Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csp/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201936
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624201936.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MICHALOVČÍK
s.r.o. so sídlom Makovická 768/20, Svidník, adresa pracoviska: Moldavská cesta 10/B, Košice, IČO:
55 943 659, proti žalovanej: B. D. E. E. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 900 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej
istiny, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2024 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 3.000 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a plnej náhrady trov konania.

2. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5Csp/4/2020

sa domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv, a to v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom
úvere č. 8500064068 zo dňa 26.6.2014 a so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500064069 zo
dňa 12.1.2015, na základe ktorých boli žalovanou ako veriteľom poskytnuté žalobcovi ako dlžníkovi
spotrebiteľské úvery 1.450 Eur a 1.350 Eur (ďalej aj iba ako „zmluvy o úvere“ alebo „úverové zmluvy“).
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Csp/4/2020 zo dňa 6.4.2023, právoplatný dňa
27.4.2023 bolo rozhodnuté tiež o určení, že oba spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bezpoplatkové,
o určení neprijateľných zmluvných podmienok - Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500064068

zo dňa 26.6.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500064069 zo dňa 12.1.2015, o určení
neprijateľných zmluvných podmienok - týkajúcej sa odplaty podľa Dohody o poskytovaní služieb č.
8500064068 zo dňa 26.6.2014 a Dohody o poskytovaní služieb č. 8500064069 zo dňa 12.1.2015, ale aj
o povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 4.384,60 Eur s príslušenstvom
z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o úvere. Žalobca sa teda ako spotrebiteľ voči žalovanej
ako dodávateľovi úspešne domáhal svojich spotrebiteľských práv a preto mu vzniklo právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,

aby sa dodávateľ nedopúšťal voči spotrebiteľovi recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Voči
žalovanej si uplatňuje právo na finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur nakoľko išlo o uplatnenie
viacnásobného porušenie spotrebiteľských práv, a to v súvislosti s dvoma samostatnými vzťahmi, teda
dvojnásobne. Požadovaná výška finančného zadosťučinenia odráža najmä tú skutočnosť, že žalovanása na úkor žalobcu aj reálne viacnásobne obohatila, a to o sumu spolu vo výške minimálne 4.384,60
Eur, pričom tá vznikla aj zneužitím neplatných/neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere.
Zdôraznil tiež, že žalovaná konala spôsobom, ktorý je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 2.5.2024 navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov
konania. Predovšetkým namietala neuvedenie skutočností žalobcom, ktoré by odôvodňovali tvrdený
nárok a primeranosť žalovanej sumy v konkrétnom prejednávanom prípade. Ďalej uviedla, že v prípade
dôvodnosti nároku považuje žalobcom požadovanú sumu za zjavne neprimeranú, aj preto, že pre

porovnanie táto dosahuje sumu bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení
zdravia. Má za to, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia na preukázanie
okolností, podľa ktorých je ním tvrdený a žalovaný nárok dôvodný, primeraný a oprávnený. Žalovaná
poukázala na to, že žalobca žiada priznať finančné zadosťučinenie v súvislosti s určením, že odplata
podľa dohody o poskytovaní služieb je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom však práve na jej
základe si v prípade v prípade zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500064068 uplatňoval odklad

splatnosti splátok č. 8, 9 a 10 a nad rámec § 9 ods. 11 zákona č. 129/2010 Z.z. bol upozorňovaný na
nesplácanie bezplatnými upomienkami. V prípade daného úveru žalobca doposiaľ neuhradil ani sumu,
ktorú od žalovanej prevzal. S ohľadom na uvedené žalobca nemá nárok na primerané zadosťučinenie,
a ak áno tak len v symbolickej výške 1 Euro.

4. Žalobca v replike zo dňa 5.6.2024 zotrval na podanej žalobe, nakoľko rozsudkom súdu sp. zn.
5Csp/4/2020-113 a jeho odôvodnením je jednoznačne a právoplatne definovaný základ nároku, po
stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej, najmä porušenie spotrebiteľského práva. Uviedol, že právo na
primerané finančné zadosťučinenie je všeobecne dané bez toho, aby porušenie spotrebiteľských
práv alebo povinností voči spotrebiteľovi spôsobovalo na strane spotrebiteľa akúkoľvek ujmu, nakoľko

postačuje už samotná spôsobilosť ujmu spôsobiť. Zdôraznil, že napriek tomu v daných prípadoch
žalovaná aj reálne inkasovala plnenia, na ktoré nemala právo, pričom reálne zinkasovala sumu spolu
minimálne (preukázateľne) vo výške 4.384,60 Eur (nedôvodne inkasované plnenie vo výške 2.623,41
Eur nad rámec úveru poskytnutého na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500064068 zo dňa
26.6.2014 vo výške len 1.450 Eur a nedôvodne inkasované plnenie vo výške 1.679,15 Eur nad rámec

úveru poskytnutého na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500098469 zo dňa 12.1.2015 vo
výške 1.350 Eur), čo svedčí aj o nepoctivom konaní zo strany žalovanej. Vznik materiálnej ujmy žalobca
označil ako jedno zo zásadných kritérií pre ustálenie výšky uplatneného nároku, pričom zdôraznil,
že požadované finančné zadosťučinenie nedosahuje ani len výšku reálne vzniknutej ujmy, tobôž nie
hroziacej ujmy. Poukázal tiež na to, že rozsah porušenia povinností zo strany žalovanej bol viacnásobný,

atonielenčodoneprijateľnostidojednaní-neprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,vrátaneneprijateľného
poplatku za službu v zmysle Dohody o poskytnutí služby, ktorý mal spotrebiteľ platiť vopred t.j. ešte v
čase, kedy ani nebolo zrejmé, či vôbec počas trvania úverového vzťahu o službu bude žiadať. Pritom
výška poplatku dosahovala pri úvere v roku 2014 sumu 1.310,40 € (36 splátok x 36,40 €) a tvorila
90,37 % istiny reálne poskytnutého úveru (1.450,- €), ale v roku 2015 až sumu 1.451,52 € (42 splátok x

34,56 €) a tvorila až 107,52 % istiny reálne poskytnutého úveru (1.350,- €). Obohacovanie žalovanej tak
malo jednoznačne stúpajúcu tendenciu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj ďalšie porušenia
zákona, pričom tento stav nezákonnosti v neprospech žalobcu trval od 26.6.2014, resp. od 12.1.2015,
kedy bola uzatvorená tá ktorá zmluva, a to až do právoplatnosti rozsudku dňa 27.4.2023. Poukázal tiež
na skutočnosť, že počas trvania zmluvného vzťahu bol nútený znášať nezákonný výkon zrážok zo mzdy,

pričom takto bola zaplatená suma vo výške až 3.029,15 Eur a 3.087,26 Eur. Už len samotné zrážky
zo mzdy mali zásadný vplyv a zásah do jeho rodinného života. Žalobca záverom spochybnil účelové
tvrdenia žalovanej o tom, že si mal uplatňoval odklad splátok, pričom ani takáto skutočnosť by žalovanú
nezbavovala zodpovednosti znášať následky viacnásobného porušenia jeho spotrebiteľských práv.

5. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe strany sporu. Právny zástupca žalovanej
ospravedlnil svoju aj žalovanej neúčasť na nariadenom pojednávaní a navrhol aby súd žalobu zamietol.
Súd v súlade s ustanovením § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako

„CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovanej.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na uplatnenom nároku čo do dôvodu aj výšky.
Uviedol, že žalobca bol dlžníkom viacerých spotrebiteľských úverov, ktoré boli reťazené aj v dôsledkunekalých praktík žalovanej. Uvedené malo vplyv na rodinný život žalobcu, dlhy v rodine spôsobili
nezhodymedzimanželmi,ktoréviedlikrozvratuichmanželstva.Nadotazsúduprávnyzástupcauviedol,
že nemá vedomosť, že by žalobca viedol konanie, v ktorom by sa domáhal pozastavenia výkonu zrážok

zo mzdy v čase ich vykonávania. Žalobca zarábal, úvery boli splácané, avšak preplatil tisíce Eur, preto
sa potom obrátil na občianske združenie a následne podával žaloby na súd.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5Csp/4/2020 zo
dňa 6.4.2023, oboznámením potvrdenia zamestnávateľa žalobcu o vykonaných zrážkach zo mzdy ako

súčasti spisu zo spisu sp. zn. 5Csp/4/2020 a odpoveďou na lustráciu žalobcu v sociálnej poisťovni za
obdobie vykonávania zrážok zo mzdy žalovanou. Strany nemali návrhy ďalšie dokazovanie. Na základe
uvedeného súd zistil nasledovné:

9. Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 26.6.2014 a 12.1.2015 k uzavretiu úverových č. 8300039774
a č. 8300039775, na základe ktorých bol žalobcovi v oboch prípadoch schválený úver vo výške 1.500

Eur. Súčasne s úverovými zmluvami strany sporu podpísali aj dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka a tiež
dohody o poskytovaní služieb. Oba úverové vzťahy boli ukončené v roku 2019.

10. Podľa potvrdenia STD DONIVO a.s. so sídlom vo Vranove nad Topľou bola žalobcovi titulom
vykonaných zrážok zo mzdy za obdobie rokov 2016 až 2018 zrazená celková suma 3.087,26 Eur,

ktorá bola následne poukázaná na účet žalovanej. Podľa potvrdenia STD DONIVO a.s. so sídlom
vo Vranove nad Topľou bola žalobcovi titulom vykonaných zrážok zo mzdy za obdobie rokov 2016
až 2018 zrazená celková suma 2.951,54 Eur, ktorá bola následne poukázaná na účet žalovanej. V
roku 2019 bola takto vykonaná a odvedená zrážka zo mzdy v sume 77,61 Eur. Uvedeným spôsobom
boli uspokojované pohľadávky žalovanej voči žalobcovi z predmetných úverových zmlúv. Celkovo bola

žalobcovi titulom zrážok zo mzdy v prospech žalovanej zrazená suma 6.116,41 Eur, pričom zrážky boli
vykonávané vo výške 89,65 Eur a vo výške 81,99 Eur mesačne a to dlhodobo, počas dvoch resp. troch
rokov. Z lustrácie žalobcu v sociálnej poisťovne pritom vyplynulo, že žalobca v čase vykonávania zrážok
dosahoval u svojho zamestnávateľa mzdu v priemere okolo 1.000 Eur v hrubom.

11. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5Csp/4/2020 zo dňa 6.4.2023, právoplatným dňom 27.4.2023
bolo okrem iného rozhodnuté o určení, že oba spotrebiteľské úvery poskytnutá žalobcovi žalovanou sú
bezúročné a bezpoplatkové, o určení, že obe dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, o určení zmluvnej podmienky uvedenej v bode I., ods. 7.1. oboch dohôd o poskytovaní
služieb za neprijateľné (záväzok žalobcu zaplatiť za uzavretie dohody mesačne žalovanej odplatu

vo výške 2,51 % resp. vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach odplaty, ktorá bude uvedená spolu so
splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) a o povinnosti
žalovanejzaplatiťžalobcovisumu4.384,60Eurspríslušenstvomdotrochdníodprávoplatnostirozsudku
(titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť

oboch spotrebiteľských úverov).

12. Podľa § 3 ods. 5, veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
30.6.2024, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024, každý spotrebiteľ má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany

spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,
závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

14. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.15. Predmetom sporu je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré
žalobca požadoval v sume 3.000 Eur.

16. Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
za podmienky, že na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi v praxi najčastejšie býva
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník - jeho ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa. Toto právo má spotrebiteľ voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti
zodpovedá.

17. Vykonaným dokazovaním, a síce rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5Csp/4/2020 zo dňa 6.4.2023,
právoplatným dňom 27.4.2023 mal súd preukázané úspešné uplatnenie porušenia hneď niekoľkých práv
žalobcu ako spotrebiteľa. Išlo o spojené konanie o dvoch pôvodne samostatne podaných žalobách,

ktorého výsledkom bolo konštatovanie 1. bezúročnosti a bezpoplatkovosti dvoch úverových zmlúv,
2. neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to dohôd o zrážkach zo mzdy a dohôd o odplatnom
poskytovaní služieb uzatvorených v súvislosti s predmetnými úverovými zmluvami a 3. uloženie
povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 4.384,60 Eur vzniknuté
v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch úverových zmlúv.

18. Na základe uvedeného súd vyhodnotil žalobu čo do základu za plne dôvodnú, keďže žalobcovi
preukázateľne vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanej.

19. V konaní bola spornou predovšetkým výška finančného zadosťučinenia. Pri posudzovaní

primeranosti finančného zadosťučinenia súd vychádzal z okolností prejednávanej veci a prihliadal
na povahu a podstatu finančného zadosťučinenia ako takého. Finančné zadosťučinenie má okrem
satisfakčnej funkcie aj funkciu sankčnú, lebo porušiteľovi práva spôsobuje aj finančnú ujmu a je
tak považované aj za nástroj odstránenia ujmy nemateriálnej povahy. V prejednávanej veci súd
zohľadnil skutočnosť, že žalobca sa voči žalovanej úspešne domohol uplatnenia porušenia viacerých

práv spotrebiteľa. Súdne konanie, ktoré žalobca voči žalovanej viedol (5Csp/4/2020) bolo spoločným
konaním, v ktorom bolo konštatované porušenie viacerých práv žalobcu. Konkrétne sa žalovaná
dopustila voči žalobcovi porušenia práv resp. povinností v šiestich prípadoch (2x je dôsledkom
bezúročnosť úveru, 2x neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy a 2x neprijateľnosť odplaty v súvislosti
s dohodou o poskytovaní služieb). Taktiež súd zohľadňoval aj skutočnosť, že žalovanému boli dlhší

čas (nepretržite 2 resp. 3 roky) vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovanej, v dôsledku čoho
žalobcovi vznikla reálna ujma v majetkovej sfére. Na druhej strane však súd prihliadol na to, že uvedená
ujma bola žalobcovi v plnej výške kompenzovaná, a to priznaním bezdôvodného obohatenia spolu
s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania. Žalobca teda v oboch prípadoch získal od žalovanej
úver bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa napriek dlhému

obdobiu vykonávania zrážok zo mzdy voči týmto nebránil, napríklad podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a k iniciovaniu súdnych konaní pristúpil až v čase keď pôvodné záväzky
neexistovali (v oboch prípadoch zanikli slnením). Uvedené podľa názoru súdu oslabuje tvrdenie žalobcu
o výrazne nepriaznivých dopadoch na jeho súkromný život, aj keď istý negatívny vplyv vo finančnej sfére
žalobcu súd nespochybňuje. Súd tiež prihliadal aj na skutočnosť, že žalobca vstupoval do úverového

vzťahu so žalovanou opakovane (súd má z úradnej činnosti vedomosť, že žalobca viedol voči žalovanej
aj ďalší súdny spor v súvislosti s ďalšou úverovou zmluvou, v ktorom bol úspešný a toho času si rovnako
uplatňuje finančné zadosťučinenie), a to s istým časovým odstupom, čo svedčí o jeho ľahkovážnom
prístupe pri uzatváraní úverových zmlúv. Samotné vedenie súdnych konaní podľa názoru súdu žalobcu
výrazneneobmedzilo,nakoľkobolodpočiatkuprávnezastúpený,osobnesaichnezúčastnilavdôsledku

úspechu mu bola priznaná náhrada trov, ktoré mu v konaniach vznikli.

20. S poukazom na uvedené súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie v sume 900 Eur
(čo zodpovedá sume 150 Eur za každé porušenie spotrebiteľského práva žalovanou) a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre porovnanie súd uvádza, že sumu 150 Eur za každé

porušenie považovali za primeranú súdy aj v iných, skutkovo obdobných prípadoch (viď napr. rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 11Csp/204/2021 z 28.4.2022 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5CoCsp/59/2022 z 15.6.2023 alebo rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 16Csp/38/2022zo 7.9.2023 rovnako potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoCsp/8/2023
z 31.5.2024).

21. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aplikujúc článok 4 ods. 2 základných princípov
CSP, ako aj ustanovenie § 255 CSP tak, že tento svedčí v konaní úspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu zo súdom priznanej sumy 900 Eur. Žalobca bol čo do základu uplatneného nároku plne úspešný
a výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. Žalobcu nemožno zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za (ne)predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov

bolo potrebné ustáliť, že základom bolo konštatovanie zásahu a vznik ujmy žalobcu (viď napr. nález
Ústavného súdu ČR III. ÚS 170/99 a komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček M., Ficová S.,
Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C.H. Beck, 2016, s. 926). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).