Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122504408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122504408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu PREFA invest, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 46 887 741,
právne zastúpeného JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou, so sídlom V.Šípoša 16, 036 01 Martin,
proti žalovanému ViaStav BB s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 2322/39, 974 05 Banská Bystrica, IČO:
47 575 077, právne zastúpenému JUDr. Jakubom Bílekom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, 974
01 Banská Bystrica, o zaplatenie 61.207,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/22/2023-273 zo dňa 17. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/22/2023-273 zo dňa 17. apríla 2024
v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vetp o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo 61.207,42 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy
1.027,45 Eur od 11.09.2022 do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.132,50

Eur od 19.09.2022 do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.908,14 Eur od
22.09.2022 do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 331,91 Eur od 09.10.2022
do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.728,35 Eur od 08.10.2022 do
28.12.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 16.286,35 Eur od 21.10.2022 do
28.12.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 14.844,30 Eur od 29.12.2022 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 12.083,69 Eur od 27.10.2022 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18.402,67 Eur od 29.10.2022 do

zaplatenia,úrokzomeškaniavovýške8,00%ročnezosumy15.876,76Eurod31.10.2022dozaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou
výrokovou vetou súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 1.315,80 Eur od 19.09.2022 do 23.09.2022 zamietol. Treťou výrokovou vetou žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci proti

žalovanému domáhal zaplatenia sumy 61.207,42 Eur s príslušenstvom, ktoré tvoril úrok z omeškania,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur a trovy konania titulom nezaplatených
kúpnych cien za dodaný tovar, ktorý bol dodávaný na stavbu „RETAIL BOX II Zvolen“, na základe
uzatvorenej kúpnej zmluvy.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu,
z prednesu strán sporu zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal tovar - betónové výrobky. Tovar bol

objednaný na stavbu „RETAIL PARK II - RETAIL BOX Zvolen“. Špecifikácia tovaru, jednotková ako aj
celková cena tovaru bola špecifikovaná v Objednávke č. 80220021 zo dňa 31.03.2022. V objednávke
bol uvedený dátum dodania tovaru dňa 31.08.2022. Objednávka bola vypracovaná žalovaným s tým, že
bola z jeho strany aj podpísaná. Tovar bol dodávaný priebežne, a to do stanoveného dátumu, t.j. do dňa
31.08.2022, ale aj po tomto dátume. Po vystavení faktúr došlo k dobropisovaniu časti faktúr za vrátenie

paliet v celkovej výške 8.570,40 Eur a k jednostrannému započítaniu časti pohľadávky. Tieto úkony boli
zohľadnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný listom
zo dňa 03.02.2023, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 08.02.2023 uznal záväzok žalobcu. Vady tovaru
ako aj nárok na náhradu škody boli zo strany žalovaného namietané až v odpore, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 21.03.2023.

4. Súd prvej inštancie považoval vo veci za nesporné, že predmetom posúdenia boli vzťahy medzi
podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Spornou skutočnosťou bolo, či došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie tovaru - betónových výrobkov. Konštatoval, že kúpna
zmluva uzatváraná v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) je označovaná ako relatívny obchodnoprávny vzťah

(§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zákon pre uzatvorenie kúpnej zmluvy vyžaduje splnenie
nasledovných podstatných náležitostí: (1) určenie zmluvných strán, (2) určenie predmetu kúpy, (3)
záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k
predmetu kúpy a (4) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pričom pre uzatvorenie kúpnej zmluvy
zákon neurčuje ako povinnú písomnú formu.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že zmluva bola dojednávaná stranami sporu.
Z predloženej objednávky, ako aj z výsluchu svedkyne mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu v ústnej forme. Dojednanie strán sporu vyplýva z
písomnej objednávky, ktorú vyhotovil žalovaný. Predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka betónových

výrobkov, ktoré boli dostatočne určito špecifikované v objednávke. Dohoda o cene vyplýva rovnako
z objednávky, pričom bola stanovená jednotkovo a zároveň bola prepočítaná na objednávaný objem
každejdodávanejčastitovaru.Zuvedenéhomalsúdprvejinštanciezazrejmé,žestranysidohodlikúpnu
cenu za dodávaný tovar. Vo vzťahu k dodaniu tovaru v konaní nebolo sporné, že tovar bol dodávaný na
stavbu„RETAILPARKII-RETAILBOXZvolen“.Dodacie(expedičné)listyobsahovalidodanýtovar,ktorý

bol následne vyfakturovaný faktúrami, ktoré tvoria prílohu žaloby. Všetky dodacie listy boli podpísané
preberajúcou osobou na stavbe. Preto súd prvej inštancie túto skutočnosť považoval za preukázanú. Vo
vzťahu k času dodania tovaru súd prvej inštancie mal preukázané, že časť tovaru bola zo strany žalobcu
dodaná žalovanému do 31.08.2022 (dátumu dodania v zmysle objednávky). Jednalo sa o faktúru č.
5220650vystavenúnasumu1.027,45Eur,faktúruč.5220688vystavenúnasumu3.448,30Eurafaktúru

č. 5220702 vystavenú na sumu 1.908,14 Eur. Ostatné dodávky uplatňované v tomto konaní boli dodané
po tomto dátume. Žalovaný namietol oneskorené dodanie tovaru (po 31.08.2022). Súd prvej inštancie
túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z výsluchu svedka mal preukázané, že nedošlo k
omeškaniužalobcusdodanímtovaru,alekneskoršiemudodaniutovarudošlonásledkomobmedzených
skladových dôvodov na strane žalovaného. Súd prvej inštancie vzal do úvahy tvrdenie žalobcu o tom, že

bol pripravený tovar dodať do dojednanej doby (mal ho napaletovaný - svedecká výpoveď). A teda práve
z dôvodu na strane žalovaného došlo k neskorším dodávkam tovaru. Súd prvej inštancie však považoval
za nespornú skutočnosť, že tovar žalovanému dodaný bol, za čo si žalobca nárokuje zaplatenie kúpnej
ceny.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal výškou uplatnenej pohľadávky v konaní. Súd prvej inštancie
za nesporné považoval, že na základe dobropisov za vrátenie paliet v celkovej výške 8.570,40 Eur
(jednalo sa o faktúru č. 5220989 vystavenú na sumu 5.400,-- Eur a faktúru č. 5221090 vystavenú na
sumu 3.170,40 Eur) došlo k zániku záväzku z faktúr č. 5220650, č. 5220702, č. 5220757 a čiastočne z
faktúr č. 5220688 a č. 5220757. Uvedené malo vplyv na uplatnené úroky z omeškania. Ďalej súd prvej

inštancie považoval za nesporné to, že došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávky, ktorá sa týkala
časti pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 5220688, vystavenej na sumu 3.448,30 Eur, splatnej dňa
18.09.2022 čo do výšky 1.315,80 Eur. Zápočet bol vykonaný proti dvom splatným faktúram žalovaného
vystaveným na sumu vo výške 724,20 Eur a 591,60 Eur. Jednostranný zápočet bol vyhotovený zo stranyžalobcu dňa 31.12.2022, pričom k zániku pohľadávky došlo momentom, kedy sa pohľadávky stretli. Súd
prvej inštancie preto mal za to, že nárok vo výške 1.315,80 Eur správne nebol zo strany žalobcu v konaní
uplatnený.

7. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo následne potrebné vyriešiť otázku, či list
zo dňa 03.02.2023 je možné posúdiť ako uznanie záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Súd prvej inštancie list žalovaného posudzoval najprv v širšom rozsahu a následne sa
zaoberal jeho obsahom. V konaní súd prvej inštancie považoval za nesporné, že tento list vyhotovil

žalovaný a prílohu tvorila kniha záväzkov po partnerov ku dňu 31.12.2022. Príloha obsahovala presné
určenie splatného záväzku spolu s rozpisom po jednotlivých faktúrach, zohľadnenými dobropismi
a jednostranným zápočtom. List bol adresovaný žalobcovi (veriteľovi) a bol podpísaný. Žalovaný
nerozporoval, že tento list bol doručený žalobcovi dňa 08.02.2023. Posúdením obsahu bolo podľa
názoru súdu prvej inštancie evidentné, že žalovaný vedel, čo je jeho záväzkom, z čoho vznikol a
aká je jeho aktuálna výška. Súd prvej inštancie prejav vôle žalovaného cit. „evidujeme voči Vašej

spoločnosti záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku materiálu, tak ako nám táto kúpna cena bola
fakturovaná faktúrami, ktoré sú súčasťou prílohy tohto listu v celkovej hodnote 61.207,22 Eur“ posúdil
ako jednoznačný a dostatočne určitý. Poukázal na to, že z judikatúry vyplýva, že v obchodnoprávnych
vzťahochjerozhodujúceposúdeniejednoznačnostispôsobuvymedzeniazáväzku,pričomzáväzokmusí
byť identifikovaný určito a zrozumiteľne a nesmie byť zameniteľný s iným záväzkom. Akceptovateľným

spôsobom je aj odkaz na faktúru, príp. iný dokument, z ktorého vyplýva. Nie je povinnou obsahovou
náležitosťou uvedenie slova „uznanie“, príp. iný pojem, keď z obsahu uznania záväzku jednoznačne
vyplýva vôľa strany, ktorá záväzok uznáva. Čiže v tomto je Obchodný zákonník benevolentnejší oproti
občianskoprávnym uznaniam dlhu. Súd prvej inštancie ďalej mal za nesporné, že sa jedná o peňažný
záväzok, ktorý je po lehote splatnosti a zo strany žalovaného (dlžníka) nebol uhradený. Uznať totižto

možno len záväzok, ktorý existuje. Uvedené vyplýva z charakteru uznania záväzku ako právneho
inštitútu, ktorým sa zabezpečuje (posilňuje) právo veriteľa. To sa prejavuje v tom, že uznanie záväzku
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Veriteľ
sa teda dostane do výhodnejšieho postavenia v tom, že pri prejednávaní sporu sa dôkazné bremeno
ohľadomtrvania(existencie)záväzkupresúvazveriteľanadlžníka.Prihodnotenídôkazovvkonanísato

následne prejaví v tom, že súd domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, musí považovať za preukázanú,
pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 192 CSP), pričom moment existencie záväzku je ku dňu jeho
uznania, t.j. v tomto prípade ku dňu 03.02.2023. Uvedená skutočnosť mala vplyv na posudzovanie
dôkazov zo strany súdu vo vzťahu k argumentom žalovaného, ktoré predchádzali uznaniu. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie vzhľadom len na všeobecnú obranu žalovaného v konaní považoval nárok

uplatnený z titulu neuhradených kúpnych cien za dôvodný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný
mal byť aj vzhľadom na uznanie záväzku v konaní aktívny. Tým, že na argumentáciu nereagoval takým
spôsobom, ktorým by bola vyvrátená pravdivosť tvrdení žalobcu, dostal sa do procesnej núdze, kedy
súd prvej inštancie mal preukázanú oprávnenosť uplatneného nároku.

8. Vo vzťahu k vadám uplatňovaným žalovaným súd prvej inštancie mal preukázané, že tieto boli
uplatnené žalovaným potom, ako došlo k prechodu nebezpečenstva škody na veci dodaním. Posúdením
charakteru vád súd prvej inštancie mal za to, že sa jedná o faktické vady, pretože sa týkajú kvality
dodávaného tovaru. Vady však boli špecifikované len vo vzťahu k betónovým obrubníkom. K ostatným
častiam dodaného tovaru žalobca vady neuplatnil. Súd prvej inštancie uviedol, že o faktické vady ide

v tom prípade, keď predmet kúpy nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný vady namietal až v podanom odpore (čiže až v
rámci konania pred súdom). Žalobca sa o námietkach dozvedel až doručením odporu, konkrétne dňa
21.03.2023. Čiže až po uplynutí viacerých mesiacov od poslednej dodávky tovaru. Súd prvej inštancie
uviedol,že povinnosťoužalovanéhoboloprehliadnuťdodanýtovarazistenévadymaloznámiťžalobcovi

(notifikačná povinnosť). Zo svedeckej výpovede súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný
vady dodaného tovaru nenamietal. Z dodacích listov vyplýva, že tovar bol prevzatý a na dodacích
listoch sa nenachádza zmienka o tom, že by tovar vykazoval vady. Súd prvej inštancie mal z opisu vád
preukázané, že sa v danom prípade jednalo o zjavné vady.

9.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciemalpreukázané,ževadynebolioznámenébezzbytočného
odkladu po tom, čo ich kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť pri prehliadke, ktorú bol
povinný uskutočniť v mieste dodania tovaru (na stavbe). Navyše v konaní žalobca uplatnil námietku,
že vady neboli žalovaným včas oznámené (nebola splnená notifikačná povinnosť). Ďalej v konanínebolo preukázané, že by o vytknutých vadách žalobca vedel alebo musel vedieť, keďže žalobca bol
presvedčený o tom, že dodal tovar bez vád. Preto sa dôkazné bremeno v tejto časti opäť presunulo na
žalovaného, ktorý mal toto popretie žalobcu v konaní vyvrátiť. K uvedenému vyvráteniu však nedošlo.

Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalovanému nemohol priznať právo z vád a ani zvolený
nárok z vád tovaru (vo forme zľavy z kúpnej ceny), nakoľko nebolo preukázané, že by tovar vykazoval
vady a zároveň že by došlo k včasnému splneniu notifikačnej povinnosti žalovaného.

10. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody. Rovnako

ako aj pri nároku na náhradu škody mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si tento nárok
uplatnil až v podanom odpore. Vznik škody žalovaný odôvodnil oneskoreným dodaním tovaru zo strany
žalobcu, čo malo mať za následok odobratie celého diela - stavby vo Zvolene, ktorú žalovaný zhotovoval
pre objednávateľa spoločnosť A., B., C. C. D. XXXX, XXX XX E.. Výšku škody stanovil vo výške
vyžadovanej objednávateľom. Avšak svoje podanie nešpecifikoval ako vzájomný návrh (keďže výška
vyčíslenej škody bola vyššia ako žalovaná suma), keď požadoval návrh len zamietnuť a nepožadoval ju

priznať. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uvedené posúdil ako obranu zo strany žalovaného.
Súd prvej inštancie uviedol, že na to, aby mohla byť priznaná náhrada škody musela by byť preukázaná
jej výška, porušenie povinností žalobcu a kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané porušenie povinnosti na strane
žalobcu, ale práve na strane žalovaného, keď on meškal s odoberaním pripraveného tovaru u žalobcu.

Navyše keď sám žalovaný uznal záväzok v celej výške a až následne ho voči žalobcovi rozporoval,
najmä keď o omeškaní s dokončením diela mal vedomosť už v 9/2022 a k vysporiadaniu po odobratí
diela došlo v 12/2022, teda ešte pred samotným uznaním záväzku. Aj z tohto dôvodu sa súdu prvej
inštancie javila obrana žalovaného ako účelová. Ak vznikla žalovanému škoda, bol povinný ju spolu
s ostatnými náležitosťami pre uplatnenie nároku na náhradu škody preukázať. Súd prvej inštancie

opätovne poukázal na to, že z listín, ktoré žalovaný k odporu priložil, nie je možné vyvodiť porušenie
povinností, výšku škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinností žalobcu. Na druhej
stranebolopreukázané,žežalobcatovardodávalpodľapokynovainštrukciížalovaného,očomsvedčila
aj svedecká výpoveď.

11. Súd prvej inštancie nakoniec konštatoval, že žalobca si uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky - úroky
z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Medzi stranami neboli
dohodnuté úroky z omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania
podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to

v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov. V čase
omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00%.
Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne tak, ako to
uviedol vo výroku rozsudku, s výnimkou úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.315,80

Eur od 19.09.2022 do 23.09.2022, na ktorý mal vplyv jednostranný zápočet. Pohľadávky totižto zanikli
v momente kedy sa stretli a tým dátumom bol deň 19.09.2022 a nie 23.09.2023. Zápočet bol síce
zaúčtovaný 23.09.2022, ale splatnosť faktúry bola 19.09.2022, čiže k zániku vzájomných pohľadávok
došlo k tomuto dátumu.

12. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka v spojení s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
vychádza z uznesenia sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2022.

13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že žalovaný si záväzok
zaplatiť kúpnu cenu nesplnil riadne a včas, preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 61.207,42 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy
1.027,45 Eur od 11.09.2022 do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.132,50

Eur od 19.09.2022 do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.908,14 Eur od
22.09.2022 do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 331,91 Eur od 09.10.2022
do 30.11.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.728,35 Eur od 08.10.2022 do
28.12.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 16.286,35 Eur od 21.10.2022 do28.12.2022, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 14.844,30 Eur od 29.12.2022 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 12.083,69 Eur od 27.10.2022 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 18.402,67 Eur od 29.10.2022 do

zaplatenia,úrokzomeškaniavovýške8,00%ročnezosumy15.876,76Eurod31.10.2022dozaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 %
ročne zo sumy 1.315,80 Eur od 19.09.2022 do 23.09.2022 žalobu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko návrhu žalobcu vyhovel v celom
rozsahu, súd prvej inštancie žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neobjasnil žiadne skutočnosti, z ktorých by

bolo možné posúdiť, či vydané faktúry zodpovedali dohode účastníkov konania o cene tovaru, rozsahu
dodania tovaru, ako aj vo vzťahu ku skutočne dodanému plneniu. Mal za to, že v konaní listinnými
dôkazmi preukázal, že dodaný tovar nemal dostatočnú kvalitu, vykazoval vady, vznikla mu škoda,
ktorá výrazne presahovala nárok žalobcu. Tiež uviedol, že mu vznikla škoda spojená s oneskoreným
dodaním tovaru, čo malo za následok odobratie celého diela zo strany objednávateľa a vyčíslenie

ďalších škôd a zmluvnú pokút z jeho strany. K zmluvnému vzťahu žalovaný v odvolaní uviedol, že
so žalobcom sa dohodol na dodaní tovaru do dátumu 31.08.2022, čo vyplýva z objednávky. Žalobca
si nesplnil svoju povinnosť dodať tovar riadne a väčšinu tovaru dodal až po dohodnutom dátume
dodania, čím došlo k porušeniu jeho povinností. Tieto ním uvedené skutočnosti a obranu súd prvej
inštancie vo svojom odôvodnení ani nespomenul. Tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nijakým

spôsobom nezaoberal tým, či tovar bol dodaný riadne a včas, v akej kvalite bol dodaný a či mal vady.
Uviedol, že okrem kompenzačnej námietky v súvislosti so spôsobenou škodou si tiež uplatnil zľavu
z kúpnej ceny, čo súd prvej inštancie nevyhodnotil, a to aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané
oneskorené dodanie tovaru, ako aj skutočnosti preukazujúce jeho nedostatočnú kvalitu. Mal za to, že
mu vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny a súd prvej inštancie mal rozhodnúť o primeranosti uplatnenej

výšky tejto zľavy. Vyslovil názor, že bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že uzatvoril s ním
konkrétnu zmluvu s konkrétnymi náležitosťami, pričom toto nebolo preukázané a v tomto smere súd
prvejinštancienesprávneobrátildôkaznébremenonaneho.Tiežmalzato,žerovnakýmspôsobombolo
dôkazné bremeno obrátené na neho vo vzťahu k súhlasu s akýmkoľvek cenníkom a možnosťou jeho
oboznámenia sa z jeho strany, keď akákoľvek dohoda o cene v konaní zo strany žalobcu napriek jeho

námietkam preukázaná nebola. Súd prvej inštancie mu teda nesprávne kládol na ťarchu dokazovanie
skutočností, ktoré neexistujú, a teda neexistenciu dohody o cene tovaru a dohode o rozsahu dodania
tovaru. Namietal, že z jeho listu zo dňa 03.02.2023 nevyplýva, že by uznal dlh proti žalobcovi, nevyplýva
to ani z jeho obsahu a podľa názoru žalovaného nemožno tomuto listu pripisovať právne účinky uznania
dlhu.

16. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho
konkrétnymi argumentami ohľadom vád tovaru, vzniku škody a neunesenia dôkazného bremena
jeho osobou. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré
jasne a presvedčivo predstavujú vysvetlenie súdom prvej inštancie ohľadom preukázania nároku

žalobcu, absencie akýchkoľvek dôkazov, ktoré by preukazovali dodanie tovaru uvedeného vo faktúrach
a skutočnosť, že tovar nebol dodaný riadne a včas. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa
parametre vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, lebo mu nedáva dostatočnú odpoveď na jeho argumenty
uvedené v písomných vyjadreniach k podanej žalobe a v prednesoch na pojednávaní. Z uvedeného
dôvodu vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ohľadom posúdenia platnosti zmlúv, ich samotného obsahu, pričom vzhľadom
na absenciu reakcie súdu prvej inštancie na jeho argumenty považoval napadnuté rozhodnutie za
arbitrárne a nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti prvej a tretej výrokovej vety zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiťmu trovy konania v celom rozsahu, resp. aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne správny a stotožňuje sa s právnym posúdením veci. Poukázal na
to, že v rámci procesnej obrany žalovaný tvrdené skutočnosti nepreukázal. Z listinných dôkazov, ktoré
žalovaný súdu predložil, nie je dôvodné sa domnievať, že si uplatňuje nároky uvedené v žalobe v rozpore
so skutkovými tvrdeniami, ktoré žaloba obsahuje. V tejto súvislosti poukázal na žalobu a svoj prednes na

pojednávaní dňa 28.05.2024 s tým, že žalovaný nevyužil svoje právo zúčastniť sa tohto pojednávania.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

19. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 383 CSP vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštnacie, pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá
skutkovému stavu tak, ako je opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny
vo výške 61.207,42 Eur s príslušenstvom uplatnený titulom kúpnej ceny za dodaný stavebný materiál,

a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zo strany žalobcu boli
vkonanípredloženédodacielisty–expedičnépríkazy,vktorýchprevzatietovaruzostranyžalovanéhoje
potvrdené podpismi na týchto dodacích listoch, ako aj faktúry, ktorými žalobca ako dodávateľ fakturoval
žalovanému ako odberateľovi kúpnu cenu za dodaný tovar. Odvolací súd z Dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 23.09.2022 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zistil, že

účastníci dohody sa dohodli na započítaní svojich vzájomných pohľadávok vo výške 1.315,80 Eur ku
dňu 23.09.2022. Listom zo dňa 03.02.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že z jeho účtovnej evidencie
vyplýva, že eviduje proti žalobcovi záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku materiálu tak, ako
mu táto kúpna cena bola fakturovaná faktúrami v celkovej hodnote 61.207,22 Eur a pohľadávky žalobcu
sú po lehote splatnosti. Zároveň vzhľadom na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaný v tomto

liste žalobcovi oznámil, že nemá možnosť uhradiť žalobcovu pohľadávku v plnej výške, a preto žiadal
o oznámenie, či zo strany žalobcu prichádza do úvahy možnosť odpustenia časti dlhu a splácanie dlhu
v pravidelných mesačných splátkach.

21. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti výroku I. napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške
61.207,42 Eur s príslušenstvom, ako aj preskúmanie výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie žalobcovi priznal právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom podstatou odvolacích námietok bolo tvrdenie žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi

týkajúcimi sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu, nedostatkov preukázania náležitostí kúpnej
zmluvy, vád tovaru, vzniku nároku na náhradu škody na jeho strane.

22. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

23. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa

§ 448.

24. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.25. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,

keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

26.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

27.Podľa§422ods.1Obchodnéhozákonníka,akpredávajúciporušípovinnostiustanovenév§420,má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

28. Podľa § 427 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže

sa prehliadka odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný
počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci
možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo
musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa
môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia.

29. Podľa § 428 ods. 1, písm. b) Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže
priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného
odkladu po tom, čo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je
povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2.

30. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

31. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Odvolací súd považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi

týkajúcimi sa neunesenia dôkazného bremena žalobcu a nedostatkov preukázania náležitostí kúpnej
zmluvy, oprávnenosti uplatnenia vád tovaru, ako aj náhrady škody vzniknutej omeškaním žalobcu
s dodaním tovaru.

33. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( F. XX/XX, F. XXX/XX, F. XXX/XX,
F. XX/XX, F. XXX/XX ).

34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

35. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záveromdospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k

záveru, že žalovaný si záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar nesplnil riadne a včas, t. j. že
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu
neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220
ods. 2 CSP.

36. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si
neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (F.. G. XXX/XX, F. XXX/XX, F. X/XX ).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

38. Žalovaný v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť rozhodnutia v časti, ktorou ho súd prvej
inštancie zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny s príslušenstvom.

39. Odvolací súd konštatuje, že kúpna zmluva je upravená ako zmluvný typ v ustanovení § 409

Obchodnéhozákonníka,ktorejpodstatnýmináležitosťamisúzáväzokpredávajúcehododaťkupujúcemu
tovar, záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, vymedzenie tovaru –
predmetukúpyazáväzokkupujúcehozaplatiťkúpnucenu.Ideokonsenzuálnuzmluvuavznikádohodou
strán o jej podstatných častiach, pričom zákon nevyžaduje písomnú formu tejto zmluvy.

40. Po preskúmaní veci odvolací dospel k záveru, že námietka žalovaného týkajúca sa nepreukázania
uzavretia konkrétnych zmlúv obsahujúcich podstatné náležitosti kúpnej zmluvy zo strany žalobcu,
neobstojí. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie kúpnej zmluvy
medzi stranami sporu bolo v predmetnej veci preukázané predloženou objednávkou zo dňa 31.08.2022
vyhotovenou žalovaným, ako aj z výsluchu svedkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa

17.04.2024. Predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka betónových výrobkov, ktoré boli dostatočným,
určitým spôsobom špecifikované v písomnej objednávke. Z obsahu objednávky tiež vyplýva, že strany
sporu si dohodli množstvo dodaného tovaru, ako aj jeho kúpnu cenu. V konaní tiež nebolo sporné, že
tovar bol dodávaný na stavbu „RETAIL PARK II – RETAIL BOX Zvolen. Odvolací súd z obsahu písomnej
objednávky mal za nesporné, že žalovaný sa so žalobcom dohodli na termíne dodania tovaru do dňa

31.08.2022.

41. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v ústnej forme a že predmetom tejto kúpnej zmluvy bolo dodávanie
stavebného materiálu na konkrétnu stavbu. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že len všeobecné

tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo preukázané uzavretie dohody o množstve a cene
dodaného tovaru, ani rozsah skutočne dodaného plnenia, nepostačuje na účinné popretie tvrdení
žalobcu. Skutočnosť, že žalobca žalovanému dodal ním objednaný tovar vyplýva z dodacích -
expedičných listov predložených žalobcom nachádzajúcich sa v spise.

42. Dodanie tovaru mal odvolací súd preukázané predloženými dodacími – expedičnými listami, ktoré
obsahovali dodaný tovar, ktorý bol následne žalobcom fakturovaný faktúrami priloženými k žalobe.
Odvolací súd mal z obsahu spisu, najmä z dodacích – expedičných listov a priložených faktúr
preukázané, že časť tovaru bol žalovanému dodaný v dohodnutom termíne dodania do 31.08.2022,
pričom ako správne konštatoval súd prvej inštancie išlo o faktúru č. 5220650 zo dňa 11.08.2022, splatnú

dňa 10.09.2022 vystavenú na sumu 1.027,45 Eur, faktúru č. 5220688 zo dňa 19.08.2022, splatnú
dňa 18.09.2022 vystavenú na sumu 3.448,30 Eur a faktúru č. 5220702 zo dňa 22.08.2022, splatnú
dňa 21.09.2022 vystavenú na sumu 1.908,14 Eur. Ostatné dodávky tovaru, zaplatenia ceny ktorého
sa žalobca domáha v tomto konaní, boli dodané po dohodnutom termíne v objednávke, t.j. po dni31.08.2022. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, najmä z výsluchu svedka, ako aj
z tvrdenia žalobcu mal odvolací súd preukázané, že došlo k neskoršiemu dodaniu tovaru následkom
obmedzených skladových priestorov na strane žalovaného, teda zavinením spôsobeným samotným

žalovaným. Odvolací súd preto má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že z tohto
dôvodu nedošlo k omeškaniu žalobcu s dodaním tovaru žalovanému, ale len k neskorším dodávkam
tovaru. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalovaného, že žalobca si
nesplnil svoju povinnosť dodať tovar riadne a včas nie je dôvodná.

43. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považoval za nesporné, že žalobca pred podaním
žaloby žiadnym spôsobom nespochybňoval svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný stavebný
materiál, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z jeho listu zo dňa 03.02.2023, v ktorom sám žalovaný
uviedol, že voči spoločnosti žalobcu eviduje záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku materiálu
tak, ako mu táto bola fakturovaná v celkovej hodnote 61.207,22 Eur a má snahu uhradiť aspoň časť jeho
pohľadávky. Príloha tohto listu označená ako kniha záväzkov po partneroch obsahovala presné určenie

splatného záväzku spolu s rozpisom po jednotlivých faktúrach, v ktorých boli zohľadnené dobropisy
a jednostranný zápočet, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalovaný mal vedomosť o tom, čo je jeho záväzkom, z čoho vznikol a poznal jeho aktuálnu výšku.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že list žalovaného zo dňa 03.02.2023 je
možné podľa obsahu posúdiť ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

44. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2010,
sp. zn. X H. XX/XXXX, v zmysle ktorého: „Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania zväzku považuje uznanie určitého
záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. ... Z dikcie § 323 Obchodného zákonníka vyplýva,

že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho určitosť. Tento pojem treba
chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku
(dlhu). Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný
veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v
čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným

dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval
(trval). K takým dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v
čase uznania už bolo premlčané (§ 407 ods. 4). Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku
nespôsobujezánikpôvodnéhozáväzkuajehoprípadnénahradenienovýmzáväzkomzdôvoduuznania.
Keďžeprávnadomnienkaexistenciezáväzkuvčasejehouznaniajevyvrátiteľná,dlžníkmôžedodatočne

namietať, že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený)“. Odvolací
súd v tejto súvislosti s poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka dopĺňa, že podstatou
inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá
vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník tak má naďalej
možnosťpreukázať,žezáväzoknevznikol,prípadne,ževčaseuznaniaužnetrval,aledôkaznébremeno

o tejto skutočnosti prechádza na dlžníka, t. j. žalovaného. Vznik vyvrátiteľnej domnienky zaväzuje aj súd
pri hodnotení dôkazov, kedy skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, súd považuje za preukázanú, pokiaľ nie je v konaní preukázaný opak.

45. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za nesporné, že listom zo dňa 03.02.2023

žalovaný uznal, že má proti spoločnosti žalobcu záväzok titulom úhrady kúpnej ceny za dodávku
materiálu tak, ako mu táto kúpna cena bola fakturovaná faktúrami, ktoré sú súčasťou prílohy tohto
listu v celkovej hodnote 61.207,22 Eur. Zároveň z obsahu spisu je preukázané, že tento list sa dostal
do dispozície žalobcu dňa 08.02.2023, čo žalovaný v konaní nerozporoval. Z obsahu listu žalovaného
zo dňa 03.02.2023 je teda zrejmé, že ho možno podľa obsahu posúdiť ako uznanie záväzku, pričom

z neho bolo zrejmé o aký záväzok ide a že v čase uznania existoval. Žalovaný však v konaní žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil existenciu tohto záväzku a súdu nepreukázal, že ním uznaný
záväzok v čase uznania netrval. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny na základe platne
uzavretej kúpnej zmluvy a žalovaný si záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar nesplnil riadne

a včas.

46. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na to, že v konaní riadne preukázal, že dodaný tovar nemal
dostatočnú kvalitu, mal vady, z ktorého dôvodu mu vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny. Rovnakosúd prvej inštancie, aj odvolací súd má za to, že žalovaným vytýkané vady dodaného tovaru sa týkajú
jeho kvality vo vzťahu k betónovým obrubníkom, a preto ide o faktické vady tovaru. Odvolací súd
mal z obsahu spisu preukázané, že žalovaný si svoje nároky z vád tovaru u žalobcu neuplatnil bez

zbytočného odkladu po tom, ako od neho prevzal tovar v súlade s § 428 ods. 1 písm. b) Obchodného
zákonníka. Uplatnil si ich až po uplynutí viacerých mesiacov od poslednej dodávky tovaru, pričom
žalobca sa o týchto vadách dozvedel až po doručení odporu žalovaného. Odvolací súd mal tiež
preukázané zo svedeckej výpovede pred súdom prvej inštancie, ako aj z dodacích – expedičných listov
nachádzajúcich sa v spise, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil kvalitu dodaného materiálu.

47. K nesplneniu notifikačnej povinnosti žalovaného odvolací súd vo všeobecnej rovine konštatuje,
že Obchodný zákonník ukladá kupujúcemu povinnosť po prevzatí predmetu tovaru prehliadnuť tovar
alebo zariadiť jeho prehliadku s tým, že pri tejto prehliadke musí byť kupujúcim vynaložená odborná
starostlivosť. Musí teda ísť o prehliadku odborne zdatnou osobou disponujúcou odbornými znalosťami
v danom odbore. Takúto mieru zodpovednosti za kvalitu dodaného tovaru a s tým spojenú

sankciu v podobe oslabenia práva zo zodpovednosti za vady kladie obchodné právo na subjekty
obchodnoprávnych vzťahov ako profesionálov. Podmienkou na uplatnenie nárokov z vadného plnenia
je oznámenie vád a voľba nároku. Vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej povinnosti týkajúcej sa
vád predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý ak má vyvolať účinky, musí spĺňať náležitosti
určitosti tohto právneho úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu

vyžaduje pri identifikácii vád ich dostatočnú konkretizáciu, ktorou sa zabezpečí nezameniteľnosť vád s
inými vadami a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku. Vykonanie riadnej notifikácie
vád má dopad na ustálenie vzniku povinnosti predávajúceho vady odstrániť a určenie doby, počas ktorej
má byť odstránenie vád tovaru vykonané. Povinnosť vykonať kontrolu dodaného tovaru je ustanovená
zákonom v záujme včasného zistenia vád tovaru. Ak kupujúci nevykonal prehliadku tovaru s odbornou

starostlivosťou, pri vadách, ktoré reklamuje bez ohľadu na to, či ide o zjavné alebo skryté, potom, čo ich
zistil počas užívania predmetu tovaru, stráca svoje nároky zo zodpovednosti predávajúceho za vadné
plnenie, ak predávajúci vznesie námietku premlčania podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, v
dôsledku čoho súd neprizná kupujúcemu nároky z vád tovaru, ak zmluva neurčuje inak, resp. ak na tieto
vady nie je poskytnutá zmluvná záruka.

48. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný po dodaní tovaru vykonal prehliadku tovaru s odbornou starostlivosťou
tak, aby bolo možné vady tovaru zistiť a následne že by vady tovaru žalobcovi oznámil bez zbytočného
odkladu. Teda, keď žalovaný tovar prevzal, na stavbe zapracoval, potvrdil žalobcovi dodacie listy

a následne až v súdnom konaní namietol vadu žalobcom poskytnutého plnenia poukazujúc na zjavné
vady dodaného tovaru, je možné konštatovať, že žalovaný zanedbal svoju povinnosť oznámiť žalobcovi
ako predávajúcemu vady tovaru včas, teda sa predpokladá, že toto oznámenie nebolo podané bez
zbytočného odkladu po tom, ako žalovaný ako kupujúci mal možnosť zistiť vady tovaru pri vynaložení
odbornej starostlivosti pri výkone prehliadky. Žalobca zároveň v tomto konaní uplatnil námietku, že

vady tovaru mu neboli žalovaným včas oznámené. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by o žalovaným vytknutých vadách žalobca vedel,
alebo musel vedieť, keďže žalobca bol presvedčený o tom, že žalovanému dodal tovar bez vád. Preto
bolo na žalovanom, aby uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie opaku. Nakoľko žalovaný
v predmetnom konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by tovar mal ním vytýkané vady

a že si včas splnil svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu z § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka,
odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že z týchto dôvodov nebolo
možné žalovanému priznať právo z vád a ani ním zvolený nárok z vád tovaru vo forme zľavy z kúpnej
ceny.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúddospelkzáveru,ženámietkažalovaného,žesúdprvejinštancie
nesprávne vyhodnotil jeho nárok vyplývajúci z vád tovaru, je neopodstatnená.

49. Žalovaný nakoniec v odvolaní namietal nesprávne posúdenie ním uplatneného nároku na náhradu
škody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 29. januára 2009,
sp. zn. I.ÚS 177/08, N 14/2009, ktorý v tomto náleze vyslovil názor, že „predpokladom na úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka je preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody
– damnum emergens alebo ušlého zisku – lucrum cessan) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušenímprávnejpovinnosti.Samotnáškodaanisamotnéporušenieprávnejpovinnostieštenezakladázodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen
tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia,
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v

zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí
byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.“

50. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný si nárok na náhradu
škody uplatnil až v podanom odpore. Svoj nárok na náhradu škody žalovaný odôvodnil tým, že mu bol

zo strany žalobcu tovar dodaný oneskorene, čo malo za následok odobratie celého diela stavby, ktorú
zhotovovalpreobjednávateľa–C.A.B.,C.C.D.XXXX,E.,pričomvýškuškodysivyčíslilvovýške,vakej
mu objednávateľ vyúčtoval za práce zrealizované tretími osobami na tejto stavbe spolu so zmluvnými
pokutami. Aby v zmysle § 373 Obchodného zákonníka mohla byť žalovanému priznaná náhrada škody,
je potrebné, aby bola preukázaná jej výška, porušenie povinností na strane žalobcu a príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej

inštancie správne skúmal, či došlo k preukázaniu vzniku porušenia povinností na strane žalobcu alebo
nie. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvej inštancie z obsahu spisu preukázané, že v danom prípade
nebolo preukázané porušenie povinností na strane žalobcu, ale práve naopak na strane žalovaného.
Bolo preukázané, že žalovaný sám uznal záväzok žalobcu v plnej výške. Žalovaný svoj záväzok proti
žalobcovi rozporoval až následne, pričom o svojom omeškaní s dokončením diela pre objednávateľa mal

vedomosťužvmesiaciseptember2022akvysporiadaniumedzinímaobjednávateľomdošlovdecembri
2022, pričom k uznaniu jeho záväzku voči žalobcovi došlo až listom zo dňa 03.02.2023, teda neskôr,
ako došlo k vysporiadaniu medzi ním a objednávateľom. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že obrana žalovaného sa javí ako účelová. Zároveň bolo na strane žalovaného
v prípade, ak mu vznikla škoda, túto spolu s ostatnými náležitosťami pre uplatnenie nároku na náhradu

škody riadne preukázať. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z listín, ktoré
žalovaný priložil k odporu nie je možné vyvodiť porušenie povinností, výšku škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a porušením povinností žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyslovil názor, že súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
vznik nároku na náhradu škody na jeho strane.

51. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. Žalovaný zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

52. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne
zisteného skutkového stavu veci predmetnú vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

54. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).