Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323200798
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323200798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bundzelovej a sudkýň

JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, B.,
v konaní zastúpená: JUDr. Viera Salonnáš Nováková, advokátka so sídlom Skuteckého 33, Banská
Bystrica a otca: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXXX/X, B., toho času ÚVTOS Leopoldov,
v konaní zastúpený: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Námestie SNP 87/8, Zvolen, o návrhu
navrhovateľky - tety maloletého dieťaťa (sestry otca maloletého dieťaťa) C. I., D. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. B. XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Cintorínska 5, Nitra,
o úpravu styku blízkej osoby s maloletým dieťaťom a o návrhu otca maloletého dieťaťa na úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 12P/40/2023-192 z 25. júna 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Galanta č.k. 12P/40/2023-197 zo dňa 11. júla 2024 v časti výroku III, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej
časti (výrok III.) a v závislom výroku IV. a V. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľky na úpravu styku s
maloletým dieťaťom sa zamietol. Výrokom II. schválil sa rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
- Otec je oprávnený mať telefonický hovor s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň
vždy v pondelok, stredu a piatok v čase od 19,00 hod. v trvaní 20 minút a každý nepárny kalendárny
týždeň vždy v utorok a vo štvrtok v čase od 19,00 hod. v trvaní 20 minút s tým, že umožnenie hovoru
je povinná zabezpečiť matka maloletého dieťaťa;

- Otec je oprávnený mať videohovor s maloletým dieťaťom prostredníctvom aplikácie Skype každý
nepárny kalendárny týždeň v roku vždy v nedeľu v čase od 14.00 hod. v trvaní 30 minút s tým, že
umožnenie hovoru je povinná zabezpečiť matka maloletého dieťaťa;

- Matka sa zaväzuje zaslať otcovi fotografie maloletého dieťaťa a písomne informovať otca o školských
výsledkoch, záujmových aktivitách a zdravotnom stave maloletého dieťaťa a to vždy k poslednému

dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca. Výrokom III. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým dieťaťom každý párny kalendárny mesiac v kalendárnom roku, vždy každú 3. (tretiu) sobotu
v tomto mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod. v rámci návštevy maloletého dieťaťa v zariadení ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa otec aktuálne nachádza s tým, že prítomnosť maloletéhodieťaťa na styku je povinná zabezpečiť matka. Výrokom IV. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Galanta č. k. 19P/49/2019-75 zo dňa 19.9.2019 v časti úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

- Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil odôvodnenie rozhodnutia v bode 34. tak že správne
znie: Čo sa týka zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v časti osobného styku a to návštevami
v zariadení na výkon trestu odňatia slobody, aj napriek vyjadreným obavám matky maloletého dieťaťa a
jej nesúhlasu s takýmto kontaktom, súd je toho názoru, že je potrebné podporovať maloleté dieťa a jeho

otca v rozvíjaní citového vzťahu aj takýmto spôsobom a bude úlohou rodičov, teda najmä matky, pripraviť
maloleté dieťa na takéto kontakty. Súd apeluje na otca, aby v prípade zistenia, že maloleté dieťa by už
chcelo ukončiť kontakt, túto situáciu akceptoval a nevynucoval si pokračovanie v kontakte. Súd je toho
názoru, že osobný kontakt otca a maloletého dieťaťa, ktorý sa takouto formou v minulosti už realizoval,
je veľmi dôležitý a je potrebné ich opäť obnoviť, aj z dôvodu tej skutočnosti, že otec bude zrejme ešte
dlhší čas vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému súd upravil osobný kontakt otca s

maloletýmdieťaťomtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmdieťaťomkaždýpárnykalendárny
mesiac v kalendárnom roku, vždy každú 3. (tretiu) sobotu v tomto mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod.
v rámci návštevy maloletého dieťaťa v zariadení ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa
otec aktuálne nachádza s tým, že prítomnosť maloletého dieťaťa na styku je povinná zabezpečiť matka.
Súd návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia vhodnosti návštevy otca

maloletým dieťaťom v zariadení na výkon trestu odňatia slobody ako nadbytočný s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu zamietol.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, 5 z. č. 36/2005
Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a 2 ods. 1 z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v
spoločnej domácnosti. Otec maloletého dieťaťa sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka maloletého dieťaťa. V danom prípade súd
rozhodoval jednak o návrhu navrhovateľky/tety maloletého dieťaťa zo strany otca o úprave styku s

maloletým dieťaťom a jednak o návrhu otca maloletého dieťaťa o zmene úpravy styku s maloletým
dieťaťom z dôvodu, že sa otec maloletého dieťaťa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody a aktuálna platná úprava je prakticky nerealizovateľná. Čo sa týka návrhu navrhovateľky na
úpravu styku s maloletým dieťaťom, súd na základe vykonaného dokazovania tento návrh posúdil
ako nedôvodný a zamietol ho, nakoľko je toho názoru, že aktuálne nie je v prospech a v záujme

maloletého dieťaťa upravovať jeho styk s navrhovateľkou a to z dôvodu, že navrhovateľka s maloletým
dieťaťom nemajú vybudovaný žiaden citový vzťah, maloleté dieťa nepozná navrhovateľku, dlhodobo
medzi nimi absentuje akýkoľvek kontakt navrhovateľky s maloletým dieťaťom. Pre to, aby mohol byť
upravený styk navrhovateľka s maloletým dieťaťom je potrebné vybudovať si aspoň základné citové
väzby, ktoré je možné vybudovať a je na navrhovateľke, aby si našla spôsob ako nadviazať kontakt s

maloletým dieťaťom. Do budúcna nie je vylúčené, že sa takéto väzby, resp. vzťah medzi navrhovateľkou
a maloletým dieťaťom vytvoria.

3. Čo sa týka zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v časti telefonických hovorov, videohovorov
a zasielania fotografií maloletého dieťaťa, ohľadom toho rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú

dohodu na pojednávaní súdu dňa 25.06.2024. Súd schválil rodičovskú dohodu v navrhnutom znení,
nakoľko zodpovedá všetkým kritériám Zákona o rodine a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

4. Čo sa týka zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v časti osobného styku a to návštevami v
zariadení na výkon trestu odňatia slobody, aj napriek vyjadreným obavám matky maloletého dieťaťa a

jej nesúhlasu s takýmto kontaktom, súd je toho názoru, že je potrebné podporovať maloleté dieťa a jeho
otca v rozvíjaní citového vzťahu aj takýmto spôsobom, pretože bude úlohou rodičov, teda najmä matky,
pripraviť maloleté dieťa na takéto kontakty. Súd apeluje na otca, aby v prípade zistenia, že maloleté dieťa
by už chcelo ukončiť kontakt, túto situáciu akceptoval a nevynucoval si pokračovanie v kontakte. Súd je
toho názoru, že osobný kontakt otca a maloletého dieťaťa je veľmi dôležitý, aj z dôvodu tej skutočnosti,

že otec bude zrejme ešte dlhší čas vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému súd
upravil osobný kontakt otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý párny kalendárny mesiac v kalendárnom roku, vždy každú 3. (tretiu) sobotu v tomto
mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod. v rámci návštevy maloletého dieťaťa v zariadení ústavu na výkontrestu odňatia slobody, v ktorom sa otec aktuálne nachádza s tým, že prítomnosť maloletého dieťaťa na
styku je povinná zabezpečiť matka.

5. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 19P/49/2019-75 zo dňa
19.09.2019 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku III. podala včas odvolanie matka maloletého
z dôvodov, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a preto vec nesprávne právne
posúdil a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Má za to, že súd pri
rozhodovaní o úprave styku otca maloletého syna s maloletým synom musí brať do úvahy hlavne záujem
maloletého syna ako aj skutočnosť, že otec maloletého syna je toho času vo výkone trestu odňatia

slobody. Otec vlastným zavinením - dopustením sa protiprávneho konania, v dôsledku ktorého bol
odsúdený – sám zapríčinil stav, že nevykonáva starostlivosť o syna v rámci realizácie styku. Právo otca
na styk s maloletým synom je síce jeho právom, a toto jeho právo nijakým spôsobom nespochybňuje,
ale toto právo mu bolo obmedzené a to v dôsledku obmedzenia jeho slobody. Otec maloletého syna
neuhrádza výživné vo výške 400,00 eur určené mu súdnym rozhodnutím, ale výživné uhrádza jeho

sestra a to vo výške 200,00 eur mesačne. Má za to, že styk maloletého syna s jeho otcom nie je –
za daného stavu – v záujme maloletého syna. V minulosti cestovala s maloletým synom do Banskej
Bystrice, aby zabezpečila realizácii styku maloletého syna s otcom. Realizáciu styku zabezpečovala
napriek tomu, že vzťahy medzi ňou a otcom maloletého syna boli narušené v dôsledku jeho správania
voči jej osobe. Otec maloletého syna sa jej už v minulosti vyhrážal a správal sa k nej agresívne a

preto bola nútená podať trestné oznámenie. Aj počas realizácie styku s maloletým synom využíval otec
maloletého syna hlavne na komunikáciu s ňou, pričom pri tejto komunikácii ju slovne napádal a útočil
na jej osobu. I napriek tomuto správaniu zabezpečovala realizáciu styku maloletého syna s jeho otcom
a to až do doby, pokým sa správanie maloletého syna po realizácii styku nezmenilo a bolo zrejmé, že
maloletýsynprežívaprinávšteváchotcastresovésituáciesohľadomnaprostredie,vktoromdochádzak

realizácii styku. Pri kontakte rodiča s dieťaťom nejde len o samotnú prítomnosť rodiča, ale predovšetkým
onáklonnosťaposkytnutiepocitubezpečia.Akvšakmaloletédieťaprirealizáciistykupociťujepsychickú
záťaž, ktorú mu spôsobuje prostredie v akom sa styk realizuje, takýto kontakt nie je v najlepšom záujme
dieťaťa. Návšteva zariadenia pre výkon trestu odňatia slobody je stresujúca aj pre dospelého človek a
o to viac pre maloleté dieťa, ktoré môže návštevou utrpieť traumatizujúcu skúsenosť. Preto súd musí

prihliadať vždy na okolnosti prípadu a to vek maloletého dieťaťa, vzťah medzi maloletým dieťaťom a jeho
rodičom, mentálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, jeho odolnosť voči stresu. Práve z uvedeného dôvodu
navrhovala, aby súd ustanovil znalca z odboru klinickej psychológie detí a dospelých, ktorý by sa vyjadril
k vhodnosti realizácie styku maloletého syna s otcom v zariadení pre výkon trestu odňatia slobody. Má
za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal potrebné dokazovanie a v dôsledku

tohto vec nesprávne právne posúdil. Tak isto z odôvodnenia rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva
ako sa súd vysporiadal s jej argumentáciu ohľadom nevhodnosti prostredia a jeho vplyvu na správanie
maloletého syna a preto považuje rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Uviedol, že tunajší súd I. výrokom rozsudku zo

dňa 19.septembra 2019, sp. zn. 19P/49/2019-75, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej súd zveruje
maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým A. sa upravuje nasledovne:

Otec je oprávnený na styk s maloletým:

- každý párny víkend v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:30 hod. do 18:00
hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:30 hod. a do 18:00 hod.,
- každý párny týždeň v stredu od 15:30 hod. do 18:00 hod.,
- každý nepárny týždeň v utorok od 15:30 hod. do 18:00 hod.,
- každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod.,

vždy za prítomnosti matky, pričom si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a v mieste bydliska
matky ho matke odovzdá otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 400
Eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.9. Na základe uvedeného rozhodnutia sa styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom realizoval
až do doby, keď bol otec maloletého dieťaťa vzatý do väzby a neskôr nastúpil výkon trestu odňatia

slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej, keď sa styk realizoval
buď telefonicky, komunikáciou cez SKYPE alebo osobnou návštevou.

10.Aždookamihuvzatiaotcamaloletéhodieťaťadoväzbymatkamaloletéhodieťaťanikdynenamietala,
keď otec maloletého dieťaťa prejavil záujem stretávať sa s maloletým dieťaťom častejšie, prípadne aj

mimo dohodnutých termínov, prípadne keď pre pracovné povinnosti otca maloletého dieťaťa sa styk v
určenom čase nemohol realizovať. Rovnako matka maloletého dieťaťa v tom čase nenamietala, keď si
otec maloletého dieťaťa plnil vyživovaciu povinnosť aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti.
Matka maloletého dieťaťa bez toho, aby svoje tvrdenia preukázala už v podanom vyjadrení k návrhu
uvádzala, že „… návšteva Ústavu výkonu trestu negatívne ovplyvňuje maloletého. Po týchto návštevách
má dieťa problémy so zaspávaním, prejavuje agresívne správanie a potrebuje uspokojujúce procedúry.

Je zrejmé, že takéto návštevy spôsobujú maloletému stres. Matka maloletého má obavy, že maloletý
by mohol utrpieť traumatizujúcu skúsenosť v dôsledku týchto návštev. S ohľadom na vek maloletého,
jeho nedostatočnú mentálnu zrelosť, nízku odolnosť voči stresu a aj na podmienky, za ktorých sú tieto
návštevy uskutočňované, matka maloletého sa obáva, že takéto návštevy sú pre maloletého nevhodné”
rovnako ako v podanom odvolaní “návšteva zariadenia pre výkon trestu odňatia slobody je stresujúca

aj pre dospelého človek a o to viac pre maloleté dieťa, ktoré môže návštevou utrpieť traumatizujúcu
skúsenosť. Preto súd musí prihliadať vždy na okolnosti prípadu a to vek mal. dieťaťa, vzťah medzi mal.
dieťaťom a jeho rodičom, mentálnu vyspelosť mal. dieťaťa, jeho odolnosť voči stresu”. Vyššie uvedené
tvrdenia sú podľa názoru otca maloletého dieťaťa len subjektívne konštatovania matky maloletého
dieťaťa bez toho, aby boli preukázané.

11. Podmienky, za ktorých sa uskutočňujú návštevy odsúdených upravuje zákon č. 475/2005 Z.z. o
výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou MS SR č. 368/2008
Z.z.,ktorousavydávaPoriadokvýkonutrestuodňatiaslobodyvzneníneskoršíchpredpisovasúrovnaké
aj pre ostatné maloleté deti, či už staršie alebo mladšie a tieto otec maloletého dieťaťa nevie ovplyvniť,

na strane druhej je potrebné uviesť, že jednotlivé ústavy vrátane Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
v Banskej Bystrici – Kráľovej, ale aj ÚVV a ÚVTOS Bratislava aktívne vytvárajú podmienky a priestor pre
styk väzobne stíhaných alebo odsúdených rodičov s mal. deťmi tým, že tieto miestnosti sú vymaľované
pastelovými farbami, vybavené hračkami pre mal. deti, kresliacimi potrebami, miestami na sedenie, v
ktorých sa môže takmer nerušene realizovať styk rodiča s mal. dieťaťom. Príslušníci týchto ústavov

a jednotliví referenti sú odborne vyškolení a pripravení na osobitosti styku väzobne stíhaných alebo
odsúdených rodičov s maloletými deťmi. Návšteva maloletého dieťaťa v ústave nie je pre maloleté dieťa
niečím novým, keď takýto styk sa už v minulosti uskutočňoval a maloleté dieťa sa takémuto styku ani
nebránilo, ani ho neodmietalo.

12. K opakovaným tvrdeniam matky maloletého dieťaťa o tom, že “otec maloletého syna neuhrádza
výživné vo výške 400,00 eur určené mu súdnym rozhodnutím, ale výživné uhrádza jeho sestra a to vo
výške 200,00 eur mesačne” otec maloletého dieťaťa považuje za potrebné uviesť, že zmena pomerov
na strane otca spojená s obmedzením jeho osobnej slobody viedla k tomu, že si vyživovaciu povinnosť
určenú súdom vo výške 400,-eur mesačne od roku 2020 plniť nemohol, na strane druhej zabezpečil

prostredníctvom svojej sestry C. I. plnenie vyživovacej povinnosti aspoň čiastočne, a to aj v období, keď
mu matka maloletého dieťaťa už takmer 2 roky odmieta sprostredkovať kontakt s maloletým dieťaťom
osobnou návštevou.

13. Za potrebné považuje otec maloletého dieťaťa tiež uviesť, že podľa listu vlastníctva č. XXXX pre

Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, pre okres Galanta, obec B., katastrálne územie B., pod A
“majetková podstata” stavby súpisné číslo XXXX na pozemku parcelné číslo 246, 245, 244, 243 - bytový
dom. právny vzťah k pozemku parcelné číslo 243 pod stavbou s.č. XXXX nie je evidovaný na liste
vlastníctva. právny vzťah k pozemku parcelné číslo 244 pod stavbou s.č. XXXX nie je evidovaný na
liste vlastníctva. právny vzťah k pozemku parcelné číslo 245 pod stavbou s.č. XXXX nie je evidovaný

na liste vlastníctva a právny vzťah k pozemku parcelné číslo 246 pod stavbou s.č. XXXX nie je
evidovaný na liste vlastníctva; pod B “vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti” pod
B-101 je ako výlučná vlastníčka bytu č. 14 na prízemí v podiele 1/1 vrátane podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 160/10000 zapísaná matkamaloletého dieťaťa, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená “darovacia zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena č. V 4536/17, vklad povolený dňa 7.11.17 - č.z. 1612/17” a v časti C “ťarchy” k
bytu č. 14/P Pod V 4536/17 vklad povolený dňa 7.11.17 sa zriaďuje vecné bremeno - právo trvalého,

neobmedzeného, bezplatného, doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech A. G. D. A.
nar.: XX.X.XXXX - č.z. 1612/17. Uvedený byt kúpil otec maloletého dieťaťa za účelom jeho ďalšieho
nájmu a s tým spojeného príjmu, z ktorého sa budú následne zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa,
ktorý ho následne bezodplatne, darovacou zmluvou previedol na matku maloletého dieťaťa, pričom otec
maloletého dieťaťa má vedomosť o tom, že byt je naďalej prenajatý a príjem z nájmu vo výške cca 300,-

eur dostáva matka maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa tak plnením od sestry otca maloletého
dieťaťa a z nájmu bytu dostáva nie súdom určených 400,-eur výživného, ale 500,-eur.

14. K ostatným kontaktom s maloletým dieťaťom uviedol, že kontakt cez SKYPE sa v termínoch 18.08. a
01.09.2024 vôbec neuskutočnil, posledné telefonické kontakty sa uskutočnili tak, že dňa 02.09.2024 sa
kontakt vôbec neuskutočnil, dňa 04.09.2024 zdvihla matka s tým, že maloleté dieťa pozerá rozprávku

a dňa 06.09.2024 opäť zdvihla matka a uviedla že maloleté dieťa je na ihrisku. Z uvedených dôvodov
otec maloletého dieťaťa navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý III. výrok rozsudku ako vecne
správny potvrdil.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362
ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „Civilný sporový poriadok a § 7
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti (výrok III.) a v závislom výroku IV. a V. o náhrade trov konania potvrdiť.

16. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletým a návrh otca maloletého
na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím
výrokom I. návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletým zamietol a o návrhu otca rozhodol tak,
že výrokom II. schválil rodičovskú dohodu ohľadom telefonického kontaktu s maloletým, videohovoru

s maloletým a povinnosti matky zaslať otcovi fotografie maloletého a písomne otca informovať
o školských výsledkoch, záujmových aktivitách a zdravotnom stave maloletého dieťaťa a to vždy k
poslednému dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca. Výrokom III. rozhodol, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny mesiac v kalendárnom roku, vždy každú
3. (tretiu) sobotu v tomto mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod. v rámci návštevy maloletého dieťaťa

v zariadení ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa otec aktuálne nachádza s tým, že
prítomnosť maloletého dieťaťa na styku je povinná zabezpečiť matka. Výrokom IV. rozhodol, že týmto
sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 19P/49/2019-75 zo dňa 19.9.2019 v časti úpravy styku
otca s maloletým dieťaťom a posledným výrokom V. rozhodol o trovách konania.

17. Podstatou odvolacej argumentácie matky, ktorá sa odvolala čo do výroku o úprave styku otca
s maloletým (výrok III.) boli jej výhrady voči nedostatkom v skutkových zisteniach súdu aj právnom
posúdení veci, rozhodnutie v časti úpravy styku matka považuje tiež za nepreskúmateľné pre jeho
nezrozumiteľnosť.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočného stavu rozhodného pre posúdenie úpravy styku otca s maloletým a takto zistený
stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumentyodvolateľkynenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverovprvoinštančnéhosúduodchýliťanemôže
preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím námietkam matky dopĺňa nasledovné.

19. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ako to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa.

24. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do
úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (3).

25. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom
otec maloletého dieťaťa je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Z obsahu spisu v prejednávanej
veci odvolací súd zistil, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému bol ostatne upravený
rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/49/2019 - 75 zo dňa 19.09.2019, ktorý schválil rodičovskú
dohodu, ktorou zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým dieťaťom

upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny víkend v sobotu od
09:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:30 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a od
15:30 hod. a do 18:00 hod., každý párny týždeň v stredu od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý nepárny
týždeň v utorok od 15:30 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:00
hod. vždy za prítomnosti matky pričom si maloleté dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a v mieste

bydliska matky ho matke odovzdá. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo
výške 400,- eur mesačne, ktoré sa zaväzuje platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

26. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj

dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. Právo styku a zásady jeho
správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane
konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má právo na to, aby dostalo
príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez

akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

27. Matka maloletého predovšetkým argumentovala tým, že styk otca maloletého s maloletým nie je
v jeho záujme z dôvodu, že tento má prebiehať v ústave na výkon trestu a pre maloletého to môže byťstresujúce. Maloletý syn prežíva pri návštevách otca stresové situácie s ohľadom na prostredie, v ktorom
dochádza k realizácii styku. Za týmto účelom mal súd prvej inštancie nariadiť znalecké dokazovanie.

28. Právo na styk je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného tak článkom 19 Ústavy SR
ako aj článkom 8 EDĽP. Jedným zo štyroch základných materiálnych znakov ľudských práv je ich
neodňateľnosť. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný
život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť. Avšak právo na rodinný život (ako
základné ľudské právo) nemá absolútny charakter a teda je ho možné obmedziť. Vo svojej podstate

každý výkon trestu odňatia slobody predstavuje zároveň aj výrazné obmedzenie práva (okrem iného) na
rodinný život. Podstatnou súčasťou práva väzňa na rešpektovanie rodinného života je, že mu štát, resp.
väzenské orgány umožnia prípadne napomáhajú udržiavať kontakt so svojou blízkou rodinou. Podľa
ESĽP je na účely vymedzenia povinností, ktoré v tejto súvislosti preberajú zmluvné štáty podľa článku 8,
je potrebné zohľadniť bežné a primerané požiadavky na trest odňatia slobody a pomerne širokú mieru
voľnej úvahy (margin of appreciation) vnútroštátnych orgánov pri regulácii kontaktov väzňa so svojou

rodinou.

29. Z povahy osobného styku vo vzťahu k maloletým deťom je právo styku potrebné, v mnohých
prípadoch dokonca nevyhnutné, vnímať cez prizmu jeho negatívneho vymedzenia, teda povinnosti
styku s maloletým. V zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ´´ZR´´) je súčasťou rodičovských práv a povinností
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Niet pochýb o tom, že sústavná a dôsledná starostlivosť o dieťa sa realizuje predovšetkým
osobným stykom. Odsúdený rodič – hoci je prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich
rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa –

nie je zbavený zodpovednosti za všestranný vývin maloletého dieťaťa. Je len na tomto rodičovi,
aby využíval aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby aj v nedostatku príležitostí pre sústavné
výchovné pôsobenie vykonával vhodný vplyv na výchovu maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov
zabezpečujúcim spoluúčasť odsúdeného rodiča na výchove je osobný styk odsúdeného rodiča
s maloletým dieťaťom. Kontakt s dieťaťom je v tomto ohľade významným predpokladom a základom pre

výkon rodičovských práv a povinností.

30. Pokiaľ ide o argumentáciu matky o tom, že návšteva v zariadení na výkon stresu by mohla byť
stresujúca pre maloletého odvolací súd udáva, že dosiaľ takéto závery nevyplynuli a ako vyplýva aj
z vykonaného dokazovania, maloletý navštevoval svojho otca aj NVÚ v Banskej Bystrici, kde neboli

zaznamenané žiadne nedostatky. Odvolací súd nespochybňuje, že prostredie, zariadenie na výkon
trestu môže negatívne vplývať na maloletého, matka maloletého netvrdila, žeby v dôsledku doterajších
návštev otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody, maloletý potreboval pomoc odborníkov. Súd
prvej inštancie zisťoval, či návštevy maloletého u otca v ústave na výkon trestu prebehli v poriadku a
ako vyplýva z vykonaného dokazovania, zo správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej

Bystrici (č.l. 99) kontaktné návštevy v ústave s maloletým dieťaťom sa uskutočnili bez nedostatkov
a v pokojnej atmosfére. Je však dôležité maloletého vhodným spôsobom pripraviť na tento styk. Ako je
uvedené, je dôležité rozvíjať vzťahy maloletého aj s otcom a hoci len v minimálnej miere, osobný kontakt
medzi nimi je veľmi dôležitý. S ohľadom na vek maloletého a v záujme eliminácie nepriaznivých dopadov
z prostredia na maloletého, súdom prvej inštancie určený rozsah styku je postačujúci na udržiavanie

vzťahu otca s maloletým. Hoci matka tvrdí, že touto formou ju otec slovne napádal a útočil na ňu, je na
nej, aby nevhodné správanie otca signalizovala, čo by mohlo mať vplyv aj na rozsah ďalšieho styku otca
a maloletého pokiaľ takéto správanie bude mať vplyv na maloletého. Z doteraz zistených skutočností
však ani odvolací súd nemá za potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, keďže aj rozsah
styku (1x za dva mesiace po 2 hodiny) je nie veľký, a je dôležité, aby matka maloletého na styk riadne

pripravila.

31. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého

rodiča, hoci sa sám pričinil o to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Vždy však treba
mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí
a v tejto chvíli je v záujme maloletého rozvíjať svoj vzťah s otcom aj osobným kontaktom aspoň 1x za
dva mesiace pri vhodnom prístupe k maloletému tak zo strany matky, ale aj otca.32. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti správne.

33. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky (že otec neplatí výživné vo výške 400 eur), tieto odvolací súd
považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať.
V súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd ešte
konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a
predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez
znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

34. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/

Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok
G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

35. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením v napadnutej časti (výrok III.), ako aj v závislom výroku IV. a V. o náhrade trov

konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si
každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich

nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba
spravodlivého usporiadania veci.

37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).