Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201532
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:4123201532.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a. s., IČO: 36854140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava proti žalovaným: 1./ A.
B., nar. X. X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX A., 2./ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX
A., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Mgr. Ondreja Barnu, IČO: 52824837, so sídlom
Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 28 379,52 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1 a 2 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.030,28 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 145,02 eur od 17. 10. 2023 až do zaplatenia,

- zo sumy 145,02 eur od 17. 11.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 12. 2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 1. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 2. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 3. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 4. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 5. 2024 až do zaplatenia,

- zo sumy 145,02 eur od 17. 6. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 7. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 8. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 9. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 10. 2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 145,02 eur od 17. 11. 2024 až do zaplatenia,

to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 38,66
%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 20. 2. 2023 domáhal určenia povinnosti
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 28.379,52 eur s prísl. a nahradiť mu

trovy konania. Predmetného nároku sa domáhal titulom nesplateného úveru žalovanými v 1. a 2. rade,
ktorý im bol poskytnutý na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 21. 2.
2011 ako mimoriadny medziúver vo výške 34.000,- eur s úrokovou sadzbou 4,99 % p. a.2. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Csp/61/2023-71 zo dňa 19.
9. 2023, ktorým určil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.675,77
eur s príslušnými 5%-tnými úrokmi z omeškania z jednotlivých súm za príslušné dlžné obdobia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 52,96 %. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaní.

3. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/1/2024-146 zo dňa 20. 2. 2024 bol rozsudok
súdu prvej inštancie čo do výroku I. potvrdený, odvolanie žalobcu proti výroku I. bolo odmietnuté.

Rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. bol zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd druhej inštancie predmetným rozsudkom tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal,
aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 28.379,52 € s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa

21.02.2011 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovaným poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 34.000 € s úrokovou sadzbou
4,99 % ročne v zmysle čl. 3 úverovej zmluvy bod 1 písm. a/. Nakoľko si žalovaní neplnili riadne a
včas zmluvne stanovené mesačné úverové splátky, dňa 30.04.2020 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť
spotrebiteľského úveru a zostatok z úverovej zmluvy ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 28.379,52

€, ktorá pozostáva z istiny vo výške 27.362,87 €, 4,99 % ročného úroku vyčísleného do 30.04.2020 vo
výške 1.001,96 €, 5% úroku z omeškania vyčísleného do 30.4.2020 vo výške 14,69 €.

3.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi ČSOB stavebná sporiteľňa, a.
s., ako veriteľom, a žalovanou 1/ - stavebným sporiteľom, ako dlžníkom, a žalovaným

2/, ako spoludlžníkom, bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2011, na základe ktorej bol poskytnutý t.z. mimoriadny
medziúver vo výške 34.000 €, a to do dňa pridelenia cieľovej sumy vyššie uvedenej zmluvy o stavebnom
sporení. Žalovaná 1/ požiadala žalobcu písomne prostredníctvom bankovej pobočky v Košiciach o
poukázanie finančných prostriedkov z mimoriadneho medziúveru na čísla bankových účtov, ktoré boli

uvedené v žiadostiach. Jednalo sa o splatenie existujúcich peňažných záväzkov žalovaných, pričom
tieto boli vo dvoch finančných inštitúciách, Slovenská sporiteľňa a Poštová banka a.s.. Z mimoriadneho
medziúveru vo výške 34.000 € bola prevedená na samostatný účet suma 3.502,57 € na zaplatenie
pohľadávky, ktorá bola splatená ku dňu 28.02.2011. Zostatok úveru vo výške 30.160,83 € bolo
dohodnuté čerpať na účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý patril žalovanej 1/. Suma 336,60 € bola

poplatkom za spracovanie a schválenie úverového prípadu v zmysle čl. VII. bod 1 predmetnej úverovej
zmluvy.Nazákladeuvedenéhomalsúdpreukázané,žežalovaným1/a2/bolposkytnutýtzv.mimoriadny
medziúver vo výške 33.663,40 €, po odpočítaní poplatku za spracovanie úveru, ktorý im bol prevodom
na jednotlivé účty vyplatený.
3.2 V zmysle čl. IV. bodu 2.1. bolo medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovanými ako

dlžníkom a spoludlžníkom dohodnuté, že od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho
medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v
pravidelnýchmesačnýchsplátkachvovýške145,02€vždyod1.do16.dňapríslušnéhomesiacanaúčet
stavebného sporenia, pričom úverová splátka pozostáva z úroku z cieľovej sumy vo výške 143,35 € a
poplatku za správu úverového účtu vo výške 1,67 €. V zmysle čl. IV. bod 1.1. od mesiaca nasledujúceho

po uzatvorení zmluvy do nasporenia 50 % z cieľovej sumy sa dlžník zaviazal v súlade s VOP pravidelne
mesačne poukazovať vklady v minimálnej sume 360 € na účet stavebného sporenia, a to v počte vkladov
51 až do pridelenia cieľovej sumy.
3.3 Dňa 03.03.2020 žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu dlhu po lehote splatnosti
ku dňu 03.03.2020 vo výške 584,93 €, a to najneskôr do 31.03.2020, kde boli žalovaní poučení, že

vyrovnaním uvedeného záväzku nezaniká ich povinnosť v termíne do 16.03.2020 uhradiť mesačnú
splátku úveru vo výške 145,02 €. Z uvedeného možno dedukovať matematickým výpočtom, že žalobca
pristúpil k výzve na úhradu dlhu po nezaplatení najmenej troch splátok, a teda prvá splátka by mala byť
neuhradená v decembri 2019 (145,02 € x 3, t. j. 435,06 €).
3.4 Dňa 04.05.2020 vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť celého zostatku úveru, a to ku dňu

30.04.2020, pričom však nešpecifikoval, od ktorej neuhradenej splátky pristupuje k zosplatneniu celého
úveru. Žalobca túto skutočnosť neoznámil ani na výzvu súdu, ani na pojednávaní dňa 21.08.2023,
kedy právny zástupca žalobcu len všeobecne skonštatoval, že postup žalobcu bol zákonný, v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka.3.5 Z dôkazných listín predložených žalobcom súd ďalej vzal za preukázané, že vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru, tak aj písomná výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti bola doručená
žalovaným 1/, 2/, ktorí podľa žalobcom predložených poštových doručeniek tieto písomnosti osobne

prevzali. Ku dňu dátumu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru bola celková suma pohľadávky vyčíslená
na 28.379,52 €, čo predstavuje žalovanú sumu, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 27.362,87
€, nezaplateného úroku 1.001,96 € a neuhradeného úroku z omeškania vo výške 14,69 €.

4. Právne vec posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 písm. b/ zákona

č. 129 /2010 Z.z. účinného ku dňu 21.02.2011, § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1,2, § 53
ods. 1,2,9,10, § 54 ods. 1,2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), čl. VIII ods. 1,2,3 písm. f/
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.02.2011.

5. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 OZ, a to bez
ohľadu na to, že je inak zmluva o úvere ako absolútny obchod upravená v Obchodnom zákonníku.

Poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na ust. § 1 ods.
3 písm. b/ daného zákona.

6. Súd konštatoval, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle
vyžadovanej zmluvy o úver, a preto ju považuje za riadne uzavretú, platnú a účinnú.

7. Čo sa týka zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru upravených v § 53 ods. 9 a § 565 OZ
súd dospel k záveru, že tieto podmienky neboli splnené. Žalobca vo vzťahu k žalovaným zosplatnil
úver vyplývajúci z úverového vzťahu založeného zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere dňom 30.04.2020. Z hľadiska formulácie § 53 ods. 9 OZ je zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa

§ 565 OZ. V danom prípade oprávnenie žalobcu mimoriadne zosplatniť úver vyplynulo zo zmluvy,
a to čl. VIII. bod f/, g/. Listom zo dňa 03.03.2020 označeným ako výzva pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru žalobca upozornil žalovaných na omeškanie vkladov na účte mimoriadneho medziúveru
vrátane splátky v termíne do 16.03.2020 vo výške 145,02 €. Vyzval žalovaných k úhrade dlhu po
lehote splatnosti ku dňu 03.03.2020 vo výške 584,93 €, a to najneskôr do 31.03.2020 a upozornil

ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Výzva bola doručená žalovaným dňa
06.03.2020. Uvedené upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje presné
označenie splátky, resp. splátok, s ktorou sa mali žalovaní dostať do omeškania. Z textu uvedenej výzvy
nie je možné zistiť, vo vzťahu ku ktorým omeškaným splátkam žalobca uplatnil svoje právo, a či teda z
jeho strany bola dodržaná aj tá požiadavka zákona, že sa malo jednať o splátku, resp. splátky, s úhradou

ktorých boli žalovaní v omeškaní viac ako tri mesiace. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sa jedná
o neurčitý právny úkon, a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Vzhľadom na túto jeho neplatnosť tak
žalobca ako veriteľ si nesplnil riadne svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 OZ a v súvislosti
s neurčitosťou výzvy na úhradu dlžných splátok súd poukázal napr. na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 5CoCsp/29/2021 zo dňa 19.05.2022.

8. K zosplatneniu úveru žalobca pristúpil prípisom zo dňa 04.05.2020 označeným ako
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru adresovaným žalovaným. Oznámenie bolo doručené žalovaným
dňa 12.05.2020, a teda nebolo realizované do najbližšej splatnej splátky od doručenia výzvy na úhradu
dlžnýchsplátok,ktoroubolasplátkazamesiacapríl2020splatná16.04.2020.Právovyhlásiťmimoriadnu

splatnosť totiž zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, a teda oprávnenie žalobcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť zaniklo v súlade s § 565 OZ splatnosťou ďalšej splátky úveru splatnej 16.04.2020.
Žalobca tak nerealizoval svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou § 565
OZ.

9. Vzhľadom na neurčitosť výzvy na zaplatenie omeškaných splátok a zosplatnenie
úveru po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky súd konštatoval, že k zosplatneniu úveru nedošlo
riadne a v súlade so zákonom. Na základe uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie dlhu vo výške
584,93 €, ktorý bol žalobcom vyčíslený ku dňu 03.03.2020 a na nasledujúce jednotlivé splátky, ktoré
žalovaní mali uhrádzať od vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, teda odo dňa 30.04.2020 do vyhlásenia

rozsudku.

10. Zároveň má žalobca nárok aj na príslušné úroky z omeškania z jednotlivých súm,avšak iba do výšky, v akej bola uplatnená v žalobe, teda vo výške 5% ročne. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol z dôvodu nezákonného vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Nakoľko v tomto konaní
žalobca k žalobe nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukazoval, aká časť poskytnutého

úveru bola žalovanými uhradená, nebolo možné v tomto konaní od výšky poskytnutého medziúveru
odpočítať sumu, ktorú žalovaná už žalobcovi od dátumu poskytnutia úveru, teda od mesiaca február
2011 zaplatila. Žalobca predložil výpis iba za rok 2011, čo na preukázanie žalovanými realizovaných
splátok za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, teda do 30.04.2020 bolo nepostačujúce.

11. Žalovaní vzniesli voči nároku žalobcu nekonkretizovanú námietku premlčania. Súd
posúdil túto námietku ako nedôvodnú. Žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 584,93 €,
vyčíslenej ku dňu 03.03.2020, s lehotou splatnosti 16.03.2020. Žaloba bola na súd podaná 20.02.2023,
teda žalobcom vyčíslená dlžná suma vo výške 584,93 € a nasledujúce priznané dlžné splátky od apríla
2020 nie sú premlčané.

12. Po citácii § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj
príslušenstvo vo výške 5% ročne, nakoľko nemohol ísť nad rámec jeho návrhu, a to odo dňa 01.05.2020
zo splátok splatných k uvedenému dňu a následne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
splátok, ktoré boli splatné k 16. dňu v mesiaci.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na
to, že súd žalobe vyhovel čo do sumy 6.675,77 €, ktorá predstavuje 23,52 % zo žalovanej istiny, ustálil,
že žalovaným vznikol úspech v rozsahu 52,96 % (76,48 % - 23,52 %).

14. Ako už bolo vyššie uvedené, proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej

lehote odvolanie žalobca aj žalovaní.
Žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, k čomu
uviedol, že z ním predložených dôkazov je nesporne preukázané, že ku dňu vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru boli žalovaní v omeškaní po dobu trvajúcu minimálne 3 mesiace, pričom veriteľ
ich písomne oboch upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru písomnou výzvou,

kde bola uvedená dlžná suma 584,93 eur. Táto suma predstavuje viac ako trojnásobok mesačnej
splátky mimoriadneho medziúveru, ktorá bola vo výške 145,02 €. Mal zato, že priemerný spotrebiteľ je
schopný z takto uvedenej sumy určiť jednotlivé omeškané splátky, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že
splátky neuhradil. Za nesprávne právne posúdenie súdu žalobca považuje to, že súd prvej inštancie
v rozsudku konštatoval, že žalobca si vyššie uvedené požiadavky nesplnil. Z citovaných zákonných

ustanovení nevyplýva, že veriteľ musí uviesť v upozornení konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje
k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Ak by tomu tak bolo zákonodarca by túto povinnosť uviedol
priamo v § 53 ods. 9. Teda tvrdenie súdu, že výzva neobsahuje označenie splátok úveru v omeškaní, je
nepresné a nelogické, nakoľko neuvedenie konkrétnej splátky úveru nie je zákonnou požiadavkou. Ak
výzva neobsahuje označenie konkrétnej omeškanej splátky, neznamená to, že dlžník spotrebiteľ nemá

možnosť informovať sa o svojich splatných záväzkoch. Zároveň poukázal na to, že zo strany žalovaných
nedošlo ani napriek výzve k žiadnemu plneniu.

15. Okrem iných dôvodov žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal so vzájomným vzťahom medzi § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho

zákonníka, len odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020. Ďalej namietol
správnosť výpočtu priznanej sumy, kedy súd priznal žalobcovi nárok na splátky len do mesiaca
september 2023 a nie aj na ďalšie časové obdobie. Uviedol, že celkový výpočet dlžnej sumy je
nesprávny, nakoľko vo fáze splácania mimoriadneho medzi úveru nedochádza k amortizácii istiny, preto
snaha súdu o započítanie už splatenej časti úveru voči výške poskytnutého mimoriadneho medziúveru

je v rozpore s platnou dohodou zmluvných strán. Súd ho mal vyzvať na doloženie platobnej histórie, ak to
považoval za potrebné, pričom žalobca nemal dôvod predkladať súdu výpisy za celé obdobie existencie
úverového vzťahu.

16. Proti I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalovaní.

Konštatovali, že súd čiastočne vyhovel žalobe napriek absencii tvrdení žalobcu, teda nahradil
nevyhnutnú aktivitu strany konania a v tejto časti aj neúplne a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Žalobca až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania tvrdil, že uplatňuje žalobným návrhom
nárok na základe zosplatnenia úveru, pričom v tomto smere konkretizoval aj svoje tvrdenia a predložilpodľa neho relevantné dôkazy. Dokonca na opakované výzvy súdu k špecifikácii svojich tvrdení žalobca
uviedol, že tieto sú podľa jeho názoru špecifikované dostatočne a nezmenil a nedoplnil svoje tvrdenia.
Z ich pohľadu teda nebolo možné tušiť, že sa súd domnieva o čiastočnom úspechu žalobcu v tomto

konaní a v tomto smere je teda čiastočný úspech žalobcu prekvapivým rozhodnutím. Žalobca nikdy
netvrdil, že by svoje tvrdené právo požadoval inak ako titulom zosplatneného úveru. Bremeno tvrdenia,
že žalobcovi patrí iná suma za iných okolností, zaťažuje výlučne žalobcu a keďže žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia, neupravil žalobu ani do takej podoby ako to poňal súd vo výroku I. rozhodnutia, tak
súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh a fakticky rozhodol ultra petitum, čo znamená odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Zároveň tým nahradil aktivitu strany konania a priznal žalobcovi nárok,
ktorý priznať ani nenavrhol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS/246/2019
zo dňa 11. júna 2019 a rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/12/2020 zo dňa 28.02.2022.
Žalovaní uviedli, že nie je možné preskúmať, ako súd prvej inštancie dospel k vyčíslenej sume, ktorú
považoval za dôvodnú.

17. Súd druhej inštancie v odôvodnení rozsudku sp. zn. 6CoCsp/1/2024 konštatoval, že
neboli naplnené odvolacie dôvody namietané žalovanými. Ďalšie odvolacie dôvody boli
nekonkretizované, preto odvolací súd k ním nemohol zaujať stanovisko. Z uvedených dôvodov bol
rozsudok vo výroku I. ako vecne správne potvrdený v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 C.s.p. Nakoľko
žalobca nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozhodnutiu vo výroku I., odvolací súd

v tomto rozsahu odvolanie žalobcu odmietol.

18. V prevyšujúcej časti napadnutého rozhodnutia (výrok II. a súvisiaci výrok III. o
náhrade trov konania) dospel odvolací súd k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/, h/ CSP, čím bol daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v tomto rozsahu v

zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.
Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu neurčitosti výzvy na zaplatenie
omeškaných splátok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu bol naplnený
žalobcom namietaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

19. K záveru súdu prvej inštancie týkajúcej sa toho, že výzva pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 03.03.2020 nespĺňa náležitosti právneho úkonu, a to z dôvodu neurčitosti a
je preto neurčitým právnym úkonom, odvolací súd poznamenal, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplývapovinnosťveriteľauviesťvovýzve predvyhlásenímokamžitejsplatnostiúveruanivoznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru konkrétne, pre ktorú omeškanú splátku je dlžník v omeškaní,

prípadne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Uvedené je možno vyvodiť podľa § 565 OZ v
spojení s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd nestotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd v odôvodnení ďalej uviedol, že z obsahu výzvy pred vyhlásením

okamžitej splatnosti úveru zo dňa 3. 3. 2020 je zrejmé, že žalovaní boli v omeškaní s úhradou minimálne
3 splátok, teda už so splátkou splatnou 16.12.2019, 16.01.2020 a 16.02.2020, a preto teda veriteľ mohol
využiť právo zosplatniť dlh pre omeškanie s ktoroukoľvek z týchto splátok. Po zohľadnení vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.05.2020 je zrejmé, že tak urobil pre omeškanie s úhradou splátky
splatnej 16.01.2020.

Ak teda žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 04.05.2020, mohol tak urobiť len
preomeškaniesplátkysplatnejdňa16.01.2020.Najskôrtaktotižmoholurobiť17.04.2020,t.j.pouplynutí
troch mesiacov (od 16.01.2020) a najneskôr dňa 16.05.2020, t.j. do splatnosti ďalšej splátky splatnej
dňa 16.05.2020, za splnenia ostatných podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ, teda existencie výzvy podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorej doručenie je preukázané 06.03.2020 a ktorou bola uložená lehota na plnenie

15 dní, ktorá do 04.05.2020 splnená bola.

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bolo prioritne skúmať splnenie podmienok pre platné
mimoriadne zosplatnenie úveru, znovu posúdiť naplnenie lehôt vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 OZ a §
565 Občianskeho zákonníka, konkretizovať, či bola naplnená lehota 15 dní pre výzvu pred zosplatnením

a následne konkretizovať okolnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. kedy veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť, a pre ktorú splátku a posúdiť, či toto zosplatnenie bolo vykonané do najbližšej
nasledujúcej splátky.22. V intenciách vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku súdu druhej inštancie súd prvej inštancie
vo veci viedol ďalšie dokazovanie, doručil predmetný rozsudok stranám sporu a vyzval ich k ďalším
návrhom.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 3. 2024 poukázal na tú skutočnosť, že k 30. 11. 2023 došlo
kzánikuosobypôvodnéhožalobcu,atovdôsledkuprávnehozlúčeniasospoločnosťouČeskoslovenská
obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 s účinnosťou od
01.12.2023. S poukazom na ustanovenie § 64 C.s.p. navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom žalobcu.

23. S poukazom na závery v odôvodnení uznesenia súdu druhej inštancie žalobca má
zato, že z jeho strany nie je potrebné navrhovať a označovať ďalšie dôkazy okrem tých, ktoré sú
už v súdnom spise a v žalobe predložené, a to úverovú zmluvu a dôkazy o omeškaní, výzvu pred
vyhlásením okamžitej splatnosti úveru a samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti. Poukázal
na to, že už súd druhej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalovaných o domnelej neurčitosti

a následnej neplatnosti výziev žalobcu a iné tvrdenia nie sú podľa § 151 C.s.p. medzi stranami sporné.
V závere poukázal na predošlé vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných zo dňa 21. 8. 2023, v ktorých
žalovaní nenavrhovali a nedoplňovali žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto má žalobca
zato, že v novom konaní spornou zostáva výhradne otázka splnenia podmienok na vyhlásenie okamžitej
splatnosti.

S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby aj ďalším rozsudkom súd jeho
žalobe aj vo zvyšnej časti vyhovel.
24. V ďalšom konaní by mala byť žalobcovi priznaná suma 21.703,75 eur s prísl. ako rozdiel pôvodne
žalovanej sumy 28.379,52 eur po odrátaní už priznanej sumy vo výške 6.675,77 eur s 5 %-tným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 20.687,10 eur od 1. 5. 2020 až do zaplatenia a 4,99 % p. a. zo sumy

20.687,10 eur od 1. 5. 2020 až do zaplatenia.

25. Žalovaní po oboznámení sa s rozsudkom súdu druhej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu
poukázali na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorú nezachytil odvolací súd pri
posudzovaní danej veci. Vo vzťahu k posúdeniu neplatnosti jednostranných právnych úkonov veriteľa

poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024, podľa, v prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platnosť takéhoto zosplatnenia zo strany veriteľa je nevyhnutné, aby v ňom presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Poukázali na to,
že v žalobcom predložených listinných dôkazoch týkajúcich sa zosplatnenia úveru absentuje informácia,

pre ktorú splátku vyhlasuje veriteľ predčasnú splatnosť. Táto informácia má aj praktický dopad, pretože
vďaka nej spotrebiteľ môže vlastným zisťovaním dôjsť k záveru, či takúto splátku uhradil, alebo nie,
prípadne začať reklamačné konanie voči banke, ktorej splátku platil a podobne. Tento nedostatok
súdenej veci má za následok neplatnosť jednostranných právnych úkonov pôvodného veriteľa, a teda
nemožno priznať žalobcovi aj také plnenia, ktoré sú splatné v budúcnosti.

Žalovaní ďalej v súvislosti s posudzovanou vecou poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/287/2021 z 30. 6. 2022, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že v spotrebiteľskej právnej veci pri
inkasovaní spracovateľského poplatku, ktorý je zrážaný zo samotnej poskytovanej istiny, resp. pred
poskytnutím istiny, je následok tohto konania veriteľa taký, že veriteľ neposkytuje zmluvou deklarované
finančné prostriedky, ale tieto ponižuje o sumu spracovateľského poplatku, čím skresľuje podstatné

náležitosti zmluvy a v podstate porušuje svoje povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi všetky zákonné
náležitosti pre vyhodnotenie rozsahu jeho záväzku.
S poukazom na čl. 7 posudzovanej Zmluvy o úvere v bode I. je definovaný poplatok vo výške 336,60
eur, ktorý bol zrazený pred čerpaním úveru 28. 2. 2011. V dôkazoch – vo výpisoch z účtu je táto položka
špecifikovanáako„Uzatvoreniezmluvy“.Zatýchtookolnostítedamôžebyťpredmetomkonanialenistina

poskytovaného úveru. Najvyšší súd tieto nedostatky totiž spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
takéhoto úveru. Teda inkasovanie poplatku za spracovanie úveru vo výške 336,60 eur, čím došlo
k poníženiu istiny úveru, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd v pôvodnom konaní
sa touto otázkou nezaoberal, preto aj pre tento dôvod žalovaní navrhujú vo zvyšnej časti návrh žalobcu
zamietnuť. V závere uviedli, že doposiaľ im nie je známe, aká presná suma bola nimi žalobcovi

zaplatená doposiaľ splatená titulom predmetného úveru. S poukazom na uvedené navrhovali, aby súd
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to po zabezpečení dôkazu zo strany žalobcu – histórie splácania
úveru, nakoľko došlo k zrušeniu účtu v období po mimoriadnom zosplatnení úveru, na ktorý žalovaní
splátky uhrádzali.26. Na výzvu súdu žalobca predložil dôkazné listiny preukazujúce históriu splácania
úveru a dôkaz o zlúčení osoby pôvodného žalobcu s Československou obchodnou bankou, a. s., výpis

z Obchodného registra SR z 19. 11. 2024, z ktorého vyplýva, že Československá obchodná banka, a.
s. je právnym nástupcom pôvodného žalobcu, čím bola preukázaná aktívna legitimácia predmetného
nastupujúceho subjektu.

27. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví.

28. V danom prípade došlo k zlúčeniu jednotlivých subjektov, nie k zániku žalobcu. Na daný stav nie
je aplikovateľné ust. § 64 C. s. p., ako to navrhoval žalobca, preto súd pokračoval v ďalšom konaní
s pasívne legitimovaným subjektom, a to podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra Mestského

súdu Bratislava III po zlúčení označeným ako Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Žižkova
11, Bratislava.

29. Zo žalobcom predložených dôkazných listín – histórie splácania úveru a výpisu
z konta medziúveru č. XXXXXXXX za obdobie rokov 2011 až november 2024, ako aj z výpisu konta

stavebného sporenia č. XXXXXXXXX za obdobie rokov 2011 až 2020 súd zistil, že žalovaní od podania
žaloby (a samozrejme aj pred podaním žaloby s poukazom na výzvu pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 3. 3. 2020) neuhradili ani jednu z nasledujúcich splátok.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu 21. 2. 2011 spotrebiteľským
úverom nie sú:

b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

32. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto

ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

33. Podľa § 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu 21. 2. 2011 na účely tohto zákona

sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňu21.2.2011spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.38. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

40. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného
predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej
lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g),
ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý

dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní
a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.

41. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

42. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

43. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 21. 2. 2011 ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

44. Podľa čl. VIII. ods. 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17. 2. 2011
(podpísaná 21. 2. 2011) č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zmluvné strany, t. j. dlžník a veriteľ sa zaväzujú
plniť všetky záväzky vyplývajúce z VOP, Úverových podmienok ČSOB Stavebnej sporiteľne, a. s. a tejto
zmluvy.

45. Podľa čl. VIII. ods. 2 / citovanej zmluvy veriteľ je povinný v prípade splnenia zákonných predpokladov
a podmienok stanovených vo VOP poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

46. Podľa čl. VIII. ods. 3 písm. f/ citovanej zmluvy veriteľ je oprávnený vyvolať okamžitú splatnosť

pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy, ak dlžník poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v tejto zmluve,
VOP, alebo ÚP, v dôsledku ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu dohodnutého splácania úveru, resp. jeho
zabezpečenia.

47. Ako už bolo konštatované v pôvodnom konaní a uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn.

7Csp/61/2023-71, v konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcov, že medzi pôvodným žalobcom ČSOB
stavebná sporiteľňa, a. s., ako veriteľom, a medzi žalovanými v 1. a 2. rade bola uzavretá Zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 21. 2. 2011, kedy bol žalovaným poskytnutý
mimoriadny medziúver vo výške 34.000,- eur, a to do dňa pridelenia cieľovej sumy podľa Zmluvy
o stavebnom úvere. Zároveň nebolo sporné tvrdenie žalovaných, že žalobca v písomnom texte zmluvy

uviedol výšku úveru 34.000,- eur, avšak na účty žalovaných bol poskytnutý medziúver vo výške
33.663,40 eur, a to po odpočítaní poplatku za spracovanie úveru. Pri posudzovaní charakteru zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd vzal za preukázané, že poskytnutý úver nie je
spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na
citované ustanovenia tohto zákona v § 1 ods. 3 písm. b/. Z obsahu zmluvy však nepochybne vyplýva, že

sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, daný právny vzťah je uzatvorený medzi žalobcom, ako dodávateľom
a žalovanými, ako spotrebiteľmi, a preto je na túto zmluvu nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie podľa ustanovení § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
predmetnú spotrebiteľskú zmluvu tak posudzoval podľa § 53 ods. 1, 2, 5 a 9 Občianskeho zákonníka,§ 54 ods. 1, 2 a § 565 Občianskeho zákonníka a v zmysle citovaných článkov predmetnej zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

48. Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko žalobca pri poskytovaní úveru reálne vyplatil na účty žalovaných úver krátený
o sumu 336,60 eur, teda zrazený o spotrebiteľský poplatok za spracovanie úveru, čím došlo k poníženiu
istiny úveru, čo má podľa § . § 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Súd túto námietku žalovaných posudzuje ako irelevantnú pre posúdenie

predmetného úveru, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaným poskytnutý medziúver a stavebný
úver nie je spotrebiteľským úverom, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že aj keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že veriteľ nevyplatil žalovaným,
ako dlžníkom, reálne sumu vo výške 34.000,- eur, ale krátil ju o spotrebiteľský poplatok, nemá to
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, čo teda následne nemá vplyv na
rozhodnutie v danej veci a nie je dôvodom na zamietnutie žaloby.

49. Ako vyplýva z posledného písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 5. 8. 2024, ktorý sa pojednávania
osobne nezúčastnil a svoju neúčasť písomne ospravedlnil, žalobca zotrval na podanej žalobe čo do
zvyšnej sumy vo výške 21.703,75 eur s prísl. a to po odpočítaní už súdom priznanej sumy vo výške
6.675,77 eur, rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 19. 9. 2023 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach čo do výroku I.

50. Súd prioritne skúmal splnenie podmienok pre platné mimoriadne zosplatnenie úveru. Dospel
k záveru, že pokiaľ by súd vychádzal z predpokladu, že z obsahu výzvy pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 3. 3. 2020 po zohľadnení vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 4. 5.

2020 by malo byť zrejmé, že veriteľ tak urobil pre omeškanie s úhradou splátky splatnej k 16. 1. 2020,
v danom prípade by došlo k naplneniu lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a §
565 Občianskeho zákonníka tak, ako je uvedené v bude 50. odôvodnenia zrušujúceho rozsudku súdu
druhej inštancie.
Pri konečnom posudzovaní predmetného mimoriadneho zosplatnenia úveru súd dospel k opačnému

záveru, pri ktorom sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého v čase rozhodovania
veci súdom druhej inštancie bolo už právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo
dňa 25. 1. 2024, na ktoré súd musí v tomto konaní prihliadať a ktorým je viazaný ako vyššou súdnou
autoritou. K uvedenému súd cituje odôvodnenie predmetného uznesenia bod 14.2: „14.2. Dovolací
súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca
v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace

od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť

o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

51. Súd pri rešpektovaní najvyšších súdnych autorít v tejto veci musí odchylne v porovnaní so
stanoviskom súdu druhej inštancie (bod 43. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 6CoCsp/1/2024-146)
konštatovať, že právny úkon mimoriadne zosplatnenie úveru bolo nezákonné, nakoľko výzva pred

vyhlásenímokamžitejsplatnostiúveruzodňa3.3.2020nekonkretizujeapresnenešpecifikujekonkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne sa zosplatní celý dlh, čo má za následok absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu a následne absolútnu neplatnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru.52. K vyššie uvedenému právnemu posúdeniu súd uvádza, že k tomuto záveru došiel potom, čo vzal
za preukázané z dôkazných listín predložených žalobcom, ktoré žalovaní nerozporovali, nasledovné

skutočnosti:

53. Listom zo dňa 3. 3. 2020 označeným ako „Výzva pred vyhlásením okamžitej
splatnosti úveru“ adresovaným obom žalovaným žalobca upozornil žalovaných na omeškanie vkladov
na účte mimoriadneho medziúveru vrátane splátky v termíne do 16. 3. 2020 vo výške 145,02 eur. Vyzval

žalovaných k úhrade dlhu po lehote splatnosti ku dňu 3. 3. 2020 vo výške 584,93 Eur a to najneskôr
do 31. 3. 2020 a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Uvedená
výzva bola podľa doručeniek doručené žalovaným v 1. a 2. rade dňa 6. 3. 2020.

54. Uvedená „Výzva pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru“ neobsahuje presné označenie splátky
resp. splátok, s ktorou sa mali žalovaní dostať do omeškania. Z textu uvedenej výzvy nie je tak možné

zistiť, vo vzťahu ku ktorým omeškaným splátkam žalobca uplatnil svoje právo a či teda z jeho strany
bola dodržaná aj tá požiadavka zákona, že sa malo jednať o splátku resp. splátky, s úhradou ktorých boli
žalovaní v omeškaní viac ako tri mesiace. Vzhľadom na uvedené, rešpektujúc stanoviská najvyšších
súdnych autorít s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, má súd za to, že
sa jedná o neurčitý právny úkon a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom

na túto jeho neplatnosť tak žalobca ako veriteľ si nesplnil riadne svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

55. Vzhľadom na uvedené t.j. neurčitosť výzvy na zaplatenie omeškaných splátok a zosplatnenie úveru
po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky súd konštatuje, že k zosplatneniu úveru nedošlo riadne a

v súlade so zákonom.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca v tomto konaní nárok len na zaplatenie dlhu
vo výške 2.030,28 eur (pri splátke 145,02 eur x 14 mesiacov), čo predstavuje súčasť neuhradených
splátok, ktoré žalovaní mali uhrádzať od 17. 10. 2023 (rozsudkom súdu prvej inštancie boli priznané

splátky za obdobie do 17. 9. 2023) do 17. 11. 2024, teda do poslednej neuhradenej splátky pred
vyhlásením tohto rozsudku zo dňa 16. 12. 2024.
Zároveň má žalobca nárok aj na príslušné úroky z omeškania z jednotlivých súm, ktoré však nemôžu
byť vyššie ako úrok, ktorého sa žalobca domáha v žalobe, teda 5% z jednotlivých súm a od návrhu
požadovaného dátumu, teda od 1. 5. 2020.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to najskôr odo dňa ním uplatneného v žalobe t.j. odo dňa 1. 5. 2020 zo splátok
splatných k uvedenému dňu a následne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok,
ktoré boli splatné k 16. dňu v mesiaci. V čase omeškania žalovaných bola úroková sadzba hlavných
refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou vo výške 0,00% p.a.., do 26. 7. 2022.

Od 27. 7. 2022 do 1. 1. 2023 sa úrokové sadzby za jednotlivé obdobia navyšovali od 0,05 do 2,56 %.
Nakoľko však žalobca v žalobe požaduje úroky z omeškania len vo výške 5 %, súd nemohol priznať
žalobcovi vyššie úroky nad rámec jeho návrhu, v zmysle citovaného nariadenia vlády. Pri započítaní
5 percentuálnych bodov predstavujú súdom priznané ročné úroky z omeškania tak, ako sú uvedené vo
výroku rozsudku.

60. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.61. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

63. Žalobcasažalobou zodňa20.3.2023domáhalzaplateniaistinyvovýške28.379,52eursprísl. Súd
žalobe vyhovel čo do sumy 8.760,05 eur (rozsudkom zo dňa 20. 2. 2024 bola právoplatne priznaná suma
vo výške 6.675,77 eur s prísl. a rozsudkom zo dňa 16. 12. 2024 suma 2.030,28 eur s prísl.), v prevažnej
časti súd žalobu zamietol. Žalobca mal tak úspech v rozsahu 30,67 %, neúspešný bol v rozsahu 69,33
%. Rozdiel úspechu a neúspechu je vo výške 38,66 %. V konaní žalovaní požadovali náhradu trov
konania, preto súd im priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 38,66 %, pričom žalobca

v tomto konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že sú uňho naplnené dôvody pre
rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.