Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200768
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200768.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky ako osoby oprávnenej na
výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., proti otcovi ako osobe povinnej platiť výživné: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., právne zastúpený JUDr. Michalom Hrivnákom, advokátom,
so sídlom Krížna 44, Bratislava, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o návrhu

navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava II zo dňa 3. apríla 2025 č.k. 5Pc/13/2025-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil

otcovi navrhovateľky prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne k jej rukám vždy 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 3 Zákona
o rodine, § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) a § 2 ods. 1 a § 366
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a vecne tým, že návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia posúdil ako plne dôvodný. Uviedol, že navrhovateľka ako plnoleté dieťa sa
návrhom vo veci samej domáha určenia vyživovacej povinnosti sumou 200 eur mesačne a zároveň
sa formou nariadenia neodkladného opatrenia domáha platenia výživného v sume 150 eur mesačne.
Návrh zdôvodňuje tým, že toho času študuje prezenčnou formou na univerzite v Brne, pričom so
štúdiom v zahraničí sú spojené vyššie náklady, ktoré mesačne predstavujú v priemere 855 eur. S
hradením nákladov jej z polovice pomáha matka a časť si hradí z brigády, otec jej ničím neprispieva.

Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky a doloženými listinnými dôkazmi mal súd zato, že
navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného
opatrenia, nakoľko jednak osvedčila, že má odôvodnené náklady spojené so štúdiom v zahraničí a teda
je dieťaťom, ktoré nie je schopné samé sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine, preto plnenie
zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k navrhovateľke toho času trvá. Ďalej navrhovateľka osvedčila
príslušnými listinnými dôkazmi (potvrdenie o návšteve školy, výplatné pásky, faktúry, potvrdenie o

úhrade výdavkov spojených s bývaním) objektívne vzniknuté vyššie náklady, ktoré je potrebné hradiť
(bývanie, strava, školné, cestovné a pod) ako aj bežné náklady (strava, drogéria, oblečenie, obuv a
pod.), ktoré považuje súd za štandardné a všeobecne známe. Nakoľko otec na výživu navrhovateľky
finančne neprispieva a všetky náklady si hradí toho času navrhovateľka sama a jej matka, dospel súd
k záveru, že je potrebné určiť výživné v nevyhnutnej miere a to do skončenia konania vo veci samej,
preto návrhu v intenciách § 366 CMP vyhovel z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených

záujmov navrhovateľky, najmä, aby jej výživa, bývanie a ďalšie základné potreby neboli ohrozené.
Následne, na základe vykonaného dokazovania ohľadne príjmu otca a jeho majetkových pomerov akoaj odôvodnených potrieb navrhovateľky, rozhodne o výške výživného aj vo veci samej. Toto neodkladné
opatrenie bude platiť až do právoplatného skončenia konania vedeného Mestským súdom Bratislava II
pod sp. zn. 5Pc/13/2025.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Potvrdil, že na základe súhlasného
vyhlásenia rodičov je otcom navrhovateľky, o ktorú sa od začiatku vzťahu s jej matkou príkladne
staral napriek tomu, že vedel, že nie je jej biologickým otcom. Príčinou jeho odchodu zo spoločnej
domácnosti,resp.rozpaduvzťahusmatkounavrhovateľkynebolojehosprávanie,alemanželskánevera

zo strany matky navrhovateľky, čo navrhovateľka samozrejme vie. S matkou navrhovateľky má ešte
dve deti, na ktoré aktuálne platí výživné a to v sume 150 eur na maloletú D. a 175 eur na maloletého
E., o čom dokladá rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 03.04.2025 č.k. 9P/161/2024
o rozvode manželstva ako aj potvrdenie o úhrade výživného. Odvolateľ sa nevie vyjadriť k mesačným
nákladom uvádzaným navrhovateľkou, nakoľko tieto navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala a odvolateľovi sa javia ako nadhodnotené. Odvolateľ potvrdzuje, že je zamestnancom F.

G. B. s priemerným čistým mesačným príjmom približne takým, ako uviedla samotná navrhovateľka,
teda 1.100 eur, o čom zakladá pracovnú zmluvu a výplatné pásky spolu s výpismi z účtu. Navrhovateľkou
požadované výživné by však malo vychádzať aj zo schopností, možností a majetkových pomerov
povinného, ktoré súd musí skúmať a to nielen zistením jeho príjmov, ale tiež výškou jeho výdavkov
a vlastníctvom k majetku, pričom musí skúmať tiež či má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvolateľ

pritom nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, či cennejší hnuteľný majetok, príjem matky navrhovateľky
je značne vyšší než jeho a zároveň platí výživné na ďalšie dve maloleté deti D. a E., celkovo v sume
325 eur mesačne. Platí tiež mesačný nájom 450 eur, keďže po odchode zo spoločnej domácnosti bol
nútený nájsť si samostatné bývanie v garsónke v B. mestskej časti H.. Jeho príjem pokrýva ako tak jeho
náklady na bývanie a ostatné vyživovacie povinnosti, súd by mal však vziať do úvahy aj jeho náklady

na stravu a ošatenie. Vyčíslenie odôvodnených potrieb navrhovateľky je podľa neho nepreukázané,
najmä s prihliadnutím na výšku vyživovacej povinnosti otca k súrodencom navrhovateľky sa javí ako
nadhodnotené, a jej návrh považuje za premrštený, neberúci do úvahy jeho schopnosti, možnosti
a majetkové pomery. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil, prípadne zmenil tak, že otca zaviaže na hradenie výživného v sume 100 eur mesačne.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu podľa §

65 CMP a bez ohľadu na dôvody podaného odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť(ods.1).Obajarodičiaprispievajúna
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona (ods. 3).

10. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutiabol ohrozený.Všeobecne jeho účelom je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia však predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je

predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb.

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že záver prvoinštančného súdu nie je správny.

Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, teda musí ísť o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo
strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmov účastníka konania. V konaní o neodkladnom opatrení môže súd uložiť rodičovi,
aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere, pričom pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať

na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa, medzi ktoré patrí
predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu
súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu,

ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných
kritérií uvedených v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že potreby dieťaťa nie sú v konkrétnej
situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).

13. Odvolací súd mal z obsahu spisu osvedčené, že navrhovateľka je študentkou prezenčnej formy
štúdia Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne a vyživovacia povinnosť rodičov
k nej stále trvá napriek tomu, že je už plnoletá. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plní,
otec si ju neplní. Svoje mesačné náklady na výživu navrhovateľka v návrhu deklarovala v celkovej
výške 855 eur (bývanie 200 eur, mobil 70 eur, strava 280 eur, lieky 20 eur, poplatok za školu 50 eur,

drogéria 20 eur, cestovné 15 eur, voľnočasové aktivity 50 eur, oblečenie a obuv 100 eur, neočakávané
výdaje 50 eur), pričom ale súdu preukázala iba platby za bývanie a telefón. Ostatné výdavky zatiaľ
nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi a hoci je zrejmé, že okrem výdavkov na bývanie a telefón
má istotne aj ďalšie výdavky (školu, stravu, ošatenie, hygienu, dopravu a pod.) v súčasnosti súd výšku
jej odôvodnených mesačných výdavkov nemal osvedčenú. Výška odôvodnených potrieb navrhovateľky

budepredmetomdokazovaniavkonanívovecisamej,aktuálnevšakpreúčelyrozhodovaniaonávrhuna
nariadenie neodkladného opatrenia nemal súd osvedčené, že by výživa navrhovateľky bola akokoľvek
ohrozená, čím nebola splnená základná podmienka pre vyhovenie jej návrhu. Navrhovateľka totiž
listinnými dôkazmi preukázala, že popri štúdiu od októbra 2024 pracuje na polovičný úväzok na základe
dohody a podľa predložených výplatných pások za januára a február 2025 zarába cca 458 eur mesačne,

zároveň podľa jej vlastného tvrdenia polovicu výdavkov si hradí sama z vlastného príjmu, zvyšok jej
hradí matka.

14. Vychádzajúc z takto osvedčených skutočností odvolací súd musel posúdiť návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený. V danom prípade je totiž zrejmé, že

zabezpečovanie výživy navrhovateľky v nevyhnutnom rozsahu nie je nijako ohrozené, keďže nielen
jej základné potreby (na uhrádzanie ktorých má práve slúžiť platenie výživného v nevyhnutnej
miere v zmysle § 366 CMP) ale v podstate i ďalšie ňou tvrdené potreby sú aktuálne uhrádzané.
Vychádzajúc z inštitútu neodkladného opatrenia a jeho účelu, v spojení s účelom ustanovenia § 366
CMP treba uzavrieť, že v prejednávanej veci nie sú potom naplnené zákonné podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia, pretože pomery účastníkov konania nevyžadujú okamžitý zásah súdu a nič
nebráni tomu, aby o výživnom bolo rozhodované až vo veci samej.15. Určenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého povinného rodiča, ktorým je otec, už v súčasnosti
je predmetom prebiehajúceho konania vo veci samej, v ktorom súd po vykonaní riadneho a úplného
dokazovania určí výživné primerané jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ako aj

odôvodneným potrebám navrhovateľky a to i spätne odo dňa podania návrhu, pokiaľ budú na to splnené
zákonné podmienky.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia
ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh v celosti zamietol, keď neboli osvedčené skutočnosti

odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP.

17. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).