Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215188
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124215188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky J. Q., K..
XX.XX.XXXX, O. X. XXXX/XX, S. - K. X., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák,
PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, Košice, proti manželovi V. Q.I., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXXX/XX,
S. - K. X., právne zastúpenom JUDr. Miriam Jachymovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, za
účastimaloletéhoU.Q.,K..XX.XX.XXXXaQ.I.Q.,K..XX.XX.XXXX,obajazast.kolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu

Košice č.k. 84P/112/2024-87 zo dňa 28.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletému U. a maloletej I..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I.ManželstvoúčastníkovkonaniaJ.Q.,Y..W.,K..XX.XX.XXXXaV.Q.,Y..Q.,K..XX.XX.XXXXuzavreté

dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. H., vo zväzku XXX, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode schvaľuje dohodu rodičov v znení:
Maloletý U. Q., K.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.
Výživné kmaloletémuU.sanačastrvaniaspoločnejosobnejstarostlivostiobidvochrodičovneurčuje.

Maloletá I. Q., K.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletej I. sumou 200 EUR mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 4, 5, 7, § 75 ods. 1, § 25 ods. 2, § 22, § 23 ods.
1-3, § 24 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4.Vovzťahukrozvodumanželstvaúčastníkovsvojerozhodnutiesúdodôvodniltým,ževzťahymanželov

sú dlhodobo rozvrátené do takej miery, že v súčasnosti nemožno očakávať obnovenie ich harmonického
manželského spolužitia a obnovenia plnenia spoločenského účelu ich manželstva. Súd má za to najmä
z dôvodu zhodného vyjadrenia manželov, že problémy v ich manželstve existujú dlhodobo (podľa
navrhovateľky 14 rokov, podľa manžela 10 až 12 rokov) a manželom sa doposiaľ nepodarilo tento stav
zmeniť a na obnove vzájomných vzťahov pracovať.
Vychádzajúczobsahunávrhuavýpovedenavrhovateľkymásúdzato,ženastranemanželkyneexistuje

žiadna vôľa v manželstve zotrvať a pracovať na odstránení problémov, ktoré v manželstve pretrvávajú.
Na dotazy súdu opakovane odmietala možnosť, či už prerušenia rozvodového konania, odročenia
pojednávania alebo odporúčania manželov do manželskej poradne.
Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak neprejavil reálnu snahu o zachovanie manželstva v
podobe fungujúceho partnerského zväzku, nepokúsil sa o nápravu vzťahov za dlhé obdobie problémov

v manželstve, ani od začatia rozvodového konania. Súd má za to, že na to mal časový priestor a
neuviedol nič, čo by dokázal zmeniť vo svojom konaní alebo v manželkinom postoji po poskytnutí mu
ďalšieho priestoru a času. Z jeho postoja počas trvania manželstva skôr vyplýva rezignácia a tolerovanie
súčasného stavu, pričom sám uviedol, že si je vedomý toho, že to udržateľné nie je. Preto má súd za
to, že jeho nesúhlas s rozvodom nepredstavuje nádej na obnovenie zdravých vzťahov v manželstve.

Zo zhodných tvrdení manželov má súd za jednoznačne preukázané, že z ich vzájomného vzťahu sa
vytratila náklonnosť, rešpekt a vôľa prispôsobovať sa druhému partnerovi v záujme zachovania vzťahu.
Bežné životné situácie neprežívajú a neriešia spoločne, netrávia spoločne voľný čas, nemajú žiadne
voľnočasové aktivity a záujmy, nefunguje medzi nimi komunikácia, nepredstavujú už jeden pre druhého
oporu v manželskom zväzku v žiadnom smere. O hĺbke rozvratu manželstva podľa názoru súdu svedčí

aj pevné rozhodnutie manželky rozviesť sa, ktoré nespochybnili ani varianty ponúknuté jej súdom v rámci
priebehu konania za účelom poskytnutia času na zváženie si svojho rozhodnutia.
Zo všetkých uvedených dôvodov má súd za preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva
stanovených Zákonom o rodine a citovaných vyššie.
K úprave práv a povinností k maloletému U. súd uvádza, že vzhľadom na vek maloletého a jeho názor v

tejtootázke,ktorýbolzistenývykonanýmrozhovoromkolíznehoopatrovníkaamaloletéhodieťaťa,akoaj
zhodne prezentovaný rodičmi v konaní, je spoločná osobná starostlivosť v záujme dieťaťa a jej špecifiká
zodpovedajú veku maloletého, ktorý je blízky veku dospelého. Vzhľadom na takmer rovnaké príjmové,
výdavkové a majetkové pomery manželov má súd za to, že aj dohoda v časti neurčenia vyživovacej
povinnosti k maloletému počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti je v súlade so Zákonom o rodine

a zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.
K úprave práv a povinností k maloletej I. súd uvádza, že taktiež vychádzal zo zisteného názoru
maloletého dieťaťa, ktorý zároveň zodpovedal stavu prezentovanému súdu rodičmi. Maloletá má bližší
vzťah s matkou, preferuje jej starostlivosť s tým, že si želá, aby jej stretávanie sa s otcom bolo ponechané
bez regulácie, s čím obaja rodičia vyjadrili súhlas a zhodne deklarovali, že v tejto otázke sa budú vedieť

dohodnúť. Vzhľadom na zistenú príjmovú, výdavkovú a majetkovú situáciu na strane otca má súd za to,
že dohodnuté výživné taktiež spĺňa podmienky stanovené Zákonom o rodine.

5. O trovách konania rozhodol na návrh navrhovateľky tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„CMP“).

III. Obsah odvolania manžela a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel, a to proti výroku I. o rozvode manželstva

namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako
ajsúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovýmzisteniampodľa§365ods.1písm.f)CSP.Manžel
uviedol, že stále má navrhovateľku a ich maloleté deti veľmi rád, život bez nej si nevie predstaviť, stálemyslí na spoločné chvíle s navrhovateľkou, je ochotný sa podrobiť poradenstvu, manželskej poradni
alebo iným podobným úkonom pre záchranu ich manželského zväzku. Manžel má stále snahu podieľať
sa na blahu a pohodlí celej rodiny. Bol spočiatku väčším chlebodarcom rodiny a navrhovateľka mala na

pleciach takmer celú výchovu maloletých detí, robil to za účelom skvalitnenia života celej rodiny a vie,
že sa to už späť nedá vrátiť. V súvislosti s tým bol pracovne častokrát natoľko vyčerpaný, že po príchode
domov prespal hodiny a navrhovateľka sa o deti musela starať sama. Nechce prísť o teplo rodiny a vidí
ešte aj malú šancu na záchranu manželstva. Verí, že rozdielnosti v povahách sa dajú vzájomnou láskou
preklenúť aj kvôli spoločnej celistvej rodine s maloletými deťmi. Pripúšťa, že problémy v manželstve

pochádzajú z jeho strany a je ochotný plne sa zveriť do rúk odborníkom na vzťahy za účelom zlepšenia
fungovania manželstva s navrhovateľkou po stránke komunikačnej, ako aj usporiadania si priorít v rámci
rodiny a manželstva. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho výroku I. a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdil. Ako bolo uvedené, vzťahy účastníkov sú dlhodobo rozvrátené do takej miery,
že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželka nemá záujem na obnovení
manželského spolužitia. V minulosti mala snahy o záchranu manželstva, no tieto snahy neboli úspešné.
Keďže sa problémy vyskytujú od roku 2010 a tieto sa nepodarilo odstrániť, navrhovateľka sa rozhodla
podať návrh na rozvod, na ktorom stále trvá. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny.

8. Manžel v ďalšom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní. Má za to, že manželstvo nie je nenávratne
rozvrátenéaexistujepriestornajehoobnovenie,rovnakonaobnovenievzťahovvzájomnouspoluprácou
a ochotou riešiť problémy. Manželovi na manželstve úprimne záleží, prejavuje pripravenosť aktívne
pracovať na jeho záchrane formou návštevy manželskej poradne alebo využitím iných odborných

služieb.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal
rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď

deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
rozsudok je v napadnutom výroku I. vecne správny.

10. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku o
rozvode manželstvo rozviedol a schválil dohodu manželov o úprave pomerov k mal. deťom na čas po
rozvode, v zmysle ktorej zveril mal. U. do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výživné k
maloletému U. na čas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov neurčil. Mal. I. zveril do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 EUR mesačne, styk otca

s maloletou súd neupravil, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané

skutkové okolnosti pre rozvod manželstva. Primárne odvolací súd uvádza, že aj keď v zmysle ust.
§ 100 CMP je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode, s poukazom na ust. § 120 CMP, v zmysle ktorého, ak vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať
voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie, sa odvolací súd v odvolacom konaní úpravou

výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťupochádzajúcehozmanželstva,nezaoberal.

12. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že manželia sú v súčasnej dobe v manželskom
konflikte, ktorý pretrváva v priebehu celého konania o rozvod manželstva, a ktorý sa nepodarilo vyriešiťani napriek záujmu manžela navrhovateľky. Manžel v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
vysvetlil jeho súčasné nazeranie na vzťah s manželkou, úprimne oľutoval svoje správanie v minulosti,
prehodnotil svoje nazeranie na manželstvo a rodinu, poukázal na jeho pracovnú vyťaženosť, na

znovuobjavenie hlbokej citovej väzby k svojej manželke, na ochotu plne sa zveriť do rúk odborníkom
na vzťahy za účelom zlepšenia fungovania manželstva s navrhovateľkou po stránke komunikačnej,
ako aj usporiadania si priorít v rámci rodiny a manželstva. Na druhej strane manželka trvá na
rozvodemanželstvaargumentujúcdlhodoborozvrátenýmivzťahmidotakejmiery,ženemožnoočakávať
obnovenie manželského spolužitia, jej nezáujmom na obnovení manželského spolužitia. Zdôraznila jej

neúspešné snahy v minulosti o záchranu manželstva, keďže problémy sa vyskytujú od roku 2010 a tieto
sa nepodarilo odstrániť.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nepovažoval za potrebné

doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie
záveru o dôvodnosti vyhovenia návrhu na rozvod manželstva. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že
vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, by doplňovanie
dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už
ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, ktorý vyplynul i z

celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.

14. Odvolací súd dodáva, že manželstvo účastníkov konania nemôže plniť svoj účel so zreteľom na
jednoznačný postoj manželky absolútne vylučujúci obnovenie spolužitia s manželom a dĺžku rozvratu
manželstva, ktorá dostatočne preukazuje absenciu citového vzťahu manželky k manželovi. Pretože

manželstvo účastníkov dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, je vylúčené, aby do budúcna
mohlo plniť svoj účel, pretože nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov je vzájomná zhoda,
poskytovanie si podpory a pomoci.

15. Súd nerezignoval svoju úlohu viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich

zmiernenie. Z obsahu spisu je zrejmý kategoricky odmietavý postoj manželky k obnoveniu partnerského
spolužitia manželov, o hĺbke rozvratu manželstva, podľa názoru súdu svedčí aj pevné rozhodnutie
manželky rozviesť sa, ktoré nespochybnili ani varianty ponúknuté jej súdom v rámci priebehu konania
za účelom poskytnutia času na zváženie si svojho rozhodnutia. Za tejto situácie nie je žiaden dôvod
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov

do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z
manželov výslovne odmieta. Pokiaľ manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, odvolací súd poukazuje
na kategoricky odmietavý postoj manželky, ktorý uviedla aj v jej vyjadrení k odvolaniu. Za takýchto
okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku.

16. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal vážnosť,
trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež príčiny rozvratu a možnosť
obnovenia spolužitia, správne súd konštatoval, že z ich vzájomného vzťahu sa vytratila náklonnosť,
rešpektavôľaprispôsobovaťsadruhémupartnerovivzáujmezachovaniavzťahu,bežnéživotnésituácie
neprežívajú a neriešia spoločne, netrávia spoločne voľný čas, nemajú žiadne voľnočasové aktivity a

záujmy, nefunguje medzi nimi komunikácia, nepredstavujú už jeden pre druhého oporu v manželskom
zväzku v žiadnom smere. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutočný stav, kde bolo preukázané, že
vzťah manželov je dlhodobo vážne narušený, vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo
prestalo plniť svoj spoločenský účel a svoje základné funkcie. Za danej situácie je rozvod manželstva
individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ manželka zásadne odmieta obnovenie

manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva.
V tejto právnej veci odvolací súd považuje za dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť úlohy citové, ekonomické, intímne,
v dôsledku čoho aj vo vzťahu k výchovnej úlohe sa rozvod stal rozumným východiskom zo vzniknutej
situácie.

17. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania čo do výroku o rozvode manželstva, keďže je
dostatočne zrejmé, že právne závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre rozvod manželstvaúčastníkov, založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo
dôvodilzkonkrétnychzistení,ktorémajúpôvodvdostatočnevykonanomdokazovaní,zajehosprávneho
vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Nie je možné prostredníctvom rodinného

práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne
a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom
rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody, neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej
náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov
zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve. Príčinou rozpadu manželstva je aj

chýbajúca komunikácia a klasický manželský život, tiež neriešenie spoločných vecí.

18. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie
a dodáva, že pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, si manželstvo
nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože za
jednoznačne verbalizovaného, kategoricky odmietavého postoja manželky k ďalšiemu pretrvávaniu

toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku,
ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto
spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v preskúmavanej veci.

19. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku I. o rozvode a súvisiacom
výroku III. o trovách konania manželstva ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).