Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202020
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723202020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti žalovanému: Blackside, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 48 191 515, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Balážikom,
advokátomsosídlomLachova1609/32,Bratislava–mestskáčasťPetržalka,ourčenie,ženehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 11C/63/2023-129 zo dňa 15.2.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal určenia, že špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.

2. Súd prvej inštancie s poukazom na aplikáciu § 52 ods. 1, § 54a, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 110
ods. 1, 2, § 112, § 151j ods. 1 a ods. 2, § 151l ods. 1, 2, 3, 4, § 151m ods. 4, § 488, § 565 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj OZ, všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) primárne konštatoval, že

žalobca nemá inú možnosť ako práve na základe podanej žaloby stav svojich nehnuteľností vo vzťahu
k zapísanému záložnému právu ustáliť a
v príslušnom registri zmeniť. Prípadným určením, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nie sú
zaťažené záložným právom, sa odstráni s konečnou platnosťou stav právnej neistoty žalobcu.

3. Po ustálení danosti naliehavého právneho záujmu okresný súd považoval na základe vykonaného
dokazovania za preukázané, že žalobca a jeho manželka uzavreli dňa 23.3.2004

s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu č. 017/3011/04 Hu, na základe ktorej im bol
poskytnutý úver na rekonštrukciu domu vo výške 500.000 Sk (v prepočte na euro 16.596,96 eur) a tiež
zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti.
4. Pri zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobca namietal jej absolútnu neplatnosť.
Dôvodil tým, že zmluva nebola podpísaná za právneho predchodcu žalovaného jeho konateľmi, ale iba
jeho zamestnancami. V súvislosti s uvedeným okresný súd opakovane (ako v bode 29. odôvodnenia
uznesenia č. k. 11C/63/2023-35 zo dňa 7.7.2023, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol) uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by zmluva o zriadení
záložného práva (resp. i návrh na vklad do katastra nehnuteľností) bola absolútne neplatným právnym
úkonom. V zmysle § 20 ods. 2 prvá veta OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní
jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby aleboje to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, a v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka
(lex specialis), kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na
všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na

nehnuteľnosti vyplynulo, že za pôvodného veriteľa - obchodnú spoločnosť D. E. F., a.s., predmetnú
zmluvu podpisoval (okrem odborného úverového poradcu) riaditeľ pobočky, ktorý bol na podpísanie
zmluvy s prihliadnutím na svoje pracovné zaradenie oprávnený.

5. Následne bolo preukázané, že žalobca s manželkou mali problémy so splácaním poskytnutého úveru

už v roku 2005, keď im bola zaslaná upomienka zo dňa 11.3.2005,
v ktorej ich D. E. F., a.s. upozornila na omeškanie s časťou splátky vo výške 2.145,59 Sk. Výzvou
na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti zo dňa 20.10.2009 právny predchodca žalovaného vyzval
žalobcu a jeho manželku na zaplatenie omeškaných splátok úveru do 29.10.2009 s tým, že ich zároveň
upozornil, že v prípade nevyrovnania záväzkov, D. E. F., a. s. vyhlási úver za predčasne splatný.
Predmetná výzva bola zaslaná žalobcovi a jeho manželke ako doporučená zásielka určená do vlastných

rúk s tým, že táto bola uložená na pošte v prípade žalobcu dňa 27.10.2009 a v prípade jeho manželky
dňa 29.10.2009. Výzvu zo dňa 29.10.2009 si však tak žalobca, ako ani žalovaná na pošte
v odbernej lehote neprevzali, z ktorého dôvodu sa tieto nedoručené zásielky vrátili ako neprevzaté v
odbernej lehote D. E. F., a. s. späť dňa 23.11.2009.
6. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by jemu alebo jeho manželke nebola uvedená výzva doručená,

obidvom bola totiž výzva doručená fikciou, a to tak, že platí, že sa do ich poznávacej sféry (bez ohľadu
na to, že si ich žalobca s manželkou v odbernej lehote na pošte neprevzali) dostali najneskôr dňa
22.11.2009. Keďže žalobca a jeho manželka na výzvu zo dňa 29.10.2009 nereagovali, resp. zostali
nečinní, právny predchodca žalovaného D. E. F., a.s. listom zo dňa 21.1.2010, ktorý bol žalobcovi a jeho
manželke doručený zhodne dňa 5.2.2010 (opäť teda tvrdenie žalobcu o tom, že výzva zo dňa 21.1.2010

jemu ani jeho manželke nebola doručená s poukazom na doručenky založené na č. l. 252 súdneho
spisu sp. zn. 10Csp/12/2020 nie je pravdivé), vyzvala manželov B. na zaplatenie dlžnej časti úveru ku
dňu 21.1.2010 vo výške 1.154,73 eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade, že v lehote
7 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu neuhradia, stane sa celý úver predčasne splatný. To znamená,
že stratia možnosť splácať úver dohodnutými mesačnými splátkami a v takom prípade ich záväzok zo

zmluvy predstavuje k 21.1.2010 sumu 16.250,60 eur. Banka zároveň manželov B. upozornila na to, že
účinok vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastane 10. deň od doručenia výzvy.
7. S poukazom na opísané dospel okresný súd k názoru, že právny predchodca žalovaného zosplatnil
úver v súlade s vtedy účinným s ust. § 53 ods. 8 OZ, t. č. § 53 ods. 9 OZ. Uvedené konštatoval súd aj v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Csp/12/2020. Úver bol zosplatnený pred splatnosťou

splátky za mesiac 02/2010, pričom je zrejmé, že ku dňu účinnosti zosplatnenia úveru boli žalobca a jeho
manželka v omeškaní
s úhradou splátky za 01/2010, 12/2009 až 05/2009 (suma 1.154,73 eur predstavuje osem celých a časť
deviatej splátky vzhľadom na výšku splátky vo výške 127,56 eur /3.843 Sk/). Je teda zrejmé, že ku dňu
zosplatneniabol žalobcavomeškaníviacako3mesiaceužsosplátkousplatnouk25.10.2010.Sďalšími

splátkami splatnými v 04/2009 až 09/2009 boli žalobca s manželkou v omeškaní viac ako 3 mesiace.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 51/2011-055 súd zistil, že táto zmluva bola dňa 20.4.2011
uzavretá medzi D. Faktoring Követeléskezelő Zártkörűen Működő Részvénytársaság, Budapešť, IČO:
12 391 763-649-114-01 a D. Faktor Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave a že prvýkrát bola

pohľadávka D. E. F., a.s., so sídlom v Bratislave postúpená na vyššie uvádzanú obchodnú
spoločnosť so sídlom v Maďarskej republike na základe zmluvy uzavretej dňa 30.7.2010, číslo 1/2010.
Táto skutočnosť potom vyplýva aj z oznámenia o postúpení pohľadávok a návrhu na záznam - zmena
záložného veriteľa, ktoré sú uvádzané v spise Správy katastra Martin, Z 3517/2011. Hneď následne
obchodná spoločnosť D. Faktoring Követeléskezelő Zártkörűen Működő Részvénytársaság, Budapešť,

postúpilazmluvouopostúpenípohľadávokč.51/2011dňa20.4.2011,pohľadávkuvyplývajúcuzúverovej
zmluvy uzavretej manželmi B. na spoločnosť D. Faktor Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, IČO
45 730 008.
9. S ohľadom na skutočnosť, že celý zvyšok dlhu z úverovej zmluvy sa stal splatný dňa 15.2.2010
a k prvému postúpeniu došlo až dňa 30.7.2010, súd prvej inštancie konštatoval, že boli dodržané aj

ustanovenia v tom čase účinného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z.. Označenou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.4.2011 obchodná spoločnosť D. Faktoring Követeléskezelő
Zártkörűen Működő Részvénytársaság, so sídlom v Budapešti postúpila pohľadávku proti žalobcovi a
jeho manželke z úverovej zmluvy číslo 017/3011/04 Hu na obchodnú spoločnosť D. Faktor Slovensko,s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 45 730 008 a táto obchodná spoločnosť na
základe splnomocnenia daného jej postupcom oznámila skutočnosť postúpenia pohľadávky žalobcovi a
jeho manželke listom zo dňa 8.6.2011, ktorý do spisu pripojil samotný žalobca. Listom zo dňa 23.8.2011

bola táto skutočnosť oznámená Správe katastra Martin.

10. Z Dohody o splátkach zo dňa 16.9.2013 následne vyplýva, že ňou žalobca uznal dlh vo výške
15.560,09eurztituluzmluvyohypotekárnomúverečíslo017/3011/04Hučodoprávnehodôvoduavýšky
s tým, že sa žalobca zaviazal uvedený dlh splatiť v splátkach od 25.8.2013 do 25.7.2014 vo výške 100

eur mesačne a od 25.8.2014 do 25.8.2014 vo výške 14.938,81 eur. Je zrejmé, že žalobca dlh nesplácal,
preto bol k jeho úhrade vyzývaný 27.6.2016, následne dňa 18.5.2018. Uvedenou dohodou o splátkach
začala plynúť podľa ust. § 110 ods. 1 veta druhá OZ nová 10-ročná premlčacia doba.
11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. OFS-SK-01-2019 zo dňa 15.2.2019 mal súd ďalej preukázané,
že obchodná spoločnosť D. Faktoring Slovensko s.r.o. postúpila uvedenú pohľadávku proti žalobcovi a
jeho manželke (už písomne uznanú žalobcom v dohode o splátkach zo dňa 16.9.2013) vyplývajúcu z

uvedenej úverovej zmluvy na obchodnú spoločnosť Blackside, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 48 191
515, t. j. na žalovaného. Túto skutočnosť mal súd preukázanú nielen zmluvou o postúpení pohľadávok
vrátane príloh, ale aj oznámením o zmene záložného veriteľa - listu D. Faktoring Slovensko, s.r.o. zo
dňa 22.2.2019 adresovaného Okresnému úradu Martin, katastrálny odbor. Postúpenie pohľadávky bolo
žalobcovi oznámené listom zo dňa 6.3.2019, doručeným mu dňa 26.3.2019 (doručenka založená na č.

l. 63 súdneho spisu sp. zn. 10C/12/2020).
12. Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 6Csp/29/2022 vyplýva, že obchodná spoločnosť Blackside, a.s.,
t. j. žalovaný v tomto konaní, si žalobou podanou proti žalobcovi a jeho manželke uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 11.238 eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavovala pohľadávku, uznanú žalobcom
v označenej dohode o splátkach zo dňa 16.9.2013, ktorú pohľadávku si však žalovaný uplatnil na

súde bez príslušenstva, t. j. od žalobcu a jeho manželky žiadal uhradiť len sumu nesplatenej istiny v
stave ku dňu 31.1.2019, teda vo výške 11.238 eur (suma vo výške 209,78 eur predstavovala úrok z
omeškania). Vo veci bol dňa 19.7.2021 Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp.
zn.38Up/1053/2021,ktorývovzťahukžalobcovinadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa7.8.2021
po tom, čo súd jeho oneskorene podaný odpor odmietol. Z obsahu spisu sp. zn. 6Csp/29/2022 vyplynulo,

že platobný rozkaz bol žalobcovi riadne doručený, a to dňa 22.7.2021. Jednou z procesných podmienok,
ktoré musia byť splnené, aby sa súd podaným odporom voči platobnému rozkazu meritórne zaoberal,
je aj jeho včasné podanie, t. j. podanie odporu v zákonom ustanovenej lehote 15 dní od jeho doručenia,
pričom uvedená lehota je zákonnou procesnou lehotou, v dôsledku čoho je lehota zachovaná, ak sa
v posledný deň tejto lehoty odpor podá na súde alebo na pošte. Žalobca však odpor podal na pošte

až dňa 24.8.2021, pričom zákonná 15-dňová lehota mu uplynula uplynutím dňa 6.8.2021. Nie je teda
pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám, resp. k
predloženým dôkazom, možno len konštatovať, že toto svoje právo žalobca nevyužil včas, čo malo za
následok, že vydaný platobný rozkaz nadobudol vo vzťahu k nemu právoplatnosť a vykonateľnosť.

13. Ak teda bolo žalovanému voči žalobcovi priznané právo na zaplatenie sumy 11.238 eur s
príslušenstvom uvedeným právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, potom
s poukazom na cit. ust. § 110 OZ okresný súd uviedol, že toto právo sa nepremlčí skôr, ako dňa
24.8.2031, keďže v zmysle § 100 ods. 2 OZ sa záložné právo nepremlčuje skôr, než zabezpečená
pohľadávka (v tomto prípade pohľadávka na zaplatenie sumy 11.238 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla

titulom nesplatenia úveru žalobcom a jeho manželkou, poskytnutého im na základe úverovej zmluvy
číslo 017/3011/04 HU), preto súd nemohol žalobe žalobcu vyhovieť a určiť, že nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve, vedené na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. C., nie sú zaťažené záložným právom.
14. Súčasne je nedôvodné tvrdenie žalobcu o tom, že ak bolo v konaní sp. zn. 6Csp/29/2022
konštatované, že pohľadávka vo výške 11.238 eur je voči manželke žalobcu premlčaná, tak potom je

premlčaná i vo vzťahu k žalobcovi. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/29/2022 totiž konštatoval
premlčanie vo vzťahu k manželke žalobcu z dôvodu, že táto nepodpísala dohodu o splátkach zo dňa
16.9.2013 tak, ako to urobil jej manžel, pričom procesné spoločenstvo žalobcu a jeho manželky je
samostatné.Splatnosťúverunastaladňa15.2.2010stým,žežalobcasmanželkounotárskouzápisnicou
zo dňa 7.4.2004 uznali svoj dlh čo do dôvodu i výšky, a teda premlčacia doba v súlade s cit. ust. § 110 OZ

v trvaní 10 rokov začala plynúť od uplynutia lehoty na plnenie, t. j. odo dňa 15.5.2010. Keďže žalovaný
Blackside, a.s. podal žalobu na súde až dňa 28.6.2021, urobil tak po uplynutí premlčacej doby 10 rokov.
Uvedené konštatovanie o premlčaní žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 11.238 eur spríslušenstvom je však vo vzťahu k žalobcovi irelevantné. Žalobca totiž predmetnú dohodu o splátkach
dňa 16.9.2013 podpísal, čím uznal svoj dlh z úverovej zmluvy číslo 017/3011/04Hu.
15. S poukazom na ust. § 110 ods. 1 veta druhá OZ platí, že 10-ročná premlčacia doba by uplynula

pri prvej splátke splatnej dňa 25.8.2013 dňa 26.8.2023 a pri poslednej splátke splatnej dňa 25.8.2014
dňa 26.8.2024. Žaloba však bola podaná spoločnosťou Blackside, a.s. na súde dňa 28.6.2021, t. j. pred
uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ ide o premlčanie samotného záložného práva, zo strany právneho
predchodcu žalovaného došlo k začatiu výkonu záložného práva (t. j. k uplatneniu práva podľa § 151l
OZ) oznámením zo dňa 21.1.2010, t. j. v rámci plynutia premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť najneskôr

odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru zo strany právneho predchodcu žalovaného, t. j. odo dňa
16.2.2010, a teda záložné právo bolo právnym predchodcom žalovaného uplatnené
v rámci trojročnej premlčacej lehoty.
16. V predmetnom konaní išlo nepochybne o vzťah, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd
preto zdôraznil, že pri posudzovaní úkonov veriteľov skúmal, či boli dodržané ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa,najmävsúvislostisvyhlásenímpredčasnejsplatnostiúveruapostúpenípohľadávky.Výkon

záložného práva, ktorý uskutočňuje súčasný veriteľ a súčasný záložný veriteľ, zodpovedá aj ustanoveniu
§ 53 ods. 10 OZ, podľa ktorého, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ
v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona
alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Žalovaný vedie voči žalobcovi ako dlžníkovi a

záložcovi výkon záložného práva podľa Zákona o dobrovoľných držbách, preto bolo podľa okresného
súd dodržané vo vzťahu k žalobcovi aj označené zákonné ustanovenie pri svojom postupe vo vzťahu
k žalobcovi dodržal. Navyše, sám žalobca
v žalobe uvádza, že žalovaný v období od roku 2019 až 2023 uskutočňoval viacero opakovaných kôl
dražieb, a teda riadne pokračuje vo výkone záložného práva, pričom

v zmysle ust. § 112 OZ platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie.

17. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi

v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dodal, že nevidel dôvod
aplikovať § 257 C. s. p., nakoľko žalobca svoje tvrdenia o tom, že nemá takmer žiadne príjmy, nijakým
spôsobom nepreukázal.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Mal za to, že boli porušené ústavne garantované

základné práva a slobody, nakoľko napadnutý rozsudok je nezákonný, zjavne neodôvodnený,
neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti
v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu.
Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa nedostatočne

vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej
praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami
a jeho interpretácia v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez
akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je príliš
formalistický. Rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Odôvodnenie predmetného

rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa (§ 220 ods. 2 a 3 CSP). Okresný
súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v
konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej veci, pričom kritéria iba mechanicky
aplikoval (I. ÚS 243/07).
19. Podľa odvolateľa sa v súdnej aj inej odbornej právnej praxi vyskytujú rôzne názory na posúdenie

otázky, či pohľadávka banky voči jej klientovi je vôbec postupiteľná na inú osobu ako banku, a to z
dôvodu znenia ust. § 525 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, obsah ktorej
by sa zmenou veriteľa zmenil. V právnych vzťahoch iných ako spotrebiteľských je potrebné považovať
takéto postúpenie za platné. Niet podľa žalobcu pochýb, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu
ako banku sa jej obsah mení. Popri zjavných a nerozporovateľných skutočnostiach, akými sú napríklad

to, že banka má zákonnú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo klienta, pričom iná osoba takúto
zákonnú povinnosť nemá, ako aj skutočnosť, že banka ako regulovaný subjekt musí dodržiavať mnoho
ďalších právnych noriem vymedzených nielen v zákone o bankách, pričom iná osoba ako banka takúto
povinnosť nemá. Oprávnenie banky postúpiť pohľadávku inej osobe, a to „aj osobe, ktorá nie je bankou“,je súčasťou právneho poriadku s účinnosťou od 16.9.1999, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 252/1999
Z. z., ktorý novelizoval ust. § 38 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, keď do tohto ustanovenia doplnil
okrem iného aj ods. 9, v ktorom expressis verbis umožnil banke postúpiť jej pohľadávku aj osobe, ktorá

nie je bankou. Ak teda Občiansky zákonník dovoľoval postúpenie pohľadávky aj v čase prijatia zákona
č. 252/1999 Z. z., zákonodarca by nemusel v citovanom zákone spresňovať, že banka (skutočne) môže
postúpiť jej pohľadávku aj na inú osobu, pretože toto jej právo by vyplývalo priamo
z Občianskeho zákonníka. Keďže však zákonodarca spresnil, že banka môže postúpiť jej pohľadávku
„aj na inú osobu ako je banka“, je potrebné prijať záver, že zákonodarca týmto postupom prijal výnimku

zo zákazu ustanoveného v Občianskom zákonníku postupovať pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil.
20. Ďalej žalobca argumentuje, že v zmysle prvej vety ust. § 54 ods. 1 OZ „zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa“. V spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné platne dojednať odchýlenie
sa od (ust. § 92 ods. 8) Zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa.

21. V prejednávanom prípade je podľa odvolateľa nesporné, že pohľadávka, ktorá mala byť
zabezpečená záložným právom uvedeným v záložnej zmluve zmluva o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosti zo dňa 23.3.2024 je premlčaná a premlčalo sa i záložné právo a právo vykonať záložné
právo, ako už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod spisovou
značkou 6Csp/29/2022 (o zaplatenie 11.238 eur

s príslušenstvom).
22. Žalobca zdôraznil, že má naliehavý právny záujem na určení, že dotknuté nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného a vytýkal okresnému súdu, že nepodrobil
súdnej kontrole predmetnú záložnú zmluvu, v ktorej absentuje určenie pohľadávky ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, t. j. výška úveru 500.000 SK. Taktiež zo zmluvy o zriadení záložného práva

na nehnuteľnosti vyplýva, že záložný veriteľ nedohodol so záložcom vydraženie predmetného zálohu
formou dobrovoľnej dražby, o ktoré vydraženie sa už pokúsil žalovaný.
23. Odvolateľ pripomenul, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná
podmienka o predčasnej splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa,jerelevantnánajmäotázka,čiprávopredajcualebododávateľapožadovaťsplateniecelého

úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného
vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti
dostatočne závažné
z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov
uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo

stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní,
umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (rozsudok z 26. januára 2017, E. G., O2421/14,
EU:C:2017:60, bod 66). Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie proporcionality tejto podmienky sa
musí prípadne vykonať na základe dodatočných kritérií. Vzhľadom na účinky, ktoré môže mať klauzula
o predčasnej splatnosti vložená do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou

slúžiacou ako rodinné obydlie, o akú ide vo veci samej, vnútroštátny súd pri posudzovaní nekalej
povahy práva, ktoré táto klauzula priznáva veriteľovi, musí vo svojom preskúmaní prípadnej zmluvnej
nerovnováhy spôsobenej uvedenou klauzulou zohľadniť okolnosť, že jej uplatnenie môže prípadne viesť
k tomu, že veriteľ bude vymáhať sumy dlžné na základe tejto klauzuly predajom tejto nehnuteľnosti v
mimosúdnom konaní.

24. Záverom žalobca označil napadnutý rozsudok za zmätočný, nakoľko v bode 27. odôvodnenia súd
prvejinštancieuviedol,žeprávnypredchodcavyzvalžalobcuajehomanželkuvýzvouzodňa20.10.2009
na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti, a to do 29.10.2009, v bode 28. odôvodnenia súd uviedol,
že právny predchodca žalovaného listom zo dňa 21.1.2010 vyhlásil úver za predčasne splatný, z čoho
je nesporné, že právny predchodca žalovaného nevyužil svoje právo podľa § 565 druhá veta OZ, a tak

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nemožno považovať za platný právny úkon, pričom v bode 58.
odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie iné okolnosti zosplatnenia úveru čo má
za následok zmätočnosť napadnutého rozsudku.

25. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť.
26. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové
závery a na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.27. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP),vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. Dominantnú časť (cca 10 strán textu) predostretého odvolania tvoria rozsiahle citácie všeobecných
téz/myšlienok (viď bod 18 tohto odôvodnenia ilustrujúci charakter podania žalobcu), článkov Ústavy,

ďalších právnych noriem, zoznamy judikatúry, a to bez ich akéhokoľvek, tobôž relevantného „naviazania“
na skutkové osobitosti/jedinečnosti posudzovanej veci. Inými slovami, žalobcom predložený opravný
prostriedok z väčšej časti predstavuje súhrn zozbieraných (vo všeobecnosti inak náležitých) konštrukcií
typu
„z ústavného hľadiska nie je možné aprobovať a tolerovať výkon verejnej moci, ktorá je prostým
uplatnením formálne predvídaného oprávnenia orgánu verejnej moci bez toho, že by bol nasledovaný

zákonom predpokladaný a racionálny účel ku ktorému konkrétny výkon zverenej moci smeruje“
neobsahujúcich žiadnu konkrétnu reakciu na jednotlivé závery okresného súdu, z ktorého dôvodu (v
tejto časti) nie je (opravný prostriedok) spôsobilý privodiť odvolací prieskum. Uvedené platí o to viac,
že okresný súd sa podrobne venoval celej chronológii týkajúcej sa vzniku a zabezpečenia pohľadávky
vymáhanej na žalobcovi, žalobca teda rozhodne mal priestor na formulácia konkrétnych odvolacích

námietok.
29. Obdobne (bod 23 tohto odôvodnenia) žalobca citáciu záverov rozhodovacej činnosti Súdneho
dvora EÚ ponecháva bez „zasadenia“ do konkrétneho skutkového rámca súdenej veci, keď v priebehu
celého konania neprezentoval jediné skutkové tvrdenie (predovšetkým teda, či vôbec ide o jeho obydlie,
nehovoriac o ďalších kritériách) vo vzťahu k okolnostiam, ktoré by podľa ním citovaného rozhodnutia

mali byť posudzované.

30.Pokiaľ(už)odvolateľajvzniesolkonkrétnenámietky,tietoniesúdôvodné.Žalobcazdôrazňuje,žemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie však presne na tomto východisku
(teda danosti naliehavého právneho záujmu) zakladá celé svoje právne posúdenie.

31. V priamom rozpore s obsahom zmluvy sú námietky, že zmluva o záložnom práve neidentifikuje
zabezpečenú pohľadávku a neobsahuje dohodu o možnosti predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe.
Explicitne totiž tieto náležitosti vyplývajú z článkov 8 a 12 zmluvy o zriadení záložného práva (č. l. 15
a nasl. spisu).
32. Neobstojí tvrdenie odvolateľa o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu rozporu medzi

bodmi 27, 28 a 58 jeho odôvodnenia. V označených bodoch okresný súd zhodne argumentuje
mimoriadnym zosplatnením úveru realizovaným v mesiaci február 2010, kedy bola žalobca s manželkou
v omeškaní s celkovou sumou 1.154,73 eur a teda bol viac než 3 mesiace v omeškaní so splátkou
splatnou k 25.10.2009. Pokiaľ tu súd prvej inštancie omylom uviedol 25.10.2010 (namiesto 2009),
tento omyl v číselnom označení, jednoznačne vyplývajúci z kontextu, rozhodne nie je spôsobilý založiť

kvalifikovanú zmätočnosť (celého) rozsudku (ako takého).
33. Skutočnosť, že pohľadávky bánk je možné postúpiť na iné (nebankové) subjekty je v praxi dlhodobo
akceptovaná (sám odvolateľ pripúšťa ohľadne tejto otázky „rozličné názory“), postúpením pohľadávky
sa totiž nemení obsah – ktorým je finančný záväzok - pohľadávky. Ako náležite uvádza odvolateľ, menia
sa niektoré okolnosti typu povinnosť uchovávať bankové tajomstvo, ide však o súvisiace/akcesorické

skutočnosti, nie o samotný obsah pohľadávky.
34. V osobitostiach súdenej veci ďalej vôbec nie je zrejmé, akú neprípustnosť odchýlenia sa od § 92 ods.
8Zákonaobankáchodvolateľnamieta,keďsúdprvejinštanciesadetailnevenoval(práve)vyhodnoteniu
rešpektovania tohto zákonného ustanovenia v danej veci – viď bod 59 jeho odôvodnenia.

35. Určujúce závery okresného súdu – a to, že (§ 100 ods. 2 OZ) záložné právo sa nepremlčuje
skôr, než zabezpečená pohľadávka, v tomto prípade pohľadávka na zaplatenie sumy 11.238 eur s
príslušenstvom, ktorá pohľadávka premlčaná voči žalobcovi nie je, nakoľko žalobca podpísal dohodu
o splátkach dňa 16.9.2013, čím uznal svoj dlh z úverovej zmluvy číslo 017/3011/04Hu, pričom (§ 110
ods. 1 veta druhá OZ) platí, že 10-ročná premlčacia doba by uplynula pri prvej splátke splatnej dňa

25.8.2013 dňa 26.8.2023 a pri poslednej splátke splatnej dňa 25.8.2014 dňa 26.8.2024, žaloba však
bola podaná na súde dňa 28.6.2021, t. j. pred uplynutím premlčacej doby, navyše zo strany právneho
predchodcu žalovaného došlo k začatiu výkonu záložného práva (t. j. k uplatneniu práva podľa § 151l
OZ) oznámením zo dňa 21.1.2010, t. j. v rámci plynutia premlčacej lehoty, a teda záložné právo boloprávnym predchodcom žalovaného uplatnené v rámci trojročnej premlčacej lehoty – odvolateľ napadol
len formuláciou, že „V prejednávanom prípade je nesporné, že pohľadávka, ktorá mala byť zabezpečená
záložným právom uvedeným v záložnej zmluve zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo

dňa 23.3.2024 je premlčaná a premlčalo sa i záložné právo a právo vykonať záložné právo“.
36. Takýto púhy subjektívny nesúhlas odvolateľa, bez konkrétneho pomenovania, v čom má spočívať
nesprávnosť úvahy okresného súdu, ktorá (úvaha) je založená na dôkladnom vyhodnotení jednotlivých
skutočností z pohľadu behu premlčacích lehôt, mimo rámca rozumnej pochybnosti, nie je spôsobilý
kvalifikovane vyvrátiť označené závery súdu prvej inštancie.

37. Opísané vo svojom súhrne viedlo k konštatovaniu vecnej správnosti zamietajúceho výroku
okresného súdu ako i závislého výroku o trovách prvoištančného konania.

38. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, čo zakladá jeho
povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov (po ich

vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

39. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.