Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200512
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5718200512.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Ing. E. F., narodenej XX. E. XXXX, L., Y. XX,
zastúpená JUDr. B. H., narodenou XX. R. XXXX, H., Y. XX/A, proti žalovaným 1/ K. F., narodenej XX.
H. XXXX, Y., 2/ A. K., narodenému XX. R. XXXX, H., H. XX, 3/ C. K., narodenej XX. C. XXXX, H.,
H. XX, žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s.r.o., Bratislava,
Gajova 11, IČO: 47237325, o vypratanie nehnuteľností, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

5C/7/2018, o dovolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/79/2022
z 03. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") v poradí druhým
rozsudkom z 12. augusta 2021 č. k. 5C/7/2018-306 uložil žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne,
bez nároku na bytovú náhradu, vypratať nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia, do
15.- tich dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.), žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ až 3/ právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že po doručení uznesenia Krajského súdu
v Žiline (pozn. odvolacieho súdu: ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie č.
k. 5C/7/2018-206 zo dňa 01. júla 2020) stranám sporu, bolo vo veci vytýčené pojednávanie na deň
29.04.2021. V žiadosti zo dňa 19.04.2021, doručenej súdu dňa 22.04.2021, požiadali žalovaní 1/ až 3/ o
odročenie pojednávania s poukazom na opatrenia prijaté v súvislosti so zabránením šírenia COVID-19
a ďalšie protipandemické opatrenia. Žiadosť odôvodnili vyšším vekom a zdravotným stavom žalovaných

2/ a 3/ a zhoršeným psychickým stavom žalovanej 3/. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie
pojednávanie odročil na ďalší termín. Žiadosťou zo dňa 07.06.2021 žiadali žalovaní 1/ až 3/ opätovne
o odročenie pojednávania vytýčeného na 10.06.2021, keď ako dôvod uviedli zhoršený zdravotný stav
žalovanej 3/, ktorý si vyžadoval liečbu a neustálu lekársku starostlivosť, keď k žiadosti bola pripojená
lekárska správa od psychiatričky MUDr. R. L., ktorá v nej uviedla, že žalovaná 3/ je v liečbe psychiatrickej
ambulancie pre bipolárnu afektívnu poruchu a účasť žalovanej 3/ na pojednávaní neodporučila. Po

pojednávaní vytýčenom na deň 10.06.2021 súd prvej inštancie požiadal žalovanú 1/ a žalovaného 2/
o zdôvodnenie svojej neúčasti na pojednávaní, nakoľko dôvody, ktoré v ospravedlnení uviedli, sa týkali
výlučne zdravotného stavu žalovanej 3/, pričom títo si zásielky neprebrali a na výzvu súdu nereagovali.
Súčasne bola súdom prvej inštancie dotazovaná psychiatrička žalovanej 3/ MUDr. R. L., ktorá súdu v
podaní zo dňa 07.07.2021 oznámila, že žalovaná 3/ je v liečbe psychiatra od roku 1992 pre bipolárnu
afektívnu poruchu a jej zdravotný stav je z dlhodobého hľadiska značne nepriaznivý s tým, že aktuálne

sa zdravotný stav stabilizuje a podľa aktuálneho stavu by bolo možné menovanú vypočuť v priebehu
mesiaca. Na základe informácie od psychiatričky žalovanej 3/ súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň12.08.2021, pričom žalovaní 2/ a 3/ boli predvolaní z adresy ich trvalého bydliska a súdnu zásielku si
neprevzaliapojednávaniasanezúčastnili.Žalovaná1/bolapredvolanázadresytotožnejakožalovaní2/
a3/,pričompredvolaniejejdoručenéneboloapojednávaniasanezúčastnila.Splnomocnenázástupkyňa

žalobkyne na pojednávaní uviedla, že situácia sa doposiaľ nezmenila, pričom žalovaní nekontaktovali
žalobkyňu, a preto žiadala súd, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní boli predvolaní z adresy ich bydliska, kde si na
predchádzajúce pojednávanie riadne preberali predvolania, pričom na pojednávanie konané dňa
12.08.2021 si žalovaní zásielky neprevzali a ostali im uložené bez vyzdvihnutia, čo pokladal súd prvej

inštancie za doručenie pri zohľadnení fikcie doručovania. Nakoľko potom boli splnené všetky zákonné
podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie takýmto spôsobom
vo veci rozhodol. Konštatoval, že v súlade s § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP")
žalobkyňa navrhla na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, žalovaní sa nedostavili na
pojednávanie, boli riadne a včas predvolaní, v predvolaní bolo poučenie o následkoch nedostavenia sa,
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a aj pokiaľ si tento termín pojednávania neprevzali,

tak v predchádzajúcich predvolaniach sa rovnaké poučenia o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie nachádzali, a teda žalovaní o tom boli riadne poučení. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol, že po rozhodnutí odvolacieho súdu neboli zo strany žalobkyne a ani žalovaných 1/ až 3/
predložené žiadne nové dôkazy, a preto po zistení skutkového a právneho stavu vyhovel žalobe, pretože
mal preukázané, že žalovaní 2/ a 3/ bývajú v rodinnom dome, ktorý nevlastnia, nakoľko ho previedli na

dcéru a táto ho predala žalobkyni. Pretože žalovaní 2/ a 3/ nemali žiadny právny titul užívania rodinného
domu vo vlastníctve žalobkyne a nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu a ani k
prezentovanému možnému spätnému odkúpeniu nehnuteľnosti, či už dcérou žalovaných 2/ a 3/ alebo
samotnými žalovanými 2/ a 3/, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné žalobe vyhovieť.
Vo vzťahu k žalovanej 1/ poukázal na to, žalobkyňa zobrala žalobu voči nej späť, keď o späťvzatí

bolo právoplatne rozhodnuté v poradí prvým rozsudkom (rozsudkom č. k. 5C/7/2018-206 zo dňa 01.
júla 2020), pričom výroková časť rozsudku, týkajúca sa zastavenia konania voči žalovanej 1/, nebola
napadnutá odvolaním.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd") rozsudkom sp. zn. 11Co/79/2022 z 03. novembra 2022

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (výrok I.) a žalobkyni voči žalovaným 2/ a 3/
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2.1. Odvolací súd mal preukázané, že žalovaným 2/ a 3/ bolo doručované predvolanie na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 12.08.2021, na ktorom bol vyhlásený odvolaním napadnutý rozsudok, keď zásielky
obsahujúce predvolanie na toto pojednávanie boli dané na poštovú prepravu dňa 14.07.2021 s tým, že

žalovaným 2/ a 3/ boli predmetné zásielky zaslané na adresu H., XXX XX H. - J., Slovenská republika.
Zásielke obsahujúcej predvolanie na pojednávanie na deň 12.08.2021 adresovanej žalovanému 2/ bolo
pridelené podacie číslo R a z informácie o doručovaní vyplýva, že sa jednalo o úradnú zásielku so
službou opakované doručenie, pričom uvedená zásielka nebola žalovanému 2/ doručená z dôvodu,
že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Zásielke obsahujúcej predvolanie na pojednávanie na deň

12.08.2021adresovanejžalovanej3/bolopridelenépodaciečísloRazinformácieodoručovanívyplýva,
že sa jednalo o úradnú zásielku so službou opakované doručenie, pričom uvedená zásielka nebola
doručená žalovanej 3/ z dôvodu, že si ju neprevzala v odbernej lehote. V prípade obidvoch žalovaných 2/
a 3/ sa teda jednalo o úradnú zásielku, ktorá bola korešpondenciou určenou do vlastných rúk účastníkom
v konaní pred orgánmi verejnej moci. Žalovaným 2/ a 3/ boli zásielky obsahujúce predvolanie na

pojednávanie zo dňa 12.08.2021 doručované na adresu prezumovanú § 106 ods. 1 CSP, keď žalovaní
2/ a 3/ sa na uvedenej adrese preukázateľne zdržiavali, túto adresu uvádzali na svojich podaniach
adresovaných súdu, vrátane odvolania proti napadnutému rozsudku, ako aj plnej moci udelenej svoju
právnemu zástupcovi, keď navyše sa jednalo o adresu bydliska v nehnuteľnosti (rodinnom dome), ktorej
vypratania sa žalobkyňa v spore domáhala, a ktorú žalovaní 2/ a 3/ označujú v samotnom odvolaní

ako svoje obydlie. Z uvedeného bola potom zrejmá vôľa žalovaných 2/ a 3/, aby im boli doručované
súdne písomnosti na túto adresu a ich adresa hlásená v registri obyvateľov (Mesto H.) má z uvedených
dôvodov iba evidenčný charakter.
2.2. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukázal na § 111 ods. 1 CSP, podľa ktorého do vlastných
rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomností (ďalej

len „doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka
je verejnou listinou. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie
(porovnaj § 111 ods. 3 CSP). Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o riadnoma včasnom doručení predvolania na predmetné pojednávanie žalovaným 2/ a 3/, keďže (napriek tomu,
že si žalovaní 2/ a 3/ neprevzali zásielky obsahujúce predvolanie na pojednávanie zo dňa 12.08.2021)
uvedené zásielky boli menovaným doručené v zmysle zákonnej fikcie prezumovanej § 111 ods. 3 CSP.

2.3. Námietky žalovaných 2/ a 3/ spočívajúce v nesplnení podmienok na vydanie rozsudku pre
zmeškanie, ktoré malo spočívať v tom, že im do poštovej schránky nebolo uložené oznámenie o uložení
zásielky (pričom podľa ich tvrdenia by si v opačnom prípade predmetné zásielky prevzali), odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zo súdneho spisu vyplývalo, že predmetné zásielky boli žalovaným
doručované prostredníctvom poštového podniku aj reálne, nakoľko im boli pridelené vyššie uvedené

podacie čísla, pričom uvedené zásielky boli doručované so službou „opakované doručenie", a to tak
žalovanému 2/, ako aj žalovanej 3/. Žalovaným 2/ a 3/ bol poštovým doručovateľom vykonaný pokus
o doručenie predvolania na pojednávanie (príp. z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie muselo
byť vykonané oznámenie o uložení zásielky celkovo dvakrát vo vzťahu k žalovanému 2/ a dvakrát
vo vzťahu k žalovanej 3/), pričom žalovaní 2/ a 3/ si na uvedenej adrese (iné) súdne zásielky aj
preberali. Pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ z dôvodu, že „nie je v ich možnostiach túto skutočnosť preukázať",

navrhli, aby súd požiadal poštového doručovateľa o identifikáciu zásielok a potvrdenie skutočnosti, či
im boli zásielky aj reálne v uvedenom období doručované, odvolací súd poukázal na to, že v konaní
bola jednoznačne preukázaná existencia doručovaných zásielok, ktorým boli pridelené aj podacie čísla
zásielok. Žalovaní 2/ a 3/ (ktorých zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať „závadu" v doručovaní)
ako adresáti poštových zásielok mohli učiniť reklamáciu doručovania predmetných zásielok za účelom

preukázania vady v doručovaní, ktorú by bol poštový podnik v zmysle reklamačného poriadku vydaného
v súlade s § 28 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách povinný vybaviť. Žalovaní, napriek tom,
že boli v odvolacom konaní zastúpení právnym zástupcom, uvedené bez uvedenia akýkoľvek dôvodov
nevykonali. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že žalovaní 2/ a 3/ spolu s odvolaním proti rozsudku
súdu prvej inštancie podali (z rovnakého dôvodu) aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, tento

návrh bol súdom prvej inštancie zamietnutý a žalovaní 2/ a 3/ (napriek tomu, že v konaní sú zastúpení
kvalifikovaným právnym zástupcom) odvolanie voči tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodali.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolatelia"),
ktoré vyvodzujú z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Žalovaní navrhli dovolaciemu súdu zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na nové konanie. Dovolatelia zároveň podali návrh na odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 444 ods. 1 CSP.
3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces namietajú v súvislosti s tým, že odvolací súd nesprávne
posúdil splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaní poukázali na to, že keďže
zásielka s predvolaním na pojednávanie dňa 12.08.2021 v skutočnosti doručená žalovaným 2/ a 3/

nebola (fikcia doručenia), nemali možnosť sa oboznámiť s jej obsahom a teda nemohli byť poučení
o následku nedostavenia sa na pojednávanie vytýčené na 12.08.2021 v zmysle § 274 CSP. Žalovaní
2/ a 3/ teda neboli poučení o následku konkrétneho právneho úkonu, a teda nebola splnená zákonná
podmienka na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie. Dovolatelia sa nestotožnili s konštatovaním
odvolacieho súdu, že v predchádzajúcich predvolaniach sa nachádzalo rovnaké poučenie o možnosti

rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Podľa nich sa poučenie vzťahuje na konkrétny právny úkon,
ktorého následky sú špecifické pre daný úkon. Skutočnosť, že dovolatelia preberali predvolania súdu na
predchádzajúce pojednávania, ktorých obsahom bolo poučenie o následkoch nedostavenia sa, nie je
dostačujúce na to, aby dovolatelia boli riadne poučení o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie
dňa 12.08.2021. Zároveň do pozornosti najvyššiemu súdu dovolatelia dali ustálenú rozhodovaciu prax

(I ÚS 233/2019, 7Cdo/326/2021) v zmysle ktorej, aj keď sú kumulatívne splnené všetky formálne
predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie - ak by jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé.
Vzhľadom na uvedené poukázali na to, že sú vyššieho veku, žalovaná 2/ je v liečbe psychiatra a
predmetom sporu je vypratanie nehnuteľností, ktorú dovolatelia obývajú. Do pozornosti dali aj to, že sú
od začiatku súdneho procesu aktívni a súčinní a zároveň si plnili svoje povinnosti strán sporu riadne a

včas reagovať na predvolania súdu.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu vyjadrila a navrhla, aby najvyšší súd dovolanie žalovaných 2/ a 3/ zamietol
a dovolateľom nepriznal trovy dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

6. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s

jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa

tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
skúmalopodstatnenosťargumentáciežalovaných,ževkonanídošloknímtvrdenýmvadámzmätočnosti
(bod 3.1)

10. Žalovaní 2/ a 3/ vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP de facto
tým, že odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie nesprávne posúdili splnenie podmienok na
vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže nebola zohľadnená skutočnosť, že dovolateľom nebolo fakticky
doručené predvolanie a neboli poučení o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie.

11. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju

neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Dovolací súd uvádza, že sa nemožno stotožniť s namietanou vadou zmätočnosti žalovaných 2/
a 3/, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (in concreto neboli poučení
o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie). Vo vzťahu

k uvedenému najvyšší súd uvádza, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku
pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. V danej veci je nesporné, že predmetom konania bola žaloba
na vypratanie nehnuteľností, ktorá sa posudzuje ako žaloba na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP.
Žalovaní 2/ a 3/ boli riadne a včas predvolaní na pojednávanie dňa 12. augusta 2021 aj v predmetnompredvolaní boli zároveň poučení o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie (č. l. 300). Žalovaní 2/ a 3/ neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Žalobkyňa prítomná na pojednávaní navrhla vydať rozsudok pre zmeškanie, ktorému návrhu súd

prvej inštancie vyhovel a na pojednávaní dňa 12. augusta 2021 vyhlásil rozsudok pre zmeškanie
žalovaných, majúc za to, že boli kumulatívne splnené zákonné podmienky v zmysle § 274 CSP. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaným 2/ a 3/ bolo predvolanie na pojednávanie dňa 12. augusta 2021
riadne a včas doručené formou zákonnej fikcie (§ 111 ods. 3 CSP), nakoľko sa žalovaným nepodarilo
doručiť písomnosti na adresu podľa § 106 CSP, pričom písomnosť (predvolanie na pojednávanie) sa

považovala za doručenú dňom vrátanie nedoručenej zásielky, aj v prípade ak sa o tom dovolatelia
nedozvedeli (č. l. 300). Zo zákonného ustanovenia § 274 CSP vyplýva, že vydaniu kontumačného
rozsudku musí predchádzať poučenie súdu doručené príslušnej strane sporu o následkoch nesplnenia
príslušnej procesnej povinnosti (dostaviť sa na pojednávanie). Pri rozsudku pre zmeškanie pre neúčasť
na pojednávaní § 274 písm. a) CSP predpisuje, že toto poučenie musí byť obsiahnuté „v predvolaní
na pojednávanie". Dovolateľom bolo riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie v zmysle

zákonnej fikcie, v ktorom sa priamo nachádzalo poučenie o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie (č.
l. 300). Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uvádza, že za porušenie práva na spravodlivý proces
nemožno považovať to, že sa dovolatelia fakticky neoboznámili s poučením o následkoch nedostavenia
sa, resp. vydania rozsudku pre zmeškanie v predvolaní, keďže v zmysle zákonného ustanovenia §
274 CSP boli v predvolaní, ktoré bolo doručené v zmysle zákonnej fikcie podľa § 111 ods. 3 CSP

(písomnosť sa považovala za doručenú, dňom vrátenia nedoručenej písomnosti), poučení o následkoch
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa dovolacieho súdu teda
faktické neoboznámenie sa s predmetným poučením, v prípade ak bolo predvolanie na pojednávanie
doručené formou zákonnej fikcie v zmysle § 111 ods. 3 CSP, nemožno považovať za nesplnenie
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.

13. Dovolatelia namietajú zároveň príliš formalistický prístup súdov nižšej inštancie pri posudzovaní
podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 233/2019 uvádzajú, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené
všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie, ak by jeho vydanie

bolo zjavne nespravodlivé. Poukázali na to, že sú vyššieho veku, žalovaná 2/ je v liečbe psychiatra a
predmetom sporu je vypratanie nehnuteľností, ktorú dovolatelia obývajú. Do pozornosti dali aj to, že sú
od začiatku súdneho procesu aktívni a súčinní a zároveň si plnili svoje povinnosti strán sporu riadne a
včas reagovať na predvolania súdu.

14. Z rozhodovacej činnosti nielen Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj dovolacieho
súdu v ostatnom období je zrejmé, že čisto gramatický výklad a formálne naplnenie podmienok
vydania rozsudku pre zmeškanie bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých
okolností skutočne neobstojí. Nemožno však úplne opomenúť zákonné znenie ustanovenia § 274
CSP, formulácia ktorého je jednoznačná a v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok

ukladá súdu povinnosť vydať kontumačný rozsudok. Treba mať tiež na pamäti, že nerešpektovanie
obsahu jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu
štátnej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného
rozsudku napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup,
ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej

činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje
dovolateľom uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s
doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom
dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu. V danom prípade žalovaní 2/ a 3/ sa na
žiadnom pojednávaní nezúčastnili, v konaní boli nečinní, nepodávali žiadne návrhy na riešenie sporu,

nevyjadrilisaknávrhomžalobkyne,žeimposkytnebývanie.Zobsahusúdnehospisunevyplývajúžiadne
výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že vydanie kontumačného
rozsudku v predmetnom prípade mohlo mať za následok porušenie práva žalovaných 2/ a 3/ na
spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že právna úprava rozsudku pre zmeškanie je pomerne prísna
a má závažné následky pre stranu, ktorá zmešká pojednávanie, nemôže byť dôvodom, aby súdy bez

preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu postupovali v rozpore s dikciou zákona.

15. Dovolatelia mali za to, že ich vyšší vek, psychiatrická diagnóza žalovanej 2/, predmet sporu
(vypratanie ich obydlia), ako aj to, že boli od začiatku sporu aktívni a súčinní, znamená automatickyneprípustnosť vydania kontumačného rozsudku. S takýmto výkladom ustanovenia § 274 CSP však
nemožno podľa názoru dovolacieho súdu súhlasiť. Ustanovenie § 274 CSP okrem procesných
podmienok vyžaduje kvalifikované ospravedlnenie neprítomnosti strany, keď normuje, že neúčasť na

pojednávaní je potrebné ospravedlniť nielen včas, ale aj vážnymi okolnosťami, pričom povinnosť
preukázať existenciu týchto okolností majú žalovaní, ktorí ich tvrdia. Opačný výklad by znamenal
prípustnosť akýchkoľvek neodôvodnených obštrukcií zo strany sporových strán, eliminovanie ktorých
inštitút kontumačného rozsudku práve sleduje. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že o návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C/7/2018 - 354 tým, že

návrh zamietol a poukázal na to, že žalovaní 2/ a 3/ nepreukázali, že by pojednávanie vo veci zmeškali
z ospravedlniteľného dôvodu, pričom žalovaní 2/ a 3/ (zastúpení advokátom) odvolanie voči tomuto
rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodali.

16. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdov nižšej inštancie
nebolo žalovaným 2/ a 3/ odňaté právo na spravodlivý proces. Nie je možné prijať záver o formálnosti

rozhodovania v danom prípade, oba nižšie súdy správne vychádzali z platnej procesnej úpravy a svoje
rozhodnutie i dostatočne odôvodnili.

17. Keďže dovolatelia neopodstatnene namietajú, že súd nesprávnym procesným postupom im
znemožnil uskutočňovať ich patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP, najvyšší súd dovolanie žalovaných 2/ a 3/ ako neprípustné podľa
§ 447 písm. c) CSP odmietol.

18. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.