Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120269418
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6120269418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: United Rental Group, s.
r. o., so sídlom Ivanská cesta 4358/43, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 44 560 940, právne zastúpený:
A. B. C., C. C. D. XX, XXX XX E. - A. F. G., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej: I. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpená: A. G. B., L., C. C. J. XXX/XX, XXX XX K., H.: XX XXX
XXX, o zaplatenie 314,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
11C/23/2020-220 z 22.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.“

2. Rozhodol tak v poradí druhým rozsudkom o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 314,59 eur
s príslušenstvom, titulom škody na motorovom vozidle žalobcu. Vec pritom právne posúdil podľa ust. §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), § 630 ods. 1 a 2, § 631 ods. 1 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1,
čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „ Smernica Rady č. 93/13/EHS“), čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 215 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 29. 07. 2019 uzavretá zmluva
o nájme dopravného prostriedku, v ktorej si žalobca vymienil nárok na náhradu škody na vozidle,

bez ohľadu na to, kto škodu spôsobí, a to v rozsahu rozdielu medzi škodou nekrytou poistením a
skutočnou škodou. Uzavrel, že skutočnosť, kedy bola žalovanej predložená zmluva, t.j. kedy bola
oboznámená s podmienkami prenájmu bol povinný preukázať žalobca. Pri prevzatí vozidla žalovanou
(o 19:00 hod.) preberací protokol obsahoval prehľad príslušenstva a pri nákrese vozidla poznámku OK,avšak pri odovzdaní vozidla už tento prehľad príslušenstva absentuje a obsahuje značky poškodení na
jednotlivých častiach vozidla a z podpisu je zrejmé, že odovzdanie a prevzatie vozidla nerealizovala
tá istá osoba. Ustanovenie zmluvy, v ktorom si žalobca vymienil takýto nárok na náhradu škody

prvoinštančný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je tiež v rozpore s ust. § 632 ods.
3 Obchodného zákonníka, nakoľko nájomca síce má pri užívaní dopravného prostriedku preventívnu
povinnosť a pri užívaní dopravného prostriedku má konať tak, aby na ňom nevznikla škoda, prípadná
škoda na dopravnom prostriedku v čase trvania nájmu však v zásade zaťažuje prenajímateľa. Nájomca
zodpovedá za škodu len vtedy, ak ju spôsobil on alebo osoby, ktorým umožnil prístup k dopravnému

prostriedku. Vzhľadom na konštatované skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že nakoľko žalobca
ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že žalovaná spotrebiteľka bola s podmienkami poistenia a
zodpovednosti za škodu na predmete prenájmu riadne a v dostatočnom rozsahu oboznámená, a
súčasne nepreukázal dôvody zodpovednosti podľa ust. § 632 ods. 3 Obchodného zákonníka, možno čl.
3 písm. f/ uzavretej Zmluvy považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho nemožno
žalobcovi uplatnený nárok priznať. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávny procesný
postup, inú vadu konania, ktorá mohla mať za náasledok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

nevykonanie navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie.
Uviedol, že žalovaná vznik škody na predmetnom vozidle nerozporuje. Závery prvoinštačného súdu
považuje za rozporné s vykonaným dokazovaním a základnou logikou. Má za to, že súd prvej
inštancie sa dôsledne neriadil pokynmi nadriadeného odvolacieho súdu, nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie a právne závery, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdôraznil, že samotná

žalovaná v konaní uviedla, kedy k podpísaniu a uzavretiu Zmluvy došlo, teda deň, kedy žalobca
žalovanej vozidlo aj reálne odovzdal. Žalovaná túto skutočnosť nerozporuje, dokonca nerozporuje ani
vznik škody na aute žalobcu spôsobenej žalovanou, nikto nerozporuje podpis zmluvy, odovzdanie auta,
existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Vyjadril sa k procesu objednávania vozdila
žalovanou, akceptácii objednávky žalovanej žalobcom, k priebehu podpísania zmluvy a oboznámenia

žalovanej s obsahom zmluvy. Dojednanie spoluúčasti a vyžadovanie jej plnenia nepovažuje za nekalú
obchodnú praktiku, ale bežnú prax poisťovní. Poukázal na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR vo
vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Navrhol rozhodnutie zmeniť v súlade s jeho odvolacím
návrhom.

5. Kodvolaniužalobcusavyjadrilažalovaná.Napadnutýrozsudokpovažujezavecnesprávnysvecným,
jasným a zrozumiteľným odôvodnením. Súhlasí s hodnotením prvoinštančného súdu zmluvného vzťahu
strán sporu ako spotrebiteľského, kde sú súdy povinné ex offo skúmať prípadnú neprijateľnosť
zmluvných podmienok. Vyjadrila sa k podmienkam uzatvorenia zmluvy ako aj k jej obsahu a čitateľnosti.
Výšku spoluúčasti považuje aj naďalej za spornú. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a odvolanie

žalobcu zamietnuť. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu podal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že nespochybňuje aplikáciu
osobitnej úpravy ani prvok ex offo súdnej kontroly, ale spochybňuje závery súdu prvej inštancie, ktoré
sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a základnou logikou. Má za to, že žalovaná si podmienky

nájmuvozidladefinovalasamaprivyplňovaníaodoslaníobjednávkyprostredníctvomwebovéhoportálu,
kde boli zverejnené všetky podstatné informácie. Z toho žalobca odvodzuje, že žalovaná musela
mať o všetkých podstatných podmienkach nájmu vedomosť ešte pred samotným uzatvorením zmluvy.
Skutočnosť, že zmluvu si žalovaná zbežne prebehla pohľadom nemožno klásť za vinu žalobcovi. Má
za to, že v spore nikto nerozporuje skutočnosť, že si žalovaná od žalobcu v danom období auto

požičala,nerozporujedokoncaanivznikškodynaautežalobcuspôsobenejžalovanou,niktonerozporuje
podpis zmluvy, odovzdanie auta, existenciu nájomného vzťahu, obsah zmluvy, jednoducho základné
práva a povinnosti záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná len nechce zaplatiť
spoluúčasť,ktorúsisamavybralapriobjednávanívozidlaužalobcu.Navrholnapadnutýrozsudokzmeniť
v súlade s jeho odvolacím návrhom, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K replike žalobcu podala odvolaciu dupliku žalovaná, v ktorej nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že
nikto nerozporuje okolnosti nájmu vozidla ako ani ďalšie na to nadväzujúce skutočnosti. Poukázal nato, že vo veci sa opakovane vyjadrovala k týmto skutočnostiam, a to už v odpore proti platobnému
rozkazu. Trvá na tom, že pri zasielaní objednávky žalobcovi a uzatváraní zmluvy nemala žiadnu
vedomosť o výške spoluúčasti v havarijnom poistení, za ktoré si priplatila. Vzhľadom na priplatenie

havarijného poistenia žalovaná mala právom pocit, že škody na aute sú kryté v celom rozsahu. Aj keď
si žalovaná za produkt priplatila, nedostala o ňom žiadne informácie. Rozporuje tvrdenia žalobcu, že
všetky podstatné informácie sa nachádzajú na webovom portáli žalobcu. Trvá na tom, že podmienky
havarijného poistenia sa klient nemá odkiaľ dozvedieť, ani mu nie sú poskytnuté, keď si ich vyžiada.
Rovnako namieta pravdivosť tvrdenia žalobcu, že škody zistené na vozidle po jeho vrátení boli za

prítomnosti žalovanej zapísané do odovzdávacieho protokolu. Opísala spôsob vrátenia vozidla s tým,
že žalobca nebol prítomný pri odstavení prenajatého vozidla na parkovisku letiska a že s vedomím,
že nie je poškodené kľúče hodila do boxu prenajímateľa na letisku. Žalobca následne žalovanú
neinformoval o akejkoľvek škode na vozidle, uvedené skutočnosti jej uviedol až keď žalovaná urgovala
vrátenie depozitu. V tom čase neboli zo strany žalobcu predložené žiadne fotografie, či prípadná iná
dokumentácia. Žalobca si však vyúčtoval 400,- eur, bez ktorých úhrady odmietol žalovanej vrátiť depozit.

Poukázala na komunikáciu so žalobcom, ktorú považuje za zavádzajúcu s tým, že dodnes nevie na čo
jej malo slúžiť havarijné poistenie, ktoré si pri rezervácií priplatila. Vzhľadom k tomu zotrvala na svojich
návrhoch.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnymi

skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust. § 365 ods. 1 CSP písm. b, pričom je nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že CSP určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z tohto ustanovenia sa dá

vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia.

12. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že tento súd
vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa základné požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa ust. § 220 ods. 2
CSP.Zobsahurozhodnutiasúduprvejinštanciemalodvolacísúdzato,žeknaplneniutohtoodvolacieho

dôvodu nedošlo. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu
domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami
žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové
tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových
okolností prípadu preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že

do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti tak, aby
rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal
vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov,
akoajriadneopísanieúvahysúduprvejinštanciepriichhodnotení.Ajtátočasťodôvodneniarozhodnutiasúdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie
činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení

svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil,
ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

13. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie

predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2
CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Odvolací súd zastáva názor, že táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní

celého konania pred súdom prvej inštancie nebola odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní
ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba v podobe všeobecne formulovaného odvolacieho
dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom preskúmať.

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP
písm.f/odvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesnýpostup,ktorýjezaloženýnavykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj

to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že
vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd

hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil dostatočne, pravdivosť vykonaných dôkazov
sporovými stranami napadnutá nebola a súd prvej inštancie takto samotné listinné dôkazy ani
nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov), pričom z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne
porušenie pravidiel formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h/ odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením vecije omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7Cdo/7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu
tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd
za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade
súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako
ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.ÚS 77/02, IV.ÚS 214/04, II.ÚS 249/2011, IV.ÚS 295/2012).

18. Odvolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozhodnutím vytvára ich

organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozhodnutia prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/40/2018

z 18. 07. 2018).

19. Odvolací súd po vykonanom prieskume napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, a zo zistených skutočností vyvodil správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania

sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie vecnej
správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

20. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalovaná prostredníctvom rezervácie, ktorú vytvorila

dňa 29. 07. 2019 na webovej stránke žalobcu, požiadala o prenájom vozidla M. N., alebo podobného z
kategórie O. na obdobie od 29. 07. 2019 do 01. 09. 2019 s limitom 2 500 km za mesiac. Následne strany
sporuuzatvoriliZmluvuoprenájmeč.XXXXXXXXX,nazákladektorejžalobcaakoprenajímateľposkytol
žalovanej ako nájomcovi motorové vozidlo tov. zn. G. P. O.: E., s dennou sadzbou 33,- eur. Článok 3
písm. f/ tejto zmluvy obsahuje dojednanie citované v bode 62. odôvodnenia napadnutého rozsudku,

konkrétne: „Nájomca plne a bezvýhradne zodpovedá za to, že na základe tejto zmluvy Prenajímateľovi
zaplatí náklady Prenajímateľa vynaložené na nápravu škôd spôsobených na poskytnutom vozidle
nezávisle od toho, kým boli spôsobené, bez ohľadu na skupinu, do ktorej vozidlo spadá, ako i ušlý
zisk vypočítaný s použitím dennej sadzby uvedenej na opačnej strane, o ktorý Prenajímateľ prišiel v
dôsledku nemožnosti používať vozidlo, náklady Prenajímateľa na nahradenie vozidla v prípade jeho

krádeže. Avšak v prípade, že Nájomca plní všetky podmienky tejto zmluvy, najmä podľa bodu 4, jeho
zodpovednosť za takéto náklady neprekročí výšku zodpovednosti uvedenej na opačnej strane a bude
obmedzená na zodpovedajúci rozdiel podľa výšky náhrady za poškodenie nekrytý poistením proti kolízii
(havárii) a vzniknutej škode na Prenajímateľovom vozidle, ak si Nájomca vopred zakúpil poistenie proti
havárii-škode,čobudepotvrdenévyznačenímvkolónke„prijímam“naopačnejstrane,vrámcipoistných

podmienok dohodnutých medzi Prenajímateľom a jeho poisťovňou.“

21. Z obsahu citovaného zmluvného ustanovenia je nepochybné, že sa ním na nájomcu prenáša
zodpovednosťzaškodunaprenajatommotorovomvozidlebezohľadunato,kýmbolaškodaspôsobená,
čo je však v rozpore so zákonnou úpravou zmluvy o nájme dopravného prostriedku, podľa ktorého škodu

na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, okrem prípadu, ak škoda bola spôsobená nájomcom
alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku. Právny záver súdu prvej
inštancie o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky (čl. 3 písm. f/ zmluvy) a tým aj jej neplatnosti
v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ tak ako bol tento odôvodnený v bode 64. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, t.j. že je ňou nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá

alebo v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná, považuje odvolací
súd za plne akceptovateľný, stotožňuje sa s ním a na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu poukazuje.
Uvedená zmluvná podmienka bez ohľadu na preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré
by bolo možné pričítať nájomcovi vozidla prenáša na nájomcu, ktorý má v danom prípade postaveniespotrebiteľa, zodpovednosť za jej náhradu za každých okolností, aj takých, ktoré za žiadnych okolností
nespôsobil. Ide o zmluvnú podmienku hrubo nevyváženú v neprospech spotrebiteľa, ktorá je v dôsledku
toho neplatná. Pre vznik zodpovednosti nájomcu vozidla za škodu pritom ust. § 632 ods. 3 ObZ vyžaduje

spôsobenie škody nájomcom, čo nemožno stotožňovať len s púhym faktom, že škoda na vozidle vznikla
v čase, kedy bolo vozidlo v užívaní nájomcu. Aj v takom prípade nájomca zodpovedá za škodu na
vozidle len ak túto škodu spôsobil; podmienky pre vyvodenie tohto záveru však v prípade popierania
dôvodnosti nároku na náhradu škody nájomcom je povinný žalobca v konaní preukázať. Totiž škoda na
vozidle môže vzniknúť z rozličných dôvodov, nielen v dôsledku porušenia právnych povinností nájomcu,

napr. pôsobením náhody, či tzv. vyššej moci (zaplavením, pádom stromu, konára, či iného predmetu
a pod.), resp. inou osobou ako nájomcom alebo osobou, ktorej nájomca umožnil prístup k dopravnému
prostriedku. Preto odvolacia námietka žalobcu, že žalovaná vznik škody na čelnom skle prenajatého
vozidla nerozporuje nemôže zvrátiť súdom prvej inštancie prijaté právne posúdenie prípadu.

22. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 314,59 eur s príslušenstvom, pričom

predmetná suma má predstavovať vynaložené náklady na opravu čelného skla vozidla, ktoré si žalovaná
prenajala od žalobcu, bolo výhradne na žalobcovi ako dominus litis, aby súdu hodnoverne preukázal, že
žalovaná za vznik týchto škôd, resp. za ich opravu a s tým súvisiace náklady zodpovedá a uniesol tak
dôkazné bremeno o tom, že nájomca vozidla takúto škodu na vozidle spôsobil. Len samotné tvrdenia
žalobcu, hoc podporené dôkazmi, ktoré žalobca súdu predložil, nie sú postačujúce pre to, aby súd mohol

žalobe vyhovieť.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že ho súd považuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani

na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

24. Odvolací súd pripomína, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ

svojho rozhodnutia. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí, resp.
od ktorých svoje právo odvodzuje.

25. Ústavný súd SR v rozhodnutí II.ÚS 38/2015 ustálil, že: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“.

26.Sohľadomnavšetkyuvedenéskutočnostiakoajskutočnosti,ktorévyplynulizdokazovania,odvolací
súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a to osobitne aj z dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že predmetnú škodu (prasknutie čelného skla na vozidle)

spôsobila žalovaná ako nájomca, hoci aj v období, v ktorom ho mala prenajaté. V takom prípade
v zmysle súdom prvej inštancie citovaného ust. § 632 ods. 3 ObZ škodu na prenajatom dopravnom
prostriedku znáša prenajímateľ, t. j. žalobca. Ako bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie vo veci
dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 3 písm. f/ zmluvy o nájme
dopravného prostriedku z 29. 07. 2019 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, zakladajúcu nároky žalobcu na náhradu škody nad rámec rozsahu
vyplývajúceho z citovaného zákonného ustanovenia, ktorá je z dôvodu svojej neprijateľnosti v zmysle
ust. § 53 ods. 5 OZ neplatnou zmluvnou podmienkou, preto žalobcom uplatnený nárok nemožno právne
o túto zmluvnú podmienku opierať.

27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porovnajrozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.05.1997,sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé

privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.28. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto napadnutý
rozsudok spolu so súvisiacim výrok o trovách (prvoinštančného aj odvolacieho konania) ako vecne
správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262ods.1CSPa§255ods.1CSPtak,žeúspešnejžalovanejpriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd v okolnostiach veci nevzhliadol ani dôvod pre
aplikáciu ust. § 257 CSP umožňujúceho úspešnej strane konania nárok na náhradu týchto trov konania
nepriznať.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).