Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201528
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8814201528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená
v konaní Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava
- mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 022 047, adresa na doručovanie: Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice, proti žalovaným: 1. Obec
Nová Kelča, Nová Kelča 72, IČO: 00 332 623, právne zast. Advokátska kancelária - JUDr. Stanislav
Kaščák, s. r. o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47245034, 2. H.. Q. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, Q., právne zast.: Advokátska kancelária LEXANTE, s. r. o., Slávičie

údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53362624 3. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U. XXXX/XX, Z.,
právne zast.: AK JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, 4. GR8 auctions, s. r. o.,
Nám. 14. října 1307/2, Praha 5, Česká republika, IČO: 285 14 301, právne zast.: Advokátska kancelária
LEXANTE, s. r. o., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53362624 5. H.. V. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. W. XXXX/XX, G. - Q., právne zast.: AK JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov,
o určenie vlastníctva, o odvolaniach žalovaných v 2. až 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 7C 126/2014 - 1258 zo dňa 18.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. až VII.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Žalobca j e vlastníkom nehnuteľností a to parcela v katastrálnom území K. S.:
č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,

č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,

č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere X m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX,

č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,
č. XXX/X o výmere X m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXXX,

č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX,
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku vodné plochy, zapísaná na LV č. XXX.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade v rozsahu 20 %

s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 3.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 4.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 5.rade v rozsahu 20 %
s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

VII. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 31,80 eur voči žalovaným v 2. a 5.
rade spoločne a nerozdielne, ktorý bude uhradený zo zloženej zálohy žalovaným v 2. rade Zk 2/2017 vo
výške 7,95 eur, žalovaným v 3. rade Zk 39/2016 vo výške 7,95 eur, žalovaným v 4. rade 4/ Zk 1/2017
vo výške 7,95 eur, žalovaným v 5. rade ZK 40/2016 vo výške 7,95 eur po právoplatnosti tohto výroku.

VIII. Záloha vo výške 68,11 eur zo Zk 38/16 b u d e vrátená žalovanému v 1.rade po právoplatnosti
tohto výroku.

IX.Zálohavovýške50,33zoZk2/17budevrátenážalovanémuv2.radepoprávoplatnostitohtovýroku.

X. Záloha vo výške 50,32 eur zo Zk 39/16 b u d e vrátená žalovanému v 3.rade po právoplatnosti tohto
výroku.

XI. Záloha vo výške 50,33 eur zo Zk 1/17 b u d e vrátená žalovanému v 4.rade po právoplatnosti tohto

výroku.

XII. Záloha vo výške 50,32 eur zo Zk 40/16 b u d e vrátená žalovanému v 5.rade po právoplatnosti
tohto výroku.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nenadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá
osvedčovala jeho vydržanie vlastníckeho práva, nespĺňa povinné zákonné náležitosti pre vydržanie
a nakoľko neboli splnené ani základné predpoklady vydržania, žalovaný v 1. rade sa nestal platne
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Pôvodným vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva v čase

vydržania sporných pozemkov bola Slovenská republika, a to v tom čase parciel označených ako číslo
XXX/X, XXX a XXX, k. ú. K. S.. Následne došlo k vypracovaniu geometrických plánov pre odčleňovanie
z týchto pozemkov pre účely ďalších prevodov. Poukázal na okolností týkajúce sa predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, kedy musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, nakladanies vecou so zreteľom na dobromyseľnosť a na uplynutie vydržacej doby. V prejednávanej veci predmetné
nehnuteľnosti nie sú spôsobilé byť predmetom vydržania, nakoľko sa jedná o pozemky zastavané
vodným dielom P., pričom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, ako aj príslušných zákonov, vody a

vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako aj ďalší majetok nevyhnutný na zabezpečovanie
potrieb spoločnosti, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených
fyzických osôb. V danom prípade sa jedná o pozemky, ktoré tvoria súčasť vodného diela P., preto nie sú
spôsobilébyťpredmetomvydržania.Zároveňvkonanínebolpreukázanýtitul,odktoréhodržiteľodvádza
dobrú vieru, že mu takýto majetok patrí. Rovnako tak držiteľ veci nemohol byť vzhľadom na objektívne

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu patrí vlastnícke právo k týmto pozemkom.

3. Následne sú neplatnými aj ďalšie prevody týchto nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na ostatných
žalovaných s poukazom na zásadu, že nemožno na iného previesť viac práv než má sám. V danom
prípade sa nejedná ani o situáciu výnimky z uvedenej zásady.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. článku 64, článku 20 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 39, § 40a, § 49, § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132, § 134 a § 588 Občianskeho zákonníka, podľa
§ 70 zákona o katastri nehnuteľností, podľa § 31, § 32 zákona číslo 138/1973 o vodách účinného do
31.05. 2002, podľa § 2, § 43 zákona číslo 364/2004 Z.z. o vodách, podľa § 63 zákona číslo 323/1992
zbierky o notároch a notárskej činnosti.

5. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní neboli sporné parcely číslo XXX/X a XXX/X, pričom
u ostatných parciel z vykonaného dokazovania vyplýva dôvodnosť podanej žaloby.

6. Uviedol, že nadobúdatelia, teda žalovaní v 2. až 5. rade s poukazom na zásadu priemernej opatrnosti

museli vedieť, že jedná sa o pozemky patriace k vodnej nádrži, kedy je všeobecne známe, že vlastníkom
takýchto pozemkov je Slovenská republika, a preto v rámci opatrnosti je dôvodné od nich vyžadovať
preverenie skutočnosti, či tieto parcely netvoria retenčnú hladinu vodného diela. V takomto prípade bolo
primerané žiadať od nich, aby skúmali titul, na základe ktorého obec predmetné majetky získala. Títo
porušili zásadu primerane opatrnej osoby, čo je dôležité posúdiť pri takýchto konaniach.

7. Súd pri rozhodovaní o trovách konania nezistil dôvody v zmysle § 257 CSP, priznal úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným, ktorých zaviazal na ich
náhradu každého v rozsahu 20 %. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
zároveň rozhodol o vrátení nevyčerpaných záloh na znalecké dokazovanie.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaných v 2. až 4. rade, ktorí
uviedli, že dobrá viera tretej osoby je relevantná aj v prípade, ak táto nadobúda vec od nevlastníka,
pričom poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky. V prejednávanej veci v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným v 4. rade, tento nadobúdal vlastnícke právo od vlastníka,

pričom ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, vyznačí sa stav v katastri pre pôvodného
vlastníka a neprihliada sa na dobrú vieru dobromyseľného nadobúdateľa. V prejednávanej veci súd prvej
inštancie rozhodol po chybnej úvahe ohľadom aplikácie inštitútu vydržania. Poukázali na skutočnosť,
že za určitých okolností je možná výnimka zo zásady nemo plus iuris a aj Ústavný súd Slovenskej
republiky uviedol, že treba vychádzať z individuálnych okolností konkrétneho rozhodovaného prípadu

a je dôvodné priznať ochranu vlastníckeho práva aj subjektu, ktorý nadobudol vlastnícke právo od
predošlého vlastníka, aj keď tento nadobudol vlastníctvo na základe neplatného právneho úkonu.

9. Žalovaný v 1. rade podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým namietol nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že je dotknutý rozsudkom na pozemku, parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X.

Napriek uvedenému podáva odvolanie voči výroku I. rozsudku ako celku. Poukázal na to, že jedná sa
o skutkovo aj právne zložitú vec a v takejto veci je nutné využiť všetky možnosti dvojinštančnosti súdnej
sústavy v Slovenskej republike. Žalovaný uviedol, že sa nevie vyjadriť k pohnútke osoby , ktorá konala
za obec v rozhodnom čase, teda vtedajší starosta, ktorý vykonal vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho
práva obce k sporným pozemkom, pričom v tejto súvislosti je nutné vychádzať z výpovedí osôb pred

súdom. V súvislosti s tým, či predmetné pozemky boli spôsobilým predmetom vydržania považoval
za nesprávne právne posúdenie súdu v bodoch 40 až 73 napadnutého rozsudku. Ohľadom otázky, či
osoby konajúce za obec mohli nejakým spôsobom upozorniť žalovaných na to, že niektoré pozemky
zapísané vo vlastníctve obce mohli byť sporné čo do dôvodu ich nadobudnutia treba uviesť, že z textulistu vlastníctva vzhľadom na množstvo pozemkov na liste vlastníctva nie je možné priradiť, ktorý právny
titul nadobudnutia svedčí konkrétnemu pozemku.

10. Rovnako proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaných v
3. a 5. rade s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietli, že je
nesprávnym skutkovým zistením to, čo uviedol súd prvej inštancie v bode 83 odôvodnenia, kedy boli
mylne vyhodnotené skutkové zistenia, že žalovaný v 1. rade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním titulom notárskej zápisnice, pričom notár by určite nevydal listinu o vydržaní, ak by bol v liste

vlastníctva zapísaný vlastník, ktorým by bola Slovenská republika. V tomto prípade deklaroval starosta
obce delimitáciu týchto pozemkov od okresnej správy rekreačných služieb. Poukázal na výsluch notára,
ako aj svedkov, pričom uviedol, že ak by aj táto notárska zápisnica bola neplatná, bola by domnelým,
teda putatívnym nadobúdacím titulom, od ktorého je nutné odvíjať vstup obce do oprávnenej držby,
pričom súd vyhovel žalobe z dôvodu, že vydržanie notárskou zápisnicou je neplatné a obec nemohla
nadobudnúťvlastníckeprávovydržaním niezdôvodu,žesajednáopozemkypodreferenčnouhranicou,

ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu. V danom prípade je notárska zápisnica titulom odkedy bola obec
v presvedčení, že jej pozemky patria a po dobu viac ako 10 rokov ich užívala. Pokiaľ teda notárska
zápisnica nebola platná alebo mala vady obec bola dobromyseľná po dobu desiatich rokov vo vzťahu k
užívaniu týchto nehnuteľností. Rovnako tak súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec ohľadom
dobrej viery žalovaných pri nadobúdaní pozemkov a nesprávne aplikoval uznesenie veľkého senátu NR

SR z 27.04.2021, nakoľko aj v zmysle tohto rozhodnutia by táto notárska zápisnica mohla byť putatívnym
nadobúdacím titulom. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2016,
podľa ktorého má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ, ktorý nadobudol vec v dobrej
viere. Nedbalým vlastníkom je v tomto prípade Slovenská republika, ktorá od roku 1989 nejavila žiaden
záujem o tieto pozemky a ani sa o nich nestarala. Predmetné rozhodnutia sú v súlade so zásadou

ochrany dobrej viery ako súčasti princípu právnej istoty. Poukázali tiež na rozhodnutia vyšších súdnych
autorít ohľadom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, pričom súd ani neriešil, že niektoré z parciel
sa nachádzajú pod hranicou retenčného pásma. Predmetné parcely boli zakúpené od obce, ktorá tieto
zmluvy schvaľovala na svojom obecnom zastupiteľstve. Z týchto dôvodov navrhli žalobu zamietnuť.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj zo strany žalovaného v 3. rade,
ktorý uviedol, že sa stotožňuje s podaným odvolaním cestou svojho právneho zástupcu a doplnil jeho
odvolanie tak, že súd prvej inštancie v podstate sa nezaoberal skutočnosťou, či sa pozemky nachádzajú
dovýškovejúrovne163,50metrovnadmorom,ktoroužalobcachcelohraničiťpozemkysvojho údajného
vlastníctva, pričom súd konal na základe vlastných subjektívnych hypotéz a neprimerane zvýhodnil

žalobcu. Toto rozhodnutie nedáva jasné odpovede na právne otázky a vo svojom rozhodnutí zvýhodňuje
žalobcu, ktorý zavádza, že pozemky sa nachádzajú vo výškovej kvóte danej výškou prevádzkovej
hladiny, čo je 162 metrov nad morom. Súd prvej inštancie vlastnou iniciatívou neprimerane zvýhodnil
žalobcu. V spise sú založené listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že predmetné pozemky v tom čase
vo vlastníctve obcí nemali žiadne ťarchy a nebolo v zmysle listu vlastníctva zrejmé, že sa vzťahujú

na zabezpečenie údržby a prevádzky vodného diela. Poukázal na to že, v inej rekreačnej oblasti boli
odkúpené pozemky inými fyzickými osobami v nadmorskej výške nižšej ako 162 metrov, jedná sa
teda o rozdielny prístup žalobcu k jednotlivým subjektom. Žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz,
podľa ktorého by bolo zrejmé, že obec musela mať vedomosť o tom, že vlastníkom týchto pozemkov
je štát. Podal predmetnú žalobu po asi dvanástich rokoch odo dňa spísania notárskej zápisnice, čím

nepochybne preukázal, že je nedbalým subjektom. Listinné dôkazy v spise potvrdzujú dobromyseľnosť
kúpy pozemkov, pričom poukázal na to, že obecné zastupiteľstvo 03.08.2012 hlasovaním odsúhlasilo
predaj týchto pozemkov ďalším žalovaným. Obec v tomto čase mala k dispozícii aj znalecké posudky,
ktoré sa týkali stanovenia všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedol, že považuje rozsudok prvej inštancie
za vecne správny, vyčerpávajúci, zrozumiteľný a spravodlivý, pričom uviedol, že je neprípustné, aby
pokútne nadobudnutie majetku štátu založené na zámerných nepravdivých vyhláseniach bolo súdom
posúdené ako dôvodné.

13. Žalovaný v 3. rade v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že subjekt, ktorý podal toto vyjadrenie je
len správcom majetku štátu a nie je zrejmé aké je postavenie osoby, ktorá je elektronický podpísaná
pod týmto vyjadrením. Samotné vyjadrenie žalobcu neobsahuje nič vierohodné a to, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie je logické, veď súd rozhodol v jeho prospech. Poukázal na skutočnosti,ktoré uviedol vo svojom odvolaní, ako aj na to, že v kúpnych zmluvách obec bola zapísaná ako výlučný
vlastník týchto nehnuteľností aj podľa katastra, pričom platí aj daň za tieto nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca
až po dvanástich rokoch od notárskej zápisnice namietol tieto skutočnosti, je to v rozpore so zásadami

správneho hospodára.

14. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 27.03.2025 k podaniu žaloby daného žalovaným v
3. rade uviedol, že tento má u obce nedoplatok na dani z nehnuteľností od rokov 2018 až do roku 2024.

15. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania
žalovaných nie sú dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn., musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže

príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotenídôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

22. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

23. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

24. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky vznesenej žalovanými v 3. a 5. rade ohľadom nesprávneho
skutkového zistenia súdu prvej inštancie, kedy za domnelý právny dôvod vstupu právneho predchodcu
žalovaných do držby mala byť považovaná listina o vydržaní, uvádza odvolací súd, že táto námietka
nie je dôvodná. Notárska zápisnica nie je spôsobilým titulom, respektíve právnym dôvodom, na základe
ktorého by mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo titulom vydržania. Aj s poukazom na nižšie

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4Cdo/28/2006) je zrejmé, že takýmto
titulom môže byť len právny úkon, ktorým sa prevádza vec na iného vlastníka, nie vyhlásenie, ktorým v
podstate je aj notárska zápisnica. Notár nezodpovedá za správnosť údajov, ktoré sú pred ním zo strany
subjektu žiadajúceho o vydanie notárskej zápisnice prednesené. Odvolacia námietka, podľa ktorej je
notárska zápisnica spôsobilým titulom pre vstup do dobromyseľnej držby je nedôvodná. Odvolací súd

dodáva, že nemožno priznať právne účinky jednostrannému vyhláseniu osoby, ktorá vyhlásenie učinila
vo vlastnom záujme a následne od takéhoto vyhlásenia odvodzovať splnenie podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Takýto koncept postráda akúkoľvek právnu logiku a bol by v rozpore s
princípom spravodlivosti. Notár nemá postavenie orgánu štátu, notárska zápisnica je spísaná notárom,
zachytáva opis osvedčovaných skutočností. Notár nenesie zodpovednosť za osvedčovaný dej a jeho

súlad so zákonom. Zodpovedá len za správne a presné opísanie osvedčovaných skutočností. V danom
prípade nejde o akt štátneho orgánu, od ktorého by bolo možné odvíjať presvedčenie obce, že je
vlastníkom pozemkov. Táto listina nie je spôsobilým putatívnym titulom. Ak teda chýba jeden zo
základných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, t. j. titul držby, nemožno
dospieť k záveru, že možno priznať ochranu žalovaným v 2. až 5. rade, ktorí nadobudli vlastnícke právo

odobceichprávnehopredchodcu.Držbaobcebymohlabyťzapočítanávprospechžalovanýchv2.až5.
rade, len za súčasného predpokladu splnenia podmienky existencie titulu spôsobilého na nadobudnutie
presvedčenia za vstup do držby.

25. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 287/2006: Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá

je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého
mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť
len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva,
rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Dotazník a čestné vyhlásenie však žiadnym takýmto právnym, ani
domnelým právnym úkonom nie je. Vyvodzovanie dobromyseľnosti navrhovateľov 1), 2) len z dotazníka

a čestného vyhlásenia, ktoré vyhodnotil odvolací súd, ako domnelý právny titul, bez zohľadnenia
zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na
navrhovateľoch 1), 2) požadovať, je v rozpore s platnou právnou úpravou, upravujúcou inštitút vydržania.26. Súd prvej inštancie v bode 84 odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že z listu vlastníctva pred
vydržaním (zrejme v čase notárskeho osvedčenia) vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností bola Slovenská
republika. K uvedenému dodáva odvolací súd, že podľa výpisu z LV č. XX, kde boli pôvodné parcely č.

XXX/X, XXX a XXX vyplýva, že vlastníkom týchto parciel je Slovenská republika a obec bola vedená ako
nájomca,pričomuparcelyč.XXXišloodruhpozemku-vodnáplocha.Užtátoskutočnosťjenepochybne
spôsobilá jednoznačne určiť, že vodná plocha nie je spôsobilá byť predmetom vydržania. To, že u tejto
parcely ide o druh pozemku - vodná plocha vyplýva z LV č. XXX, k. ú. K. S. (č. l. 320 spisu).

27. Ani odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia ohľadom ochrany nadobúdateľov nebola
posúdená ako dôvodná. V tejto súvislosti odkaz na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 549/2015, nie je dôvodný. V prejednávanej veci bol pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností
štát Slovenská republika. Pri určení miery povinnosti vlastníka je nepochybné brať do úvahy, že štát ako
právnická osoba a osobitný subjekt práva je vlastníkom nespočetného množstva nehnuteľností, ktorého
správu vykonávajú ním poverené osoby. V danom prípade ako vyplýva z konkrétnych okolnosti prípadu

došlo ku vydaniu notárskeho osvedčenia časti pozemkov štátu pôvodne vedených pod číslom XXX/X,
XXX a XXX, teda u týchto parciel došlo iba k zníženiu ich výmery, no samotné parcely podľa číselného
označenia ostali vo vlastníctve štátu. Táto skutočnosť nemôže ostať nepovšimnutá pri posudzovaní
povinnosti vlastníka a o tom či je nedbalý v nakladaní s vlastnými nehnuteľnosťami. Na druhej strane,
ak sa nadobúda pozemok pri vodnej ploche, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, ako to uviedol

súd prvej inštancie, že takéto plochy sú vo výlučnom vlastníctve štátu je nutné klásť zvýšené nároky
na obozretnosť nadobúdateľa a pri zhodnotení oboch týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru,
že niet dôvodu pre prelomenie ústavnej zásady, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť viac
práv než má sám. V takýchto prípadoch pre posudzovanie dobrej viery nadobúdateľa (z hľadiska kritérií
priemerne obozretného človeka) nemožno pri týchto skutkových okolnostiach prípadu vychádzať len z

toho, že predávajúci disponoval zápisom v katastri nehnuteľnosti. Nakoľko išlo o pozemky pri vodnej
nádrži nepochybne pod bežnú opatrnosť kupujúceho je nutné zahrnúť aj požiadavku aktívneho zistenia
konkrétnych skutočnosti či predávajúci disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom. Porovnaj
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/49/2017. Z rovnakého rozhodnutia vyplýva aj záver, že
zásadu, podľa ktorej na iného nemožno previesť viac práv než má prevodca sám, možno použiť len vo

výnimočných prípadoch, pričom podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci takéto výnimočné
okolnosti zistené neboli. Naopak charakter prevádzanej veci svedčí o tom, že žalovaní v 2. až 5. rade
nevynaložili primeranú opatrnosť pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníckych práv. V danom prípade
nedošlo k vydaniu notárskej zápisnice ohľadom celých parciel, ale len ich častí, čo pri otázke posúdenia
či je vlastník nedbalý svedčí záveru, že nejde o nedbalého vlastníka.

28. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/49/2017: . Žalovaný 2/ nadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným 1/. Ak je vlastníctvo
nadobúdané na základe zmluvy, potom sa na takúto zmluvu vzťahuje jedna zo základných zásad
súkromného práva, a to zásada „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto

nemôže previesť viac práv, než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“)
vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca,
ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo
nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10). 34. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z

vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka,
nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp
ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd
zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv,
než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad

akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol
(porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2.10.2012). Dobrá viera musí
byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s
prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto
ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v

oprávnenej držbe.

29. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (zhľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,
ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.
36. V prejednávanej veci zistený skutkový stav podľa názoru dovolacieho súdu dobrú vieru žalovaného

2/(posudzujúcjuprísne)konštatovaťneumožňuje.Lensamotnáskutočnosť,žežalovaný1/bolzapísaný
ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemohla sama osebe založiť dobrú
vieru (presvedčenie) žalovaného 2/, že žalovanému 1/ svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého
je jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné
od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich

(z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že žalovaný 1/ v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom. Vlastnícke právo žalobcu vzniklo na
základe právnej normy, ktorá bola platná, nadobudla účinnosť a bola aj publikovaná v zbierke zákonov.
Vynaložením potrebnej aktivity bola táto informácia zistiteľná a dostupná a dostupný bol aj jej obsah.
Žalovaný 2/ mohol mať pochybnosti o platnom nadobúdacom vlastníckom titule žalovaného 1/.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ je vlastníctvo
nadobúdané na základe zmluvy, na túto sa vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva,
podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo
skutočného vlastníka. V jej zmysle platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca
subjektu, ktorý vlastníkom nebol. Výnimočne nemožno vylúčiť situáciu, kedy princípu ochrany práva

pôvodného vlastníka bude nadradený princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, no jedná sa
len o výnimočné situácie, kedy musí byť dobrá viera hodnotená veľmi prísne. V prejednávanej veci len
samotná skutočnosť, že vlastník bol vedený v liste vlastníctva bez zohľadnenia toho, že nadobúdatelia
nevynaložili potrebnú aktivitu, aby si zaobstarali zistiteľnú a dostupnú informáciu ohľadom toho, akým
spôsobom obec nadobudla vlastnícke právo, nemôže byť posudzovaná v prospech ich dobrej viery.

31. Správne poukázal súd prvej inštancie na podmienky pre vydanie osvedčenia o vyhlásení vyhlásenia
o vydržaní vlastníckeho práva, kedy súčasťou musí byť aj vyjadrenie osoby, ktorej svedčí zápis v katastri
nehnuteľností. Pokiaľ takýmto subjektom je štát, teda nepochybne nejde o osobu, ktorá by sa zdržiavala
na neznámom mieste, respektíve by bola neznámou osobou, nemožno dospieť k záveru, že notárska

zápisnica je platná.

32. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných v 2. až 4. rade, ktoré sú totožné ohľadom dobrej
viery nadobúdateľa, odvolací súd uvádza, že obdobne platia vyššie uvedené závery, kedy neboli
z individuálnych okolností prípadu zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prelomenie tejto

ústavnej zásady. Odkaz na jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky nie je dôvodný s
tým, že každý prípad musí byť posúdený individuálne. Pokiaľ nie sú skutkové okolnosti prípadu úplne
rovnaké, nemožno vychádzať z rozhodnutí, na ktoré poukázali žalovaní v 2. a 4. rade. Aj z rozhodnutí
ÚstavnéhosúduSRvyplýva,žetietosúvydanésohľadomnadanéokolnostikaždého prípadujednotlivo
a pri strete záujmov vlastníckeho práva pôvodného vlastníka s nadobudnutím vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, ide o vzájomnú kolíziu týchto práv, kedy musí byť každý prípad
hodnotený veľmi individuálne.

33. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil postupom podľa § 388 CSP. Rovnako bol ako vecne správny potvrdený aj súvisiaci výrok o

trováchkonania.Spoukazomnaviazanosťodvolaciehoprieskumutýmakoodvolateliatotošpecifikovali,
neboli výroky VIII. až XII. predmetom odvolacieho prieskumu.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho konania. V

odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešným žalovaným v 1. až 5. rade
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).