Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010490
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923010490.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX v C. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h) Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B.,
C. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bydliskom D., E. XXX/XX, F. C. B., adresa na doručovanie
písomností: C. B., G. X, F. C. B., bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý, ž e

dňa 08.10.2022 asi okolo 05.00 h pod vplyvom alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo
zn. H. XXXX, evidenčného čísla C., keď mal následne dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410,
sériového čísla ARFM-0034, v dychu zistené v čase o 05.15 h 0,63 mg/l alkoholu, dychovou skúškou

o 05.35 h mal v dychu 0,56 mg/l alkoholu a ďalšou dychovou skúškou o 06.08 h mal v dychu 0,53 mg/
l alkoholu, po štátnej ceste I/72 v obci Vrbovce v smere na mesto Hnúšťa, okres Rimavská Sobota,
rýchlosťou vyššou ako bola dovolená a z technického hľadiska bezpečná pre prejazd zákruty, a to
v intervale 72,38 km/h - 79,80 km/h, kde na suchej zjazdnej vozovke pri vchádzaní do ľavotočivej
zákrutypredrodinnýmdomomčísloXX,nevenovalsaplnevedeniuvozidla,nesledovalsituáciuvcestnej
premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným
podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostal šmyk, prešiel do protismeru a následne
do priekopy, odkiaľ ho odrazilo späť do jeho jazdného pruhu, kde narazil do elektrického stĺpa, ktorý

nepoškodil, pričom spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
bydliskom J. XXX/XX, K., prechodne bytom L. XXX, K., okres C. B., ktorá sedela na zadnom sedadle,
utrpela zranenia, a to pomliaždenie ľavého predkolenia ľahkého stupňa, a nestabilnú zlomeninu tela
3. hrudného stavca s posunom do miešneho kanála s následným zápalom – sekundárnym hojením
operačnej rany s dobou liečenia do 165 dní a s dobou práceneschopnosti do 120 dní, spolujazdec v
osobnom motorovom vozidle D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom F. A. XXX/XX, D., F. C. B., ktorý
sedel na zadnom sedadle, utrpel zranenia, a to na ľavej ruke a odretie ľavej nohy, ktoré si nevyžiadali

dobu liečenia, ani práceneschopnosť, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, § 16 ods.
1, ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil, čo

aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s

ustanovením § 138 písm. h) Trestného zákona,

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona, §
37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona s použitím §

39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm.
h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona samosudca obžalovanému ukladá trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku samosudca poškodené strany:

- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436,
- A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom K., J. XXX/XX, prechodne bydliskom K., L. XXX,

s celými nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 09.08.2023 pod č. konania 2 Pv
368/22/6609-29 obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h)

Trestného zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písm. c)
Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe
a vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 31.08.2023, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo

spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona v
súvislosti s ustanovením § 138 písm. h) Trestného zákona a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 3 písm. c) Trestného zákona a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jedného) roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v

trvaní 3 (troch) rokov a rozhodol o nároku poškodených strán na náhradu škody.

Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor. Podľa § 355 ods. 3 Tr.
poriadku v spojení s § 241 ods. 1 písm. j) Tr. poriadku samosudca prijal podanú obžalobu prokurátora
Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote č. k. 2 Pv 368/22/6609-29 zo dňa 09.08.2023 a vo veci nariadil

hlavné pojednávanie.Obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2024 vyhlásenie viny podľa § 257 ods.
1 písm. b) Tr. poriadku. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré urobil

obžalovaný, samosudca podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal „áno“. V zmysle § 257
ods. 6 Tr. poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Samosudca vyhlásil uznesenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného,
že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu v obžalobe.

Na základe prijatého vyhlásenia o vine a zhodnotenia dokazovania vykonaného v prípravnom konaní
ohľadom výroku o vine mal samosudca bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že obžalovaný dňa
08.10.2022 okolo 05.00 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov,
keď mal následne dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7410, sériového čísla ARFM-0034, v dychu

zistené v čase o 05.15 h 0,63 mg/l alkoholu, dychovou skúškou o 05.35 h mal v dychu 0,56 mg/l alkoholu
a ďalšou dychovou skúškou o 06.08 h mal v dychu 0,53 mg/l alkoholu, ďalej že na kritickom mieste v obci
išiel rýchlosťou vyššou ako bola dovolená a z technického hľadiska bezpečná pre prejazd zákruty, a to v
intervale 72,38 km/h - 79,80 km/h, kde na suchej zjazdnej vozovke pri vchádzaní do ľavotočivej zákruty
pred rodinným domom, nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke,

neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dostal šmyk, prešiel do protismeru a následne do priekopy,
odkiaľ ho odrazilo späť do jeho jazdného pruhu, kde narazil do elektrického stĺpa, ktorý nepoškodil. Jeho
spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle A. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sedela na zadnom sedadle,
utrpela zranenia, a to pomliaždenie ľavého predkolenia ľahkého stupňa, a nestabilnú zlomeninu tela

3. hrudného stavca s posunom do miešneho kanála s následným zápalom – sekundárnym hojením
operačnej rany s dobou liečenia do 165 dní a s dobou práceneschopnosti do 120 dní, spolujazdec v
osobnom motorovom vozidle D. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sedel na zadnom sedadle, utrpel zranenia,
a to na ľavej ruke a odretie ľavej nohy, ktoré si nevyžiadali dobu liečenia, ani práceneschopnosť, čím
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Obžalovaný tak inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a zároveň vykonával
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by

mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil, čo aj z
nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví. Preto bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138
písm. h) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 3 písm. c) Trestného zákona.

Ohľadom výroku o treste samosudca z vykonaného dokazovania zistil nasledovné skutočnosti a dospel
k týmto právnym záverom.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ

súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že
obžalovaný bol doposiaľ dva krát priestupkovo postihnutý, pričom v jednom prípade sa obžalovaný
dopustil priestupku na úseku dopravy, kedy nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a predchádzal
viaceré vozidlá cez plnú čiaru, za čo mu bola uložená pokuta v blokovom konaní. Správa o povesti
vypracovanej obcou Klenovec ohľadom obžalovaného je charakterizovaná všeobecne. Zo znaleckého

posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom A. A. H. okrem iného vyplýva, že zranenie poškodenej
A. I., ktoré utrpela v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného je ťažké, zo súdnolekárskeho
hľadiska sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, pričom si vyžaduje
liečenie a PN 165 dní od vzniku zranenia.

V súvislosti s výrokom o treste samosudca v prvom rade uvádza, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jehovýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu

trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal samosudca zo zásady, že trest je právnym následkom

trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného

činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho
postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie

peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237,
§ 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých
spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby
trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,

ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

K výroku o treste: Samosudca obžalovanému uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na
§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1,
ods. 5 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov

nepodmienečne, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 (troch) rokov. Takto
uložený trest, pokiaľ ide o druh aj výšku, samosudca považuje za nevyhnutný a zároveň dostatočný na
dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Obžalovanému samosudca
uložil trest úhrnný, nakoľko spáchal dva trestné činy.V prvom rade samosudca posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle
ustanovenia § 36, § 37 a § 38 Tr. zákona. U obžalovaného samosudca vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, nakoľko sa priznal k spáchaniu skutku a tento oľutoval.

Obžalovaný svoje konanie už v prípravnom konaní oľutoval, čo následne zopakoval aj na hlavnom
pojednávaní, kde učinil vyhlásenie o vine. Samosudca u obžalovaného vzhliadol aj jednu priťažujúcu
okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zákona, t. j. že spáchal viac trestných činov.

Kvýrokuotrestesamosudcaďalejuvádza,žepriukladanítresturovnakozohľadnilajfakt,žeobžalovaný

urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný. Týmto vyhlásením sa
obžalovaný vzdal práva na prejednanie jeho viny. Samosudca v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zákona, rešpektujúc obmedzenie uvedené v ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zákona mimoriadne znížil
trest obžalovanému. Pri ukladaní trestu samosudca pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z
právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016,
podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste

mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri
použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa §
257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Samosudca je toho názoru, že v zmysle toho stanoviska je takýto postup fakultatívny, nie obligatórny.
Tu je však potrebné podotknúť, že v uvedenom prípade je možné využiť tento inštitút vzhľadom na
postoj obžalovaného k trestnej veci. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný skutok naozaj oľutoval.
Samosudca teda upravil sadzbu použitím inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.

zákona, rešpektujúc obmedzenie uvedené v § 39 ods. 5 Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že ide o súbeh
dvoch prečinov bolo potrebné ukladať trest za trestný čin najprísnejšie trestný, v tomto prípade ide o
prečinublíženianazdraví§157 ods.2Tr.zákona,kdetrestnásadzbaje1až5rokov. Poúpravevyužitím
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona sa spodná hranica trestnej sadzby
znižovala z hranice 1 roka na 6 mesiacov. Samosudca je toho názoru, že dôvod na mimoriadne zníženie

trestu v tomto prípade reálne existuje, pričom využitie úplne spodnej hranice, teda 1 roka by už vzhľadom
na závažnosť prevedenia skutku, bolo neadekvátne. Samosudca obžalovanému uložil trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, ktorý bude podľa názoru samosudcu postačujúci na nápravu obžalovaného a
na ochranu spoločnosti, pričom samosudca vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob
spáchania činu a jeho následky, vzhľadom na postoj k spáchanému trestnému činu, ktorý svedčí o istej

miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých okolností, ktoré
by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej tretine trestnej sadzby. Samosudca konanie
obžalovaného premietol do výmery trestu odňatia slobody a výmery trestu zákazu činnosti. Uložené
tresty podľa názoru samosudcu vytvára predpoklad dosiahnutia nápravy a prevýchovy obžalovaného
a je spôsobilý naplniť účel trestu z aspektu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pri ukladaní trestu obžalovanému samosudca poukazuje najmä skutočnosť, že obžalovaný sa v
minulosti dopustil priestupku na úseku dopravy, kedy nerešpektoval pravidlá cestnej premávky
a predchádzal viaceré vozidlá cez plnú čiaru, za čo mu bola uložená pokuta v blokovom konaní.
V predmetnej trestnej veci obžalovaný opätovne nerešpektoval pravidlá cestnej premávky a opätovne

porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Pri rozhodovaní o druhu a výmere
uloženého trestu samosudca prihliadol najmä na spôsob spáchania predmetného trestného činu a
hlavne na jeho následok. Následkom tohto protiprávneho konania obžalovaného bola spôsobená ťažká
ujma na zdraví, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona a činnosť vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovejlátky,ktorébolivpriamejpríčinnejsúvislostisospáchanímpredmetnéhoskutkuobžalovaným.
Samosudca v predmetnej trestnej veci dospel k právnemu záveru, že v prípade obžalovaného nie
je postačujúce pôsobiť na jeho prevýchovu len samotnou hrozbou výkonu trestu, bez jeho reálneho
vykonania. Nepostačuje pôsobiť na obžalovaného podmienečným trestom, vzhľadom na následok
trestného činu, ako aj okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný.

V predmetnej trestnej veci došlo k dopravnej nehode pod vplyvom návykovej látky, teda alkoholu.
Nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti už dopustil priestupku na úseku
dopravy, preto podľa presvedčenia samosudcu bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť prísnejšímtrestom zákazu činnosti v trvaní 3 (troch) rokov. Je potrebné zdôrazniť, že následkom konania
obžalovaného došlo k následku na zdraví poškodenej. Samosudca nemá pochybnosti o bezúhonnosti
osoby obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný, avšak bol priestupkovo postihnutý práve

na úseku cestnej dopravy za nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky, kedy svojou jazdou
ohrozil oproti idúce vozidlá, keď predchádzal cez plnú čiaru, ktoré priestupkové postihnutie je podľa
názoru samosudcu vážnym priestupkom na úseku cestnej dopravy. Okolnosti tejto dopravnej nehody
a charakter porušenia konkrétnych ustanovení zákona o cestnej premávke, ktoré majú charakter
porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a následok spôsobený obžalovaným

odôvodňovali v prípade obžalovaného uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Aplikujúc kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1,
ods. 4 Tr. zákona, dospel samosudca k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho
účelu trestu v prípade osoby obžalovaného nepostačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody,
a to so zreteľom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, skutočnosť, že bol pod vplyvom návykovej

látky a ťažký následok v podobe spôsobenej ťažej ujmy na zdraví poškodenej. S prihliadnutím na
závažné následky je potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody,
pričom podmienečný trest odňatia slobody v danom prípade by bol podľa názoru samosudcu pre
obžalovaného neprimerane mierny. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody naopak v plnej
miere zodpovedá okolnostiam prípadu s poukazom najmä na bezohľadnú, riskantnú a arogantnú jazdu

a nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky ako aj na závažnosť spôsobených následkov.

Obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, preto ho samosudca podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovaný sa dopustil trestného činu pri vedení motorového vozidla, preto bolo potrebné

podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové
vozidlá. Vzhľadom na výrok o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, samosudca uvádza, že
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody trest zákazu činnosti neplynie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému

škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol
nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda

nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na

civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická
osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa
záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Vzhľadom na skutočnosť, že na rozhodnutie o povinnosti obžalovaného na náhradu škody vo vzťahu
k poškodeným je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania,
samosudca poškodené strany odkázal s celým nárokom na náhradu škody na civilný proces v súlade
s § 288 odsek 1 Trestného poriadku.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti samosudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, t. j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil, čo
aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu

treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poriadku )

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.