Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123205864
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123205864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX A. C., C., D. B. E. F. G. D. H., právne zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom
Hradné námestie 77/29, Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti žalovaným: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, J., 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, J., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr.

Michalom Matalom, advokátom so sídlom T. G. Masaryka 8, Lučenec, IČO: 42 306 141, o vydanie veci
a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 17C/44/2023-60 zo dňa 15.
októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II.
žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.
2. Žalobkyňa sa na súde prvej inštancie domáhala podanou žalobou určenia, že darovacia
zmluva zo dňa 27.06.2022 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným
2/ ako obdarovaným, predmetom ktorej sú rodinný dom sup. č. XX postavený na parc. č. B.
XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 a par. č. B. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 89 m2, par. č. B. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, par. č. B. XXX, záhrada
o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., je neplatná. Žalobkyňa sa druhým nárokom domáhala
určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J., a to rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č.
B. XXX/X, pozemky par. č. B. XXX/X, par. č. B. XXX/X a par. č. B. XXX. Tretím nárokom sa
žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať rodinný dom sup. č. XX postavený na
pozemku parc. č. B. XXX/X a pozemky par. č. B. XXX/X, par. č. B. XXX/X a par. č. B. XXX, zapísané

na LV č. XXX, k. ú. J., do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Žalobkyňa svoj
nárok odôvodnila tým, že na základe právoplatného rozsudku vydaného súdom v D. B. E.
F. G. D. H. zo dňa 11.05.2023 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/, uzatvorené dňa 06.06.2009,
rozvedené. Žalobkyňa zistila, že rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č. B. XXX/X,
pozemky par. č. B. XXX/X, par. č. B. XXX/X a par. č. B. XXX, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., ktoré patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného 1/), nadobudol žalovaný 2/ do

výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022, v zmysle ktorej darcom bol
iba žalovaný 1/, nakoľko bol zapísaný na LV č. XXX ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.
Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj napriek skutočnosti,že zapísaný na liste vlastníctva č. LV XXX bol len žalovaný 1/ a zároveň na uzatvorenie predmetnej
zmluvy nedala súhlas. Žalovaný 1/ bol na liste vlastníctva LV č. XXX zapísaný ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností, nakoľko pred uzatvorením manželstva bolo vydané stavebné povolenie

dňa 02.06.2008 na stavbu rodinného domu na neho, avšak kolaudačné rozhodnutie
zo dňa 30.10.2017 na predmetnú nehnuteľnosť bolo vydané počas manželstva
žalobkyne a žalovaného 1/, preto na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že predmetné
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný 1/ nebol oprávnený
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, nemal súhlas žalobkyne darovať nehnuteľnosti, darovanie

nehnuteľností presahuje rámec bežných záležitostí a žalovaný 1/ porušil ust. § 145 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa dovoláva neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a
Občianskeho zákonníka spolu s uložením povinnosti žalovanému 2/ podľa § 457 Občasného zákonníka,
vydať to, čo sa mu z neplatnej zmluvy plnilo.

3. Žalovaní 1/ a 2/ popreli skutočnosti uvedené žalobkyňou. Uviedli, že žalovaný 1/ bol v čase

uzavretia darovacej zmluvy dňa 27.06.2022 výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré nadobudol
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007 (pred uzavretím manželstva so žalobkyňou), predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., a to pozemok par. CKN č. XXX (teraz parc. CKN
č. XXX/X, par. CKN č. XXX/X), parc. CKN č. XXX a stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na parc.
CKN č. XXX. Je zrejmé, že žalovaný 1/ bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami a previesť

vlastníckeprávodarovacouzmluvounažalovaného2/bezpredchádzajúcehosúhlasužalobkyne.Pokiaľ
žalobkyňapoukazujenastavebnépovoleniezodňa02.06.2008akolaudačnérozhodnutie zodňa
30.10.2017, z týchto dokladov vyplýva, že stavbu rodinného domu realizoval výlučne žalovaný 1/ bez
žalobkyne. Stavebníkom rodinného domu bol výlučne žalovaný 1/ a na stavbe rodinného domu boli už v
čase uzavretia manželstva vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti a skutočnosť, že kolaudačné

rozhodnutie bolo vydané až počas trvania manželstva, je bez právneho významu.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo,
že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bývalými manželmi. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo v
období od 06.06.2009 (deň uzatvorenia manželstva) do 11.05.2023 (deň právoplatnosti

rozsudku rozvodu manželstva). Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol
darom od žalovaného 1/ darovacou zmluvou zo dňa 27.06.2022, a to rodinný dom so
súpisným č. XX postavený na pozemku parc. č. XXX/X, pozemok par. č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha
a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a par.
č. XXX- záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú J.. Uvedené tri pozemky nadobudol

žalovaný 1/ v roku 2007 na základe kúpnej zmluvy ako jediný kupujúci. Rodinný dom so súpisným č.
80 postavený na pozemku parc. č. XXX/X sa začal ako nový stavať po vydaní stavebného povolenia
zo dňa 02.06.2008, pričom ako stavebník bol uvedený len žalovaný 1/. Rodinný dom bol skolaudovaný
na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.10.2017. Podľa oboznámeného stavebného denníka
ku dňu uzatvorenia manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ku dňu 06.06.2009, boli vykonané

už stavebné práce, a to vymurovanie základov, osadenie potrubí na vodu a kanalizáciu, vybetónovanie
základovej dosky, vymurovanie obvodových a priečkových múrov, vymurovanie
stredových pilierov, vybetónovanie obvodového venca, naddverných prekladov, vymurovanie vikieru
a štítov strechy, vybudovanie strechy domu, založenie dverí a okien. Po uzavretí manželstva medzi
žalobkyňou a žalovaným sa na stavbe rodinného domu vybudovali elektrické prípojky a elektroinštalácia,

tepelná izolácia stropu, zakladanie trámov, zakladanie žľabov, omietky, izolácia podlahy a ďalšie.

5. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 40a, § 143,
§ 145 ods. 1, § 488 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 3 žalobných petitov,

a to 1/ určenie neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka pre porušenie
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 2/ určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a 3/ splnenie povinnosti žalovaného 2/
vydať predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Vo
vzťahu k 3/ nároku súd uviedol, že je procesne neprípustný, pretože určenie, že žalobkyňa a žalovaný

1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, fakticky konzumuje povinnosť vydať
predmetné nehnuteľnosti žalobkyni a žalovanému 1/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uloženie
povinnosti vydať nehnuteľnosti nedopadá na skutkový stav opísaný v žalobe (nejde o
uplatnenie reštitučného nároku na vydanie nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi). Ak by súd vyhovelžalobe v časti 2/ nároku, rozsudok súdu by bol záznamovou verejnou listinou, na
základe ktorej by príslušný štátny orgán na úseku správy katastra nehnuteľností zapísal žalobkyňu a
žalovaného 1/ ako bezpodielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Žiadna povinnosť na

vydanie nehnuteľností zo strany žalovaného 2/ by sa nedala ani realizovať.

5.1 Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli manželia, mali zriadené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, preto súd žalobu v tejto časti vecne prejednal, pričom konštatoval, že žaloba je nedôvodná.
Pre rozhodnutie súdu o tom, či nehnuteľnosti patria do BSM je podstatnou skutočnosťou okamih

uzatvorenia manželstva žalobkyne a žalovaného 1/. Pre posúdenie okamihu vzniku
stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od
ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo aj individuálne
určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, keď je už jednoznačne a
nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto
okamihu, v ktorom sa už vytvorili aj vlastnícke práva k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych

vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby a inej
stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác k stavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky náleží
tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Vzhľadom k tomu, že ku dňu 06.06.2009 boli
na predmetnom rodinnom dome vybudované obvodové múry, priečky, strecha, boli už založené okná
a dvere, možno konštatovať, že jednoznačne bolo zrejmé dispozičné riešenie prvého

nadzemného podlažia, teda stavba ako vec v právnom slova zmysle už existovala pred vznikom BSM.
Samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2023 tvrdila, že jej otec pomáhal pri
pokladaní strechy domu v októbri 2008, čo zodpovedá aj záznamom v predloženom stavebnom denníku.
Tvrdenia žalovaných ohľadom etáp výstavby domu neboli žalobkyňou ani rozporované. Súd ustálil, že
rodinný dom nemohol patriť do BSM, pretože nebol žalobkyňou a žalovaným 1/ nadobudnutý počas

trvania ich BSM. O to viac to možno konštatovať pri pozemkoch, nakoľko tieto boli zakúpené samotným
žalovaným 1/ ešte v roku 2007. Pre rozhodnutie súdu sú irelevantné akékoľvek zisťovania toho, akým
spôsobom bolo financované dokončenie stavby a kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie k užívaniu
rodinného domu. Otázka spoločného financovania dokončenia stavby domu môže mať význam pre iný
typ sporu bývalých manželov. Preto súd nevykonal žiadne z navrhnutých dôkazov, a to vypočutie matky

žalovaných alebo oboznámenie listín, ktoré sa týkali financovania dokončenia stavby domu.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP. Nakoľko žaloba bola nedôvodná v celom rozsahu, súd žalobu zamietol a priznal plne
úspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa
uviedla, že sa s právnym posúdením súdu nestotožňuje, nakoľko považuje podanú žalobu z dôvodu

ochrany jej majetkových práv, najmä vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
za opodstatnenú. Preto sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
27.06.2022 a určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko
žalovaný 1/ po rozvode manželstva uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovaným 2/ bez súhlasu žalobkyne,
čím žalobkyni znemožnil uplatniť si podiel na majetku nadobudnutého pred a počas manželstva, ktorý

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ mal súd za
to, že žalobkyňa nerozporovala stavebný denník predložený žalovanými, v tomto ohľade
poukazuje na vyjadrenie zo dňa 27.10.2023, v ktorom uviedla, že zotrváva na podanej žalobe
a na opísaných skutkových okolnostiach v celom rozsahu. Žalobkyňa sa s tvrdením
žalovaných o tom, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM, ktoré podporili na linajkovom zošite

s označením stavebný denník, nestotožňuje a uvedenú skutočnosť zároveň rozporuje. Na pojednávaní
dňa 15.10.2024 bola žalobkyňou spochybnená relevantnosť predloženého dôkazu linajkovaného zošita,
ktorý označil žalovaný 1/ za stavebný denník, nakoľko nešlo o skutočný stavebný denník,
ktorý sa riadne používa pri realizácii stavieb. Na pojednávaní bol žalobkyňou predložený
návrh o vykonanie znaleckého dokazovania a pokiaľ súd považoval tento dôkaz za relevantný pre

rozhodnutie vo veci, žalobkyňa má o jeho relevantnosti zásadnú pochybnosť. Výslovné nerozporovanie
dôkazu stavebného denníka bolo z dôvodu, že žalobkyňa nerealizovala stavbu nehnuteľnosti, nakoľko
túto realizoval otec žalovaných, preto nemohla potvrdiť a zároveň ani vyvrátiť jeho pravosť či relevanciu.
Keďže linajkový zošiť s označením ako stavebný denník bol predložený až na pojednávaní, tento dôkazmohol byť rozporovaný až na pojednávaní. V danom prípade nejde o skutočný stavebný denník, ale len
o obyčajný linajkový zošit, o ktorého obsahu nadobudla žalobkyňa pochybnosť až na pojednávaní, kedy
sa s ním oboznámila. Žalobkyňa mala za to, že súd mal vyhovieť návrhu vykonať znalecké dokazovanie,

pokiaľ predložený linajkový zošit považoval za najpodstatnejší dôkaz v predmetnej veci.
Konaním súdu bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, keď sa týmto návrhom súd
nezaoberal a o predloženom návrhu ani nerozhodol. Pokiaľ mal súd za to, že samotná žalobkyňa vo
vyjadrení tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri 2008, uvedené posúdenie
súdu žalobkyňa rozporuje, pretože vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 nepotvrdzovala, že

strecha hnuteľnosti bola pokladaná v roku 2008 pred uzavretím manželstva, ale poukazovala na to, že
otec žalobkyne vykonával stavebnú činnosť bezodplatne. Na podporu tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť
nemala prvky dlhodobej životnosti pred uzatvorením manželstva, žalobkyňa poukázala na tvrdenie
žalovaného 1/ o tom, že na tejto skutočnosti sa strany sporu zhodujú. K obsahu predloženého dôkazu
sa žalobkyňa nevyjadrovala, nakoľko relevanciu predloženého dôkazu nemohla potvrdil a ani vyvrátiť,
keď dôkaz do pojednávania nevidela a nemala o zošite vedomosť. V tomto prípade nešlo

o skutočný stavebný denník, ktorý svojim obsahom a štruktúrou plní účel stavebného denníku, preto
nemožno na tento dôkaz prihliadať bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by súd neodmietol vykonať
výsluch matky žalovaných, svedeckou výpoveďou by sa mohli čiastočne odstrániť niektoré pochybnosti
týkajúce sa zasadaných otázok pre správne právne posúdenie žaloby.

8. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že považujú rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobkyňa
v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne
posúdil a nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žalovaní sa s názorom súdu

v celom rozsahu stotožňujú. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala stavebný denník vyhotovený
otcom žalovaných, ako ani tvrdenia ohľadom etáp výstavby rodinného domu. Zo stavebného denníka
vyplýva, že ku dňu 06.06.2009 boli na rodinnom dome vybudované obvodové múry, priečky, strecha,
založené okná a dvere, preto možno konštatovať, že jednoznačne bolo zrejmé dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia a stavba ako vec v právnom slova zmysle existovala pred vznikom BSM.

Samotná žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy
domu v októbri 2008, čo zodpovedá záznamom v stavebnom denníku a tvrdeniam žalovaných ohľadom
etáp výstavby rodinného domu. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie matky žalovaných, právny zástupca
žalobkyne neuviedol, k akým skutočnostiam ju navrhol vypočuť. Žalovaní ďalej uviedli, že rodinný dom
nemohol patriť do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, pretože nebol nimi nadobudnutý počas trvania BSM,

čo je možné konštatovať aj pri pozemkoch, ktoré boli zakúpené samotným žalovaným 1/ ešte v roku
2007 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., a to
pozemok parc. CKN XXXX/X, parc. CKN XXX/X, parc. CKN XXX a rodinný dom súp. č. XX nikdy nepatrili
do BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, disponovať
s nimi a previesť vlastnícke právo darovacou zmluvou na žalovaného 2/. Žalovaní opätovne poukázali na

stavebné povolenie zo dňa 02.06.2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017, z ktorých vyplýva,
že stavbu rodinného domu realizoval výlučne žalovaný 1/ bez žalobkyne. Stavebníkom rodinného domu
bol výlučne žalovaný 1/ a na stavbe rodinného domu boli už v čase uzatvorenia manželstva vybudované
všetky prvky dlhodobej životnosti a skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až počas
manželstva, je bez právneho významu. Žalovaný 1/ použil na zaplatenie kúpnej ceny vlastné finančné

prostriedky, so žalobkyňou nemal nikdy spoločný účet, ani sporenie. Žalovaný 1/ bol v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy dňa 27.06.2022 výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na
LVč.XXX,k.ú.J.anikdynepatrilidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Žalovaní1/a2/navrhli,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

9. Žalobkyňa v písomnej replike uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní
a nestotožňuje sa s vyjadrením žalovaných 1/ a 2/. Žalobkyňa trvá na tom, že stavebný
denník predložený žalovanými 1/ a 2/ bol písomne žalobkyňou rozporovaný a na pojednávaní
bola vznesená námietka relevantnosti a pravosti predloženého dôkazu, nakoľko za trvania manželstva
nemala vedomosť o tom, že takýto dokument by mal aj v skutočnosti existovať. Žalobkyňa až

na pojednávaní získala poznanie, že nejde o stavebný denník, ale o linajkový zošit s poznámkami. Na
vyvrátenie tvrdení žalobkyne predložili žalovaní súdu iba linajkový zošit a nie skutočný stavebný denník.
Pokiaľ by bol v skutočnosti predložený stavebný denník, nachádzali by sa v ňom aj podpisy každej
zúčastnenej osoby pri stavaní stavby chronologicky v čase, na základe čoho by bolo možné riadneverifikovať, v akom období mala stavba prvky dlhodobej životnosti. Vzniknuté pochybnosti voči
skutočnému stavebnému denníku by bolo možné vyvrátiť vykonaním ďalšieho dokazovania, čo nebolo
možné, nakoľko ide iba o linajkový zošit, zároveň uvedené bolo zo strany súdu znemožnené, keďže

tento opomenul návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania. Vykonaná svedecká výpoveď
matky žalovaných mohla vyvrátiť alebo potvrdiť námietky žalobkyne o linajkovom zošite (stavebný
denník). Vyjadrením zo dňa 27.10.2023 nepotvrdzovala žalobkyňa relevantnosť dôkazu (linajkového
zošita), iba poukazovala na to, že žalovaný 1/ rodinný dom nenadobudol do výlučného vlastníctva pred
uzatvorením manželstva, nakoľko pôvodný rodinný dom bol zbúraný a následne bola postavená nová

stavba s prvkami dlhodobej životnosti. Keďže na stavaní rodinného domu sa podieľali rodinní príslušníci
sporových strán a otec žalovaných koordinoval všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti,
v tomto ohľade žalobkyňa navrhla vypočuť matku žalovaných, ktorá mohla mať detailnejšie informácie
o stavaní rodinného domu chronologicky v čase, avšak súd návrhu nevyhovel.

10. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnej duplike uviedli, že tvrdenia žalobkyne o tom, že nemala vedomosť

o existencii stavebného denníka počas trvania manželstva, sú účelové. Samotná žalobkyňa vo vyjadrení
zo dňa 27.10.2023 tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri 2008, čo zodpovedá
aj záznamom v stavebnom denníku a tvrdeniam žalovaných ohľadom etáp výstavby rodinného domu.
Pokiaľ ide o návrh na vypočutie matky žalovaných, žalobkyňa neuviedla, k akým skutočnostiam ju
navrhla vypočuť. Žalobkyňa v konaní nerozporovala stavebný denník a ani tvrdenia žalovaných ohľadom

etáp výstavby rodinného domu. Zo stavebného denníka vyplýva, že ku dňu 06.06.2009 boli na rodinnom
dome vybudované obvodové múry, priečky, strecha, založené okná a dvere, preto možno konštatovať,
že nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia a stavba
ako vec v právnom slova zmysle existovala pred vznikom BSM.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 360 ods.
1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a §
363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočíva v porušení práva
na spravodlivý súdny proces, pod ktorým treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so
zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Nesprávny skutkový záver, ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191
CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Prihodnotení
dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti

adôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancie
len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo
prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak

z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bolskutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak
síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne
vyložilpodmienkyvšeobecnevyjadrenévhypotézeprávnejnormyavdôsledkutohonesprávneaplikoval

vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

15. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnených odvolacích námietok žalobkyne, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštanciezdostatočnezistenéhoskutkového
stavu vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých žalobe o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a o vydanie nehnuteľností, nevyhovel, správne konštatujúc nedôvodnosť podanej žaloby.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa

odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej
právnej normy obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti o veci
samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie.

16. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, veta prvá, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon
za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

17. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

19. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 3 nárokov, a to 1/ určenia

neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 podľa § 40a Občianskeho zákonníka, 2/ určenia, že
žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. J., a to rodinný dom, súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, pozemok par. č. XXX/X-
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 220 m2 a par. č. XXX - záhrada o výmere 183 m2 a 3/ uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať

predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. V podanej
žalobe žalobkyňa dôvodila tým, že manželstvo so žalovaným 1/ bolo rozvedené dňa 11.05.2023
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., a to rodinný dom, súp. č. XX, postavený na pozemku
parc. č. XXX/X, pozemok par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX, patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ na základe darovacej zmluvy zo dňa

27.06.2022 bez súhlasu žalobkyne, čím žalovaný 1/ porušil § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia
nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď
priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Uzavretím manželstva vzniká

možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej
skutočnosti,nazákladektorejdochádzakspoločnémunadobúdaniuvlastníckehoprávamanželmi(napr.
uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe). V prípade
pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva
niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o akú vec ide. Predovšetkým

je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá, a to 1/ časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá
vec nadobudla, 2/ kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vecmanželia nadobudli, 3/ kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom
sa určitá vec užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich).

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 40a Občianskeho
zákonníka je právnou normou, ktorá umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle
ustanovenia § 137 písm. d) CSP, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu.
Zákonom ustanovená potreba dovolania sa neplatnosti právneho úkonu v prípadoch tzv. relatívnej
neplatnosti právnych úkonov vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, keďže

následok spočívajúci v nástupe nevyvrátiteľnej domnienky platnosti právneho úkonu, možno odvrátiť
len uplatnením požiadavky uvedenej v zákone. Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva
oprávnenie žalobkyne domáhať sa predmetného určenia neplatnosti darovacej zmluvy ako právnej
skutočnosti, je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka
vspojenísustanovením§145ods.1Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhosanaplatnosťprávneho
úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom

manželianevystupujúspoločneakoúčastníci),vyžadujesúhlasdruhéhomanžela,akideoinúnežbežnú
záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

22. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. J. je ako
výlučný vlastník sporných nehnuteľností (rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/

X, pozemok par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX) zapísaný žalovaný 2/. Vychádzajúc z uvedenej
skutočnosti, keď v súdenej veci je preukázané, že zápis na LV č. XXX, pre k. ú. J., ohľadom sporných
nehnuteľností svedčí v prospech žalovaného 2/, súčasne vychádzajúc zo zásady, že údaje katastra sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.), je treba zdôrazniť,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že nehnuteľnosti v čase darovania patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, na ktorý právny úkon nedala žalobkyňa súhlas a žalovaný
1/ tak porušil povinnosť v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zaťažovalo práve
žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prejednávané nehnuteľnosti boli počas manželstva so žalovaným
1/ nadobudnuté, a to za situácie, že zápis v katastri nehnuteľností nesvedčí v jej prospech, ale výlučne
v prospech žalovaného 2/, bola povinná ňou tvrdené skutočnosti preukázať.

23. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, pre k. ú J., a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/
X, pozemok par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného 1/, resp. že uvedené nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov i ku dňu, kedy tieto žalovaný 1/ ako výlučný vlastník daroval žalovanému 2/ na základe
darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 a tým by porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 145
ods.1Občianskehozákonníka.Vprejednávanejvecivovzťahukpozemkompar.č.XXX/X,par. č.
XXX/X a par. č. XXX, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto nadobudol žalovaný 1/ ako výlučný vlastník na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007 ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou dňa
06.06.2009, preto uvedené pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria. Pokiaľ ide o rodinný
dom súp. č. XX, ktorý žalobkyňa tiež považovala za patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, odvolací súd sa stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie a má za to, že v čase
darovania nehnuteľností v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 bol žalovaný 1/ výlučným

vlastníkom rodinného domu, preto rodinný dom nemôže zdieľať režim bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, resp. nemôže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť,
pretože žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo až dňa 06.06.2009, t. j. až po tom, kedy stavba
rodinného domu už bola vecou v právnom slova zmysle. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou
žalobkyne, že v čase uzavretia manželstva (06.06.2009) žalobkyne a žalovaného

1/ neexistoval rodinný dom tak, ako to požadujú príslušné právne predpisy, nakoľko v konaní bolo
preukázané, že v čase uzavretia manželstva rodinný dom existoval ako vec v právnom slova
zmysle, len nebol úplne dokončený a skolaudovaný. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na štádium rozostavanosti rodinného domu ako stavby, tento
už v čase pred uzatvorením manželstva mal charakter stavby ako samostatnej veci v zmysle stavebno-

právnych predpisov. Stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov ako vec v právnom slova zmysle
vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie
stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb
dochádza k tomuto vytvorením stavu, kedy už je jednoznačne nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoňdispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Nie je rozhodné, že v čase uzavretia manželstva
ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou
dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo

stavebník, t. j. ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. V konaní pred súdom
prvej inštancie bolo z listinných dôkazov a výpovedí strán sporu ohľadom výstavby rodinného domu
preukázané, že pred uzatvorením manželstva bol rodinný dom postavený do takého štádia, že v zmysle
stavebného denníka boli vymurované základy, osadené potrubia na vodu a kanalizáciu, vybetónovaná
základná doska, vymurované obvodové a priečkové múry, stredové piliere, vybetónovaný obvodový

veniec, vymurovaný vikier štíty strechy, vybudovaná strecha, založené dvere a okná, t. j. išlo o hrubú
stavbu. Rozsah výstavby rodinného domu v zmysle stavebného denníka z časového hľadiska bol
potvrdený aj samotnou žalobkyňou, ktorá vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 uviedla, že v októbri
2008 bola na rodinnom dome pokladaná strecha, na ktorej činnosti sa podieľal aj otec žalobkyne.
Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že aj keď rodinný dom v čase uzatvorenia
manželstva nebol ešte skolaudovaný, existoval ako vec v právnom zmysle. Námietku žalobkyne, že je

potrebné vychádzať z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.10.2017, odvolací súd tak vyhodnotil ako
bezpredmetnú.

24. Vychádzajúc z čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov

súdu. V zmysle § 149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj
návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také
musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala relevantnosť predloženého stavebného denníka,

odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 CSP upravujúce podmienky na pripustenie novôt
v odvolacom konaní a v opačnom prípade odvolací súd v rámci prejednania odvolania nemôže
prihliadať na neprípustné novoty. V priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa
konštantne tvrdila to, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu,
že rodinný dom nemal prvky dlhodobej životnosti v čase uzatvorenia manželstva, a to aj s poukazom

na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017. V tomto ohľade ako relevantné dôkazy predložila
sobášny list, LV č. XXX, stavebné povolenie (z ktorého je zrejmé, že jediným stavebníkom bol len
žalovaný 1/) a kolaudačné rozhodnutie. Pokiaľ potom žalobkyňa až v rámci odvolacieho konania
namieta relevantnosť stavebného denníka predloženého žalovanými, pričom už v rámci podaného
vyjadrenia zo dňa 27.10.2023 poukazovala na určité skutočnosti uvedené v stavebnom denníku bez jeho

ďalšieho spochybnenia ako dôkazu, takýto prostriedok procesného útoku žalobkyne je neprípustnou
novotou v odvolacom konaní, keď žalobkyňa v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázala a ani
netvrdila, že na jeho uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 366 CSP.
Z hľadiska jeho uplatnenia až v odvolacom konaní žalobkyňa neprezentovala žiadnu argumentáciu
smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu žalobkyňou uplatnené novoty

v odvolacom konaní by bolo možné použil len za situácie, že žalobkyňa by preukázala, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky
procesného útoku, ktoré uviedla až v rámci podaného odvolania, nemohla v doterajšom priebehu
konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných
podmienok nepreukázala, ale ani netvrdila, že v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie § 366

CSP predpokladá, preto ňou uplatnené novoty nie sú prípustne spôsobilé odvolacieho prieskumu.

25. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa nevykonania znaleckého dokazovania v súvislosti
so stavebným denníkom a nevykonania výsluchu matky žalovaných , odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, na základe ktorého súd získava

pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ
účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú
preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať
k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec
aplikovať. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať,

ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. V tejto
súvislosti súd vyhodnotí, ktoré skutkové tvrdenia dokazovať netreba (napr. nesporné, nepodstatné).
Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi stránsporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/262/2009). Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu
odňatiemožnostikonaťpredsúdom,pretožejevecousúdu,abyrozhodol,ktoréznavrhovanýchdôkazov

vykoná. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to v rozhodnutí odôvodniť. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení
svojho rozsudku uviedol, prečo nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka - matky
žalovaných, nakoľko pre rozhodnutie vo veci nebolo relevantné akým spôsobom bolo financované
dokončenie stavby rodinného domu, keď bolo v konaní preukázané, že sporné nehnuteľnosti

boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Taktiež nebolo potrebné vykonať výsluch svedka matky
žalovaných ohľadom etáp stavby rodinného domu z časového hľadiska, keď vykonaným dokazovaním
(vyjadrenia strán sporu, stavebný denník) bolo preukázané, že v čase uzatvorenia manželstva už
bola stavba rodinného domu vecou v právnom slova zmysle, rodinný dom mal už prvky dlhodobej
životnosti, jednoznačne a nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé dispozičné riešenie nadzemného
podlažia. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania v súvislosti so stavebným

denníkom, takéto dokazovanie nebolo pred súdom prvej inštancie navrhnuté, preto sa ním odvolací súd
ani nezaoberal.

26. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že na darovanie uvedených nehnuteľností na základe
darovacejzmluvyzodňa27.06.2022žalovaný1/nepotrebovalsúhlasžalobkyne(akobývalejmanželky),

nakoľko predmetom darovania boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, nepatrili do
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto právny úkon vo forme darovacej zmluvy nie je
možné považovať za relatívne neplatný podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka v dôsledku porušenia
ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu nevyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, súd
prvej inštancie správne zamietol aj zvyšné dva na seba nadväzujúce nároky žalobkyne, a to určenie,

že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a splnenie povinnosti vydať
nehnuteľnosti. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods.
2 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).