevčovičaaJUDr.MartinaKurečka,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa30.augusta
2024,vtrestnejveciprotiobžalovanémuA.B.aspol.,preprečinpoškodzovaniaveriteľapodľa§239ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora a poškodeného proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 7.6.2023, sp. zn. 4T/43/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obžalovaných A. B.

a C. D. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3 Pv 464/13 pre skutok kvalifikovaný ako
prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mali
dopustiť tak, že
- ako štatutárni zástupcovia E.. F., E. so sídlom C. G. XX H. I. (od 8.12.2011 spol. E., E.) zmarili
uspokojenie svojho veriteľa spoločnosť E.. J. G. E.. E. K. L. tým, že po uzavretí Kúpnej zmluvy č.
XXXXXXXX so spol. E.. J. G. E.. E. K., predmetom ktorej bolo dodanie vysokonapäťových rozvádzačov

a po splatnosti faktúry č. FV XXXXXXXX, ktorá nastala dňa 16.1.2011, ktorú vystavila spoločnosť E..
J. G. E.. E. K. pre spoločnosť F., E. dňa 31.12.2010, postúpili dňa 22.11.2011 za sumu 120.000,- eur
svoju pohľadávku, ktorú mala spol. F., E. voči spoločnosti K. C., B., znejúcu na sumu 325.550,26 eur
spoločnosti M. F. E., E., pričom finančné prostriedky vo výške 120.000,- eur za postúpenú pohľadávku
v hotovosti obdržal A. B. a navyše A. B. a C. D. odpredali aj firemné osobné motorové vozidlo zn. N. H.,
EČV: I. XXX F., O. M., EČV: I. XXX P. s prívesným vozíkom zn. Ideal M., EČV: I. XXX Q. tretím osobám

za sumu cca 8.000 eur, ktorú rovnako v hotovosti obdržal A. B. a následne dňa 29.11.2011 previedli
spoločnosť F., E. O. B. E., občana Maďarskej republiky, čím svojmu veriteľovi spoločnosti E.. J. G. E..
E. K. E. E. A. O. XX/X, L., IČO: XX XXX XXX spôsobili škodu vo výške 26.339,81 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného spoločnosť E.. J. G. E.. E. K. E. E. A. O. XX/X,
L., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech oboch obžalovaných ako aj poškodený
prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Prokurátor v dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že súd v odvodnení v podstate rovnako ako
v prípade prvotne vydaného rozsudku zo dňa 16.1.2020 podrobne rozviedol výpovede obžalovanýcha všetkých svedkov, ktorí boli vypočutí v priebehu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní a
po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že vykonané dôkazy nesvedčia jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností pre skutkové a právne tvrdenia obžaloby s tým, že v danom prípade aj s

ohľadom na predložený znalecký posudok R. D., MBA absentuje jednak objektívny, tak aj subjektívny
znak skutkovej podstaty prečinu podľa § 239 Tr. zákona. Vo svojom odôvodnení prvostupňový súd
opätovne poukázal na výpovede oboch obžalovaných, svedka R. L., svedkov E. S., C. J., A. M. J., H.
D., C. C. M. I., R. M., R. I. a na prečítanú výpoveď z prípravného konania svedkyne B. E., ako aj na
prečítané listinné dôkazy.

Zastáva názor, že prvostupňový súd sa pred vydaním napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a rozsudok oprel o nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vykazuje
viaceré nejasnosti. Rovnako však možno mať podľa jeho názoru pochybnosti aj o správnosti skutkových
zistení, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, čo je spôsobené predovšetkým nesprávnym
vyhodnotením všetkých priamych dôkazov, vrátane nepriamych dôkazov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy

zo dňa 15.11.2010, č. XXXXXXXX, zmluvy o prevode podielov zo dňa 29.11.2011, mandátnej zmluvy
zo dňa 04.07.2011 a jej dodatku, zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj pokladničného dokladu.
Odôvodnenie rozsudku sa v prevažnej časti opiera iba o argumentáciu obhajoby a iba stručne konštatuje
a hodnotí niektoré skutočnosti vyplývajúce z obžaloby. Na základe uvedeného tak možno podľa
prokurátora opätovne vyvodiť záver o arbitrárnosti napadnutého rozsudku, nakoľko dostatočne nie

je zrejmé, z akého dôvodu zobral súd do úvahy len dôkazy svedčiace v prospech obžalovaných,
neuveril, resp. nebral na zreteľ dôkazy svedčiace v ich neprospech a navyše nerešpektoval právny
názor nadriadeného súdu o ustálení záveru a vyhodnotení konania obžalovaných, ako o konaní
majúceho typické znaky podvodného a sofistikovaného konania so splnením všetkých zákonných
znakovžalovanéhoskutkuakopostránkeobjektívnej,takajpostránkesubjektívnej.Prokurátormázato,

že vzhľadom na vykonané dokazovanie, keďže vykonané dôkazy v značnej miere svedčia v neprospech
obžalovaných, neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.

Prokurátor opätovne zotrváva na tom, že v rámci prípravného konania, ako aj konania pred súdom
bolo jednoznačne preukázané, že ku skutku došlo, tento je trestným činom a skutok spáchali obaja

obžalovaní. Rovnako je toho názoru, že prvostupňový súd nerešpektujúc zásadu voľného hodnotenia
dôkazov tieto vyhodnotil jednostranne, a to len v prospech obžalovaných, pričom nevzal do úvahy žiaden
dôkaz svedčiaci v ich neprospech.

Obžalovaní sú zo spáchania skutku podľa názoru prokurátora jednoznačne usvedčovaní výpoveďami

poškodeného, svedkov a vo veci zabezpečenými listinnými dôkazmi tak, ako je to popísané v
obžalobnom návrhu a tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania.

V ďalšom poukázal na to, že obžalovaný B. poprel spáchanie skutku tvrdiac, že za prevod pohľadávky
neobdržal žiadnu finančnú hotovosť, čo si v podstate osvojil aj prvostupňový súd, ktorý v tejto súvislosti

zároveň konštatoval, že o tomto prevzatí neexistuje žiadny relevantný priamy ani nepriamy dôkaz. Vo
vzťahu k predaju motorových vozidiel spoločnosti F., E. prvostupňový súd rovnako ako obžalovaný
opätovne uviedol, že ani týmto konaním nedošlo k poškodeniu veriteľa - spoločnosti E. E.. E. K., nakoľko
zpeňažnýchprostriedkov,ktorézískalzpredajatýchtovozidiel,obžalovanýuhradilexekúciouvymáhanú
pohľadávku spolu s trovami exekúcie vo vzťahu k inému veriteľovi. Tieto tvrdenia obžalovaného však

boli vyvrátené výpoveďou poškodeného R. H. L. - konateľa spoločnosti E., E.. E. K. N., svedka A. M. J.
a svedkyne B. E. (tak, ako na to v zrušujúcom uznesení poukazuje nadriadený súd).

Z vykonaného dokazovania je tiež podľa názoru prokurátora zrejmé, že medzi dotknutými spoločnosťami
došlo k uzavretiu záväzkovo-právneho vzťahu s určitým predmetom plnenia. Táto skutočnosť je

objektivizovaná výpoveďou obžalovaného, poškodeného a zadováženými listinnými dôkazmi (kúpnou
zmluvou zo dňa 15.11.2010, faktúrou č. S. zo dňa 31.12.2010 a dodacím listom zo dňa 23.12.2010).
Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že spoločnosť F., E. sa v roku 2011 dostala do
druhotnej platobnej neschopnosti a voči svojim dodávateľom si nebola schopná plniť svoje záväzky.
Z oboznámených listinných dôkazov - správy z Geodetického a kartografického ústavu Bratislava,

dopravného inšpektorátu, výpisov z bankového účtu, sociálnej poisťovne a znaleckého posudku č.
X/XXXX vypracovaného doc. Ing. B. L., PhD. však vyplynulo, že spoločnosť F., E. v kritickom čase
disponovala jednak hnuteľným majetkom, no najmä pohľadávkou voči spoločnosti K. C. B. vo výške325.550,26 eur. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že tento obchodný majetok spoločnosť F.,
E. v mesiaci november 2011 odplatne previedla na tretie osoby za sumu v celkovej výške 128.000,- eur.

V tejto súvislosti prokurátor dal do pozornosti aj výpoveď svedka JUDr. J., konateľa spoločnosti M. F. E.
E., ktorý potvrdil, že obžalovanému B. vyplatil v hotovosti odplatu vo výške 120.000,- eur za postúpenú
pohľadávku, ktorú mala spoločnosť F., E. voči spoločnosti K. C. B.. S uvedeným tvrdením svedka
jednoznačne korešpondujú aj listinné dôkazy, a to zmluva o postúpení pohľadávok a jej dodatok č. 1 zo
dňa 22.11.2011, výdavkový pokladničný doklad vystavený dňa 22.11.2011 a uznesenie Okresného súdu

Rožňava, č.k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 26.01.2012.

Čo sa týka prevodu hnuteľného majetku na tretie osoby, prokurátor poukazuje na to, že z kúpnej zmluvy,
správ z dopravného inšpektorátu a výpovedí svedkov E. S. a H. D. vyplynulo, že k predaju OMV a
prívesného vozíka došlo dňa 22.11.2011 a 28.11.2011, pričom kúpna cena za tieto vozidlá predstavovala
sumu v celkovej výške 8.000,- eur. Svedkovia E. S. a H. D. zhodne potvrdili, že kúpna cena bola v

hotovosti vyplatená obžalovanému B..

Prokurátor ďalej poukazuje aj na samotný proces a dátum (29.11.2011), kedy a za akých okolností došlo
k prevodu obchodného podielu spoločnosti F., E. na tzv. bieleho koňa občana Maďarska B. E.. Samotná
svedkyňa pri tom vo svojej výpovedi potvrdila, že si vôbec nebola vedomá toho, že je spoločníčkou a

konateľkouspoločnostiF.,E.stým,želenpodpísalanejaképapiere,pričomneprevzalažiadenobchodný
majetok a žiadne účtovné doklady spoločnosti. Vo svojej výpovedi potvrdila, že pri podpise zmluvy o
prevode bola oklamaná, nakoľko dokumenty, ktoré podpísala, mali slúžiť iba za účelom vybavenia úveru.

Právesohľadomnataktozistenýskutkovýstavjezrejmé,žeobžalovanýA.B.akokonateľspoločnostiF.,

E.vykonávalpostupnékrokykodstráneniumajetkutejtospoločnostitak,abysavyholplneniufinančných
záväzkov, ktoré spoločnosti vznikli podnikateľskou činnosťou, pričom na úhradu týchto záväzkov mal
dostatok finančných prostriedkov, čo v znaleckom posudku konštatovala znalkyňa doc. Ing. L., PhD.
Je preto nepochopiteľné a nelogické, že prvostupňový súd na takto vykonaný dôkaz neprihliadol, resp.
vôbec ho nevzal v úvahu a stroho sa obmedzil iba na (neobjektívny) znalecký posudok Ing. D., C..

Čo sa týka predaja motorových vozidiel a prívesného vozíka a použitia kúpnej ceny vo výške 8.000,-
eur na splatenie pohľadávky R. R. - C., prokurátor poukazuje na skutočnosť, že táto pohľadávka bola
obžalovaným B. uhradená skôr (t. j. 21.11.2011), ako boli predmetné motorové vozidlá a prívesný vozík v
skutočnosti predané (22.11./28.11.2011), čo v podstate vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok Mgr. MVDr.

M. I..

Vo vzťahu k oslobodzujúcej časti týkajúcej sa obžalovanej D., ktorá bola v inkriminovanom období
konateľkou s podpisovými oprávneniami, je toho názoru, že jej tvrdenia o tom, že o neuhradení splatnej
pohľadávky nemala žiadnu vedomosť, a že za spoločnosť „de facto” nerealizovala žiadne rozhodné,

resp. právne kroky, je potrebné hodnotiť ako nehodnoverné. V tomto smere poukazuje na mandátnu
zmluvu, ako aj na zmluvu o postúpení pohľadávky a jej dodatok, z ktorých je zrejmé, že obžalovaná ako
jedna z konateľov spoločnosti musela mať vedomosť o existencii, ako aj o úhrade sumy 120.000,- eur,
keďže všetky dokumenty aj vlastnoručne podpísala. Táto skutočnosť je objektivizovaná aj výdavkovým
pokladničným dokladom zo dňa 22.11.2011, podpísanými obžalovaným B. a obžalovanou D..

Z uvedeného dôvodu považuje prokurátor argumentáciu prvostupňového súdu, že v konaní obžalovanej
absentuje subjektívna stránka trestného činu za neopodstatnenú a obranu obžalovanej za tendenčnú
a účelovú a je toho názoru, že obžalovaná ako konateľka spoločnosti konala prinajmenšom v nepriamom
úmysle, čím bola jednoznačne naplnená subjektívna stránka žalovaného skutku.

Prokurátor má tiež za to, že prvostupňový súd aj v prípade v poradí druhého rozsudku postupoval v
rozpore so zákonom, keďže v rozsudku nedostatočne popísal, ktoré rozhodné skutočnosti a dôkazy
považoval za dokázané a len stroho sa obmedzil na konštatovanie, čo vo svojich výpovediach uviedli
obžalovaní, vypočutí svedkovia a ako odpovedali na položené otázky. Žiadnym spôsobom neuviedol, čo

bolo dôvodom takéhoto rozhodnutia a z akých dôvodov postupoval podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.
Je toho názoru, že predmetný rozsudok tak, ako bol vyhotovený, je nepreskúmateľný a arbitrárny.Konštatovanie prvostupňového súdu v tom zmysle, že v danom prípade nedošlo k naplneniu pojmových
znakov prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zákona podľa prokurátora nekorešponduje so
zisteným skutkovým stavom, berúc pri tom do úvahy aj skutkový a právny stav popísaný v zrušujúcom

uznesení Krajského súdu v Košiciach. Prvostupňový súd oslobodzujúci rozsudok v podstate oprel len
o znalecký posudok R. D., C., ktorý s ohľadom na existenciu a pomer záväzkov spoločnosti F., E. vo
vzťahu k ostatným veriteľom spochybnil výšku škody. Znalec však pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal len z listinných materiálov predložených obhajobou (listiny v bode 4 posudku). S ohľadom
na obsah takto predložených listín je podľa prokurátora znalecký posudok absolútne nepoužiteľný a

objektívne nevyhodnocuje celkovú majetkovú situáciu spoločnosti F., E. a stručne sa obmedzuje len
na zistenia, ktoré sú s ohľadom na podstatu veci a vyvodenie záveru o trestnoprávnej zodpovednosti
obžalovaných neopodstatnené a s prejednávanou vecou z hľadiska objektívnej a subjektívnej stránky
majoritne nesúvisia.

Odôvodnenie rozsudku a vyhodnotenie dôkazov je podľa prokurátora koncipované jednostranne v

prospech obžalovaných a dostatočne nereflektuje dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných, ktoré
sú v zjavnom rozpore s dôkazmi, na základe ktorých súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov
uvedených v § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice a

podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku opätovne vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Poškodený svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom splnomocnenkyne tým, že jeho odvolanie
smeruje proti nesprávnemu výroku o náhrade škody. Poškodený má za to, že súd prvej inštancie
opätovne nesprávne rozhodol, keď obžalovaných spod obžaloby oslobodil, a to aj napriek zrušujúcemu

rozhodnutiu a právnemu názoru krajského súdu. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli podľa
názoru poškodeného opätovne vykonané také dôkazy, ktoré by odôvodňovali skutočnosť, že nejde o
trestný čin. Naopak, všetky listinné dôkazy, výpovede poškodeného aj svedkov svedčili jednoznačne
o tom, že obžalovaní spáchali trestný čin, čo vyplýva jednoznačne aj zo zmluvy o prevode podielov,
kúpnej zmluvy, mandátnej zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávky a pokladničného dokladu, pričom

bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaní postúpili pohľadávku, za ktorú zinkasovali 120.000,- eur,
ktoré obdržal obžalovaný B. od JUDr. J..

V ďalšom poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie opätovne nezohľadnil výpoveď svedkyne B.
E., pričom táto vo svojich výpovediach jednoznačne uvádzala, že všetky zmluvy, ktoré podpisovala,

podpisovala v domnienke, že sa vybavuje pre ňu úver, taktiež, že svedok C. ju odviezol asi trikrát
na Slovensko, kde ju nechal podpísať viacero papierov, a keďže v slovenčine nevedela ani prečítať,
čo podpísala, tak jej povedali, že podpisuje papiere na vybavenie úveru, a tak ich podpísala. Túto
skutočnosť aj nahlasovala na polícii v Budapešti, obžalovaných ani nepoznala a žiadne účtovné doklady
neprebrala.

Tieto skutočnosti ani tentokrát súd prvej inštancie nebral do úvahy a nepochopiteľným spôsobom
obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Taktiež bolo jednoznačne preukázané, že podpisy obžalovaných
na pokladničnom doklade sú ich, a tiež ďalšie podpisy na rozhodných dokumentoch. Z finančných
prostriedkov, ktoré obžalovaní obdržali dňa 22.11.2011, mohli vyplatiť spoločnosť vyššie uvedenou

sumou, avšak oni namiesto výplaty previedli svoje podiely na B. E., a to dňa 29.11.2011 na základe
zmluvy o prevode obchodných podielov, pričom táto vôbec nevedela, čo podpisuje.

Poškodenýďalejpoukazujenato,žesúdvosvojomodôvodneníspochybňujeuzatvoreniekúpnejzmluvy
č. 15112010, pričom uvádza, že v dokazovaní bolo preukázané, že táto zmluva nebola uzatvorená

platne. Tvrdenie súdu v tomto smere je nepochopiteľné, keďže samotní obžalovaní tieto zmluvy
podpísali.Taktiežodôvodneniesúduvsmere,žeobžalovanýB.navrholpoškodenémuviacerospôsobov
riešenia situácie, okrem iného prevzatie pohľadávok s tým, že mal oznámiť poškodenému, kde sú
inštalované rozvádzače, aby ich poškodený mohol demontovať, a preto toto nie je vinou obžalovaných
a nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, je absurdné a nevychádza z riadneho hodnotenia dôkazov,

keďže svedok - poškodený R. H. L. bol na pojednávaní vypočutý a vo svojej výpovedi jednoznačne
tvrdil, že žiadal viackrát obžalovaného B., s ktorým sa osobne stretol, aby zaplatil dlžnú sumu, kde ho B.
viackrát uistil, že túto sumu zaplatí, a keď nedochádzalo k úhrade, tak poškodený žiadal obžalovaného o
demontovanie zariadenia, na čo mu obžalovaný B. odpovedal, že to nie je možné, pretože areál nepatríjemu a majiteľ areálu s tým nesúhlasí. Taktiež odôvodnenie súdu v tom smere, že nebola žiadnym
spôsobom preukázaná existencia finančnej hotovosti vo výške 120.000,- eur je nepochopiteľné, keďže
svedok J. jednoznačne potvrdil odovzdanie takejto sumy obžalovanému B. a ten prevzatie tejto hotovosti

vlastnoručne podpísal.

Záverom poškodený dal do pozornosti, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie o vypočutie znalca,
u ktorého si dala obhajoba urobiť znalecký posudok, avšak tento nepriniesol žiadne nové skutočnosti,
o ktoré by sa mohol súd opierať, práve naopak, potvrdil skutočnosť, že k zmluve o prevode pohľadávky

došlo 22.11.2011 a taktiež, že boli vyplatené v ten istý deň finančné prostriedky vo výške 120.000,- eur.

Z uvedeného dokazovania tak podľa názoru poškodeného vyplýva, že obžalovaní sa jednoznačne
dopustili prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. l písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pričom
súd prvého stupňa sa nedržal ani právneho názoru krajského súdu a pokiaľ by došlo k odsúdeniu
obžalovaných, tak by súd nemal dôvod nepriznať jednoznačne preukázanú výšku škody.

S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v
celom rozsahu a potom, čo uzná obžalovaných vinnými, priznal mu náhradu škody vo výške 26.339,81
eur.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor a poškodený podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na prípadné chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku dospel krajský súd k záveru, že odvolania prokurátora

a poškodeného sú dôvodné.

V prejednávanej veci krajský súd už raz rozhodoval, keď svojim uznesením zo dňa 31.12.2020 sp.zn.
4To/40/2020 z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu
Košice II (teraz Mestský súd Košice) zo dňa 16.1.2020 sp.zn. 4T/43/2017, ktorým súd podľa § 285

písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby obžalovaných A. B. a C. D. a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho zrušujúceho
uznesenia konštatoval, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v potrebnom
rozsahu, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade so zákonom a vyhodnotil ich jednoznačne v
prospech obžalovaných a súčasne poukázal aj na dôvod zrušenia predchádzajúceho rozsudku v tom

smere, že podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak
bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, pričom tento dôvod zrušenia
rozsudkuvodvolacomkonanísauplatníajvprípade,akbolobžalovanýodsúdenýamalbyťoslobodený,
prípadne naopak, teda obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený a mal byť odsúdený. V ďalšom taktiež
poukázal na to, že argumenty, ktorými odôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie nemajú základ

vo vykonanom dokazovaní, nakoľko z listinných dôkazov (kúpna zmluva, zmluva o prevode podielov,
mandátna zmluva, zmluva o postúpení pohľadávky, pokladničný doklad) jednoznačne vyplýva, že obaja
obžalovaní sa dopustili aspoň čiastočne skutku, ktorý sa im kladie za vinu, a to predovšetkým v tom,
že postúpili pohľadávku, za ktorú zinkasovali 120.000,- eur, ktoré obdržal obžalovaný A. B. od JUDr.
M. J.. Obhajoba oboch obžalovaných bola listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou poškodeného R. H. L.,

svedka A. M. J., ako i svedkyne B. E. jednoznačne vyvrátená. V tejto súvislosti dal do pozornosti krajský
súd výpoveď svedka R. H. L., ktorý podrobne popísal, akým spôsobom komunikoval s obžalovaným
B., ako ho márne vyzýval k zaplateniu požadovanej sumy, až napokon sa dozvedel, že došlo k prepisu
obchodných podielov na cudziu osobu. Zároveň jednoznačne potvrdil, že obžalovaný B. mu povedal,
že nie je možné, aby demontoval predmetné elektrické rozvádzače, lebo areál, kde sú namontované,

nepatrí jemu. Preto neobstoja dôvody napadnutého rozsudku v tom, že nemohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu, lebo poškodenému bola pohľadávka, ktorej postúpenie je predmetom trestného konania,
ponúknutá, keďže poškodený R. H. L. túto okolnosť vyvracia.

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu krajský súd upriamil pozornosť na výpoveď svedka JUDr. M. J.,

ktorý hlavne v prípravnom konaní podrobne rozpísal ako došlo ku kontaktu s obžalovaným, aké zmluvy
uzavreli, odkiaľ mal 120.000,- eur, ktoré vyplatil za odkúpenie obžalovanému B., a za akých podmienok
mu peniaze odovzdal, s tým, že je nepochopiteľné, že prvostupňový súd pri určitých nezrovnalostiach v
postupe svedka JUDr. J. jeho tvrdenia absolútne spochybnil, ale voči postupu obžalovaných pri prevodepodielov na svedkyňu B. E. a na jej výpoveď vôbec neprihliadol. B. E. totiž vo svojej výpovedi uviedla,
že ona všetky zmluvy, ktoré podpisovala, podpisovala v domnení, že sa vybavuje pre ňu úver. Zároveň
vo svojej výpovedi popísala, ako ju svedok C. asi trikrát odviezol na Slovensko, kde jej nechali podpísať

viacero papierov, ktoré nevedela ani prečítať, lebo boli v slovenčine, pričom jej povedali, že sú potrebné
na vybavenie úveru, takže ich podpísala. Obžalovaných nepoznala a žiadne účtovné doklady od nich
neprevzala.

V ďalšom poukázal na nelogičnosť obhajoby obžalovaných, ktorí na jednej strane svojimi podpismi

potvrdili určité skutočnosti a na strane druhej tvrdia, že sa to tak nestalo. Javí sa byť tiež nelogické, aby
JUDr. J. odkupoval pohľadávku od obžalovaného, ktorá je nevymožiteľná, a aby obžalovaný podpísal
pokladničný doklad a neprevzal sumu 120.000,- eur, čo deklaroval svojím podpisom. Uviedol, že zo
strany obžalovaných sa jedná o typické podvodné konanie, ktoré sa snažili vykonať sofistikovaným
spôsobom, keď najprv spochybňovali kvalitu svojho právneho vedomia (obžalovaný B. tvrdil, že je
doslovne právne negramotný), spochybňovali platnosť zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou F., E. B.

E.. J. G., E.. E. K. a zahmlievali celý postup tým, že nevedeli, čo podpísali, a že nikoho riadne nepoznali,
pričom podvodnému úmyslu obžalovaných nasvedčuje aj to, že zmluvu o prevode podielov uzavreli
29.11.2011 a peniaze od JUDr. J. prevzal obžalovaný B. dňa 22.11.2011. Z uvedeného teda jasne
vyplýva, že obžalovaní najprv predali pohľadávku a následne sa chceli zbaviť firmy a formálne ju predali
maďarskej občianke B. E., ktorá vôbec nevedela, že kupuje firmu a nepodpisuje doklady týkajúce sa

úveru, ktorý jej bol sľúbený.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že prvostupňový súd po vrátení veci doplnil
dokazovanie výsluchom znalca Ing. C. D., MBA, ktorého po zrušení predchádzajúceho oslobodzujúceho
rozsudku zabezpečila obhajoba a následne aj opätovným prečítaním listinných dôkazov a záverov

znaleckého posudku znalkyne doc. Ing. B. L., PhD., ako aj znaleckého posudku znalca Ing. C. D., MBA,
na základe čoho prvostupňový súd opätovne dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom.

S uvedeným záverom prvostupňového súdu sa krajský súd nestotožnil, pričom krajský súd musí
zároveň v zhode s odvolacími námietkami prokurátora a poškodeného konštatovať, že prvostupňový

súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, výlučne v prospech obžalovaných a žiadnym
spôsobomsanevysporiadalsdôkazmisvedčiacimivichneprospech.Navyšejezrejmé,žeprvostupňový
súd v rozpore s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. poriadku nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu vyslovený v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (krajský súd tu vyhodnotil konanie
obžalovaných ako konanie majúce typické znaky podvodného konania so splnením všetkých zákonných

znakov žalovaného skutku po stránke objektívnej aj subjektívnej) a oslobodenie obžalovaných spod
obžaloby oprel v podstate o rovnakú argumentáciu, doplnenú hodnotením znaleckého posudku znalca
Ing. C. D., C. ako v prípade svojho predchádzajúceho oslobodzujúceho rozsudku.

Pokiaľ ide o závery, ktoré prvostupňový súd vyvodil z výsluchu znalca Ing. C. D., MBA a jeho znaleckého

posudku, krajský súd sa s týmito závermi nestotožnil a aj v tomto smere musí opätovne konštatovať, že
prvostupňový súd ich vyhodnotil nekriticky a jednostranne v prospech obžalovaných, pričom tak ako na
to poukazuje aj prokurátor v dôvodoch svojho odvolania aj krajský súd je toho názoru, že z uvedeného
znaleckého posudku a v nadväznosti na neho aj zo skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchu znalca na
hlavnom pojednávaní, nie je možné objektívne vyhodnotiť celkovú majetkovú situáciu spoločnosti F., E.,

a že znalcom prezentované závery nemajú žiaden vplyv na preukázané skutkové zistenia, keďže znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal len z listinných materiálov predložených obhajobou.

V nadväznosti na závery uvedeného znaleckého posudku, ktorým sa obhajoba evidentne snažila
spochybniť výšku spôsobenej škody, považuje krajský súd za potrebné dodať, že pre naplnenie základ-

ných znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zákona nie je
potrebný vznik škody, tá je predpokladom až naplnenia kvalifikovaných skutkových podstát tohto tres-
tného činu.

Krajský súd považuje za potrebné prvostupňovému súdu vytknúť aj procesný postup na hlavnom

pojednávaní po vrátení veci, keď odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd na
hlavnom pojednávaní opätovne čítal listinné dôkazy a závery znaleckého posudku znalkyne doc. Ing. B.
L., PhD., ktoré už raz prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2020.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisakrajskýsúdnestotožnilsdôvodmi,ktoréviedliprvostupňový
súd k oslobodeniu obžalovaných spod podanej obžaloby, a keďže vytýkané nedostatky nemohol sám
odstrániť na verejnom zasadnutí, napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil

a podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejedal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou prvostupňového súdu vysporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými
skutočnosťami, ktoré mu vytkol krajský súd, a rešpektujúc jeho právny názor vo veci zákonným

spôsobom rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.